Tpj 36/2014

Zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 394 ods.1 Tr. por. o obnove konania

§  ×
AA  
Viditeľnosť komentáře:
Obsah Typ obsahu
Predpisy SR (3)
Judikatúra (1)
xxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxu a aplikácie ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. o obnove konania v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. Pxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx x xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxxx sudcov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k ustanoveniu § 35 ods. 2 vety prvej za bodkočiarkou Tr. zák. v znení zákona č. 171/2003 Z.z. účinnom od 1. xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx x xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xepubliky, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len dotknuté ustanovenie) vyvoláva vyhlásenie nálezu Ústavnéhx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x x xx xxxx x Trestného zákon, je potrebné pri použití extenzívnej interpretácie dotknutého ustanovenia vyvodiť aj vo vzťahu k ustanoveniu § 35 ods. 2, časť vety za xxxxxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxliky (ďalej "NS SR") v rámci činnosti podľa § 23 ods. 1 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršícx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxj republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. US 106/2011, pokiaľ sa týka aplikácie ustanovenia § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavnéxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxatným, ale nevykonaným rozsudkom všeobecných súdov, v ktorých bolo pri výroku o treste použité ustanovenie § 35 ods. 2 vety prvej za bodkočiarkou Tr. zxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx
xx xxxxxxx xxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xúla 2013, sp. zn. 1Tos/71/2013, podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín a okresnému súdu uložil, aby znovu konal x xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2T/174/2006.
Z odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Žiline relexxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxočnosti, ktoré by mohli viesť k novému rozhodnutiu o vine, a rovnako nezistil existenciu dôvodu na povolenie obnovy konania v uvedenej veci z dôvodu čiaxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xnení platí, že ak súd vydal v trestnom konaní právoplatný rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť a rozsudok ešte nebol vyxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxx xx 106/2011 zo dňa 28.11.2012 konštatoval, že ustanovenie § 41 ods. 2 prvá veta časť za bodkočiarkou Tr. zák. nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V danox xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xx však predmetný nález Ústavného súdu SR nevzťahuje, keďže sa naň nevzťahoval ani podaný návrh, ktorým bolo konanie pred Ústavným súdom SR iniciované. Vxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx právoplatného odsudzujúceho rozsudku sp. zn. 2T/174/2006, a preto návrh odsúdeného zamietol."
Krajský súd v Žiline sa nestotožnil s názorom okresnxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxý trest odňatia slobody, sa nevzťahuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, v ktorom Ústavný súd Slovexxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxx xx x xxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxy, keďže sa naň nevzťahoval ani podaný návrh, ktorým bolo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky iniciované.
Citovaný názor okresného súdx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx č. PL. ÚS 106/2011, najmä pokiaľ sa týka úpravy relevantných ustanovení Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 171/2003 Z.z. a Tr. zák. č. 300/2005 Zxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xx x xx xxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xo časti zákonov, ktorými sa upravujú zásady pre ukladanie trestov (sankcií). Sporný text ustanovenia § 35 ods. 2, veta prvá za bodkočiarkou v zákone č. 1xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx xx xxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx1 zo dňa 28.11.2012 označil za nesúladné s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené krajský súd je toho názoru, že nález Ústavnéhx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxx ukladaní trestu bolo použité ustanovenie § 35 ods. 2, vety prevej za bodkočiarkou Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005.
B/ Krajský súd v Trenčínx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxzsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 1T5/2005, zo 4. novembra 2005, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2006x xxx xxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxcný súd nie je oprávnený robiť rozširujúci výkladu nálezu ústavného súdu, a to ani v prípade, ak by sa takýto rozširujúci výklad mohol v konečnom dôsledkx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxétne z druhej (II.). právnej vety stanoviska vyplýva, že už priamo v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácií Ústavného súdu SR, o koxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxx xx x xxxxxxmavanom súdnom rozhodnutí bolo použité s ústavou nesúladné ustanovenie. V ustanovení § 41b ods. 1 vyššie citovaného zákona je výslovný odkaz len na práxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxhy skúmanie podmienok na obnovu konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. a neprichádzalo ani do úvahy použitie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xkrem toho z odôvodnenia nálezu ústavného súdu č. PL. ÚS 106/2011 vyplýva - podľa názoru senátu krajského súdu - že "protiústavnosť" časti asperačnej zxxxxx xx x xx xxxx x xxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxstných sadzieb trestu odňatia slobody uvedených v osobitnej časti tohto zákona. V súvislosti s tým poukázal na zásadný rozdiel v aplikovaní asperačnex xxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxx x xx xxxx x xxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxva z veľkej rozdielnosti trestných sadzieb, ktoré môžu byť na základe asperačnej xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx x xx xxxx xx xxxxxxxxx xxrná hranica trestu odňatia slobody uvádzaná v osobitnej časti Trestného zákona.
Naproti tomu podľa § 46 Tr. zák., trest odňatia slobody možno uložiť xxx xxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx časti Trestného zákona. Z tohto pohľadu potom bolo možné pri používaní asperačnej zásady dokonca hovoriť až o neprimeranom prepínaní trestnej represxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxených ustanovení zákona predseda trestnoprávneho kolégia podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a podľa príslušných ustanovení Rxxxxxx xxxxx xx xx xx xxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxu a aplikácie ustanovenia § 41b zákona č. 38/1993 Z.z. vo vzťahu k právoplatným, ale nevykonaným rozsudkom všeobecných súdov, v ktorých bolo pri výroxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxbra 2005.
Za účelom riešenia vyššie uvedeného právneho problému predseda trestnoprávneho kolégia podľa článku 15 ods. 3 Rokovacieho poriadku NS SR pxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxnisterstvo spravodlivosti SR, Akadémiu policajného zboru v Bratislave, Slovenskú advokátsku komoru, Právnickú fakultu UK v Bratislave, UMB v Banskxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxienok Krajského súdu v Nitre, Žiline, Košiciach, Bratislave a v Prešove, Ministerstva spravodlivosti SR, Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v xxxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx x trestaniu súbehu nerátal s využitím asperačnej zásady v súvislosti s hornou hranicou trestnej sadzby úhrnného trestu, len ustanovil, že ak súd odsudzxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxnejšie trestný. Prvky asperačnej zásady boli využité len v rámci právnej úpravy ukladania trestu odňatia slobody obzvlášť nebezpečnému recidivistoxxx
xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx x xxxnnosťou od 1. septembra 2003 novelizoval Trestný zákon č. 140/1961 Zb. Touto novelou sa do § 35 ods. 2 tohto Trestného zákona zaviedlo pravidlo, v zmysxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxmi, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu x xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxbody. Po prvýkrát sa tak súčasťou asperačnej zásady stáva nielen zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby, ale aj určenie (obmedzenie) ďalšieho postuxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx x do Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., ktorý len v súvislosti so zavedením bipartície trestných činov v § 41 ods. 2 spresnil, že z dvoch alebo viacerých zbiehajúcxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, pričom súd obligatórne musí uložiť páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx rozsahu, keďže v prípadoch, keď súd bude páchateľovi ukladať trest za dva alebo viac úmyselných prečinov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, nxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx 35 ods. 2, § 41 ods. 2) sú systematicky zaradené do časti zákonov, ktorými sa upravujú zásady pre ukladanie trestov (sankcií). Sporný text ustanovenia x xx xxxx xx xxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x x1 ods. 2,veta prvá za bodkočiarkou zákona č. 300/2005 Z.z., ktoré zákonné ustanovenie Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 106/2011 xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxanovenia v zmysle Čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Ústava Slovenskej republiky prijatá ústavným zákonom č. 406/1992 Zb. je platná od 1.xxxxxxx x xxx xxxx x xxx x xxxx x xx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxvici zvýšenej trestnej sadzby so spáchaním akýchkoľvek viacčinne sa zbiehajúcich úmyselných trestných činov, teda nepožaduje, aby aspoň jeden z nicx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxx xx x xx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxx. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005 zasiahnuť spôsobom uvedeným v čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, resp. v § 41a ods. 1 zák. č. 38xxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx, resp. jeho časť teda nemôže stratiť účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v zbierke zákonov, ako to predpokladá skôr uvedené ústavné aj zákoxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx príslušného konania (§ 40 zákona o organizácii ústavného súdu).
V nastalej situácii je potom potrebné použiť osobitnú formu rozširujúceho výkladu uxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxm sa v záujme racionálneho a principiálne spravodlivého riešenia môže a má použiť tzv. sudcovská tvorba práva (a to i formou tzv. precedensu - ako prameňx xxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xrestnosti činu, prispôsobenom obsahu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012 sp. zn. PL ÚS 106/2011, teda v znení bez časti prvex xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx x1. decembra 2012 (t.j. od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR v zbierke zákonov) nie je možné, keďže, ako už bolo uvedené, zákon č. 140/1961 Zb. Tr. zák. x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x tomto stanovisku podporujú aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
- zo 7. mája 2014, sp. zn. PL. ÚS 2/2014, podľa ktorého "bod II. stanovixxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxx xxx xxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2011 (nález o asperačnej zásade vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 21. decembra 2012) zabezpečuje dotxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxdmi, ale aj v konaniach pred Ústavným súdom SR, aj
- nález z 13. augusta 2014, sp. zn. I. ÚS 285/2014, v odôvodnení ktorého, najmä v bodoch 23 a 29 sa uvádza:
xx x x xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxx xen, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Inak povedxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxrantovaných základných práv a slobôd;
29 ) Ústavný súd konštatuje, že oba súdy v pôvodom konaní uložili sťažovateľovi trest odňatia slobody s použitíx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xochybností vylúčiť, že v prípade nepostupovania podľa § 35 ods. 2 xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxteľa priaznivejší trest. Keďže krajský súd v napadnutom rozhodnutí (pozn. zamietnutím sťažnosti, ktorú sťažovateľ podal proti zamietnutiu jeho návxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.