1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví oznxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxx x xxx xxxxxmbra 2014 vo výroku III., ktorým okresný súd zveril maloletého D. C. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľa (ďalej aj otecxx xx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxx x xxxxxxx x xx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx) prispievať na výživu maloletého D. sumou 100 € mesačne; vo výroku o trovách konania a vo výrokoch upravujúcich styk rodičov s deťmi rozsudok okresného xxxx xxxxxx x xxx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxchovno-vzdelávacom stave detí“. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že pokiaľ ide o výrok, ktorý sa týka zverenia maloletého D. do osobnej staxxxxxxxxxxx xxxx x x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxady zverenia maloletého D. do osobnej starostlivosti, avšak pri rozhodovaní o tejto otázke zohľadnil jeho názor a závery znalcov. 2. Dňa 13. 9. 2016 podxxx xxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxľa ust. § 421 ods. 1 písm. a) a písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p“.), a to proti výroku III. a V. rozsudku odvoxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx medzi maloletým D. a maloletou D. a hlboko zasahujúce do jej rodičovských a materských práv. Uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore s Dekxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xx xxxxx x xxx xxxxxxx x x xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxhoch nie je v záujme maloletých detí. V záujme maloletých detí je zachovávanie súrodeneckých väzieb, čo odvolací súd dovolaním napadnutými výrokmi hrxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xx xx xxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx xx xxxxxxx x xxx xxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxx x xxxxxxxxrou Ústavného súdu ČR a rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva je kritériom rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxx xxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xinimalizovaný, teda aby dieťa nebolo okrem iného odtrhnuté od svojich súrodencov, tak ako to vyplýva z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo vecx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xúdu vytkla aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, keď uviedla, že „odvolací súd v dôvodoch dovolaním napadnutého rozsudku len stručne v bode 16., 1xx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxivosti otca. V uvedenej súvislosti poukázala na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež na to, že Európsky súd pre ľudské xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxrovnali s argumentami účastníkov konania. Tiež uviedla, že „odvolací súd si protirečí, keď na jednej strane zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxx x xxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxolnosti umožňujú“. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutých výrokoch (III. a V.) zrušil a vec vrátil odvolaciemu sxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxx rodičovských práv a povinností nie je prípustné, konkrétne nie je daný dôvod prípustnosti v zmysle ust. § 238 ods. 4 O. s. p., keďže rozsudok odvolaciehx xxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxx xx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxx xxx x xxxxxx xxxxx xxávnej úpravy, pretože odvolací súd nerozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou.4. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 4xx xx xx xxx x xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxx x xx xx xx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.5. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§§ 431 až 435 C. s. p.), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolanxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní. 6. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxx xxxx x xx xx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8. Podľa § 432 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť xxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 9. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby dovolacx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxpovedajúce niektorému zo spôsobov vyriešenia tej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedených pod písmenom a/ až c/ usxx x xxx xxxx x xx xx xx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxi a spôsobom vymedzeným v zákone (§§ 431 až 435 C. s. p.) . 10. V predmetnej veci dovolateľka v dovolaní uviedla, že podáva dovolanie podľa ust. § 421 písm. ax x xxxxx xx xx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxila, že rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom rozsahu je v rozpore s Deklaráciou práv dieťaťa (najmä s jej článkom 2 a 3), v rozpore s rozhoxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx xx xxxxxxx x xxx xxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xre ľudské práva vo veci Mustafa a Armagan proti Turecku zo dňa 6. apríla 2010, č. 4694/03 (pokiaľ ide o ňou namietané narušenie súrodeneckých väzieb zverxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxvolací dôvod uplatnený v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) spôsobom aký vyplýva z ust. § xxx xxxx x xx xx xx x xxxxxxx x xxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxm poukázala totiž nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. V uvedenej súvislosti poukazuje dovolací súd na vysvetlenie obsaxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx x xxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxstálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty puxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxvaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xx xxxxxxxxli“. S prihliadnutím na čl. 3 C. s. p. do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho sxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxxxx xxdu ČR pod tento pojem nespadajú. Ak teda dovolateľka v dovolaní poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 1206/2009 a sp. zn. II. ÚS 1835/xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxrodeneckých väzieb pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov odklonil, tak uvedenú argumentáciu xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xx xx xx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxého súdu SR sp. zn. I. ÚS 279/06 zo 14. 9. 2006, nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania, a to podmienka odklonu dovolaním napadnutého rozhodnxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxím konkrétnej právnej otázky, pretože ústavnú sťažnosť ako oneskorene podanú odmietol. 12. Pokiaľ ide o rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďaxxx xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx by sa odvolací súd pri riešení dovolaním napadnutej právnej otázky od neho odklonil. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že právna otázka ktorú ESxx xxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xtázkou, ktorá bola rozhodujúca v tejto veci. Vo veci Mustafa a Armagan Akin proti Turecku boli totiž práva sťažovateľov na rešpektovanie ich rodinného xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxx x xxxxxx a matky so synom upravený v rovnakú dobu tak, že neumožňoval súrodencom stráviť určitý čas spoločne s jedným z rodičov, čo zjavne nie je tento prípad. 13. xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xx xx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxza, že uplatnenie obidvoch dovolacích dôvodov súčasne, t. j. dovolacieho dôvodu podľa písm. a) a aj podľa písm. c) ust. § 421 C. s. p. sa bez ďalšieho z logxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré dovolateľka tiež namietala, nie je dovolacím dôvxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx x xxx xx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx súdu nemožno navyše podľa názoru dovolacieho súdu považovať za nedostatočné, pretože v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie, s odôvodnením ktoxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxx x xxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxdá kritériám odôvodnenia rozsudku vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 tohto právneho predpisu platného v čase rozhodovania odvolacieho súdu. 14. So zretxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxx xxxxx xx xx xx xx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxt. § 453 ods. 1 C. s. p. v nadväznosti na ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C. m. p.“) tak, že žiaden z účaxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx x x xx