PL. ÚS 43/95

Ústavné právo na autonómiu vôle strán, rovnosť účastníkov súdneho konania a oprávnenie na podanie mimoriadneho opravného prostriedku

§  ×
AA  
Zdieľanie poznámky:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (5)
Články a iné dokumenty (1)
xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx oprávňujúce ho na slobodná disponovanie s hmotnými a procesnými právami v občianskom súdnom konaní. Reálne nebezpečenstvo porušenia tohto ústavnéhx xxxxx xxxxxxx xx x xxxxx xx xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxka rozhodovať o tom, aký procesný materiál súdu dodá. Účasť prokurátora môže účastníka vo výkone týchto jeho práv závažným spôsobom obmedziť a tak nedoxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Ak prokuráxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxx. 3 Občianskeho súdneho poriadku), ktoré mu vzniknú po vstupe do začatého konania na základe aplikácie ustanovenia § 35 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdnxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xx xxxx narušenie procesnej rovnováhy je porušením ústavného princípu rovnosti účastníkov konania pred zákonom i pred súdom v občianskom súdnom konaní (čl. xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxriedku (dovolania) len v prípade, ak toto oprávnenie nejde nad rámec ústavne garantovaných práv a slobôd účastníka občianskeho súdneho konania.
4. Exxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxx xonaní podľa Ústavy Slovenskej republiky (čl. 141 ods. 1 a čl.142 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky) stojí výlučne súd.
(Nález
Ústavného súdu Slovenxxxx xxxxxxxxx
xxx xxx
xxx xx xxxxx
x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxvný súd Slovenskej republiky v pléne na verejnom zasadnutí 10. septembra 1996 vo veci návrhu prezidenta Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. I.T.x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxedom ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, na začatie konania podľa článku 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o vyslovexxx xxxxxxxx xxx x xxxx xx x xx x xx xxxx x xxxxx xxx xxx xx xxx x xxxx xxx xxxx x xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxí a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a zákon Slovexxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxx x xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx xxxx xxx xxx xxxx xx x x xxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxx x xx xds. 2 písm. f) v článku I bode 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, zákon Slovxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s ustanoveniami čl. 1, čl.12 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 1, xxx xx xxxx x x xxxxxxx x xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx x x xxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxx x xxx x xxxx x x x x xxxxxx x xxxx xx xxxxxx Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxra trestov v znení neskorších predpisov, nie sú v súlade s ustanoveniami čl. 1, čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 16 ods. 1 v spojení s čl. 19 ods. 2, xxx xxx xxxx xx x x xxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxliky (ďalej len "prezident", resp. "navrhovateľ") zastúpený JUDr. I.T., doručil 29. novembra 1995 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "úxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxx xx xxxx x xx xxxx x xxxxx xxx ako aj čl. I bodu 49, t.j. § 241a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z.z., (ďalej len "zákon č. 232/1995 Z.z."), ktorým sa mení a dopĺňa xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxa a prijal ho na ďalšie konanie x xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx x xx xxxx x x x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z.z. (ďalej len "zákon č. 38/1993 Z.z.").
Náxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxy, generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a požiadal ich o vyjadrenie v lehote do 31. janxxxx xxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx jednotlivých napadnutých ustanovení novely Občianskeho súdneho poriadku. Najprv sa zaoberá ústavnosťou napadnutého § 35 ods. 2 písm. f) a potom ústxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxx
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 1995, ktorým sa mení a dopĺňa Občianxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 232 v xxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx
xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxvšetkým princípu autonómie vôle strán, ani dispozičnej zásade, ktorá je jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania. Toto ustanovenie, sx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxsť prokurátora opodstatnená a v súlade s princípmi demokratického a právneho štátu.
"Princíp autonómie vôle strán je jedným zo základných princípovx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxodnú hospodársku súťaž (čl. 55 ods. 1, 2 ústavy). Princíp autonómie vôle strán sa-v tom či onom rozsahu-výrazne uplatňuje aj v iných odvetviach súkromnxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxkeho súdneho konania.
Výnimky z uvedených hmotnoprávnych a procesných princípov možno pripustiť iba v prípadoch, v ktorých odôvodnenosť sa dá voprex xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxlnom procese dvoch autonómnych strán, uvedené v dosiaľ platnom § 35 ods. 1, ods. 2 písm.a) až d) OSP. Nemožno vylúčiť uzákonenie ďalšej konkrétne vymedxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxne všeobecné, preto nedovoľuje posúdiť, či vstup prokurátora sa týka takého druhu konania, alebo takého hmotnoprávneho vzťahu, v ktorom je účasť prokxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xx xxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xx xo novely vykonanej zák.č. 519/1991 Zb., pripúšťal účasť prokurátora iba "v záujme spoločnosti", alebo "ochrany práv občanov" (§ 35 ods. 1 v znení platxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxelských sporov, do prevažnej väčšiny iných rodinnoprávnych konaní, do konaní o tzv. rýdzo osobných právach atď. Znenie § 35 ods. 2 písm. f) OSP po posudxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxx xxxxvieť pozvaniu účastníka alebo súdu a že podľa svojej zákonom neobmedzenej úvahy, môže vstúpiť napr. aj do rozvodového konania bezdetných manželov, do xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx, atď."
Na základe vyššie uvedených argumentov navrhovateľ uzatvára, že "široká, všeobecná a druhovo ničím neobmedzená možnosť účasti prokurátora x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx a právneho štátu (čl. 1 ústavy), ktorý chráni nedotknuteľnosť súkromnej sféry občana (čl. 16 ods. 1 ústavy), trhovú ekonomiku i slobodnú hospodársku sxxxx xxxx xx xxxx xx x xxxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxho procesu "ak o to požiada účastník konania ...", navrhovateľ uvádza, že "Postavenie prokurátora v konaní je vymedzené len tým, že je účastníkom a že je xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxx xxx xxx xx xxda zákonom upravené, či bude v spore pomáhať tomu účastníkovi xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxmov štátu na zákonnosti konania neprichádza do úvahy, lebo štát nie je hmotnoprávne legitimovaným účastníkom právneho vzťahu a zákonnosť súdneho konxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxxx To platí bez ohľadu na otázku, kto (ktorý účastník, príp. súd) prokurátora o účasť požiadal. Táto otázka nevznikla v prípadoch uvedených v § 35 ods. 2 písxxxx xx xx xxxx xxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxuje hmotnoprávna povaha týchto vzťahov.
Zostáva teda postavenie prokurátora v úlohe "pomocníka" toho účastníka, ktorý o vstup do konania požiadal. xxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xx ods. 3 ústavy). Pritom rovnosť účastníkov v civilnom súdnom konaní odlišuje toto konanie od iných procesov (správneho, ale aj trestného - porov. na jedxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxx xxxxxx xxxx
xxxxx
xxxxxxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
2. Podľa navrhovateľa právo podať dovolanie niekym, kto nie je účastníkom právneho vzťahu, t.j. ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, prexxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxpustným zasahovaním orgánu, ktorý nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, je neprípustným zásahom do autonómnej vôle strán, t.j. nositeľov hmotnoxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxcej časti návrhu.
"Rozdiel je však v intenzite neprípustnosti takého zásahu. Ak z hore uvedených dôvodov nemožno prijať napr. právo odvolania prokurxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xrgánov proti právoplatnému rozsudku. Okrem toho aj v prípade vstupu do konania sa vyžaduje aspoň žiadosť účastníka alebo súdu, ustanovenie § 241a nijxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxo štátu (čl. 1), ktorý chráni nedotknuteľnosť súkromnej sféry občana (čl. 16 ods. 1), zakladá sa na princípoch trhovej ekonomiky (čl. 55 ods. 1) a chráni xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxným činiteľom aj z týchto ďalších dôvodov:
- podanie dovolania na "žiadosť" jedného z účastníkov by bolo porušením rovnosti vôbec (čl. 12 ods. 1 ústavyx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxx xxx xxx x xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xp.zn. PL. ÚS 16/95),
- možnosť zasiahnuť do právoplatného rozhodnutia súdu formou dovolania orgánu, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu a nxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxl. 149 ústavy), je zásahom do rozhodovacej činnosti súdov,
- možnosť použiť mimoriadny opravný prostriedok môže mať nepriaznivé dôsledky na sudcovsxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
x ohrozené sú požiadavky zákonnosti a právnej istoty, keďže predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môže podať dovolanie aj vtedy, keď právoplxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxx x xxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxdnotného výkladu zákona" a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia aj vtedy, ak právoplatným rozhodnutím ... súdu bol porušený zákon". Z toho plynie, xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxi súdneho rozhodnutia.
3. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhovateľ navrhuje vydať nález v tomto znení:
"Časť ustanovenia čl. I bodu 6, a to § 35 odsx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx 47 ods. 3, čl. 55 ods. 1, 2 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ustanovenie čl. I bodu 49 zákona č. 232/1995 Z.z., t.j. nový § 241a Občianskeho súxxxxx xxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxx x xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx xxxx xxx xxx xxxx xx x x xxx xxx xxxx x xstavy Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené je v rozpore s cit. ustanoveniami Ústavy SR aj ustanovenie čl. I bodu 51, t.j. nový § 243e Občianskexx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxil ho aj ďalšími argumentmi. Zdôraznil, že obdobne ako navrhuje v tejto veci rozhodnúť prezident Slovenskej republiky judikoval aj Európsky súd pre ľuxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxach, hoci si tam plní len rolu strážcu jednotnosti judikatúry, za xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx inštitúcia. Nemožno vidieť jej porušenie iba vtedy, keď niekto má zákonné oprávnenie prikázať sudcovi ako má rozhodnúť, alebo keď má faktické oprávnexxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xx xxho rozhodovanie posudzuje prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku aj minister spravodlivosti, od ktorého závisí jeho ďalší služobný pxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxx xx xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxneho rozhodnutia, do ktorej je možné podať mimoriadne dovolanie, úplne vyvracia zásadu právnej istoty. Má to nesporný vplyv na efektívnosť exekúcii nx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx titul nestratí vykonateľnosť, či nedôjde k odkladu vykonateľnosti a napokon ku zastaveniu výkonu rozhodnutia.
Podporným argumentom je i znenie čl. xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxťahu, ktorého obsah je predmetom konania. Účastníkom preto nie je štát reprezentovaný ministrom, generálnym prokurátorom alebo predsedom najvyššixxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx
x xalšom konaní zástupca navrhovateľa upresnil, že princíp autonómie vôle strán a dispozičný princíp síce výslovne nevyplývajú z ústavy, avšak od ústavx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx z ktorých tieto princípy vyplývajú. Takým ustanovením je čl. 1 ústavy obsahujúci pojem právny štát. l keď môžu byť rôzne názory na obsah pojmu právny štxx x xx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxtie konania (princíp autonómie vôle a dispozičný princíp).
Zástupca navrhovateľa potvrdil, že v návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx však, že na vyslovení neústavnosti § 243e OSP netrvá, pretože postačuje, ak sa uzavrie otázka neústavnosti § 241a OSP. Neústavnosť tejto normy totiž vxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxx xxxx
xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx z 13. februára 1996 č. 1722/95-sekr., že "trváme na ústnom pojednávaní v konaní o súlade čl. I bod 6 ako aj čl. I bodu 49 zákona č. 232/1995 Z.z., ktorým sa mexx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxníctvom zástupcu, meno ktorého Vám oznámim dodatočne".
Zástupca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada", resp. "odporkyňa") xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xevyhovel návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.
Podľa xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xtrán a dispozičnej zásady. Považuje to za porušenie ústavnosti. Nie je totiž vôbec zistiteľné, na základe akých právnych argumentov a úvah navrhovatex xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxípy nie sú výslovne vymedzené.
Na jednej strane sa v návrhu na začatie konania zdôrazňuje princíp autonómie vôle strán a dispozičnej zásady. Chýba všax xxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxžu byť v tomto konaní rovnako významné, a dokonca ešte právne významnejšie. Tieto princípy môžu v zjednodušenej forme presúvať váhu posudzovania alebx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xx xx x xxxxxx xxxxxxenta zvýrazňuje princíp rovnosti účastníkov v konaní, v niektorých prípadoch môže byť práve v záujme rovností týchto účastníkov, aby existoval osobixxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxíkov, ale výlučne v záujme vyššieho princípu, ktorý napĺňa ústavné postavenie prokurátora a prokuratúry v oblasti zákonnosti a spravodlivosti. Probxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxnskeho súdneho konania. Celý rad novelizácii Občianskeho súdneho poriadku od roku 1989 priniesol viacmenej len polovičaté riešenia tohto problému v xxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxlého sporu.
Vypustili sa tiež niektoré podstatné princípy a zásady, zvýraznili sa iné, nemalo to však koncepčnú povahu a bolo to zakoncipované do slovxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx
xx xxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx procesné úkony a inštitúty podľa ustanovení § 35 ods. 2 písm.f) a § 241a OSP nie sú z hľadiska úplného legislatívneho vymedzenia ideálne, majú však svox xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxhválením tejto novely bola viacmenej jednotne namietaná ako nedostatočná. V tomto smere bude rozhodnutie ústavného súdu v tejto veci veľmi významné ax xxx xxxxxxxxxx x x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxch očividných nespravodlivostí a nezákonností.
Výhrady namietané v ďalšej časti návrhu prezidenta v časti III. bod 2., vyžadujú podľa odporkyne iba xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxjomných brzdách a rovnováhe. Názor navrhovateľa vyslovený v časti III. bod 2.: "možnosť zasiahnuť do právoplatného rozhodnutia súdu formou dovolanix xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxkonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, čl. 149 ústavy, je zásahom do rozhodovacej činnosti súdu", je neopodstatnený a nezodpovedá skxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx právnu silu, nemení ho a je vo výlučnej dispozícii súdnej moci xxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx za hypotézy a konštrukcie, ktoré nemajú právny podklad. Sú do istej miery špekulatívne a vo svojej podstate znevažujú a podceňujú sudcovský stav.
To ixxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxx x xxxxxxx x xxxxx xxI. bod 5. návrhu prezidenta, kde sa namieta otázka neústavnosti podania dovolania predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zástupca odporkxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxzhodnutie Medzinárodného súdu pre ľudské práva, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ, možno vyvrátiť iným rozhodnutím uvedeného súdu, ktoré má opačný obxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxu 1970. Komisia a súd v zásade pripustili nestrannosť prokurátora a neoznačili jeho účasť za zvýhodnenie obžaloby.
Na záver svojho stanoviska zástupxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxx xxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxtota nemá charakter porušenia alebo nesúladu napadnutého právneho predpisu s ústavou. Svedči o tom aj samotná genéza podávania návrhu na začatie konaxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxý rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, bol by prezident využil svoje ústavné právo a uvedený zákon by vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie s koxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx x x xxxx xxxxanskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 232/1995 Z.z. s ústavou bezprostredne dotýka.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej lex xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxenskej republiky. Toto svoje stanovisko odôvodňuje predovšetkým tým, že podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky "sú sudcovia pri rozhodovaxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxi zo strany iných štátnych orgánov, vrátane orgánov štátnej správy súdov, teda aj ministra spravodlivosti a predsedu Najvyššieho súdu. Úprava § 241a oxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxbliky o viazanosti sudcu zákonom, teda nezákonných, resp. aj neústavných rozhodnutí súdov. Rozhodovanie o tom, či sudca v konkrétnom rozhodnutí poruxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxx. 1 a čl. 143 ods. 1 ústavy)". Z tohto dôvodu považuje minister spravodlivosti zákonnú úpravu, ktorá umožňuje preskúmavanie zákonnosti právoplatnýcx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxli na nemeniteľnosti nezákonných súdnych rozhodnutí".
Podľa názoru ministra spravodlivosti nie je jeho oprávnenie na podanie dovolania proti právxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxto súvislosti poznamenáva, že "... Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky preskúmava právoplatné súdne rozhodnutie z hľadiska jeho súlxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxnie) a keď jeho tvrdenie uvedené v sťažnosti odvodňuje podozrenie, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon. Ak minister spravodlivosti dospeje x xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxadku, vykonáva tým svoje zákonné oprávnenie bez toho, aby tým vstupoval do súdneho sporu ako tretia strana".
Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej rexxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xx xxxx x xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxx procesné postavenie jedného účastníka, v záujme ktorého sa uskutočni vstup prokurátora do konania, bolo silnejšie, ako postavenie druhého účastníkxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx x xxx xx xxxxxx x xxxady rovnosti všetkých účastníkov súdneho konania, zakotvenej v čl. 47 ods. 3 ústavy. Toto svoje stanovisko zdôvodňuje predseda najvyššieho súdu tým, xx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxm. a) až e) tohto ustanovenia tým, "že tu chýba určitý verejný záujem na riešení určitých konkrétnych občianskoprávnych sporov, ktorý je daný u písmen ax xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xe síce podmienený tým, že o to požiada účastník konania alebo súd, ale aké bude konkrétne postavenie prokurátora v tomto konaní, nie je presne rozvedenéx xxx x xxxxxx x x xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx x x x xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxx, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu. Prokurátor pri vstupe do občianskoprávneho konania nemôže mať postavenie zástupcu štátu, pretože xxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx. Pokiaľ prokurátor vstúpi do konania na požiadanie účastníka, je to celkom zjavné. Pokiaľ prokurátor vstúpi do konania na základe požiadania súdu, moxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xx xxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxesné postavenie jedného účastníka, v záujme ktorého sa uskutočni vstup prokurátora do konania, bolo silnejšie ako postavenie druhého účastníka".
Oxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx v rozpore s princípom deľby moci, ktorý sa opiera o článok 1 ústavy a aj o 5., 6. a 7. hlavu ústavy. Toto svoje stanovisko zdôvodňuje tým, že predseda najvyšxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxa senátu alebo sudca, no podanie dovolania z dôvodov uvedených v § 241a ods. 1 nemožno kvalifikovať ako výkon súdnictva v role predsedu senátu alebo sudxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxchybne podľa citovaného zákona o súdoch a sudcoch. Ak však predseda podáva dovolanie ako predstaviteľ správy súdov, ide nepochybne o zásah správneho oxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xxx xx x xxx xx x xx xxxxxx xxxxxxx V tejto súvislosti treba uviesť, že v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 16/95- 96 bolo konštatované. že princíp deľby moci vylučuje nxxxx xxx xxx xxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxvodniť ani jeden z dôvodov uvedených v 1. odseku § 241a novely OSP. Obidva tieto dôvody sú koncipované veľmi široko a znamenajú možnosť dodatočnej revízxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxa najvyššieho súdu mal mať právo podať dovolanie iba v prípade, že sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto vecix xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx dovolania predsedom najvyššieho súdu v prípade nerešpektovania stanovísk dovolacieho súdu nižšími súdmi došlo len vo výnimočných prípadoch, boli v xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx x x xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xednotnosti judikovania v rámci určitej súdnej sústavy nevyhnutná".
Podľa názoru predsedu najvyššieho súdu je dôvod podania dovolania ministrom spxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxm rozhodnutím prvostupňového alebo druhostupňového súdu bol porušený zákon. Ich oprávnenie na podanie dovolania považuje za zásah správneho orgánu xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xxx xx xxx xx x xx xxxxx xxxxxxx x xxxto spojitosti predseda najvyššieho súdu opäť citoval aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 16/95. Generálny prokurátor Slovensxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x jednotlivým bodom návrhu na začatie konania zaujal generálny prokurátor toto stanovisko:
"Oprávnenie prokurátora vstúpiť do konania je teda podmixxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxí § 35 ods. 2 písm. f) OSP je jeho vstup, oproti ustanoveniu § 35 ods. 2 písm. a) až d) OSP, podmienený požiadaním účastníka konania alebo súdu. Prokurátorx xxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxtúpiť, akonáhle zistí, že jeho ďalšie zotrvanie nevyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu. Oprávnenixxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx vznikli procesné oprávnenia, ktoré patria účastníkovi konania, ale s výnimkou tých, ktoré patria len účastníkovi právneho vzťahu (35 ods. 3 OSP). Proxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxtiu konania, do ktorého vstúpil.
Postavenie prokurátora v občianskom súdnom konaní je úplne odlišné od postavenia tých účastníkov konania, ktorí upxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx ani postavenie "tretej strany". Má osobitné postavenie, i keď v OSP nepomenované. Nemá však viac práv ako účastník, preto sa nijakým spôsobom "nestavix xxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx x xtátu. Je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník konania, s výnimkou tých, ktoré by predstavovali hmotnoprávnu či procesnú dispozíciu x xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxvania. Svojou účasťou nezasahuje do vedenia konania, ale môže prispieť k zákonnému rozhodnutiu. Zmyslom jeho vstupu do konania nie je kontrola súdnehx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxho záväzné (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Účasť prokurátora v konaní môže napríklad eliminovať faktickú nerovnosť účastníkov, danú výhodou jedného z účasxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxo záujmov v konaní.
Návrh, aby prokurátor bol vylúčený z účasti v občianskom súdnom konaní, lebo jeho účasť je s výnimkou prípadov vymenovaných v ustanxxxxx x xx xxxx x xxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx x xxx xx xxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxjín. Pôsobenie prokurátora v občianskych veciach neodporuje našej ústave. Prokurátor má v občianskom súdnom konaní osobitné postavenie, je viazaný xxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xx xx xxhrada navrhovateľa, že vstup prokurátora nie je v § 35 ods. 2 písm. f) OSP vecne obmedzený, napr. vylúčením konaní o rýdzo osobných právach, tak, ako tomx xxxx x xxxx xx xxxxxxxxxx xxx x xx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxať návrh na začatie konania, ak išlo o rýdzo osobné práva občana (§ 35 ods. 3 vtedajšieho OSP), ale do takého konania vstúpiť mohol. To, že súčasná úprava vxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xlatná právna úprava vstupu prokurátora do konania nie je však v rozpore s ústavou.
Nedôvodné je tiež tvrdenie navrhovateľa, že v prípadoch uvedených v x xx xxxx x xxxxx xx xx xx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxzidenta Slovenskej republiky, t.j. vyslovenie nesúladu § 241a Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 23xxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxdzajúcej právnej úpravy. Podstatná redukcia oprávnení prokurátora v občianskom súdnom konaní, vykonaná novelou OSP v r. 1991, najmä však zrušenie moxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx fyzických i právnických osôb a štátu často zisťovala porušenie zákona, na ktoré nemohla reagovať a ani žiadnym iným postupom ich nebolo možné napraviťx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx, aby nezákonné rozhodnutie bolo nahradené zákonným rozhodnutím súdu. To, že minister spravodlivosti, predseda najvyššieho súdu a generálny prokurxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xozhodnutia, v žiadnom prípade nenarušuje rovnosť účastníkov konania. Dovolanie sa predsa nepodáva v záujme jedného z účastníkov konania, ani v záujmx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxx xakisto ako pri vstupe prokurátora do konania, je oprávnený rozhodovať iba súd, pri rozhodovaní viazaný len zákonom. Podanie dovolania generálnym proxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxl súd riadiť. Takúto povinnosť však súd nemá(§ 144 ods. 1 Ústavy SR). Nemožno sa preto stotožniť s názorom navrhovateľa, že by generálny prokurátor podaxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xx to, aby sa skutkový stav veci zistil čo najúplnejšie (§ 120 ods. 1 prvá veta dovtedajšieho znenia OSP), zatiaľ čo od jeho účinnosti rozhoduje súd na záklaxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxratil záujem na čo najúplnejšom zistení stavu veci a spravodlivom rozhodnutí. Súdu naďalej zostala možnosť vykonať aj iné dôkazy, ako sú účastníkmi naxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxom prípade nemôže byť, ponechané na vôľu strán, či súd má alebo nemá zisťovať skutočný stav veci. Preto ani činnosť prokurátora, ktorej poslaním je prisxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxie, s ktorým by boli v rozpore ciele občianskeho súdneho konania, vyjadrené od prijatia OSP v roku 1963 až do súčasnosti v ustanoveniach § 1, 2, 3, 6 a ďalšxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xredložia účastníci. Ak sa účastníci slobodne xxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxe zákonné rozhodnutie veci súdom. Stáva sa tak s vedomím a z vôle účastníkov. Je na vôli strán, či sa obrátia na súd, ale nie je na vôli strán, či rozhodnutie xxxx xx xxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x x x xxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k práxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x x x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xájmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Podľa § 3 občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x x x xxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx x xxxxná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.
Uvedený zákonný postup žiadnym spôsobom nenarušuje princíp autonómix xxxx xxxxx x xx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxtup od povinnosti súdu zistiť skutkový stav čo najúplnejšie nie je motivovaný predstavou, že by v demokratickom a právnom štáte mali súdy rozhodovať na xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxom zisťovaní skutkového stavu súdom len prispieva k spravodlivej ochrane práv a oprávnených záujmov účastníkov a ich výchove k zachovávaniu zákonov, xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxor odporúča návrhu prezidenta nevyhovieť.
III.
Podxx xxxxxx x xx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx
xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xrávne úkony,
b) vo veciach vyhlásenia za mŕtveho,
c) vo veciach zápisu do obchodného registra,
d) vo veciach výchovy maloletých a
e) vo veciach opatxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xx x xx xxxxxxx xpolu pod písm. d) a novela vyčlenila konanie vo veciach opatrovníctva do samostatného písmena e). Podľa dôvodovej správy ide o spresnenie znenia v záujxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xx xxxx xxx OSP).
Novela priniesla obsahovo nové znenie písm. f), podľa ktorého môže prokurátor vstúpiť do začatého konania aj "vtedy, ak o to požiada účastník koxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxa na požiadanie účastníka alebo súdu.
Už na prvý pohľad je zrejmé, že tento nový dôvod vstupu xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xx xx xxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxie určitého verejného záujmu na riešení konkrétnych civilných vecí, ktorý je predpokladaný v prípade vstupu prokurátora do začatého konania podľa píxxx xx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxnania podľa písm. f) však tento nie je obmedzený len na konanie nesporové (a kde teda možno predpokladať, aj keď to zákon výslovne neuvádza, vstup prokurxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxskeho súdneho konania (najmä v tých sporových veciach, kde štát nie je účastníkom konania, čo je prevažná väčšina veci) nemôže mať postavenie zástupcu xxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx xxxxx xochybovať najmä vo vzťahu ku sporovému konaniu, kde vystupujú dve strany, ktoré majú na veci protichodný záujem. Existencia tretej strany, ktorá by boxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxvého konania sa to nevyhnutne prejaví v tom, že sa prikloní na jednu alebo druhú stranu (nemusí to byť vždy ten účastník, ktorý o vstup požiadal). Nemôže sxxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxne "pomocníkom" jednej zo sporných strán, čím sa vlastne procesné postavenie jedného účastníka (spornej strany) stane silnejším ako procesné postavxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxa, kde sa uplatňujú protipóly týchto zásad, t.j. zásada oficiality a zásada vyšetrovacia (vyhľadávacia). Je to dôležité najmä z toho dôvodu, že podľa uxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxn účastník právneho vzťahu. Nestáva sa však účastníkom občianskeho súdneho konania. Preto sa ústavný súd nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa (str. x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxx xxxxť úkony, ktoré môže vykonať len subjekt (účastník) daného hmotnoprávneho vzťahu (napr. vzdať sa nároku, uznať uplatňovaný nárok alebo uzavrieť o ňom zxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx nechce urobiť. Účastníka nemožno nútiť proti jeho vôli a za každú cenu, aby prednesy a dôkazy slúžiace v jeho prospech, boli súdu vždy a bezo zvyšku predlxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxenstvo porušenia ústavného práva autonómie vôle strán (účastníkov konania), ktorého procesnoprávnym aspektom je dispozičné právo účastníka konanxx x xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxíka rozhodovať o tom, aký procesný materiál súdu dodá. Účasť prokurátora môže účastníkov vo výkone týchto ich práv závažným spôsobom obmedziť, čím sa pxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxx xxxx x xxxxxxxxti s čl. xx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ... ". Uvedené články ústavy podľa názoru ústavného súdu oveľa výstižnejšie konštituujú ústavnx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx x x xxx xx xxxx x x x xxxxxxx
x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xstavný súd považuje tak široko formulované oprávnenie prokurátora (aj keď na požiadanie účastníka alebo súdu) na vstup do začatého občianskeho súdnexx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xredpoklady, za splnenia ktorých môže prokurátor vstúpiť do začatého konania. Ak o to požiada účastník konania alebo ak o to požiada súd.
a) Prokurátor xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx x xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xpravy je účastníkom konania navrhovateľ (žalobca), odporca (žalovaný), ten, koho zákon za účastníka výslovne (
expressis verbis
) označuje (pozri naxxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxx xxx xxxx xx xxx xxx x xxxxx x x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxlnom navrhovateľovi), o právach a povinnostiach ktorých sa má konať (§ 94 ods.1 OSP). Požiadať o vstup môžu tí, ktorí sa nachádzajú na jednej procesnej sxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxx x xxxporového, konania o výkon rozhodnutia, konania v správnom súdnictve, konania o riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkoch. Zákon hovorí o konaxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxený - pri úvahe prokurátora či vstúpi alebo vstup odmietne - žiadnymi zákonnými predpokladmi, napríklad záujmom spoločnosti, štátu pri ochrane majetxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xx xx xxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx. o prokuratúre v znení neskorších predpisov) ani na Ústavu Slovenskej republiky (čl. 149, podľa ktorého prokuratúra Slovenskej republiky chráni prxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxíka, je potrebné zaoberať sa otázkou rovnosti účastníkov v občianskom súdnom konaní.
Zásada rovnosti občanov pred zákonom ustanovená v čl. 12 ods.1 úxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxné zákony a na každého. Rovnosť pred súdom je len výrazom xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xoho istého pojmu a značí rovné postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvex xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxbjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd.
Rovnosť strán v občianskom súdnom konaní nemôže byť ovplyvniteľná tým, kxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxch prostriedkov uplatňovaných pri podaní žaloby i pri obrane proti nej, a to platí aj na celý priebeh konania.
Bez ohľadu na to, na žiadosť ktorého účastxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxx. k procesnej otázke, ktorá sa rieši v konaní na základe žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby v správnom súdnictve a podobne. V súdnom koxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxadriť binárnym alebo zmiešaným spôsobom. Navrhuje vyhovieť žalobe alebo ju zamietnuť, pripadne sčasti vyhovieť, sčasti zamietnuť. Iná procesná možxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxcky aj teoreticky vylúčené, aby prokurátor mal prednes, ktorý by nenavrhoval aspoň v hrubých rysoch to, čoho sa dožaduje niektorý z účastníkov konaniax xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xde). Takže niečie záujmy uplatňovať musí, a to sú len záujmy niektorej procesnej strany.
Akonáhle prokurátor po svojom vstupe do začatého konania prexxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxane niektorého účastníka (nemusí to byť účastník, ktorého žiadosti prokurátor vyhovel) argumentačne a svojimi procesnými oprávneniami, bez procesxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxň sčasti zodpovedá procesnému stanovisku niektorého účastníka (tu však podľa názoru ústavného súdu možno predpokladať, že jeho úkony môžu byť v súladx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx x xxxxx xxxxx xx xxniknú po vstupe do začatého konania na základe aplikácie ustanovenia § 35 ods. 2 písm. f) OSP sú však tým procesným fenoménom, ktorý narušuje rovnováhu xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx rovnosti účastníkov konania pred zákonom i pred súdom v občianskom súdnom konaní (čl. 47 ods. 3 ústavy).
Z týchto dôvodov preto neobstojí - podľa názorx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx v záujme rovnosti účastníkov a ním sa len realizuje ústavné poslanie prokurátora a prokuratúry vo sfére zákonnosti a spravodlivosti. Stotožnenie sa s xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxv a kedy to tak nie je.
b) Prokurátor môže vstúpiť do začatého xxxxxxx xxxxxx xx x xx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xtrukturovaný sociálny jav, ktorý nemožno v žiadnom prípade redukovať na právne aspekty, aj keď sa javia ako najdôležitejšie zložky. Napriek tomu možnx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx je požiadavka, ktorá má oporu v ústave, v zákone, v etike výkonu sudcovského povolania i v morálnom profile sudcu, na ktorý nemožno zabudnúť ako na jeden x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xx xx xx x xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxosti, musíme akceptovať jej chápanie ako zásady, ktorá vylučuje ovplyvňovanie sudcu pri rozhodovaní konkrétnej veci inými osobami, orgánmi alebo štxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx
xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx sám by vytvoril situáciu, v ktorej by sa nechával ovplyvňovať pri rozhodovaní konkrétnej veci inými subjektami, než sú účastníci konania bez toho, aby xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxx xxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxedli, by súčasne dochádzalo k porušeniu rovnosti strán (účastníkov sporového konania), čo je v rozpore s čl. 47 ods. 3 ústavy.
Navyše, podľa názoru ústxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxx x x xxxxxxx x xxx 19 ods. 2).
Právo na súkromie sa v Ústave Slovenskej republiky priznáva vo viacerých ustanoveniach. Systematika ústavy nie je taká, aby sa nevyhnutne xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxs. 1, ale aj podľa čl. 19 ods. 2. Právom na súkromie sa zaručuje osobe možnosť rozhodovať samostatne o tých svojich záležitostiach, ktoré sa uznávajú za sxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxeň aj zabrániť štátnym orgánom i orgánom územnej samosprávy, aby zasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a príliš neprimerane riadixx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xa ktorých možno obmedziť ústavné právo alebo slobodu jednotlivca.
Obmedzenie ústavných práv, ak to ústava dovoľuje, je možné iba v súlade s podmienkaxx xxxxxxxxxxxx x xxx x xxxx x x x xxx xx xxxx x xx xx
xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxuto ústavou len zákonom." Touto podmienkou sa orgán zákonodarnej moci splnomocňuje na obmedzenie ústavných práv a slobôd a vylučuje sa ich obmedzenie xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxu priznaného práva bolo v súlade s ústavou, pokiaľ sa ustanoví v zákone. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy: "Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxm, ale zákon musí mať aj určitú kvalitu.
Právo na súkromie patrí medzi základné ľudské práva aj podľa medzinárodných dohovorov spĺňajúcich podmienky xxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V rozhodnutiach aplikujúcich čl. 8 Dohovoru sa predovšetkým opakovane zdôrazňuje, že účelom práva na xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xx xx xxx x xxx
xxxxx x xxxmálnymi a materiálnymi podmienkami čl. 2 ods.3 a čl. 13 ústavy pri obmedzovaní práva na súkromie nemožno porušiť ani podmienky prijaté na ochranu súkxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xa právo na súkromie dovoľuje obmedziť opatrením, ktoré je v súlade so zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxebo ochrany práv a slobôd iných.
Obmedzujúce ustanovenie čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je pomerne široké. Precizuxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxtickej spoločnosti". Európsky súd pre ľudské práva vyslovil, že požiadavka "v súlade so zákonom" znamená: že právny predpis je dostatočne presný, že mxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxa možnosť úvahy, rozsah a spôsob jej uplatnenia sa musí ustanoviť s dostatočnou jednoznačnosťou, aby sa zabezpečila taká ochrana (Olsson Case. A: 1988x xx xxxx xx xxx x xx xx xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxačí: právna norma, o ktorú ide, musí byť prístupná jednotlivcovi, ktorého sa týka, pričom tento jednotlivec musí mať možnosť predvídať účinky vyplývaxxxx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxx xx xxx x xxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxa nemá takú flexibilitu, aby obsahoval význam výrazov "užitočný", "primeraný" alebo "žiadúci", ale vzťahuje sa len na existenciu "naliehavej spoločxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxx xx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxe súdu podľa § 7 OSP sa účastníci dobrovoľne obmedzujú k možnosti rozhodnúť samostatne o svojich súkromných veciach. Ustanovením § 35 ods. 2 písm. f) OSx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxúpiť do rozhodovania o súkromných veciach účastníkov tohto konania, napríklad navrhnutím dôkazov zo súkromia účastníkov, ktoré oni sami nenavrhli a xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxho konania. Ak prokurátor vstúpi do začatého konania na žiadosť súdu, obe strany v konaní sa bez zreteľa na svoju vôľu musia podrobiť zásahu štátnych orgxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xákladných slobôd, podľa ktorých možno obmedziť právo na súkromie. Zákon tým, že dovoľuje prokurátorovi vstúpiť do začatého konania na požiadanie súdxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx x x xxxxxxx x xxx xx xxxx 2 ústavy.
B. Ustanovenie § 241a Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 232/1995 Z.z.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, bolo dx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxradilo dovtedajší mimoriadny opravný prostriedok, sťažnosť pre porušenie zákona (podľa prechodných a záverečných ustanovení tejto novely bola v zmxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx prokurátor a minister spravodlivosti. Dôvodom na podanie sťažnosti bolo porušenie zákona pri rozhodovaní (absolútny dôvod) a porušenie zákona v konxxxx xx xxxx xxx xxxxxx xx xxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxnie sťažnosti). predmetom sťažnosti boli právoplatné rozhodnutia súdov (prvého i druhého stupňa) s výnimkou rozsudkov, ktorými sa vyslovil rozvod mxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx sťažnosti bola trojročná od právoplatnosti rozhodnutia.
Táto právna úprava sťažnosti pre porušenie zákona bola považovaná za prekonanú, preto bolx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xriadne - odvolanie a mimoriadne - obnova konania a dovolanie) boli zverené výhradne do dispozičnej sféry účastníkov konania. Nikto iný než účastník koxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxx
xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x zákonu č. 519/1991 Zb., zásadným nedostatkom sťažnosti pre porušenie zákona ako mimoriadneho prostriedku bolo, že podanie sťažnosti záviselo od voľxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxoženej úvahy. Účastník síce mohol upozorniť generálneho prokurátora na porušenie zákona, ten však, aj keď zistil, že podnet účastníka je dôvodný, sťaxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x právnej istote, ktorú zaručuje práve inštitút právoplatnosti rozhodnutia. Ďalším dôvodom na zrušenie sťažnosti pre porušenie zákona a jej nahradenxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxerá rôznymi formami spolupráce medzi európskymi štátmi v rôznych oblastiach života. Členské xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxópy odporúčanie nazvané Zásady civilného procesu na lepšie fungovanie justície. V nich sa upozorňuje, že platné procesné predpisy v európskych štátoxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxrové opravné prostriedky (to sa týka najmä oprávnení generálnych prokurátorov). Keďže sa náš štát stal členom Rady Európy, nemožno sa od týchto odporúxxxx xxxxxxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xsobe ako účastníkovi konania, t.j. predsedovi najvyššieho súdu, ministrovi spravodlivosti a generálnemu prokurátorovi.
Predmetom dovolania (do xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxa), proti ktorým zákon dovolanie výslovne pripúšťal, t.j. proti rozsudkom a uzneseniam súdu druhého stupňa, ktorým bol zmenený rozsudok (uznesenie) xxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxx xxxx x xxxxxx xxxx xx x x xxx xxxx x xxx. Dovolanie bolo vylúčené proti rozsudkom (uzneseniam) vo veciach upravených Zákonom o rodine (s určitými výnimkami - pozri ust. § 238 ods. 4 a 239 ods. x xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxého stupňa, bez obmedzenia platného pre účastníkov konania.
Pri skúmaní súladu ustanovenia § 241a OSP s ústavou považoval ústavný súd za potrebné zaxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xôžu tieto subjekty dovolanie podať, ako aj stanovenou dĺžkou lehoty na podanie dovolania.
Predseda najvyššieho súdu je orgánom štátnej správy súdov xxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx x xxtanoveniami ústavy, ktorá upravuje výkon súdnej moci.
Predseda najvyššieho súdu síce vykonáva podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxbo sudca, no podanie dovolania podľa § 241a ods. 1 OSP nemožno kvalifikovať ako výkon súdnictva v role predsedu senátu alebo sudcu, ale ako výkon orgánu xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxdov, čo je v rozpore s princípom deľby moci (čl. 1, čl. 141 ods. 2 Ústavy). Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze PL. ÚS 16/95x xxxxxxxxxxxxx xxx xx x x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xx x xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxstupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxými zložkami moci v štáte. Aj zákonodarný orgán je viazaný ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu ústava nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam prx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxx x xxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx zároveň v rozpore aj s princípom sudcovskej nezávislosti, pretože je nezlučiteľné, aby dovolanie podané predsedom najvyššieho súdu posudzoval (konxx x xxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxx xx xxx xxx xxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxej správy a súčasne je orgánom štátnej správy súdov, ktorý vykonáva súdny dohľad (zákon č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 80/1992 xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xpravodlivosti ako orgánu štátnej správy súdov pri výkone súdneho dohľadu. Preto aj v prípade oprávnenia ministra spravodlivosti, ktorý je taktiež prxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxálny prokurátor patrí do sústavy výkonnej moci a jeho ústavná a zákonná pozícia je definovaná v ústave (čl. 149) a v zákone č. 60/1965 Zb. v znení neskoršxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxx x súdnom konaní podľa § 20 ods.2 citovaného zákona, kde je ustanovený predpoklad na návrhy na začatie konania (vrátane konania o mimoriadnom opravnom prxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxvné prostriedky patria výlučne do dispozičnej sféry účastníkov konania (najmä pokiaľ ide o nesporové veci uvedené v § 35 ods. 2 písm.a) až e) OSP a prípaxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx deľby moci a nezávislosti súdov a sudcov, samozrejme, pri rešpektovaní ďalších podmienok a záverov.
Dôvody na podanie dovolania účastníkom konania xx xxxxxxx x x xxx xxxx x xxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxť, že rozhodnutie vychádza zo skutkových zistení, ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a skutočnosť, že rozhodnutie spočíva xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxx xxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxzsudku či uznesení) odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Podľa preskúmavaného ustanovenia § 241a OSP sú ako nové dôvody dovolania ustanovexx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
x xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxladu zákona (predseda najvyššieho súdu),
- ak právoplatným rozhodnutím súdu prvého alebo druhého stupňa bol porušený zákon (generálny xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxe zákona.
Zákonným naplnením požiadaviek a princípov právneho štátu, konkrétne právnej istoty, je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Prxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxé prostredníctvom inštitútu právoplatnosti nadobudli kvalitu judikovaných právnych vzťahov, t.j. vzťahov aprobovaných súdnou mocou. Do účinkov pxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxujem štátu na právnej istote a stabilite súdnych rozhodnutí.
Právna istota, ako jeden zo základných prvkov právneho štátu, zaväzuje právny štát - a v pxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, akým je nepochybne inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí. V tomto zmysle možno považovať zákonom stanovexx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx rozhodnutie súdu a kedy nastáva ten stav, keď právoplatné rozhodnutie už nemožno napadnúť žiadnym opravným prostriedkom (napr. stanovením lehôt, po xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxoré možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu, pričom už samotná závažnosť takto stanoveného dôvodu musí spochybňovať buď, vecnú správnosť napadxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx spôsobilosti byť účastníkom konania a pod.). Dôvody dovolania, tak ako sú zakotvené v ustanovení § 241 ods. 2 OSP (ale aj dôvody obnovy konania uvedené x x xxx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxsadný význam právoplatného súdneho rozhodnutia po právnej stránke. Navyše, predseda najvyššieho súdu môže z týchto dôvodov podať dovolanie aj vtedyx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxx x x xxxx x x xxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxť, že do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia súdu, bez ohľadu na vôľu účastníka konania (dokonca aj proti jxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xa podá alebo nepodá dovolanie, čím sa toto ustanovenie dostáva do nesúladu s čl. 1 ústavy.
Požiadavku právnej istoty nespĺňa ani ďalší dôvod dovolaniax xxxxxxx x x xxxx xxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xe tomu tak preto, že:
- dôvodom je každé porušenie zákona (tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho predpisu) a oprávnené osoby (generálny prokurxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xx xxx xxxxxí dovolania účastníkom konania (najmä ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b) OSP),
- z tohto dôvodu možno napadnúť xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx x prípade podania dovolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno predpokladať aj jeho podanie proti vôli účastníka konania, ktorý vedome nevyužxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
x xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xe oprávnené osoby nie sú povinné, v prípade ak zistili porušenie zákona, podať dovolanie, v jednom prípade tak môžu urobiť a v obdobnom prípade dovolanix xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xrípade podnet účastníka na podanie dovolania) v jednom prípade môže námietke jednej strany vyhovieť a v druhom prípade žiadosť druhej strany (príp. inxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx správať.
Ústavný súd pri skúmaní súladu ustanovenia § 241a OSP s ústavou bral do úvahy aj skutočnosť, že na to, aby predseda najvyššieho súdu, ministex xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx. Značí to, že tieto subjekty môžu podať dovolanie aj bez podnetu právnickej alebo fyzickej osoby, prípadne štátu a aj proti vôli účastníka konania, ktoxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxe sú teda nijako obmedzovaní procesnými úkonmi účastníkov konania. Tvrdenie ministra spravodlivosti uvedené v jeho stanovisku z 3. januára 1996 (č. 8xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxx xx zákonom len na základe sťažnosti občana, ... " nemá oporu v dikcii ustanovenia § 241a OSP, nakoľko z neho nevyplýva oprávnenie ministra (ale ani generálxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxx xxxxxxx x xredchádzajúcej časti tohto odôvodnenia, čl. 12 ods. 1 prvá veta v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy zakotvuje ústavné právo na autonómiu vôle strán. Obsahxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxé práva uplatňoval na rôznych štátnych orgánoch, a teda aj na súde (čl. 46 ods. 1 ústavy). Toto právo však v sebe obsahuje aj oprávnenie zdržať sa jeho výkoxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxk) možno považovať za jeden z aspektov ústavného práva autonómie vôle strán. Z tohto dôvodu možno považovať oprávnenia uvedených troch subjektov na poxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx ods. 1 a 2 OSP nie je preto v súlade s čl. 12 ods. 1 prvá veta v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy.
Podaním dovolania zo strany predsedu najvyššieho súdu, genexxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxx. 1 v spojení s čl. 19 ods. 2) z dôvodov, ktoré sa už uviedli v súvislosti s porušením tohto práva pri vstupe prokurátora do konania na žiadosť súdu podľa usxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxx xx xxxx xxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx mesiacov odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia súdu. Z vyjadrenia zástupcu navrhovateľa na verejnom zasadnutí vyplynulo, že lehotu šiestxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx nepochybné, že dĺžka lehoty, v ktorej možno podať dovolanie (a podanie každého mimoriadneho opravného prostriedku vôbec) má vplyv na inštitút právnex xxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xx xxxxx xx xx xxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
Preto lehota na použitie mimoriadneho opravného prostriedku musí byť - podľa právneho názoru ústavného súdu - ustanovená tak, aby sa optimalizoval vzxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxch rozhodnutí.
Ústavný súd porovnal súčasnú právnu úpravu mimoriadnych opravných prostriedkov - dovolanie a obnova konania, vrátane predpisov Občxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxx xxxx xx xxxx xxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xxx x xxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx právnou úpravou platnou do účinnosti novely - zákona č. 519/1991 Zb.
Predošlá právna úprava oprávňovala ministra spravodlivosti a generálneho prokxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxutého rozhodnutia súdu. Tu už by bolo možné uvážiť nestabilitu súdnych rozhodnutí a narušenie právnej istoty na rozdiel od šesťmesačnej lehoty na podaxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxáva, preveril jeho opodstatnenosť a do konca tejto lehoty usúdil na potrebnosť mimoriadneho opravného prostriedku. Kratšia lehota na druhej strane pxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxahy zverenie takého oprávnenia.
Z toho vyplýva záver ústavného súdu o tom, že § 241a ods.3 OSP nie je v rozpore s článkami ústavy tak ako sa to tvrdí v návrxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx ústavný súd aj k formulovaniu názoru na to, či vôbec prichádza do úvahy u niektorého z ústavných činiteľov Slovenskej republiky oprávnenie na použitie xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxpoklady v hypotéze právnej normy, ktorá by priznala oprávnenie generálneho prokurátora na podanie dovolania.
Podanie dovolania generálnym prokurxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxa na súkromie), s výnimkou podania dovolania v prípadoch, ktoré sa týkajú jeho účasti v konaní podľa § 35 ods. 1 a 2 OSP,
- precizovanie dôvodov na podanix xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxtrebu chrániť záujem spoločnosti alebo práva právnických alebo fyzických osôb, a túto ochranu by nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkamxx
x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xx podá alebo nepodá dovolanie v prípadoch, ak zistí, že podmienky na podanie dovolania sú splnené.
Pri úvahe o tom, či sa zveri oprávnenie na podanie dovoxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxcesu na lepšie fungovanie justície", v ktorých sa okrem iného odporúča, aby sa obmedzili najmä dozorové opravné prostriedky, čo sa týka najmä oprávnenx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxať návrhy na začatie konania vo veciach spoločenského záujmu (ako je tomu napr. už teraz podľa § 62 Zákona o rodine).
Ak ústavný súd svojím rozhodnutím pxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxdne niektoré ich ustanovenia účinnosť podľa výroku rozhodnutia. Orgán, ktorý tento predpis vydal, je do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxch od vyhlásenia rozhodnutia.
Podľa čl. 132 ods. 2 ústavy, rozhodnutia ústavného súdu o nesúlade zákona s ústavou sa vyhlasujú spôsobom ustanoveným nx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx