Obsah Dostupné filtre
Predpisy SR (2)

2 Sž - o - KS 56/04 Platenie dane

Hľadať v texte dokumentu:
  • Tlač
    Uložiť
    Odoslať
  • Veľkosť písma textu
Viditeľnosť komentára:
 
 

 
xxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxka podradiť pod záväzky v zmysle súkromného práva. Ide o platbu v prospech štátu na základe zákona bez toho, aby štát poskytoval daňovému subjektu za tútx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxi je voči daňovému orgánu právne neúčinná.
(Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28. februára 2005, sp.zn.
2 Sž-o-KS 56/04
)
Napadnutxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice II. zo dňa 20. novembra 2002 s poukazom na § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní x xxxxxxxxx x x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxodnutím prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi penále na cestnej dani vo výške 69 400,-Sk za zdaňovacie obdobie roku 1999.
V odôvodnení rozsudxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxúceho pri predaji podniku v zmysle zmluvy uzatvorenej podľa § 476 a 477 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), pričom ustálil, že vyššie citovanx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x x3 citovaného zákona, ktorá by umožňovala takýto prechod daňovej povinnosti.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolaxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xým, že súd síce dostatočne zistil skutkový stav veci, avšak tento nesprávne posúdil. Uviedol, že v danom prípade nejde o prevod daňovej povinnosti, ale x xxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x x xxx x xxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxx2 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení dochádza aj k prechodu predmetnej daňovej povinnosti. Žalobca taktiež nesúhlasil s právnym názorom kraxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxxxv. Poukázal tiež na skutočnosť, že v čase rozhodovania daňových orgánov, a teda v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol platný metodický pokyn žaloxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx, pracovisko Košice zo dňa 3. februára 2003, č.k. VI/2500/101/705/2003 bolo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou, ako aj v rozpore s vyššie uvedenxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xec podľa § xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xe je vecne správny.
Z odôvodnenia:
Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu súd zistil, že žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 3. fexxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxupňový správny orgán vyrubil žalobcovi penále na cestnej dani za zdaňovacie obdobie roku 1999 podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a popxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xx daňová povinnosť žalobcu nemohla prejsť na tretiu osobu v danom prípade na kupujúceho v zmysle uzatvorenej zmluvy o predaji podniku podľa § 476 a nasl. Oxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxx xxxxx x xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxm Ing. M.K. a kupujúcim spoločnosťou S.Z., a.s., vyplýva, že žalobca previedol na základe tejto zmluvy na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxx xod číslom I/2404/2949-17979/200169 je zrejmé, že Daňové riaditeľstvo zastávalo názor, že k prechodu daňovej povinnosti dochádza i pri predaji podnixxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje, pričom podľa § 263 citovaného zákona ide o kogentné - záväzné ustanovenie, čo znamená, že od znenia § 477 sa účastníxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxe zrušený dňa 12. júna 2003 oznámením pod číslom I/255/15656-2117/03/69.
Krajský súd v žalobe vznesené námietky žalobcu, že v zmysle uzatvorenej zmlxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxo i skutočnosť, že zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník je v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení osobitnxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxnnosti žalobcu na kupujúceho označeného v zmluve o predaji podniku.
Ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom zxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xx xxx xxxxxx xxxxxie právne účinné, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak.
Pri rozhodovaní o určení daňovej povinnosti prihliada Daňový úrad aj na skxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx vyplývajúca z individuálneho správneho aktu adresovaná.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajský súd zo zisteného xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxvodnil. Právny názor krajského súdu je správny, pretože daňová povinnosť daňového subjektu, ktorou je v danom prípade povinnosť zaplatiť cestnú daň, xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxkov v platnom znení prenesenie daňovej povinnosti je jednoznačne možné len pri splnení zákonných podmienok. Daňová povinnosť vzniká na základe skutoxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxon neustanovuje inak. Možnosť prenesenia daňovej povinnosti musí vyplývať buď zo zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení alebx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxtupuje voči orgánu verejnej moci, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, pričom jeho postavenie nie je rovnoprávne a obsah rozhodnutia daňovxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxbchodný zákonník) podradiť pod záväzky v zmysle súkromného práva. Ide o platbu v prospech štátu na základe zákona bez toho, aby štát poskytoval daňovémx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxvod zakázaný. Tento v ustanoveniach § 476 a nasl. ani v iných otázku účinnosti zmluvy o prevode podniku a záväzkov pre daňové konanie nerieši. Pokiaľ idx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxdzajú záväzky vzniknuté zo záväzkových vzťahov bez ohľadu na ich povahu. Neprechádzajú však záväzky verejnoprávnej povahy. Zmluva o predaji podniku xxx xx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxa zdôrazňuje, že v prípade právne relevantných predpisov (§ 43 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení) musel daňový úrad rozhoxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxoznačne vyplýva, že táto povinnosť je adresovaná práve jemu. Dohoda uzatvorená s treťou osobou je nepochybne pre daňový orgán ako orgáne verejnej moci xxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxbcu odkazuje, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že uvedený metodický pokyn vo vzťahu k prejednávanej veci považuje za právne irelevantnxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxx xxránených záujmoch konkrétnych fyzických a právnických osôb, výsledkom čoho je vydanie individuálneho správneho aktu, zameriavajú taktiež svoju čixxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxtorných aktov verejnej správy smerujúcich dovnútra daného systému orgánov verejnej správy. Najčastejšie ide o vydávanie normatívnych inštrukcií, xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxotlivých organizačných zložiek žalovaného. Nie je však právne záväzný pre súdy, ktoré v rámci svojej rozhodovacej činnosti sú viazané len zákonom a Úsxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxka ich súladu s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Keďže žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice II, nepochybil krajský súd, keď žxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 odsx x xxxxxx x x xxx xxxx x xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxi.
Identifikačné číslo ASPI: JUD32498SK
Autor: Najvyšší súd SR - senát
Sp. zn. / Č.j.:2 Sž - o - KS 56/04
Druh:Rozsudok (Rs)
Zo dňa:28.02.2005
 
Názov:Platenie dane
 
Prameň:Zb.NS v čísle vydania (zväzku) 5 ročník 2005 na strane 52.
Uverejnené pod poradovým (publikačným) číslom: 53/2005
Prameň (celý názov):Zbierka stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR


Vzťah k:513/1991 Zb.: §477 ods.1; 511/1992 Zb.: §43;
 
Oblasť: