Obsah Dostupné filtre
Predpisy SR (4)

III. ÚS 341/07 K výkladu zákona a k viazanosti sudcu (súdu) textom právneho predpisu

Hľadať v texte dokumentu:
  • Tlač
    Uložiť
    Odoslať
  • Veľkosť písma textu
Viditeľnosť komentára:
 
 

 
xxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatnxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxrbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.
(Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn.
Ixxx xx xxxxxx
x xx xxxx xxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., so sídlom P., zastúpenej advokátom JUDr. O. K., B., pre namietané poruxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2007 v konaní vexxxxx xxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxx xx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") uznesením č. k. III. ÚS 341/07-17 z 11. decembra 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Nároxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxx xeskorších predpisov (ďalej len "zákon o ústavnom súde") na konanie sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., so sídlom P. (ďalej len "sťažovateľ"), z 19. augusxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxtava"), ako aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovorxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx x xxedenej veci z 22. marca 2007.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že najvyšší súd napádaným rozsudkom sp. zn. 4 Sž-o-KS 135/05 z 22. maxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xx x x xxxxxxxx x xxx xxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxou sa domáhal zrušenia rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len "colné riaditeľstvo") xxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx sp. zn. 86/2003-2TR z 13. augusta 2003, ktorým bol sťažovateľ uznaný zodpovedným z dopustenia sa colného deliktu a bola mu uložená pokuta vo výške 10 000 xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxx xxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx práv, ako aj práv zaručených v dohovore arbitrárnosťou rozsudku najvyššieho súdu z 22. marca 2007, ktorý sa podľa neho nevysporiadal s jeho argumentácxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol: "... ani Krajský súd v Prešove, ani Najvyšší súd SR sa nevysporiadali s dôvodmi xxxxxxxxx x xxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxo riaditeľstva SR vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Krajský súd ako aj Najvyšší súd sa stotožnixx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxrávnom práve bez výslovného splnomocnenia neprípustná, vyvodzuje záver, že colné orgány postupovali správne, keď postupovali podľa zák. č. 180/199x xxxx x xx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxjúci právny predpis je možné použiť len vtedy, ak konanie bolo začaté pred 1. júlom 2001. Nemôže byť sporné, že konanie v o colnom delikte nezačalo v čase úxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxvneho pôsobenia správnych predpisov pri správnom trestaní, ktorá je obsiahnutá v § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 372/1990 Zb., v rámci analogického odkazu na ustx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxx x xxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxx
xxxx xx xxxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxxx x xxx xxxx x xx xxxxx poukázal NS SR, jednoznačne ustanovuje, že na priestupky a ich prejednanie sa vzťahuje zákon o priestupkoch len vtedy, ak tento zákon neustanovuje ináxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx x xxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxje, že na prejednávanie colných deliktov sa vzťahujú všeobecne predpisy o správnom konaní /zák. č. 71/1967 Zb./ vtedy, ak tento zákon neustanovuje inaxx xxx
xxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx x x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxví zákon. Tento článok ústavy bol porušený štátnymi orgánmi, pretože aj napriek jednoznačnému ustanoveniu § 458 ods. 1 zák. č. 238/2001 xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxx2001 Z.z. nemohol byť v novom konaní použitý a o tom nemal nikdy pochybnosť, ale na veci nič nemení to, že colné orgány nemohli konať ani podľa zák. č. 180/xxxx xxxx xxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxlade s § 3 vyhlášky MF SR č. 266/1993 Z.z. Prevzatá argumentácia colných orgánov nemá oporu v zákone, pričom z ich strany došlo k spojeniu viacerých skuxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx x xx xxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xo colného vyhlásenia uvádzať správne, pravdivé a presné údaje a predkladať pravé doklady. Citované ustanovenie nebolo porušené sťažovateľom, pretoxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxx x xxxx xxxozu a prekročenia hranice žalobca nepoznal skutočnú výšku nákladov na prepravu a preto využil postup podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 266/1993 Z.z., následxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xrade tak, ako je to uvedené v prílohe č. 1 bod III ods. 28 vyhlášky č. 167/1997 Z.z. Táto povinnosť, ako uvádza krajský súd, vyplýva deklarantovi aj z ustaxxxxxx x xx xxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xodľa § 241 písm. d) zák. č. 180/1996 Z.z. Nemôže byť sporné, že sťažovateľ uviedol pri colnom konaní pravdivé údaje do colného vyhlásenia, pretože v toxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxhu právnu povinnosť uloženú v § 65 ods. 1 a 2 zák. č. 180/1996 Z.z.
Krajský súd uviedol, že sťažovateľ bol povinný zabezpečiť opravu chybného dokladu pxxxx xxxxxxx xx x xxxx xxx xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx x xx xxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx x xxedenej skutočnosti vyvodil záver, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty colného deliktu.
Tento právny názor pre vyvodenie deliktuálnej zodpovedxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx s ich právnym významom. Ušlo pozorností súdu, že požiadať o opravu jednotného colného dokladu podľa citovanej vyhlášky mal deklarant až potom, čo zistxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xlebo tento doklad rozhodnutím. O prepustení tovaru sa rozhoduje v colnom konaní § 61 ods. 2 citovaného zákona. Je nesporné, že v čase rozhodovania v colxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx x xxxxxx xonaní bolo rozhodnuté o jeho prepustení. Pri colnom konaní a pri podaní colného vyhlásenia uviedol sťažovateľ pravdivé údaje. Skutočnú výšku nákladox xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxdľa § 61 ods. 2 zák. č. 180/1996 Z.z. Nemôže byť preto sporné, že tovar bol deklarantovi prepustený v čase colného konania na základe pravdivých údajov xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxx písm. d) colného zákona.
Z hľadiska deliktuálnej zodpovednosti, nedodržanie postupu uvedeného v prílohe 1 bod III ods. 28 vyhlášky č. 167/1997 Z.z. x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x x xx xxxx x x x xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxetože jedna povinnosť je daná deklarantovi, pred prepustením tovaru a druhá po jeho prepustení Ak nebude tovar prepustený do colného režimu, druhá skuxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxé, či postup uvedený v prílohe 1 bod III ods. 28 vyhlášky č. 167/1997 Z.z., je možné považovať za povinnosť a to z toho dôvodu, že nie je uvedená ani lehota v kxxxxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxx x x xx x xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxe je ani zmocňujúce ustanovenie na uloženie takej povinnosti. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, povinnosti možno ukladať len na základx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2...
Pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti je preto rozhodujúce tox xx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxse podania colného vyhlásenia /pred prepustením tovaru/, tak porušil ust. § 65 ods. 2, pretože mu colný úrad prepustil tovar na základe nesprávnych a nexxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx ustanovenie, nedopustil sa colného deliktu aj napriek tomu, že sa neriadil pokynmi uvedenými v prílohe 1 bod III ods. 28 vyhlášky č. 167/1997 Z.z., Táto xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxxxx xxse.
Zodpovednosť za colný delikt nemôže byť vyvodená len preto, že xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xinulých prepravách, ako to uviedol Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku. Žiadny právny predpis nezakazoval sťažovateľovi podať colné vyhlásenie ešte x xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxklady na dopravu. Práve vyhl. 266/1993 Z.z. umožňovala podať colné vyhlásenie aj vtedy, ak náklady na dopravu nevedel preukázať. V konečnom dôsledku xxxxxxx x xxx xxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxlady na dopravu sú v skutočnosti vyššie, ako boli uvedené v colnom konaní, teda ešte pred jeho prepustením do colného režimu. ...
Najvyšší súd SR sa nezaxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx pri ukladaní sankcií postupovať tak, ako pri priestupkoch.
Krajský súd sa s touto otázkou vysporiadal tak, že bez jedinej zákonnej argumentácie konšxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx xxstup vyplýva zo zásady hospodárnosti konania a že opakované colné delikty boli zistené jednou následnou kontrolou a jej závery sú v jednom protokole a žx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxru, že nakoľko vo všetkých prípadoch bolo zistené porušenie colných predpisov rovnakým spôsobom, nič nebráni tomu, aby o viacerých colných deliktoch xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx, rovnako ako právne nezdôvodnil ktorý právny predpis takýto postup umožňuje.
Pre sťažovateľa nebolo zásadnou otázkou z hľadiska zákonnosti rozhodxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxť uloženia sankcie, pretože nenašiel žiadny právny predpis, žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že colné orgány za viac xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xúd ani NS SR, neskúmali uvedenú námietku, resp. krajský súd sa pri preskúmaní zaoberal otázkou, ktorá ani nebola sporná a ani nebola namietaná.
Najvyšxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxonal ako účastník, ale v colnom konaní bol zastúpený nepriamym zástupcom. Krajský súd sa vysporiadal s touto námietkou sťažovateľa tak, že z výroku rozxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xo všetkých, vo výroku uvedených rozhodnutiach uvádzal nesprávne údaje. ...
Sťažovateľ využil všetky právne prostriedky na ochranu svojich práv, vrxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxou právnych predpisov colnými orgánmi, keď v konaní prevzali výlučne argumentáciu colných orgánov a námietky sťažovateľa odmietli bez toho, aby ich oxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxx xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xolných orgánov. ...
Sťažovateľ tvrdí, že colné orgány konali zjavne aj v rozpore s čl. x xxxx x xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xx xolné orgány konali v rozpore s čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziacx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
Sťažovateľ tvrdí, že colné orgány konali aj v rozpore s čl. 152 Ústavy, podľa ktorého uplatňoxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxbliky a Krajský súd v Prešove v odôvodnení rozhodnutia prevzali argumentáciu colných orgánov, preto sťažovateľ tvrdí, že aj súdy konali v rozpore s vyšxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xx xxxxne neodôvodnené až arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a majú za následok porušenie základných práv a slobôd."
Na záxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxvo sťažovateľa vo veci porušenia jeho práva na domáhanie sa svojho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochranx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž-o-KS 135/2005 zo dňa 22. marca 2007 a vec vracia Najvyššiemu súdu SR aby o nej znovu rozhodol na nové konania
3. Najvyxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxx
xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxx xyjadril predseda najvyššieho súdu, ktorý vo svojom stanovisku zo 14. februára 2008 okrem iného uviedol: «... Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsuxxxx x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxx xxxx xxxx xx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx proti uvedenému rozsudku nebolo možné vyhovieť.
Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Skutkové zistxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx x xxxnej a stručnej forme obsiahnuté v odôvodnení predmetného rozsudku.
Nakoľko však právny zástupca sťažovateľa, tzn. R., s.r.o. so sídlom P., spochybňxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx sú zjavne neodôvodnené až arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a majú za následok porušenie základných práv a slobôd.xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxhom námietok Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádza z ust. § 157 O.s.p., pričom prihliada nielen na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľuxxxx xxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxzsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko (1994). Podľa tohto rozsudku na jednej strane text článku 6 ods. 1 Európskeho Dxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xrgument účastníka bola daná podrobná a vyčerpávajúca odpoveď v rozsahu uspokojujúcom samotného sťažovateľa. Navyše je podľa Európskeho súdu pre ľudxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx
Z uvedenej judikatúry vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, pripomienku alebo návrh za podmienky, že idx x xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx k absurdnému záveru, že súd by si nikdy nemohol vytvoriť racionálny priestor pre odôvodnenie svojich duševných zistení, lebo by sa musel sústrediť na pxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxožno posudzovať podľa jeho rozsahu ani podľa toho, či konvenuje predstavám sťažovateľa. Som presvedčený, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxsnú čistotu a jeho rozhodnutie nie je arbitrárne.
Odmietam čisto pozitivistický prístup sťažovateľa k výkladu ust. § 458 ods. 1 zák. č. 238/2001 Z.z.x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxí vyhodnotiť v prospech právneho stavu, ktorý v čase spáchania skutku existoval (v rozsudku spomenutý zákaz retroaktivity). Iný prístup, tzn. prístux xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxne vychádzal pri svojich právnych záveroch zo zákona č. 180/1996 Z.z. ako aj z vykonávacích predpisov v tom čase platných.
Námietka nepoznania náklaxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxavné trasy a rovnaké podmienky prepravy v celkom 40 prepravných prípadoch), pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky nevytváral v svojom odôvodnení xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxni a naopak takúto situáciu viac podporuje ako vylučuje a pri tomto konštatovaní je veľmi dôležité nepodceňovať zo strany deklaranta ako osoby znalej cxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxvávanie sťažovateľa (viď str. 5 posledný odsek sťažnosti) na jeho neznalosti o skutočnej výške prepravných nákladov a nemožnosti ich preukázania, a tx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xrípade sa nemožno stotožniť s názorom sťažovateľa str. 7 odsek 3) o vzniku deliktnej zodpovednosti v závislosti od toho, či sťažovateľ mal alebo nemal v xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxčne odlišovať od ceny stanovenej sťažovateľom na základe vyhlášky. A túto skutočnosť správny orgán preukázal.
S otázkou výšky uloženej pokuty sa Najxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxikácii práva na zistený skutkový stav (str. 4 odsek 4), ale na základe toho nemožno označiť rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za arbitxxxxx x xxxxxxxxxxxxx
xxx xxxx xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx x xxkladných slobôd, preto navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky predmetnú ústavnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
Súhlasím stým, aby Ústaxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx veci.»
Sťažovateľ podaním z 23. februára 2008 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu oznámil: "... Stotožňujem sa s názorom Ústavného sxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxpubliky upustil od ústneho pojednávania."
Zároveň doplnil sťažnosť uvedúc: "Najvyšší súd výklad ust. § 458 ods. 1 zák. č. 238/2001 Z.z. označil za pxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxovateľa sa musí vyhodnotiť v prospech právneho stavu, ktorý v čase spáchania skutku existoval (v rozsudku spomenutý zákaz retroaktivity) a preto prísxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxičom podotýkam a sťažovateľ to uviedol aj v sťažnosti, že nikdy nemal pochybnosť o tom, že na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou zákona č. 238/2001 xxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx pre použitie zák. č. 180/1996 Z.z., bola týmto ustanovením stanovená podmienka, že konanie muselo začať pred 1.7.2001. Sťažovateľ je toho názoru, že nxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxxxxšťa, že colné orgány môžu postupovať podľa citovaného ustanovenia aj vtedy, ak nie je splnená zákonná podmienka uvedená v § 458 ods. 1 zák. č. 238/2001 Zxxx
xxxxxxxx xxx xx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxitia zák. č. 372/1990 Zb., v spojení s § 438 ods. 2 zák. č. 238/2001 Z.z. ...
Sťažovateľ je toho názoru, že štát je tým kto má znášať prípadne nepriaznivé xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxsy ktorými štát reguluje spoločenské vzťahy, sú výsledkom činnosti štátnych orgánov v priebehu legislatívneho procesu. Sťažovateľ je toho názoru, žx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xsôb v záujme zachovania právnej istoty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR svojimi výkladmi uprednostňuje vždy fiskálny záujem štátu.
Poxxxx xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxzniť, to čo v sťažnosti bolo uvedené. Nie je rozhodujúce pre posúdenie zodpovednosti za colný delikt, či sťažovateľ v priebehu nejakého časového obdobxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx vedomosť o skutočných nákladoch na dopravu. Zo samotnej argumentácie Najvyššieho súdu vyplýva, že túto vedomosť nemal. Ak by bol prijatý záver Najvyšxxxxx xxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxe rozlišovať od ceny stanovenej na základe vyhlášky.
Ak by sťažovateľ uviedol do colného vyhlásenia údaje na základe vysokej pravdepodobnosti a náslxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxrávne údaje pri colnom konaní. Ako bolo uvedené, k správnemu záveru nie je možné dôjsť bez toho, aby jednotlivé úkony, z ktorými sú spojené rôzne právne dxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxnta v týchto súvislostiach. To, že pri colnom konaní sťažovateľ nemal doklad o cene za prepravu preukázané bolo, a preto nemohol uviesť cenu za dopravu, xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxx x xxxx xx xxxxxxxx x.z. Kontrolou zistené skutočnosti potvrdili, že faktúry za prepravu boli doručené až po ukončení colného konania a teda v colnom konaní uviedol sťažoxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxlnom konaní predložený doklad, ktorý preukazoval výšku nákladov za dopravu legitimným a legálnym spôsobom, určil náklady za prepravu spôsobom, ktorx xxxxxxxx xxxx x x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx
x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xx xx xxx xxxxxx úkony (prevzatie zastúpenia 550.- Sk, podanie sťažnosti 550.-Sk = 1100.- Sk a 2 x režijný paušál á 178 = 326.- Sk."
Ústavný súd v zmysle § 30 ods. 2 zákona x xxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxsu týkajúceho sa posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx dotknutých spisov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušexxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xatifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd xxxxxxxxxxx xxx xxxx
xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx x x xxxpadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola sxxxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxbo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Sťažovateľ namietal porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxmu rozsudku krajského súdu č. k. 1 S 71/04-53 z 24. júna 2004. Argumentáciu sťažovateľa možno zhrnúť do niekoľkých námietok.
Prvá z námietok sa týkala nxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxalej len "zákon č. 180/1996 Z.z.") v súvislosti s posúdením, či sťažovateľ porušil svoje zákonné povinnosti (pri dovoze tovaru v rokoch 1997 a 1998, tedx x xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx x xxxxxxx x x xxx xxxxx x) zákona č. 180/1996 Z.z. Sťažovateľ namietal, že najvyšší súd aplikoval ustanovenia zákona č. 180/1996 Z.z. v zjavnom rozpore so znením § 458 ods. 1 xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxe zákona č. 180/1996 Z.z.) použijú na konania začaté pred 1. júlom 2001 (1. júla 2001 nadobudol zákon č. 238/2001 Z.z. účinnosť). Colné orgány pritom zaxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxdené otázky, až za účinnosti zákona č. 238/2001 Z.z.
Sťažovateľ taktiež namietal zjavne nesprávnu interpretáciu ustanovení § 65 ods. 2 a § 241 písm. cx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxe vykonáva mimo colného priestoru, o výške nákladov za vykonanie tohto konania a o spôsobe určovania nákladov dopravy tovaru na miesto, kde tovar vstupxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xx x xxx xxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx1997 Z.z. o forme, obsahu a náležitostiach colného vyhlásenia a o spôsobe vedenia colnej štatistiky (ďalej len "vyhláška č. 167/1997 xxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xozhodli o viacerých skutkoch jediným rozhodnutím a uložili jedinú - spoločnú sankciu za viacero prípadov porušenia colných predpisov, ku ktorým podľx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxa ktorej bol v rozpore so zákonom výrokom rozhodnutia colného úradu z 13. augusta 2003 uznaný zodpovedným za colný delikt aj v prípadoch, keď nepodával cxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxto nezákonnosť najvyšší súd napádaným rozsudkom z 22. marca 2007 s konečnou platnosťou odobril.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxch zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Z uvedenxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, patrí v rozsahu ustanovenom zákonnýxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxcných súdov. V zásadne preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a právnych názorov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxx xxxx xxxxx kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxdnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo xxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxx
xx xx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxtavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konxx xxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxnu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Táto povinnosť všeobecných súdov, vzhľadom na ich postavenie ako primárnych ochrxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxých práv a základných slobôd, zahŕňa zároveň požiadavku rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich z čl. xx xx xx xxxxxx x x xxx x xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zroxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxx xS 260/06).
V zmysle judikatúry ESĽP treba pritom pojmy "trestné obvinenie" a "práva alebo záväzky občianskej povahy" vymedzujúce rozsah aplikovatexxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxdu a aplikácii uvedených pojmov v judikatúre ESĽP dospel ústavný súd k záveru o aplikovateľnosti ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru na daný prípad (v častx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxti za správny delikt v podobe uloženia peňažnej pokuty (napr. rozsudok vo veci Bendenoun proti Francúzku z 24. februára 1994, resp. rozsudok vo veci A.Pxx xx xx x xx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxx
x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xolo preskúmanie prvostupňového rozsudku krajského súdu z 24. júna 2005, ktorého výrok o zamietnutí žaloby proti rozhodnutiu colných orgánov o uloženx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxx2001 a 4.2.2002 následnú kontrolu po prepustení tovaru podľa § 152 Colného zákona č. 238/2001 Z.z., zameranú na komplexnú kontrolu účtovných dokladox xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx x xxxx xxxx x xx xxxxxxxxx x x xxxx xxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxy zahrnuté náklady na dopravu tovaru na miesto, kde tovar vstúpil do tuzemska v správnej výške, nakoľko v colných vyhláseniach boli tieto náklady deklaxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx
x xxxxxxxxx xxxxdov Colný úrad P. uznal žalobcu zodpovedným za spáchanie colného deliktu podľa § 247 Colného zákona, spôsobom uvedeným v § 241 písm. d/ Colného zákona, kxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxx xxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxnie preskúmavaného rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Aj keď v čase dovozu tovaru a prekročenia hraníc žalobca nepoznal skutočnú výxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxady na prepravu, bol povinný zabezpečiť dodatočnú opravu chybného dokladu na príslušnom colnom úrade tak, ako je to uvedené v prílohe č. 1, bod III, ods. xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxx x xx xxxx xx x xxxxxxx xákona. Neobstojí preto námietka žalobcu, že takáto povinnosť nie je a ani nebola daná v žiadnom právnom predpise.
Správna je argumentácia žalovaného xx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx x xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xx x xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx mohol xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxkúmavaného rozhodnutia, keďže z colných vyhlásení v ňom uvedených nie je zrejmé, v ktorých prípadoch konal žalobca a v ktorých nepriamy zástupca, pričxx x xxxxxxxx xx x x xxxx xx x xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxký súd toho názoru, že táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že colné vyhláxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xx xx xx xx xx xxx xxx xxx xxx xxx xx x xxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx x 4 ods. 1 Colného zákona a nie jeho nepriamy zástupca. Preto vzhľadom na protiprávnosť konania žalobcu, ako je to uvedené v skoršej časti rozhodnutia a výxxx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxsť, že o viacerých colných deliktoch rozhodol colný úrad jedným rozhodnutím. Takýto postup vyplýva zo zásady hospodárnosti konania. Opakované colné xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxx že každé kontrolované colné vyhlásenie, spolu s príslušnými dokladmi, bolo kontrolované a posudzované samostatne. Keďže vo všetkých prípadoch bolo xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxe, nemohlo byť rozhodnuté jedným rozhodnutím.
K námietke žalobcu vo vzťahu k aplikácii nesprávneho právneho predpisu v zmysle § 458 zákona č. 238/20xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxkona č. 180/1996 Z.z. Na tieto skutky preto nemožno aplikovať hmotnoprávny predpis, ktorý v tom čase neexistoval, keďže zákon č. 238/2001 Z.z. nadobxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xodľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol."
Najvyšší súd prerokoval odvolanie sťažovateľa proti prvostupňovému rozsudku krajského súdu na verejnom pojedxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxi v jeho neprítomnosti. V odôvodnení rozsudku sp. zn. 4 Sž-o-KS 135/2005 z 22. marca 2005, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu z 24. júna 2xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxstupcu poukázal na to, že vec nie je posúdená po skutkovej stránke správne. Zo skutkových zistení, ako aj z dôkazov vykonaných žalovaným vyplýva, že v čaxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxeto náklady na dopravu boli určené podľa § 3 ods. 1 vyhl. Ministerstva financií č. 266/1993 Z.z.
Tiež podľa žalobcu vec nebola posúdená správne ani po pxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxhodnutia, bol deklarant povinný podať dodatočné colné vyhlásenie, je iba účelovou interpretáciou, ktorá xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x x xx x x xx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx čo bolo vo veci rozhodnuté.
Nebolo ani povinnosťou žalobcu ako deklaranta požiadať colný úrad, aby na ním uskutočňované dovozy tovaru bol použitý zjexxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxdanie colných orgánov o opravu údajov v colnom vyhlásení nie je sankcionované.
Preto žalobca v závere svojho odvolania požiadal o zmenu napadnutého rxxxxxxxx xxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxhu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len "O.s.p."). Po zistení, že odxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxx x xx xxxxx x xx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx je podľa ustanovenia § 201 O.s.p. odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvoxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxxov konania jednoznačne vyplýva požiadavka na Najvyšší súd, aby vyriešil právnu otázku, či na hore opísanú situáciu je možné správne aplikovať ustanovxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx
xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxe kontroly vykonanej u žalobcu na prelome rokov 2001 a 2002. V tomto období je v zmysle § 461 zák. č. 238/2001 Z.z. účinný cit. právny predpis, lebo predcxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxx xový zákon v zmysle svojho prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 458 ods. 1 zák. č. 238/2001 Z.z. výslovne prikazuje pri konaniach začatých pred 1. xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx x období predchádzajúcom dátum 1. júl 2001, a toto porušenie bolo zistené príslušným orgánom štátnej správy v období od novembra 2001 do februára 2002, txxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx
Túto myšlienku podporuje všeobecne platná zásada zákazu retroaktívneho pôsobenia správnych predpisov pri správnom trestaní, ktorá je obsiahnutá x x x xxxx x x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx x xxxx x xxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxona o priestupkoch.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa zodpovednosť za priestupok posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxx x x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxstupkoch páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.
Preto sa Najvyšší sxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx možné na porušenie colných predpisov, ku ktorým došlo pred účinnosťou zák. č. 180/1996 Z.z., avšak porušenie bolo zistené počas účinnosti zák. č. 238/xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxi žalobcu postupom vymedzeným podľa § 37 ods. 1 písm. e) v spojení s § 65 ods. 2 zák. č. 180/1996 Z.z. a v spojení s prílohou č. 1, bod III., ods. 28, prvá vetx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx x xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx plne stotožňuje so závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil z napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd z pripojeného spisu zixxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxx x xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxných, resp. veľmi rovnakých podmienok (prepravu tovaru takmer vždy vykonal ten istý prepravca J., spol. s r. o. T.), a preto mohol s veľmi vysokou pravdexxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxh prepravách. Tým, že pri vymeriavaní cla žalobca na základe hore uvedeného postupu nezohľadnil skutočne zaplatené náklady za prepravu, spôsobil, že xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxí colnej hodnoty podľa § 28 pripočítajú k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť, aj náklady dopravy a náklady na poisxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx colného vyhlásenia uvádzať správne, pravdivé a presné údaje a predkladať pravé doklady.
Preto bol správny postup žalovaného, že s odkazom na ust. § 24x xxxxx xx x xxxxx x x xxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xe mu bol tovar prepustený na základe nesprávnych údajov.
Navyše Najvyšší súd musí k postupu žalobcu, ktorým nahrádzal preukázanie skutočných nákladxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxrých sa colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, o výške nákladov za vykonanie tohto konania a o spôsobe určovania nákladov dopravy tovaru na miexxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxo žiadať preukázanie skutočných nákladov. Tento záver jednoznačne vyplýva z § 3 ods. 4 cit. vyhlášky. Že táto situácia u deklaranta nikdy nenastala, osxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxx x x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxpubliky č. 266/1993 Z.z. o podmienkach, za ktorých sa colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, o výške nákladov za vykonanie tohto konania a o spxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx od ceny skutočne zaplatenej alebo od ceny, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť, deklarovaný a doložený údaj predstavuje náklady na dopravu tovaru po xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxej spodnej hranici a naopak viac vyzdvihuje preventívnu ako trestnú povahu tejto pokuty, Najvyšší súd jej výšku z tohto hľadiska ani nepreskúmal.
Odvxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx, že žalobca opakovane porušil colné predpisy hore opísaným konaním. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené, ani odvolací súd nedospel k záveru, žx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxh právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
Vzhľadom na zistené skutkové závery Najvyšší súd rozsudok Krajskéhx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xx x x xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxnania v sťažovateľovej veci a na obsah námietok sťažovateľa vznesených v sťažnosti podľa čl. 127 ústavy dospel ústavný súd k záveru, že najvyšší súd sa x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej nxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxmatická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Sxxxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxej argumentácii.
V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxiť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.
Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž nezxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxx nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.
Sťažovateľ namietal, že najvyšší súd aplikoval ustanovenia záxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xx xxxx xxx1 (vrátane zákona č. 180/1996 Z.z.) použijú na konania začaté pred 1. júlom 2001. Colné orgány pritom začali preverovanie colných vyhlásení podľa § 152 xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx
xxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxstredníctvom úpravy časovej pôsobnosti zaistiť právnu kontinuitu v súvislosti so zmenou legislatívnej úpravy pravidiel a postupov uplatňovania coxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xe v danom prípade text § 458 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z.z.) v súlade s jeho účelom a zmyslom. Konštatoval, že hoci je v texte § 458 ods. 1 zákona č. 238/2001 xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxx xutomaticky vyvodiť záver, že otázku dodržania alebo porušenia colných predpisov, ktoré boli platné a účinné do 1. júla 2001, už nie je po tomto dátume moxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxity a potvrdil právny názor krajského súdu, ako aj príslušných správnych (colných) orgánov, ktoré, pokiaľ ide o rozhodovanie o procesných právach sťaxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx znenia colných predpisov platných a účinných v čase, keď sťažovateľ kontrolované dovozy tovaru na územie Slovenskej republiky uskutočnil, a uložili xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxx xx x xxxxxxx x x xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x x xxx xxsm. l) v spojení s § 441 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z.z.].
Znenie § 458 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z.z.: "Na konanie začaté pred 1. júlom 2001 sa použijú dotxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxho konania v rokoch 1997 a 1998 z hľadiska hmotnoprávneho. Sťažovateľ svoj právny záver, podľa ktorého nebolo možné aplikovať ustanovenia zákona č. 18xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxípustnosti aplikácie ustanovení zákona č. 238/2001 Z.z. z dôvodu retroaktivity. Najvyšší súd uprednostnil výklad ustanovenia § 458 ods. 1 zákona čx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxom na skutočnosť, že účelom § 458 zákona č. 238/2001 Z.z. bolo zaistenie právnej kontinuity v súvislosti s nahradením právnej úpravy obsiahnutej v záxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxnie alebo porušenie zákonných povinností vo vzťahu k predchádzajúcim právnym predpisom, možno výklad a aplikáciu ustanovenia § 458 ods. 1 zákona č. 2xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxx x xxxx xx xxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxpiera zásadným spôsobom príslušný zákonný text a je aj logicky odôvodniteľná (per
argumentum ab absurdis
).
Sťažovateľ taktiež namietal zjavne nespxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxx x x x xxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xx x xxx xxx xxxx x8 vyhlášky č. 167/1997 xxxx
xxxxx x xxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxných alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov...
Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 180/1996 Z.z. deklarant alebo jeho zástxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xrgán môže na žiadosť deklaranta povoliť nakladať s tovarom ešte pred jeho prepustením. Colný orgán vždy žiadosti vyhovie, ak je dôvodom neprepustenia xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx vzniknúť, musí byť zabezpečený.
Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 266/1993 Z.z. ak deklarant nepreukáže skutočné náklady na prepravu dovážaného tovaru v xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xx x xl. III bodu 28 vyhlášky č. 167/1997 Z.z. ak deklarant zistí, že tovar bol prepustený do colného režimu na základe jednotného colného dokladu alebo doplxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx ktorý rozhodol o prepustení zásielky. Na túto opravu predloží colnému úradu list č. 3/8 pôvodného chybného jednotného colného dokladu, prípadne s prixxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxi a žiadosť o opravu. Rovnako postupuje deklarant, ak ho vyzval colný úrad, ktorý chybu dodatočne zistil sám, aby vykonal opravu chybného jednotného coxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxx ním krajským súdom a colnými orgánmi) na zistený skutkový stav je prejavom svojvôle. Tým, že podal colné vyhlásenie, v ktorom do colnej hodnoty tovaru (x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx x xxxx. e) zákona č. 180/1996 Z.z.], nemohol naplniť skutkovú podstatu podľa § 241 písm. c) zákona č. 180/1996 Z.z. či porušiť zákonnú povinnosť v zmysle § 6x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxtúry dopravcu s vyúčtovaním ceny dopravy tovaru (dôvodne preto postupoval podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 266/1993 Z.z.). Uvedené faktúry prevzal až neskxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx x xxx xxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxvateľné pod ustanovenie bodu 28 čl. III prílohy č. 1 vyhlášky č. 167/1997 Z.z. nevzťahujú.
Sťažovateľova argumentácia v predmetnej veci vychádza z rxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xxxxx xxxxxxtený na základe... nesprávnych alebo nepravdivých údajov...", treba vykladať iba v rozsahu, či údaje uvádzané deklarantom do colného vyhlásenia možxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxním tovaru.
Obsahový význam citovaných, zákonodarcom použitých pojmov v označenom ustanovení zákona č. 180/1996 Z.z. však umožňuje aj širší výklaxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx celý postup deklaranta pri dovoze tovaru vo vzájomných súvislostiach s tým, že účelom aplikovaných ustanovení § 65 ods. 2, § 82, § 241 písm. c) zákona č. xxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xx x xxx xxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxx xxx xxxxxxxxm tovare vyrubené primárne zo skutočnej colnej hodnoty tovaru (vrátane nákladov na dopravu). Právny názor najvyššieho súdu, že § 3 ods. 1 vyhlášky č. 2xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxl skutočnú výšku nákladov na dopravu tovaru, nemožno považovať za arbitrárny.
V sťažovateľovom prípade najvyšší súd svoje závery dostatočne odôvodxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxx x xx xx xxemie Slovenskej republiky za obdobných, resp. veľmi rovnakých podmienok (prepravu tovaru takmer vždy vykonal ten istý prepravca J., spol. s r. o. T.), x xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxonduje s cenami bežnými pri minulých prepravách. Tým, že pri vymeriavaní cla žalobca na základe hore uvedeného postupu nezohľadnil skutočne zaplatenx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxššieho súdu vyjadrený v napádanom rozsudku z 22. marca 2007 nenútil sťažovateľa uvádzať do colného vyhlásenia hypotetické údaje (ako to sťažovateľ naxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxvaných prípadoch považoval najvyšší súd za postup
in xxxxxxx
xxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xx 180/1996 Z.z., príloha č. 1 čl. III bod 28 vyhlášky č. 167/1997 Z.z.) tak, aby mohol postupovať v súlade so skutočným účelom a zmyslom colných predpisov. xxxxxx xx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxy o povolenie nakladať s tovarom ešte pred jeho prepustením, nemožno považovať za špekulatívny či hypotetický. Druhá veta označeného ustanovenia totxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xovaru) vyhovieť.
Sťažovateľovu námietku týkajúcu sa nezákonnosti procesného postupu colných orgánov v predmetnej veci, ktorý mal najvyšší súd napxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxsť procesného postupu mala spočívať v tom, že colné orgány prerokovali viaceré prípady nesprávneho uvedenia colnej hodnoty tovaru sťažovateľom pri dxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxu spoločnú sankciu).
Sťažovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že by colné orgány konali v rozpore s konkrétnym ustanovením príslušného procesného práxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx detailov anticipovať každú procesnú situáciu, ktorá môže v individuálnych prípadoch v priebehu konania nastať. Rozhodovanie o konkrétnom postupe oxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxziach daných zákonom do sféry uváženia orgánu verejnej moci oprávneného konať vo veci. Ak uvedený postup nevybočuje zo zákonného rámca a rešpektuje prxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx orgánu verejnej moci predstavovať dôvod na vyslovenie porušenia základných práv účastníka konania.
Súdy preskúmavajúce rozhodnutia colných orgáxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxať nepriamy zástupca.
Na námietku sťažovateľa reagoval už krajský súd v rozsudku z 24. júna 2005, ktorý po preskúmaní obsahu administratívneho spisu xxxxxx x xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xx xx xx xx xx xxx xxx xxx xxx xxx xx x xxxxxxx xx xok 1998 vystavoval žalobca ako deklarant podľa § 4 ods. 1 Colného zákona a nie jeho nepriamy zástupca. Preto vzhľadom na protiprávnosť konania žalobcux xxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx Najvyšší súd sa v rámci rozhodnutia o odvolaní stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcom konaní konštatujúcx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxtie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené".
Po zvážení uvedenýcx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxx xxxx xxxožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Spôsob interpretácie a axxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxného dôvodu ústavný súd sťažnosti nevyhovel a vyslovil, že základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jexx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxch porušenie sťažovateľ namietal, porušené neboli, návrhom na zrušenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu z 22. marca 2007 ani priznaním náhrady xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
Identifikačné číslo ASPI: JUD34317SK
Autor: Ústavný súd SR - senát
Sp. zn. / Č.j.:III. ÚS 341/07
Druh:Nález (ÚS)
Zo dňa:01.07.2008
 
Názov:K výkladu zákona a k viazanosti sudcu (súdu) textom právneho predpisu
 
Prameň:Zb.Us. v čísle vydania (zväzku) ročník na strane .
Uverejnené pod poradovým (publikačným) číslom: 36/2008
Prameň (celý názov):Zb.Us. - Zbierka nálezov a uznesení Úst. súdu SR


Vzťah k:369/1990 Zb.: §11; 209/1992 Zb.: čl.6 ods.1; 460/1992 Zb.: čl.46 ods.1; 38/1993 Z.z.: §25 ods.3;
 
Oblasť: