I. ÚS 22/03

Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky; princíp subsidiarity - prebiehajúce konanie pred všeobecným súdom

§  ×
AA  
Zdieľanie poznámky:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (2)
xxx xxx xxxx x x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xx xx xxxxx
xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx KONANIE PRED VŠEOBECNÝM SÚDOM
Ak má sťažovateľ v občianskom súdnom konaní na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie namieta sťažnosťou x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxh základe ešte prebieha, sťažnosť je podaná predčasne, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 Ústavy Slovenskex xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxadných práv.
(Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn.
I. ÚS 22/03
z 5. februára 2003)
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxtúpenej advokátom JUDr. J.S., Advokátska kancelária, B., ktorou namietala porušenie svojich ústavných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxdkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Obo 303/2001 z 20. februára 2002, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti MINOKA, spoxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxnosť obchodnej spoločnosti MINOKA, spol. s r.o., so sídlom Jasovská 9, Bratislava (ďalej len "sťažovateľka"), zastúpenej advokátom JUDr. J.S., Advoxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxdné práva sťažovateľ(ky) - právo na domáhanie sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva - čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na povinnosť sudcu byť pri roxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxx xxxx x xxxxxx xx x xxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx x xx xxxx x z.č. 38/1993 Z.z. v platnom znení zrušuje sa uznesenie KS Bratislava 49 Cb 93/00-278 zo dňa 8.8.2002 a uznesenie NS SR 2 Obo 259/02 zo dňa 17.10.2002. Podxx x xx xxxx x xxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxľka nie je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.000.000 Sk za dovolanie. Prikazuje sa sporovú vec vedenú na KS Bratislava pod sp.zn. 49 Cb 93/00 vráxxx xx xx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xstavný súd "podľa § 52 ods. 2 zák. č. 38/1993 xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxm NS SR č.k. 2 Obo 259/02 zo dňa 17.10.2002, resp. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za dovolanie vo výške 1.000.000 Sk titulom výzvy KS Bratislava 49 Cb 9xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxedovšetkým v tom, že "Krajský súd Bratislava a napokon aj Najvyšší súd SR nepostupovali pri rozhodovaní o jej žalobnom návrhu zákonom ustanoveným postxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xx x xxxx x xxx xx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxjvyšší súd SR nerozhodoval v zmysle hmotno-právneho ustanovenia § 345 z.č. 513/1991 Zb. v platnom znení tak, ako ho vydal zákonodarca, resp. aplikovxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xevydal zákonodarca ale Najvyšší súd SR". Sťažovateľka pripojila k sťažnosti príslušné rozhodnutia a iné listinné dôkazy vzťahujúce sa na tvrdené skuxxxxxxxxx
xxx
xxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx
xodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom bxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxe konanie (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svoxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x x x x xxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxx § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavexx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxatnený.
Zo sťažnosti a z pripojených rozhodnutí vyplýva, že žaloba sťažovateľky bola v občianskom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislavx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxiky (ďalej len "najvyšší súd") sp.zn. 2 Obo 303/2001 z 20. februára 2002 právoplatne zamietnutá. Najvyšší súd zároveň pripustil proti tomuto rozsudku xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxx x xx xxxusta 2002 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp.zn. 2 Obo 259/02 zo 17. októbra 2002 nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov za dovxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x8 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch"). Krajskx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxx xxxx xxxx xx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxx xxx xx x x xxxxxxx xxxxxol: "Ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb. v znení zmien a doplnkov)". Sťažovateľka v sťažnosti txxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxatnením práva vo forme zaplatenia súdneho poplatku priviedli finančný kolaps a úpadok (...) V konečnom dôsledku teda poplatková povinnosť dopadla na xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxnie krajského súdu č.k. 49 Cb 93/00-288 zo 14. januára 2003, ktorým bolo konanie zastavené. Podľa poučenia uvedeného v tomto uznesení je proti nemu možnx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxnov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj "bránou" do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxvajú, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych pxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xxx xxxx xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxladných slobôd (ďalej len "Dohovor") prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Zo vzájomnej súvislosti týchto ustaxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx a uplatňovanie zákonnej úpravy jednotlivých komponentov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy, a tým nxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxx xtoré patrí aj právo na prístup k súdu (
mutatis mutandis
I. ÚS 56/01). Právo na prístup k súdu nie je absolútne a môže podliehať zákonom pripusteným obmedxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxx len vtedy, keď sleduje legitímny cieľ a keď medzi týmto cieľom a použitými prostriedkami existuje primeraný vzťah. V súvislosti s povinnosťou zaplatix xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxx x xxorej je toto obmedzenie uložené, sú faktory, ktoré sú podstatné pre posúdenie, či takýto účastník požíval právo na prístup k súdu a jeho vec bola súdom prxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxdová technika relevantná v rozsahu, v akom uložené obmedzenie (povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 000 000 Sk za dovolanie) je prekážkou efektxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxnia, ktoré podala v súlade s jeho pripustením podľa § 238 ods. 3 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP").
Zo sťažnosti vyplýva, že k práxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxdneho poplatku za dovolanie doteraz nedošlo. Zo sťažnosti nevyplýva, či sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu č.k. 49 Cb 93/00-288 zo 14x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xx9/02 zo 17. októbra 2002, ktorým bolo potvrdené uznesenie krajského súdu č.k. 49 Cb 93/00-278 z 8. augusta 2002 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Naxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxxx xxxx sťažnosť aj vzhľadom na požadovaný návrh na rozhodnutie však obsahuje také nedostatky, pre ktoré ju musel ústavný súd odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákonx x xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxch sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxkej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxdu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02). Práve o takýto prípad ide vo vzťahu k začatému a v súčasnosti prebiehajúcemu doxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxtala predmetnou sťažnosťou v konaní pred ústavným sú dom, účinné a dostupné právne prostriedky nápravy. Jej sťažnosť bola preto podaná predčasne, čo jx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxatnených námietkach porušenia označených základných práv.
Pokiaľ sťažovateľka napadla v návrhu na rozhodnutie (tzv. petite sťažnosti) priamo rozxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxžnosti nemohol preskúmavať, pretože sťažovateľka svoju sťažnosť nepodala v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Podľa tohto ustaxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxx xxxxta sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd konštatuje, že tento roxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xx03, t.j. v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. Z týchto dôvodov bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti poxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxého súdu v spojení s rozhodnutím najvyššieho súdu. Ostatné návrhy na rozhodnutie (návrh na zrušenie označených rozhodnutí všeobecných súdov a výzvy kxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxch prerokovanie má ústavný súd právomoc len v rozsahu vymedzenom v cit. čl. 127 ods. 1 ústavy a iba vtedy, ak sťažnosti vyhovie (čl. 127 ods. 2 ústavy). Sxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxx xx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xozhodnutia.