III. ÚS 300/06

Odňatie nároku na starobný dôchodok - retroaktívny účinok

§  ×
AA  
Zdieľanie poznámky:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (6)
xxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxci sťažnosti JUDr. I. A., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. C. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na primerané hmotné zabezpečxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej repubxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxx xx xxxx x xstavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej repuxxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx x xxx xxxxxmbra 2004 a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby v nej znovu konal a rozhodol.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xx x xxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x. K., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažnosti JUDr. I. A. vo zvyšnej časti nevyhovuje.
Odôvodnenie:
I.
Ústavný súd Slovxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxj republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov xxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxx xxx xxxxetané porušenie jeho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základxxxx xxxxx xx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 So 74/2004 z 23. septexxxx xxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxx xxxx x xx. apríla 2003 bol sťažovateľovi od 27. mája 2003 v súlade s ustanovením § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisox xxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx x xxx xxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxnej poisťovne č. 480 527 7330 z 21. júla 2003 mu bol od 22. augusta 2003 v súlade s ustanovením § xx xxxx xx x xxxx xxxx x x x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx starobný dôchodok v súlade s § 173i odst. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z. z. znovu posúdila podľa právnych predpisov účinných po 3xx xxxx xxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxení v znení účinnom od 1. júla 2003 odňala priznaný starobný dôchodok, pretože neprihliadla na dobu jeho služobného pomeru, ktorý vykonával v rozsahu zxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxx xxxx x xxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx rozhodnutia súdom. Na základe toho Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 5 Sd 152/03 z 9. marca 2004 rozhodnutie sociálnex xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx x xxx xxcembra 2004 tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.
Sťažovateľ vyjadril názor, že sociálna poisťovňa spôsobom, ktorým mu odňala priznaný sxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx mohla byť odňatá len dvoma spôsobmi, a to rozhodnutím o odňatí dávky podľa ustanovenia § 96 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, prípadne preskúmaníx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxedpisov (ďalej len „správny poriadok“).
Sťažovateľ ďalej argumentoval následovne:
„Právoplatné pôvodné Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústrexxx xx xxx xxx xxxx xx xxx xxx xxx xxxx xxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxx x330 zo dňa 21. 07. 2003, ktorým bolo odňaté podľa zákona priznané právo má jednoznačne retroaktívne účinky... Princíp retroaktivity vo verejnom i súkrxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxtuáciu. Ak by k tomu došlo, mal by retroaktívny účinok. Do minulosti sú však právne situácie individuálne nedotknuteľné“.
Sťažovateľ je zároveň toho xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx x x xxxx xx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxe nadobudnuté právo. Napokon sťažovateľ uviedol, že:
„v dokazovaní v rámci súdneho konania neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré by prispeli k objektíxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxázku právnej istoty a zákazu retroaktivity, ako aj nálezom ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 25/05, v ktorom podľa jeho názoru ústavný súd riešil otázku retrxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx x xx xxxxxxx4 z 20. júla 2005 a sp. zn. 4 So 25/2005 z 11. apríla 2006, v ktorých podľa jeho udania najvyšší súd v obdobnej právnej veci iných účastníkov konania zmenil rxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xozsudkom sp. zn. 3 So 74/2004 z 23. septembra 2004, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie týkajúce sa potvrdenia rozhodnutia sociálnej poisťovne x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxx xxx x xxxx x xohovoru.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 So 74/2004 z 23. septembra 2004 porušil jeho základxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby ústavný súd prikázal najvyššiemu súdu zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk a náhradu trox xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxx xxx
x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxx
xx xx xx xxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxom uviedol:
„V danej veci bol na konanie a rozhodnutie o návrhu navrhovateľa príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najvyšší súdny orgán sústxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxxxxx záver o jeho právomoci by znamenal, že Ústavný súd by konaním o ústavnej sťažnosti v skutočnosti nahradzoval zrušený inštitút sťažnosti pre porušenie xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xesleduje... Naviac navrhovateľ nevyužil na ochranu svojich práv všetky dostupné právne prostriedky, keď proti rozsudku odvolacieho súdu nepodal doxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxxx
xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xinnosti súdov o uvedenej problematike, kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky schválilo na uverejnenie rozsudok Najvyššieho súdu Slovensxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxx xx xx x xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx x xxxxxxxx xx x xxxxxx xx xx xxxx xxxx xx xxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxsťovňa priznala starobný dôchodok príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhovx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x ozbrojených zboroch pre nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, alebo dôchodok výsluhový v inom systéme dôchodkového poistenia len vtedy, ak účixxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxdený názor dovolacieho súdu. Aj s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť sa môže navrhovateľ domáhať u odporkyne spätného nového posúdenia jeho nárokov x xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
x xiste najvyšší súd zároveň vyjadril súhlas s tým, aby vec bola prejednaná bez nariadenia ústneho pojednávania.
Podaním z 20. decembra 2006 právna zástxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x zákona o ústavnom súde a ústavný súd dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, rozhodol na neverejnom zasadnuxxx
xxx
x xxxxxx xxxxxxxxx x x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx x xx xxxxxxx xxxxxxý súd zistil nasledovné skutkové okolnosti, z ktorých pri svojom rozhodnutí v tejto veci vychádzal.
Rozhodnutím č. 480 527 7330 z 24. apríla 2003 sociáxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx x xxx xx xxxxxxxx x xx xx xxx xxxx xx03.
Na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne č. 480 527 7330 z 21. júla 2003 bol sťažovateľovi podľa ustanovenia § 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 záxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx xx xxx xxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxx xx03 podal sťažovateľ 13. augusta 2003 krajskému súdu návrh na jeho preskúmanie. Na základe toho krajský súd vyzval sociálnu poisťovňu na vydanie zmenovxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxrávne potvrdiť.
Dňa 9. marca 2004 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom krajský súd vyhlásil rozsudok sp. zn. 5 Sd 152/03, ktorým rozxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxx xxxx x xxx xxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxval, že rozhodnutím sociálnej poisťovne č. 480 527 7330 z 21. júla 2003 bol sťažovateľovi podľa § 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona o sociálnom zabexxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx
xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxx xx policajtovi na nárok na starobný dôchodok neprihliadne na dobu profesionálnej služby, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xx xxxx xx xxx xxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxeľ získal len 15 rokov a 269 dní, t. j. nezískal aspoň 25 rokov zamestnania a z tohto dôvodu nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok, preto nxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx
x
xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxnie rozhodnutia sociálnej poisťovne súdom. V tejto súvislosti konštatoval:
„Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia. Žiadal napaxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxbezpečenia, ktorá mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím odporkyne zo dňa 24. 4. 2003 nebola odňatá rozhodnutím o odňatí dávky podľa ust. § 96 ods. 1 xxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxnačne retroaktívne účinky.“
Krajský súd zároveň uviedol, že sociálna poisťovňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla, aby krajský súd jej rozhodnutix xxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxom spisu sociálnej poisťovne dospel krajský súd k záveru, že návrh sťažovateľa nie je dôvodný.
Krajský súd v rozsudku okrem iného konštatoval, že socixxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxla doba profesionálnej služby zhodnotená v priznanom výsluhovom dôchodku, pričom túto dobu nebolo možné započítať do doby potrebnej pre vznik nároku xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxe č. 480 527 7330 z 21. júla 2003 odňatý.
Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ 21. apríla 2004 odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsuxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxl, na základe akých právnych predpisov a akým spôsobom rozhodol v danej veci krajský súd, poukázal na argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v odvolaní a xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxjvyšší súd k záveru, že odvolaniu sťažovateľa nebolo možné vyhovieť.
Keďže o nároku sťažovateľa nebolo právoplatne rozhodnuté do 1. januára 2004, naxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxnom poistení“) bolo potrebné postupovať podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Najvyšší súd ako súd odvolací argumentoval:
„K znovx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx 100/1988 Zb. a síce zákona č. 222/2003 Z. z., ktorý v článku II novelizoval aj § 21 ods. 3 a zaviedol tiež nový § 173i, podľa ktorého policajt, profesionálxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxný invalidný výsluhový dôchodok a ktorým v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok alebo pomerný starobný xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx x003.“
Najvyšší súd zároveň uviedol, že na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne z 24. apríla 2003 bol sťažovateľ poberateľom starobného dôchodku xx xxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxnával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Na základe toho zistenia a v zmysle novely zákona o sociálnom zabezpečxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xriznanie sa nezapočítala doba jeho profesionálnej služby, ktorá naopak znamenala vznik nároku na výsluhový dôchodok. Keďže teda sťažovateľ nesplnix xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xárok na jeho priznanie mu zanikol.
Vo vzťahu k namietanému zákazu retrokaktivity najvyšší súd uviedol:
„O retroaktivitu ktorú namieta navrhovateľ x xxxxxxxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xavrhovateľ vrátiť, lebo podľa novšieho zákona nespĺňa podmienky na jeho vyplatenie“
.
Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že napadnutx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxx xxxxxpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxx x xxx xx xxxx x Ústavy Slovenskej republiky neobstojí, nakoľko tento článok sa vzťahuje len na trestné konanie vo vzťahu k trestnosti páchateľovho činu. Čo sa týka člx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx x x xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxu úpravu, ktorá bude ustanovená v zákone. V tomto prípade správny orgán postupoval v súlade s príslušným zákonom.“
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy úsxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxch práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx
xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx x x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxx xxy jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho oxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx
x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody pxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xiskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo sxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx nevyčerpáva ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, prex xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxlu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym poxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxv, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, obdobne aj II. ÚS 9/00).
Úsxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxo sťažovateľom ako advokátom, a teda v rozsudku sp. zn. 4 So 141/2004 z 20. júla 2005 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie sociálxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx xx x xxxx xxs. 1 a § 96 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení odňala xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx s ustanovením § 173i ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení znovu posúdila podľa právnych predpisov účinných po 30. júni 2003, pričom poukázala na to, že xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxla na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení účinné od 1. júla 2003, podľa ktorého sa policajtovi do doby zakladajúcej nárok na starobný dxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx x xx 141/2004 z 20. júla 2005 okrem iného konštatoval:
„V ďalšom konaní odporkyňa trvanie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, resp. možnosť jeho odňxxxx xxxxxx xx x xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xxxx xxxx x xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxy (zák. č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a najmä ustanovenia čl. 17 až 19 III. Časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných xxxxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xachovanie nadobúdaných práv na príspevkové starobné, dôchodky“
.
Ústavný súd konštatuje, že ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti mu pxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxcného súdu). V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že nezasahuje do postupov a rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré spĺňajú atribúty zákonnostx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by znamenala popretie ich účelu, podstxxx x xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú za následok porušenie základného práva alebo sloboxxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxských právach a základných slobodách, či právnymi predpismi nižšej právnej sily, nemá dôvod doň zasahovať (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 77/05).
xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xepubliky, je potrebné, aby súdy (v posudzovanom prípade najvyšší súd) pristupovali k riešeniu danej problematiky s náležitou starostlivosťou pri rexxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xx dostatočne odôvodnené, pretože súd sa v nich obmedzil len strohé konštatovanie o tom, že sociálna poisťovňa rozhodla v súlade s platnými právnymi predxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxsťovne nebolo vydané v súlade so zákonom, keďže nebolo vydané podľa § 96 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, respektíve, že nebolo preskúmané mimo oxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxzuje aj na to, že najvyšší súd mal zohľadniť všetky okolnosti a špecifiká konkrétneho prípadu, mal vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutkového sxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxx x xxxx x xstavy majú prednosť pred zákonmi.
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd vyslovil, že najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 So 74/2004 z 23. septembra 2004 pxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxovoru (bod 1 výroku nálezu).
Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by osxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxrispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06).
Ústavný súd konxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxčených práv, pretože táto skutočnosť do istej miery spochybňuje objektivitu a elimináciu svojvôle súdneho rozhodovania.
Sťažovateľ v sťažnosti naxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3 So 74/2004 z 23. septembra 2004 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa xxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxého súdu priestor na to, aby sa najvyšší súd sám (aj v súčinnosti s účastníkmi konania) vyrovnal s ochranou základného práva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, kxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxx, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy nevyhovel (bod 4 výroku nálezu), uprednostňujúc právomoc všeobecxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx
xxxxx čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vyslovxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxebo iný zásah. (...) Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.
Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie označených práv rozsudkox xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx x xx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk z dôvodu straty právnej istoty v právny poriadok.
Podľa názoru ústavného súdu priznanie primeranéxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xx xxxxx xxxxxxxx zrušením rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedením do pôvodného stavu (I. ÚS 15/02, III. ÚS 331/04, III. ÚS 156/06).
Vzhľadom na okolnosti uvedenéxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx ods. 1 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj následné zrušenie rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým došlo k porušeniu týchto práv, a vrxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorej výšku vyčíslila právna zástupkyňa sťažovateľa v liste z 20. decembra 2006 sumou 23 593 Sx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx x x xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx x x xx1 Sk), doplnenie podania (3 x 2 879 Sk), zaslanie vyjadrenia (1 x 2 879 Sk)].
Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol v súlade s ustanoveníx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
V tejto súvislosti ústavný súd vychádzal jednak z vyhlášky Ministerstva sxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxx002 Z. z.“), a to pri posudzovaní náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2004 vrátane režijného paušálu, ako aj z vyxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) pri posudzovaní náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vykonaný x xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu. Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhláškx xx xxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx x x xxxx x xxxxxxxx x. 163/2002 Z. z. a podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodársxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola 13 602 Sk a za prvý polrok 2005 16 381 Sk.
Podľa takto určených kritxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxx xxríprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie ústavnej xxxxxxxxxx x xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxx xx xxx x x xxx xxx x xx x xxx xxx x x xxx xx x xxx xxxx
xa základe uvedeného a v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd uložil najvyššiemu súdu zaplatiť trovy konania sťažovateľa nx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxžovateľa nevyhovel.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto nálezu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhoxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx