2 Cdo 194/2011

Premlčateľnosť práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

§  ×
AA  
Zdieľanie poznámky:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (4)
xxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx Slovenskej republiky
27. novembra 2012
2 Cdo 194/2011
Z odôvodnenia:
Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 20. januára 2009 č.k. 11 C 75/2002-108 xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xx xx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxvách konania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vychádzal z toho, že žalovaný 2. decembra 1998 pod vplyvom alkoholu zišiel so svojím motorovým vozixxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, bol mu uložený trest a zároveň bola mu uložená povinnosť nahradiť žalobkyni škodu, ktorá jej vznixxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xsobnostných práv žalobkyne a jej rodiny spôsobom, ktorý opodstatňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa jeho názoru premlčaniu xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xx xx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxx xxxxxxxxxxx xxkonníka). Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval preto za nedôvodnú a uzavrel, že nárok žalobkyne na peňažnú náhradu nie je v danom prípade xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxx x x x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxudkom z 29. apríla 2010 sp. zn. 2 Co 284/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá tak, že žalobu v celom xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxda nie nárok majetkovej povahy). Napriek tomu, že v danom prípade ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčanxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxa rozdiel od osobnostných práv) podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 Občianskeho zákonníka). V danom prípade bol nxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx x x xxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxliadnuť na účinne vznesenú námietku žpremlčania, v dôsledku ktorej nebolo možné žalobe vyhovieť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého sxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxx xxxx x xxxxxxx x xxx xxxx x xxxxxx x x xxx xxx.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho sxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxní, vyčleniť z okruhu nepremlčateľných nemajetkových práv. Skutočnosť, že sa náhrada za spôsobenú ujmu vyjadruje v peniazoch, nemôže mať právne dopaxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu označil napadnutý rozsudok za vecne správny; dovolanix xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxa (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu (jeho časti), ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ xxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxbkyne nie je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.pxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vxxxxx xxxxxxxxx x x xxx xxxxxx x xxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.
V dovolaní sa namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení vxxx xx xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikácix xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxx alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdraviax xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxxnskeho zákonníka vyplýva, že fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxjúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx, že nárok žalobkyne je potrebné považovať za osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.
Podľa § 10x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x x 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Premlčanie je kvalifikované uplynxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané prxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky prexxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby v konaní prednostne posúdil vznesenú námietku premlčania vzhľadom nx xxx xx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xa náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatnýcx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xa vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx je v uvedenom zmysle určujúci obsah nároku, a nie predmet jeho ochrany. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňaxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objexxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx x xxxxxxxx xxsahu došlo. V prejednávanej veci bolo preukázané, že neoprávneným konaním žalovaného bolo zasiahnuté nielen do práva na život manžela žalobkyne, ale xxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxhto zásahu v podobe rôznej formy nemateriálnej ujmy (šoku, traumy, smútku a straty zo spoločenstva s blízkou osobou) u žalobkyne stále pretrvávajú. Žaxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xremlčacia doba, ktorá skončila 3. decembra 2001. Žalobkyňa však svoju žalobu podala na súde až 20. februára 2002, teda po uplynutí premlčacej doby.
Odxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xx xáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xx08 sp. zn. 5 Cdo 278/2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené zamietol dovolanie žalobkyne (§ 243b ods. 1 O.s.p.), ktoré nexxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx