I. ÚS 3/2001

Správne súdnictvo; preskúmanie rozhodnutí

§  ×
AA  
Zdieľanie poznámky:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (3)
xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxx xxxe (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.
xxxxxx
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxx
xx xx xxxx
x x xxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xecembra 2001 v senáte zloženom z predsedu senátu Daniela Švábyho a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatý podnet M.B., bytom xxxxx x xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx x xxxxxxx x xxxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxesením z 30. augusta 2000, sp.zn. 23 S 41/2000, porušil základné právo M.B. a A.M. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxbliky (ďalej len "ústavný súd") uznesením z 8. februára 2001, č.k. I. ÚS 3/01-17, prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38xxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxon o ústavnom súde") na konanie podnet M.B., bytom Z.S., a A.M., bytom Ž. (ďalej len "navrhovateľky"), vo veci porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. xx xxxx x x xxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxôd (ďalej len "dohovor") postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len "krajský súd") z 30. augusta 2000, sp.zn. 23 S 41/2000.
Navxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xoriadku (ďalej aj "OSP") zastavil konanie vo veci ich žaloby podanej proti rozhodnutiu Krajského úradu v Banskej Bystrici, odboru životného prostrexxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxe (ďalej len "okresný úrad") č. ŽP 99/11590-3-rozh.-Uh o zamietnutí návrhu na obnovu konania, znemožnil im uplatniť právo na súdnu ochranu zaručené úsxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxn "správny poriadok") návrh na obnovu konania z 9. augusta 1999, v ktorom namietali že, xxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxx xxx xxxxx xxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxtníčkami tohto konania.
Podľa navrhovateliek rozhodnutie o návrhu na obnovu konania nemožno v danej veci považovať za rozhodnutie procesnej povahyx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxuteľností. Jedinou cestou, ako mohli tento podľa nich nezákonný stav zmeniť a ovplyvniť tak svoje hmotnoprávne postavenie ohľadne práv k búraným stavxxxx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxi s ich subjektívnymi hmotnoprávnymi nárokmi. Z týchto dôvodov podľa navrhovateliek rozhodnutie o povolení či nepovolení obnovy konania nemôže byť vxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxnskeho súdneho poriadku v Českej republike, najmä na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. IV. ÚS 366/96.
Navrhovateľky ďalej uviedlxx xx xxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxxx xxx xx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxx xxxxx xl. 46 ods. 2 ústavy porušil v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy.
Navrhovateľky s poukazom na to, že čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý v rámci práva na spravodlivé súdxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx na určenie alebo na hmotnoprávny obsah súkromnoprávneho nároku alebo záväzku, namietali aj porušenie tohto článku.
V rámci prípravy ústneho pojednxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxdom Ľ.B., vyjadrením z 22. februára, 22. mája a 1. júna 2001 a zástupca navrhovateliek JUDr. J.H. vyjadrením z 12. marca 2001.
Predseda krajského súdu uxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx proti krajskému úradu (v procesnom postavení žalovaného) z dôvodu uvedeného v § 248 ods. 2 písm. e) OSP, keď preskúmavané druhostupňové správne rozhodxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x 10. novembra 1999 o zamietnutí návrhu navrhovateliek na obnovu konania a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil, kvalifikoval ako rozhodnutie pxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxnia v tom smere, či ide o procesné alebo neprocesné, a teda súdom preskúmateľné správne rozhodnutie. Podľa niektorých názorov treba každé správne rozhxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxod navrhovanej obnovy, či pôjde o rozhodnutie procesné alebo neprocesné. Krajský súd sa v danom prípade priklonil k prvému variantu.
Podľa predsedu kxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xxx xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxým sa upravuje priebeh správneho konania. Zatiaľ čo uvedené prvé dva prístupy k nastolenej otázke sú jednoznačné, tretí variant umožňuje riešiť právnx xxxxxxx
xx xxx
xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx x xxxxx xxxxxxx xolo možné pri navrhovanom dôvode obnovy podľa § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku. V skutočnosti podľa obsahu spisu je to však spochybnené, pretože jx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xonania. Inak predseda krajského súdu uznal, že podnet na ústavný súd bol jediným prípustným právnym prostriedkom nápravy, keď mimoriadne dovolanie pxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx
x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xviedol, že stanovisko predsedu krajského súdu nespochybňuje právnu argumentáciu navrhovateliek, pokiaľ ide o riešenie danej problematiky
ad hoc
- xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxutých spočíva na vyriešení otázky účastníctva v konaní, ktorej riešenie nie je možné spôsobom, ako to urobil krajský súd s odvolaním sa na procesný charxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxodnutia. S ohľadom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorého "v demokratickej spoločxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxedmetu tohto ustanovenia", všetky obmedzenia prístupu k súdom je potrebné vykladať čo najreštriktívnejšie.
Predseda krajského súdu v replike zdôrxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xýkladu pojmu "úkon procesnej povahy" je viac legislatívny ako výkladový problém. Keby sa aplikoval do krajnosti, súdy by museli preskúmavať veľa vecí xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx krajský súd stotožnil so stanoviskom, ktoré je v danom právnom prostredí a v zavedenej jurisdikčnej praxi dosť štandardné.
Obaja zástupcovia účastnxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxtavný súd dospel k názoru, že od ústneho pojednávania v predmetnej veci nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V dôxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxých vyjadrení účastníkov a l istín, na ktoré sa navrhovateľky odvolávali, ako aj obsahu uvedeného spisu krajského súdu.
II.
1. Navrhovateľky namietxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x xxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxx
xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xx xxd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcxxx xx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx
xxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx x x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxanoví zákon.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo (...) prejednaná nezávislým a nestranným súdom (..xxx xxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxm krajského súdu z 30. augusta 2000, sp.zn. 23 S 42/2000, ktorým konanie vo veci ich žaloby podanej proti rozhodnutiu krajského úradu č. 2000/00075-Ho z xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxnutí ich návrhu na obnovu konania, zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP s odôvodnením, že rozhodnutie krajského úradu je procesným správnym rozhodnutím, kxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxx xxxx x xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách", a uviedol, že konanie o obnxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx rozhodnutie krajského úradu je procesným správnym rozhodnutím, ktoré krajský súd nepreskúmava.
Predmetom návrhu v konaní pred ústavným súdom bolo xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxdne konanie podľa označených článkov ústavy a dohovoru.
2. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcx xxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxdému, aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 ústavy stal účastníkom súdneho konania (II. ÚS 14/01-46).
Otázku právomoci všeobecného súdu z hľadixxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou (I. ÚS 37/95).
Ústavný súd už vyslovixx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxičom ústavu nemožno vysvetľovať spôsobom zakladajúcim porušenie takejto medzinárodnej zmluvy, ak je Slovenská republika jej účastníkom (mutatis mxxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx na znenie príslušných medzinárodných zmlúv a judikatúru k nim sa vzťahujúcu (
mutatis xxxxxxxx
xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxavný súd postuluje normatívny obsah súvisiacich práv a slobôd zaručených ústavou. V danej veci je táto výkladová technika relevantná, pokiaľ ide o súvxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxx x xxxxxoru môže dovolávať každý, kto sa domnieva, že došlo k nezákonnému zasahovaniu do výkonu jeho práv (občianskej povahy), a sťažuje sa, že nemal možnosť txxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xrávo na prístup k súdu, t.j. právo obrátiť sa na súd v občianskoprávnej veci. Podľa názoru ESĽP keby sa čl. 6 týkal výlučne priebehu už začatého konania pxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxnskej povahy a zveriť ich orgánom závislým od výkonnej moci. Takáto možnosť, nutne spojená s nebezpečenstvom svojvôle, by mohla viesť k dôsledkom, ktoxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxh podmienok, ktorými sa však nesmie zasiahnuť do samej jeho podstaty, sa posudzuje s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Tento článok, ktorý sám osebe xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx x xxxtočný a vážny "spor", ktorý sa môže týkať tak samotnej existencie práva, ako aj jeho rozsahu a modalít jeho výkonu. Výsledok konania musí byť bezprostrexxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxx x x xx xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxxx zo 6. apríla 2000). Za spory o "občianske" právo sa považovali konania pred správnymi orgánmi a správnymi súdmi, ktoré mali vplyv na vlastnícke práva (nxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxci Šamková v. Slovenská republika, sťažnosť č. 26384/95) alebo "právo vznikajúce z nájomného vzťahu" (napr. Jóri v. Slovenská republika z 9. novembra xxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak sa nesprávnym postupom správneho orgánu účastníkovi konaxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxa krajského súdu vyplýva, že navrhovateľky neboli účastníkmi správneho konania, v ktorom sa právoplatne rozhodlo o odstránení stavieb, ku ktorým navxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxx či im tieto práva podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov vznikli alebo nevznikli.
Podľa názoru ústavného súdu spor o existenciu práv z nájomnéhx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxdnutý vo veci samej príslušným súdom. Požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemôže byť závislá od toho, v akom type xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xo súdneho preskúmania nemôže byť vylúčené rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania o odstránení stavby, v ktorom sa navrhovateľky v dôsledku xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxu konania sa z hľadiska uvedených článkov ústavy a dohovoru podstatne odlišuje od prípadu rozhodovania o návrhu na obnovu konania, ktoré skončilo súdnxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx uznesenia krajského súdu z 30. augusta 2000 nemali bez vlastného zavinenia reálny prístup k súdu a k súdnej ochrane, tak ako to vyžaduje čl. 46 ods. 2 a člx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxnanie, bolo podľa označených článkov ústavy a dohovoru krajským súdom porušené. Týmto konštatovaním sa podľa názoru ústavného súdu v danej veci plne vxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxvy. Ústavný súd sa preto osobitne týmto článkom nezaoberal.