II. ÚS 26/96

Zodpovednosť Slovenskej republiky za ujmu spôsobenú ustanoveným obhajcom

§  ×
AA  
Zdieľanie poznámky:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (6)
xxxxx xxx xx xxxxx
xx xxxxx
xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxliky. Ústavný súd Slovenskej republiky v nadväznosti na toto oprávnenie má právomoc (oprávnenie a povinnosť) preskúmať, či v konaní pred ktorýmkoľvex xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxých právach osoby (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), zapríčinenú štátom ustanoveným obhajcom. Táto zodpovednosť nie je absolútna. Do štáxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx strany dotknutého účastníka, preskúmaval kvalitu právnej pomoci poskytovanej zástupcom, ktorého ustanovil štátny orgán.
(Nález
Ústavného súdu Sxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxx
xx xxxxx
x xxx xxxx xxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxx7 o podnete Ing. R.P., CSc., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. V. B., vo veci porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Sxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx
xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxnané čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky porušené nebolo.
Odôvodnenie:
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") dostxx xxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxx x xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx Ústavy SR odsek 1". K porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") došlo podľa názoru predkladxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxx xxxx xxxxx
xxxx xxx rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. T 436/49 z 23. februára 1950 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. To 731/50 z 20. apríla 1950 odxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxx 1968, táto však pre neskôr začatý normalizačný proces nebola realizovaná.
Po zmenách v novembri 1989 boli prijaté nové právne predpisy, cieľom ktorýxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx rehabilitácii prijatý 23. apríla 1990, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1990 a v ďalšom období bol novelizovaný zákonmi č. 47/1991 Zb., ktorým sa mení a xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxna č. 47/1991 Zb. (ďalej len "zákon xx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxx xxxxuára 1948 do 1. januára 1990, týkajúce sa skutkov spáchaných po 5. máji 1945.
Zákon č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov upravuje konanie pred xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxnom konaní, keď sa konanie začína na návrh samotného odsúdeného alebo osôb, ktoré zákon presne vymenúva (§ 5 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskoxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxlnostiach, ktoré by mohli odôvodniť návrh na začatie konania (§ 5 ods. 4 zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov).
Z týchto zákonných ustxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxkon. Po zistení, že ide o prípad, v ktorom je možné uskutočniť prieskumné konanie, ukladal zákon súdu povinnosť upovedomiť o tom oprávnenú osobu a prokuxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxť z úradnej moci a predpokladalo sa pri ňom aktívne správanie štátnych orgánov - súdov. Zákonom určený postup mal uplatniť aj Okresný súd v Prievidzi. Koxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxe o súdnej rehabilitácii. Na základe skutočnosti, že súd o rehabilitácii J.P. pozostalých neinformoval, začal Ing. R.P., CSc., vyvíjať aktivitu sám.
xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx súd"), predpokladal mimosúdnu rehabilitáciu svojho otca. Aj keď sa mimosúdna rehabilitácia upravená zákonom č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilixxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxorých majetkových a iných krívd a vydanie vecí sa uskutočňuje na základe písomnej výzvy oprávnenej osoby, očakávania Ing. R.P., CSc., že by sa na prípad xxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxdenie rozsudku v archíve Okresného súdu v Prievidzi, Nitre, Banskej Bystrici a Bratislave a písomne aj v Registri trestov. Následne bol rozsudok nájdexx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xol odsúdený jeho otec, nepodliehajú mimosúdnej rehabilitácii (správne súdnej rehabilitácii), preto dňa 5. mája 1992 adresoval najvyššiemu súdu "sťxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá prijatie podnetu potvrdila listom IV Pz 581 /92-4 z 19. mája 1992. Generálny prokurátor Slovenskej republikx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx 6 Tz 123/92 vyslovil, že bol porušený zákon v neprospech obvineného J.P. a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. To 731/50 a Okresného súdu v Prievidzi sxx xxx x xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx najvyšší súd prejednal a vybavil ju podľa ustanovení Trestného poriadku a Rozhodnutia prezidenta republiky a vlády Republiky československej o amnexxxx x xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx skutočnosť, že podanie sťažnosti pre porušenie zákona považoval za dôvodné podľa § 30 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Za xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx x x x xxs. 1 tohto zákona.
Z uvedeného ustanovenia vychádzal aj predseda senátu najvyššieho súdu, ktorý Ing. R.P., CSc., považoval za oprávnenú osobu a listox x xx xxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx s Ing. R.P., CSc., je dôkazom, že mu bola známa totožnosť osoby (i jej adresa), ktorá sťažnosť pre porušenie zákona podala. Napriek týmto skutočnostiam xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxch predpisov na verejnom zasadnutí v konaní podľa tohto zákona musí mať odsúdený obhajcu. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších prxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xe aj prípad súdnej rehabilitácie) bolo povinnosťou súdu vyzvať osobu, ktorá musí byť zastúpená, aby si ustanovila právneho zástupcu v určenej lehote. xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxx xx zvolil právneho zástupcu na konanie vo veci jeho otca v určenej lehote, a ak by sa tak nebolo stalo, mal mu určiť obhajcu súd sám. Podľa dokladov predloženxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx x xxxx xx xx xxxx uskutoční verejné zasadnutie.
Nebohého J.P. v konaní pred najvyšším súdom zastupoval advokát ustanovený z úradnej moci, ktorý bol podľa § 11 ods. 2 Txxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxt nevyužil a podľa tvrdení Ing. R.P., CSc., ani nezisťoval záujem príbuzných o ďalšie konanie vo veci.
Vyhodnotenie postupu a postoj advokáta k veci je xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie. Od advokáta ustanoveného z úradnej moci najvyšším súdom možno dôvodne očakávať vedomosť o tom, že konanie x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxinenie, prípadne aj hmotné odškodnenie.
Z rozsudku najvyššieho súdu 6 Tz 123/92 vyplýva, že verejné zasadnutie sa uskutočnilo 17. februára 1993, písxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx po osobných urgenciách 22. septembra 1993.
Nasledovný vývoj vo veci bol ovplyvnený konaním samotného Ing. R.P, CSc. Podľa uvádzaných skutočností koxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xx xx xozvedel o rozsudku najvyššieho súdu, ale s výrazným 17-mesačným odstupom. Ako osoba neznalá práva sa totiž domnieval, že rozhodnutím najvyššieho súdx xxx xxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxený skutočnosťou, že Ing. R.P., CSc., nepodal žiadosť o navrátenie lehoty v zákonom ustanovenej lehote, čím sám svojou nečinnosťou zapríčinil, že v koxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxtavou zaručeného práva.
Ústavný súd v uvedenom konaní skúmal, či postupom právneho zástupcu ustanoveného ex offo v konaní pred najvyšším súdom došlo x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxx x xx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxi prispieť k ďalšiemu objasneniu veci. Advokáta JUDr. V. B., zastupujúceho Ing. R.P., CSc., v konaní pred ústavným súdom vyzval, aby upresnil výrok rozxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xx x xxxu vyjadrili.
Vo vyjadrení Okresného súdu v Prievidzi zo 7. augusta 1996 sa uvádza: "V plnom rozsahu sa pridržiavame a sme presvedčení o správnosti nášhx xxxxxxxxxxx xx x x xxxxxx xx xxx xxx xx xxxxx xxx xxx x xxxxxx x xx xxxx x xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xx xx x xx xxxxxx xx xxx xx. 5. 1993, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Prievidzi T 436/49 z 23. 2. 1950 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č. 7 To 731/50 z 20. 4. 195xx xxx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx x x xxxxxx xx xxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxx že navrhovateľ Ing. R.P., CSc., sa tým, že hoci rozsudok NS SR č. 6 Tz 123/92 zo dňa 14. 5. 1993 prevzal dňa 22. 9. 1993, podal návrh na navrátenie lehoty až dňx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx x x xxxxxxx xx xxxx bolo zrejme iné, ak by navrhovateľ Ing. R.P., CSc., súc poučený poučením v rozsudku NS SR č. 6 Tz 123/92 prehlásil v zmysle § 11 ods. 2 Tr. por., že žiada pokxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xx x xx xxxxxx xx xxxxx x xxx xxxxxxxkolsky vzdelaného človeka by nemal byť problém to poučenie pochopiť."
Predseda najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení č. Sekr. 241/96 z 31. 7. 1996 nezaxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx x x xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxovanom predsedovi ústavného súdu uviedol: "Všeobecný súd môže byť účastníkom konania pred ústavným súdom, ale len v prípade konaní upravených osobitxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxže iba v procesnom postavení navrhovateľa. Uvedená skutočnosť je zrejmá aj zo všeobecných ustanovení prvej hlavy tretej časti citovaného zákona. Konxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xk je účastníkom konania súd, ktorý podal návrh v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (§ 18 ods. 1 písm. d), zastupuje senát jeho predseda.
Ústaxxx xxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxx xxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxejavujúca sa ochranou občianskych práv a slobôd, fyzických a právnických osôb, resp. ich práv v zmysle článku 127 ústavy sa týka iba činnosti orgánov štxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxkonnosť ich rozhodovania a konania pred nimi, pretože takýto postup by vyvolal rozpor s článkami 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxx x xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxbecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestných veciach a preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov."
II.
Nedostatok právomocx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxhodnúť o citovanej námietke najvyššieho súdu.
Podľa právneho názoru ústavného súdu ústava vytvára rozdielny právny režim pre konanie o ústavnej sťaxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxx xxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxvy alebo územnej samosprávy. Ústavnú sťažnosť nemožno podľa čl. 127 ústavy podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu.
Rozdielny právny režim sa pxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxy, len ak sa namieta ich porušenie štátnymi orgánmi taxatívne uvedenými v ústave. Ústava tiež neustanovuje, že osoba nesmie podnetom namietať porušenxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx
xxxxxxx xx0 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa každej osobe zaručuje právo žiadať, aby sa v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky preskúmalo, či štáxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxnom a orgánom územnej samosprávy ustanovuje ich právomoci, ale ich aj zaväzuje správať sa v súlade so všetkými ústavnými ustanoveniami. Ústavný súd nexxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxny ústavnosti, ktorá sa zveruje výlučne do právomoci ústavného súdu však ústavný súd môže preskúmať, či iné štátne orgány alebo orgány územnej samosprxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx preskúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi nedošlo k porušeniu práv a slobôd, ktoré sa ústavou priznali xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxva prostredníctvom ústavnej sťažnosti. Porušenie práva namietol podnetom, ktorý mal zákonom určené náležitosti.
Ing. R.P., CSc., je fyzickou osobxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxx xxxxyšším súdom došlo k porušeniu tohto ústavného práva.
III.
Namietnuté porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy
Ústava Slovenskej republiky v siedmom oddiele xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxvy ústavy, pretože nimi sa ustanovujú podmienky a prostriedky ochrany občana v závislosti na tom, či je účastníkom súdneho konania podľa Občianskeho sxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxenie čl. 46 ods. 1 ústavy najvyšším súdom z dôvodu, že sa nazdáva, že najvyšší súd zodpovedá za konanie ním ustanoveného obhajcu, a teda aj za následok vzxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxvislosť medzi ústavným právom alebo slobodou, ktorého porušenie predkladateľ podnetu namietol v podnete a konaním, opomenutím alebo rozhodnutím štxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxdľa zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov má povahu konania podľa Trestného poriadku. Preto sa naň vzťahuje čl. 50 ods. 3 ústavy. Uplatnxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxlatňoval sám obvinený, t.j. J.P. Vzhľadom na to, že konanie o súdnej rehabilitácii inicioval Ing. R.P., CSc., - osoba označená v zákone ako oprávnená osxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxa byť účastníkom konania podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie v konaní pred súdox xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxm podľa čl. 46 ods. 1 sa teda každej osobe priznáva možnosť byť účastníkom súdneho konania po splnení podmienok ustanovených zákonom. Orgány súdnej moxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xrávo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť občanovi, aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 ústxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxadný postup nesprávny (čl. 46 ods. 3 ústavy).
Zodpovednosť štátu za právneho zástupcu, ktorého štátny orgán ustanoví účastníkovi konania, je aj súčxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxl právny názor, podľa ktorého "Dohovor nemá za zámer zaručiť práva, ktoré sú teoretické alebo iluzórne, ale slúži na ochranu práv, ktoré sú praktické a úxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxbo zbavený možnosti vo veci konať alebo vyhýbať sa svojim povinnostiam. Ak sa o tom dozvedia, štátne orgány sú povinné vymeniť ho alebo donútiť ho, aby si xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxeného za účelom poskytnutia právnej pomoci (Artico case, s. 18). "Z nezávislosti právnickej profesie od štátu vyplýva, že konanie obhajcu svojou podsxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx na súkromné náklady. Od štátnych orgánov možno vyžadovať zásah do tohto vzťahu len ak zlyhanie zástupcu ustanoveného na poskytnutie právnej pomoci je xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xodnetoch namietajúcich porušenie práv zaručených siedmym oddielom druhej hlavy ústavy potvrdil súlad svojho postupu s postupom Európskeho súdu pre xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxovaní práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy. Preto ústavný súd preskúmal okolnosti prípadu, v ktorých Ing. R.P., CSc., namietol porušenie tohto ustanxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxej republiky ustanovil obhajcu J.P. a zabezpečil, aby ustanovený právny zástupca v súlade s § 11 zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov bxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxx xx xxxxx xxxxnoveného obhajcu. Predkladateľ podnetu túto okolnosť v súvislosti s čl. 46 ods. 1 nenamietol. Namietnuté porušenie ústavou zaručeného práva vztiahox xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxlika môže znášať zodpovednosť za ujmu zapríčinenú štátom ustanoveným obhajcom na právach osoby, ale túto zodpovednosť nemožno absolutizovať. Od štáxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxávnikom, ktorého ustanovil štátny orgán. Ak by takú činnosť mal vykonávať súd, vstupoval by do konania mimo právomoci orgánov súdnictva ustanovenej úxxxxxxx
xxxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx poskytovanej obhajcom ustanoveným najvyšším súdom. V konaní pred ústavným súdom sa nepreukázali ani ďalšie skutočnosti, x xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xbhajcom, ktorého ustanovil J.P. vo veci jeho súdnej rehabilitácie. Ak nedostatky v právnej pomoci obhajcu ex offo nie sú očividné a oprávnená osoba na nxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxoskytuje právnu pomoc v kvalite, ktorú od neho oprávnene možno požadovať. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.