5 Tdo 18/2011

Uplatnenie zásady ne bis in idem v prípade konania o činoch, ktoré nie sú trestnými činmi podľa § 9 Tr. zák.

§  ×
AA  
Viditeľnosť komentáře:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (1)
xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx x
xx xxx xx xxxx
x xxxxxxxxx x x x xxxx x xxx xxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxnenia tejto zásady je rozhodujúcou totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie.
Vzhľadom na ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudskxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx
xx xxx xx xxxx
x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxými príslušnými orgánmi ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne aj disciplinárne delikty, ktoré majú trestxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxska adresáta normy (či je norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so zvláštnym statusom) a z hľadiska účelu a typu sankcie (či má represíxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxé prostredníctvom jeho obhajcu, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. apríla 2009, sp. zn. 5To 23/09 podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmiexxxx
x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxx xx xx xx x xxxxxčovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., v bode 3/ aj v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxx x xxxxxx xx x xx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxx xx xxxx x xxxxx xxx ods. 3 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/, ods. 3 písm. bx xxx xxxx x x xxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxx xx xxxx x xxxxx xx xxx xxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xx xx x tým, že konania uvedeného v bode 2/ až 3/, ako aj v bode 4/ sa dopustil aj napriek tomu, že za konanie z 3. januára 2007 ku škode J.S. bol rozhodnutím Obvodnéhx xxxxx xxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xx ods. 1 zák. č. 372/1990 xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx x xx xxx xx x xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To 502/2005, zo 6. decembra 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. decembra 2005, bol uznaný za vinného zo spáxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxx xxxx x xxxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxadením pre výkon trestu do II. (druhej) NVS.
Okresný súd Zvolen obvineného O.Š. za to odsúdil podľa § 194 ods. 3, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, x xx xxxx x xxx xxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxx x x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx xxxx xxxxdil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň Okresný súd Zvolen rozhodol aj o náhrade škody.
Krajský súd v Banskej Bystrici na pxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xxx xxxx xx xxxx x xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xozsudok v bodoch 4/ a 5/ v časti týkajúcej sa právnej kvalifikácie a vo výroku o treste a sám vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že konanie obvixxxxxx xxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxx xx xxxx x xxxxx xx xxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xodľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a následne ho za skutky pod bodmi 1/ až 4/ a 6/ odsúdil podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. v spojitosti s § 41 ods. 2 Txx xxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxx x x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal obvinený O.Š. (ďalej aj ako "dovolxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x x xxx xxxx x xxxxx xxx xxxm. g/ a písm. i/ Tr. por.
V písomných dôvodoch dovolania dovolateľ najmä argumentoval tým, že v konaní pred prvostupňovým súdom sa nemohol riadne vyjxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxobu (dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) a v dôsledku toho aj svoje rozhodnutie založil na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonnýx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x x xxx xxxx x xxxxx xx xxx xxxx x xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
V dovolaní dovolateľ ďalej uviedolx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxvolania z 20. augusta 2009, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vecne zaoberal aj touto argumentáciou obvineného konkrétne, že za skutok pod bodom 1/ xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxx x xxxx x xx xitovaní ustanovení § 385 ods. 1 Tr. por., § 371 ods. 1a ods. 3 Tr. por. a vyrovnaní sa s námietkami obvineného najvyšší súd ďalej uviedol, že v posudzovanxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. xx xxx xxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xrgumentoval, že judikatúra záväzným spôsobom neurčuje kedy a akým spôsobom má súd vykonať ten ktorý dôkaz v konkrétnej veci. Spôsob vykonávania dôkazxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx pojednávania je jeho povinnosťou dbať o to, aby pojednávanie nebolo zdržiavané prednesmi, ktoré nemajú nič spoločné s prejednávanou vecou. Najvyšší xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xpôsobom, ktorý odporuje predstavám obvineného ešte neznamená, že ide o dôkazy vykonané nezákonným spôsobom. Rovnako tak nevykonanie dokazovania v rxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxd bodom 4/ rozsudku vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. argumentovalo tým, že poškodená J.V. vypovedala rozporne, že táto xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxx xxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxo O.Š. Tieto argumenty obvineného O.Š. týkajúce sa hodnotenia dôkazov tak zjavne smerujú do roviny skutkových zistení, ktorú ale dovolací súd z dôvodox xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx ktorými spochybňoval výsledky vykonaného dokazovania a z nich ustálené skutkové zistenia.
Vecne správne ale v dovolaní z 20. augusta 2009 obvinený Oxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxal, a to už v konaní pred súdom prvého stupňa, porušenie zásady "
ne bis in idem
", t.j. zákazu dvojitého súdenia a potrestania za ten istý čin.
Z trestného xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxx xxx xx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx číslo Pr 177/2007 Vr, uznaný za vinného z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov xxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxnu kapsičku s osobnými dokladmi - občianskym preukazom, vodičským preukazom a finančnú hotovosť vo výške 5 000 Sk.
Za to bola obvinenému O.Š. uložená pxxxx xxxx x xx xxxx x xxxxx xx x xxxxxxxxxx xx x xx xxxx x x x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9. marca 2007.
Zásada
ne bis in idem
, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý skutok, je xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxx xx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxo v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, pričom v tomto smere treba vychádzať z čl. 153 a 154c Ústavy Slovenskej xxxxxxxxx x xxx x xxxxxxxxx xx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxdných slobôd nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx za potrebné uviesť, že jednoznačná a dlhodobo nemenná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľuxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxx x xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty. Európsky súd pre ľudské práva sa nepriklonil k záveru, že zákaz
ne bis in idem
je obmedzený len nx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxx xxx x Protokol č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má však zásadný význam povaha daného činu, pretože tento článok nepochybne dopadá na xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxnej závažné činy, kvalifikované naším právnym poriadkom ako priestupky alebo iné správne delikty, prípadne ako xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx
xx xxx xx xxxx
uplatniť iba na tie činy kvalifikovateľné správnymi prípadne inými príslušnými orgánmi ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správnx xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxného záujmu (či ide o záujem všeobecný alebo partikulárny), z hľadiska adresáta normy (či je norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so xxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxra 2008, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením vecx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxx
xxxxxxxx xxx xxovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného porovnal skutkové okolnosti uvedené v citovanom rozhodnutí o priestupku so skutkovými okolnosťaxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxie sa zaoberať okolnosťami určujúcim totožnosť skutku, aj keď inak ide o problematiku po právnej stránke pomerne zložitú, najmä v kontexte judikatúry xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxx. 1 zákona o priestupkoch chráni všeobecný záujem (objektom je majetok), je určený všetkým občanom a sankcia má represívny charakter, je treba mu priznxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xko čiastkový útok pokračovacieho prečinu krádeže napriek tomu, že za toto konanie bol obvinený O.Š. právoplatne sankcionovaný už v priestupkovom konxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
V súvislosti so zisteným porušením zákona sa Najvyšší súd Slovenskej republiky následne zxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xmyselným konaním, z nich najprísnejšie trestným bol zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Tr. por. Keďže spáchal viac úmyselných tresxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxady podľa § 41 ods. 2 Tr. por.
Ak by odvolací súd postupoval spôsobom naznačeným vyššie a trestné stíhanie pre čiastkový útok pokračovacieho prečinu kxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx § 194 ods. 3 Tr. por. s použitím asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. por., kde mimochodom po úprave vychádza trestná sadzba v rozpätí 6 rokov a 10 mesiaxxx xx xx xxxxx x x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxx x x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx
xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxho Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dôvody dovolania predpokladané ustanoveniami § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. poxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxx xxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxnom zasadnutí odmietol.
Späť na text

Súvisiace dokumenty