III. ÚS 32/2015 - 27

Kontradiktórnosť konania ako jeden z aspektov práva na spravodlivý proces

§  ×
AA  
Zdieľanie poznámky:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (6)
Judikatúra (11)
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ ako jedného z aspektov práva na spravodlivý proces je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x. júna 2016 v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika o prijatej sťažnosti , zastúpených spoločnosťox xxxxxx xxxxx xxx xx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxdných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx x xxx xxxxx xxxx xxxxx
xxxhodol:
1. Základné právo a na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny zákxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxšieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžp 17/2013 z 12. marca 2014 porušené bolo. 2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžp 17/xxxx x xxx xxxxx xxxx xxxxx xx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx
xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxme 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný uhradiť na účet ich právneho zástupcx xxxxxx xxxxx xxx xx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxx xxxxxnskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 32/2015-9 z 27. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej rxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa člx xx xxxx xx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxx xx x xxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx x xxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx len „krajský súd“ ) č. k. 2 S 134/2011-98 z 19. októbra 2012 pribratí ako účastníci do konania vedeného na krajskom súde pod uvedenou spisovou značkou na zxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxenskej republiky (ďalej len „žalovaný“). Dôvodom na pribratie sťažovateľov do konania bola skutočnosť, že títo boli účastníkmi správneho konania, v xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxx V predmetnom súdnom konaní sa žalobca domáhal
„preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 185 zo dňa 04.07.2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajskéxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxdil rozhodnutie žalovaného č. 2011/2930/V-85-5 zo dňa 08.04.2011“
.
Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 2 S 134/11-119 z 13. februára 2013 takx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx. Sťažovatelia vo svojom odvolaní žiadali, aby najvyšší súd ako súd odvolací odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. Záxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx avšak ani jedno z týchto vyjadrení nebolo sťažovateľom doručené
„a o ich existencii, ako aj približnom obsahu sa dozvedeli až z odôvodnenia rozsudku Naxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxzuje“
.
Podľa názoru sťažovateľov
„Najvyšší súd Slovenskej republiky nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a porušil právo sťažovaxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxi (denegatio iustitiae) a možností konať pred súdom“
, tým, že sťažovateľom nedoručil vyjadrenia ostatných účastníkov konania k ich odvolaniu
„a tým ix xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xelatívne obsiahle vyjadrenie k odvolaniu v ktorom uviedol skutočnosti, ku ktorým mali sťažovatelia potrebu vyjadriť sa.“
.
V postupe najvyššieho súxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxktórnosti tým, že v čase rozhodovania najvyššieho súdu žalobca disponoval podaním, s ktorým sa sťažovatelia nemali možnosť oboznámiť a náležite naň rxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxnia ako aj dôkazy súvisiace s predmetným sporom.“
. Sťažovatelia poukázali na povinnosť súdu
„riadne doručiť účastníkom všetky relevantné xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx x x xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxx xxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxdoručil vyjadrenie žalobcu k ich odvolaniu, podľa názoru sťažovateľov porušil ich právo
„na kontradiktórne súdne konanie, odňal im možnosť konať prex xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxsti konať pred súdom), ktorý bol pre sťažovateľov prekvapivý práve z vyššie uvedených dôvodov.“.
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby úsxxxxx xxx xx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx x xxxxxxxxxx3-198 z 12. marca 2014 a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovatelia žiadali tiež zaviazať najvyšší súd na náhradu trov konania pred ústaxxxx xxxxxx
xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xx xxxx15-21 z 11. mája 2015 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu najvyššieho súdu listom z 5. júna 2015.
Predsedníčka najvyššxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx xxxx x xxxxxxxx xxx xxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxesnému postupu najvyššieho súdu uviedla, že najvyšší súd
„pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení žalovaného správneho orgánu a obsahu spisxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx aby ich návrh uspel, a aj ju využili, jednak na nariadenom pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave za prítomnosti advokáta a tiež v podanom rozsiahlom xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx
x xxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxcu k ich odvolaniu, predsedníčka najvyššieho súdu poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), v ktorej sa požiadavkx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxx x x xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xlebo argumentov predložených súdu (
mutatis mutandis
)“
. Podľa názoru predsedníčky najvyššieho súdu preto v okolnostiach danej veci
„z materiálneho xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxovateľov. Vyjadrenie, ktoré došlo krajskému súdu dňa 17.06.2013, a ktoré krajský súd účastníkom konania nedoručil, neobsahuje žiadne nové skutkové xxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxx xx x xxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxľom, kvalifikovane zastúpeným advokátom, nič nebránilo, aby v záujme ochrany svojich práv prejavili osobnú iniciatívu napr. nahliadnutím do súdnehx xxxxx x xxxxxx
x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxx xxxxásil nález, že ich základné práva porušené neboli, lebo najvyšší súd v predmetnej veci rozhodoval v súlade s princípmi spravodlivého procesu“
.
Predsxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxsku najvyššieho súdu uviedol, že argumentácia najvyššieho súdu nemôže obstáť,
„nakoľko, podľa konštantnej judikatúry NS SR, právo účastníkov konanxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xx.10. 2010 sp. zn. 4 Cdo 141/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.8.2011 sp. zn. 5Cdo/92/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2011 spx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xdo 209/2014).“.
Právny zástupca sťažovateľov ďalej poukázal na rozhodnutia ESĽP, konkrétne vo veciach Trančíková proti Slovenskej republike a Huxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxvatelia nemali možnosť oboznámiť a náležite naň reagovať, nakoľko im nebolo ani len známe, že takéto podanie existuje. Možnosť nahliadnutia do súdnehx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxozícii všetky podania ako aj dôkazy súvisiace s predmetným sporom. Okrem iného je povinnosťou súdu riadne doručiť účastníkom všetky relevantné písomxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx x x xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxdril súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Ústavný súd vzhľadom na vyjadrený súhlas účastníkov konania xxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx x xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxžnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxbôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchtx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy kxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx x x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxnskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa moxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxnej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xčl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako primárnych ochrancov ústavnostx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxných slobôd (pozri napr. III. ÚS 79/02) zahŕňa zároveň požiadavku rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich nxxxx x xxx xx xxxx x x xxx xx xxxx x xxxxxx x xxx x xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx xž uviedol, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sféxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxo vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07).
Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je teda – okrem práva domáhať sa svojho právx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxx x xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxhovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxny. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (xxxxx xxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách (v kontxxxx xxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxie. Ústavný súd už zdôraznil, že zo vzájomnej súvislosti ustanovení čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 ústavy vyplýva, že dohovor a judikatúra naň sa vzťahxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxnentov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy, a tým normujú rámec, v ktorom je pred týmito orgánmi možné dxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xx xx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxo dôvod svojej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu uviedli, že im najvyšší súd xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny a právo na spravodlivé prejednanie ich záležitosti podľa čl. 6 oxxx x xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xčastníkov k podanej sťažnosti dospel ústavný súd na svojom neverejnom zasadnutí k záveru, že sťažnosť je podaná dôvodne.
Z obsahu spisu a vyjadrení účxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxé bolo doručené najvyššiemu súdu 17. júna 2013 (č. l. 169 spisu). Rovnako sťažovatelia nemali možnosť vyjadriť sa k tomuto stanovisku inak, keďže vo vecx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxeho súdu je zrejmé, že vyjadrenie žalobcu najvyšší súd začlenil do odôvodnenia svojho rozhodnutia (s. 5 - 7 odôvodnenia namietaného rozhodnutia).
Úsxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxx x xxx xx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxho závery sú aplikovateľné aj na prípad sťažovateľov. V citovanom rozhodnutí ESĽP uviedol, že aj keď predmetné vyjadrenie odporcu neobsahovalo žiadnx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a sťažovateľke mala byť daná možnosť oboznámiť sa s ním.
Ústavný sxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxx xxxxx xxxx xx x xx x xxxxxmi odkazmi, a Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike č. 23083/05 z 27. 4. 2010, bod 29, podľa ktorých požiadavka, že účastníci v súdnom konaní musia xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxx xx xxxxx stupni bez ohľadu na skutočnosť, že odvolanie nemusí obsahovať nové tvrdenia (podobne napr. II. ÚS 584/2011).
Podľa názoru ústavného súdu uvedeným pxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxže sťažovateľom nebolo umožnené zaujať stanovisko k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu.
Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené v boxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxx
xxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd mxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.
Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovixx xxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxx x xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxkovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.
V ďalšom konaní bude úlohou najvyššieho súdu postupovať spxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxetky relevantné vyjadrenia a dôkazy, poskytnúť im možnosť vyjadriť sa a následne vo veci opätovne rozhodnúť.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde úxxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxmu účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia žiadali priznať náhradu trov konania, avšak ich výšku nevyčíslili.
Ústavný súd priznal sťažovateľxx xx xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xrávnej služby a 2x režijný paušál, spolu v sume 284,08 €. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z príslušných ustanoxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €. Stanxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx spôsobilé ovplyvniť záverečný úsudok ústavného súdu o predmete konania, preto zaň náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xx xxxx xxxx