553/2002 Z.z.
ZÁKON
z 19. augusta 2002
o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989
a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti
národa)
Zmena: 553/2002 Z.z.
Zmena: 110/2003 Z.z.
Zmena: 610/2004 Z.z.
Zmena: 309/2005 Z.z.
Zmena: 219/2006 Z.z.
Zmena: 58/2009 Z.z.
Zmena: 376/2013 Z.z.
Zmena: 260/2017 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky, majúc na pamäti
- veľké množstvo obetí, strát
a škôd, ktoré utrpel slovenský národ a príslušníci národností žijúci na Slovensku
v rokoch druhej svetovej vojny a po jej ukončení,
- vlastenecké tradície boja slovenského
národa s okupantmi, fašizmom a komunizmom, činy občanov, ktoré konali v záujme slobodného
a demokratického Slovenska a na obranu slobody a ľudskej dôstojnosti,
- povinnosť
stíhať zločiny proti mieru, ľudskosti a vojnové zločiny a tiež
- povinnosť nášho štátu
učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné
zákony,
- povinnosť nášho štátu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v
dobe neslobody 1939 - 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie,
lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi
a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho
práva, zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické
účely ako výraz nášho presvedčenia, že ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený
ju opakovať a že žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené
tajomstvom ani nemôže byť zabudnuté, uzniesla sa na tomto zákone:
Čl.I
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 1
Predmet zákona
Tento zákon upravuje
a) zriadenie Ústavu pamäti národa,
b) evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie
dokumentov bezpečnostných orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických
republík a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené
v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989 (ďalej len "rozhodné obdobie") a
ktoré sa týkali zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských
občanoch iných národností, teda
1. nacistických zločinov,
2. komunistických zločinov,
3.
iných zločinov, ktoré sú zločinmi proti mieru, zločinmi proti ľudskosti alebo vojnovými
zločinmi,
4. iných represií z politických dôvodov, ktorých sa dopustili príslušníci
slovenských a česko-slovenských orgánov činných v trestnom konaní alebo osoby, ktoré
konali z ich poverenia a ktoré boli zverejnené v súdnych rozhodnutiach, voči osobám
postihnutým za konanie v záujme slobody, demokracie a existencie slobodného a demokratického
Slovenska,
5. činnosti bezpečnostných zložiek, ako sú uvedené v § 2,
c) spôsob konania pri odhaľovaní alebo stíhaní trestných činov podľa písmena b),
d) ochranu osobných údajov prenasledovaných osôb (§ 5),
e) činnosť v oblasti verejného vzdelávania.
§ 2
Výklad pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) zväzkom samostatný dokumentačný súbor
založený a vedený bezpečnostnými zložkami a evidovaný v evidenčných pomôckach štatisticko-evidenčného
odboru Federálneho ministerstva vnútra, jednotlivých správ bezpečnostných zložiek,
evidenčných alebo archívnych pomôckach archívu Ministerstva vnútra (ďalej len "ministerstvo")
alebo štatisticko-evidenčných oddelení krajských správ Zboru národnej bezpečnosti
alebo ich predchodcov; zväzok je osobným zväzkom alebo zväzkom s osobnými údajmi,
b) osobným zväzkom je zväzok vedený o konkrétnej fyzickej osobe zaradenej do príslušnej
evidencie osôb,
c) zväzkom s osobnými údajmi zväzok vedený o konkrétnej inštitúcii alebo zoskupení
osôb (objektoch), ktorý v tejto súvislosti obsahuje údaje vypovedajúce o konkrétnych
fyzických osobách, t.j. hlavne objektový zväzok,
d) záznamom zachytávajúcim výsledky nasadenia prostriedkov spravodajskej techniky
alebo sledovania Štátnej bezpečnosti záznam o vykonaní pomocných spravodajských úkonov
slúžiacich utajenému získavaniu informácií o osobách,
e) personálnym (kádrovým) spisom príslušníka bezpečnostnej zložky spis vedený služobným
orgánom o príslušníkovi bezpečnostných zložiek, obsahujúci údaje o vzniku, priebehu
a skončení jeho služobného pomeru; výpisom z neho je osobná evidenčná karta príslušníka,
f) dokumentom všetky druhy zväzkov, podzväzkov, informačných výstupov zo zväzkov,
záznamov, personálnych (kádrových) spisov a osobných evidenčných kariet, ktoré sú
predmetom sprístupňovania alebo zverejňovania podľa tohto zákona,
g) bezpečnostnou zložkou Štátna bezpečnosť, Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky
Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), spravodajská správa Hlavnej správy Pohraničnej
stráže a ochrany štátnych hraníc, odbor vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy,
Spravodajská služba Generálneho štábu Československej armády alebo predchodcovia
týchto zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989,
h) Štátnou bezpečnosťou súčasti bývalej Štátnej bezpečnosti, ako zložky Zboru národnej
bezpečnosti, 1) Hlavná správa rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa), Hlavná
správa kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (II. správa), Správa sledovania
Zboru národnej bezpečnosti (IV. správa), Správa spravodajskej techniky Zboru národnej
bezpečnosti (VI. správa), Správa pasov a víz Zboru národnej bezpečnosti, územné útvary
vykonávajúce činnosti týchto súčastí alebo predchodcovia týchto súčastí a útvarov,
i) osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky osoba, o ktorej bol
kedykoľvek v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 Štátnou bezpečnosťou
evidovaný zväzok v kategóriách rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného
bytu alebo držiteľ konšpiračného bytu,
j) dobou neslobody obdobie rokov 1939 - 1989, kedy občania štátu nemali možnosť v
tej dobe obvyklú v demokratických krajinách, rozhodovať slobodne o svojom štáte a
o sebe, kedy je obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a kedy
sú trvale a sústavne porušované ľudské práva.
§ 3
Nacistické zločiny a komunistické zločiny
(1) Nacistickými a komunistickými zločinmi podľa tohto zákona sú činy,
ktoré spáchali funkcionári štátu v rozhodnom období a ktoré spočívali v používaní
násilia, represií alebo iných foriem porušovania ľudských práv voči jednotlivcom
alebo skupinám občanov alebo v súvislosti s ich uplatňovaním, ktoré boli trestnými
činmi v čase ich spáchania alebo činmi nezlučiteľnými so základnými zásadami právneho
poriadku demokratického štátu.
(2) Funkcionárom štátu je pre potreby tohto zákona verejný činiteľ a tiež
osoba, ktorá bola chránená na úrovni verejného činiteľa, predovšetkým osoba, ktorá
plnila riadiacu funkciu v štátnych alebo straníckych orgánoch alebo organizáciách.
§ 4
Zločiny proti ľudskosti
Zločinmi proti ľudskosti na účely tohto zákona sú predovšetkým zločiny
genocídy, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v zmysle Dohovoru o nepremlčateľnosti
vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, mučenie v zmysle Dohovoru proti mučeniu
a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež
iné závažné prenasledovanie z dôvodu príslušnosti prenasledovaných osôb k určitej
národnostnej, politickej, spoločenskej, rasovej alebo náboženskej skupine, ak boli
vykonávané funkcionármi štátu alebo nimi inšpirované alebo tolerované. 2)
§ 5
Prenasledované osoby
(1) Prenasledovaným pre potreby tohto zákona je osoba, o ktorej bezpečnostné
zložky štátu zhromažďovali informácie, a to tajným spôsobom, alebo osoba, ktorá bola
orgánmi štátu z politických dôvodov akýmkoľvek iným spôsobom obmedzená vo svojich
právach.
(2) V prípade smrti prenasledovaného jeho oprávnenia vyplývajúce z tohto
zákona patria osobe blízkej. Toto právo sa nepoužije vtedy, ak jestvuje dôkaz, že
by to bolo v rozpore s vôľou poškodeného.
(3) Prenasledovaným nie je osoba, ktorá sa neskôr stala príslušníkom, pracovníkom
alebo spolupracovníkom bezpečnostných zložiek štátu.
§ 6
Predmet sprístupnenia a zverejnenia
(1) Predmetom sprístupnenia a zverejnenia sú zachované alebo rekonštruované
dokumenty, ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti a ďalších bezpečnostných zložiek
v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989, evidované v dobových spisových
alebo archívnych pomôckach (registroch) týchto zložiek alebo im nadriadených orgánov.
(2) Predmetom sprístupnenia a zverejnenia nie sú dokumenty, ktoré sú vyňaté
zo sprístupnenia z dôvodu hodného osobitného zreteľa.
(3) Dôvodom hodným osobitného zreteľa je predpoklad, že sprístupnenie alebo
zverejnenie by mohlo poškodiť záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch,
jej bezpečnostné záujmy alebo viesť k vážnemu ohrozeniu života osoby.
(4) Na vyňatie dokumentu zo sprístupnenia a zverejnenia je potrebný návrh
Slovenskej informačnej služby alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky, s ktorým
vyslovil súhlas určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "určený
výbor").
(5) Na vyžiadanie súhlasu predloží orgán príslušný podľa odseku 4 dokument,
o ktorom má byť rozhodnuté, a návrh na vyňatie spolu s odôvodnením. Určený výbor
sa k návrhu vysloví do 60 dní od jeho doručenia.
(6) Určený výbor ďalej sleduje a vyhodnocuje skutočnosti, ktoré sa týkajú
rozsahu a úplnosti sprístupňovania dokumentov. O výsledkoch tohto sledovania a vyhodnocovania
robí určený výbor verejné vyhlásenia.
(7) Konanie určeného výboru je neverejné. Raz ročne predkladá určený výbor
na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o činnosti. Ak tento zákon nestanoví
inak, riadi sa ustanovenie a konanie určeného výboru ustanoveniami osobitného zákona
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pre jej orgány.
Druhý oddiel
Ústav pamäti národa
§ 8
Úlohy ústavu
(1) Úlohy zverené ústavu štátom sú:
a) vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať
príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich
ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich,
b) sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní,
c) zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti,
d) dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov podľa
§ 1; spolupracuje pritom s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,
e) poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci,
f) systematicky zhromažďovať, odborne, vedecky a dokumentačne spracovávať
všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody,
g) spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo
nej, hlavne s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných
a pracovných táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc
a propagovať ich činnosť,
h) propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými
nacizmu a komunizmu,
i) rozhodovať o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja,
2a)
j) rozhodovať o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja,
veterána protikomunistického odboja in memoriam a vydávať preukaz veterána protikomunistického
odboja a preukaz veterána protikomunistického odboja in memoriam, 2aa)
k) v súvislosti s plnením úloh ústavu podľa písmen a) až j) poskytovať
verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie
a iné doklady o dobe neslobody 1939 - 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov, vydávať
a šíriť publikácie a audiovizuálne diela vrátane vlastnej tvorby dokumentárnych filmov,
poriadať vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia, prednášky, výstavy, semináre,
odborné konferencie alebo diskusné fóra.
(2) V rámci svojej pôsobnosti určenej týmto zákonom je ústav oprávnený
vydávať správne rozhodnutia a udeľovať pokuty za priestupky.
(3) Dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu [§ 2 písm. f) a g)]
vo vlastníctve ústavu sú nenahraditeľným svedectvom o historickom období, v ktorom
vznikli, a preto ako dôležité pre uchovanie pamäti národa sú jeho kultúrnym dedičstvom.
§ 10
Orgány ústavu
(2) Členovia orgánov ústavu musia spĺňať podmienku bezúhonnosti (§ 11).
Funkcia členov orgánov ústavu je nezlučiteľná s pracovným pomerom s ústavom alebo
s iným pracovnoprávnym vzťahom s ústavom.
(4) Štatutárnym orgánom ústavu je správna rada.
(5) Členovia správnej rady a dozornej rady majú nárok na úhradu nákladov
spojených s činnosťou v týchto orgánoch podľa osobitných predpisov. 2ab) Predsedovi
správnej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku priemernej
mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v
ktorom sa mu má odmena vyplácať. Predsedovi dozornej rady patrí za výkon funkcie
mesačne odmena vo výške jeden a polnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať. Okrem odmeny
patrí predsedovi správnej rady a podpredsedovi správnej rady príplatok, ktorého výšku
určuje správna rada. Ostatným členom správnej rady a dozornej rady patrí za výkon
funkcie mesačne odmena vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa im má odmena vyplácať. Náklady
spojené s výkonom funkcie v správnej rade a dozornej rade sa uhrádzajú z rozpočtu
ústavu.
(6) Výkon funkcie v správnej rade a dozornej rade sa považuje za prekážku
v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi voľno s náhradou
mzdy podľa osobitných predpisov. 2b)
§ 11
Bezúhonnosť
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol členom
Komunistickej strany Československa, Komunistickej strany Slovenska, politických
strán združených v Národnom fronte alebo funkcionárom organizácií združených v Národnom
fronte, ani kto nebol príslušníkom ani zamestnancom bezpečnostných orgánov štátu
[§ 2 písm. g) a h)], príslušníkom Ľudových milícií ani osobou evidovanou ako spolupracovník
bezpečnostnej zložky [§ 2 písm. i)]. Tým nie sú dotknuté ďalšie ustanovenia podľa
osobitného predpisu. 3)
§ 12
Správna rada
(1) Činnosť ústavu pri plnení úloh podľa tohto zákona zabezpečuje správna
rada. Správna rada má deviatich členov. Piatich členov na návrh určeného výboru volí
Národná rada Slovenskej republiky, po dvoch vymenúvajú vláda Slovenskej republiky
a prezident Slovenskej republiky. Správna rada zo svojich členov volí predsedu a
jedného podpredsedu.
(2) Funkčné obdobie členov správnej rady je šesťročné. Po prvej voľbe členov
správnej rady sa lósom určia mená polovice zo štyroch členov ustanovených Národnou
radou Slovenskej republiky, dvoch vládou Slovenskej republiky a dvoch prezidentom
Slovenskej republiky, funkčné obdobie ktorých skončí po troch rokoch. Po zániku členstva
člena správnej rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho, a
to na celé funkčné obdobie. Prvé funkčné obdobie predsedu je šesť rokov.
(3) Člena správnej rady môže odvolať ten orgán, ktorý ho ustanovil, ak
a) bol právoplatne odsúdený za trestný čin,
b) po dobu najmenej troch mesiacov nevykonáva svoju funkciu alebo
c) boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie alebo pri plnení jeho povinností,
ktoré mu vyplývajú z tohto zákona; zistenie takýchto nedostatkov konštatuje dozorná
rada väčšinou hlasov svojich členov a takto zistené nedostatky oznámi správnej rade,
ako aj orgánu, ktorý člena správnej rady ustanovil do funkcie.
(4) Do pôsobnosti správnej rady patrí najmä
a) voliť a odvolávať predsedu správnej rady a podpredsedu správnej rady,
b) schvaľovať mzdový poriadok ústavu,
c) vypracúvať návrh rozpočtu ústavu a predkladať ho na prerokovanie vláde,
d) schvaľovať organizačný poriadok ústavu a jeho zmeny,
e) schvaľovať rokovací poriadok správnej rady,
f) vypracúvať ročnú účtovnú uzávierku ústavu a predkladať ju na prerokovanie vláde,
g) vypracovať najneskoršie do 30. apríla výročnú správu o činnosti ústavu za predchádzajúci
rok,
h) vymenúvať a odvolávať vedúcich organizačných zložiek ústavu.
(5) Ústav predkladá výročnú správu do 31. mája a po prerokovaní vo vláde
návrh rozpočtu a ročnú účtovnú uzávierku na prerokovanie Národnej rade Slovenskej
republiky.
(6) Činnosť správnej rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda
správnej rady. Predsedu správnej rady v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu
jeho práv a povinností podpredseda správnej rady. Správna rada zasadá podľa potreby,
najmenej však raz za dva mesiace. Zasadnutia správnej rady zvolá predseda správnej
rady, v prípade jeho neprítomnosti podpredseda správnej rady. Ak o zvolanie zasadnutia
správnej rady požiada aspoň tretina jej členov, predseda správnej rady je povinný
zvolať zasadnutie správnej rady tak, aby sa uskutočnilo najneskôr do 15 dní odo dňa
doručenia žiadosti o jeho zvolanie.
(7) Pri výkone svojej funkcie je člen správnej rady povinný konať nestranne
a zdržať sa konania, ktorým by sa uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom.
Ďalej je člen správnej rady povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou
starostlivosťou a v zhode s úlohami a záujmami ústavu.
(8) Správna rada rozhoduje formou uznesenia. Správna rada je schopná sa
uznášať, ak je na jej rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
Na prijatie platného uznesenia správnej rady sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny
všetkých jej členov. Na prijatie platného uznesenia správnej rady vo veci voľby a
odvolávania predsedu správnej rady a podpredsedu správnej rady sa vyžaduje súhlas
dvojtretinovej väčšiny všetkých jej členov.
(9) V mene správnej rady podpisuje dokumenty predseda a počas jeho neprítomnosti
podpredseda.
§ 14
Dozorná rada
(1) Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom ústavu; má troch členov.
Dvoch členov volí a odvoláva na návrh určeného výboru Národná rada Slovenskej republiky
a jedného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
Dozorná rada si spomedzi svojich členov volí predsedu. Funkčné obdobie členov dozornej
rady je šesťročné. Ustanovenia § 12 ods. 3 písm. a) a b) sa vzťahujú na člena dozornej
rady rovnako.
(2) Dozorná rada dozerá na činnosť a hospodárenie ústavu a jeho správnej
rady, či je v súlade s týmto zákonom, ostatnými právnymi predpismi, organizačným
poriadkom a vnútornými predpismi ústavu. Na tento účel sú členovia dozornej rady
oprávnení nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa činnosti ústavu, ako aj vyhotovovať
kópie týchto dokladov. Podľa povahy veci dozorná rada oznámi správnej rade, prezidentovi
Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky alebo Národnej rade Slovenskej republiky
zistené nedostatky. V prípade upozornenia na zistené nedostatky je správna rada povinná
bezodkladne zabezpečiť nápravu a písomne informovať dozornú radu o prijatých opatreniach.
(3) Návrh rozpočtu, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu je správna
rada povinná pred predložením Národnej rade Slovenskej republiky a vláde prerokovať
v dozornej rade.
§ 15
Majetok ústavu
(1) Štát prevedie do správy ústavu z vlastníctva Slovenskej republiky nehnuteľnosti
umožňujúce plniť úlohy podľa tohto zákona.
(2) Štát ďalej môže previesť alebo trvale bezúplatne požičať ústavu niektoré
obrazové a písomné dokumenty a ďalšie materiály súvisiace s dobou neslobody 1939
- 1989 a s úlohami ústavu.
(3) Štát môže ďalej previesť do vlastníctva aj ďalší majetok, ak sa tým
zlepší kvalita, rozsah a dostupnosť všeobecne prospešných služieb poskytujúcich ústavom.
§ 16
Hospodárenie a financovanie ústavu
(2) Vlastný majetok predstavujú peniaze, cenné papiere, iné hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj iné majetkové práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré
svojou povahou môžu slúžiť na plnenie úloh ústavu.
(3) Na nakladanie s majetkom štátu, ktorý spravuje ústav, sa vzťahuje osobitný
predpis. 4)
(4) Na plnenie úloh podľa tohto zákona sa poskytujú ústavu dotácie a účelové
dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. S týmito dotáciami hospodári ústav
podľa osobitných predpisov. 5)
(5) Na účely dane z príjmu a darovacej dane je každý dar ústavu považovaný
za dar Slovenskej republike.
Tretí oddiel
Sprístupnenie a zverejnenie dokumentov v pôsobnosti ústavu
§ 17
(1) Ústav je povinný na žiadosť fyzickej osoby staršej ako 18 rokov
a)
oznámiť, či je o nej v zachovaných informačných systémoch dokumentov, ktoré vznikli
činnosťou Štátnej bezpečnosti, evidovaný osobný zväzok alebo zväzok s osobnými údajmi
a či je tento zväzok zachovaný a ďalej či je zachovaný záznam zachytávajúci výsledky
nasadenia prostriedkov spravodajskej techniky alebo sledovania Štátnej bezpečnosti
proti nej a či je o tom zachovaný informačný výstup zo zväzkov alebo akcií,
c) sprístupniť jej zachovaný záznam zachytávajúci výsledky nasadenia spravodajskej
techniky a sledovania Štátnej bezpečnosti proti nej a tiež aj zachovaný informačný
výstup zo zväzkov, v ktorých je uvedená, vrátane kópie zachovaného personálneho (kádrového)
spisu príslušníka bezpečnostnej zložky uvedeného v tomto informačnom výstupe,
d) sprístupniť zachované dokumenty, ktoré vznikli z činnosti Hlavnej správy vojenskej
kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), a dokumenty, ktoré vznikli
z činnosti ďalších bezpečnostných zložiek, evidované v evidenčných pomôckach tejto
správy alebo v archívnych a evidenčných pomôckach archívov ozbrojených síl,
e) sprístupniť zachované dokumenty, ktoré vznikli z činnosti odboru vnútornej ochrany
Zboru nápravnej výchovy; ak sa jedná o osobný zväzok osoby evidovanej ako spolupracovník
odboru vnútornej ochrany, sprístupní sa vtedy, ak bola táto osoba využitá na prospech
Štátnej bezpečnosti.
(2) Pri spore o pravosti dokumentu alebo jeho časti je ústav povinný na
žiadosť právnickej osoby vydať pre potreby znaleckej činnosti podľa osobitného predpisu
5a) originál zachovaného osobného zväzku alebo originál zachovaného personálneho
(kádrového) spisu alebo tých častí, pravosť ktorých je sporná.
(3) Po smrti osoby uvedenej v odseku 1 má ústav povinnosti uvedené v odseku
1 tiež na základe žiadosti podanej osobou oprávnenou uplatniť právo na ochranu osobnosti
zomrelého. 6)
(4) Ak je vedený súdny spor v súvislosti s rehabilitačným konaním podľa
osobitného predpisu, 7) bude osobám oprávneným v zmysle tohto predpisu 7) umožnený
prístup do zväzkov založených a vedených Štátnou bezpečnosťou o osobách, ktoré už
nežijú a ktorým bola spôsobená majetková alebo iná krivda, za účelom získania prípadného
dôkazného materiálu, týkajúceho sa skutočností uvedených v osobitnom predpise. 7)
§ 18
Ústav je ďalej povinný na žiadosť fyzickej osoby staršej ako 18 rokov
a) oznámiť, či je v zachovaných informačných systémoch zväzkov, ktoré vznikli činnosťou
Štátnej bezpečnosti a ostatných bezpečnostných zložiek, evidovaný ňou požadovaný
zväzok s osobnými údajmi a či je zachovaný,
b) oznámiť, či osoba ňou uvedená je evidovaná ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti
a ostatných bezpečnostných zložiek a či je osobný zväzok tejto osoby zachovaný, ak
sa nejedná o cudzinca,
c) sprístupniť jej kópiu zachovaného zväzku uvedeného v písmene a) a dokument uvedený
v písmene b), ak sa nejedná o cudzinca,
d) sprístupniť jej kópiu zachovaného personálneho (kádrového) spisu alebo osobnej
evidenčnej karty príslušníka bezpečnostnej zložky, ktoré sú obsiahnuté v zozname
uverejnenom ústavom podľa § 19.
§ 19
Zverejnenie evidenčných podkladov a zoznamov personálnych spisov
(1) Ústav vydá tlačou a na elektronických médiách prepis evidenčných záznamov
zo zachovaných alebo rekonštruovaných protokolov zväzkov a ďalších evidenčných pomôcok
Štátnej bezpečnosti z rokov 1939 až 1989, hlavne s údajmi o dátume zavedenia zväzku,
jeho pohybe a archivovaní, druhu zväzku a jeho zmene, osobách, ak sa nejedná o cudzincov,
alebo objektoch, ku ktorým sú zväzky evidované. Zo zachovaných protokolov zväzkov
Hlavnej správy rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa) vydá ústav prehľad
objektových zväzkov evidovaných do 31. decembra 1989 a prehľad aktívnych a vplyvových
opatrení. Ústav vydá tiež tlačou a na elektronických médiách prepis protokolu zväzkov
odboru vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy v rozsahu objektových zväzkov a
zväzkov osôb evidovaných ako spolupracovníci tohto odboru, ak boli využité na prospech
Štátnej bezpečnosti.
(2) Ústav priebežne vydáva tlačou a na elektronických médiách zoznam personálnych
(kádrových) spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek, sprístupnených podľa § 17
ods. 1 písm. b) bodu 2, zároveň s uvedením dátumu zaradenia príslušníka do bezpečnostnej
zložky, služobných funkcií vykonávaných príslušníkom v bezpečnostnej zložke a dátumu
ukončenia tohto zaradenia.
Štvrtý oddiel
Postup sprístupnenia dokumentov
§ 20
Žiadosť
(1) Sprístupnenie dokumentov podľa § 17 a 18 sa uskutočňuje na základe
žiadosti. Žiadosť sa podáva písomne ústavu.
(2) V žiadosti uvedie žiadateľ svoje meno, priezvisko, rodné číslo, alebo
ak ho nemá, dátum narodenia a svoju adresu. V žiadosti ďalej uvedie
a) svoje štátne občianstvo, vrátane predchádzajúcich, predchádzajúce
zmeny svojho priezviska, miesto narodenia, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
vrátane názvu kraja predchádzajúcich trvalých pobytov, ak ich má alebo ich mal, ak
žiada o sprístupnenie dokumentov podľa § 17 ods. 1,
b) názov inštitúcie alebo organizovanej skupiny osôb, ku ktorej sa má
objektový zväzok vzťahovať, alebo priezvisko a prípadne tiež meno a ďalšie identifikačné
znaky osoby, na ktorú sa pýta, či nebola evidovaná ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti
a ostatných bezpečnostných zložiek, ak žiada o sprístupnenie zväzkov podľa § 18 písm.
b),
c) označenie personálneho (kádrového) spisu, pod ktorým je uvedený v
zozname uverejnenom ústavom podľa § 19, ak žiada o sprístupnenie takého spisu podľa
§ 18 písm. d),
d) meno, priezvisko a rodné číslo zomrelého, alebo ak ho nemá, jeho dátum
narodenia a údaje o zomrelom uvedené v písmene a), ak je žiadateľ osobou oprávnenou
na podanie žiadosti podľa § 17 ods. 3.
(3) Žiadosť opatrí žiadateľ svojím úradne overeným podpisom. Úradné overenie
podpisu nie je potrebné, ak žiadateľ pri osobnom podaní preukáže svoju totožnosť.
§ 21
Vybavenie žiadosti
(1) Žiadosť, ktorá neobsahuje náležitosti stanovené v § 20 ods. 2 alebo
3, ústav bez zbytočného odkladu zamietne s uvedením zistených závad žiadosti; urobí
tak vždy písomne do vlastných rúk žiadateľa, s výnimkou prípadov, kedy žiadateľ vzal
pri ústnom konaní prehlásením do protokolu svoju žiadosť späť.
(2) Žiadosť o sprístupnenie osobného zväzku, ktorá obsahuje náležitosti
stanovené v § 20 ods. 2 a 3, vybaví ústav v lehote do 90 dní odo dňa doručenia žiadosti
písomnou odpoveďou do vlastných rúk žiadateľa.
(3) Žiadosť o sprístupnenie dokumentov, ktoré nie sú osobným zväzkom, ak
obsahuje náležitosti stanovené v § 20 ods. 2 a 3, vybaví ústav bez zbytočného odkladu
potom, keď na to zabezpečí technické možnosti.
(4) V písomnej odpovedi ústav oznámi žiadateľovi
a) údaje uvedené v §
17 ods. 1 písm. a) a § 18 písm. a),
b) miesto sprístupnenia dokumentov,
c) údaje o evidenčnom zázname o existencii zväzku, ak zväzok nie je zachovaný, hlavne
jeho druh, v akom období a ktorou súčasťou bezpečnostnej zložky bol vedený,
d) zistenie, že žiadateľ je osobou evidovanou ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti
alebo inej bezpečnostnej zložky.
§ 22
Spôsob sprístupnenia
(1) Žiadateľ, ktorému bolo ústavom oznámené, že dokumenty, o ktoré žiadal,
sú predmetom sprístupnenia, má na ich sprístupnenie právo (ďalej len "oprávnený žiadateľ").
(2) Sprístupnenie sa uskutoční zoznámením oprávneného žiadateľa s kópiami
dokumentov na mieste, ktoré mu ústav oznámil v písomnej odpovedi.
(3) Sprístupnenie podľa § 17 ods. 2 sa uskutoční vydaním originálu zachovaného
osobného zväzku alebo originálu zachovaného personálneho (kádrového) spisu alebo
ich časti právnickej osobe, ktorá vykonáva znaleckú činnosť, 5a) a to na čas nevyhnutne
potrebný na vykonanie tejto činnosti.
(4) Právo na sprístupnenie dokumentov uvedených v § 17 ods. 1 má popri
oprávnenom žiadateľovi tiež fyzická osoba, ktorá predloží súhlas oprávneného žiadateľa
s jeho úradne overeným podpisom. Dokumenty sa tejto osobe sprístupňujú v rozsahu
a spôsobom, akým sa sprístupňujú oprávnenému žiadateľovi. Ak súhlas nemôže byť udelený
ani oprávneným žiadateľom, ani osobami preukazujúcimi právo na ochranu osobnosti
zomrelého, môže o sprístupnení rozhodnúť určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
§ 23
Ochrana osobných údajov
(1) Ústav pred sprístupnením zväzku oprávnenému žiadateľovi znečitateľní
v kópii dokumentu dátum narodenia a bydlisko iných osôb a tiež aj všetky údaje o
ich súkromnom a rodinnom živote, o ich trestnej činnosti, zdraví a majetkových pomeroch.
Keď je sprístupňovaným dokumentom personálny (kádrový) spis príslušníka bezpečnostnej
zložky, znečitateľnia sa v ňom tiež všetky údaje o osobách stojacich mimo služobnej
a verejnej činnosti príslušníka.
(2) Ak fyzická osoba, ku ktorej je evidovaný osobný zväzok alebo zväzok
s osobnými údajmi, odovzdá ústavu vlastné vyjadrenie k obsahu zväzku alebo k faktu
registrácie v evidencii v informačných systémoch zväzkov bezpečnostných zložiek,
je ústav povinný zaradiť vyjadrenie k údajom o tejto osobe ako nedeliteľnú súčasť
dokumentu a sprístupňovať ju oprávneným žiadateľom spolu s dokumentmi alebo záznamami
o evidencii.
§ 24
Žiadosť o oznámenie pravých mien
Oprávnený žiadateľ môže pri zoznamovaní sa so sprístupneným dokumentom
požiadať ústav o oznámenie pravého mena osoby, ktorá je v ňom uvedená pod nepravým
(krycím) menom. Keď je osoba, ktorá je v dokumente uvedená pod nepravým (krycím)
menom osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky a stotožnenie mien
je možné, ústav oprávnenému žiadateľovi bezodkladne na mieste vyhovie.
§ 25
Vydanie kópie dokumentu
(1) Ústav vydá oprávnenému žiadateľovi na jeho žiadosť podanú pri zoznamovaní
sa so sprístupneným dokumentom jednu kópiu celého dokumentu alebo vybranej časti
podľa jeho výberu. Ústav každú stranu vydanej kópie označí pečiatkou. Prevzatie vydanej
kópie oprávnený žiadateľ potvrdí podpisom.
(2) Za vydanie kópie vyberá ústav poplatok v sume 2 Sk za každú aj začatú
stranu. Tento poplatok je príjmom ústavu.
§ 26
Informačný systém dokumentov
(1) Za účelom sprístupnenia dokumentov prevádzkuje ústav informačný systém
dokumentov.
(2) V informačnom systéme dokumentov eviduje ústav dokumenty, ktoré sú
predmetom sprístupnenia a zverejnenia, uchováva údaje o oprávnených žiadateľoch,
a keď je oprávneným žiadateľom osoba oprávnená podľa § 17 ods. 3, údaje o zomrelej
osobe uvedené v § 17 ods. 1.
(3) Ústav nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje
získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok uvedených
v odseku 2 sú presné alebo pravdivé.
(4) Súčasťou informačného systému dokumentov je evidencia žiadostí. V tejto
evidencii ústav uchováva žiadosti podľa § 20 a kópie odpovedí podľa § 21 a potvrdenie
o prevzatí kópie podľa § 25.
§ 27
Povinnosti štátnych orgánov, právnických a fyzických osôb a sankcie
(1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenská informačná
služba odovzdajú ústavu dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek, ktoré majú vo
vlastníctve, držbe alebo správe, do ôsmich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ústavu
odovzdajú tiež kópie osvedčení, vydané občanom Slovenskej republiky počas účinnosti
zákona č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon
niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky.
(2) Štátne orgány a orgány samosprávy, ktoré disponujú dokladmi a inými
typmi dokumentov, ktoré sa vzťahujú na činnosť bezpečnostných zložiek štátu podľa
tohto zákona, sú povinné bezplatne poskytnúť ústavu súčinnosť pri vyhotovení ich
obrazovej, zvukovej alebo inej dokumentácie.
(3) Iná osoba, ktorá disponuje dokladmi a inými typmi dokumentov podľa
odseku 2, je povinná umožniť ústavu zhotovenie ich obrazovej, zvukovej alebo inej
dokumentácie na náklady ústavu.
(4) Na účel uvedený v odsekoch 1 až 3 sa na ústav hľadí ako na orgán uvedený
v osobitnom predpise. 9)
(5) Osobe, ktorá nesplní povinnosť podľa odseku 3, je možné uložiť pokutu
do 100 000 Sk. Pri stanovení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, význam, dobu
trvania a následky porušenia povinnosti. Pokutu je možné uložiť do jedného roka odo
dňa, kedy ústav zistil porušenie povinnosti podľa odseku 3, najdlhšie však do troch
rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(6) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení
nadobudlo právoplatnosť. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.
(7) V ostatnom sa na postup podľa odsekov 3 a 5 vzťahujú všeobecné predpisy
o priestupkoch. 10)
§ 28
Spoločné ustanovenia
(1) Vláda Slovenskej republiky požiada vlády bývalých členských štátov
Varšavskej zmluvy a vlády Ruskej federácie, Českej republiky a Spolkovej republiky
Nemecko o vydanie dokumentov podľa § 1 písm. a). Vláda prevedie takéto dokumenty
do vlastníctva ústavu.
(2) Na postup podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok 11) s výnimkou
postupu podľa § 27 tohto zákona.
§ 29
Prechodné ustanovenia
(1) Žiadosť o sprístupnenie dokumentov v pôsobnosti ústavu podľa tohto
zákona, keď sa týka ustanovení § 17 a 18 tohto zákona, je možné podať najskôr po
uplynutí siedmich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2) Generálny prokurátor do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona
zriadi na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky osobitnú skupinu prokurátorov
pre plnenie úloh podľa tohto zákona. Títo prokurátori musia spĺňať podmienku bezúhonnosti
podľa § 11.
(3) Členovi dozornej rady, ktorý vykonáva funkciu člena dozornej rady k
1. decembru 2004, skončí sa funkčné obdobie uplynutím šiestich rokov od jeho zvolenia
alebo vymenovania.
Čl.II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení zákona
Slovenskej národnej rady č. 571/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 222/1996 Z.z. a zákona č. 312/2001 Z.z. sa dopĺňa takto:
V § 11 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) ak sa jedná o spisové materiály a archiválie Komunistickej strany Československa
a ďalších organizácií založených na jej ideológii, ktoré vo svojej činnosti smerovali
k potláčaniu ľudských práv a demokratického systému, 1) pokiaľ osobitný zákon nestanoví
inak. 1a)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú:
"1) § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z.z. o
nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.
1a) Zákon č. 553/2002 Z.z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných
zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých
zákonov (zákon o pamäti národa).".
Doterajší odkaz 1 sa označuje ako odkaz 1b.
Čl.III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch v znení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1993 Z.z. a zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 58/1995 Z.z. sa dopĺňa takto:
V sadzobníku správnych poplatkov sa v položke 2 na konci textu "Oslobodenie"
pripája táto veta: "Ak sa jedná o kópie sprístupňovaných dokumentov, vydané podľa
§ 25 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z.z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných
zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých
zákonov (zákon o pamäti národa), zníži sa poplatok o 90%.".
Čl.IV
Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 120/1962 Zb., zákona
č. 53/1963 Zb., zákona č. 184/1964 Zb., zákona č. 56/1965 Zb., zákona č. 81/1966
Zb., zákona č. 148/1969 Zb., zákona č. 45/1973 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákonného
opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky
č. 10/1989 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 47/1990 Zb., zákona č. 84/1990
Zb., zákona č. 175/1990 Zb., zákona č. 457/1990 Zb., zákona č. 545/1990 Zb., zákona
č. 490/1991 Zb., zákona č. 557/1991 Zb., zákona č. 60/1992 Zb., nálezu Ústavného
súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo 4. septembra 1992 uverejneného
v čiastke 93/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 177/1993 Z.z.,
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z.z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 102/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z.z., zákona
č. 13/1998 Z.z., zákona č. 129/1998 Z.z., zákona č. 10/1999 Z.z., zákona č. 183/1999
Z.z., zákona č. 399/2000 Z.z., zákona č. 253/2001 Z.z., zákona č. 485/2001 Z.z.,
zákona č. 237/2002 Z.z. a zákona č. 421/2002 Z.z. sa dopĺňa takto:
§ 67a sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) iných trestných činov spáchaných v dobe od roku 1939 do 29. decembra
1989, pri ktorých je možné uložiť výnimočný trest, ak z politických dôvodov nezlučiteľných
so zásadami právneho poriadku demokratického štátu nedošlo k právoplatnému odsúdeniu
alebo zbaveniu obžaloby a boli spáchané verejnými činiteľmi alebo boli spáchané v
súvislosti s prenasledovaním jednotlivca alebo skupín osôb z dôvodov politických,
rasových alebo náboženských.".
Čl.V
§ 31
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. I ustanovenia
§ 19, ktoré nadobúda účinnosť dňom uplynutia jedného roka odo dňa vyhlásenia tohto
zákona.
Zákon č. 110/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 28. marcom 2003.
Zákon č. 610/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2004.
Zákon č. 309/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2005.
Zákon č. 219/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2006.
Zákon č. 58/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2009.
Zákon č. 376/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2014.
Zákon č. 260/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 27. októbrom 2017.
Jozef Migaš v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
1) § 9 zákona č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti.
2) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1955 Zb. o Dohovore o zabránení
a trestaní zločinu genocídia.
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 53/1974 Zb.
o Dohovore o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
Ustanovenia Desiatej hlavy Trestného zákona.
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 143/1988 Zb. o Dohovore proti mučeniu a inému
krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
2a) § 11 zákona č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji.
2aa) § 10 ods. 2 a § 11b ods. 3 zákona č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom
odboji v znení zákona č. 58/2009 Z.z.
2ab) Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
2b) Napríklad § 136 Zákonníka práce.
3) § 20 zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne
prospešné služby.
4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku
štátu v znení neskorších predpisov.
5) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách
v znení neskorších predpisov.
5a) Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
7) Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
7a) § 20 zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
9) § 11 ods. 3 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve
v znení neskorších predpisov.
10) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.
11) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).