4 To 7/2008

Priťažujúca okolnosť

§  ×
AA  
Viditeľnosť komentáře:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (3)
xxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx x xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxhy pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ak obžalovaný sa predmetného prečinu dopúšťa tým, že vxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxestného zákona, podľa ktorého na okolnosť, ktorá je znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť.
(Uznesenie Vyššieho voxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxlom rozsahu rozsudok Vojenského obvodového súdu v Prešove, sp. zn. 1 T 4/2008 zo dňa 6. októbra 2008, ktorým bol obžalovaný des. prof. služby M. G. uznaný xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxíhanie proti obžalovanému podmienečne zastavil. Zároveň podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) roxx
x x x x x x x x x x x x x
xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x písm. d) Trestného zákona na základe uvedeného skutkového základu. Bol za to odsúdený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestnxxx xxxxxxx x xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxx x xx xxxx 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený so stanovením skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona na dvanásť mesiacov. Podľa § 61 ods. 1x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxxx stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaniami obžalovaného a Z. S., jeho družky. Odvolanie obžalovaného, kxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxredníctvom svojho obhajcu podaniami zo dňa 20. októbra a 20. novembra 2008. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine s tým, aby obžalovaný bol spod obžalxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxného v predmetnej dobe k riadeniu motorového vozidla. Touto pohnútkou bola obava o zdravie svojej 6-mesačnej dcéry, ktorú má so svojou družkou Z. S. Podxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxčinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Poukázal tiež na silnú citovú väzbu na svoje dieťa, ktoré vzhľadom na svoje misie profesionálneho vojaka v zahrxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxž smerovalo proti výroku o vine. Podľa odvolateľky súd prvého stupňa nedostatočne prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný konal v záujme ich spoločxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxx dcéry. V závere požiadala odvolací súd o spravodlivé rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, obžalovaný pri prednášaní svojho odxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxtenou v jeho prospech, preto to v prvotnom zápise neuviedol. K matke svojej družky, ktorá sa v tej dobe starala o jeho dieťa, nemal dôveru, pretože sa chovx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxresom. Podľa názoru obhajcu obžalovaného na verejnom zasadnutí nie sú splnené materiálne podmienky na uznanie viny obžalovaného. Samotný obžalovanx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxátor na verejnom zasadnutí navrhol podané odvolania podľa § 319 Trestného poriadku, ako nedôvodné, zamietnuť.
Vyšší vojenský súd z podnetu podanýcx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxa, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že na naplnenie účelu trestného konania, vrátane spravodlivosti rozhodnutia súdu, možno vo veci rozhodnúť xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxo vyplýva z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný vo svojej výpovedi doznal, že v predmetnej dobe riadil motorové vozidlo napriek zákxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx x xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xa obranu obžalovaného, že viedol motorové vozidlo v záujme starostlivosti o zdravie jeho 6-mesačnej dcéry, ktorá sa v tej dobe nachádzala v opatere matxx xxxx xxxxxxx xxx xx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxto obrane obžalovaného jednak preto, lebo svedkovia, ktorí potvrdili túto obranu, sú v príbuzenskom, resp. priateľskom pomere k obžalovanému, a tiež xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxx xxx x xxxx xxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxx stupňa sa však odvolací súd nestotožnil, pričom dospel k záveru, že v tomto smere žiadnym priamym, ani nepriamym dôkazom nebola obrana obžalovaného vyxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxcieho súdu, vcelku presvedčivo, prečo o chorom dieťati nehovoril hneď pri zastavení príslušníkom PZ a prečo ho znovu kontaktoval pri prechode popri OO xx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xy vylučovala protiprávnosť xxxx xxxx xxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxatrnú - § 10 ods. 2 Trestného zákona. Nebezpečenstvo, ktoré hrozilo zdraviu dieťaťa, o ktorom sa obžalovaný mal domnievať, nepochybne bolo možné odvrxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxces tak významný vplyv na protiprávnosť činu. Obdobne aj z hľadiska závažnosti prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona síce pohnútka páchateľa má na xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xrávne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pretože obžalovaný maril výkon rozhoxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxo ako profesionálneho vojaka z právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin vyplývajú - následný obligatórny zánik služobného pomeru, vrátane vxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxx x xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xtíhanie nemalo negatívny vplyv aj na rodinu obžalovaného. Odvolací súd tu vychádzal z princípu spravodlivosti rozhodnutia súdu tak, ako je tento prinxxx xxxxxxx x x x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x x x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxu k spáchaniu skutku priznal. Pri prečine podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona je stanovená horná hranica trestu odňatia slobody na dva roky, teda o tri roxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xojak si kvalitne plnil povinnosti aj mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, tu sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xkolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť, okrem iného, ako na priťažujúcu okolnosť. Zákonným znakom prečinu marenia výxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxo to isté rozhodnutie súdu považovať za priťažujúcu okolnosť. Ďalej obžalovaným uvádzanú pohnútku jeho protiprávneho konania možno, podľa názoru sexxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxenečnom zastavení v jeho prospech.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené formálne aj materiálne podmienky uvedené v § xxx xxxx x xxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxl v celom rozsahu a sám rozhodol o podmienečnom zastavení trestného stíhania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Zároveň bolo rozxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx