PL. ÚS 106/2011

Uplatnenie asperačnej zásady podľa Trestného zákona

§  ×
AA  
Viditeľnosť komentáře:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (6)
Články a iné dokumenty (1)
xxxxxx
xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxo však nie je absolútne. Zákonodarca je totiž v rámci svojej normotvornej činnosti významne limitovaný, a to povinnosťou zaistiť súlad právnej úpravy x xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx následku trestného činu pritom platí, že nepostačuje len dodržiavanie požiadavky
nulla poena sine lege
, ale je nevyhnutné, aby zákonom ustanovená prxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xni podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, ako i právo, aby bol trest primeraný trestnému činu, za ktorý je tento trest ukxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxoddeliteľnou súčasťou je i prípustnosť zásahov do základných práv a slobôd len spôsobom a v miere, ktoré obstoja v teste proporcionality.
Nemožno povxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xx x xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxtnosti konkrétnych trestných činov, osobné vlastnosti a pomery páchateľa – je jej uplatnenie nevyhnutné.
Ani viacčinný súbeh trestných činov nemôžx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxtnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xri viacčinnom súbehu úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, môže byť trest odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxx xe uloženie trestu odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby bude primerané zbiehajúcim sa trestným činom, za spáchanie ktorých páchateľa odxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxiadavku primeranosti trestu by však k zohľadňovaniu existencie viacčinného súbehu mal pristupovať predovšetkým súd, a to popri zvažovaní a zohľadňoxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxzieb stanovených zákonodarcom za trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný, s možnosťou zváženia uloženia trestu v sprísxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxvembra 2012 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Juraja Horvátha, Sergeja Kohutax xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xxxx xx xxx 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, čl. 50 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky takto
rozhodol:
1. V § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxobody“ n i e s ú v s ú l a d e s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Vo zvyšnej časti návrhu Krajského súdu v Prešove n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
I.
1. Ústxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx xačatie konania podľa čl. 125 ods. l písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákox x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxx x xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx x x xxx xxx xxxx x xxxxxxx
xx xxxxxxxxxxx podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov v súvislosti s trestným konaním, ktoré vedie pod sp. zn. 5 To 3/2010 pre zločin nedovolenej výxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxiaľ by došlo k uznaniu viny obžalovaného v označenom trestnom konaní, musel by mu byť uložený trest v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Zx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxých práv a slobôd, avšak len vtedy, ak sú tieto zákonodarcom formulované a následne na to oprávnenými orgánmi aplikované ústavne súladným spôsobom, t.xx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xx xxxné posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnemu verejnému záujmu, ktorý toto obmedzenie legitimizuje, považoval navrhovateľ za potrebné poukázať na dôvxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxx xx xxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xavedená do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 171/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorxxxx xxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxamentnej tlače č. 151, pozn.) dôvodom na vypracovanie tejto novely v tom čase účinného Trestného zákona bol vysoký stav násilnej kriminality na Slovenxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxíklad trvalú izoláciu páchateľov brutálnych vrážd alebo dostatočne dlhodobú izoláciu recidivistov). Cieľom predloženej novely Trestného zákona bxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx „trikrát a dosť“ a asperačnú zásadu. Pokiaľ ide o asperačnú zásadu, v dôvodovej správe sa konštatuje, že súd by mal mať možnosť v prípadoch reálnej konkuxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxažšieho trestného činu o jednu tretinu a v prípade obzvlášť závažného recidivistu o jednu polovicu. V nadväznosti na to sa potom v dôvodovej správe k ustxxxxxxxxx x xx x x xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxladá podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu, pri ktorom sa zároveň stanovuje, že ten sa v prípade viacčinného súbehu ukladá nad jednu polovicu zákonox xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxx
x xxedeného je podľa názoru navrhovateľa zrejmé, že dôvodom zavedenia asperačnej zásady bolo dostatočne dlhodobou izoláciou páchateľov najzávažnejšexx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxou však zostáva, či týmto návrhom napadnutá právna úprava je spôsobilá tento cieľ dosiahnuť. Posudzovanie racionálnej väzby medzi zákonodarcom sledxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xx xx zistí, že právna norma nie je spôsobilá ňou sledovaný účel dosiahnuť, ide zo strany zákonodarcu o prejav svojvôle, ktorý sa považuje za rozporný s princxxxx xxxxxxxx xxxxxx
x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxní vždy, ak niekto vo viacčinnom súbehu (dvomi alebo viacerými skutkami) spácha dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zloxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxhu „nebezpečných zločincov“, v skutočnosti sú súdy povinné (za splnenia uvedenej podmienky) asperačnú zásadu použiť bez ohľadu na to, či so zreteľom nx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxdzal z predpokladu, že každý, kto vo viacčinnom súbehu spácha čo i len dva úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden je zločinom, je automaticky natoľxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxy (podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona v spojení s § 11 ods. 1 Trestného zákona mu súd v takom prípade musí vždy uložiť trest odňatia slobody).
Podľa názorx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxalovaný Ľ. B. xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxich a poľahčujúcich okolností, jeho osobné pomery a možnosti nápravy, nemožno ho ani v prípade, ak by bol uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xebezpečného páchateľa, možnosti nápravy ktorého sú do takej miery sťažené, že v záujme ochrany spoločnosti mu je nutné uložiť trest odňatia slobody prxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xavrhovateľ vyjadril presvedčenie, že z už uvedeného vyplýva, že namietaná právna úprava svojimi dôsledkami vybočuje z medzí ňou sledovaného účelu, kxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx § 41 ods. 2 Trestného zákona sa podľa názoru navrhovateľa vzťahuje aj na prípady, v ktorých nemožno nájsť žiaden rozumný dôvod, pre ktorý by trestné konxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx x xxxx x x xxx 13 ods. 4 ústavy) je len taký zásah do základných práv a slobôd, ktorý je v demokratickom a právnom štáte na dosiahnutie verejného záujmu (takýto zásah oxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx x xxtavy nepodmienečným trestom odňatia slobody legitimizuje v Trestnom zákone vymedzený účel trestu, podstata ktorého spočíva v ochrane spoločnosti pxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxjú jeden celok. Páchateľovi ukladaný trest tak v sebe spája moment trestnej represie a prevencie vo vzťahu k nemu samotnému, a to tým, že mu zabráni v páchxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxnosti tým, že ich odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia). Žiadne iné ciele nemožno trestom sledovať.
Potrebu primeranosti trestu xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx x xxxxnom treste prislúcha výlučne národným súdom, cíti sa byť povinný zasiahnuť tam, kde existuje zjavný nepomer medzi závažnosťou činu a uloženým trestom xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xx xxxx xxx xxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xx xxxxxx xxxxxx x xxmu navrhovateľ pre úplnosť dodáva, že zmienené rozhodnutia ESĽP sa síce týkajú prípadov porušenia čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xodpovedal závažnosti konania, za ktoré je ukladaný, vztiahnuť aj na neprimerane prísne tresty.
Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľ uzatvoril, že pxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xds. 1 ústavy), aby so zreteľom na individuálne zvláštnosti konkrétneho trestného xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxx x xxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xodľa názoru navrhovateľa ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona týmto z princípu proporcionality vyplývajúcim požiadavkám nezodpovedá, čím sa doxxxxx xx xxxxxxx x xxx x xxxx xx xxx xx xxxx x x xxx xx xxxx x xxxxxxx
xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxdľa dôvodovej správy spočívajúci okrem iného aj v sprísnenom postihu recidivistov, upriamuje navrhovateľ pozornosť tiež na to, že podľa § 41 ods. 2 Trxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx, do úvahy len v prípade viacčinného súbehu úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom. V prípade recidívy (či už pravej alebo nepravxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx nastáva situácia, že pri splnení podmienok v § 41 ods. 2 Trestného zákona bude páchateľ, ktorý sa dopustil ďalšieho trestného činu skôr, než bol varovaxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxtom, ako už bol odsúdený za úmyselný trestný čin (hoci neprávoplatne), spácha ďalší zločin. Ak by teda obžalovaný Ľ. B. spáchal zločin nedovolenej výroxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxo mu bol doručený trestný rozkaz týkajúci sa jeho skoršieho trestného činu, súd by mu v prípade uznania viny ukladal trest odňatia slobody v rámci základxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxdku to znamená, že ako recidivistovi by obžalovanému síce boli uložené dva tresty, ich celková výmera by však mohla byť nižšia ako na dolnej hranici v dôsxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xx xx xxsať rokov a osem mesiacov). Aj z tohto pohľadu potom nemôže namietaná právna úprava podľa názoru navrhovateľa v teste proporcionality obstáť.
Navrhoxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxdny výkon funkcií súdnej moci, keďže len nezávislé súdy ako jej nositelia môžu zaistiť spravodlivú ochranu základných práv a slobôd jednotlivca. Toto xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxký trest, ktorý je na dosiahnutie jeho účelu nevyhnutný. Tým, že namietaná právna úprava núti súdy, aby v prípade viacčinného súbehu úmyselného prečinx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx navrhovateľa neprípustne obmedzuje nezávislosť súdu pri rozhodovaní o treste, čo je v rozpore s čl. 50 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 ústavy.
V závere navrhovxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxom podľa názoru navrhovateľa „obchádzanie“ asperačnej zásady, uplatnenie ktorej je pri splnení podmienok ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona pxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxne nezaručuje, že súdy budú v obdobných prípadoch rozhodovať rovnako. Predvídateľnosť súdneho rozhodovania je pritom súčasťou princípu právnej istxxxx xxxxx xxxxx x xxx x xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xrestania a rovnosti občanov pred zákonom v právnom štáte najlepšie zodpovedá, ak sú pravidelné prípady štandardnej kriminality postihované v rozmedxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxého druhu trestného deliktu, a poskytuje tak súdom pevný rámec, v ktorom majú vymerať konkrétny trest, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadux xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxx x xxxxxxxu, že nikto nesmie byť stíhaný alebo zbavený slobody inak, než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 17 ods. 2 ústavy). Ukladanie trestov v rámxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxl. 12 ods. 1 ústavy) a predvídateľnosti súdneho rozhodovania, ktorá je súčasťou princípu právnej istoty vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 ústavy.
Z uvedexxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xrávna úprava, ktorá podmieni odchýlenie sa od všeobecnej trestnej sadzby existenciou takých mimoriadnych a náležite zdôvodnených okolností, v dôslxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx do takej miery, že uloženie trestu v rámci trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona bude z pohľadu naplnenia jeho účelu neprimerxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxo zmenu trestnej sadzby budú odôvodňovať mimoriadne okolnosti, príp. pomery. Podľa presvedčenia navrhovateľa len takáto právna úprava zároveň vytvxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxo sprísnení trestnej sadzby), a tak zabezpečili, že v skutkovo obdobných veciach budú rozhodovať rovnako.
Kým ustanovenie § 39 ods. l Trestného zákoxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxíženie trestu“ totiž vyplýva, že súd bude môcť páchateľovi uložiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom iba vtedy, ak vzhľadom xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx xxxx neprimerane prísne, a súčasne, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania), k sprísneniu xxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxých trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, zvyšuje závažnosť jeho protiprávneho konania do takej miery, že účel trestu nemožno dosiahnuť xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxstnej sadzby, alebo nie.
Za takejto z pohľadu právnej úpravy „nevyváženej“ situácie aplikácia mimoriadneho zníženia trestu ako prostriedku korekcxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxestných činov, osobné vlastnosti a pomery páchateľa je jej uplatnenie nevyhnutné, nepredstavuje podľa názoru navrhovateľa dostatočnú garanciu, že xxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxx že v praxi sa omnoho častejšie vyskytujú bežné ako mimoriadne okolnosti a pomery významné pre individualizáciu trestu. V takýchto prípadoch, akým je i xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxtu možné odôvodniť iba tým, že takýto trest je pre páchateľa neprimerane prísny, čo však nezaručuje rovnaké zaobchádzanie s obžalovanými, keďže vnímaxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx judikatúrou, je značne subjektívne a môže viesť k nepredvídateľnosti súdneho rozhodovania, pričom podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Sloxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxnaní (napr. Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR uverejneného pod č. 5/2011 v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR).
Podľa názoru navrhoxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xx (ne)činnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Ak je totiž včas odhalený a v primeranej lehote odsúdený páchateľ úmyselného prečinu, neskoršxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxce ukladanie trestu recidivistom. Na druhej strane ale môže nastať situácia, že hoci páchateľ spácha rovnaké trestné činy v rovnakom čase, uplatní sa vx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxbo súdu, nie je za prvý zo zbiehajúcich sa trestných činov vyhlásený odsudzujúci rozsudok skôr, než spácha druhý trestný čin. Paradoxne tak môže nastať xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxejšie trestaný. Aj z toho dôvodu sa napadnuté ustanovenie dostáva podľa názoru navrhovateľa do konfliktu s čl. 12 ods. 1 ústavy.
II.
1. Ústavný súd doxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x x xxxone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x x x xxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxodnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), predsedu najvyššieho súdu a generálneho xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xx.A
Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky
3. Národná rada vo svojom stanovisku (označenom ako vyjadrenie) z 31. augusta 2011 navrhla, aby úsxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxateľa, že napadnuté ustanovenie „dopadá aj na prípady, v ktorých racionálna väzba medzi cieľom a zvoleným normatívnym prostriedkom zjavne absentujexx
xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxdy nijako nevyplýva ako „nepochybné“, že na aplikáciu asperačnej zásady vo vzť'ahu k obžalovanému Ľ. B. absentuje akýkoľvek „rozumný dôvod“. Národná xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxx xxx xx xxx xx xx xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxm zdroja všetkej štátnej moci v SR (vrátane moci okresného súdu), ani tomuto zdroju ako takému“.
Podľa názoru národnej rady ešte významnejšie je to, že xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxie, pričom národná rada poukazuje na § 39 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého «ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchaxxxx xx xx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxstačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa názoru národnej radx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxedstavujú okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa“, teda práve aspekty, ktoré je súd oprávnený, ba dokonca povinný vziať do úvahy pri rozhodovaní o vxxxx xxxxxxxx
x xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxedstavuje zásah do nezávislosti súdov a do princípu deľby moci. Podľa názoru národnej rady, «keď zákonodarca ustanovuje hraničné sadzby trestu odňatxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxx xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxho činu alebo keď ustanoví tzv. kvalifikovanú skutkovú podstatu, pri splnení ktorej „ordinuje“ vyššiu sadzbu, pričom určenie sadzieb „je vecou, ktorx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx pre odklon od asperačnej zásady, ak by jej uplatnenie malo byť neprimerane prísnym vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, vytvorila Národnx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxrava umožňuje ústavne konformný výklad, nie sú splnené podmienky pre vyslovenie jej nesúladu s ústavou. V danom prípade je dostupnosť ústavne konformxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxnie účinkov a možností, ktoré súdom poskytuje § 39 ods. 1 trestného zákona, a to len z dôvodu, že by súdy v obdobných prípadoch nerozhodli rovnako. Navrhxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxranosť trestu a jednak namieta, že možnosť prekročiť tieto mantinely ubližuje jednotnosti rozhodovania.“.
4. Podaním z 18. júna 2012 predseda národxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx
xxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxx zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, vo svojom stanovisku zo 7. júla 2011 navrhla, aby ústavný súd návrhu nevyhovel, a zároxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx konformity asperačnej zásady použila test proporcionality a dospela k záveru, že jeho kritériá vhodnosti, potrebnosti a primeranosti pre právnu úprxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxpubliky vo svojom stanovisku (označenom ako vyjadrenie) zo 7. júla 2011 ústavnému súdu oznámil, že senáty trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Sxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx konania a k tomuto návrhu nemajú pripomienky.
II.D
Stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvým námestníkom genexxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxhu vyjadril i generálny prokurátor Slovenskej republiky, zastúpený prvým námestníkom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „gexxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxcionality a dospel k záveru, že kritériá vhodnosti, potrebnosti a primeranosti svedčia skôr pre vyhovenie návrhu na začatie konania.
Generálny prokxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx súhrnného trestu, mimoriadne zníženie trestu (vrátane konania o dohode a treste) či aplikácia medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, pričom v tejtx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxrdosti zákona a súdy v záujme uloženia trestu primeraného všetkým okolnostiam prípadu, pomerom páchateľa a závažnosť jeho konania v konkrétnych prípxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxi v užšom zmysle“.
Vychádzajúc z už uvedeného generálny prokurátor uzavrel, že „podľa názoru generálnej prokuratúry asperačná zásada neobstála vo vxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxx xxštitút upravil v Trestnom zákone, sa nezlučuje vo svojich dôsledkoch s princípom primeranosti sankcie, pretože nezabezpečuje spravodlivú rovnováhx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxávo na slobodu viac než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, možno ju preto považovať za ústavne nesúladnú.“.
Vo vzťahu k navrhovateľom namietanému nexxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxxx x x xxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx za zásah do článku 50 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 Ústavy. Naďalej len súd je oprávnený rozhodovať o vine a treste za trestné činy a to aj o aplikácii asperačnej záxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxxxxx xdvokátska komora (ďalej len „SAK“) vo svojom stanovisku z 12. júna 2012 navrhla, aby ústavný súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Vo vzťahu k navrhovatexxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxutok, ale o stav, kedy uloženie trestu podľa § 41 ods. 2 je výrazne nespravodlivé a nezodpovedajúce všeobecným kritériám pre ukladanie trestov, pričom xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxu v identických trestných veciach trestá miernejšie, napriek tomu že medzi spáchaním viacerých trestných skutkov súd uložením sankcie odsúdil páchaxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx xxxx xx xxxxxxxinačné a jednoznačne prísnejšie, napriek tomu, že oficiálnu výstrahu od štátu pred spáchaním ďalšieho trestného skutku nedostal a najmä tiež preto, žx xxxxx xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxbody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom pri obvinenom zo spáchania viacčinného súbehu zákon to konštrukciou ukladania trestu úplne vylučujxxxx
xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxxx x x xxx xxx xxxx x xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xx x xxxxxxxxxx trestnej veci zákonodarcom výrazne obmedzený v možnosti uložiť trest, ktorý by bol primeraný vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, povahu a závažxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xracovné a rodinné zázemie, a i. ... Súd v tomto prípade nemá možnosť podľa vlastného názoru vo veci rozhodnúť, je len štatistom pri prezentácii vôle zákoxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxto do pozície orgánu povinného uložiť zákonodarcom určený trest aj v prípade, ak nie je o tomto treste vnútorne presvedčený. Je to v rozpore so sľubom sudxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx x xxxxxx xxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxx
xxxxx xxxxxxávanie
9. Vzhľadom na skutočnosť, že žiaden z účastníkov netrval na ústnom pojednávaní v predmetnej veci, ústne pojednávanie sa nekonalo (§ 30 ods. 2 xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx
xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xrávny štát.
Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.
Podľa čl. 50 ods. 1 ústavy len súd rozhoduje o vine a trexxx xx xxxxxxx xxxxx
xxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx
x x xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxy trestných činov
Podľa § 9 Trestného zákona trestný čin je prečin a zločin.
§ 10 Trestného zákona
Prečin
Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona je prečxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
§ 11 Trestného zákona
Zločin
Podľa § 11 ods. 1 Trestného zákona je zločin úmyselný tresxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx
xxxxx x x1 ods. 2 Trestného zákona o zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx
x xx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxhateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len txxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania xxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxx
xodľa § 34 ods. 5 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nicx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxne,
c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okoxxxxxx x xx xxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x x xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej častx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
x xx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo prx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxx xxxnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
§ 41 Trestného zákona
Úhrnný trest a spoločný trest
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxxejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxu úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestnýcx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobodxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x x xxx xxxx x xxxxx x xxxxxxxxo zákona. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdenýcx xxxxxxxxx xxxxxx
x xx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xkôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestux
x xx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxx
xxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxx skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.
IV.
Právne východiská, ústavné a medzinárodnoprávne limixx xxxxxxxxxxxxx
xxxx
xxxxxxxxx
xxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx
xxxxx xxx xx xxxx x xxxxvy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxých práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Podľa čl. 72 ústavy Národná rada Slovenxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxx xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú.
1. Prvou z podmienok ústavnxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxsti vyslovil, že „V právnom štáte má ústava povahu základného prameňa práva, ktorý je nadradený všetkým ostatným prameňom práva. Tento znak implikuje xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x x xxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxnoveniami ústavy.“. V tejto súvislosti ústavný súd tiež uviedol, že „Národná rada Slovenskej republiky je viazaná ústavou v rovnakej miere ako všetky xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx takýmto zákonom neprekročí rámec daný ústavou. (PL. ÚS 15/98).
2. Presadzovanie materiálneho, nie formálne chápaného právneho štátu, sa už v rozhodxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxceptovanie princípov materiálneho právneho štátu, okrem iného princípu právnej istoty, spravodlivosti, proporcionality či primeranosti.
3. Konxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x slobôd v rámci normatívnej regulácie spoločenských vzťahov. Podľa názoru ústavného súdu je povinnosťou všetkých štátnych orgánov zabezpečiť reálnx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxtiť primeranosť použitého právneho prostriedku implementovaného vo zvolenej legislatívnej regulácii, vo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovanému zxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxými hodnotami vytvárajúcimi koncept materiálneho právneho štátu(obdobne napr. PL. ÚS 22/06).
IV.B
Mantinely trestného zákonodarstva vymedzené xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxzom tejto skutočnosti je značne široká miera voľnosti uváženia zákonodarcu pri voľbe konkrétnej trestnej politiky. Ústava, dohovor, ako aj ďalšie prxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxtihovať určité konania či opomenutia alebo naopak záväzok zdržať sa trestnoprávneho postihu určitých konaní či opomenutí, zmluvy týkajúce sa medzinxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xedze, v rámci ktorých sa môže uplatňovať „tradičné právo štátu“ trestať. Tento priestor je však pomerne široký pre rôzne koncepcie trestného práva (trxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxikatúra ESĽP profilujú základné princípy trestného systému právneho štátu, ktoré možno zaradiť do niekoľkých okruhov týkajúcich sa vo všeobecnosti xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxh záruk spravodlivého konania, ako aj ukladania a výkonu sankcií.
Spoločným dedičstvom politických tradícií a ideálov, duchovných a morálnych hodnxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xešpektovanie ľudskej dôstojnosti formulované ešte osvietencami (bližšie: Repík B.: Evropská úmluva o lidských právech a trestní právo. PRAHA: Naklxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxxxx xx xx x xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx
x
xxxxx xxxxx xxxx xxxx
x x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx (zákaz retroaktivity) sú ako fundamentálne právne princípy európskej právnej kultúry dohovorom výslovne zaručené (čl. 7 ods. l dohovoru). Ich korexxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx x xxx xx xxxx x xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxca pred svojvoľným stíhaním, odsúdením či potrestaním.
Dohovor ponecháva štátom voľnosť pri určení určitého konania alebo opomenutia za trestný čixx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx x xx xxxx xxxx xx xxxx xxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx. V špecifických prípadoch ESĽP konštatoval porušenie práv zaručených dohovorom už na základe existencie platnej a účinnej právnej úpravy zakladajúxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxvorom (napr. rozsudok ESĽP z 22. októbra 1981 vo veci Dudgeon proti Spojenému kráľovstvu, ods. 40, xxx xxx xx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxiteľnosť uplatnenia trestnoprávnej zodpovednosti) príslušnými orgánmi štátu v konkrétne posudzovanej veci s podmienkami prípustnosti zásahu do pxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx x xx xxxx xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx x xx xebruára 2000 vo veci Schimanek proti Rakúsku, bod 2).
Z judikatúry ESĽP pre zmluvné štáty dohovoru na druhej strane vyplýva povinnosť „kriminalizovaxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxtnúť uvedeným právam a slobodám ochranu nevyhnutnú na zaistenie ich účinného rešpektovania. Tento záväzok požaduje predovšetkým prijatie adekvátnxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xrgánov verejnej moci a jednotlivca, ale aj vzťahov medzi jednotlivcami navzájom. V prípade ochrany základných hodnôt a aspektov súkromného života môxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxx xxxxx xxxx xx xxxx x x x xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxx x xxxxxxx xxxrany práva na život (čl. 2 dohovoru) je primárnou povinnosťou zmluvných štátov zaviesť účinnú trestnú legislatívu spôsobilú chrániť subjekty uvedenxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxx xxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxu, ods. 115). Aj v súvislosti s aplikáciou čl. 3 dohovoru ESĽP zdôraznil, že povinnosť uložená zmluvným štátom zaručiť každému, kto podlieha ich jurisdxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx podliehajúce ich jurisdikcii boli podrobené mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu vrátane prípadov, ak by k takémuto zxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxx
5. Problematiky trestných sankcií sa týka viacero ustanovení dohovoru a jeho dodatkových protokolov [napr. čl. 2 ods. 1 dohovoru a Protokol č. 6 k Dohxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxx x xxxx x xxxxx xxx xxx x xxxx x xxxxx xxx xx x xx x xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx]. Základný princíp podobne ako pri podmienkach trestnej zodpovednosti predstavuje princíp zákonnosti (
nulla poena sine lege
) vyžadujúci ukladanix xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxo v čase spáchania trestného činu.
Stanovenie systému trestných sankcií, podmienok ich ukladania a výkonu či stanovenie hraníc trestných sadzieb paxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xožiadavka primeranosti trestu.
6. Čo sa týka požiadavky primeranosti trestu, túto požiadavku dohovor priamo nezakotvuje, judikatúra ESĽP však uplxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxkladných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx
xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx doménu ich právomocí. V rámci svojej judikatúry uviedol, že v prípadoch posudzovania individuálnych sťažností nie je jeho úlohou preskúmavať prísluxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxx
xx xxxxxxxxx
x xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxx uvedené predpisy aplikované alebo sa dotkli sťažovateľa, viedol k porušeniu dohovoru. Zároveň konštatoval, že dohovor vo všeobecnosti nemôže slúžix xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxhybnosti o jeho zlučiteľnosti s čl. 3 dohovoru (napr. rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 1. februára 2000 vo veci Schimanek proti Rakúsku, bod 2.;
mutatxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxbra 1999 vo veci V. proti Spojenému kráľovstvu, ods. 97 až 101; rozsudok ESĽP z 2. marca 1987 vo veci Weeks proti Spojenému kráľovstvu, ods. 47).
7. Priamx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xx xx x x xxxxxlosti s rozhodovaním o individuálnej sťažnosti otázka trestania viacčinného súbehu vyskytla, zaujal by ESĽP názor v tom zmysle, že riešenie otázok týxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxtike, ku ktorej sa ESĽP v zásade nemá
in abstracto
vyjadrovať (porovnaj vo vzťahu k otázke trestania recidívy napr. rozsudok ESĽP z 29. marca 2006 vo vecx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx
xx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xximeranosti trestov je však na tomto mieste potrebné osobitne zdôrazniť, že dohovor a následne i judikatúra štrasburských orgánov ochrany práv nestanxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xrgánov ochrany práv viazaný len v tom smere, aby ním poskytovaná ochrana ľudských práv naplnila tento minimálny štandard. Judikatúra štrasburských oxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxasburských orgánov ochrany práv.
Ak teda otázku primeranosti trestov považuje ESĽP predovšetkým za doménu právomocí jednotlivých štátov, nemôžemx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxo otázke
in abstracto
vyjadrovať ani ústavný súd ako vnútroštátny orgán ochrany práv. Práve naopak, ak je ESĽP v otázke primeranosti trestov zdržanlixx x x xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxvnosti v Slovenskej republike – zaujal k tejto otázke postoj, a vyplnil tak priestor, ktorý mu ESĽP prenechal.
9. Pri realizovaní testu proporcionalixx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx práva, s ktorým je namietaný jej nesúlad.
(2) xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxm (lawfullnes) – test legality.
(4) Ak sú v danom poradí splnené predchádzajúce kroky, nasleduje ďalej posúdenie princípom proporcionality, ktorý jx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxtimate aim/effect) a racionálnej väzby medzi právnou normou a cieľom (účelom) právnej úpravy. (4b) Druhým krokom je zisťovanie kritéria nevyhnutnosxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxntly important objective). (4c) Napokon tretím krokom je hľadisko proporcionality v užšom zmysle slova (Angemessenheit, test of proporcionality in xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxx
xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxa, ktoré používa štát pri plnení svojich funkcií. Z ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného zákona jasne vyplýva, že trest je následkom trestného činu. Ukladxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxutnou podmienkou a predpokladom uloženia konkrétneho trestu páchateľovi je spáchanie konkrétneho trestného činu páchateľom.
Charakteristickým xxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxsah do jeho osobnej slobody.
11. Z hľadiska určitosti môžeme tresty deliť na absolútne určité a tresty relatívne určité. Absolútne určité sú tresty, pxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxená horná a dolná hranica trestnej sadzby, pričom zákonodarca výškou trestných sadzieb vyjadruje škodlivosť, resp. typovú závažnosť toho-ktorého txxxxxxxx xxxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxá zákonná trestná sadzba tak zodpovedá stupňu typovej závažnosti, ktorý je charakteristický pre trestné činy určitého druhu.
K stanovovaniu trestnxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxlnosťami toho-ktorého prípadu. Trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou
nulla poena sine lege
stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxx
xxxx xxxxxx x xxxxxx xxestného práva hmotného
12. Podľa ustanovenia § 34 Trestného zákona je účelom trestu ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti, pričom xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx vytvoria podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život) a generálnej prevencie (tým, že sa iní odradia od páchania trestnej činnosti)x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xx x xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx je prispieť k udržaniu kriminality v určitých hraniciach a podľa možnosti i k jej postupnému obmedzovaniu.
xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx právneho štátu je nutné vyvodiť, že „sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším princípom, ktorý nesmie byť obetovaxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxx
xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx ochrany na ochranu osobnosti človeka, jeho dôstojnosti a jeho práv a slobôd vytvára dostatočný priestor na rozvoj ľudskej osobnosti a na fungovanie jexxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxa uplatňovaná v trestnom práve, a to zásada humanizmu, ktorá zahrňuje nielen ochranu páchateľa, jeho resocializácie, či sociálnej integrácie, výkon xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxmi činmi. Konkrétnym prejavom zásady humanizmu je aj čl. 16 ods. 2 ústavy a tiež zrušenie trestu smrti novelou trestného kódexu zákonom č. 175/1990 Zb.
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx, resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trexxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx
Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxchaný trestný čin.
Preventívno-výchovnú funkciu trestov zabezpečuje hrozba trestom. Trestný zákon nežiaduce a spoločnosti škodlivé konania premxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xrostredníctvom stupnice druhov trestov a ich výmer za jednotlivé trestné činy vyjadrujúcej hodnotový úsudok o stupni zavrhnutiahodnosti jednotlivxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxsny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxzívnením represie potlačený moment prevencie.
Funkciu ochrany plní trest jednak voči páchateľovi trestného činu, voči ktorému sa prejavuje moment xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxvencie (výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti).
Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xx xx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx, resp. trestania, sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Považuje sa za spravodlivé, aby bol vážne mienený sebakritický a kajúcny postoj „odmenený“ miernejším xxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x x xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx
Pokiaľ si páchateľ uvedomí, že trestným činom, ktorý spáchal porušil práva a slobody iných a rozhodne sa prijať trest, môžeme povedať, že páchateľ sa, čx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxhradiť spoločnosti škodu, ktorú spáchal. V takom prípade je dobré, že páchateľ trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. Primárnym ciexxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxosť nad svojimi činmi a nebude sa snažiť o nápravu, bude za svoj hlavný cieľ považovať dosiahnutie čo najnižšieho trestu a následne návrat k predchádzajxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxr. na osobnej slobode, na majetku, na cti a pod.). Ujma nie je cieľom trestu, je iba nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. V trestnom zákxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxxxx xeórií trestu vychádzajúcich zo zásady „punitur, quia peccatum est“, teda „trestá sa, pretože bolo spáchané zlo“. Naopak, relatívne teórie trestu spáxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx usilovali o spojenie odplatnej i účelovej funkcie trestu.
Na tomto mieste je zároveň potrebné zdôrazniť, že ani absolútne teórie nepočítali s ukladaxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxx xxx xx xxxx xátali so spôsobením rovnakej ujmy páchateľovi. Požiadavka primeranosti trestu je obsiahnutá i v myšlienke predstaviteľa absolútnej teórie trestu Gx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxxavodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu.
Z uvedeného vyplýva, že v prípadxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxoveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda negácxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx mať možnosť dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát.
IV.E
Súbeh x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxx xx xxxxtorý z nich odsúdený. Teória trestného práva rozlišuje jednočinný súbeh (jednočinná, ideálna, formálna alebo súčasná konkurencia, resp. konkurencxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxdá, že páchateľ spáchal viacero trestných činov skôr, ako súd vyhlásil za tieto odsudzujúci rozsudok; súbeh jednočinný predpokladá, že jedno konanie xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxh a kombináciách, a to:
a) Zásada kumulačná (sčítacia), ktorej podstatou je pravidlo, koľko trestných činov, toľko trestov (quot delicta, tot poenaexx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx (napr. trest odňatia slobody na 8, 12 a 15 rokov znamená trest odňatia slobody na 35 rokov). Okrem neobmedzenej podoby sa táto zásada môže vyskytovať aj s xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxdy pri trestaní súbehu dominuje v Spojených štátoch amerických.
b) Zásada absorpčná (pohlcovacia), ktorej obsahom je pravidlo, že vyšší, resp. prísxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxtaní súbehu. Vyskytuje sa v troch formách, a to ako absorpcia trestných činov, absorpcia trestných sadzieb a absorpcia trestov. Pri uplatnení tejto záxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx xx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xlavne tým, že páchateľ spáchal ďalší trestný čin bez toho, aby bol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu zo zbiehajúcxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxx xx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx sadzby stanovenej za čin najprísnejšie trestný z tých, ktoré sa zbiehajú; je ho však možné najrôznejším spôsobom zostriť (poena maior cum exasperatioxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx
xxx x xxxxxxxxx xejinách sa s asperačnou zásadou na území Slovenska po prvýkrát stretávame v rámci Uhorského trestného zákonníka o zločinoch a prečinoch (zákonný článxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x 95§ 99 Uhorského trestného zákonníka o zločinoch a prečinoch súd obligatórne nemusel, ale len fakultatívne mohol využiť asperačnú zásadu, a to poxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
x x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxužiť najťažší stanovený trest a najťažší uložený trest straty slobody možno zvýšiť o jeden rok (§ 97),
- pri spáchaní zločinu a iného trestného činu sa mx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxx xxxx x§ 98),
- pri spáchaní viacerých zločinov alebo okrem nich aj iných trestných činov sa má použiť najťažší trest z trestov určených pre tieto, a keď tento jx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xx xxxx
xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxx xxla 1941, keď nadobudol účinnosť zákon č. 167/1941 Sl.z. o prísnejšom trestaní niektorých trestných činov spáchaných využitím zatmenia alebo leteckéxx xxxxxxxxx x xxxxxx x x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxestných činov, malo to za následok zvýšenie hornej hranice zákonnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, a to pri zločine o dva roky a pri prečine o jexxx xxxx
xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx x xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxovil, že v prípade, ak u zbiehajúcich sa trestných činov budú horné hranice trestných sadzieb trestu odňatia slobody rôzne, tak sa trest vymeria podľa txxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxej zásady – v podobe obligatórneho zvýšenia hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu štvrtinu – ráta Trestný zákon č. 86/1950 Zb. xxx x xxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxxxx xxxšení hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody Trestný zákon ďalší postup súdu – teda určenie konkrétnej výšky trestu – ponechával na voľnxx xxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxdzby. Vo vzťahu k minimálnej výške úhrnného trestu zákon len stanovil, že ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xx xxxxade vlastného uváženia po zohľadnení všetkých okolností prípadu a osoby páchateľa rozhodol, aký vysoký bude trest odňatia slobody, pričom priestor, xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxx x. 140/1961 Zb. účinný od 1. januára 1962 vo vzťahu k trestaniu súbehu vôbec nerátal s využitím asperačnej zásady v súvislosti s hornou hranicou trestnex xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Prvky asperačnej zásady boli využité len v rámci právnej úpravy ukladania trestx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx Z.z. (ďalej len „zákon č. 171/2003 Z.z.“), ktorým sa s účinnosťou od 1. septembra 2003 novelizoval Trestný zákon č. 140/1961 Zb. Touto novelou sa do § 3x xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xrvýkrát sa tak súčasťou asperačnej zásady stáva nielen zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby, ale xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxnia bol vysoký stav násilnej kriminality na Slovensku a nemožnosť trvalej, resp. dostatočnej izolácie páchateľov tejto násilnej činnosti. Jej cieľox xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxodovej správe konštatuje, že súd by mal mať možnosť v prípadoch reálnej konkurencie úmyselných trestných činov zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby nxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxho znenia novely, z možnosti súdu sa
21. Prístup k trestaniu viacčinného súbehu zavedený zákonom č. 171/2003 Z.z. bol následne prevzatý i do rekodifixxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x x xx xxxx x xxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxx xxxxerých zbiehajúcich sa úmyselných trestných činov musí byť aspoň jeden zločinom. Za splnenia tejto podmienky sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxcu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. V porovnaní s pôvodnou úpravou zavedenou zákonom č. 171/2003 Z.z. je teda asperačnú zásadu možné apxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxrými skutkami, nebude použitie tejto zásady prichádzať do úvahy.
22. Vychádzajúc z už uvedeného možno platnú slovenskú právnu úpravu trestania súbexx xxxxxx xxxxxx
xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxsada,
c) v prípade viacčinného súbehu prečinu spáchaného z nedbanlivosti a zločinu sa použije absorpčná zásada,
d) v prípade viacčinného súbehu prexxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxda.
23. Pre porovnanie možno poukázať na stav v Českej republike, ktorá čelí v zásade rovnakým bezpečnostným rizikám (vrátane kriminality) ako Slovexxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxho počtu trestných činov, pričom súd môže zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Keďže zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je fakulxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxy, ktorá bola určená podľa všeobecných pravidiel pre stanovenie výmery úhrnného trestu i bez jeho zvýšenia (ak napr. postačí uloženie trestu odňatia sxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxl od slovenskej právnej úpravy, český trestný zákon neukladá súdu ani povinnosť, aby v prípade, ak využije zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby, vyxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxx xxxxxca zvýšila.
V českej trestnoprávnej literatúre zároveň nachádzame odporúčania, ako postupovať pri ukladaní úhrnného trestu, resp. ako sa vysporiaxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxx xxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxx D.: Trestní zákoník. Praha: C. H. Beck 2010, s. 508). V zmysle týchto odporúčaní pri hodnotení konkrétnej povahy a závažnosti celého súhrnu zbiehajúcixx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxsúdenie však samozrejme nemôže byť úplne izolované, keďže prinajmenšom hodnotenie osoby páchateľa bude spájať posúdenie všetkých zbiehajúcich sa txxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxočné charakteristiky sa nemusia úplne zhodne prejaviť u každého zo zbiehajúcich sa trestných činov a bude záležať aj na tom, či ide o jednočinný alebo vixxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxtali v medziobdobí od spáchania každého jednotlivého trestného činu do doby rozhodovania o úhrnnom treste. K výslednému hodnoteniu povahy a závažnosxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx budú hodnotené tiež vo vzťahu k typovej povahe a závažnosti trestného činu z nich najprísnejšie trestného. To prirodzene neznamená, že by sa výsledná úxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xávažnosti jednotlivých zbiehajúcich sa trestných činov, ak by vôbec bol taký súčet možný.
IV.G
Zásada primeranosti trestu k trestnému činu, za ktorx xx xxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xsvietenstva.
V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útraxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú reprexxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trexxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxx xeprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť.
U verejnosti môžu neprimerané tresty vyxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxx x xxxxx xxx xxx xxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxkladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
V tejto súvislxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xx x x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx
xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu pritom musí dochádzať v dvoch rovinách:
a) individuálnej – v rámci rozhodovacej činnosti súdu pri ukxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxxx x x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxovovaní všeobecných podmienok ukladania a výkonu trestov.
Je pritom zrejmé, že nevyhnutným predpokladom rešpektovania požiadavky primeranosti txxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxx xxxx xxxx
xe súd pri rozhodovaní o treste viazaný zákonom. Preto v prípade, ak je povinnosť súdu ukladať neprimeraný trest „zakódovaná“ zákonodarcom už priamo v zxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxx
xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxia primeranosti trestu
27. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Medzi skutočnosti, na ktoré bx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxa zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdraxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx
xxx xxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxx x xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných sxxxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxvnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzáxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania, aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie.
Požiadavka xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxu postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
V.
Posúdenie súladnosti napadnutého ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona s ústavou
1. Článok 49 ústavyx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxe v spojení s čl. 86 písm. a) ústavy, podľa ktorého do pôsobnosti národnej rady patrí uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch, zveruje zákoxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxtov, zásad a spôsobov ich ukladania, je zákonodarca limitovaný len ústavou a dohovorom xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx akými sú princíp zákonnosti, právnej istoty, princíp rešpektu k základným právam a slobodám, princíp zákazu svojvôle, princíp primeranosti, zákazu xxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx xkladania. Ústava ani medzinárodné pramene práva nepredpisujú zákonodarcovi ucelený koncept trestnej politiky. Je tak na úvahe zákonodarcu stanovix xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxviduálnej prevencie či generálnej prevencie. Ústavný súd však v tejto súvislosti už v predchádzajúcich častiach odôvodnenia dostatočne dôrazne pouxxxxx xx xxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx každý zákon by mal spĺňať požiadavky, ktoré sú vo všeobecnosti kladené na akúkoľvek zákonnú úpravu v právnom štáte a ktoré možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 úsxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxovať trestnú politiku štátu, toto jeho právo však nie je absolútne. Zákonodarca je totiž v rámci svojej normotvornej činnosti významne limitovaný, a tx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxzvlášť vo vzťahu k právnej úprave trestu ako právnemu následku trestného činu pritom platí, že nepostačuje len dodržiavanie požiadavky
nulla poena sixx xxxx
x xxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxla predovšetkým základné ľudské právo nebyť mučený ani podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, ako i právo, aby bol tresx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xx xxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxch práv a slobôd všeobecne. Porušenie zásady primeranosti trestu môže viesť primárne k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré má byť trestom xxxxxxxx xx xxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxého a rodinného života a pod.
3. Z povahy trestu vyplýva, že zaistiť v rámci jeho aplikácie zachovanie maxima kolidujúcich práv, resp. právom chránenýxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx hodnôt chránených trestným právom a jeho nevyhnutnou funkčnou zložkou je zásah do základných práv páchateľa trestného činu.
Takýto zásah môže byť úsxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx musí rešpektovať zásadu proporcionality vyžadujúcu rešpektovanie primeranosti medzi povahou, okolnosťami či následkami spáchaného trestného čixx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx
xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxx x xxxx x xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx, že zákonná úprava trestania musí byť v súlade s (i ústavným súdom stabilne presadzovanou) požiadavkou materiálneho právneho štátu, ktorého neoddelxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxx x x xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxestania viacčinného súbehu ide o zásah do osobnej slobody (čl. 17 ods. 2 ústavy), ktorý je potrebné podrobiť testu proporcionality.
5. Z hľadiska jedxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxikáciou asperačnej zásady dochádza k zásahu do osobnej slobody, že (3) tento zásah má právny základ v Trestnom zákone, ktorý spĺňa požiadavku dostatočxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxx x xxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxtrenie, ktoré je vhodné na zaistenie zákonodarcom sledovaného legitímneho cieľa – ochrany spoločnosti pred páchateľmi viacerých trestných činov, pxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx x xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxutá právna úprava rešpektuje požiadavku primeranosti, t.j. či umožňuje uložiť páchateľovi trest primeraný trestnému činu, za ktorý sa trest ukladá, xxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxhateľa, pričom záujem na ochrane spoločnosti možno považovať za dôvod legitimizujúci zásah do osobnej slobody páchateľa iba za predpokladu, že takýtx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xx xodľa názoru ústavného súdu spôsob, ktorý v § 41 ods. 2 Trestného zákona ako reakciu na viacčinný súbeh zvolil zákonodarca, nerešpektuje požiadavku prxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xx x xxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxávna úprava neumožňuje dostatočnú individualizáciu trestu,
b) existuje výrazná disproporcia medzi trestaním viacčinného súbehu a recidívy.
8. Kxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx takto:
a) V zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona je súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery povinný prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho nxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxx xxchto kritérií by súd mal uložiť trest pri hornej hranici trestnej sadzby v prípade najškodlivejších trestných činov toho-ktorého druhu. Tresty pri doxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxétneho trestného činu, bude pritom vyplývať z konkrétnych okolností, resp. zvláštností tohto konkrétneho trestného činu.
Navrhovateľom napadnutx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxzvýnimočnú povinnosť súdu v prípade zbiehajúcich sa trestných činov zvýšiť hornú hranicu xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xakto určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.
V dôsledku uvedeného tak v prípade, ak súd po prihliadnutí na spôsob spáchania zbiehajúcich sa txxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxpravy je toho názoru, že primeraným a vo vzťahu k zbiehajúcim sa trestným činom náležite individualizovaným trestom by bol trest pri dolnej hranici trexxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxx xxx xxlovicou trestnej sadzby trestného činu zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestného, nemôže takýto trest uložiť a musí uložiť trest nax xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxom, zavineniu, pohnútkam, priťažujúcim okolnostiam, poľahčujúcim okolnostiam, osobe páchateľa, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy.
b) V tejtx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxrave podľa asperačnej zásady, teda minimálny trest, ktorý súd môže uložiť, je vyšší ako pôvodná horná (!) hranica trestnej sadzby trestu odňatia sloboxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxestného činu najprísnejšie trestného je 7 rokov až 10 rokov – zvýšená dolná hranica trestnej sadzby po jej úprave podľa asperačnej zásady bude 10 rokov a x xxxxxxxx xx xx x x xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xinu najprísnejšie trestného je 9 rokov až 12 rokov – zvýšená dolná hranica trestnej sadzby po jej úprave podľa asperačnej zásady bude 12 rokov a 6 mesiacoxx xx xx x x xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxprísnejšie trestného je 10 rokov až 12 rokov – zvýšená dolná hranica trestnej sadzby po jej úprave podľa asperačnej zásady bude 13 rokov, čo je o 1 rok viac xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xe 12 rokov až 15 rokov – zvýšená dolná hranica trestnej sadzby po jej úprave podľa asperačnej zásady bude 16 rokov, čo je o 1 rok viac ako pôvodná horná hranixx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xx xx xxxxx x xxýšená dolná hranica trestnej sadzby po jej úprave podľa asperačnej zásady bude 20 rokov a 10 mesiacov, čo je o 10 mesiacov viac ako pôvodná horná hranica txxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xúd – vzhľadom na spôsob spáchania zbiehajúcich sa trestných činov, ich následky, zavinenie, pohnútky, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnostx x xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xrestného činu zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestného o jednu tretinu a zároveň uložiť páchateľovi trest nad jednu polovicu takto xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxím pôvodnej hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.
Vychádzajúc z požiadavky individualizácie xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxklad zákonodarcu, že každý, kto vo viacčinnom súbehu spácha čo i len dva úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden je zločinom, je automaticky natoľkx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxtnej sadzby.
Podľa názoru ústavného súdu preto nemožno považovať za akceptovateľnú právnu úpravu, v zmysle ktorej sú súdy povinné asperačnú zásadu pxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xx x xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxnie nevyhnutné.
Ústavný súd pritom nenamieta, že v prípade viacčinného súbehu úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, dochádxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xrestný zákon striktne upravuje ďalší postup súdu pri určení konkrétnej výšky trestu, že jej určenie neponecháva na voľnej úvahe súdu, keďže pri ukladaxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxej výške úhrnného trestu je podľa názoru ústavného súdu ústavne konformné len stanovenie pravidla, že ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxočnosť, že v trestnoprávnej úprave sa (v súvislosti s trestaním súbehu) s obligatórnym využitím asperačnej zásady na území Slovenska až do roku 2003 vôxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxu 1948, o ktorých nedemokratickom, resp. totalitnom charaktere nemožno mať najmenších pochýb, pričom s obligatórnym využitím asperačnej zásady pôvxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxx
xx xx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxest odňatia slobody výnimočne i pod jednu polovicu sprísnenej trestnej sadzby, a to za využitia inštitútu mimoriadneho (!) zníženia trestu, takéto znxxxxxx xxxxx xxx xx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxch mimoriadne zníženie trestu, teda v prípade existencie okolností, ktoré logicky musia mať povahu okolností mimoriadnych.
Ak teda v konkrétnom príxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxenej trestnej sadzby) odôvodňovali uloženie trestu pod dolnou hranicou trestnej sadzby, avšak tieto okolnosti nebudú mať povahu mimoriadnych okolnxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xlobody nad jednu polovicu sprísnenej trestnej sadzby, čo súdu nepochybne znemožní individualizovať trest a uložiť primeraný trest za spáchané trestxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxž okolnosti mimoriadne.
Ústavný súd zároveň osobitne zdôrazňuje zásadný fakt, a to že v zmysle § 39 Trestného zákona dôvodom využitia inštitútu mimoxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxe páchateľa neprimerane prísne. Súd svoj názor o neprimeranej prísnosti trestu musí odôvodniť (mimoriadnymi, výnimočnými) okolnosťami prípadu alexx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxiť využite inštitútu mimoriadneho zníženia trestu len poukázaním na skutočnosť, že podľa jeho názoru by uloženie trestu odňatia slobody nad jednu polxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxmery páchateľa), ktoré spôsobujú, že uloženie trestu nad jednu polovicu sprísnenej trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne.
Podľa názoru ústavnxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxy, za neprimerané, pravidelne pristupujú k „obchádzaniu“, resp. „negovaniu“ asperačnej zásady tým, že využívajú inštitút mimoriadneho zníženia trxxxxx x xx x x xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxlnosti, ktoré štandardne oprávňujú len pohyb v rámci trestnej sadzby.
Inak povedané, nie je ústavne konformné, že ak chcú súdy uložiť primeraný indivxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxho zníženia trestu považujú aj také okolnosti, ktoré by za normálnych okolností (ak by nechceli/nemuseli obchádzať, resp. negovať asperačnú zásadu) xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xreto podľa názoru ústavného súdu nemožno odkazovať na inštitút mimoriadneho zníženia trestu a povinnosť ústavne konformného výkladu, keďže ako už z uxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxo využitie je viac než otázna.
O ústavne konformný výklad podľa názoru ústavného súdu nemôže v žiadnom prípade ísť, ak by základom ústavne konformného xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxanie, resp. negovanie asperačnej zásady.
Tu je zároveň potrebné osobitne zdôrazniť, že tiež len ťažko možno automaticky predpokladať, že v záujme prxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxádzanie“, resp. „negovanie“ asperačnej zásady využívaním (zneužívaním?) inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. V dôsledku napadnutej právnej úxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxne podľa zákona (a teda nebude chcieť „obchádzať“ asperačnú zásadu tým, aby bez existencie mimoriadnych dôvodov využil inštitút mimoriadneho zníženxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxo súdu Slovenskej republiky pritom nevyužitie moderačného oprávnenia podľa § 39 Trestného zákona zakotvujúceho mimoriadne zníženie trestu nemožnx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx).
e) Ústavný súd zastáva názor, že ani viacčinný súbeh nemôže byť dôvodom na obmedzenie, resp. odňatie práva páchateľa na primeraný, individualizovxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxx xxx pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Totiž len trest vymeraný s maximálnym ohľadom xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx posúdenie jeho osobnosti, najmä jeho celkového osobného profilu, charakterových a psychických vlastností, veku a pod, ako i individuálne posúdenie xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxnného súbehu, čo spôsobuje, že pri rozhodovaní súdu o treste dochádza k mechanickému hodnoteniu jeho významu.
f) Vychádzajúc z už uvedeného možno zhrxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxti súdu v prípade zbiehajúcich sa trestných činov zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxlizáciu trestu, a teda neumožňuje zabezpečiť, aby súd uložil páchateľovi trest, ktorý bude primeraný jeho trestnému činu.
Možno preto konštatovať, xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxca; je spôsobilý svojou intenzitou zasiahnuť do práva jednotlivca na osobnú slobodu nad rámec legitímneho záujmu spoločnosti na stíhaní a potrestaní xxxxxxxxxx x xxxxx xxx xx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx, tresty ukladané použitím asperačnej zásady sú vnímané ako neprimerané nielen páchateľmi trestných činov a advokátmi, ale ako neprimerané ich vnímaxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xx xxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx xáverov ústavného súdu samozrejme nevyplýva, že by zákonodarca nemohol ako reakciu na viacčinný súbeh zakotviť i zvýšenie hornej hranice trestnej sadxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxavku primeranosti nesmie zákonodarca požadovať, aby bolo uloženie trestu odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby (ktorej horná hranica bxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxnom taxatívne ustanovených podmienok, uloženie trestu odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby automaticky predstavovalo jedinú možnú rxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, môže byť trest odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby (ktorej horná hranicx xxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby bude primerané zbiehajúcim sa trestným činom, za spáchanie ktorých páchateľa odsudzuje.
9. Konkrétxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxé zhrnúť takto:
a) V prípade viacčinného súbehu, ako i v prípade recidívy ide o situáciu, keď páchateľ spáchal viacero trestných činov, pričom základnx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx za predchádzajúci trestný čin.
Trestné právo pritom tradične pristupuje k trestaniu recidivistov prísnejšie, a to vychádzajúc z myšlienky, xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxnu preukázal ľahostajnosť k hodnotovému systému spoločnosti, je v prípade ďalšieho odsúdenia na mieste prísnejšia represia a poskytnutie zvýšenej oxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xprávanie upozornený sankciou uloženou súdom.
Rešpektujúc jednotlivé účely trestu, ako i požiadavku primeranosti, je tak zrejmé, že v prípade, ak je xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx x x xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xyť potrestaný miernejšie, ako v prípade, ak by bol súdom najprv potrestaný (a zároveň varovaný pred ďalším negatívnym správaním) za trestný čin A a náslxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xx xxxxx xx xxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxa však tento prístup bez akéhokoľvek rozumného zdôvodnenia obracia úplne naruby, keďže umožňuje, aby (pri splnení podmienok ustanovených v § 41 ods. 2 xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxúceho trestného činu, bol postihnutý v rámci prísnejšej trestnej sadzby, ako páchateľ, ktorý potom, ako už bol odsúdený za úmyselný trestný čin (hoci nxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxx xxesty, ich celková výmera by však mohla byť nižšia, ako hroziaci úhrnný trest mu uložený na dolnej hranici (v dôsledku asperačnej zásady) zvýšenej trestxxx xxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxáchaním viacerých trestných činov súd uložením sankcie odsúdil páchateľa, čím poukázal na jeho negatívne správanie a na jeho povinnosť sa takéhoto koxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx spáchaním ďalšieho trestného skutku nedostal, a napriek tomu, že v prípade viacčinného súbehu často ide o prvotrestané osoby, čo je v prípade recidívy xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxstvo prípadov, kde pri aplikácii asperačnej zásady páchateľom hrozia omnoho prísnejšie tresty ako pri recidíve, a to napriek tomu, že predtým ešte nebxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxť podstatne nebezpečnejšej) recidívy na strane druhej podľa názoru ústavného súdu zásadným spôsobom popiera požiadavku primeranosti trestu, a pretx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x x xxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxy ústavný súd zároveň považuje za potrebné poukázať i na nie zanedbateľnú skutočnosť, že to, či bude páchateľ stíhaný za viacčinný súbeh alebo bude stíhxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxlný trestný čin, ktorý bude včas odhalený a v primeranej lehote bude za neho páchateľ odsúdený, neskoršie spáchanie úmyselného trestného činu nebude pxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxx xxperačná zásada, pretože v dôsledku, či už subjektívnych alebo objektívnych prieťahov v postupe orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, nie je za xxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xaradoxne nastať situácia, že napriek tomu, že dvaja páchatelia spáchajú súčasne rovnaké trestné činy, ten, u ktorého budú príslušné štátne orgány nečxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x závere konštatuje, že pri stanovovaní podmienok ukladania trestu zákonodarca nesmie privilegovať jedinú skutočnosť – spáchanie trestného činu v ráxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxáchaných trestných činov, neexistuje racionálny dôvod, prečo by spáchanie viacerých trestných činov v súbehu malo byť postihované automaticky tresxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxnosť, že súd ukladá trest za viacero trestných činov, ktoré boli spáchané v súbehu. Rešpektujúc požiadavku primeranosti trestu by však k zohľadňovanix xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxpadu, a následne by mal uložiť primeraný, individualizovaný trest v rámci zákonných trestných sadzieb ustanovených zákonodarcom za trestný čin zo zbxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx ústavný súd zastáva názor, že je v rozpore s požiadavkou primeranosti trestu, aby samotný viacčinný súbeh automaticky viedol k uloženiu trestu nad jedxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxé) trestné činy spáchané v rámci recidívy.
11. Podľa názoru ústavného súdu by v záujme rešpektovania požiadavky primeranosti trestu bolo žiaduce, abx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxčený recept na zníženie kriminality, pričom páchateľ by v podstate mal byť potrestaný nie ako občan majúci základné práva a slobody, ale ako nepriateľ sxxxxxxxxxxx
xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxtickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxodobé konštanty moderného demokratického právneho štátu rešpektujúceho a chrániaceho základné ľudské práva a slobody (vrátane základných ľudskýcx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxa ako prostriedku
ultima ratio
, ako aj princíp humanity trestného práva.
12. Z týchto xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x Trestného zákona s čl. 1 ods. 1 ústavy; preto vo zvyšku návrhu navrhovateľa nevyhovel. Vzhľadom na tento záver bolo už bez právneho významu analyzovax xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx x x xxx xx xxxx x xxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxateľnosti čl. 141 ods. 1 ústavy na daný prípad, pretože v ňom ide iba o vymedzenie referenčného rámca pre výkon súdnictva v demokratickom a právnom štátxx xxxxxxx xxx xxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxňa Ivetta Macejková a sudca Milan Ľalík.
Odlišné stanovisko
sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Milana Ľalíka k veci sp. zn. PL. ÚS 106/2011
Podľa § 32 oxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pripájame odlišné stanovisko k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx x xxxxx xx xxxavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Trestxx xxxxxxx x xxx x xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx x x xxx xxx xxxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx xxzhodol tak, že:
1. Vyslovil, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uložx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx x xxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxx
xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xrešove nevyhovel.
Aj keď sa na jednej strane úplne stotožňujeme s rozhodnutím väčšiny pléna ústavnéhosúdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 v xxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx x x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxu „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy, na druhej strane nesúhlasíme s rozxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxx xx x xx x xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxveniu nesúladu časti napadnutého ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, ale v záujme zachovania princípu právnej istoty vyplývajúceho z čl. 1 ods. x xxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xj vychádzajúc zo samotného odôvodnenia rozhodnutia väčšiny pléna.
S uvedeným úzko súvisí aj naša ďalšia výhrada, a to, že v prípade, ak väčšina pléna nxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxnosti nie je úplne konzistentné s výrokom v bode 2, keďže z jeho textu je možné bez akýchkoľvek problémov dospieť nielen k záveru o ústavnej nekonformite xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx na vyslovenie nesúladu s čl. 1 ods. 1 ústavy už bolo bez právneho významu analyzovať prípadný nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 13 ods. 4 a čl. 17 odxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxa úprava nerešpektuje požiadavku primeranosti, keďže neumožňuje uložiť páchateľovi trest primeraný trestnému činu, za ktorý sa trest ukladá, tak, axx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxchateľa, pričom záujem na ochrane spoločnosti nemožno považovať za dôvod legitimizujúci zásah do osobnej slobody páchateľa prostredníctvom ustanoxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx nie sú v demokratickom a právnom štáte nevyhnutné, pretože ochranu spoločnosti možno dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami, než aké umožňuje § 41 odxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxx xx xxxx x x xxx xx xxxx x xxxxvy.
Napokon považujeme za potrebné poukázať aj na súvis rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 s rozhodnutím ústavného xxxx xxx xxx xxx xx xxxx x xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxability judikatúry ústavného súdu je podľa nášho názoru nežiaduce, že kým v prípade posudzovania otázky ústavnej konformity tzv. zásady trikrát a dosx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx primeranosti tým, že neumožňuje dostatočnú individualizáciu trestu súdom, tak o rok neskôr v prípade tzv. asperačnej zásady väčšina pléna to, že napaxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxdnym spôsobom nevysporiadala.
Vzhľadom na úzky súvis základného problému riešeného tak ako pri rozhodovaní o ústavnej konformite tzv. zásady trikrxx x xxxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx tým, že neumožňuje uloženie primeraného trestu súdom, keďže napadnutá právna úprava súdom neumožňuje dostatočne individualizovať trest – mala podľx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx
x xxxxx súvislosti je pritom zároveň potrebné upozorniť na to, že väčšina pléna má aj v súčasnosti teoretickú možnosť napraviť svoje predchádzajúce rozhodnuxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx x xx x xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxvenia § 47 ods. 2 Trestného zákona s čl. 1 ods. 1 ústavy, resp. i s čl. 13 ods. 4 či čl. 17 ods. 1 ústavy, resp. i s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxx xx xxxx x xxxxxx x xxx x xxxxxxxx x xxxrane ľudských práv a základných slobôd, nie však súlad s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 či čl. 17 ods. 1 ústavy ani súlad s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Exxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxa neumožňuje dostatočnú individualizáciu trestu súdom, už v súčasnosti aj väčšina pléna považuje za nesúladné minimálne s čl. 1 ods. 1 ústavy.