III. ÚS 603/2017 - 50

§  ×
AA  
Zdieľanie poznámky:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (5)
Judikatúra (15)
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxpubliky
na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018 v senáte zloženom z predsedu senátu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa spraxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx x
x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Branislav Jablonka, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxky sp. zn. 3 Obo 57/2011 z 29. apríla 2013 takto
rozhodol:
1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho prxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxiky sp. zn. 3 Obo 57/2011 z 29. apríla 2013 porušené boli.
2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 57/2011 z 29. apríla 2013 zrušx xx x xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxx x štyri centy), ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie BAJO LEGAL, s. r. o., xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx
xx
xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx len „ústavný súd“) bola 9. februára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 1 odsx xx xxx xx xxxx x x xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obo 57/2011 z 29. apríla xxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx x xxxx x xxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xx x xxxxxx xxxxxxxxx a jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vydal na návrh sťažovateľa ako žalobcu 20. decembra 2015 zmenkový platobný rxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xx xx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxý súd rozsudkom sp. zn. 8 Cb 2/2003 z 13. apríla 2011 ponechal platobný rozkaz v platnosti len v časti sumy 3 000 000 Sk (99 581,76 eur) a vo zvyšku zmenkový plxxxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx x xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxvrdil.
Následne najvyšší súd ako súd dovolací namietaným uznesením sp. zn. 1 Obdo V 3/2014 dovolanie sťažovateľa odmietol pre neprípustnosť.
3. Sxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxveru, že
„dôkaz o neexistencii kauzy nie je možné predložiť, a ak chce sťažovateľ (žalobca) preukázať, že zmenka bola vystavená ako úplná zmenka, došlo x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxťah medzi účastníkmi na zmenkovú sumu existoval.“
. Tento záver je podľa sťažovateľa
„popretím zásad o dokazovaní a unesení dôkazného bremena podľa § 1xx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxdne dôkazy, ktorými by opodstatnenosť nároku vyvrátil“
.
Sťažovateľ uvádza, že žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať inxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xx sťažovateľ presvedčený, že keďže označil a predložil spomínanú zmenku ako dôkaz, splnil svoju dôkaznú povinnosť. Z uvedeného potom nie je sťažovateľxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx preukazovať niečo, čo netvrdí.
Sťažovateľ ďalej argumentuje, že
„ak zmenkový dlžník v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu tvrdí, že nix xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxálneho vzťahu, t. j. napr. preukázať existenciu iného vzťahu, ak to tvrdí...
V súdenej veci však žiadny zo žalovaných v 1. až 3. rade neoznačil žiadny xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxtnosti zmenkovej pohľadávky, dôvod vzniku záväzku nie je povinný tvrdiť ani preukazovať. Právo zmenkového veriteľa netvrdiť a nepreukazovať dôvod vxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx Chalupa, R.: Zaišťovací směnka. Praha: Linde, 2009, s. 41).“.
V zmysle uvedeného mal podľa sťažovateľa najvyšší súd pri rozhodovaní o jeho odvolaní dxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxx xxx xxx xxx Sk. Sťažovateľ uvádza, že prvostupňový súd dospel k záverom, ktoré neskôr potvrdil aj najvyšší súd ako súd odvolací len na základe tvrdení žalovaných v xx xx xx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxdené v ich námietkach, resp. by potvrdzoval uvedené závery súdov.
4. Závery najvyššieho súdu v namietanom rozhodnutí o odvolaní, ako aj v prvostupňoxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxx) a mieste plnenia boli dodatočne doplnené sťažovateľom, sú podľa sťažovateľa arbitrárne a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Sťažovateľ tvrdí, žx
xxx xxxxxxxx x xx xx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xúdu odvolacieho (ako aj rozsudok prvostupňového súdu) a najmä jeho odôvodnenie je výrazom svojvôle súdu, ktorého závery nemajú oporu vo vykonanom dokxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxal obsahové nedostatky námietok žalovaných proti zmenkovému platobnému rozkazu, že prvostupňový súd rozhodol vo vzťahu k všetkým žalovaným, pričom xxxxxxxx x xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx zmenkového platobného rozkazu žalovaného v 3. rade a s včasnosťou podania námietok žalovanými. Z tohto dôvodu odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxx xxdľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
6. Vo vzťahu k postupu najvyššieho súdu v dovolacom konaní sp. zn. 1 Obdo V 3/2014 a jeho rozhodnutiu z 28. októbra 2015 sťažovaxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxtku, že vo veci jeho odvolania rozhodoval senát najvyššieho súdu v nesprávnom zložení. Sťažovateľ namietal, že v rozpore s úpravou obsiahnutou v Občiaxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xx xxxx x xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxý má byť vylúčený, a zároveň absentuje rozhodnutie o vylúčení tohto sudcu ( ):
„Nedodržanie zákonného procesného postupu zo strany súdu podľa nášho názxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx xx x xxxxxx x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx slobôd a práva podľa § 48 ods. 1 Ústavy SR.“
7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx xx xxx xx xxxx xx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxxxx xohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 10. 2015 v konaní vedenom pox xxx xxx x xxxx x xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxx x xxx xxxxxxxx porušené bolo.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 10. 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 3/2014, ako aj Rozsudok Najvyxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxx x xxx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xúdu odvolaciemu sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obo 57/2011 znovu konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zapxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxnie v rozsahu, v ktorom sťažovateľ namietal xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxzsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obo 57/2011 z 29. apríla 2013 a vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.
9. Na výzvu ústavného súdu sa k predmxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxím práv sťažovateľa a napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu neexistuje taká spojitosť, ktorá by umožňovala vysloviť záver o ich porušení. Poukázaxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxx súdom prvej inštancie posúdená správne ako blankozmenka. Skutočnosť, že zmenka v časti zmenečnej istiny a miesta plnenia bola vyplnená strojopisom a xxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxxxx x xxx x xxxxxxx xxxxxu ako bola označená. Zástupca žalobcu ničím nepreukázal, ani nezdôvodnil, prečo takýmto spôsobom boli údaje na zmenke vyplnené, čím nevyvrátil pochyxxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.“.
V závere svojho vyjadrenia predsedníčka najvyššieho súdu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxdpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámila, že najvyšší súd netrvá na ústnom pojednávaní a s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.
10. x xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxovisku skonštatoval, že najvyšší súd sa vo svojom podaní vyjadril len k jednej z viacero namietaných skutočností, a to k posúdeniu zmenky predloženej sxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxlad vo vykonanom dokazovaní, a zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa odlišnosti vyplnenia údajov na zmenke, ktorá sama osebe neznamená, že tieto úxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxj len ,,zákon č. 191/1950 Zb.“). Vo vzťahu k iným namietaným skutočnostiam, ku ktorým sa najvyšší súd v stanovisku nevyjadril, sťažovateľ zotrváva na oxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxx xemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
11. Podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde po prijatí veci na ďalšie konanie ústavný súd listom upovedomil o xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xola žalovanou obchodná spoločnosť
, ako žalovaný v 1. rade, , ako žalovaný v 2. rade a , ako žalovaný v 3. rade.
Žalovaným v 2. a 3. sa upovedomenie nepodxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxstredníctvom svojho likvidátora
, tak, že stručne uviedol:
„V zhode so sťažovateľom potvrdzujeme, že sme v konaní neboli vypočutí ako účastník konaxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx x xxl. Sk, a to ani konkludentná.“
12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávanix x xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx x xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxšie objasnenie veci.
II.
13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy úsxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxch práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx
xxx xxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxx x xrojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx
xxx xxxxx x xx xxxx x xxkona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxx xxx 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na ixxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnexxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx
xxx xxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxk, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxvi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx
xxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxx xodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho v konaní o zmenkovom platobnom xxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxúceho sumu 3 mil. Sk, keď konštatoval, že sťažovateľ ako žalobca neuniesol dôkazné bremeno, hoci toto podľa presvedčenia sťažovateľa spočívalo na žalxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx blankozmenkou, ktorú sťažovateľ ako žalobca nesprávne a v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve vyplnil. Sťažovateľ namieta, že odôvodnenie najvyššxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxi sťažovateľa, najmä sa nevysporiadal s otázkou včasnosti doručenia námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu zo strany žalovaného v 3. rade.
2xx xxxxxxx xxx xx xx xxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto inxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxx xxxxmetom prípadnej kritiky zo strany ústavného súdu len v prípade, ak by závery, ktoré všeobecný súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil, boli zjavne nexxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxé od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
25. Vo vzťahu k jednxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx x xxx xxxxxx xxxx x xxxxxní s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Cb 2/2003 z 13. apríla 2011, keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci sťažovateľa potvrdil a s obsxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxní rozhodli, že zmenka, ktorú v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu sťažovateľ predložil, bola vystavená ako blankozmenka. Krajský súd akx xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx98 vlastnú zmenku, ktorú avalovali žalovaní v 2. a 3 rade (konatelia žalovaného v 1. rade). Všetky údaje na zmenke boli vyplnené rukou, okrem zmenkovej sxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxk inému spôsobu vyplnenia zmenkovej sumy a miesta platenia bola zmenka vystavená ako vlastná zmenka, ale žiadne vysvetlenie k odlišnému spôsobu vyplnxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
27. Najvyšší súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa uviedol:
„Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či súd prvéxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxzmenka.
xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx inak, ako ostatné údaje teda strojopisom a nie voľnou rukou, dospel k správnemu záveru, že ide o blankozmenku a nie vlastnú zmenku, ako bola označená. Prxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxe na zmenke, sa nevyjadril. Jediné čo namietal, že spôsob písania na zmenke nemôže mať vplyv na posúdenie druhu zmenky, ale žiadnym tvrdením nezdôvodnix xxxxx xxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxdu že výška sumy na zmenke a miesta platenia boli napísané strojopisom, a nie vlastnou ruku, boli tieto údaje na zmenke doplňované následne. Bolo vecou žxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xx x xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxal stanovisko, prečo sú tieto údaje vyplnené iným druhom písma, ale nie iba to, že spôsob odlišného písma na zmenke nie je dôvod pre pochybnosť, že všetky xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xx xezaoberal skutočnosťami, na základe ktorých dospel k jeho záveru a že tento jeho záver nevyplynul z vykonaného dokazovania.“
28. Ústavný súd sa oboxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxazu predložil žalobca, bola v podstate jediným dôkazom, ktorý bol v tomto konaní prezentovaný niektorým z účastníkov. Z obsahu spisu, ako aj z obsahu saxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxenia na zmenke napísané iným spôsobom ako ostatné údaje na zmenke, napriek skutočnosti, že ho na to konajúci súd viackrát vyzýval, a opakovane zotrvávax xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxvaní v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, kde tvrdili, že zmenka bola vystaviteľom vystavená ako zmenka neúplná, t. j. ako blankozmenkax xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xx zmenka bola vystavená ako blankozmenka, tak ako tvrdili žalovaní, navyše pri absencii iného tvrdenia alebo vysvetlenia uvedenej skutočnosti zo straxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xakt, že sa krajský súd konštatovaním tohto záveru v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze uspokojil a nepovažoval za podstatné dokazovať ďalšie skutočxxxxxx
xxx xxxxxxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alexx xxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxx
xxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxx xx xxxxxx xx xx xxxxx xx xx xxxxxxx
x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxo dôkazu, samotnej listiny zmenky a záverom, ku ktorému krajský súd dospel x xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx vyhodnotil ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú.
30. Dôležitým zistením v tejto veci ostáva skutočnosť, že vyhodnotením listiny zmenky predložexxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxľa nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel krajský súd v spojení s najvyšším súdom ako súdom odvolacím k ďalším pre posúdenie veci sťažovateľa podxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxoľvek vykonaného dokazovania.
31. Žalovaní sa námietkami proti zmenkového platobnému rozkazu bránili tvrdením, že zmenka predložená sťažovateľxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxxx č. 191/1950 Zb. definovaný, avšak jej existenciu predpokladá ustanovenie § 10 zákona č. 191/1950 Zb., ako aj ustanovenie § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 xxxx xxx xx xx x xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxvaná s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na ktorej doplnenie udelil vystaviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo (Chalupa, R. Základy sxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxnú. Jedným z pojmových znakov blankozmenky je aj dohoda o vyplňovacom práve, čo vyplýva zo samotného textu ustanovenia § 10 zákona č. 191/1950 Zb.
„Ak nxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxtom nemusí mať písomnú podobu, možno ju uzavrieť aj konkludentne. Ak následne dôjde k doplneniu chýbajúcich údajov tak, že bude spĺňať zákonom predpísxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxx
x xxxx xx xxxxxxx xxxxxxa zmenky.
32. Samotná skutočnosť, že zmenka vystavená ako blankozmenka je vyplnená chýbajúcimi údajmi v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, neznxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky. Tento záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorej
„Nesprávnx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxlatná, ale je možno ju uplatnit jen v rámci úmluvy.“
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 3317/2007 z 24. 6. 2009, m. m. rozsudok Naxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxx x xxx xx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxx x xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxx x xxx xx xxxxx.
33. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že majiteľ zmenky zmenku vyplnil v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, je na dlžníkovi alebo osoxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxxxxx xx xxx xx xxx9). Na to, aby xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxovacom práve existovala a z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Ak sú preukázané tieto sxxxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxi nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. V prípade, ak nedošlo k zmene majiteľa zmenky, a teda žalobcom v zmenkovom platobnom rozkaze je prxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxtnej povahy tohto konania vyplýva, že konal zlomyseľne alebo sa dopustil hrubej nedbanlivosti.
34. Žalovaní v právnej veci sťažovateľa v námietkacx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxacom práve, ktoré podľa ich tvrdení uzavreli so sťažovateľom konkludentne. Blankozmenka, ktorú žalovaný v 1. rade (obchodná spoločnosť ) vystavil a kxxxx xxxxxxxx x xx x xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxvateľa zo zmluvy o pôžičke na sumu 3 milióny Sk. Existencia zmluvy o pôžičke teda podľa tvrdení žalovaných mala preukazovať skutočnosť, že sťažovateľ nxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx rozkazu sa rôznili v tom, či bola zmluva o pôžičke uzavretá s manželkou sťažovateľa, sťažovateľom samotným, a jeden zo žalovaných (žalovaný v 2. rade) dxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx
xxx x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxzmenky uplatnili kauzálne námietky vo vzťahu k majiteľovi zmenky tým spôsobom, že tvrdili, že dôvodom vystavenia zmenky bola zmluva o pôžičke vo výške x xxxxxxxx xx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxli.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že tieto skutočnosti, ktoré žalovaní v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uvádzali a ktoré navyšx xxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxn dôkaz. Ústavný súd považuje túto námietku sťažovateľa za dôvodnú.
36. Ustanovenie § 17 ods. 1 prvej vety zákona č. 191/1950 Zb. vymedzuje negatívnxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxlútne námietky) si môže dlžník voči vystaviteľovi uplatniť aj kauzálne námietky, ktoré sa označujú ako relatívne námietky, keďže ich môže dlžník uplaxxxx xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxx
xxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxno na preukázanie kauzálnych námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, t. j. takých námietok, ktoré majú svoj pôvod v mimozmenkovom vzťahu medzi xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxx x xxx xx xxxxx xxx xxx xx xxx xxx/2009 z 8. 6. 2010, sp. zn. 29 Cdo 2829/2012 z 30. 4. 2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 21/2012 z 31. 7. 2012). Zmenka predxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxm skutočnosti, že je xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxku zo zmenky, nesie pritom dôkazné bremeno (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 274/2009 z 31. 3. 2010, sp. zn. 29 Cdo 629/2010 z 31. xx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxx x xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx x xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxdu v Žiline sp. zn. 14 CoZm 53/2014 z 27. 11. 2014).
38. Dôkazné bremeno v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu teda v prvom rade zaťaxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xyplývajúci zo zmenky je v zásade právne nezávislý od základného právneho pomeru, t. j. od kauzy, v bežných obchodnoprávnych či súkromnoprávnych vzťahxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxami v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze. Uvedené bolo vyslovené najvyšším súdom v rozsudku sp. zn. 1 M Obdo V 9/2007 z 27. novembra 2008 (ktorý bol aj prxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxťah, potom v tejto časti dôkazné bremeno je na jeho strane. Úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno, však nie je rozhodujúca, ale xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxx
xxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxť dôkazné bremeno, krajský súd v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sp. zn. 8 Cb 2/2003 z 13. apríla 2011 uviedol, že povinnosť preukázať svoje tvrdxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xovinnosť tvrdenia, že medzi majiteľom a vystaviteľom zmenky nejestvuje kauzálny vzťah predstavujúci zmenkovú sumu 204 mil. Sk. Dôkaz o neexistencii xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxx xxx xxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xremena na žalobcu. Jeho povinnosťou podľa hmotnoprávnych predpisov bolo predložiť zmluvu, z ktorej vyplývalo, že kauzálny vzťah medzi účastníkmi na xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxe, Reálny kauzálny vzťah, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade jestvoval len v sume 3.000.000,- Sk, a to na základx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xom konal s úmyslom poškodiť dlžníka...
Neplatnosti respektíve neexistencie zmluvy si musí súd všímať z úradnej moci, Neexistencia záväzku (zmluvxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxxx xxx xxxxxxustil dôkaz navrhovaný žalovaným v 1. rade, výsluch svedkov, pretože ho považoval za nadbytočný.
40. Krajský súd na jednej strane uviedol, že povinnxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xúd tvrdí, že reálny kauzálny vzťah vo výške 3 mil. Sk existuje, čo má vyplývať z vykonaného dokazovania. Krajský súd však vo vzťahu k existencii „reálnehxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxajského súdu sp. zn. 8 Cb 2/2003.
41. Najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku o odvolaní sťažovateľa so závermi krajského súdu stotožnil a uviedol, že
„nxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxx x xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxného dokazovania“.
Námietky sťažovateľa uvádzané v odvolaní vo vzťahu k sume 99 581,76 eur (3 mil. Sk) považoval najvyšší súd za bezpredmetné, keďže sx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxx
xx odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový súd vychádzal zo zhodného tvrdenia žalovaných 1/, 2/ a 3/, že sporná zmenka zabezpečovala pôžičkux xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxx xxx xx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxkaz o ich tvrdení sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko je pravdou, že práve žalobca neuviedol jediný dôvod, prečo boli dva údaje na zmenke vyplnené odlixxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxx xx xxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxcu v časti, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že bola porušená dohoda o vyplnení, Najvyšší súd Slovenskej republiky označil taktiež za bezpredmexxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxx xychádzal z tvrdenia, že konkludentnú dohodu o vyplňovacom práve, účastníci zmenkového vzťahu dohodli, že výška zmenečnej sumy bude vo výške poskytnuxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x záveru, že prvostupňový súd nepochybil, keď dospel k záveru, že táto bola uzavretá vo výške tvrdenej žalovanými..., keďže žiaden iný dôkaz pri konkludxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxetom sporu je zrušený zmenkový platobný rozkaz, pre zistenie správnosti ktorého rozhodnutia je, či išlo o nárok zo zmenky vlastnej.“
42. Uvedené záxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xudikatúrou všeobecných súdov, právnou úpravou a právnou teóriou týkajúcou sa uplatňovania nárokov zo zmenky. V prípade sťažovateľa totiž všeobecné xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxlnú zmenku so všetkými zákonnými náležitosťami, ktorých neperfektnosť alebo absenciu v námietkovom konaní nikto nenamietal, a tým si splnil svoju dôxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxorých namietali, že zmenka predložená sťažovateľom bola vystavená ako blankozmenka a sťažovateľ ju doplnil v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve na xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx x xxxx xxx
xx xxxxxxx xmenkového platobného rozkazu tak všeobecný súd pokračoval v námietkovom konaní, predmetom ktorého malo byť preukázanie dôvodnosti námietok žalovaxxxxx xx xx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxo dôkazom mala byť práve existencia záväzkového vzťahu pôžičky.
43. Hoci sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva na vykonané dôkazyx xxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxádzal, boli
„zhodné tvrdenia žalovaných“
. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku tomuto postupu krajského súdu prisvedčil a na námietky sťažovateľa v toxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx
xxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xx xxxto jeho záver nevyplynul z dokazovania“.
Z obsahu spisu vo veci zmenkového konania však vyplýva, že žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mohli alebo mali pxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxvanie týkajúce sa existencie záväzku zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť právnym základom pre vystavenie neúplnej zmenky a ktorej existencia by mohla podxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxy žalovaných predložiť, v tomto prípade neobstojí a ústavný súd ho v okolnostiach tohto prípadu považuje za arbitrárny. Žalovaní sa bránili existencixx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxm žalovaných krajský súd nevykonal žiadne dokazovanie, žalovaných v konaní ani nevypočul a dokonca aj dôkazy navrhované samotnými žalovanými v konanx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxlade vykonaných dôkazov, podporené tvrdením, že vychádzal aj zo zhodných tvrdení žalovaných, javia byť v príkrom rozpore s povinnosťou súdu zisťovať xxxxxxxx xxxx xxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx súdu sp. zn. 1 M Obdo V 9/2007 z 27. novembra 2008, z ktorého vyplýva, že povinnosť žalovaných v zmenkovom konaní znášať bremeno dôkazu týkajúce sa kauzálxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxžkosťami, avšak v okolnostiach zmenkového konania vo veci sťažovateľa žalovaní tvrdili existenciu dohody o vyplňovacom práve, tvrdili existenciu zxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxx x xxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxci súd sa uspokojil s ich tvrdeniami a na tomto skutkovom základe konštatoval, že dôkazné bremeno sa vo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v námietkach presunuxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxoré vzniesol v odvolaní, sa relevantne nevyjadril.
Na námietky sťažovateľa týkajúce sa uvedených skutočností reagoval najvyšší súd len opakovanýx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxhode nepredložil.
45. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej skutkové a právne závery všeobecných súxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxx x xxxxxxxxx xxadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. III. ÚS 243/2010, I. xx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxavidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdxxx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (III. ÚS 243/2010).
46. Krajxxx xxx x xxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxutkovo a právne relevantné otázky. K svojim záverom dospeli bez riadne vykonaného dokazovania a bremeno dôkazu a zodpovednosti za výsledok konania bex xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxx xxxxxxateľ tiež tvrdil, že najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s otázkou, či boli námietky žalovaného v 3. rade doručené konajúcemu súdu včasx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxx xxx x xx xxxxxx x xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx
xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxo v 3. rade súd uznesením z 28. 2. 2006 zamietol ako oneskorene podané. Toto uznesenie NS SR ako súd odvolací zrušil rozhodnutím z 31. 5. 2006 č. k. 4Obo 136/xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx x xxx xxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxx, že pri riešení otázky včasnosti podania námietok žalovaného v 3. rade, ktoré najprv krajský súd odmietol ako oneskorene podané, dospel najvyšší súd k xxxxxxx xx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxx x xx xxxx x xxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xdržoval, nezaoberal a preto predčasne rozhodol, keď skonštatoval, že podľa § 47 ods. 2 O. s. p. až po došetrení tejto skutočnosti bude možné rozhodnúť, čx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxs“.
48. Krajský súd bol uznesením najvyššieho súdu zaviazaný došetriť okolnosti doručovania zmenkového platobného rozkazu žalovanému v 3. rade, x xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xx xxx xxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxvého platobného rozkazu. Krajský súd však v rozhodnutí len odkázal na uvedené uznesenie najvyššieho súdu a túto skutočnosť sťažovateľ v odvolaní namixxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxza, k akému záveru dospel.
49. Na túto námietku sťažovateľa reagoval najvyšší súd v napadnutom rozsudku tak, že uviedol:
„Je pravdou, že z odôvodnenix xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxl predčasne, keď označil námietky žalovaného 3/ podané oneskorene. Krajský súd v Bratislave v novom konaní dospel k záveru, že námietky žalovaného 3/ bxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxoval neznamená, že konajúci súd toto neskúmal, keď dospel k záveru, že námietky žalovaného 3/ boli podané včas.“
50. V tejto súvislosti ústavný súd pxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, axx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxfická odpoveď práve na tento argument (Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxa c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993).
51. V konaní o zmenkovom platobnom rozkaze ak žalovaný nepodá námietky proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx x xxx x xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxetok je preto v zmenkovom konaní otázkou, ktorá má vysoký stupeň relevancie nielen pre žalobcu, ale aj pre samotného žalovaného. Ústavný súd súhlasí s txxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxôvodnenia rozsudku krajského súdu zhojiť, avšak ani v jeho odôvodnení nemožno nájsť odpoveď na otázku, či krajský súd dokazovanie týkajúce sa doručovxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x
xxxx xxx xx x xxxxodnenia nie je zrejmé... neznamená, že konajúci súd toto neskúmal...“
) nemôže ústavný súd akceptovať ako náležité odôvodnenie napadnutého rozsudku xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxx xx xxedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obo 57/2011 z 29. apríla 2013, ktorým najvyšší súd potvrdil v napadnuxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxx x xx xxxxxx x xxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxnutia, nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a potvrdením rozhodnuxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxvný súd preto dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom a v konaní, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na spravodlivx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx
xxx xxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxx xx xxxavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobodx xxxxx xxxxxx xx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxteľa na súdnu ochranu, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie, zrušil napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a vec mu podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákonx x xxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx podľa právneho názoru ústavného súdu a reagovať na kľúčové námietky sťažovateľa uvedené v sťažnosti.
IV.
54. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný sxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxobne § xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxnaní finančného zadosťučinenia nerozhodoval.
56. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxrhol priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 559,04 € za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti v roku xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxx x xxxradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
58. Ústavný súd vzhľadom na výsledok meritxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxm zástupcom, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, ako aj za písomné podanie – sťažnosť a podanie vyjadrenia k stanovisku najvyššieho súdu.
59. Pri xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x x xxxx xx x xx xxxx x x x xxx xxxx x xxxxx xx x xxx x xx xxxx x x x xx xxxx x xxxlášky. Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné oceniť peniazmi. Základná sadzba odmeny (vypočítaná z priemernej mesxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxx6 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €, za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €. Podľa zoznxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xubjektom registrovaným pre DPH (IČ DPH SK2022715079). Trovy konania spolu s DPH predstavujú sumu 559,04 €, ktorých náhrada bola priznaná sťažovateľoxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedoxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxzaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.
V Košiciach 27. maxxx xxxx