Obsah Dostupné filtre
Predpisy SR (1)

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - komentár
Informácie Znenie: posledný stav textu

Hľadať v texte dokumentu:
  • Tlač
    Uložiť
    Odoslať
  • Veľkosť písma textu
Viditeľnosť komentára:
 
 

 
xxxxxxxx xxxx
xxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx x xxx x xx xxxx
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxľa všeobecnej časti dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku
II. Hlavné prístupy k pojmu "právne princípy" v právnej vede
III. Vymedzenie poxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxe princípy a právno-politické ciele
Vlastné vymedzenie a úlohy právnych princípov
IV. Spoločne k základným princípom v Civilnom sporovom poriadku
xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xistenie úmyslu historického zákonodarcu, a tak aj dôležitým nástrojom jednej z nadštandardných metód výkladu práva - historického výkladu.2) V úvoxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxx x xx xxx xxx xx x xxxxadným cieľom Civilného sporového poriadku, ktoré úzko súvisia s jeho základnými princípmi. Komentár k jednotlivým článkom potom bude vždy začínať prxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx x CSP tvoria základné princípy obsiahnuté v čl. 1 až 18 CSP rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxné princípy sa majú chápať ako rovnocenné, a teda ich uvedené poradie v samotnom zákone nevyjadruje stupeň ich dôležitosti. Celý Civilný sporový poriaxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxeľa tohto zákona, ktorým je čo najväčšie priblíženie sa k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxo cieľom má podľa všeobecnej časti dôvodovej správy nevyhnutne súvisieť aj ďalší cieľ, ktorým je zlepšenie vymožiteľnosti práva judikovaného v civilxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxnia trhového mechanizmu, ktorá je závislá od kvality podnikateľského prostredia, a tá je predovšetkým určovaná úrovňou vymožiteľnosti práva. Cieľox xx xxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxranu celého spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.
Na inom mieste všeobecnej časti dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku je základxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov.
Zákonodarca nazval čl. 1 až 18 CSP ako "xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxe tohto pojmu právnou praxou môže byť ale odlišné od jeho poňatia právnou vedou. V praxi sa nepredpokladá detailná analýza pojmu "právny princíp", tentx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xx zdá účelné čo najzrozumiteľnejšie načrtnúť, ako pojem "právne princípy" chápe právna veda, ako aj vývoj a rôzne poňatia tohto pojmu, a následne prepojxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx
xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x angloamerickej právnej vede sa považuje dielo O. W. Holmesa,3) v kontinentálnej právnej vede dielo nemeckého právneho vedca J. Essera.4) J. Esser cxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx t.j. v prípade medzery v zákone. Debata o právnych princípoch začala vrcholiť s nástupom amerického právneho filozofa R. Dworkina.5) Zmyslom jeho texxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx, píše R. Dworkin v úvode pojednania o právnych princípoch v článku Model of Rules, pričom jeho cieľom je dokázať, že sudcovia pri rozhodovaní tzv. hard cxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxx xúvislosti sa snažil dokázať, že právo a morálka nie sú dva oddelené svety, pretože princípy sú vlastné tak právu, ako aj morálke.
R. Dworkin rozlišuje xxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxpšenie určitej ekonomickej, politickej alebo sociálnej kvality spoločnosti..." Pod princípom rozumie "štandard, ktorý sa má dodržať nie preto, že tx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxie týchto pojmov uvádza, že štandard požadujúci, aby sa znížil počet havárií, je politikou, zatiaľ čo štandard, že nikto nesmie mať prospech zo svojho vxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxx xxxxeho prípadu Riggs proti Palmerovi.7) Podstatou daného prípadu bola otázka, či môže dedič, uvedený v závete svojho poručiteľa, po tomto dediť, ak dôvoxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxlne platnom závete za svojho dediča, pričom vtedy platný zákon nijakým spôsobom takéhoto dediča-vraha nevylučoval z dedenia. Súd napokon dospel k závxxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xrotiprávneho konania". V prípade Riggs proti Palmerovi teda hral kľúčovú úlohu v rozhodnutí súdu práve tento právny princíp, že "nikto nesmie mať prosxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxedkami". R. Dworkin tak vyvodil záver, že súd rozhodol podľa právneho princípu, ktorý ale nebol explicitne uvedený v pozitívnom práve. Nešlo podľa nehx x xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx medzi pravidlami a princípmi spočíva podľa R. Dworkina v logike veci. Právne pravidlá sa aplikujú metódou "všetko alebo nič". To znamená, že ak sú splnexx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxvidlo, ktoré rozhodne, ktoré z kolidujúcich pravidiel sa uplatní. Takýmito metapravidlami sú napríklad logické interpretačné princípy lex posterixx xxxxxxx xxxx xxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx
x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxtódou "všetko alebo nič", ale vyvažovaním. Pri aplikácii právnych princípov sa teda musia zvažovať dôvody, prečo má byť v konkrétnom prípade uprednosxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxania" nad princípom
nulla poena sine lege
, keďže odopretie dedičstva vrahovi mohlo byť považované za trest navyše, ktorý ale nebol priamo uvedený v zákxxxx xxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xonkrétnych pravidiel je pritom vždy rovnaké. Konflikt právnych pravidiel sa nielen že rieši metódou "všetko alebo nič", to znamená, že môže platiť len xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxv zostávajú v platnosti oba konfliktné princípy (žiadny z nich sa nederoguje), len v konkrétnom prípade jeden preváži druhý. V inom prípade môže byť ale xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxasí s R. Dworkinom v tom zmysle, že niektoré právne princípy skutočne nemajú oporu v žiadnom formálnom prameni práva
a xxxxxx
x xxxxx xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xx xxxve sudcovia, ktorí rozhodujú o tom, čo sa stane právnym princípom, pričom nestačí rozhodnutie jediného sudcu, ale je potrebné, aby si daný právny princxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxx xx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx R. Alexy.10) R. Alexy predovšetkým považuje právne princípy za príkazy k optimalizácii, ktoré nepredpokladajú, že to, čo podľa nich má byť, je v úplnox xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx, že pre aplikáciu právnych princípov je charakteristické ich váženie (pomeriavanie), pri ktorom kolidujúci princíp síce obmedzuje možnosť splnenix xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xlebo narušenia jedného princípu, tým väčšia musí byť dôležitosť iného, v kolízii stojaceho, princípu. Výsledkom pomeriavania je kolízny zákon, ktorx xx xx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxípmi je možné stanoviť iba v prípade kolízie. Neskôr na tomto základe formuluje tzv. Alexyho vážiacu formulu, t.j. vzorec, ktorý stanovuje, ako sa majú xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xx xxxxxxo spočíva v tom, že v slovenskej a českej právnej vede sa prebralo práve ich ponímanie právnych princípov, i keď nie bezvýhradne.12)
III. Vymedzenie prxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxi i teórii sa ako najproblematickejšie javí ich vymedzenie voči právnym normám a hodnotám, ale aj ich vymedzenie voči zásadám, výkladovým metódam a naxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxne elementy vyžadujú rozdielny spôsob zaobchádzania v aplikačnej praxi.
Právne princípy a právne normy
V právnej vede existujú tri základné prístxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxdzi právnymi princípmi a právnymi normami, pričom za rozlišovacie kritérium považuje predovšetkým stupeň všeobecnosti;13) tretí prístup taktiež xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxru, ktorá sa prejavuje v prípade ich kolízie.14) Rozlišovať medzi právnymi princípmi a právnymi normami sa zdá vhodné z toho dôvodu, že tak činí sám zákxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x x xxxxxxxxxxčeských podmienkach i právna veda.15) Z hľadiska aplikačnej praxe je významným rozlišovacím kritériom skôr než stupeň všeobecnosti práve spôsob, axxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xalších prípadoch. Na vyriešenie kolízie právnych noriem sa najčastejšie používajú interpretačné princípy lex posterior derogat legi priori,
lex spxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx
xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxxx xorma aplikuje, alebo nie, pretože jej aplikácia je vylúčená interpretačným pravidlom v dôsledku kolízie s inou právnou normou. Naproti tomu sa kolízix xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxh princípov sa v jednom prípade uplatní viac, druhý menej, v inom prípade to môže byť inak. Právne princípy sa tak aplikujú spôsobom "viac alebo menej". Vxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxom prípade zase druhý princíp. Právne princípy sú pritom vnímané ako "príkazy k optimalizácii"18), čo znamená, že sa nemusia v každom prípade, keď sú apxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xx xxx x xxxxxxxm prípade, pričom sa nepredpokladá, že to bude dosiahnuté v plnom rozsahu,19) t.j. sú relatívnymi príkazmi. Naproti tomu sa právne normy podľa pravidxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxx xnaky dané hypotézou právnej normy, má nastať jej dispozícia.20) V tomto smere je teda možné právny princíp chápať ako "slabší" než právna norma, pretoxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xa majú správať ich adresáti, ale skôr dôvody, prečo sa tak majú správať. Právna norma teda odpovedá na otázku "čo?", zatiaľ čo právny princíp na otázku "pxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxenie (resp. pozitívnoprávne zakotvenie normatívnej vety), zatiaľ čo právne princípy toto pozitívnoprávne zakotvenie nevyžadujú nutne, t.j. nemusxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx poriadku).22) Právne princípy sú tak tvorené predovšetkým judikatúrou a právnou vedou, nevylučuje sa ale ani ich tvorba zákonodarcom a priame vyjadxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxtívnych viet, môžu byť dotvorené judikatúrou a právnou vedou.
Za spoločné črty právnych princípov a právnych noriem možno určiť predovšetkým normaxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxtanovujú čo má, resp. nemá byť. Pod kondicionálnou podobou sa rozumie to, že je možné tak právne princípy, ako aj právne normy previesť do logickej štrukxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xásledok (Rechtsfolge) v poňatí nemeckej právnej vedy).23)
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx je vysoký. Ak totiž právna norma obsahuje právne neurčitý pojem, je potrebné pre jej aplikáciu tento právne neurčitý pojem najprv konkretizovať. Právxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxcípy a hodnoty
Základný rozdiel medzi právnymi princípmi a právnymi normami na jednej strane a hodnotami na druhej strane je ten, že hodnoty nemajú noxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxu.26) Existujú pred právom i mimo neho, nemusia svoju platnosť vyvodzovať z práva,27) zatiaľ čo právne princípy majú byť vyvoditeľné z práva ako systxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxa na presadenie hodnôt. Hodnoty sú nositeľmi komplexu ideí, zatiaľ čo právne princípy predstavujú tradične jednu ideu.
Hodnoty majú s právnymi prinxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xo ich vyjadrenia, nie ale nutne čo do ich obsahu.31)
Právne princípy a zásady
Vo všeobecnosti sa nerozlišuje medzi zásadami a princípmi, tieto pojmy xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxdy ale najčastejšie (nie ale výlučne) bývajú označované dvojice opačného významu ako zásada písomnosti a ústnosti, prejednacia a dispozičná zásada, xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxsti, verejnosti a neverejnosti atď. Otázka ale je, či predsa len nie je možné medzi týmito zásadami na jednej strane a princípmi, ako napríklad
lex retro xxx xxxx
x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxx xx
xxxxxx xxxxx
xx xxxxxx xxxxxxx nájsť určitý rozdiel. Prvý, už naznačený, by mohol spočívať v tom, že za zásady sú považované protichodné dvojice, pričom v konkrétnom právnom odvetví xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xko aj v nemožnosti previesť ich do kondicionálnej podoby. Zásadu možno vnímať skôr ako zovšeobecnenie skupiny noriem, vyjadrenie ich cieľa v súhrnnej xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxa osebe však nepôsobí normatívne. Tretí rozdiel by mohol spočívať v nemožnosti porovnať ich s inými právnymi princípmi. Zásady sú xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx zásady danej dvojice nad druhou) je v právomoci zákonodarcu. Funkcia zásad je predovšetkým interpretačná a poznávacia. Sú výtvorom právnej vedy, ich xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxnto predpis je ovládaný zásadou ústnosti a verejnosti", je to ale vyvoditeľné z jednotlivých právnych noriem) a slúžia pre lepšie pochopenie právneho xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxdnoduchšie odhadnúť a pochopiť právne normy spadajúce pod túto zásadu. V procesnom práve možno o zásadách hovoriť aj ako o procesných maximách.35)
Jx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxnto rozdiel nepozná ani pojmovo. V niektorých prípadoch sa hovorí len o iných druhoch právnych princípov.36) Napriek tomu sa zdá potrebné uvažovať nax xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx x x xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xeórii a právnej praxi.
Právne princípy a výkladové metódy
Rozdiel medzi právnymi princípmi a výkladovými metódami nie je v právnej teórii spracovaxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxou, a je preto účelné teoreticky vymedziť spoločné a rozdielne znaky týchto dvoch kategórií.37)
Pod metódou možno vo všeobecnosti rozumieť uvedomexx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxx. Ide o postup, nástroj, resp. súbor techník slúžiacich na zistenie určitého javu a získanie nových vedomostí; plánovaný postup na dosiahnutie určitéxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx právnej vedy) šesť výkladových metód: jazykovú, systematickú, historickú, teleologickú, logickú a komparatívnu.38) Slúžia ako nástroje "objektxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxey pri interpretácii, nie ako "objektívne" nástroje na zistenie zmyslu interpretovanej právnej normy. "Objektivita" výkladových metód znamená, že xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxkrétny, želaný, cieľ, ktorý sa má interpretáciou dosiahnuť, predpokladajú. Právne princípy vyžadujú "zaujatý" výklad práva, výklad práva v ich svetxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxé metódy naproti tomu interpretačnými nástrojmi. Právne princípy určujú obsah interpretácie, výkladové metódy postup, proces sprostredkovania obxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxx
xxxxx x
xxxxxxxx
xxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxožňuje nachádzanie práva za prípustnými metódami výkladu. Pri dotváraní práva je dôležité, aby bolo založené na teleologických argumentoch (nie tedx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx
Právne princípy a právno-politické ciele
Pod právno-politickými cieľmi možno rozumieť ciele, ktoré majú byť dosiahnuté právnymi prostriedkamix xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxenské ciele v politickej, ekonomickej či sociálnej oblasti. Právno-politické ciele by na rozdiel od právnych princípov nemali sami osebe byť dostatoxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxitické ciele nutne dobro, o ktoré sa majú všetci usilovať, môžu byť výsostne subjektívne. Argument právno-politickým cieľom ospravedlňuje poskytnuxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx, že určitá osoba na neho má právo.39)
Vlastné vymedzenie a úlohy právnych princípov
Na základe uvedeného možno právne princípy chápať ako pravidlá x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxvetvia či právneho poriadku ako takého, ktoré sa v konkrétnom prípade nemusia aplikovať v plnom rozsahu, ale majú sa aplikovať vždy v najväčšom možnom rxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxvaný. Právne princípy nie sú v žiadnom prípade iba produkty morálky v práve, nie sú vlastné len prirodzenému právu, ale ide o skutočné právne pravidlá, kxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxx xx x xxxxkácii práva. V tvorbe práva ide predovšetkým o východiskové idey, na ktorých má byť postavený daný právny predpis, právne odvetvie či právny poriadok. xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxe prelamovať právne princípy imanentné právnemu poriadku.41) V aplikačnej praxi slúžia právne princípy taktiež na zabezpečovanie koherencie právxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx právo nedáva pre rozhodnutie jasný návod v podobe právnych noriem. Taktiež slúžia ako vedúce idey pri konkretizovaní abstraktných, neurčitých pojmox xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxx Spoločne k základným princípom Civilného sporového poriadku
Zákonodarca si v Civilnom sporovom poriadku zvolil cestu priameho zakomponovania záxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxe. Je nutné podotknúť, že výpočet princípov (ani zásad, hodnôt či výkladových metód) nie je uzavretý a Civilný sporový poriadok je postavený aj na ďalšíxxx xxxxx xx x xxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xx xxxxené rozdiely medzi právnymi princípmi na jednej strane a právnymi normami, hodnotami, výkladovými metódami a zásadami na druhej strane možno vyvodiť xxxxxx xx xxx x xx xx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xrávnej vedy, že medzi právnymi princípmi a zásadami nie je rozdiel, budú zásady a princípy označované ako zásady (princípy), resp. bude použitý len jedxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xx účelné aspoň sa pokúsiť o čo najpresnejšie pomenovanie elementov obsiahnutých v jednotlivých článkoch z dôvodu ich lepšieho pochopenia a jasnejšiehx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx
x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx. 1 až 18 CSP a ich obsahu z hľadiska zatriedenia elementov, ktoré obsahujú, do skupín ako právne normy, právne princípy, hodnoty, zásady (resp. princíxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx
x
xxx x xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx
x
xxx x xxx x xxxxxxx xxxxxxx xstoty, hodnota spravodlivosti, princíp ochrany legitímnych očakávaní
-
Čl. 3 CSP - výkladové metódy [ústavnokonformná, eurokonformná a medzinxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxi, ktoré sú všetkými týmito elementmi chránené (axiologická výkladová metóda)], zásada (princíp) priorizácie objektívnej teleologickej výkladovxx xxxxxx
x
xxx x xxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx
xxxxx x
xxxxxxxx
xxxxx
x
xxx x xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
x
xxx x xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxa (princíp) ochrany slabšej strany, zásada (princíp) prihliadania na špecifické potreby strán, hodnota rovnosti
-
Čl. 7 CSP - dispozičná zásada (xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
x
xxx x xxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxa a dôkazu)
-
Čl. 9 CSP - prejednacia zásada (princíp), zásada (princíp) kontradiktórnosti, zásada (princíp) formálnej pravdy
-
Čl. 10 CSP - záxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
x
xxx xx xxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x
xx xxcto
právna norma) posudzovania procesných úkonov strán podľa ich obsahu, vyvrátiteľná domnienka pri posudzovaní obsahu úkonov strán, že má strana pxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx xxjavo, okrem notoriet alebo skutočností ustanovených zákonom]
-
Čl. 12 CSP - zásada (princíp) ústnosti
-
Čl. 13 CSP - zásada (princíp) priamostx x xxxxxxxxxxxxxxxx
x
xxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
x
xxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
x
xxx xx xxx x xxxxda (princíp) legality, zásada (princíp) zákazu
reformatio in peius
x
xxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x
xxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxnutí v Európskej únii, zásada (princíp) materiálnej reciprocity medzinárodného práva
Sporná je aj normatívna záväznosť čl. 1 až 18 CSP. Prvou možnoxxxx xxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxdstavujú priamy normatívny príkaz. Druhou možnosťou je, že sú normatívne záväzné, pričom ide o zovšeobecnenie toho, čo vyplýva ďalej z noriem Civilnéxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxiamo bez ohľadu na ďalšie ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré ich môžu, ale nemusia konkretizovať, ba dokonca môžu byť s týmito zásadami (xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxpov, ktoré majú normatívny charakter, rovnako aj právnych noriem a relevancia výkladových metód a hodnôt. Argumentom pre vylúčenie tretej možnosti jx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xx samotný fakt, že zásady (princípy) obsiahnuté v týchto článkoch sú skutočne ďalej konkretizované v jednotlivých normách Civilného sporového poriadxxx xxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
Judikatúra:
Nález Ústavného súdu ČR zo 17. decembra 1997, č. 30/1990 Sb., sp. zn. Pl. ÚS 33/97:
(...) pramenem práva obecně, jakož i pramenem práva xxxxxxxxxx x xx x x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxjména obecných právních principů), evokuje otázku jejich poznatelnosti. Jinými slovy, evokuje otázku, zda je jejich formulování věcí libovůle nebo xxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxého práva" dvojím způsobem. Nesdílí v našem prostředí tak hluboce zakořeněnou skepsi k možnosti činit odpovědná individuální rozhodnutí a předkládax xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxým je soustava demokratických institucí utvářející dělbu moci. Jinými slovy, tou první je garance autonomní, druhou garance heteronomní normotvorbxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxví jinak). I v českém právu takto platí a je běžně aplikována řada obecných právních principů, které nejsou výslovně obsaženy v právních předpisech. Přxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx. Jiným příkladem jsou výkladová pravidla a contrario, a minore ad maius, a xxxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxx
x xxxx xxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxoporcionality.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
ZÁKLADNÉ PRINCÍPY
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxx
xxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxv
III. Zásada (princíp) priorizácie súdu a právo na súdnu ochranu
IV. Zásada (princíp) nezávislého a nestranného súdu
Nezávislosť
Nestrannosť
Ix xxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx x xxx xx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxená, že ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva, všetky spory z uplatňovania subjektívnych práv vo sfére hmotného práva prejednáva a rozhxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxzne funkcie napríklad správnym orgánom, rozhodcovským súdom a pod. V prípade kompetenčného konfliktu medzi rôznymi orgánmi verejnej moci je normatíxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxx
xxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxxxx xxxxxa predmet úpravy Civilného sporového poriadku, ktorým sú spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv,
-
zakotvuje právo na sxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x
x
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
Z hľadiska uvedených základných elementov práva tak čl. 1 CSP obsahuje predovšetkým princíp priorizácie súdu a hodnoty nezávislosti a nestrannosti xxxxx xxxxxxx xx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxa subjektívnych práv.
II. Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv
Súkromnoprávne veci, ktoré patria do civilnej právomxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxntentiosa) a nesporové (jurisdictio voluntaria). Rozdiel medzi konaním sporovým a nesporovým spočíva v tom, či medzi účastníkmi (stranami) dochádzxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxstníkov konania a ktorého výsledok tým vytvára v právnych vzťahoch účastníkov pevný základ na to, aby medzi nimi v budúcnosti nezhody a spory z právnych xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxím, rieši súd vzťahy medzi účastníkmi v sporovom konaní; pre sporové konanie je charakteristické najmä to, že môže byť začaté len na návrh, jeho účastníxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxnaní stanovuje (deklaruje), aké sú medzi stranami skutočné práva a povinnosti (právne vzťahy).43) Sporové konanie sa od nesporového odlišuje ďalej xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxvých konaniach, je dôvodom na iné vedenie súdneho procesu, na iný prístup súdu k veci a iný prístup k účastníkom konania, ako je tomu v sporových konaniacxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxie (Civilný mimosporový poriadok), minimálne teda pokiaľ ide o moderné civilné procesné kódexy. V dávnejšej minulosti boli niektoré otázky nesporovxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxvnom súkromnoprávnom vzťahu a z rôznych dôvodov vyústia do nevyhnutnosti predložiť ich na posúdenie a rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým je sprxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxmi, a v tom, že takýto spor vzniká pred akýmkoľvek konaním orgánu verejnej moci (súdu), ktorý je oprávnený a povinný takýto spor rozhodnúť. Predloženie xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxého konania je tak konanie o riešení hmotnoprávneho konfliktu medzi subjektmi hmotnoprávneho vzťahu a tento hmotnoprávny spor predstavuje predmet cxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxx x xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxal v súlade s hmotným právom. To však nevylučuje situáciu, v ktorej sa hmotnoprávny spor v civilnom sporovom konaní nevyrieši v súlade s hmotným právom (xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx sa od tohto pravidla líši.
III. Zásada (princíp) priorizácie súdu a právo na súdnu ochranu
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika zvrchoxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxktívne právo je porušené alebo ohrozené. Tejto povinnosti zodpovedá právo každého domáhať sa právnej ochrany v prípade ohrozenia alebo porušenia jehx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx Právo na súdnu a inú právnu ochranu je súčasťou katalógu základných práv a slobôd (čl. 12 až 54 Ústavy xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxnom súde. Právo na súdnu ochranu je verejným subjektívnym právom a súčasťou práva na spravodlivý proces. Subjektívne právo sa definuje ako objektívnyx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xx jeho nositeľ nemôže s verejným subjektívnym právom voľne disponovať (napr. ho previesť, vzdať sa ho a pod.). Právomoc súdov prejednávať a rozhodovať sxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxkto vyjadrený hlavný cieľ civilného sporového konania - rozhodovať spory, ktoré vzniknú z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv. Úlohou tejtx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx výslovne stanovená právomoc takýto spor rozhodnúť. Tým by došlo k porušenie jedného zo základných princípov právneho štátu - zákazu odopretia spravoxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx pre rozhodnutie sporov z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv, a tým je súd. Iným orgánom, ktorému môže byť zákonom výslovne zverená právomoc xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx, verejný ochranca práv, notár atď.
IV. Požiadavka nezávislého a nestranného súdu
Ochranu ohrozených alebo porušených subjektívnych práv má v prvxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxx x xestranný súd. Požiadavka nezávislého a nestranného súdu je priamo ústavnou požiadavkou (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a požiadavkou Dohovoru (čl. 6 ods. 1)x
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxiazanosť sudcov pri ich rozhodovaní ničím iným než zákonom a medzinárodnými zmluvami, ktoré majú prednosť pred zákonmi.47) ESĽP rozumie nezávislosxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xrčité postavenie konkrétneho subjektu, ktorý má nezávislosť požívať, zaručujúci, že takýto subjekt je oprostený od akéhokoľvek možného vonkajšiehx xxxxxx xx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxadne inštrukcie ani rady od žiadnych predstaviteľov iných zložiek moci či strán sporu. Nezávislosť súdu priamo súvisí s nezávislosťou sudcov a je ňou pxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
x
xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxxxxxx xx xemožno menovať sudcov úplne nezávisle od iných zložiek moci, dôležité ale je, aby spôsob a motívy ich vymenovania či nahradzovania neovplyvňovali rozxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx
x
xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx. 145 ods. 1 Ústavy SR);
-
záruky proti vonkajším tlakom - medzi tieto patrí napríklad právo na neverejnú poradu senátu (§ 47 ods. 1 CSP);
-
vonkajší xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxať a zaručiť, ale musí byť aj vidieť.50)
Medzi ďalšie záruky nezávislosti možno zaradiť hmotné zabezpečenie sudcov, ale aj nezávislosť od zložiek poxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
S nezávislosťou úzko súvisí nestrannosť; nezávislosť je predpokladom nestrannosti. Je to subjektívna kategória vyjadrujúca vnútorný psychický vzxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxlosť) je potrebné vidieť v dvoch rovinách: ako imperatív zaväzujúci sudcu samotného a ďalej ako akúsi ochrannú sféru, do ktorej nesmie nikto zasahovať xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx sa nestrannosť chápe len individuálne (ako nestrannosť sudcu). ESĽP posudzuje nestrannosť subjektívnym a objektívnym testom. Subjektívny test je zxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxx xxx xxxxxxxxný za zaujatého. Objektívny test je založený na tom, či by informovaná a rozumná osoba vnímala daného sudcu ako nestranného.53) V rámci Civilného sporxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
Súvisiace predpisy:
zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republikyx x xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xstavného súdu ČR z 28. apríla 2005, sp. zn. Pl. ÚS 60/04:
Ústava ČR ve vztahu k soudům výše uvedený princip zakotvuje v čl. 81, v němž stanoví, že soudní moc xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxx x xxxxxxx x xxx xx xxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xapadeném ustanovení vidí zásah do Ústavou ČR garantované nezávislosti soudů. Je proto namístě se nejprve vypořádat v obecné rovině s touto otázkou. Úsxxxx xx x xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx x x xxx xx xxxxx x x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx. Hovoří-li Ústava ČR o nezávislosti soudů, má tím na mysli jejich institucionální nezávislost na moci zákonodárné a výkonné. Jde o ustanovení, které úxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx x xxxxx x xxxxxx xx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x navazujícím ustanovení o tom, že soudci jsou při výkonu své funkce nezávislí, má tím na mysli vlastní rozhodovací činnost soudu. Toto rozlišení není bex xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx soudní moci, v němž by spatřoval převažující vliv některé z obou zbývajících základních mocí, a tudíž porušení rovnováhy mezi nimi, která je základním xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx dává pravomoc soudu zasáhnout do vedení procesu jiným, podřízeným soudům. V této zákonem vytvořené možnosti spatřuje, jeho slovy řečeno, "rozpor se zxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxx x xxxxxx x xxx xx xxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxncip nezávislosti soudní moci obsahuje v sobě celou řadu aspektů, jež ve svém úhrnu mají vytvořit předpoklady pro to, aby soudy mohly plnit své úkoly a poxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxtní svobodný názor na fakta a na jejich právní stránku, aniž by měl jakýkoli závazek vůči stranám nebo veřejným orgánům a aniž by jeho rozhodnutí podléhaxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxávněn zasahovat do řízení před soudem a do soudního rozhodování. Zákon č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích, v § 79 tuto zásadu vyjadřuje tak, že soudci jsox xxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxých lhůtách bez průtahů, nestranně a spravedlivě a na základě skutečností zjištěných v souladu se zákonem. Nezávislost a nestrannost soudců nesmí nikxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxe postupovat libovolně, ale v mezích zákona, který ovšem, a v tom má navrhovatel pravdu, musí být v souladu s ústavním pořádkem. Ostatně, pokud by existoxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xá tedy své meze. Vázanost xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxá, že zákonodárné moci je zapovězeno vykonávat přímý vliv na rozhodování konkrétních případů v průběhu běžícího řízení. To ovšem nebrání zákonodárné xxxxx xxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxho súdu SR z 23. mája 2012, sp. zn. 1 Nc 30/2012:
Ústava SR (a listina) deklaruje dva podstatné atribúty súdnictva v Slovenskej republike - nezávislosť x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxť výsledok rozhodovacej činnosti súdu alebo sudcu. Nezávislosť má zásadný význam pre súdnictvo aj pre sudcov. Účelom nezávislosti súdov je zabezpečix xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xx xxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xx xxxxhu k subjektom podliehajúcim ich jurisdikcii. Všeobecne možno pojem "nezávislosť súdov" charakterizovať tak, že zahŕňa rozhodovanie bez akýchkoľvxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxnictva a nezávislosť súdov sú preto späté s plnením tých úloh, ktoré im v právnom štáte zveruje ústava. V tomto smere tak nezávislosť súdov, ako ani nezávxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxku toho ju nemožno považovať ani za akúsi "výsadu" súdnej moci, ale (a naopak) za nevyhnutný predpoklad naplnenia jej zodpovednosti za nestranné a spraxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxx xxx x xxxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy", a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, ktorý uvádza, že "sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x x x x xxxxxxxx xxxx xxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxx s dvojitým významom: označuje nezávislosť súdov (inštitucionálna nezávislosť) a nezávislosť sudcov (individuálna nezávislosť). Inštitucionálnx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxálnej nezávislosti by mali byť v spravodlivej rovnováhe s verejným záujmom na tom, aby súdy a sudcovia plnili svoje poslanie rozhodovať spory nestrannx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x sudcov však nemožno ani oddeľovať, keďže nezávislosť súdnej moci treba považovať za základný predpoklad nezávislosti sudcov samých. Nezávislé súdnxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxxx xxx xxx xx 17/08, PL. ÚS 52/99). Ekonomický predpoklad nezávislosti sudcov spočíva na ich hmotnom zabezpečení. Nezávislosť sudcu treba tiež vidieť aj ako nezávxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxsobí); je to tiež nezávislosť od verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov. Iba takéto chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti suxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť spolu úzko súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy xxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxx xxxxxislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
Obsah výkladu:
I. Úvod
II. Hodnoty spravodlivosti a právnej istoty
III. Princíp ochrany legitímnych očakávaní
Najvyššie súdxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxej správy k čl. 2 CSP je východiskovým princípom princíp právnej istoty, ktorý je v navrhovanej podobe konštantne judikovaný Ústavným súdom SR, ako aj xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxdu SR, ESĽP, Súdneho dvora EÚ a v prípade, ak sa v konkrétnom konaní súd od tejto línie odkloní, musí obligatórne vysvetliť dôvody, pre ktoré sa odklonil ox xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx xx xxxxxxxx xxvodovej správe § 214 ods. 4).
Článok 2 CSP obsahuje predovšetkým princíp ochrany legitímnych očakávaní a hodnoty spravodlivosti a právnej istoty.
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx a hodnoty), boli stručne načrtnuté spoločné a rozdielne znaky princípov a hodnôt. Medzi spoločné znaky patrí relatívna stabilita v čase čo do ich vyjadxxxxxx xxx xxx xxxxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxe - v prípade kolízie hodnôt rovnako ako v prípade kolízie princípov by sa malo z každej z hodnôt aplikovať čo najviac.
Medzi rozdielne znaky naopak patxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx podoby, hodnoty existujú pred právom aj mimo neho, zatiaľ čo princípy musia byť vyvoditeľné z práva, hodnoty sú konečnými účelmi, princípy slúžia na doxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxj idey.
Z uvedených znakov vyplýva, že spravodlivosť a právnu istotu nemožno považovať za princípy, ale za právne hodnoty. Často býva práve hodnota pxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxívny charakter ani kondicionálnu podobu, ale priamo označujú, čo sa považuje za dobro, sú konečnými účelmi v práve, existovali by aj bez práva a predstaxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx
xxxxxx x xxx xxx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxdných hodnôt práva podľa G. Radbrucha: "Popri spravodlivosti je dozaista cieľom práva aj spoločný prospech. Určite aj zákon ako taký, dokonca zlý zákoxx xx xxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxy práva: spoločný prospech, právna istota a spravodlivosť, a potom zostáva len zvážiť, či sa má zlému, škodlivému a nespravodlivému zákonu kvôli právnxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxti uvádza: "Právo je vôľa k spravodlivosti. Spravodlivosť však znamená: posudzovať bez ohľadu na osobu, hodnotiť všetkých podľa rovnakého metra."55x xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxx spravodlivosti a právnej istoty o hodnoty, mali by byť v Civilnom sporovom poriadku aj takto vnímané. Navyše, existujú aj ďalšie hodnoty, ktoré nie sú pxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxad právnej istoty "spravodlivú a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov." V odseku 2 precizuje požiadavky na práxxx xxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxčne za súčasť právnej istoty považuje aj jasnosť a určitosť práva a ochrana nadobudnutých práv. Aj pred Civilným sporovým poriadkom sa pozitívnoprávnx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxx x xxxx x x x xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxcia znieť nasledujúco: "Verejná moc (vrátane zákonodarstva) má dbať na to, aby bolo právne postavenie každého subjektu zrejmé a aby nebolo bez legitímxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxávnej istoty považovať: istotu, že bude tvorené dobré právo, istotu, že nikto nebude bez zákonných dôvodov obmedzený na svojich právach, istotu, že buxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx L. Fuller konkrétne hovorí o ôsmich spôsoboch, ako neuspieť pri tvorbe práva. Týchto osem spôsobov je zároveň osem atribútov právnej istoty:
1.
exxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxx x čase,
8.
zhoda medzi postupom (súdu) a deklarovaným všeobecne záväzným pravidlom.58)
Hodnota právnej istoty a jej obsah nie je preto opisom v čl. x xxx xxxxxxxxxx xxx xxx x xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
III. Princíp ochrany legitímnych očakávaní
Jedným z atribútov hodnoty právnej istoty je aj princíp ochrany legitímnych očakávaní. Podľa čl. 2 ods. x xxx xx x xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxto praxe má každý právo legitímne očakávať, že súd rozhodne spravodlivo. Princíp legitímnych očakávaní precizovaný Civilným sporovým poriadkom tak xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxebné preto vysvetliť nasledujúce spojenia: "najvyššie súdne autority", "ustálená rozhodovacia prax" a "princípy spravodlivosti".
Najvyššie súdxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxať ustanovenia Civilného sporového poriadku v súlade s judikatúrou ESĽP a Súdneho dvora EÚ. K tomu je potrebné doplniť domáce najvyššie súdne autorityx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxbecne záväzné) a Najvyšší súd SR (vychádzajúc predovšetkým z § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, podľa ktorého "Najvyšší súd dbá o jednotný výklxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke staxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxy český ústavný súd či najvyšší súd.60) Je pochopiteľné, že rozhodnutia českých súdov nie sú pre slovenské súdy záväzné. xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xx skutočnosť, že je určitý právny argument obsahom rozhodnutia českého súdu, je potrebné zo strany súdu pozerať na argument ako taký v kontexte slovenskxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxtovanie, že daný argument je súčasťou rozhodnutia českého, nie slovenského najvyššieho alebo ústavného súdu, bez uvedenia ďalšieho. Náležitým odôvxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxdobná. Platí totiž, že tak, ako nie je článkom 2 CSP vyčerpaný obsah hodnoty právnej istoty, nie je ním vyčerpaný ani obsah princípu ochrany legitímnycx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xčakávať, že tak rozhodnú aj v ich prípade. Princíp ochrany legitímnych očakávaní je tak potrebné vykladať predovšetkým na základe jeho zmyslu, a teda v xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxx x xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx
xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxne je najvyššou súdnou autoritou, je výklad spojenia "ustálená rozhodovacia prax". Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúceho sa jeho ustálenxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxzhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx
x
xxxxxxxx xxxxxxovacia prax vo forme judikátov publikovaných v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR,
-
prax vyjadrená vo viacerých nepublikovxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxx
x
xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxné (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne nx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxok ustálenej rozhodovacej praxe skutočne možno považovať aj názor vyslovený v jednom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí. Každá ustálená rozhodovacxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxude tento názor neskôr spochybnený, resp. v lepšom prípade bude v ďalších rozhodnutiach výslovne xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xx xx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxx žiadne vady, teda ho vlastne akceptuje. Nemožno to ale vykladať tak, že akékoľvek jedno i nepublikované rozhodnutie, ktoré nebolo spochybnené, zaklaxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxentácie, ale nespadá pod požiadavky kladené čl. 2 ods. 2 CSP na ustálenú rozhodovaciu prax. Pojem "ustálená rozhodovacia prax" ale nemožno vykladať exxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xy spôsoboval obsolétnosť daného ustanovenia a pôsobil by proti zmyslu judikatúry v práve, ktorá má byť pružným nástrojom zmeny v práve. Navyše, práve "xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxlivosti, podľa ktorého sa rovnaké prípady posudzujú rovnako, je súčasťou azda každej právnej kultúry, vyplýva z prirodzeného ľudského citu pre minimxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx tiež hodnota predvídateľnosti práva a jeho právnych následkov, majúca svoj pôvod v právnej istote. Ak teda sudca rozhodne jeden prípad určitým spôsobxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxzdiel. Inak by právo nebolo systémom a už vôbec nie systémom predvídateľným.63) Aj bez čl. 2 CSP by teda existovala povinnosť súdov rozhodovať v rovnaxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxívnoprávne vyjadrenie v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Článok 2 CSP túto požiadavku len pripomína a konkretizuje.
Otázka záväznosti súdnych rozhodnutí v koxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxávnika je záväznosť chápaná bipolárne: právna norma alebo iný prameň práva je buď záväzný, a potom je nutné ho za každých okolností nasledovať, alebo je xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxcept, ktorý pripúšťa rôzne stupne významu. Neexistuje teda len bipolárna záväznosť/nezáväznosť, ale spektrum idúce od striktnej záväznosti cez rôzxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xnterpretatívny koncept. Taktiež je potrebné rozlišovať medzi záväznosťou v konkrétnom prípade (rozhodnutie súdu je záväzné pre jeho adresátov), záxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xatiaľ čo prvé dva druhy záväznosti nie sú sporné, tretí áno, a práve na ten odkazuje čl. 2 ods. 2 CSP. Medzi základne znaky precedenčnej xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xšeobecný princíp alebo normu súdom generovanú, resp. zovšeobecniteľnú interpretáciou princípu alebo normy a pripúšťa rôzne stupne záväznosti.65)
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx
x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxstrahovať výkladom. Je to niečo úplne iné než právna veta či analytické zhrnutie rozhodnutia, ktoré je typické v kontinentálnom práve, a niečo iné než
oxxxxx xxxxxx
x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx prípadu.66) Nemalo by to byť inak ani v kontinentálnom systéme - záväznosť by mala byť chápaná na širšej škále než bipolárnej a vždy musí byť viazaná na sxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx x xx xxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxti. Dôležité zo strany súdu je teda špecifikovať nosnú časť rozhodnutia. Tú netvorí len výrok, môže ísť aj o časť odôvodnenia, v ktorej sa vyskytujú nosnx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxdnenia odmietnuť. Aj v prípadoch, keď nepôsobí judikatúra normatívne záväzne, pôsobí ako podporný argument. Do tejto skupiny možno zaradiť rozhodnuxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxmparatívnej metódy výkladu, kde možno zaradiť aj rozhodnutia českých súdov, uznesenia Ústavného súdu SR, ktorým sa odmieta ústavná sťažnosť ako zjavxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xx xtranám a súdu známe, ani judikatúra prekonaná, ani judikatúra vychádzajúca z iných hodnotových východísk, než na ktorých je postavený súčasný právny xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxx x xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxý zákoník, v znení neskorších predpisov - ďalej len "český občiansky zákonník") s jedným veľkým rozdielom a niektorými menšími. Ustanovenie § 13 českéxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxný právní případ, který již byl rozhodnut a který se s jeho právním případem shoduje v podstatných znacích; byl-li právní případ rozhodnut jinak, má kažxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xákonníka neodkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, napriek tomu zakotvuje hodnotu právnej istoty a princíp ochrany legixxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxivé rozhodnutie sporu v prípade absencie ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít.
Spravodlivé rozhodnutie sporu
Vyložiť xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx spravodlivosť materiálna (obsahová) a formálna. Materiálna spravodlivosť zakladá právo na obsahovo spravodlivé rozhodnutie, t.j. právo na spravoxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxk konania.
Ak má Civilný sporový poriadok ambíciu dosiahnuť materiálnu spravodlivosť rozhodnutí, je táto ambícia ťažko uskutočniteľná. Materiálxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxodlivé oboma stranami. Strana, ktorá prehrá spor, má prirodzene tendenciu vnímať rozhodnutie ako nespravodlivé. Materiálne nespravodlivé rozhodnxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxáve rešpektovaním procesnoprávnych ustanovení, napríklad tých, ktoré upravujú lehoty alebo možnosť koncentrácie konania. Je materiálne spravodlxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx, a teda náležitým výkladom tohto ustanovenia by malo byť predovšetkým rozhodnutie v súlade s princípmi práva na spravodlivý proces, t.j. formálne sprxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxrebné sa blížiť čo možno najviac, než ako finálny príkaz na presadzovanie materiálnej spravodlivosti, ktorý je potrebné za každých okolností napĺňať x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx čl. 9 CSP), ako opak zásady materiálnej pravdy. Procesné garancie by tak mali mať v civilnom procese prednosť pred materiálnou spravodlivosťou. Rešpexxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxladových metód obsiahnutých (okrem iného) v čl. 3 a 4 CSP. Úlohou procesného práva ale nie je naprávať nedostatky hmotného práva v záujme dosiahnutia mxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxnaní majú za úlohu predovšetkým vyriešiť spory vyplývajúce z ohrozených či porušených súkromných práv, a to tak, aby rešpektovali požiadavky na spravxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xx spravodlivý proces "neznamená, že je jednotlivci zaručováno přímo a bezprostředně právo na rozhodnutí odpovídající jeho názoru, ale je mu zajišťováxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx, tedy i předvídatelnost postupu soudu v řízení ve věci samé."68) Právo na spravodlivý proces "je právo strukturované, zahrnující více samostatných xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx ,právo na spravedlivé projednání věci'). Právo na spravedlivé projednání věci je přitom pojmem neurčitým, otevřeným a přesně neohraničeným. Jeho obxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxvedlivého procesu. Jedná se především o principy rovnosti zbraní a kontradiktornosti."69) Právo na spravodlivý proces zahŕňa komplex práv jednotlxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxk na náhradu za nespravodlivé rozhodnutie. Na tieto hlavné súčasti práva na spravodlivý proces sa viažu ďalšie aspekty, niektoré priamo predpokladanx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxávo osobne sa zúčastňovať konania, právo odoprieť výpoveď, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa ku všetkým dôkazom, rovnosť zbraní), niektoré dotvxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx xx xxutkové zistenia nedostali do extrémneho nesúladu s vykonanými dôkazmi, právo na verifikáciu pravosti a výpovednej hodnoty dôkazu či zákaz prekvapivxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxo sporového poriadku, predovšetkým jeho úvodných článkov.
Ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré bližšie a priamo konkretizujú čl. 2 xxxx xx xxxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx
x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx. 1 tretia veta CSP),
-
potreba dôkladného odôvodnenia odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe v odôvodnení rozsudku súdu (§ 220 ods. 3 CSP).
Na záxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxdkom. Táto hodnota sa tak v konkrétnych prípadoch môže dostať do konfliktu s inými hodnotami - právnej istoty, ako aj do rozporu s požiadavkami na to, aby xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxou ideou nového procesného kódexu je prostredníctvom legislatívne upravených procesných inštitútov dať subjektom civilného procesu do rúk nástrojx xx xxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxených záujmov strán." Civilný sporový poriadok tak spája spravodlivosť s rýchlosťou, hovorí o ideále "rýchlej a spravodlivej ochrany práv" - justice xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxú koncentráciu konania a rozsudok pre zmeškanie) má viesť k rýchlej a efektívnej, a tým k spravodlivej ochrane práv. Z niektorých doterajších praktickxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxx x xxlidujúcich hodnôt naplnili v čo možno najširšom rozsahu. Riešením kolízie hodnôt by mohol byť princíp primeranosti. Rýchlosť konania nemožno neprimxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxx xlatiť skôr - príliš oneskorená spravodlivosť, odmietnutá spravodlivosť.71) Pri kolízii hodnôt je preto nutné pamätať na všetky základné hodnoty, nx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxť konania v komentári k čl. 17 CSP).
Presvedčivé odôvodnenie odklonu
Súd nemusí rešpektovať bezhlavo ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnyxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx najvyšších súdnych autorít by bola absurdná, pretože by znamenala úplnú rigiditu založenú mechanicky na najstarších rozhodnutiach bez ohľadu na v nixx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxany legitímnych očakávaní, a musí byť preto vyvážená iným princípom, resp. hodnotou. Právo na presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxm je zabrániť ľubovôli pri rozhodovaní v súlade s hodnotou právnej istoty i spravodlivosti. V rámci presvedčivého odklonu od ustálenej rozhodovacej pxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxx xx xxjto praxe v danom rozhodnutí súdu, a nakoniec uviesť dôvody, ktoré súd viedli k tomuto odklonu, ktoré by mali viesť ku konformnejšiemu výkladu práva než xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxx, ak to vyžadujú "jasne prevažujúce alebo veľmi pádne dôvody."72) Následkom vady odôvodnenia je predovšetkým nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxedky (porušenie práva na spravodlivý proces)].
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď.
Nález Ústavného súdu ČR x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxx x xstavy ČR), jehož nepominutelným komponentem je nejen předvídatelnost práva, nýbrž i legitimní předvídatelnost postupu orgánů veřejné moci v souladx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxx x xxxxxxxxxxxém právním státě spolehnout na to, že ve své důvěře v platné právo nikdo, t.j. fyzická či právnická osoba, nebude zklamán. Pouze takto předvídatelné choxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxnovení, že státní moc lze uplatnit jen v případech, mezích a způsoby, které stanoví zákon, nelze totiž chápat jako volnou úvahu státních orgánů, zda tak xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xx. zn. IV. ÚS 488/01 z 11.7.2002, Sbírka nálezů a usnesení Ústavního soudu ČR, svazek 27, nález č. 85), neboť podřízení státní moci v obou těchto směrech svxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx
xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xešení bez dalšího vyplývá ze zákonného textu, obecný soud musí v odůvodnění dostatečným způsobem vysvětlit své právní úvahy s případnou citací publikxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxmenech uvedenými argumentačně vypořádat, případně i tak, že vysvětlí, proč je nepovažuje pro danou věc za relevantní.
Nález Ústavného súdu ČR z 10. sxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxstantní judikatury, uvedený právní názor nebyl součástí nosných důvodů předmětného rozhodnutí, byl vysloven toliko jako
obiter dictum
. Demokraticxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxtu relevantní: "napsaný názor precedenčního soudu není závazný celý, závazný je toliko důvod jeho rozhodnutí,
ratio decidendi
."
Nález Ústavného sxxx xx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxsí s principem právní jistoty x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxincipu právní jistoty je předvídatelnost práva a legitimní předvídatelnost postupu orgánů veřejné moci v souladu s právem a zákonem stanovenými požaxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx, sp. zn. II. ÚS 2070/07 (N 223/47 SbNU 935)]. Princip právní jistoty také důležitým způsobem souvisí s důvěrou občanů v právo [srov. nález z 26.11.2002, xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxů je takové uspořádání státu, v němž každý, fyzická osoba i osoba právnická, může mít důvěru v právo" (Knapp, V. Teorie práva. Praha: C. H. Beck, 1995, s. 2xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xx xxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxivních nároků a nebude mu v jejich uplatnění bránit. Stabilitu práva, právní jistotu jednotlivce a v konečném důsledku též míru důvěry občanů v právo a v xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx poskytovat ochranu právům (čl. 90 Ústavy ČR), přistupují k výkladu právních norem. Ostatně na takovém významu judikatury soudů je vystavěna i dosavadxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx soudů [srov. rozhodnutí ESLP ve věci Kruslin proti Francii z 24.4.1990, Müller a další proti Švýcarsku z 24.5.1988, Markt Intern Verlag GmbH a Klaus Beexxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx x x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xx xxxxx xxxU 389; 252/2006 Sb.)]. Důležitost hodnoty předvídatelnosti práva jako základní hodnoty právního řádu zdůrazňuje ve své judikatuře také ESLP, v jehož xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxi Maďarsku z 20.5.1999 či Feldek proti Slovensku z 12.7.2001).
Nález Ústavného súdu ČR z 5. mája 2011, sp. zn. I. ÚS 2771/10:
Ústavní soud ČR především xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx x xxxinnost soudů a ostatních veřejných orgánů svá rozhodnutí řádně odůvodnit. Ústavní soud ČR již mnohokrát konstatoval, že pokud odůvodnění neobsahuje xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxbovůle v rozhodování, což vede zároveň k porušení čl. 36 odst. 1 Listiny [např. nález ze 6.3.1997, sp. zn. III. ÚS 271/96 (N 24/7 SbNU 153), a nález sp. zn. xxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xrávnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/xx x xxx xx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxx x xxxxxxi normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže xxxxx xx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxx xx xxxxx). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xx xx xxx xx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xávery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. sp. zn. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300xxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx zmíněných principů právní jistoty a důvěry občanů v právo, nelze ji však považovat za negativní obecně, naopak, proces "zkvalitňování" práva je jevem xxxxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxx x x xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx xN 117/53 SbNU 473), a z 5.8.2010, sp. zn. II. ÚS 3168/09 (N 158/58 SbNU 345)]. Úkolem Ústavního soudu ČR je především zkoumat, zda ke změně judikatury došlx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xx3/06 (N 68/45 SbNU 107) [následovaném nálezy dalšími: nález z 20.6.2007, sp. zn. III. ÚS 117/07 (N 104/45 SbNU 429), nález z 31.8.2010, sp. zn. II. ÚS 635/xx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxze za podmínky splnění procedurálních a materiálních podmínek: "Každá změna rozhodovací soudní praxe, zvláště jde-li o praxi nejvyšší soudní instanxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxncipů demokratického právního státu, a to princip předvídatelnosti soudního rozhodování. To je prioritním důvodem, proč platná právní úprava předexxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxní judikatura překonána." Ústavní soud ČR posléze vyslovil, že "judikatura nemůže být bez vývoje a není vyloučeno, aby (a to i při nezměněné právní úpraxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx x xxxxx xxxx xxxaty změny v hodnotových akcentech společnosti. Ke změně rozhodovací soudní praxe, zvláště jde-li o praxi nejvyšší soudní instance povolané i ke sjednxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxcip předvídatelnosti soudního rozhodování a aby skrze takovou změnu nebyl popřen požadavek na spravedlivé rozhodnutí ve smyslu respektu k základním xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxž dovodil povinnost soudů přistupovat ke změně judikatury nejen opatrně a zdrženlivě (t.j. výlučně v nezbytných případech opodstatňujících překročxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxsavadní rozhodovací praxi - bylo rozhodnuto jinak [viz nález z 12.5.2009, sp. zn. IV. ÚS 2170/08 (N 117/53 SbNU 473)].
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxx x
xx xxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxx x
xx xxxxx
x xx xle vysokú vecnú autoritu. Aj keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná,
ipso iure
normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxom právnej úpravy danej v § 48 ods. 1 CSP, pokiaľ by každá (minulá) aplikačná alebo interpretačná nejednotnosť, ktorá sa v rozhodovaní senátov najvyššixxx xxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xxxx xxxx xx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xnapr. publikovaním judikátu alebo stanoviska), musela "nanovo" viesť k procesu, ktorý predpokladá uplatnenie mechanizmov a postupov v zmysle tohto xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxe najvyššieho súdu prijatím (publikovaním) stanoviska alebo judikátu, prípadne ešte nebolo vydané rozhodnutie veľkého senátu, má povinnosť postúpxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxyššieho súdu.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017:
Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xúdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súxx xxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xázory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27x xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxbo porušeným právam a právom chráneným záujmom, pričom táto ochrana musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 odxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx že konajúci súd svojím rozhodnutím neodoprie strane sporu poskytnúť ochranu jej označených ohrozených alebo porušených práv výlučne z formálnych dôxxxxxx xxx xxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx "ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu" treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a ESĽP, prípadne Súdneho dvora EÚ. Rozhodnutia súdov inxxx xxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxx7, sp. zn. 19 XE Cdo 8/2016:
Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Najvyšší súd SR, pristupujúci k rozhodxxxxxx x xxxxx xxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxtí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. jxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxnovení Občianskeho súdneho poriadku, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti toxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxiadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxx x x x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxkonformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP; obdobne aj uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 25 XE Cdo 10/201xx x xxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx x x xxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xx x xxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx x x xxx xxxxxxxx x xxx xxxxxx14, 6 Cdo 568/2015).
Rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. decembra 2017, sp. zn. 3 Co 196/2016:
Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx x xáleze zo 7. júla 2016, sp. zn. I. ÚS 75/2016; odvolací súd bol na takýto výklad povinný prihliadnuť s ohľadom na princíp právnej istoty implicitne vyjadrxxx x xxx x xxxx x xxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx xxx xx x9/06, III. ÚS 300/06).
Obsah výkladu:
I. Pozitívnoprávne zakotvenie výkladových metód
II. Systematický výklad
III. Prednosť objektívne teleologixxxxx xxxxxxx
xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
x xxx x xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxadové metódy Civilného sporového poriadku. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k čl. 3 CSP ide o základné interpretačné pravidlo Civilného sporoxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxd), no priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona. Každé ustanovenie Civilného sporového poriadku je xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxx
xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxnoprávneho vyjadrenia týchto výkladových metód. Ich normatívne ukotvenie nie je úplne bežné, skôr sa ich formulovanie a spôsob aplikácie ponecháva nx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx v prostredí, kde tieto podmienky nie sú natoľko rozvinuté, môže kodifikácia výkladových metód pôsobiť inštruktívne.73) Na jednej strane môže teda pxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xporná ich normatívna povaha a taktiež spôsob, akým budú používané, a môžu brzdiť rozvoj právnej vedy a súdnej praxe.
Zákonodarca sa nakoniec rozhodox xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxívne teleologického výkladu a výkladové metódy spadajúce do systematického výkladu.
II. Systematický výklad
V odseku 1 sú vyjadrené výkladové mexxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxrejným poriadkom, právnymi princípmi Civilného sporového poriadku a hodnotami, ktoré sú všetkými týmito elementmi chránené (axiologický výklad). xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx x x xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxom ve shodě s Listinou základních práv a svobod a ústavním pořádkem vůbec, se zásadami, na nichž spočívá tento zákon, jakož i s trvalým zřetelem k hodnotáxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xx xx xxx xxx xxxxatívneho vyjadrenia, resp. o nadbytočný pokyn k systematickému výkladu.75) Ústavnokonformný výklad znamená, že "výklad každej právnej normy (práxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxkujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavnokonformný výklad."76) Povinnosť ústavnokonformného výkladu súvisí s prežarovaním xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xráva nie sú len obranné práva proti štátu, ale zakotvujú objektívny poriadok hodnôt, ktorý sa týka všetkých právnych odvetví (verejného a súkromného pxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxx Všeobecné súdy síce aplikujú a vykladajú súkromné právo, ale jeho výklad musí byť v súlade s ústavou."77) Povinnosť eurokonformného výkladu, t.j. súxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxximálnej efektívnosti európskeho práva a plynule nadväzuje na zakotvenie prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom.78) Povinnosť eurokonformnxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxx xx zavedený,79) a preto sa používa predovšetkým v súvislosti so smernicami, hoci nie je vylúčený aj eurokonformný výklad primárneho práva EÚ, nariadenx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxkladajú v súlade s medzinárodnými zmluvami a ďalšími medzinárodnými normami, ktoré sú záväzné pre Slovenskú republiku.
III. Prednosť objektívne texxxxxxxxxxxx xxxxxxx
x xxx x xxxx x xxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx x xxxx xx xx x xxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx. Primárnou metódou výkladu tak i podľa Civilného sporového poriadku ostáva jazyková (gramatická) metóda. Za určitých okolností je však možné sa odchxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xx xx x xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxuhá veta). Inšpiráciou pre toto ustanovenie bol zrejme § 2 ods. 2 českého občianskeho zákonníka: "Zákonnému ustanovení nelze přikládat jiný význam, nxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxu proti jeho smyslu." Ten bol zase inšpirovaný rakúskym ABGB z roku 1811, ktorý platil aj na území Československa, a to až do roku 1950, konkrétne § 6, ktorx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxo ustanovenie bolo považované skôr za akýsi interpretačný návod pre sudcu, ako so zákonom zaobchádzať, než za normu v pravom slova zmysle. Dá sa však prexxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxna museli pochopiteľne mať tendenciu takúto metodológiu dodržiavať.81) Jazykové vyjadrenie daného ustanovenia vyvoláva otázku, či má byť dané ustxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx
xx
xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx
xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx alebo dokonca
c)
má teleologický výklad prednosť pred jazykovým výkladom len vtedy, ak je výsledok objektívneho a subjektívneho teleologického vxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxický zákonodarca (subjektívne teleologický výklad), a druhý z nich účel zákona ako takého, ktorý sa nemusí prekrývať s tým, čo zamýšľal zákonodarca, axx xxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxgický výklad, zatiaľ čo výklad v súlade so zmyslom zákona ako takého je objektívne teleologický výklad. Zatiaľ čo pre subjektívne teleologický výklad xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxd je rozhodujúce to, čo vyplýva priamo zo zákona ako takého. Pri objektívne teleologickom výklade sa tak hľadá "skutočný zmysel zákona" bez ohľadu na tox xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx x xozdielu medzi subjektívnym a objektívnym účelom v komentári k čl. 5 CSP, časť III.). Podľa znenia čl. 3 ods. 2 CSP, ktorý odkazuje na "účel a zmysel podľa oxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxvy možného výkladu daného ustanovenia sú spôsobené použitím kombinácie slov "účel a zmysel" a viet zákona. Uvažovať totiž možno nad rozdielom medzi "úxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxkého výkladu) a "zmyslom" zmysel zákona ako takého bez ohľadu na účel sledovaný zákonodarcom (čiže základ objektívneho teleologického výkladu). Spoxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxx x xxxx x xxxxx xxxx xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxelu a zmyslu podľa odseku 1," vyplýva z toho to, že od významu slov a viet zákona sa možno odchýliť len vtedy, ak to odporuje jednak účelu sledovanému zákonxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxude táto formulácia zrejme v aplikačnej praxi vyvolávať problém. Ak totiž zohľadníme subjektívne teleologický výklad a budeme sledovať úmysel histoxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxktívne teleologického výkladu. Zhoda subjektívne a objektívne teleologického výkladu je tak daná automaticky, a nespôsobuje preto v danom ustanovexx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxé bojovať s prehnaným formalizmom. Boj s právnym formalizmom xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xx xxho smie a musí odchýliť v prípade, ak to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxsia zakladať na racionálnej argumentácii. Úplne neudržateľným momentom používania práva je jeho aplikácia, vychádzajúca iba z jeho jazykového výklxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx a účelu (k čomu slúži aj rada ďalších postupov, ako logický a systematický výklad, výklad e ratione legis atď.). Mechanická aplikácia abstrahujúca, rexxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx V boji s prílišným formalizmom je potrebné okrem objektívne teleologického výkladu brať do úvahy zmysel slov a viet obsiahnutých v zákone, ale vždy v ixx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx x xxx xxxxxxxx x xxxxadať ich vákuovo. Práve vákuová interpretácia totiž znamená formalistický výklad. Vákuovosť znamená, že súd berie prijaté normy ako danosť a vykladá x xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx o zmysle právneho predpisu. Pod nálepkou "formalista" možno rozumieť pohŕdavé označenie, ktoré si sudca vyslúži predovšetkým tým, že aplikuje právo xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx je dôsledkom nejakého nadužívania logiky, ale je nakoniec záležitosťou právnických a možno aj obecne ľudských kvalít sudcu.85) Z uvedeného vyplývax xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxej strane sa ale už menej často spomína, že prílišný boj s prílišným formalizmom (ako aj iný spôsob nesprávnej aplikácie zásady priority objektívneho txxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxjme vymetenia neželaného formalizmu nedošlo k opačnému extrému - k voľnej aplikácii práva. Práve pri formálne systematickom výklade sa zohľadňujú foxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx obsiahnutej v českom občianskom zákonníku, kde je uvedené, že "zákonnému ustanovení nelze přikládat jiný význam, než jaký plyne z vlastního smyslu slxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx x xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx absencii nemožno systematický výklad opomenúť. Požiadavka systematického výkladu vyplýva z implicitnej požiadavky kladenej na každý právny poriaxxxx x xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx je nepriamo prítomná aj v čl. 3 ods. 2 CSP. Požiadavka bezrozpornosti právneho poriadku vyžaduje, aby boli právne predpisy vykladané s ohľadom na iné prxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx 3 ods. 2 CSP možno v určitej miere vyvážiť odkazom na čl. 3 ods. 1 CSP, ktorý vyžaduje systematický výklad.
Niekde medzi formalizmom a voľným nachádzaxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxxúť práve formalisticky, ale zároveň s použitím systematického výkladu, bez hanlivého označenia takéhoto postupu. Zároveň si je ale vedomý, že niektoxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xle takéto riešenie nie je správnou interpretáciou zákona. Najlepším možným riešením je preto správna, to znamená uvedomelá a racionálna interpretácxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx nesmie byť ani účelový. Účelový je taký výklad, ktorého výsledok je vopred istý, lebo subjekt, vykladajúci predmetnú úpravu, si želá, má záujem a vôľu dxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxhľadnenia metód, ktoré by ho mohli priviesť k inému, pre neho neželanému výsledku. Účelový výklad predstavuje neprípustný výklad bez ohľadu na to, či sx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xe ojedinelosť jeho použitia, teda také uplatnenie, keď orgán aplikujúci právo, ktorý výsledok výkladu stvoril, ho uplatní iba v tom prípade, ale zhodnx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx. aplikovateľnými právnymi princípmi, hodnotami, normami).
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxe právny celok, ktorý treba aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem. Len výnimočne a ojedinele môže nastať stav, keď sa xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy ústavy, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť.
Nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 20xxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx
xxxxxxx xxx xx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxx x xúlade právnych predpisov vyjadril nasledujúcim právnym názorom: "Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade x xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xx x xxxxx xxxxxx xx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxrmy. Všetky štátne orgány majú vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s Ústavou SR" (sp. zn. PL. ÚS 15/98). Zo zásady ústavnokoxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzickýcx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd.
Nález Ústavného súdu ČR z 3. augusta 2010, sp. zn. III. ÚS 939/10:
Jeden ze xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxprvé se k ní přihlásil v nálezu z 26.3.1996, sp. zn. Pl. ÚS 48/95 (N 21/5 SbNU 171; 121/1996 Sb.), v němž uvedl, že v situaci, kdy určité ustanovení právního xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx x xxx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxerpretovat dané ustanovení ústavněkonformním způsobem. V situaci, je-li na Ústavu ČR nahlíženo nejen jako na základní zákon, nýbrž také jako na zakotxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xřímé závaznosti Ústavy ČR a z příkazu hodnotově orientovaného výkladu. Ústavní soud ČR mluví v této souvislosti o vyzařujícím působení Ústavy ČR celým xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx://nalus.usoud.cz), sp. zn. III. ÚS 257/98, z 21.1.1999 (N 10/13 SbNU 65)]: "Jednou z funkcí Ústavy ČR, zvláště ústavní úpravy základních práv a svobodx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxocesu utváření legitimních rozhodnutí státu (resp. orgánů veřejné moci), nejen v přímé závaznosti Ústavy ČR a v jejím postavení bezprostředního pramxxx xxxxxx xxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxd." Příkaz ústavněkonformní interpretace jednoduchého práva Ústavní soud ČR důsledně aplikuje nejen v řízení o kontrole norem [např. sp. zn. Pl. ÚS 5/xxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx x xxx10.1999 (N 150/16 SbNU 115; 290/1999 Sb.), Pl. ÚS 17/99, z 1.12.1999 (N 174/16 SbNU 267; 3/2000 Sb.) a další], nýbrž i v řízení o ústavních stížnostech [naxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxx xx xx xx2/01, z 26.3.2002 (N 40/25 SbNU 321), IV. ÚS 143/01, ze 14.3.2002 (N 31/25 SbNU 245), III. ÚS 52/2000, z 12.10.2000 (N 149/20 SbNU 61) a další]. Připouští-xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx x xxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxnativní interpretace, dle maximy priority ústavně konformní interpretace jednoduchého práva bylo povinností obecných soudů zvolit ve smyslu ustálxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx x xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx IV. ÚS 2427/12:
Ve své rozhodovací činnosti se Ústavní soud ČR vícekrát zabýval otázkou ústavněkonformního výkladu práva. Konstatoval, že neudržitxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xplikované právní normě, je východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xx xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx, smysl a účel právní normy činí z práva nástroj odcizení a absurdity [srov. nález ze 17.12.1997, sp. zn. Pl. ÚS 33/97 (N 163/9 SbNU 399; 30/1998 Sb.)]. Obexxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxtická souvislost nebo některý z principů, jež mají svůj základ v ústavněkonformním právním řádu jako významovém celku; je nutno se přitom vyvarovat lixxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxny v zákonném textu, ale též povinnost zjišťovat a formulovat, co je konkrétním právem i tam, kde jde o interpretaci abstraktních norem a ústavních zásax xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xx xxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xález ze 6.3.2007, sp. zn. Pl. ÚS 3/06 (N 41/44 SbNU 517; 149/2007 Sb.), nález z 13.6.2006, sp. zn. I. ÚS 50/03 (N 120/41 SbNU 499), nález z 8.2.2006, sp. zn. Ixx xx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx s maximální mírou racionality. Jestliže interpretace právní normy za použití jazykové metody výkladu vede k nerozumným výsledkům, zakládajícím neoxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx či historického, které by přiměřeně korigovaly interpretační výsledky plynoucí ze základního, nikoliv však jediného, výkladu jazykového. Mnohé přxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxé řešení, jakkoliv se to může jevit složité [srov. nález ze 7.9.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09 (N 187/58 SbNU 647), bod 22, a nález z 5.8.2010, sp. zn. II. ÚS 3168xxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxny celok, ktorý treba interpretovať a aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem, t.j. každé ustanovenie ústavy treba interpretovxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xx xxx99, I. ÚS 53/01, PL. ÚS 12/01, PL. ÚS 9/04 atď.). Požiadavku interpretácie a aplikácie ústavných noriem v ich vzájomnej príčinnej súvislosti treba nepxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xx základných predpokladov ústavnokonformnej interpretácie a aplikácie právnych noriem.
Nález Ústavného súdu SR zo 7. októbra 2015, sp. zn. I. ÚS 192xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xojem svojvôle treba pritom vzhliadnuť, okrem iného, na prípady extrémneho nesúladu právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami čx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxríla 2016, sp. zn. II. ÚS 1990/15:
V řízení o ústavních stížnostech Ústavní soud ČR ingeruje do rozhodovací činnosti obecných soudů pouze ve výjimečnýxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx resp. propojení s jakýmkoliv ústavně chráněným účelem. V dosavadní judikatuře ve věcech ústavních stížností [viz nález z 24.11.2004, sp. zn. III. ÚS 3xxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxími zjištěními, dále ve smyslu nerespektování kogentní normy, interpretace, jež je v extrémním rozporu s principy spravedlnosti (příkladem čehož je xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx významu a konečně ve smyslu rozhodování bez bližších kritérií či alespoň zásad odvozených z právní normy.
Nález Ústavného súdu ČR z 25. apríla 2016, sxx xxx xx xx xxxxxx
xxxxxxx xxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxvými zjištěními nebo z nich v žádné možné interpretaci odůvodnění nevyplývají nebo pokud porušení některé z norem podústavního práva v důsledku svévoxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxjatého formalismu při aplikaci práva), zakládá porušení základního práva nebo svobody.
Nález Ústavného súdu ČR z 30. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 3713/xxx
xxxxxxx xxxx xx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxh demokratický právní stát, a zasáhnou tak do některého ústavně zaručeného základního práva. Ve své rozhodovací činnosti se Ústavní soud ČR vícekrát zxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxkázat na nález pléna Ústavního soudu ČR ze 17.12.1997, sp. zn. Pl. ÚS 33/97 (N 163/9 SbNU 399; 30/1998 Sb.), v němž se mj. konstatuje, že "[m]echanická aplxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xx xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xbsurdity." Obecný soud není absolutně vázán doslovným zněním zákona [srov. k tomu např. nález Ústavního soudu ČR z 13.6.2006, sp. zn. I. ÚS 50/03 (N 120/xx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx [mající] svůj základ v ústavněkonformním právním řádu jako významovém celku... Povinnost soudů nalézat právo neznamená pouze vyhledávat přímé a výsxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxx xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxvních zásad." Ústavní soud ČR dále judikoval, že soudy musí při své činnosti postupovat tak, aby interpretační a aplikační právní problémy řešily s maxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxtp://nalus.usoud.cz). Zkrátka, spravedlnost musí být přítomna v každém procesu, ve kterém se interpretuje a aplikuje právo.
Nález Ústavného súdu xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxsť napadnutého uznesenia krajského súdu by jeho zrušenie nadväzujúce nerozlučne na prípadný výrok ústavného súdu o porušení sťažovateľkou označenéxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxx xxxx x xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx x xxxxxxxx x xxávnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto uznesení musel rozhodnúť identicky, t.j. rozhodnúť tak, že vo veci je miestne príslušný okresný súdx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xonania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxx sp. zn. IV.US 1/02). Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. sp. zn. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxx xx x xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Sxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxx xxx xx x xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xx xx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxná a účinná právna norma (sp. zn. IV. ÚS 77/02).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017:
Nie je potrebné, aby zmluva o xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po čaxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xi "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňujxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xtorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.
Obsah výkladu:
I. Všeobecne o analógii legis a analógii iuris
II. Analógia legis
III. Analógia iuris
I. Všeobecne o analógii legis a anaxxxxx xxxxx
xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x
xxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxx x x xxxxxxxx xxxxx x
xxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxia práva. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto článku ide o výkladové pravidlo, ktoré má svoje nesporné miesto aj v predpisoch procesného prxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxvna úprava prejednávanej právnej veci. Klasické interpretačné pravidlo, analógia, umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojím obsahom a účelom natxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxčné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcoxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxv, napríklad čl. 1 švajčiarskeho občianskeho zákonníka (ZGB).
Zmysel, či už analógie legis, alebo iuris (spoločne ako "analógia"), spočíva v tom, žx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxa situácia, ktorú pozitívne právo nepredpokladá, nemôže sudca prípad nerozhodnúť, pretože by došlo k porušeniu princípu zákazu odopretia spravodlixxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxm ustanovení Civilného sporového poriadku ani iného právneho predpisu, resp. ani v žiadnom prípustne vyložiteľnom ustanovení. Analógia totiž umožňxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx x xomto nejednotné. Pri dotváraní práva je dôležité, aby bolo založené na teleologických argumentoch (nie teda napríklad iba na subjektívne historickýxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx medzery v zákone je buď analógia predpokladaná v čl. 4 CSP, alebo teleologická redukcia.91) Ďalšími nástrojmi dotvárania práva sú
argumentum
per elxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx x
xxxxxxxxxx
xx xxxxxxxx
xxx xxxx xxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxkone, ale ako o nástroji, ktorý sa používa buď v spojení s analógiou legis, alebo argumentom per eliminationem, resp. argumentom a contrario).94)
II. xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxx x
xxxxxxxx
xxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxx x xxxx x xxx je jedným z nástrojov vypĺňania medzier v zákone. Pod medzerou v zákone sa vo všeobecnosti rozumie protiplánová neúplnosť zákona.96) Zákon je neúplnx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxiť mal, je dané napríklad všeobecnými právnymi princípmi, normami vyššej právnej sily, systematickým výkladom, ako aj výkladovými metódami obsiahnxxxxx x xxx x xxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx
Pri analógii legis ide o nachádzanie práva mimo oblasti rozsahu pojmu (preto nejde o výkladovú metódu), a to spájaním právnych následkov (dispozíciíx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxonem (dôkaz vylúčením), resp.
argumentum
a contrario (dôkaz opakom),97) pri ktorých na rozdiel od analógie legis odmietame s určitým skutkovým staxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxx x
xxxx xxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxa do úvahy až vylúčením použitia analógie legis.
Analógia legis sa teda použije za splnenia nasledujúcich podmienok:
1.
Na vec P sa nevzťahuje výsxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx
xx
x xxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxda, že za určitých podmienok možno použiť právne normy vzťahujúce sa na podobnú vec.
4.
Vec P1 je podobná veci P.
5.
Vec P1 je presne upravená normou xx
xxxxxx xxx x xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxývajúci z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý hovorí, že "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx "novej" povinnosti osobám súkromného práva. Druhým limitom podľa českej judikatúry je použitie analógie legis tam, kde sa vydáva konštitutívne rozhxxxxxxxx xxxx
xxx xxxxxxxx xxxxx
x xxx x xxxx x xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x
xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxosouzení případu podle právních principů příslušného právního odvětví nebo obecných právních principů, neboť podobná právní norma vůbec neexistujxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxeológiou odpovedalo riešenému prípadu."102) Ide teda o takú situáciu, keď pozitívne právo nerieši konkrétny prípad, ten sa nedá vyriešiť ani prostrxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxorým by mohlo byť právo dotvorené. V takomto prípade je potrebné vychádzať z právnych princípov. Analógiu iuris predpokladal už § 7 ABGB, ktorý ustanovxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxem pečlivě shrnutým a zrale uváženým rozhodnouti podle přirozených zásad právních." Analógia iuris nastupuje teda až vtedy, keď nie je možné použiť anxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxx x xxxx x xxx x xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxx zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae). Orgán aplikácie práva sa má v takomto prípade zahrať na zákonodarcu a rozhodnúť tak, ako by roxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxok, a na princípy všeobecnej spravodlivosti. Rozdiel medzi princípmi Civilného sporového poriadku a princípmi všeobecnej spravodlivosti spočíva v xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxincípy právneho štátu - predovšetkým princípy, ktoré vytvárajú hodnotu právnej istoty, a princíp viazanosti základnými právami a slobodami.103) Vxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxacej praxe najvyšších súdov. Pri použití analógie iuirs by teda nemal byť orgán aplikujúci právo neobmedzene kreatívny, ale mal by okrem princípov brax xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xebude platiť len na tento jeden konkrétny prípad, ale na všetky obdobné prípady, ako by platilo zákonné ustanovenie - pričom treba vždy vychádzať z predxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxrov. Týmto je zabránené ľubovôli v rozhodovaní.
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
Judikatúra:
Nález Ústxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xxxxxxx x xro žádné jiné, tak z toho vůbec není zřejmé, zda si byl možnosti právě projednávaného případu vůbec vědom. Lze se pak vždy s ohledem na předpoklad racionáxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xx xxhoto případu do taxativního výčtu též zařadil. (...) Zákonodárce zpravidla vychází z toho, co je běžné, z tzv. normálního případu, přičemž zvláštní přxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxologické argumentace, není možné argumentovat čistě formálními (např. jazykovými argumenty)." Pasivitu odvolacího soudu v tom smyslu, že uzná poruxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxnesenie Ústavného súdu ČR z 8. októbra 2012, sp. zn. IV. ÚS 121/12:
Analogie slouží k vyplňování mezer v právu, přičemž se rozlišují dvě podoby analogiex xxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxě neupravuje,
analogia
iuris (analogie práva) znamená posouzení případu podle právních principů příslušného právního odvětví nebo obecných právnxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxogie pouze ve prospěch pachatele, analogie v podstatě obecně přípustná je. Výjimky z tohoto pravidla vyplývají z povahy konkrétního ustanovení trestxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxnoznačně použití právní normy vymezil taxativním způsobem (srov. usnesení ze 4.5.2005, sp. zn. II. ÚS 55/05, dostupno na: http://nalus.usoud.cz).
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxé subsumovať pod teóriu medzier v normatívnych právnych aktoch. Ide o absenciu právnej úpravy (špecifického pravidla) v prípadoch, kde je vzhľadom na xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx der Rechtswissenschaft. Sechste, neubearbeitete Auflage. Berlin, Heidelberg, New York: SpringerVerlag, 1991, s. 375). Je preto ústavne aprobovatxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx Spolkovej republiky Nemecko (ďalej len "Nemecko") z 30.8.2010, sp. zn. 1 BvR 1631/08, bod 64], a to pomocou analógie použitej za reštriktívnych, prísnxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxov (ustanovení) toho istého všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré upravujú skutkovú podstatu najpodobnejšiu danému skutkovému stavu či práxxxx xxxxxx x
xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxieho (
analogia
iuris) k aplikovanému všeobecne záväznému právnemu predpisu, x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxi sudca preberá na seba
ad hoc
úlohu zákonodarcu, je podmienená tým, že právna úprava konkrétnej oblasti spoločenských vzťahov alebo konkrétnej právxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxx xxxte. Cambridge: Harvard University Press, 1949, s. 147 - 149). Sudca v tomto prípade musí predpokladať, že ak by vec prerokúval zákonodarca, právnu normx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxx
xx xxx
xxxxx xxkonodarcu a právo dotvoriť (Kelsen, H. General Theory of Law and State. Cambridge: Harvard University Press, 1949, s. 149).
61. Inak povedané, sudcovxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxvnej úpravy (špecifického pravidla) v prípadoch, kde je vzhľadom na ciele zákonodarcu alebo celkový kontext zákona táto právna úprava (toto špecificxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx New York: SpringerVerlag, 1991, s. 375). Je preto ústavne aprobovateľné vyplniť túto medzeru prostredníctvom rozhodovacej činnosti príslušných orxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx x xxx xxxxx08, bod 64].
62. Sudca vypĺňa medzeru v právnom predpise spôsobom, ktorý zachováva vnútornú harmóniu medzi neúplným právnym predpisom (právnou normxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x1, 72). Deje sa tak predovšetkým za pomoci analógie použitej za reštriktívnych, prísnych podmienok (porov. rozhodnutie Spolkového ústavného súdu Nexxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxisu, ktoré upravujú skutkovú podstatu najpodobnejšiu danému skutkovému stavu či právnej otázke (
analogia
legis) alebo aplikáciou základných prinxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxemu predpisu, v ktorom absentuje relevantná právna norma. Vylúčené však nie je ani odvolávanie sa xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxnceton University Press, 2005, s. 71, 72).
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 1. júna 2017, sp. zn. 32 Cdo 2422/2015:
Předpokladem užití analogie jako náxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxdě, kdy argumenty teleologického výkladu, které jsou relevantní při interpretaci příslušného ustanovení, platí i pro skutkové stavy, které nelze poxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx, tu z jejího jazykového výkladu vyplývá určitý následek stanovený v dispozici, pro jiný případ však nikoliv, ačkoliv se teleologie tohoto ustanovení xxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxávního řádu a opodstatňuje závěr o neúplnosti zákona, který je možno a nutno dotvořit prostřednictvím judikatury (srov. z rozhodovací praxe Ústavníhx xxxxx xxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xx. zn. IV. ÚS 611/05, uveřejněný tamtéž pod číslem 34/2006, nález z 21.3.2006, sp. zn. I. ÚS 717/05, uveřejněný v téže sbírce pod číslem 64/2006, nález ze 6xxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xudikatury Nejvyššího soudu ČR pak např. rozsudky z 13.2.2013, sp. zn. 28 Cdo 2670/2012, z 27.5.2013, sp. zn. 32 Cdo 2309/2011, a z 24.6.2014, sp. zn. 32 Cdx xxxxxxxxxx x x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxalogie v procesním právu je sice v zásadě nežádoucí (srov. nález Ústavního soudu ČR z 31.5.1994, sp. zn. III. ÚS 65/93, uveřejněný pod číslem 27/1993 Sbíxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx sp. zn. 20 Cdo 309/2003, a ze 17.12.2002, sp. zn. 35 Odo 317/2001), nicméně její výjimečné použití při aplikaci procesních norem připustit lze (srov. naxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx); v určitých mimořádných případech logických nedostatků zákonné úpravy může představovat řešení procesní situace, jež je konformní jak s ústavním pxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxx xxx xx xxo 3097/2010, a z 18.3.2016, sp. zn. 30 Cdo 4320/2015).
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. júna 2017, sp. zn. 23 Cdo 3709/2016:
Analogie zákona, kterou xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxší soud ČR například v rozsudku z 28.4.2016, sp. zn. 23 Cdo 1988/2014, vysvětlil, že ve smyslu uvedeného ustanovení je prvním předpokladem použití analxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxk, Z. K problému otevřenosti (psaného) práva a možnostem jeho dotváření. In Právník. 2000, č. 11, s. 1034]. Platí tudíž naopak, že je-li určitá skutková xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxažené x xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxxx
xx xxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (
analogia
legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 xxxx x xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní ani jej podxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxj nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku straxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxkli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v dovolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Nx xxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x
xxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxxxx). Dovolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípox xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xajskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov kxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx x x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xivilného súdneho sporu.
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxncíp
III. Rozpor s účelom
IV. Zjavnosť zneužitia xxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx
V. Následky zneužitia práva
Nepožívanie právnej ochrany
Odmietnutie procesného úkonu
Sankcionovanie procesného úkonu
VI. Vzťah k príbuzným kxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxáva
Obchádzanie zákona
Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
VII. Aplikácia princípu zákazu zneužitia práva
I. Definícia zákazu zneužitia práva
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx, ktorý je latentne prítomný v európskych právnych poriadkoch, napríklad aj v § 3 ods. 1 OZ a pod. Súdu sa umožňuje odmietnuť konkrétne procesné úkony, kxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xaujatosti sudcu, princíp separácie trov konania, neprihliadnutie na procesne prekludované úkony a pod.).
Článok 5 tak obsahuje princíp (zásadu) xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xx x xxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxsledkov jeho nedodržania. Pozitívnoprávne vyjadrenie všeobecného zákazu zneužitia práva v procesnom kódexe predstavuje v okruhu krajín Slovensku xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxý zodpovedá slovenskej právnej úprave pred prijatím Civilného sporového poriadku, a švajčiarsky trestný poriadok.106) V ostatných prípadoch procxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxlného poriadku (ďalej aj "ZPO") je dôvodom na vylúčenie verejnosti dôvodná obava, že prítomnosť verejnosti bude zneužitá s cieľom rušenia priebehu koxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xožnosť uskutočniť krížový výsluch, ak bolo toto oprávnenie zneužité]. Obdobné vyjadrenie zákazu zneužitia v procesnom práve a možnosť jeho sankcionxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx pričom ide o dôležitý nástroj ochrany subjektívnych práv, ktorý ale vyžaduje náležitú aplikáciu v primeranom rozsahu, bude tomuto článku venovaná växxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx
x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxý výsledok nedovolený."108) L. Tichý v publikácii venujúcej sa zneužitiu práva formuluje definíciu zneužitia práva ako "taký výkon subjektívneho pxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx x xxxx xxxxxxx x xxx xxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxlkrábek v staršej monografii o zneužití práva uvádza, že ide o "akékoľvek správanie oprávneného spoliehajúce sa na právo v situácii, keď je daná jeho vaxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxku."111) K tomu dodáva, že "označenie ,zneužitie práva' je obrazné a nie je možné ho chápať doslovne."112) Nakoniec M. Potacs označuje zneužitie práxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxx x xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxe interpretačné kritériá: jazyková interpretácia proti teleologickej interpretácii normy, pričom uznať zneužitie práva znamená uprednostniť účex xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx práva, definuje L. Tichý zneužitie práva ako "právne zakázané, a preto protiprávne správanie sledujúce účel získania výhody pre konajúcu osobu na ujmx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxva. Väčšinou sa to týka právnej normy, ale veľmi často aj ustanovenia zmluvy. Toto správanie však často vykazuje prevažujúci rys nečestnosti či dokoncx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxmami aj v práve Európskej únie. Z rozsudkov Súdneho dvora EÚ Emsland-Stärke,117) Van Binsbergen,118) TV10,119) Centros120) a predovšetkým Halixxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxnitárneho práva nekalým či podvodným spôsobom."122)
Na základe uvedených definícií možno za zneužitie práva považovať predovšetkým taký výkon suxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx subjektívne právo, ale v rozpore s účelom práva, resp. danej právnej normy, teda v rozpore s teleologickým výkladom.123)
II. Zákaz zneužitia práva akx xxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xutne aplikovaný v plnom rozsahu, ale má byť aplikovaný v čo najväčšom možnom rozsahu. Ide o právny princíp, ktorý sa v prípade kolízie vyvažuje s inými prxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxx xxxxxxxx
xx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxkladom pre jeho riadne fungovanie ako systému. Princíp zákazu zneužitia práva nám pripomína potrebu odmietnutia formalistického prístupu k právu, kxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxzpore s jeho účelom, bola priznaná ochrana.124)
III. Rozpor s účelom
Rozpor s účelom nie je jediným typom zneužitia práva, existujú rôzne podtypy,1xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxvneho postavenia, objektívneho práva atď., keďže zneužívané nemusí byť len subjektívne právo).126)
Prvý problém nastáva už pri vymedzení toho, čo xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxx xxxxx xxxx xxadať.
V právnej metodológii sa rozlišuje medzi subjektívnou a objektívnou teleológiou. Subjektívna teleológia, resp. intencionalizmus sa zaobexx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx
xx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xri uzavretí zmluvy, alebo čo zamýšľal poručiteľ pri spísaní závetu). Intencionalizmus sa teda zaoberá zámerom subjektu. Naproti tomu stojí objektívxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx, resp. ktoré je rozumné sledovať.127) V zmysle subjektívnej teleológie je tak potrebné účel právnej normy hľadať predovšetkým v dôvodovej správe daxxxx xxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xa to, či je tento dôvod deklarovaný zákonodarcom (čiže zákon môže byť múdrejší ako zákonodarca). V oboch prípadoch by sa mala ale pri zisťovaní účelu aplxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xretože úlohou interpretácie nie je právo absurdizovať, ale, naopak, racionalizovať.128) Niektorí autori v tejto súvislosti hovoria o interpretačxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxného subjektívneho práva, a zamietnuť tie interpretačné alternatívy, ktoré vedú k neracionálnym či dokonca absurdným záverom. Tým sa rozdiel medzi sxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx úprave sa pripisovali skôr na vrub nemožnosti posúdiť do budúcna všetky dôsledky navrhovanej právnej xxxxxxx
xx xxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxvne odvetvie založené,130) čo je zvlášť relevantné pre zákaz zjavného zneužitia práva v rámci Civilného sporového poriadku.
Základné pravidlo, kxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxx xxxxxx x xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxité zdôvodnenie tohto rozhodnutia. Strohé konštatovanie, že došlo, resp. nedošlo k zneužitiu práva, bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia je v právnxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
x xxx x xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xrávna veda chápe "zjavnosť" ako otázku miery, t.j. intenzity.131) Dôvod, prečo zákonodarca stanovil, aby nebola priznaná právna ochrana iba "zjavnxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu."132) Podľa dôvodovej správy je zmysel nepriznania právnej ochrany iba "zjavnému" zneužitiu práva ten, xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xo, aby nebola právna ochrana odmietaná tam, kde nie je jasné, či skutočne k zneužitiu práva došlo.133) Dôvodová správa ale nevyjasnila, kedy je zneužixxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxuje.134) Otázka zjavnosti sa tak stáva otázkou zjavnosti účelu subjektívneho práva. Podľa iných autorov musí byť zneužitie práva zjavné v zmysle "evxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxepciách "zjavnosti": zjavnosť ako otázka miery, intenzity zneužitia práva; zjavnosť ako otázka zjavnosti účelu subjektívneho práva, o ktorého zneuxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxmatické.
Zjavnosť ako otázka miery
Ak pripustíme, že otázka "zjavnosti" je otázkou miery, intenzity rozporu s účelom subjektívneho práva, musíme xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx zneužitia dostatočná na to, aby takémuto výkonu bola odopretá právna ochrana. Ak takýto prípad nenájdeme, musíme túto koncepciu odmietnuť.136) Ak txxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx len takému zneužitiu práva, ktoré je intenzívne, evidentné, zjavné, možno povedať, že až extrémne. Zákaz zneužitia práva sa tak bude používať skôr ako
xxxxxx xxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxa nezaoberá) a so zásadou (princípom) proporcionality typickou pre právny štát. Aj v prípade absencie pozitívnoprávneho vyjadrenia "zjavnosti" by pxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxu subjektívneho práva
Ak ale pripustíme, že otázka "zjavnosti" je otázkou zjavnosti účelu subjektívneho práva, o ktorého zneužití sa uvažuje, musíxx xxxxxxxxxx xx xx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxsto problematické. Ak prijmeme túto koncepciu, musíme prijať aj to, že v prípadoch, keď nebude účel jasne určiteľný, nemôže dôjsť k zneužitiu práva, a tx xxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxom (napr. by išlo o evidentný rozpor s dobrými mravmi). V praxi sa taktiež často stáva, že je účelov daného subjektívneho práva viacero. Ak by sme prijali xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxtkými týmito účelmi.
Zjavnosť ako otázka viditeľnosti, resp. dokázateľnosti zneužitia práva
Ak pripustíme, že otázka "zjavnosti" je otázkou dokxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxsť dokázaná. Táto koncepcia súvisí s dvoma predchádzajúcimi, t.j. vzájomne sa nevylučujú; práve naopak, vzájomne sa dopĺňajú. Je totiž ľahšie dokázaxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx Táto koncepcia tak dopĺňa prvú a/alebo druhú koncepciu.138)
Z uvedeného možno za najvhodnejšie riešenie pre výklad zjavnosti zákazu zneužitia práxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxzuje riziko, že samotné zneužitie práva bude zneužité a zdôrazňuje použitie inštitútu zákazu zneužitia práva ako
ultima ratio
(prvá koncepcia). Zárxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxl sledovaný subjektom vykonávajúcim subjektívne právo nie je racionálny, a nie je tak v súlade s účelom daného subjektívneho práva (druhá koncepcia).
xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx úkonu a sankcionovanie procesného úkonu, pričom druhý následok je podkategóriou prvého následku.
Nepožívanie právnej ochrany
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxanie právnej ochrany by malo skôr znamenať, že sa na zdanlivý výkon práva (t.j. na výkon práva, ktoré je zneužitím práva) neprihliada,139) resp. že nenxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxiel od odmietnutia procesného úkonu a sankcionovania procesného úkonu môže nastať aj v prípadoch, ktoré Civilný sporový poriadok explicitne nepredpxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxie procesného úkonu totiž znamená, že nenastanú právne následky tohto procesného úkonu. Odmietnutie procesného úkonu, konkrétne žaloby, na rozdiel xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxvať účastníka, proti ktorému je namierená, t.j. účel tejto žaloby nebude domáhanie sa vlastného práva, ale výlučne úmyselné poškodenie (alebo znevýhxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxo žalobu odmietne.
Podľa Civilného sporového poriadku však nemôže dôjsť k odmietnutiu žaloby, ktorou sa zneužíva právo na podanie žaloby. Civilný sxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxx, ktorá bude prejavom zneužitia práva podať žalobu, formu zamietnutia žaloby. Možnosť odmietnutia procesného úkonu predpokladaná v Civilnom sporovxx xxxxxxxx x xxx x xxxxx xxxx xx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxpad odmietnutia žaloby či iného procesného úkonu nepredpokladá, javí sa byť táto možnosť v Civilnom sporovom poriadku nevyužiteľná.
Sankcionovanix xxxxxxxxxx xxxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxitia práva, ktoré sčasti popiera účel civilného procesu, ktorým nie je trestať, ale rozhodovať súkromnoprávne spory. Aj v tomto prípade (rovnako ako pxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxé použitie výhradne čl. 5 CSP v časti zakladajúcej následok sankcionovania zneužitia práva (rovnako ako odmietnutia procesného úkonu) bez aplikácix xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx zneužitia práva nastať v nasledujúcich prípadoch:
-
pri zneužití práva podať námietku zaujatosti - možnosť uložiť poriadkovú pokutu až do 500 eur zx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx
x
xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxné v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým doxxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxa právo.
Okrem uvedených následkov ale platí generálna klauzula, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, ktorá je aplikovateľná širšie xxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xným kategóriám. Zdá sa totiž, že zákaz zneužitia práva sa s mnohými kategóriami prelína, dopĺňa a vzťahy medzi týmito kategóriami nie sú jasné. Civilný xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xonaní. Ďalšie príbuzné kategórie, ktoré však nie sú explicitne predpokladané v Civilnom sporovom poriadku, sú šikana, zjavne bezúspešné uplatňovanxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxňovanie, resp. bránenie práva úzko súvisí s účelom, za ktorým je právo vykonávané. Tento účel nemusí byť ani nutne nemravný, ani sa ním nemusí sledovať úxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxx xxadny právom predpokladaný racionálny účel, resp. výkonom práva sa nechce dosiahnuť žiadna zmena právneho postavenia. Typickým príkladom sú tzv. prixxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx vzťahy medzi účastníkmi konania, ale domáha sa riešenia sporu preto, aby súd "uznal jeho pravdu", resp. aby sa domohol určitej morálnej satisfakcie v pxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxx xxxxxxxxxxxx xxxxesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Ako už bolo uvedené, pod zneužitím práva sa rozumie výkon práva za účelom, na ktorý toto právo nebxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxelen ním) sleduje a ktorý nie je "tým správnym účelom", môže považovať práve predlžovanie konania. Je potrebné ale v každom konkrétnom prípade náležitx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxieťahov v konaní môže byť návodom na to, aby sa nesankcionoval každý výkon práva, ktorým sa sleduje predlžovanie konania, ale len ten, ktorý prekračuje xxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxxx xxxx xxôvodnené, z akého dôvodu je predlžovanie konania účastníkom neprimerané. Neodôvodnené prieťahy v konaní tak možno považovať za príklad zneužitia prxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxný výkon práva. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia preto, že ide o typický, častý príklad zneužitia práva. Zároveň treba zohľadniť, že k prieťahom v konaní xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxx xxxxxxx xx xxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx ale potrebné dbať na to, aby nedošlo k zneužívaniu možnosti sankcionovať prieťahy v konaní, a preto každé sankcionovanie prieťahov v konaní musí byť náxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xtrany. Ide o konanie zavinené, a to vo forme úmyslu.143) Právo sa teda nielenže vykonáva v rozpore s účelom, ktorému bolo určené, ale primárnym účelom vxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxa z povahy jej označenia ale nestačí na to, aby súd s určitosťou vyslovil, že ide v konkrétnom prípade o šikanu. Absencia racionálneho účelu pri výkone prxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxesnom práve by príkladom šikany mohlo byť opakované podávanie nových návrhov sledujúce jediný účel, a to navyšovanie trov právneho zastúpenia druhej xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx xxxxxm z typov zneužitia práva, aj to nie príliš významným, a preto by sa nemali tieto dve kategórie stotožňovať.145)
Zjavne bezúspešné uplatňovanie alebo xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxiel od Správneho súdneho poriadku). Napriek tomu je medzi týmito kategóriami rozdiel z hľadiska ich skutkovej podstaty. Zároveň platí, že následky, s xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxe alebo bránenie práva obdobne, ako je tomu pri zneužití práva s obdobným odôvodnením: aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, či už zo strany úxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx nemôže byť dosiahnutý. Podstata aj tejto kategórie teda spočíva v účele, tentokrát ale nie je právo vykonávané nutne v rozpore s účelom daného subjektíxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxjvyššieho súdu SR o zjavne bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo vxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxladom zjavne bezúspešného uplatňovania, resp. bránenia práva môžu byť aj niektoré námietky zaujatosti.147)
Obchádzanie zákona
Zákon obchádza txxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xúto normu zneužíva k porušeniu inej normy.148) Obchádzajú sa najčastejšie subjektívne povinnosti (na rozdiel od zneužitia práva, kde sa najčastejšxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xýnimku z tejto subjektívnej povinnosti.149) Základný rozdiel medzi zneužitím a obchádzaním spočíva teda v tom, že pri obchádzaní subjektívne právo xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxne právo existuje, ale je vykonávané nad rámec svojho obsahu.150)
Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
Zneužitie práva býva často nesprávne limitxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxáva a výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.
Slovenská a česká právna náuka v minulosti podraďovala možné prípady zneužitia práva pod prípady rozpxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxm výkonu práv v rozpore s dobrými mravmi a zákazom zneužívania práva je nepochybne úzky, je možné ale predsa len uvažovať nad určitým rozdielom. Pri zneuxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxovú úlohu dobré mravy, t.j. "súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú určitú nemennosť, vystihujú poxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx uznávaných a zachovávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často zaisťované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými zásxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx x účelom daného práva, a teda byť zneužitím práva, a súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi. Nemusí tomu ale tak byť vždy.
Kontroverzným sa javí prípad posxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxú si treba v úvode skúmania tohto problému položiť, je, aký je účel subjektívneho práva podať námietku premlčania. Ak je tým účelom premietnutie princíxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x
xxxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxx, aby toto právo bolo vykonávané v rozpore xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xx xxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxania v konkrétnom prípade nemravné v závislosti od konkrétnych okolností. Podanie námietky premlčania môže tak byť buď len v rozpore s dobrými mravmi, xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxého práva, ale práva ako takého, ako napríklad princíp poctivosti, slušnosti, či neminem leadere (nikomu neškodiť). Takéto široké vymedzovanie účelx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx zamietnutie námietky premlčania, ktorá je evidentne nemravná, postačuje inštitút zákazu výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Podľa nálezu Ústavxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxlade konkrétnych okolností nemohli počítať s tým, že námietka premlčania bude podaná, spoliehali sa na rodinné väzby. Súd v tomto prípade neuvažoval o xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxe ďalších rozhodnutí týkajúcich sa námietky premlčania, v ktorých sa už ale uvažovalo aj o zneužití práva. "Není pochyb o tom, že námitka promlčení zásaxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxáva na úkor účastníka, který marné uplynutí promlčecí doby nezavinil a vůči němuž by za takové situace zánik nároku na vydání bezdůvodného obohacení v dxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxx xxx xxxxx xxé právo včas neuplatnil (srov. citovaný nález Ústavního soudu ČR ve věci sp. zn. II. ÚS 309/95 nebo rozsudek Nejvyššího soudu ČR ve věci sp. zn. 25 Cdo 1839xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx jen v těch výjimečných případech, kdy by bylo výrazem zneužití tohoto práva na úkor účastníka, který marné uplynutí promlčecí doby nezavinil, a vůči něxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx jím uplatňovaného práva a s důvody, pro které své právo včas neuplatnil. Tyto okolnosti by přitom musely být naplněny v natolik výjimečné intenzitě, abx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxkonu práva odepřít ochranu pro jeho rozpor s dobrými mravy, se odvíjí od posouzení zcela jedinečných skutkových okolností daného případu, jež lze jen oxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx súdy považujú za zneužitie práva len taký výkon práva, ktorý je šikanou a zároveň v rozpore s dobrými mravmi: "Za zneužití výkonu práva ve smyslu uvedenéxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxnými dobrými mravy vedeno přímým úmyslem způsobit jinému účastníku újmu."157)
VII. Aplikácia princípu zákazu zneužitia práva
Z dosiaľ uvedeného xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxdie skôr k zdržanlivosti, teda k tomu, aby nebol používaný intenzívne, a teda skôr výnimočne.158) Jeho funkcia je v prvom rade korektívna, je prostriexxxx
xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxdy, keď vystane potreba vyvažovať protichodné záujmy, koncept ,zneužitia' je príliš rigidný, aby poskytol adekvátne riešenie. Nedokáže poskytnúť axx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxtlivým záujmom. Preto sa zdá, že moderným poňatím by malo byť pokúsiť sa stanoviť limity čo do rozsahu a obsahu subjektívnych práv a ich váhu vo vzťahu k inxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx xxx xxxx x xxxxxx xxxx, ktorým v tomto kontexte čelia. V ideálnom prípade by v záujme právnej istoty mali byť tieto kritériá odvodené skôr z právnych hodnôt než odkazom na spolxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxutná na vyváženie rigidity striktných pravidiel formulovaných v občianskych zákonníkoch. Ak existujú flexibilnejšie koncepty než ,zneužitie právxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx prinášať lepšie výsledky či už v otázkach konzistencie, predvídateľnosti (a teda právnej istoty), či flexibility. To zrejme vysvetľuje, prečo moderxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxa je vhodné uprednostniť iné koncepty, ak sú k dispozícii, ideálne stanoviť jasnejšie limity výkonu konkrétnych subjektívnych práv. G. Kodek k tomu doxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxeužívaniu princípu zákazu zneužitia práva.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxho obohatenia by zasahoval do práva oprávnených záujmov iných a bol by v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný si bol počas xxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx Uvedenú skutočnosť žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa nenamietal (§ 205a ods. 1 OSP). Takúto námietku by však bolo možné považovať za dôvodnú ibx x xxxxxxxx xx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxnom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxé, ktorým má však byť dosiahnutie nedovoleného výsledku. Aj keď to odôvodňujú pomery účastníka, nie je možné mu priznať oslobodenie od súdnych poplatkxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xx xx xkutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny výkon pxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxedky řízení dokládají, že institut návrhu na delegaci vhodnou (§ 12 odst. 2 o. s. ř.) je účastníkem řízení zneužíván k obstrukci a cílenému protahování oxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xrostředcích může mít skutečnost, že soud návrh na delegaci vhodnou nepředložil soudu, který je nejblíže společně nadřízen příslušnému soudu a soudu, xxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxxx x x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxxx, jež je zneužitím procesních práv účastníka (§ 2 o. s. ř.), nešlo.
Nález Ústavného súdu ČR zo 17. decembra 2015, sp. zn. IV. ÚS 3216/14:
Z hlediska posoxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxx xxa se jedná o způsobilý důvod pro zastavení exekučního řízení. Stran aplikace zásady zákazu zneužití práva v exekučním řízení, Nejvyšší soud ČR zaujal vx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x x xxxxx x xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxvněnému procesním předpisem pro případ, že povinnost uložená exekučním titulem vydaným v nalézacím řízení nebyla splněna dobrovolně. Proto nelze dlx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x x x xxxxx x xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxení z 27. března 2012, sp. zn. 20 Cdo 3291/2011). Ústavní soud ČR pokládá právní názor Nejvyššího soudu ČR za přiléhavý potud, mají-li námitky povinného xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxstup k námitkám povinného je odůvodněn tím, že přezkum souladu výkonu práva s dobrými mravy proběhl v řízení nalézacím, není proto nutné jej opakovat v řxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx zákazu zneužití práva se totiž neuplatňuje pouze x xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x x xx xx xxx xxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxotlivé procesní úkony účastníků je proto třeba podrobit i přezkumu z hlediska jejich souladu s účelem procesní normy či procesního institutu. Za zneužxxx xxxxx xxx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxtavují tzv. šikanózní návrhy či postupy, které se vyznačují úmyslem účastníka způsobit protistraně škodu. Škodlivost šikanózního jednání se přitom xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxt další negativní důsledky s řízením spojené (typicky např. důsledky insolvenčního návrhu), ale spočívá také v tom, že zbytečně zatěžuje soudní soustxxx x xxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxx x x xx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxžití procesních práv, musí obecné soudy, mají-li dostát své základní povinnosti vyjádřené v čl. 90 Ústavy ČR, vždy postupovat tak, aby v rámci možnostíx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
Obsah výkladu:
I. Úvod
II. xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xx xxod
Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k čl. 6 CSP navrhovaný princíp reflektuje moderné poňatie bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuxx xx x xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx reflektuje judikatúru štrasburských orgánov ochrany práva, ktorá zásadu rovnosti zbraní vníma ako rovnakú mieru možnosti participovať na procesnýxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxvantnej námietke, tvrdeniu či dôkazu mala protistrana objektívnu možnosť sa vyjadriť. Nóvum spočíva v zavedení osobitných konaní so slabšou stranoux xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxhu sporových strán.
Článok 6 CSP zakotvuje zásadu (princíp) rovnosti strán sporu a zásadu (princíp) ochrany slabšej strany, zásadu (princíp) prihxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx x xxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
Zásada (princíp) rovnosti strán má svoj základ v Ústave SR v čl. 12 ods. 1, podľa ktorého sú si všetci rovní v dôstojnosti a v právach, a v čl. 47 ods. 3, podľa xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxj základných predpokladov aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, i keď z jeho textu priamo nevyplýva. Podstata princípu rovnosti spočíva v tom, že strany sporx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx zo strán. Nie je rozhodujúce xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xrocesného útoku patrí k rovnosti aj zabezpečenie toho, že sa od žiadnej strany nebude vyžadovať plnenie procesných povinností, ktoré jej nevyplývajú xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxie dôkazného bremena alebo náhrada trov konania).162) Princíp rovnosti je zároveň premietnutím rovnosti subjektov v súkromnoprávnych hmotnoprávxxxx xxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxné i v konaní pred súdom. Na rozdiel od hmotného práva tu ale nejde o rovnosť všetkých subjektov zúčastnených na konaní, pretože medzi tieto subjekty patxx xx xxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xe jasné, ktorej zo strán prislúcha hmotné právo, ktoré je predmetom sporu. Táto neistota znemožňuje, aby bolo s ktoroukoľvek zo strán nakladané procesxx xxxx xxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xpravné prostriedky, vyjadrenia o dôkazoch a pod. Pre obe strany platí, že sa musia alebo nemusia dať zastupovať advokátom, platia pre ne aj rovnaké procxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xúd by nemohol vydať spravodlivé rozhodnutie, pokiaľ by stranám nezaistil rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. To, samozrejme, neznamená, že pokiaľ xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxéto chápanie princípu rovnosti je absurdné, v praxi ale môže byť (neprávom) požadované.166)
Princíp rovnosti strán má predovšetkým znamenať "rovnxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane a každá strana musí mať možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré nie sú jasne nevýhodné v pxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxoj prípad za takých podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatnej nevýhody voči jej protistrane."168) ESĽP označil za typické príklady porušenia rovnxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xzavretie ústnej dohody mohli preukázať len jej dvaja svedkovia a jedna strana mohla predvolať jedného svedka, zatiaľ čo druhá nemohla predvolať druhéxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxxx xxh krížový výsluch; aby súd prijal dôkazy predložené stranami;172) aby bol účastník konania oboznámený s dôvodmi rozhodnutia a mohol ich účinne napadxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx k prostriedkom potrebným pre efektívnu účasť v súdnom konaní (napr. k zdravotnej dokumentácii),176) kde patrí aj rovnosť v prístupe k utajovaným dokxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxta do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku, konkrétne:
-
každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku, resp. jazyku, ktorému roxxxxx xx xxx xxxxx
x
xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx
x
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxx
x
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx,
-
ustanovenie opatrovníka osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom (§ 69 CSP).
III. Zásada (princíp) ochrany slabšej strany
V prípade pxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx) ochrany slabšej strany. Táto zásada (princíp) vyplýva z čl. 6 ods. 1 CSP z časti "okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxx x xxxx x xxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxšuje tri kategórie slabšej strany:
-
spotrebiteľ v spotrebiteľských sporoch podľa § 290 a nasl. CSP,
-
diskriminovaná osoba v antidiskriminačnxxx xxxxxxx xxxxx x xxx x xxxxx xxx x
x
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx x xxxxx xxxx
xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxí nie sú vylúčené i ďalšie. Zmyslom zásady (princípu) ochrany slabšej strany nie je zvýhodňovanie tejto strany na úkor druhej strany, ale iba dorovnanix xxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxx xxxxxx xxxnakú "štartovaciu pozíciu". Postavenie slabšej strany je potrebné zlepšiť, resp. korigovať len do tej miery, kým sa nedosiahne funkčná procesná rovnxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx
xx xxxxx
xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xa úkor pôvodne "silnejšej strany". Tieto princípy je potrebné proporcionálne pomeriavať, je potrebné taktiež vyvarovať sa zneužitia jedného či druhxxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx uplatňuje ochrana slabšej strany, sú predovšetkým nasledujúce (uvedený výpočet zahŕňa len špecifiká, ktoré platia rovnako pre všetky kategórie slaxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x x xxxxxx xxxxx x komentári k jednotlivým ustanoveniam sporov s konkrétnou kategóriou slabšej strany):
-
rozšírená poučovacia povinnosť - súd je v sporoch so slabšxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxom rozsahu, ako predpokladá všeobecná poučovacia povinnosť, predovšetkým o tom, aké dôkazy môže predložiť, o možnosti podania návrhu na neodkladné oxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xx xxxx x xxxx x xxx xxxxx táto rozšírená poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na poučenie o procesných, nie hmotných právach;
-
zastúpenie - okrem zastúpenia advokátom či Cxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x91 ods. 1 CSP), diskriminovaná osoba osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou (§ 308 xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx
x
xxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxpech vyšetrovacej zásady (princípu), čo sa prejavuje v tom, že súd môže vykonať aj iné ako žalobcom navrhnuté dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutix xxxx xx xxxx x xxxx x xxx xxxxx
x
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx x96, § 312, § 320 CSP);177)
-
rozsudok pre zmeškanie - rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať v neprospech slabšej strany (§ 299 ods. 1, § 313, § 321 CSPxx
x
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx x xxxx x xxx xxxxx
xxx xxxxda (princíp) prihliadania na špecifické potreby strán
Aj v prípade sporov, v ktorých nie je jednou zo strán slabšia strana v zmysle spotrebiteľ, zamexxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxany. Tie vyplývajú z jej zdravotného stavu, kde pôjde predovšetkým o potrebu prihliadať na nepriaznivý či už telesný, alebo psychický zdravotný stav axxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxplyvnené predovšetkým dosiahnutým vzdelaním, príjmom, vlastníctvom, sociálnym ocenením vykonávanej profesie, podielom na moci a rozhodovaním a ďxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xj pozitívne, priaznivé sociálne postavenie, ktoré je spojené napríklad s pracovnou vyťaženosťou. Uvedená zásada prihliadania na špecifické potrebx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx pojednávania, prestávok na pojednávaní, posúdenia žiadosti o ospravedlnenie z pojednávania, potreby špecifických pomôcok pri účasti na pojednávaxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xx xxxxx x xxxxxxx x čl. 96 odst. 1 Ústavy ČR a na úrovni podústavního práva je pro civilní řízení zakotven v § 18 o. s. ř., přičemž se promítá i do řady dalších ustanovení tohoto xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxd [srov. nález z 21. srpna 2008, sp. zn. II. ÚS 657/05 (N 146/50 SbNU 291)]. Obdobným způsobem je tento princip interpretován i v ustálené judikatuře Evroxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxx x xxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxle jen "Úmluva") považuje zásadu "rovnosti zbraní". Z této zásady tento soud dovozuje, že každé procesní straně má být dána přiměřená možnost přednést xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxx x993 ve věci Dombo Beheer B. V. proti Nizozemí, č. 14448/88, bod 33).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp. zn. 5 Cdo 122/2010:
Zúčastniť sa xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxnovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta OSP určuje len jednu výnimku z tohto práva účastníka, za ktxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxx x x xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xdročenie pojednávania. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý, okrem iného, vyžaduje, abx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxosťou disponuje druhý účastník (pozri rozsudky ESĽP Ankerl proti Švajčiarsku, 1996 - V, s. 1567, Helle proti Fínsku, 1997 - VIII, s. 2928 a pod.).
Uznexxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada "rovnosti zbraní". Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účasxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xčastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie "rovnosti zbraní" z pohľaxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxincípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požixxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxí s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu xxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxx xx xxda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR nevykonanxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxdy "rovnosti zbraní". Ústavný súd SR vo svojom náleze z 26. januára 2010, sp. zn. III. ÚS 332/09, vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak xxxxx xxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xúdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Nález Ústavného súdu SR z 18. apríla 2013, sp. zn. II. ÚS 249/2012:
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudskx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxmeraná možnosť predniesť svoj prípad za podmienok, ktoré ho neumiestnia do zjavnej nevýhody voči jeho protistrane. Okrem tejto požiadavky zahŕňa konxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx na to, aby ich návrh bol úspešný, ale taktiež musia mať vedomosť o všetkých predložených dôkazoch a stanoviskách a vyjadriť sa k nim na účely ovplyvnenia xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxch konania, aby posúdili, či sa budú, alebo nebudú k dokumentu vyjadrovať. Výnimkou je iba situácia, keď udelenie takýchto práv a možností by nemalo žiaxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxenskej republike (35090/07), odseky 84 - 90, zhodne aj napr. sp. zn. I. ÚS 230/03].
Nález Ústavného súdu ČR z 28. januára 2014, sp. zn. Pl. ÚS 49/10:
V prxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xeakci na to navrhl vydání rozsudku pro zmeškání. Otázka, na niž musí Ústavní soud ČR nyní odpovědět, tedy zní, zda z hlediska zásady rovnosti účastníků řxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxaný namítne, že zatímco jeho neúčast mohla být důvodem vydání rozsudku pro zmeškání, soud nemůže obdobně procesně jednoduše reagovat i na neúčast žaloxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x x xxxxxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xásledně navrhne vydání daného rozsudku (jak se stalo ve věci projednávané Okresním soudem v Děčíně). Pouze u první situace je zjevné, že případné zrušexx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx jejímž výsledkem by byla možnost jak žalobce, tak žalovaného dosáhnout vydání kontumačního rozsudku. Cílem rovnosti účastníků však není vytvoření mxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx neumožnil dosáhnout vydání kontumačního rozsudku ani jedné ze stran. Stejně tak by byla zásada rovnosti účastníků xxxxxxxx x x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxstavivší se druhé strany. Rovnost účastníků řízení je tedy neutrální k tomu, v čem si jsou strany rovny, a řeší toliko, zda si jsou rovny. Jinak řečeno, je xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx ze zásady rovnosti účastníků; pokud by tomu tak nebylo, Ústavní soud ČR je nadán pravomocí takovou úpravu kontumačního rozsudku zrušit a znovuotevřít xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xezakotvit, či zda zvolí zcela jiné, alternativní řešení [např. hrazení nákladů zmařeného jednání nedostavivší se stranou nebo povinnost soudce (v přxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
Za ústavně konformní je tedy podle Ústavního soudu ČR nutno pokládat takový postup civilních soudů, při němž v situacích, v nichž by účastníkovi řízení xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxx xxxxxxxx xxvnosti účastníků řízení, tuto paušální náhradu coby náhradu hotových výdajů podle § 137 odst. 1 o. s. ř. i účastníkovi řízení, který advokátem zastoupex xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxm paušální náhrady coby náhrady hotových výdajů podle jejich demonstrativního výčtu v § 137 odst. 1 o. s. ř. i účastníkovi řízení, který advokátem zastoxxxx xxxxx x xx x xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
Nález Ústavného súdu SR z 1. decembra 2015, sp. zn. II. ÚS 414/2015:
Rovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého procesu. Právo na spravodlivý xxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl proti Švajčiarsku z 23.10.1996). Súdne rozhodnutie je výsledkxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xpor je možnosťou strany opierať (
contra
dicere) požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy. Jedným z prvxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxazy a argumenty, ktoré považuje za nutné, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu na účely ovplyxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx x xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xámietka sťažovateľky o nedodržaní princípu rovnosti zbraní tým, že jej neboli doručené stanoviská fondu považovaného všeobecnými súdmi za účastníkx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxvnosť xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxažovateľka nemala možnosť zaujať vlastné stanovisko k názorom vyjadreným fondom považovaným všeobecnými súdmi tiež za účastníka konania.
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xx xxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxdovej správy k čl. 7 CSP ide v tomto článku o vyjadrenie dispozičného princípu, ktorým je sporové konanie takmer bez zvyšku ovládané. Dispozičný princxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxerlivému vyriešeniu ich hmotnoprávneho konfliktu (mediačná funkcia civilného súdnictva).
Článok 7 CSP tak obsahuje dispozičnú zásadu (princípx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx je v rukách strán, nie súdu alebo iných subjektov. Dispozičná zásada je založená na idei právneho záujmu; iniciatívu má ten, kto uplatňuje či bráni svoj xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxmetom konania. Sporové konanie je z povahy veci ovládané dispozičnou zásadou, nesporové (resp. mimosporové) zásadou oficiality, kde sú okrem záujmox xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xx. 46 Ústavy SR. Najviac sa dispozičná zásada prejavuje v konaní pred súdom prvej inštancie. Zmyslom dispozičnej zásady je umožniť strane disponovať koxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxkým, ale iba jeho predmetom, t.j. meniť predmet konania prostredníctvom tzv. dispozičných úkonov. Strany majú teda možnosť slobodne nakladať s konanxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx x xxx xxxo bude civilné sporové konanie prebiehať (dispozícia konaním) a aký bude okruh otázok, ktoré budú v tomto konaní prejednávané a rozhodované (dispozícxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxa prejednávať len to, čo bolo stranami (resp. navrhovateľom) predložené, a len v rozsahu, v akom to navrhovateľ požaduje (je viazaný žalobným petitom)x x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx x xxxxxosti spoločne vyvíjala a najprv bola s ňou stotožňovaná,182) a to až do 19. storočia. Rozdiel medzi týmito zásadami spočíva v tom, že zatiaľ čo prejednaxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxn čo do konania a vymedzenia predmetu konania.183) Obsahom dispozičnej zásady je voľnosť subjektov využiť niektorý z právom ponúkaných úkonov na nakxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxznamená teda, že strany môžu voľne disponovať skutkovým stavom, pretože ten je pochopiteľne daný už pred začatím konania.184) S dispozičnou zásadou xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxx x xx xxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxo, pretože dispozícia konaním je v rukách žalobcu). Porušenie rovnosti dispozičných možností ohľadom predmetu konania by znamenalo porušenie zásadx xxxxxxxx xxxx x xxxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx procesného práva. Tieto dve zásady ale nie je možné stotožňovať. Základný rozdiel spočíva v rozdiele medzi verejným právom, kam spadá civilné procesnx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxve verejnom totiž neplatí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Dispozičná vôľa strán v civilnom procesnom práve sa prxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxse je daný v prvom rade tým, že je vyjadrením dispozičnej autonómie subjektov hmotného práva v adekvátnej forme v civilnom procese, a v druhom rade tým, žx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxxxxx xx súčasne istotu, že žiadnym spôsobom nemôže do jej súkromnoprávnych vzťahov zasiahnuť štátny orgán.186)
Z uvedeného vyplýva, že dispozičné úkony mxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxícia predmetom konania).
d)
K úkonom dispozície konaním ako takým patria predovšetkým:
-
podanie žaloby (§ 156 CSP),
-
podanie žaloby prokurxxxxxx xx xx xxxx x xxxxx
x
xxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx
x
xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx
x
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxi vzájomnou žalobou (§ 147 a nasl. CSP),
-
podanie zhodného návrhu na prerušenie konania (§ 163 ods. 1 CSP) a
-
podanie xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx ako takým zásada oficiality, ktorá je inak typická pre mimosporové konanie. Prejavuje sa v úkonoch, ktoré môže súd urobiť aj bez návrhu strán (ex offo), xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx procesných podmienok, vykonateľnosti rozhodnutia a zistenia cudzieho práva (§ 185 ods. 3 CSP), zrušenie neodkladného opatrenia (§ 335 ods. 1 a 2 CSP) x xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxntári k tomuto článku), nepripustenie zmeny žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (§ 143 ods. x xxxx xxxxx xx xxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí (§ 146 ods. 1 CSP).187)
e)
K úkonom dispozície predmetom konania patria predovšetkým:
x
xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx
x
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxx x
x
xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx
xx x xxxxxxx xxxxto úkonov môže proti dispozičnej zásade pôsobiť zásada oficiality, napríklad pri neschválení zmieru súdom, ak je to v rozpore so všeobecne záväznými pxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxloby či uzavretie zmieru).188)
Nie všetky procesné úkony, ktorých vykonanie je závislé výlučne od vôle strany (sú v jej dispozícii), je možné považoxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxňuje konanie alebo jeho predmet. Medzi úkony, ktoré nemajú povahu dispozičných úkonov a nie sú tak prejavom dispozičnej zásady, patria napríklad podaxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xx xxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxx xxxx xx xxx xxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxx.
V súvislosti s dispozíciou predmetom konania je potrebné ešte priblížiť pojem "predmet konania". V súčasnosti sa za prevažujúci názor ohľadom tohxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx
-
z predmetu procesného nároku, ktorý je vymedzený vecným návrhom na súdne rozhodnutie, t.j. predovšetkým žalobným petitom, v ktorom je vyjadrenéx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x
x
xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxm základom predmetu sporu sú vzhľadom na prejednaciu zásadu iba tie skutkové prednesy, ktoré procesná strana uviedla v konaní, nie tie skutočnosti, ktxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxm petitom a jednak skutkovým opisom. Inou (menšinovou) teóriou vymedzenia predmetu sporu je tzv. jednočlenná teória predmetu sporu. Podľa tejto teórxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx x xx xx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxebo až v priebehu konania, napríklad v dôsledku spojenia vecí. Predmet sporu vymedzuje predovšetkým žalobca v žalobe. Takto vymedzený predmet sa však x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx. 5 CSP) či ľubovôle, ani spôsobovať zbytočné navyšovanie nákladov.191)
Vymedzenie predmetu konania, ktorým je súd viazaný, je najdôležitejším dôxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xx xxx xxxx xx x xxx xxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxrhu (ultra petitum). Výnimkou je prípad, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods. 2 CSP). V odvolaxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxpisu, tvorí prípad, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, a prípad nerozlučného spoločenstva, keď odvoxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxb usporiadania vzťahov medzi účastníkmi, je, že ide o usporiadanie právne relevantného spoločenského vzťahu, ktorý môže usporiadať súd konštitutívxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxk úvahy súdu vopred správne neodhadol, by bolo z hľadiska princípov a cieľov civilného procesu neprijateľné.192) Patria sem napríklad vysporiadanix xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxenej stavby, zrušenie spoločného nájmu manželov, súhlas prenajímateľa s výpoveďou z nájmu bytu, rozhodovanie o bytovej náhrade či prípady vysporiadxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxé, netýka sa teda vzájomných subjektívnych hmotných práv strán a má význam len pre postup súdu v konaní.194)
III. Zásada (princíp) zmierlivého vyriešxxxx xxxxx
xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxsť je konkretizovaná ďalšími ustanoveniami Civilného sporového poriadku, predovšetkým § 148 CSP. Podľa odseku 2 druhá veta sa má súd vždy pokúsiť o uzaxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xočas celého konania vo všetkých jeho fázach. Táto povinnosť tak nemôže byť obmedzená len na predbežné prejednanie sporu (§ 170 ods. 2 CSP) a strany sa môžx xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx x x xxx xxxx x xxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxia.
Zmyslom usilovania sa o zmier je hospodárnosť v zmysle šetrenia nákladov a času, efektívnosť a zároveň vyriešenie sporu kompromisom v záujme oboxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxo hľadiska väčšiu tendenciu dodržiavať schválený zmier a taktiež väčšiu šancu spolupracovať medzi sebou aj v budúcnosti než v prípade autoritatívnehx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxe uvedené v Civilnom sporovom poriadku [konanie o zmieri (§ 148 CSP), riešenie sporu pomocou mediátora (§ 170 ods. 2 CSP)], do úvahy pripadajú ale aj iné sxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xx96, sp. zn. Pl. ÚS 43/95:
Okrem toho, pre sporové konanie je typické uplatnenie dispozičnej zásady a prejednacej zásady, na rozdiel od nesporového konxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxx xx xxxľa § 35 ods. 3 OSP je prokurátor v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastníx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx, podľa ktorého je prokurátor vzhľadom na § 35 ods. 3 OSP účastníkom konania. Prokurátor je teda obmedzený len tým, že nemôže robiť úkony, ktoré môže vykxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxe však môže robiť skutkové prednesy, navrhovať dôkazy, a to zrejme aj vtedy, ak účastník takýto prednes alebo dôkaz neurobí alebo nechce urobiť. Účastnxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxx x xx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxvo konať v spore tak, aby prehral. Nemožno mu vnútiť víťazstvo, i keby mu malo patriť. V tomto smere tu možno vidieť reálne nebezpečenstvo porušenia ústaxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxx xxxávnenie slobodne disponovať hmotnými a procesnými právami v občianskom súdnom konaní. Je výsostným (slobodným) právom účastníka rozhodovať o tom, axx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxo súdu, nedovoleným spôsobom obmedzuje ústavné právo autonómie vôle strán, ktoré možno vyvodiť z čl. 12 ods. 1 prvá veta v spojitosti s čl. 46 ods. 1 Ústaxx xxx xxxxx xxx xx xxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xvojho práva na nezávislom a nestrannom súde..."
Nález Ústavného súdu ČR zo 16. januára 2003, sp. zn. III. ÚS 210/02:
Obecně lze uvést, že vážné důvodyx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxký a pod.) zájem na tom, aby x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx
xxx xxx xxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxže soud v občanském soudním řízení (až na stanovené výjimky) žalobci přiznat více, než požadoval v žalobním petitu, a žalovanému nemůže uložit jinou nex xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxx Porušení této zásady lze v rovině ústavněprávní nahlížet jako porušení práva na spravedlivý proces [srov. nález z 11.12.1997, sp. zn. IV. ÚS 218/95 (N 1xxxx xxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx zásadně vymezen právě petitem žaloby. Nepřípustnou modifikací předmětu řízení soud - obdobně jako u tzv. překvapivých rozhodnutí - upřel žalovanémux xxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxusta 2009, sp. zn. 33 Cdo 3311/2009:
Ve sporném řízení, které je ovládáno dispoziční zásadou, platí, že soud je vázán žalobou. Citované ustanovení mimx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xřiznal sice požadované plnění, avšak z jiného skutkového základu (z jiného skutku), než který byl předmětem řízení.
Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx zásadou je na žalobci, aby určil, kdo bude v řízení žalovaným, případně aby i nesl za toto určení (okruh účastníků) procesní odpovědnost; jestliže jako xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xiné). Žalobce ponese důsledky procesního neúspěchu, jenž se projeví tím, že jeho žalobu soud zamítne. Na tom nic nemění okolnost, že - oproti situaci přx xxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxx xx x xx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx účelem totiž není nahrazovat vůli žalobce, nýbrž zajistit, aby řízení proběhlo - z hlediska daných procesních pravidel - korektně a hospodárně. Úvahax xxx xxxxx xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxtahu k uplatněnému nároku solidárně či samostatně), se promítá až do výsledku sporu a v rámci vymezeném ustanovením § 92 odst. 1 o. s. ř. nemá místa.
Uznxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxy žalobcu, koho označí vo svojej žalobe ako žalovaného. Bez ohľadu na to, či podľa predbežného názoru súdu je označený žalovaný naozaj nositeľom tvrdenxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxprávne nie je pasívne legitimovaný (nie je nositeľom takých práv, resp. povinností, o aké žalobcovi v podanej žalobe ide), žalobu zamietne. V zásade obxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxčiť za žalovaného inú osobu, než akú označil v pôvodne podanej žalobe. Motívom, pre ktorý sa žalobca spravidla takto rozhodne, je prípad, ktorý má na mysxx x xx xxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xúhlasu súdu znamená vo svojich dôsledkoch, že dispozičná sloboda žalobcu pri rozhodovaní sa o zmene účastníka na žalovanej strane je menšia, než je jehx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x 92 ods. 3 OSP musí byť taký, aby čo najviac rešpektoval dispozičnú slobodu účastníkov konania. Zároveň však s ohľadom na procesnú ekonómiu je na mieste xxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xrevod alebo prechod práv a povinností. Rozhodnutím o pripustení zmeny účastníka na strane žalovaného súd nijako neprejudikuje konečný záver o tom, či xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xx, alebo nie je nositeľom tých hmotných práv, resp. povinností, o ktoré v konaní ide.
Nález Ústavného súdu SR z 8. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 770/2016:
xx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxednanie a najmä skončenie veci.
Obsah výkladu:
I. Úvod
II. Povinnosť tvxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xx xxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxx x xxP. Oba tieto články považuje za vyjadrenie princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Tieto xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na txxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx je komentár uvedený v rámci čl. 9 CSP. V rámci tohto článku je výklad obmedzený na procesné povinnosti a procesné bremená.
Procesné povinnosti a bremexx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx sa často zamieňajú. Pod procesnou povinnosťou možno rozumieť povinnosť ustanovenú objektívnym procesným právom voči strane sporu, ktorá formuluje xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxm bremenom je špecifický následok nedodržania určitej procesnej povinnosti. Procesné bremeno je xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xijak vynucovať. Povinnosti zároveň vychádzajú z hmotného práva, zatiaľ čo bremená z procesného práva. V prípade procesného bremena viaže právna normx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxena oprostí určitým procesným konaním - toto bremeno tzv. "unesie".197) Rozdiel medzi procesnými povinnosťami a bremenami je daný podľa niektorých xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxedkom neunesenia procesného bremena zhoršenie procesného postavenia či dokonca strata sporu. Tieto názory ale boli čiastočne prekonané právnou teóxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxzhodné. Iným kritériom oddelenia procesných povinností od bremien môže byť ich obsah. Obsahom povinnosti je konkrétna, presne stanovená činnosť, ktxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxaná, často až zásahom súdu. Dovtedy možno hovoriť len o latentnej povinnosti, z nesplnenia ktorej nemožno vyvodiť žiadny negatívny procesný následokx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxe. Obsah bremena nie je teda konkrétne určený zákonom ani súdom, nie je ním presne dané, ako má strana postupovať, aby bremeno uniesla, stranám je ponechxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxrnosti vyplýva, že tvrdenie a dokazovanie nemá byť nadmerné, ale má vždy zodpovedať účelu civilného sporu, ktorým je ochrana ohrozených alebo porušenxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxu splneniu týchto povinností, hoci väčšina činností prináleží stranám, ktoré musia byť v spore aktívne, aby uniesli svoje bremená. Súd má viesť strany x xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xle v okamihu, kedy má dôjsť k zostreniu týchto povinností a k ich premene na bremená. Bez súčinnosti súdu k tejto premene nemôže dôjsť. Čím viac je civilný xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx x xxx xxx xxxxxxxxx xx xxvinnosť tvrdiť a b) dôkaznú povinnosť; tieto je potrebné rozlíšiť od c) bremena tvrdenia a d) dôkazného bremena.
II. Povinnosť tvrdiť a bremeno tvrdiť
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx už na začiatku sporu tvrdiť skutočnosti vo svoj vlastný prospech. Rozsah povinnosti tvrdenia je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá má byť podľx xxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx strana tvrdiť (a následne dokázať), ak chce dosiahnuť xxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V prípade nedodržania tejto abstraktnej a súdom zatiaľ nxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxx xxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xúto povinnosť konkretizuje napríklad tým, že stranu veľmi konkrétne vyzve k odstráneniu vád žaloby, premieňa sa táto procesná povinnosť na bremeno. Px xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxť spor v neprospech strany sporu, ktorá neunesie bremeno. Okamih premeny procesnej povinnosti tvrdiť (ale aj dôkaznej povinnosti) na bremeno je rozhoxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxa predovšetkým pri koncentrácii konania. Existuje ale aj tzv. prvotné bremeno tvrdenia, ktoré musí žalobca naplniť ešte pred koncentráciou konania, x xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx základné skutočnosti, t.j. fakty, ktoré musí mať súd k dispozícii už na začiatku konania, aby mohol posúdiť, či nárok, ktorého sa žalobca domáha, nie je xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x x xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxto možno hovoriť o prvotnom subjektívnom bremene tvrdenia. Až v momente naplnenia prvotného subjektívneho bremena tvrdenia môže na strane žalobcu dôxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxinnosti žalobcu tvrdiť a dokázať, ktorá sa v priebehu sporu môže premeniť na bremeno tvrdiť a dokázať pod sankciou neúspechu v spore.201)
Celkovo možxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xochádza v okamihu, keď súd vyzve žalobcu, aby odstránil vady podania. Druhá premena povinnosti tvrdiť a aj povinnosti dokázať nastáva v okamihu koncenxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxkázať prebieha ale aj v ďalších fázach konania. Poslednou a definitívnou premenou je okamih právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.202)
III. Dôkaxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx Súd v sporovom konaní totiž sám od seba nedokazuje, skutková a dôkazná iniciatíva náleží prakticky výhradne procesným stranám, čo súvisí predovšetkýx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxmie povinnosť predložiť presvedčivé dôkazy na podporu tvrdených skutočností. Dôkazná povinnosť sa poučením súdu konkretizuje a premení sa na dôkaznx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx x x xxmi spojené bremená nezaťažujú len žalobcu, ale aj žalovaného, hoci nie v rovnakom rozsahu a v rovnakom momente.203) xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxkaznej povinnosti je ale daný procesným právom, ktoré formuje jej dynamickú dimenziu. Dynamickú v tom, že sa nesplnenie povinnosti dokázať (a tvrdiť) xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxx xx xxxx xx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx dôkaznej povinnosti nie je teda fixný, ale môže a spravidla sa aj v priebehu konania mení, napríklad tým, že sa objavia nové skutočnosti, ktoré vedú k vznxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx tvrdenia sú výsledkom myšlienkovej konštrukcie samotného sudcu, ktorý robí závery o ich existencii a rozdelení medzi strany sporu na základe informáxxxx xxxxx xx xx xxxxxx x xxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxktívny pohľad na konkrétny obsah ich dôkaznej povinnosti a povinnosti tvrdiť. Ak tak neurobí, nemôže dôjsť k premene týchto povinností na bremená, prexxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxde až vtedy, keď súd právoplatne žalobe vyhovie alebo ju zamietne. Až vtedy sa totiž neunesenie dôkazného bremena prejaví naplno a nezvratne. Ak chce stxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxytovacej (dotazovacej) povinnosti. Tá predstavuje aktívne úsilie sudcu dať stranám priestor na splnenie povinnosti tvrdiť a dokázať. Spočíva v tom, xx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx x xx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxky neprípustnosti. Zmyslom je doplniť prípadné medzery vo vysvetlení skutkových okolností. Otázky môžu byť kladené v akejkoľvek fáze konania a ktorexxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxx x xxxx
x xxčitých prípadoch môže strana v spore zvíťaziť, aj keď neunesie dôkazné bremeno. Ide o konania ovládané vyhľadávacou zásadou - spory s ochranou slabšej xxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx pátrať po nových skutočnostiach a dôkazoch, napriek tomu sa ale môže stať, že takéto skutočnosti a dôkazy vyjdú najavo "samy od seba". Súd na takúto sponxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxrdiť môžu v spore existovať taktiež len ako teoretická hypotéza, ktorá v skutočnosti nemôže byť nikdy naplnená. Napríklad žalobca uzavrel so žalovanýx xxxxxx x xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xusí preukázať, že došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky. Žalobca ale túto skutočnosť netvrdí a nedokazuje preto, lebo k odovzdaniu nikdy nedošlo. Za takxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxčne došlo, a nevyzval ho k doplneniu informácií a dôkazov. Sudca musí túto poučovaciu povinnosť splniť z toho dôvodu, že nemá informáciu x xxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xx by mohlo byť toto bremeno reálne unesené.209)
Veľkou teoretickou otázkou, ktorá zatiaľ zostáva nezodpovedaná, je miera pravdepodobnosti tvrdenýxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxačuje, že je zistený pravdepodobne. Ak platí druhý variant, vyvstávajú ďalšie otázky, a to, aká veľká pravdepodobnosť je potrebná na unesenie dôkaznéxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxexibilnejšie, na základe pravdepodobnosti. V spore tak uspeje tá strana, ktorej tvrdenia sa súdu po vykonaní dokazovania zdajú pravdepodobnejšie. Dxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxtkového stavu a jeho osvedčenie", pretože ani slovenské súdy nemajú často istotu, že sa preukazovaná skutočnosť odohrala spôsobom, ktorý vyplýva z vyxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xx xx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxzsudok Najvyššieho súdu ČR z 3. novembra 2005, sp. zn. 29 Odo 1014/2003:
Aby účastník mohl splnit svou zákonnou povinnost označit potřebné důkazy, musx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx x xxxxx xx xx xx xxxx xxorie procesního práva v této souvislosti hovoří o břemeni tvrzení. Mezi povinností tvrzení a povinností důkazní je úzká vzájemná vazba. Jestliže účasxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx slovy, nesplnění povinnosti tvrzení, tedy neunesení břemene tvrzení, má za následek, že skutečnost, kterou účastník vůbec netvrdil a která nevyšla jxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx sp. zn. 21 Cdo 2725/2007:
Rozsah povinnosti účastníka tvrdit skutečnosti významné pro rozhodnutí věci je určen skutkovou podstatou (hypotézou) hmoxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx které je každý z účastníků povinen tvrdit a následně prokázat. Na úplnost právně významných skutečností tvrzených v žalobě a ve vyjádření k ní je tudíž txxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xx xxxxxdě skutkových xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxke súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je v § 101 ods. 1 OSP vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel xxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxxx xxxx xxx xxxxxxxe ustanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009:
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxdobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho úxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon hovorí o dôkaznom bremene ako o procesnej zodpovednosti účastníka za výsledok konania, pokiaľ xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konanx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxčnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutoxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxv.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 5 Cdo 71/2008:
V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu sa čxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxosti a nadobudlo právnu moc spojenú s vlastníckym právom. V takom prípade nie je možné vylúčiť zistenie existencie takýchto rozhodnutí aj nepriamymi dxxxxxxx x xx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxm, resp. úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v konkrétnom prípade tak nebolo, na tom, kto takúto skutočnosť tvrdí. V spore, v ktorom sa žalobca xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxo nadobudol.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 4 Cdo 262/2009:
Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxx xožnosti, že súd nevykoná dokazovanie navrhovaným dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania takéhoto dôkazu.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. septxxxxx xxxxx xxx xxx x x xxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxí, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxlobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Ak sú tieto skutočnosti preukáxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxsné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazyx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxia v závislosti od aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Uxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x x xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxacej zásady, podľa ktorej je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Právna kvalifikácxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxx lege), a to od začiatku a aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal a súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhux xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxsolútnej neplatnosti. Platí tiež, že vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxobom. Znamená to, že ak konkrétny dôvod xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxy pátral a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. apríla 2014, sp. zn. 3 M Cdx xxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxx xxx povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konaniax xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxx xmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxh výkladu:
I. Zásada (princíp) kontradiktórnosti
II. Prejednacia zásada (princíp)
III. Zásada (princíp) formálnej pravdy
I. Zásada (princíp) kxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xd spojenia
contra
dicere - hovoriť oproti, oponovať, t.j. vyjadrenie sporných skutočností cestou polemiky, sporu. Všetko v procese musí byť podrobexx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxšetkým na sporové konanie.211) Proti sebe stojace strany presadzujú vlastné, protichodné záujmy. Súperenie strán ovplyvňuje a usmerňuje súd v záujxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxu ich cieľov a k realizácii ich záujmov im zákon priznáva určité procesné prostriedky - v terminológii Civilného sporového poriadku prostriedky procexxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xa strane navrhovateľa korigovaná opačnou odchýlkou na strane odporcu a naopak. Pri zisťovaní skutkového stavu v zásade postačuje aktivita procesnýcx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxých strán spravidla postačuje aj na zhromaždenie dôkazov.212) Súd nemôže v konaní meritórne rozhodnúť bez toho, aby bola stranám daná možnosť vyjadrxx xx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx xx ju však mal upozorniť na následky nečinnosti v tomto smere. Zásada (princíp) kontradiktórnosti úzko súvisí s právom byť vypočutý. Právo byť vypočutý zxxxxxxx xx xxxxxx x xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxx xx xxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxx13) Medzi stranami vznikajú v procese vzťahy tzv. negatívnej spolupráce. Jedna procesná strana trvá na svojich nárokoch, kým druhá strana sa jej v ich xxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xpore.214) Tradičné vnímanie kontradiktórnosti znamená možnosť vyjadriť sa len ku skutočnostiam uvádzaným protistranou a k vykonaným dôkazom. Civxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxx x xxxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxx xxxx x
xxxa novit curia
).215) Jedným z prejavov kontradiktórnosti je povinnosť tvrdiť a dokázať a bremeno tvrdiť a dokázať (čl. 8 CSP). Zásada (princíp) kontraxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxnejším zásahom do kontradiktórnosti konania je sudcovská koncentrácia konania (§ 153 CSP), kde nad zásadou (princípom) kontradiktórnosti preváži v xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxá judikatúrou k tomuto článku.
II. Prejednacia zásada (princíp)
Prejednacia zásada (princíp) súvisí najužšie s dokazovaním. Jej opakom je vyšetrxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxtu konania, ktorý bol vymedzený v návrhu na začatie konania alebo v uznesení súdu o začatí konania.216) Pri prejednacej zásade, ktorá je typická pre spxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxmi dôkaznými prostriedkami budú jednotlivé skutočnosti v konaní zisťované. Prejednacia zásada sa tak naplno prejavuje v povinnosti tvrdiť a dôkaznex xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxx x xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxá jeho právnej stránky. Prvá zložka je tak realizovaná stranami na základe plnenia povinnosti tvrdiť a dokázať. Prejednacia zásada však neznamená, že xxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxednacej zásady je vo všeobecnosti možnosť súdu vykonať dôkazy, ktoré nenavrhla žiadna zo strán. Táto možnosť je v rámci Civilného sporového poriadku vxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxsvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou (§ 185 ods. 2 CSP),
-
dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx x xxxxx
x
xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xtrany, ak je takýto dôkaz nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci (§ 295, § 303 ods. 2, § 311, § xxx xxxxx
x
xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxx x xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxto prípadoch je výrazom zásady (princípu) materiálnej pravdy a v sporoch s ochranou slabšej strany výrazom zásady (princípu) ochrany slabšej strany (xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx xxíliš aktivistický prístup k dokazovaniu považovaný za príznak chýbajúcej nestrannosti.218)
Druhá zložka prejednacej zásady je ale v zásade v rukáxx xxxxx xxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx právnych argumentov stranami nie je súd týmito argumentmi viazaný, rovnako ani právnou kvalifikáciou strán, pretože platí maxima, že súd pozná právo x
xxxx xxxxx xxxxx
xxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx pravdy. Opakom zásady formálnej pravdy je zásada materiálnej pravdy, ktorá platila v civilnom sporovom konaní predovšetkým v období socializmu a ktoxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx objasniť skutkový stav veci. V spojení s prejednacou zásadou, zásadou kontradiktórnosti a dispozičnou zásadou (princípom) je zistenie skutkového sxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxx x x x xxxxx xxx xxxx xxx xx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxý) sám zisťovať skutočný stav veci, ale "uspokojí" sa s takým stupňom jeho poznania, ktorý vyplynie z vykonaného dokazovania a na ktorom sa zhodnú stranxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
x xxxx xxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxné, zahrnující více samostatných subjektivních základních práv, formulovaných jak konkrétně (např. veřejnost a rychlost řízení či nezávislý a nestxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx a přesně neohraničeným. Jeho obsah zahrnuje nejen všechny ostatní záruky v Listině výslovně uvedené, ale také ty, které v něm výslovně uvedeny nejsou, xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxsu. Jedná se především o principy rovnosti zbraní a kontradiktornosti. Znamená to, že spor se odehrává prostřednictvím kontradiktorní diskuse, kde sxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xde o pojem relativní, zejména v tom smyslu, že nemůže zcela setřít rozdíl v procesním a zejména faktickém postavení stran vyplývající z jejich rozdílnýxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxo, či jakými důkazními prostředky se mají prověřovat dokazované skutečnosti, výslovně upravena není. Dokazování jako takové, přestože je podstatnoxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xx xxxxx xxxučnou záležitostí zákona. Pokud tedy zákonodárce usměrní dokazování pro určitý okruh sporů tím, že stanoví povinnost, aby se některá ze zjišťovaných xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxíklad v řízeních o způsobilosti k právním úkonům (byť nejde o řízení sporné); v § 187 odst. 3 o. s. ř. je zakotvena povinnost vyslechnout o stavu vyšetřovaxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xx xxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxne informácie. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxniu skutkového stavu súdom.
20. Prejednacia zásada predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom súxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach. Dôkazné bremeno ohxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx x xx xtranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.
Nález Ústavného súdu SR z 2. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 830/2016:
x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xôkazom (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) najvyšším súdom tým, že najvyšší súd mu nezaslal na vyjadrenie (na repliku) stanovisko žalovaného k ním podanému odvolaxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxali za porušenie práva účastníka konania na rovnosť zbraní, v širšom na kontradiktórnosť konania (k tomu pozri judikatúru ESĽP - Trančíková proti Slovxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xx xx x6; Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike z 27.4.2010, č. 23083/05, bod 29; alebo judikatúru ústavného súdu - sp. zn. II. ÚS 584/2011, I. ÚS 276/201xx xxxx xx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx
xxxxxxx xxxx xx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxx xx xx xx xxxx x sobě nelze označit za ustanovení protiústavní. Při jeho aplikaci však nelze odhlédnout od ústavních požadavků spravedlivého procesu, zejména požadxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxt možnost nejen předložit důkazy a argumenty, které považuje za nutné, aby její požadavky uspěly, ale také možnost seznámit se se všemi důkazy a vznést k xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxo předmětem diskuse stran, resp. co jim nebylo předloženo k diskusi. Nemůže být založeno ani na skutečnostech, které jsou známy jen soudci, ale nebyly pxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx3, bod 33; dostupný na http://hudoc.echr.coe.int).
Nález Ústavného súdu ČR zo 14. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 2693/16:
Fikce uznání je vyhrazena prx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxk v podobě předstírání, že žalovaný nárok žalobce uznal. Obecná zásada
audiatur et altera pars
jako výraz kontradiktorního řízení je vnímána též jako xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxvání soudu a s nimiž se soud musí v rozhodnutí vypořádat. K fikci uznání je tedy nutno přistupovat jako k nástroji výjimečnému, jehož použití je ospravedxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x nespravedlivá aplikace § 114b odst. 5 o. s. ř. vede k porušení práva žalovaného být slyšen a vyjádřit se k věci dle čl. 38 odst. 2 Listiny, jakož i k porušení xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxx xxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxx bod 23).
Nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 132/2017:
Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je texx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxx x xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xrocesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní (sp. zn. III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti a s ňxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxtiargumenty protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje konxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxsti zbraní znamená, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxedložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxx1.2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike). Inými slovami, z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania muxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len na účastníkovi konania, aby sám pxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxarsku, sťažnosť č. 18990/91, body 27 a 29, rozsudok ESĽP z 13.1.2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike) a nezáleží pritom na tom, aký je jeho xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xnak povedané, požiadavka "kontradiktórnosti konania" sa v judikatúre ESĽP chápe skôr formálne, t.j. z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxj moci.
Nález Ústavného súdu SR zo 6. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 176/2017:
Jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru je jeho koxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxx xxx xxx xxxxxxxxxx xspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu na účel ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim (Mantovanelli protx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxx
xxxxxe) požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy. Požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali príležitoxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xko aj na konanie pred prvostupňovým súdom, a to bez ohľadu na to, že v podaní neboli uplatnené žiadne nové argumenty (Hudáková a ďalší proti Slovenskej rexxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť poxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xI. ÚS 32/2016, Trančíková proti Slovenskej republike).
Nález Ústavného súdu SR zo 14. septembra 2017, sp. zn. IV. ÚS 283/2011:
Záver ESĽP prezentovxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xvorí súčasť práva na spravodlivý súdny proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Rešpektujúc autoritu ESĽP ústavný súd nemieni v tomto rozhodnutí zásadnexxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxx xxochybňovať. Napriek tomu považuje za žiaduce poukázať na skutočnosť, že ani judikatúra ESĽP nie je vo vzťahu k vymedzovaniu obsahu práva na kontradiktxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxty, čo objektívne vyvoláva interpretačné a aplikačné problémy v judikatúre najvyšších súdnych orgánov členských štátov Rady Európy.
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx koncentračná (eventuálna zásada)
I. Úvod
Podľa osobitnej časti dôvodovej správy vyjadruje čl. 10 CSP princíp arbitrárneho poriadku, ktorý je jexxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxx x xx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxosti tak, aby bol naplnený účel zákona. Civilný sporový poriadok sa vyvarúva ustanovovaniu zákonných lehôt pre sudcu (celkom výnimočne sa ustanovujúx xx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxn a sankcionovať nedodržanie ním stanovených procesných lehôt vo forme procesnej preklúzie, t.j. straty možnosti vykonať požadovaný úkon. V konkrétxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxadu (princíp) arbitrárneho poriadku a koncentračnú zásadu (princíp).
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxsti konania, ktoré ale vystihuje len jeden z dvoch hlavných aspektov tejto zásady) znamená, že konanie tvorí jeden celok od začatia až po právoplatnosť xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxa v tom, že postup v konaní ľubovoľne určuje sudca. V skutočnosti je ale v tomto postupe limitovaný pôsobením ďalších zásad (princípov), ako napríklad hxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx všetky zásady (princípy) a hodnoty, na ktorých stojí Civilný sporový poriadok. Sudca v súlade so zásadou (princípom) hospodárnosti zároveň rozhodujxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xôže ho meniť. Prejavom zásady arbitrárneho poriadku v jej nelimitovanej podobe je možnosť strán uvádzať tvrdenia, robiť podania, tvrdiť rozhodné skuxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxje priebeh konania (odsek 1), určovanie lehôt a ukladanie potrebných opatrení, ktorými má byť zabezpečený riadny priebeh konania (odsek 2) a možnosť uxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx poriadku, v rámci ktorého je konanie rozdelené do určitých presne vymedzených, nadväzujúcich a vzájomne podmienených fáz, kde súd nemôže poradie úkoxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxť, a preto sa nemožno ani vracať k úkonom, ktoré boli uskutočnené v inej fáze konania. Zásadný rozdiel medzi zásadou arbitrárneho a legálneho poriadku sxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx
xx xxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxrincípu) legálneho poriadku, a teda prelomením zásady (princípu) arbitrárneho poriadku, je zásada (princíp) koncentračná.
III. Zásada (princíp) xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxncípu) arbitrárneho poriadku. Jej zákonným vyjadrením je čl. 10 ods. 3 CSP. Kombinácia zásady (princípu) arbitrárneho poriadku s koncentračnou zásaxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xykonať v určitom časovom úseku. Po uplynutí lehoty ustanovenej priamo zákonom alebo súdom nie je viac možné úkon vykonať.221) Cieľom zásady (princípxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xormám zneužívania xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xre ktoré je daná fáza určená, a to aj v prípade, že by iba jeden z nich stačil na dosiahnutie cieľa, takže ostatné úkony robí len pre prípad potreby (
in eventxx
xx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxi tak rozlišujú medzi zásadou (princípom) legálneho poriadku a koncentračnou zásadou (princípom). Pod zásadou legálneho poriadku sa rozumie striktxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxania do jednotlivých fáz, v rámci ktorých je možné urobiť určité procesné úkony, ktoré už následne nebude možné uskutočniť v ďalšej fáze konania z dôvodx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxn strán, ale aj súdu.224) Určitý rozdiel možno podľa niektorých autorov vidieť aj medzi koncentračnou zásadou a eventuálnou zásadou, a teda nie vždy sx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xe realizovaná stranami iba z opatrnosti (t.j. strany z opatrnosti navrhujú dôkazy a tvrdia i rozporné skutočnosti pre prípad, ktorý eventuálne v spore xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxnná koncentrácia (§ 154 CSP). Ďalším prejavom je možnosť súdu stanoviť lehotu na prednesenie podstatných a rozhodných skutkových tvrdení a podložiť ixx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xx xxx xxxx x xxxxx xrincíp koncentrácie je úzko spojený s princípom hospodárnosti a rýchlosti (čl. 17 CSP). Pri aplikácii zásady koncentrácie je pritom nutné rešpektovax xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxx x xxxinnosť rozhodnúť spravodlivo a v súlade s právnou istotou (čl. 2 CSP). Rýchlosť konania tak nemôže byť absolútne na úkor spravodlivého rozhodnutia a prxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xistenia skutkového stavu a spravodlivého rozhodnutia je neprípustné (viac v komentári k čl. 17 CSP).226)
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxípu arbitrárneho poriadku a princípu oficiality. Sporové konanie je ovplyvňované princípom dispozičným, ktorý predvída aktivitu účastníkov konanxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxročenie pojednávania, súd zváži dôležitosť dôvodov, pričom zároveň posúdi, či nejde zo strany účastníka konania o obštrukčnú žiadosť o odročenie pojxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx15:
Substancovať svoje skutkové tvrdenia je žalobca povinný už v žalobe. Civilný proces sa uberá trendom koncentrácie civilného súdneho konania, a pxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xol riadne a včas predvolaný, zmaril vlastným zavinením možnosť dôsledne uplatňovať svoje práva a chrániť svoje záujmy, pričom Občiansky súdny poriadxx xx xxx xxxx x xxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx účastníkov. Z hľadiska okolností uvedeného konkrétneho prípadu nedošlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý proces bez toho, aby bola zárovex xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxsť môže účastník plniť od začiatku konania (v žalobe) a v priebehu celého konania, až do času, kým súd uznesením nevyhlási dokazovanie za skončené (§ 182 xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxutočnosti a dôkazy (uplatňovať prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku - Civilný sporový poriadok), na ktorých mienia postaviť xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx do určitej lehoty skompletizoval skutkový aj dôkazový materiál. Na skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliadne, a teda sa na ne xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxčení.
12. V posudzovanom prípade možno brať zreteľ na splnenie poučovacej povinnosti súdom podľa § 182 CSP (§ 120 ods. 4 OSP účinného do 30. júna 2016)x xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxdok. Zo spisu vyplýva, že okresný súd takéto poučenie vo vzťahu k žalobcovi vykonal jednak na pojednávaní 28. septembra 2016, ktorého sa žalobca zúčastxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladax xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxx xrípade, keď ich žalobca súdu predkladá v rámci podaného odvolania. Z tohto aspektu treba trvať na tom, aby zákonný sudca splnil poučovaciu povinnosť vyxxxxxxxxx x x xxx xxx xx xxx xxxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné pre úspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej.
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx tradičnú procesnú zásadu, že každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu a skutočnej vôle. V tomto zmysle je indikatívnym pravidlom, žx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxcesného postupu a disponujú priemernou mierou právneho povedomia v tom zmysle, že nebudú jednak svoje práva zneužívať a zároveň nebudú zaťažovať súd nxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx, návodom či pomocou, na čo sú určené iné orgány ochrany práva (advokát, mediátor, verejný ochranca práv, Centrum právnej pomoci a pod.).
Ustanovenix xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxnosti potrebný pre zásady, resp. princípy. Tieto normy sú zároveň typické skôr pre hmotné než procesné právo (okrem normy obsiahnutej v odseku 4). Ich jxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx sme ich predsa len mali zhrnúť, dalo by sa povedať, že čl. 11 CSP obsahuje výkladový imperatív (
de facto
právnu normu) posudzovania procesných úkonov xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxnienku schopnosti a znalosti profesionála a pravidlo zohľadňovania všetkého, čo vyšlo v konaní najavo, okrem notoriet alebo skutočností ustanovenýxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxxxx
xx
x xxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxrán sporu majú posudzovať s prihliadnutím na ich obsah. Obdobné ustanovenie obsahuje Občiansky zákonník, konkrétne v § 35 ods. 2, podľa ktorého právne xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxx xx x xxzpore s jazykovým prejavom. Článok 11 ods. 1 CSP akcentuje aplikovateľnosť tohto výkladového imperatívu na procesné úkony, resp. všeobecne úkony stxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxade konfliktu medzi prejavom vôle a vnútornou vôľou konajúceho je potrebné dať prednosť prejavu vôle navonok (t.j. objektívnej vôli), pretože nikto nxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxtódy obsiahnuté v čl. 3 CSP vrátane nadväznosti na cieľ nimi sledovaný - boj s formalizmom, ktorý by ale nemal prerásť do opačného extrému - voľnej aplikxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxsahu, aj keď bol nesprávne označený. To je typický príklad, kedy by bolo posudzovanie úkonu podľa jeho názvu prejavom prílišného formalizmu. Súčasný čxx xx xxxx x xxx xxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xx xx xxxx posudzovať podľa obsahu, ale len o "prihliadaní na obsah" úkonov strán. Zároveň je ale čl. 11 ods. 1 CSP konkretizovaný predovšetkým v § 124 ods. 1 CSP, pxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxxx xx xxx x x x xxx xxx xxx xxxxxxxxná a pri znení "prihliada na obsah" neurčitá.
2.
Článok 11 ods. 2 CSP nadväzuje na čl. 11 ods. 1 CSP a bližšie definuje spôsob, ako postupovať pri zisťxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxžitejšie tak, že "má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxa nie všeobecne pri akomkoľvek styku so stranou. Obdobné ustanovenie je obsiahnuté v § 4 ods. 1 českého občianskeho zákonníka, podľa ktorého "sa má za tox xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxx xx xxx xxxx x xxxxxxx xtyku dôvodne očakávať." Zmyslom daného ustanovenia je v českom občianskom zákonníku zabezpečiť elementárnu právnu istotu v hmotnoprávnych občiansxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx vstupujú do iných právnych vzťahov, je protistrane dané to, čomu sa hovorí "zdravý sedliacky rozum", resp. "zdravý rozum", ktorý dokáže používať, t.jx xx xxx x xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxosť v hmotnoprávnych vzťahoch. Priemerne rozumný človek pritom nie je statický pojem, t.j. nie je možné povedať, že ním je napríklad stredoškolsky vzdxxxxx xxxxxx x xx xxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xájdeme skôr tak, že eliminujeme extrémy - napríklad že túto osobu nepovažujeme za osobu s duševnou poruchou ani nepredpokladáme, že má expertné xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx aj bežné znalosti. Rozumovou schopnosťou sa tak chápe obsiahnutie bežných znalostí dospelého človeka a schopnosť odvodzovať z nich a z aktuálnej situxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xa iba vo vzťahu k posudzovaniu obsahu úkonov strán. Civilný sporový poriadok v čl. 11 premieta ideu osoby s rozumovými schopnosťami na úrovni priemernx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxať obsah jej úkonov, pokiaľ nebude druhou stranou preukázaný opak. Predpokladá sa, že priemerne rozumná osoba pri robení procesného úkonu chápe elemexxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxvni právne normy aspoň podľa ich jazykového vyjadrenia, s ktorými je v priebehu konania oboznámená a na ktoré napríklad odkazuje vo svojom podaní, chápxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx
xx
x xxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxby, ale, naopak, osoby s určitými odbornými znalosťami. Podľa čl. 11 ods. 3 CSP sa v prípade profesionálov vytvára nevyvrátiteľná domnienka, ktorá nexxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxnka obmedzená len na výklad obsahu úkonov strán, ale je formulovaná všeobecne, takže širšie. Ak sa niekto verejne alebo v styku so súdom prihlási napríkxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxx xx xx xxxxxxx xxx xxxxxxný maklér propaguje, predpokladá sa, že má v oblasti predaja nehnuteľností určité odborné znalosti. Ak bude súd posudzovať v konaní určité jeho konanix xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx jeho konanie bez odbornej starostlivosti ide na jeho ťarchu. Obdobné ustanovenie možno opäť nájsť v českom občianskom zákonníku, konkrétne v § 5 ods. 1x xxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xe je schopný konať so znalosťou a starostlivosťou, ktorá je s povolaním alebo stavom spojená. Ak koná bez tejto odbornej starostlivosti, ide to na jeho ťxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxa dôvodovej správy k českému občianskemu zákonníku je dôvodné od tejto osoby požadovať, aby konala s využitím tých nadpriemerných znalostí a schopnosxx x x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxé oprávnenie, ak je to potrebné, ale to, ako ju kvôli jej vlastnému pričineniu vnímajú jej partneri a klienti. Ak sa daná osoba nespráva tak, ako to vyžaduxx xxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxx xxehlasuje, že je odborníkom. Podmienkou pre aplikáciu tejto nevyvrátiteľnej domnienky je a) prezentovanie profesijnej odbornosti verejne alebo v stxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx tento omyl nevyvráti. To, čo platí pre hmotnoprávne úkony podľa českého občianskeho zákonníka, platí pre procesnoprávne úkony podľa Civilného sporoxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xri náhrade škody pri porušení zmluvnej povinnosti.
4.
Článok 11 ods. 4 CSP je určitým zopakovaním § 191 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd pri hodnotení dôxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx vyšli najavo počas konania, berie súd do úvahy ešte notoriety (skutočnosti všeobecne známe) a skutočnosti ustanovené zákonom. Pod notoriatemi možno xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxx xxxx x xxx, podľa ktorého sa notoriety - t.j. skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxuje súd povinnosti vykonať ohľadom nej dokazovanie, čím sa však nevylučuje možnosť, aby dokazovanie ohľadom notoriety prebehlo. V prípade, ak strana xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxať obozretne a zvážiť, či skutočne ide o notorietu. Ak súd označí určitú skutočnosť za notorietu, neznamená to, že strany nemajú právo sa k tejto skutočnxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx x xxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx v prípade nesporných notoriet a v prípade zákonných ustanovení, ktoré v zásade nie je potrebné dokazovať.
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxx xx08, sp. zn. 28 Cdo 1885/2008:
Ustanovení x xxx xx xx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxo oznámené ve Sbírce zákonů České republiky." Z uvedeného ustanovení vyplývá, že předmětem dokazování nejsou právní předpisy (zásada
iura novit curix
x x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxčnosti, které jsou známy jen soudu, a to z jeho úřední činnosti. Skutečnosti úředně známé pak jsou jinými slovy takové skutečnosti, ohledně nichž získax xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xx xeck, 2006, str. 578). Taková skutečnost pak musí být známá z téže úřední činnosti všech rozhodujících soudců a i ohledně ní musí být účastníkům umožněnox xxx xx x xxxxxx x xx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxx x. a kol. Občanský soudní řád. Komentář. I. díl. Praha: Panorama, 1985, str. 563). Tentýž závěr lze dovodit i z novější komentářové či učebnicové literatxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxx xvedené ustanovení umožňuje, aby určité skutečnosti vnějšího světa, které soud zná ze své úřední činnosti a o nichž nemá pochybnosti, byly pro rozhodnuxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxu věci co by základu rozhodnutí (viz § 153 odst. 1 o. s. ř.) prováděním a volným hodnocením důkazů zakotvené v § 122a násl. a v § 132 o. s. ř. Avšak i v tomto přípxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx x xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxžit důkaz je vyvracející; i poznatek soudu o tzv. úředně známé skutečnosti totiž nemusí být správný. Je též nezbytné, aby soud, jenž vzal v úvahu skutečnxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xostupu jsou mu takové skutečnosti známé, jak se o nich dozvěděl a jsou-li skutečně známé všem členům senátu, jednal-li a rozhodoval-li soud v této podobxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx x x xx xxxx x xxxx x xxxxxx xxorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ide o dôležité inxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jexx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxx x xxxx xx xxxxxxx xxx xxx x xxx xxxx xavonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného procesného úkonu žiadny vplyv.
Rozsudok Najxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxti není třeba dokazovat, neboť se jedná o takové skutečnosti, které jsou obecně známé (tzv. notoriety), nebo o skutečnosti, které jsou známy jen soudu, x xx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxek o tom, že se jedná o notorietu či o skutečnost úředně známou, není správný (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ČR z 9. července 2008, sp. zn. 28 Cdo 18xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxx zn. 28 Cdo 4175/2011, jenž je, stejně jako ostatní rozhodnutí Nejvyššího soudu ČR zde citovaná, veřejnosti dostupný na webových stránkách Nejvyššího xxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxl, tak aby měli příležitost procesně reagovat. V souzené věci odvolací soud v souladu s výše uvedenými zásadami nepostupoval. Skutečnost, kterou oznaxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xozhodnutí ve věci, aniž by účastníky se svým pohledem na ni předem seznámil, a zbavil je tak možnosti stran této otázky skutkově a právně argumentovat. Úxxxxxx xxxx xx x xxxxxx x xxx xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxvý proces (srov. např. usnesení Ústavního soudu ČR z 12. června 2001, sp. zn. III. ÚS 729/2000, a z 11. června 2007, sp. zn. IV. ÚS 321/2007, oba dostupné nax xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxdek Nejvyššího soudu ČR z 18. března 2010, sp. zn. 32 Cdo 1019/2009, uveřejněný v časopise Soudní rozhledy č. 9, ročník 2010), tedy za takové porušení proxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxí ve věci [§ 241a odst. 1 písm. a) o. s. ř.]. Jestliže se totiž v souzené věci dozvěděl dovolatel až z rozhodnutí odvolacího soudu o tom, jakou skutečnost shxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxx mimořádného opravného prostředku proti pravomocnému rozhodnutí. Uplatnění nových skutečností a důkazů ve věci samé je však v dovolacím řízení zapovxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxx x xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xn. 21 Cdo 369/2015:
Ze zásady bezformálnosti vyplývá, že soud posuzuje procesní úkony podle jejich obsahu. Pro posouzení procesních úkonů proto není xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx účastníka a uzavře, o jaký úkon se z tohoto hlediska jedná. Uvedeným způsobem soud ovšem postupuje jen tehdy, je-li úkon účastníka dostatečně určitý a sxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxx x xxxx přihlížet) nebo aby odstranil vady podání (postupem podle ustanovení § 43 o. s. ř.); teprve poté lze úkon posoudit podle jeho obsahu. Posouzení procesnxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxovení § 41 odst. 2 o. s. ř. se soudu ukládá posuzovat procesní úkon účastníka bez zřetele k tomu, jak jej účastník označil nebo zda jej vůbec označil, neumoxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxx podle označení posuzují také jednotlivé náležitosti procesního úkonu; to platí rovněž o vymezení rozsahu, v jakém se napadá odvoláním rozhodnutí souxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx x xxx xx xxx xxxxxxnutá tradičná zásada ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná. Zákon ustanovuje, kedy pojednávxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxcíp) ústnosti úzko súvisí so zásadou verejnosti obsiahnutou v čl. 14 CSP a zásadou (princípom) priamosti obsiahnutou v čl. 13 CSP, pretože tieto dve záxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxx xrítomná aj ona sama a aby mohla predkladať dôkazy a reagovať na dôkazy a tvrdenia druhej strany sporu.232) Zásada (princíp) ústnosti taktiež súvisí so xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxx x xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxanie veci na rozdiel od českej ústavy, ktorá v čl. 96 ods. 1 výslovne hovorí o ústnom súdnom konaní) a nepriamo aj súčasťou práva na spravodlivý proces podxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx4)
Ústnosť konania zaručuje dôkladnejšie prejednanie veci. Zásada ústnosti znamená, že podstatné pre pojednávanie je to, čo bolo súdu ústne prednexxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x niektorých prípadoch zákon výslovne vyžaduje písomnú formu,236) niektoré pojednávania sú teda ovládané zásadou (princípom) písomnosti. Zásada úxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx preto nariadi pojednávanie, na ktorom strany konania prednášajú svoje návrhy a vyjadrenia v ústnej podobe a súd vykonáva výsluch svedkov, výsluch znaxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxne, ani to, že v bežnej súdnej praxi sa x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxnosti znamenala výlučné odkázanie súdu na obsah listiny a bola vedená zásadou quod non est in actis, non est in mundo - čo nie je v spisoch, neexistuje.238x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxedovšetkým pri dokazovaní. Ďalšou už načrtnutou výhodou je možnosť doplniť alebo sa odchýliť od písomného podania239) a vyjasniť priamo na mieste prxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxickosti, ale aj hospodárnosti procesu. Súd je pri rozhodovaní povinný prihliadať na všetky ústne prejavy strán sporu, ako aj iných subjektov, a venovax xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxa (princíp) ústnosti nie je dodržaná, ak sú ústne prejavy násilne vtesnané do strnulých a nemenných formúl.241)
Zásada ústnosti je podľa Civilného sxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx:
-
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 xxxx
x
xxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
x
xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxha zásadne bez pojednávania (§ 443 CSP). Súd môže pojednávanie nariadiť, ak to považuje za potrebné. Bez pojednávania môže súd rozhodnúť taktiež o zrušxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxtaný, ďalej vtedy, keď s tým strany konania vyslovia súhlas, a napokon, keď prevážia iné, zákonom predpokladané záujmy, či už strán konania, alebo záujxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx pojednávania. Toto vzdanie musí byť jednoznačné, slobodné, neprotirečiť vážnemu verejnému záujmu a spojené s určitými procesnými zárukami.242) Vxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx x xxxxxx xxd rozhoduje najmä na základe skutočností vyplývajúcich z listinných dôkazov a môže rozhodnúť aj bez vyjadrenia žalovaného. Ďalšiu výnimku predstavuxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxx xxxxxx x xxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxtúra:
Uznesenie Ústavného súdu SR z 28. mája 2003, sp. zn. II. ÚS 103/03:
Z judikatúry k čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že účastníkovi súdneho konanix xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xx xxxednávaní, ktoré sa koná verejne. To neznamená, že ústne pojednávanie sa musí uskutočniť vo všetkých štádiách súdneho konania, resp. že sa vždy musí narxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xx xxx xxx x xxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxl návrh sťažovateľa uznesením z 24. apríla 2001, č. k. 4 C 63/01-37, ako neprípustný v zmysle § 234 ods. 2 OSP, pretože zistil, že tento smeruje proti veci, xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxx x xxxxxxxx x xxx xxxxxením pod č. k. 9 Co 420/01-52 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) OSP, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu. Najvyšší súd SR uzxxxxxxx xxx xxx xxx x xxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxx x xxxx xxxx xxxxx a rozhodol bez nariadenia pojednávania (o dovolaní proti uzneseniu podľa označeného ustanovenia sa rozhoduje vždy bez pojednávania). Podľa právnehx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxm, nemožno bez ďalšieho označiť a hodnotiť ako porušenie základného práva účastníka súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (sp. zn. I. ÚS 24/98) axx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxx
V čl. 13 CSP je uvedený princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý podľa osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto článku xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxtórnosť zastúpenia advokátom v zákonom ustanovených prípadoch.
xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxty civilného procesu konajú vo vzájomnom styku priamo, bez sprostredkovateľa. Výnimkou je situácia, keď je sporová strana zastúpená zástupcom. Aj v txxxx xxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xednotu s princípom ústnosti uvedeným v čl. 12 CSP.243) Nejde ale o rovnaké zásady (princípy). Pojednávanie môže byť ovládané zásadou ústnosti, ale stxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxx xxxx xxxx môže súd napriek zastúpeniu stranu sporu vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné, a teda požadovať jej priamu účasť na pojednávaní. Zásada (princíp) priaxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xiektorými výnimkami - pozri ďalej), predovšetkým § 181 ods. 1 CSP (prednesy strán na pojednávaní), § 182 CSP (záverečné reči) a § 188 CSP (súd vykonávx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xx xx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxacom konaní (podľa § 385 ods. 1 CSP nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak to vyžaduje dôlxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx x xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxehu konania, potom sa vyjadria strany a iné subjekty konania a prednesú svoje návrhy).
Prelomenie zásady (princípu) priamosti predstavuje napríklxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxne, obdobne aj svedkovi podľa § 196 ods. 3 CSP), vykonávanie dôkazov dožiadaným súdom (podľa § 104 ods. 3 CSP vyhotoví súd o vykonaní dožiadaného procesxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxu pre zmeškanie žalovaného (§ 273 CSP).245)
Prelomením zásady (princípu) priamosti je aj zastúpenie strany sporu. Platí všeobecné pravidlo, že strxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xx xx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx 2 CSP). V určitých prípadoch sa vyžaduje povinné zastúpenie advokátom, a to v komplikovaných konaniach, kde je účasť advokáta vnímaná ako záruka efektxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
x
x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx x sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v spxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxo sa nevyžaduje povinné zastúpenie advokátom, a
-
v dovolacom konaní (§ 429 ods. 1 CSP), taktiež s určitými výnimkami (§ 429 ods. 2 CSP).246)
Ak sa stxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x
xxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx0 ods. 3 písm. b) CSP],
-
splnomocnenie na zastupovanie advokátom nemožno obmedziť (§ 92 ods. 2 CSP),
-
písomnosti sa doručujú len advokátovi (§ 11x xxxx x xxxxx
x
x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx
x
x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx stranu zastúpenú advokátom vylúčenie koncentrácie konania (§ 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP).
Okrem povinného zastúpenia advokátom predpokladá Cxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
x
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxlosť samostatne konať pred súdom (§ 68 ods. 1 CSP),
-
zastúpenie procesným opatrovníkom osoby, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxI. ÚS 3432/15:
Obvodní soud ve výše zmíněném ohledu za klíčový důkaz považoval (zcela zjevně) i výslech jednoho ze zpracovatelů znaleckého posudku, kxxxx xx x xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxmu ústavu uložil doplnit znalecký posudek, což se stalo dodatkem č. 2 (č. l. 257). Městský soud tento důkaz v odůvodnění svého rozsudku zcela pominul, nixxxxx x xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx x xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx x xx xxxxxxxxxxný. S ohledem na povahu daného důkazu, kdy při jeho provádění se zvláště projevuje - obdobně jako v případě provádění důkazu výslechem svědka či účastníxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxzprostřednosti v soudním řízení, bylo jeho povinností jej (znovu) provést v odvolacím řízení, jak plyne z § 213 odst. 2 o. s. ř. Pokud tak městský soud neuxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxnkrétně pak která má za následek porušení práva na soudní ochranu [viz nález Ústavního soudu ČR z 12.10.2004, sp. zn. IV. ÚS 57/04 (N 144/35 SbNU 37)]. K toxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx x xx xxxxxxx hodnocení listinných důkazů, včetně znaleckého posudku, a to samostatně či ve spojení s dalšími důkazy [viz nálezy Ústavního soudu ČR ze 17.10.2006, sxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xle rozsudek Nejvyššího soudu ČR z 15.3.2007, sp. zn. 21 Cdo 194/2006)], přičemž, jak plyne z protokolů o jednání před odvolacím soudem, městský soud nepxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xx x x x xxxx xx xx xxxx xxx x xxxxxxx xx xxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx z 29. augusta 2017, sp. zn. III. ÚS 593/17:
V nyní posuzovaném případě sice odvolací soud první rozhodnutí soudu prvního stupně nezměnil přímo, pouze jx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxakoval všechny relevantní důkazy (což je postup rozporný se zásadou přímosti a ústnosti).
Uznesenie Ústavného súdu ČR zo 6. februára 2018, sp. zn. I. xx xxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxovatele předložily svá vlastní skutková zjištění vyvracející pochybnosti stěžovatele. Setrvale přitom platí, že úkolem Ústavního soudu ČR není hodxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xxxx ÚS 23/93 (N 5/1 SbNU 41)]. S ohledem na zásadu přímosti dokazování by Ústavní soud ČR ostatně mohl provedené důkazy hodnotit odchylně jen tehdy, jestližx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxx xx xxxx xxxx xxxxxx
Podľa osobitnej častx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxá len v taxatívne ustanovených prípadoch.
Článok 14 tak obsahuje zásadu (princíp) verejnosti.
Zmyslom zásady (princípu) verejnosti je kontrolx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a teda jedným z prvkov práva na spravodlivý proces, ktorý slúži k zaisteniu nezávislosti a nestrannosti súdov, pretože prítomnosx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxejnosť je taktiež ochranou proti tzv. kabinetnej justícii, s ktorou máme skúsenosti predovšetkým z politických procesov v 50. rokoch, v ktorých "verexxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxelným komparzom v divadelných predstaveniach, ktorých scenár bol písaný ďaleko od samotnej súdnej siene v politických kabinetoch a ktoré boli riadenx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx, atď., nie je ani možné kontrolovať inak než prostredníctvom verejnosti.250) ESĽP zhodnotil požiadavku verejnosti tak, že "verejný charakter konaxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx to tiež jeden z prostriedkov, pomocou ktorého sa môže udržiavať dôvera v nižšie i vyššie súdy. Zabezpečuje priehľadnosť výkonu spravodlivosti a tým prxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxnosti v zmysle Dohovoru (pozri rozsudok Golder z 21. februára 1975, Séria A, č. 18, str. 18, ods. 36, a tiež rozsudok Lawless zo 14. novembra 1960, Séria A čx xx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxti verejnosti môže byť vec prejednávaná, len ak tak ustanoví zákon.252) Zdôrazniť je potrebné to, že zásada (princíp) verejnosti sa nevzťahuje na celx xxxxx xxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxkladať v prípade návrhu strany na vylúčenie verejnosti z celého konania proti xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx x xxx xxxxxxx x xxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxlúčiť len zo závažných zákonných dôvodov rozhodnutím súdu. Dôvody, z ktorých možno verejnosť vylúčiť z celého pojednávania alebo jeho časti, nikdy alx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x x xxx xxxx x xxx x xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxstí chránených podľa osobitného predpisu,
-
dôležitého záujmu strany alebo
-
dôležitého záujmu svedka.
Súd je pritom povinný vylúčenie verexxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxo jeho časti. Zároveň je povinný ich poučiť o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach podľa odseku 2 (§ 176 ods. 4 CSP). Naopak, aj v xxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxlivým osobám (§ 176 ods. 3 CSP).
Zásada (princíp) verejnosti je ale ešte širšia. Práve pod vplyvom negatívnych historických skúseností 50. rokov je pxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxho informovania o mieste a čase pojednávania (napr. na internetovej stránke či úradnej tabuli súdu).254)
Prejavom zásady (princípu) verejnosti je xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx za každých okolností verejne, ale len ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu (§ 235 ods. 1 CSP). Ústavný súd ČR navyše z požiadavky verejnxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxch rozsudkov.255) ESĽP však pripúšťa určitú flexibilitu pri výklade toho, čo znamená "verejné vyhlásenie rozsudku". Dôvodom je predovšetkým snaha x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxuľu.256) Tento extenzívny výklad je v podmienkach Slovenskej republiky ale potrebné v záujme právnej istoty odmietnuť; navyše nie je odôvodnený rešxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xerejného vyhlásenia rozsudku v rámci konania na viacerých stupňoch súdnej sústavy, xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx xx xxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxzsudku.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx na principu veřejnosti a ústavodárce význam tohoto principu zdůraznil tím, že jej zakotvil jak v čl. 96 odst. 2 Ústavy ČR, tak v čl. 38 odst. 2 Listiny. Podxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxzainteresovaná, a sleduje jednak prvek kontroly činnosti soudů a jednak prvek prevence (PAVLÍČEK, V., HŘEBEJK, J. Ústava a ústavní řád české republikxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxudnictví, posouzení "jak ze strany státu koná se spravedlnost", má zabraňovat "utajené", tzv. kabinetní justici. Podle některých názorů je veřejnosx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxditelným dohledem či nátlakem (SLÁDEČEK, V., MIKULE, V, SYDLOVÁ, J. Ústava České republiky. Komentář. Praha: C. H. Beck, 2007, s. 798, bod 12). Ještě jixxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxtví Aleš Čeněk, 2005, str. 498). Ústavní soud ČR se rovněž v nálezu z 8.11.2005, sp. zn. Pl. ÚS 28/04 (N 205/39 SbNU 171; 20/2006 Sb.), přihlásil k tomu, že oxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxdý přesvědčiti mohl o tom, jak ze strany státu koná se spravedlnost, kteroužto kontrolou obecenstva nemožnou se stává všeliká strannost soudců" (srovx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxdán za jediný. Z judikatury prvorepublikového československého nejvyššího soudu se opakovaně podává, že "účel, který zákon ustanovením o veřejnostx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxn zejména ani při porotě záměr, by bylo mocným dojmem nálady posluchačstva v porotní síni působeno na porotu." [srov. rozhodnutí č. 4336/1932 In VÁŽNÝ, xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxblikový Nejvyšší soud k závěru, že "účelem zákona je veřejná kontrolovatelnost konání spravedlnosti, souzení na bílém dni, nikterak v temnu tajnosti xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xřístup k líčení za šetření neporušitelného postulátu nepřípustnosti vlivů nepříznivě působících na zákonný postup řízení a na činitele na něm zúčastxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxx xxxx xxlikaci omezit pouze na umožnění přístupu veřejnosti do soudní síně v době jednání. Tato forma je nepochybně původní a základní, avšak stejně jako jiné oxxxxxx xxxxxx x xxxxx x xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxmi se službami a technickým pokrokem. Ten reprezentuje především nástup vlivu a významu masových sdělovacích prostředků, resp. technických prostřexxxx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx, které reguluje možnost uskutečňovat zvukové a obrazové přenosy, resp. obrazové a zvukové záznamy. Je samozřejmé, že stejně jako základním limitem pxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxného a důstojného průběhu jednání. To platí nejen pro pořizování zvukových záznamů, kde to zákon výslovně uvádí. Zákonné rozlišování režimu obrazovéxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xvahy zákonodárce o tom, že prve uvedené formy snáze naruší průběh a důstojnost jednání. V rozporu s takto stanovenými kritérii přitom není ani ústavní mxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxdu s výjimkou vyhlášení rozsudku. Zatímco limitu fyzické přítomnosti veřejnosti se přirozeně dosáhne vyčerpáním prostorových možností jednací sínxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx. Vylučování některé formy veřejnosti soudního jednání přitom musí vždy být propojeno s legitimním cílem, jinak se jedná o svévoli, která se zcela míjí x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxctví funguje, a tím budování důvěry veřejnosti v nezávislost a kvalifikovanost výkonu soudní moci. Ze shora vyložených úvah by se snad mohlo zdát, že prxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xx fungování soudní moci v jejich konkrétním případě. Na tomto principu jsou evidentně založeny úvahy obsažené v článku Ludmily Kolářové, na nějž se ve vyxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx principu veřejnosti do rámce ústavně zaručených základních práv účastníků řízení, t.j. těch, kteří se mohou stanoveným způsobem domáhat svého práva x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxladních práv, na prvním místě práva na svobodu projevu v souvislosti s kritikou konkrétního fungování soudní moci. Účastníci soudního řízení spadají xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xonečně svůj praktický dopad jak pro veřejnost jako celek, tak i pro účastníky konkrétního soudního řízení. Jde o to, že soudce (předseda senátu) je
domixxx
xxxxxx x xx xx xxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx soudce. Kontrola souladu jeho činnosti s materiálně pojímaným právním řádem a jeho hodnotovým systémem se uvnitř soustavy soudní moci děje zásadně ex xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxx xx xxxxx xxx xxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxový přenos nebo záznam mohou tvořit protiváhu proti moci soudce "tvořit historii" průběhu soudního jednání. Tato protiváha samozřejmě není způsobilx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxit změnu znění protokolace, pokud by averze mezi soudcem a účastníkem (účastníky řízení) jinak mohla znetvořit obraz skutečnosti zaznamenaný v protoxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxně dotčena. To je dáno tím, že § 6 odst. 3 zákona č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích, nijak neomezuje adresáty, a proto je k výkonu dílčích práv v souvislostx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x odst. 4 Ústavy ČR), která se co do podstaty liší od povinnosti orgánů státu postupovat jen v dispozici zákona (čl. 2 odst. 3 Ústavy ČR). Nelze proto dílčí kxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxřejnosti, ať už osobní či skrze obrazový či zvukový přenos nebo záznam, nelze jednoduše či automaticky odmítat či vylučovat bez toho, že by k tomu byl relxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxejná kontrolovatelnost konání spravedlnosti, souzení za bílého dne, nikoli v temnu neveřejného soudního řízení. Naopak, souzení nedostatečně veřexxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxx xůvěry není řádný výkon veřejné moci v demokratickém státě možný. Prvek důvěry je tak i funkční podmínkou výkonu demokratické veřejné moci, a proto je třxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx sp. zn. IV. ÚS 525/02 (N 131/31 SbNU 173)]. Autoritu soudní moci ostatně označuje za veřejný zájem - způsobilý omezit základní právo či svobodu - i sama Úmxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xyvolávají. V důsledku cenzury informačního monopolu (v podobě paušálního zákazu poskytnout nepravomocné rozsudky) tedy může dojít k zásahu do výkonx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxopení smyslu základního práva na informace a svobody projevu ve vztahu k veřejné moci a nedostatečnou reflexí smyslu veřejné kontroly veřejné moci. I sxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx x xx xxxx xxxxxx xxx podle kterého "rozsudek se vyhlašuje vždy veřejně." Samotný rozsudek je v podstatě písemným vyhotovením toho, co již veřejně vyhlášeno bylo (srov. téx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxti soudní moci, musel by - logicky - platit z téhož důvodu též zákaz veřejného vyhlášení rozsudku (na prvním stupni) vůbec. Lze uvažovat i tak, že případnx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxravedlivému výsledku v pokračujícím soudním řízení. V tom lze stěží rozumně vidět zásah do nezávislosti a nestrannosti soudní moci; ostatně i podle § 8x xxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxorných právních a dalších znalostí potřebných pro řádný výkon funkce. Hypotetické mínění obhajující - z důvodu ochrany nezávislosti a nestrannosti sxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx logickou úvahu, že i pravomocné rozsudky mohou být reálně změněny; to se též relativně často děje cestou mimořádných opravných prostředků či ústavní sxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxxx rozsudek vyhlásil dne 18.12.2013, přičemž se k jeho vyhlášení dostavil pouze opatrovník. Stalo se tak za vyloučení veřejnosti. Z obsahu spisu (dle odvxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxdku na den 18.12.2013. Ačkoli stěžovatel uvedený postup napadal již v podaném odvolání, odvolací soud se jeho námitkou sice zabýval, avšak dospěl k závxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxvřít, že rozhodnutí ve věci by bylo stejné (obsah výroku rozsudku by byl stejný), i kdyby bylo rozhodnutí (rozsudek) vyhlášeno veřejně, tudíž zkoumaná xxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xonstatováním odvolacího soudu však není možno souhlasit. Podle čl. 6 Úmluvy o ochraně lidských práv a základních svobod (dále jen "Úmluva") má "každý pxxxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxodne o jeho občanských právech nebo závazcích nebo o oprávněnosti jakéhokoli trestního obvinění proti němu. Rozsudek musí být vyhlášen veřejně, avšax xxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxcké společnosti, nebo když to vyžadují zájmy nezletilých nebo ochrana soukromého života účastníků, anebo, v rozsahu považovaném soudem za zcela nezbxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xdále jen "ESLP") představuje veřejné soudní jednání základní zásadu spravedlivého procesu. Veřejný charakter řízení chrání strany ve sporu před tajxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2012, 687 s.). Dovolené výjimky z principu veřejnosti jsou obsaženy přímo v druhé větě čl. 6 odst. 1 Úmluvy. Tak například v rxxxxxxx xx x xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxx xxx x xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxní soudu v civilních věcech by měla být veřejná, nevylučuje to samo o sobě, aby stát označil určitý typ případů za výjimku z tohoto pravidla, jestliže to pxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxo života stran řízení, ačkoli samotná potřeba pro takovou obecnou výjimku musí podléhat kontrole ze strany ESLP. Z judikatury ESLP dále vyplývá, že při xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxx x xxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x z toho vyplývající potřebu rychlého vyřízení napadlých věcí (Jan-Ake Andersson proti Švédsku, rozsudek pléna z 29.10.1991, č. 11274/84). Takové výjxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxmi soudními instancemi. Specifickým právem v rámci obecného požadavku na veřejné projednání věci ve smyslu čl. 6 odst. 1 Úmluvy je právo na veřejné vyhlxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxéna k tomu, že mnohé členské státy mají - kromě přečtení nahlas - dlouholetou tradici jiných způsobů zveřejňování rozhodnutí svých soudů nebo některýcx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xozsudku předvídanou vnitrostátním právem dotyčného státu ve světle zvláštnosti řízení, o něž se jedná, a v závislosti na účelu a předmětu čl. 6 odst. 1 Úxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx. Nelze pomíjet, že veřejné projednání a veřejný výkon soudnictví jsou významným prvkem kontroly soudní moci, která jinak musí být nezávislá, což věcnx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx kabinetní je schopné napáchat obtížně napravitelné škody v důvěře v soudy a právo, a tím podrývat jejich efektivnost (WAGNEROVÁ, E., ŠIMÍČEK, V., LANGxxxxx xxx xxxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxité odchylky od veřejnosti soudního jednání, které je nutno stanovit zákonem a mezi něž je možno zahrnout například mravnost, obchodní tajemství, důlxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxti soudního jednání s konkrétní povahou ohrožení, které má být naplněno, bude-li jednání veřejné. Veřejností soudního řízení se Ústavní soud ČR v minuxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxx xx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxoval, že "není přitom pochyb o tom, že smysl ústavní podmínky veřejného vyhlášení rozsudku bez výjimky a smysl poskytnutí i nepravomocného rozsudku je xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx Pl. ÚS 28/04 (N 205/39 SbNU 171; 20/2006 Sb.), v němž zejména odkázal na úvahy o veřejnosti soudního jednání vyslovené již prvorepublikovým nejvyšším sxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxx x xxx xx xxxxx x xxxxxx xxx xxx x xx. 38 odst. 2 Listiny. Podle nauky princip veřejnosti spočívá v tom, že soudnímu projednávání věci může být v zásadě kdokoliv přítomen, i osoba na daném přxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxavní řád české republiky. Svazek I. Ústava České republiky. Praha: Linde 1994, s. 233). Jinak řečeno, veřejnost jednání má především umožňovat kontroxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx názorů je veřejnost jednání zároveň zárukou soudcovské nezávislosti, zřejmě proto, že veřejnost se může přesvědčit o tom, že soudce nejedná a nerozhoxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxx, 2007, s. 798). Ještě jinak vyjádřeno jde o všeobecný požadavek na transparentnost soudní moci (Klíma, K. a kol. Komentář k Ústavě a Listině. Plzeň: Alex xxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx výše), veřejné vyhlášení rozsudku jako ústavní imperativ musí být bezpodmínečné a bezvýjimečné, což ostatně jak Ústava ČR, tak i Úmluva výslovně stanxxxx xxxxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxo, stejně by to na obsahu rozsudku nic nezměnilo. Takový postup a chápání ústavního požadavku na veřejné vyhlašování všech rozsudků je nejen v rozporu s xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx x x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx. Z hlediska materiálního chápání právního státu je uvedený imperativ základním stavebním kamenem demokratické justice, jenž má zabránit "utajené" xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx soudní moc vykonávají jménem republiky nezávislé soudy. Lze dovozovat, že zejména právě rozsudky se vyhlašují jménem republiky, neboť rozsudek je vyxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx, V., SYLLOVÁ, J. Ústava České republiky. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2007, s. 801). V daném případě Ústavní soud ČR dospěl k závěru, že předchxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxx na nerušeném průběhu jednání soudu, a tímto postupem soudu prvního stupně nedošlo k zásahu do práva stěžovatele na veřejné projednání věci ve smyslu člx xx xxxxx x xxxxxxx x xxx x xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxívající v tom, že rozsudek nebyl vyhlášen veřejně, nelze odůvodnit ani obavou o důstojný průběh tohoto vyhlášení, ani jinou závažnou skutečností, jež xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxvy o průběh jednání soudu eliminovat, například tím, že bude posílena účast justiční stráže v soudní síni, nebo jiným vhodným opatřením.
Podľa osobitnej časti dôvodovej správy je v čl. 15 obsiahnutý základný princíp hodnotenia dôkazov, a to princíp voľného hxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je vylúčená tzv. legálna dôkazná teória, hodnotenie dôkazov je ponechané v plnej decíznej kompetencii sxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxe zásadu (princíp) voľného hodnotenia dôkazov.
Zásada (princíp) voľného hodnotenia dôkazov sa týka výhradne dokazovania. Podstata spočíva v slobxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx x xxxxnaných dôkazov uprednostniť pred iným, ani to, akým spôsobom má jednotlivé dôkazy hodnotiť. Sudca je povinný hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, pritxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxodnutie preskúmateľné a nebolo arbitrárne; zároveň má ale súd voľnosť pri hodnotení dôkazov. Zásada (princíp) voľného hodnotenia dôkazov je logickox xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxkuje a doplní, a ktoré, naopak, nepripustí kvôli nepotrebnosti, nevhodnosti či irelevantnosti.259) Súd teda nie je povinný vykonať všetky navrhnutx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxia rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej; presxxxxxxx xx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxých dôkazoch), a preto nie je možné takéto hodnotenie dôkazov vtesnať do intencií hodnôt, na ktorých je založený právny štát, medzi ktoré nepochybne paxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxľného hodnotenia dôkazov je tzv. legálna dôkazná teória, podľa ktorej má každý dôkaz predpísanú váhu a súd je tak pri hodnotení dôkazov viazaný touto koxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx. prejednacia a vyšetrovacia zásada)] odpovedá na otázku, ako sa má súd dozvedieť o dôkazných prostriedkoch, ktoré má vykonať (či od strán, alebo z vlasxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxx xxxx mať dôkazné prostriedky pre poznanie skutkového stavu, t.j. ako má súd hodnotiť vykonané dôkazné prostriedky.261) Zásada voľného hodnotenia dôkazxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxosti a kvalitu dôkazov. Súd hodnotí dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti podľa vlastnej úvahy. Táto úvaha ale musí byť odrazom racionálneho a xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx vo vzťahu k závažnosti, vierohodnosti a pravdivosti dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov sa neuplatní vo vzťahu k zákonnosti, keď súd striktne xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx x xxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxma, či dôkazný prostriedok, vykonaním ktorého bol získaný dôkaz, je s ohľadom na okolnosti spôsobilým zdrojom informácií. A napokon, pravdivosť je daxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxnia dôkazov je postavená na dvoch predpokladoch - objektívnom a subjektívnom. Objektívnym predpokladom je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxh dôkazov.263) Objektívnym prvkom je tak miera dôkazov, subjektívnym prvkom vnútorné presvedčenie sudcu. Miera dôkazov stanoví, s akou intenzitou xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxáva existenciu subjektívneho prvku, rozoznávame subjektívnu (uznáva) a objektívnu (neuznáva) teóriu miery dôkazov. Subjektívna teória miery dôkaxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxodobnosťou dokazovaných skutočností, t.j. sudca rozhoduje iba na základe dosiahnutia či nedosiahnutia stanovenej miery dôkazov. Pre slovenský civxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxx xxxxxxxxx xôkazov nadobudnúť určité vnútorné presvedčenie za predpokladu dodržania určitej objektívnej hranice, ktorá ale nie je v slovenskom civilnom procesx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx x x xxx xxx. 1 CSP. Civilný sporový poriadok obsahuje aj dve výnimky z voľného hodnotenia dôkazov:
-
viazanosť súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) - súd je podľx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x
x
xxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxx x xx xrgán verejnej moci rozhodne o určitej prejudiciálnej otázke, ktorej vyriešenie je potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci, súd je povinný na toto rozhodxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx x xxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxnej úvahy.
Vykonané dôkazy môžu hodnotiť aj strany (§ 182 CSP). Toto právo strán nie je ale prejavom zásady (princípu) voľného hodnotenia dôkazov. Súx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxia dôkazov taktiež neznamená, že súd môže ľubovoľne niektorý z navrhnutých dôkazov strán opomenúť. Platí totiž, že súd je povinný starostlivo prihliaxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxx vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a to tak, aby odôvodnenie bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP). Pri svojej hodnotiacej úvahe musí sxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxi zbraní.
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
Judikatúra:
Uznesenix xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx ním) měl na výběr, které z provedených důkazů vyhodnotí a které nikoli, nebo o které z provedených důkazů své skutkové závěry (zjištění) opře a které opoxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xaké - pokud jim nevyhoví - ve svém rozhodnutí vyložit proč a z jakých důvodů tak činí. Neakceptování důkazního návrhu účastníka řízení lze založit pouze xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xředmětem řízení. Dalším je argument, podle kterého důkaz není schopen ani ověřit ani vyvrátit tvrzenou skutečnost, čili ve vazbě na toto tvrzení nedisxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxkaz navrhován, bylo již v dosavadním řízení bez důvodných pochybností s praktickou jistotou) ověřeno nebo vyvráceno.
Uznesenie Najvyššieho súdu Sx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxx xx xbmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotexxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxx. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxnia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP (pozri R 42/1993).
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, spx xxx x x xxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxtí vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutoxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxxr rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci jx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxkonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxrných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorx xxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx x xxx xxxxx xxxx x xx xxxx xxxých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxtku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jedxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napríklad pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najpxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanxx xxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotexxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxx xx x xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxdzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezoxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, napríklad namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niexxxxx xxxxx xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxa ani skutkové zistenia ako jeho výsledok z iných než z vyššie uvedených dôvodov, nemožno dovolaním úspešne napadnúť.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxsti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkovxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo že súd vzal do úvahy skuxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxho skutkovými závermi. To znamená, že hodnotenie dôkazov, a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok z iných než z vyššie uvedených dôvodov, nemožnx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxx x xxxxx x xxxxxny při rozhodování soudů patří mezi základní principy právního státu. Při hodnocení důkazů v civilních sporech jsou obecné soudy vedeny zásadou volnxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx x xx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxce (čl. 82 odst. 1 Ústavy ČR). Jakkoli Ústavní soud ČR má velmi limitovaný prostor do této výlučné pravomoci obecných soudů vstupovat, je povinen zasáhnxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xeodpovídají provedeným důkazům, resp. jehož právní závěry přijaté na základě takto "zjištěného" skutkového stavu zároveň zcela odhlížejí od ustálexx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xosti podrobně ve své judikatuře a ustáleně její pojem vykládá v obecné poloze jako extrémní nesoulad právních závěrů s provedenými skutkovými a právníxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxx1.2004, sp. zn. III. ÚS 351/04 (N 178/35 SbNU 375), nález z 3.3.2005, sp. zn. III. ÚS 501/04 (N 42/36 SbNU 445), nález z 15.9.2005, sp. zn. III. ÚS 606/04 (N 1xxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxí zde uváděná rozhodnutí Ústavního soudu ČR, dostupná na http://nalus.usoud.cz.
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xx xxxd
Podľa osobitnej časti dôvodovej správy obsahuje čl. 16 CSP princíp legality, ktorý znamená viazanosť súdu zákonom, pričom sa zohľadňuje hierarcxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle môže súd napríklad vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli taxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxvu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx na ktoré odkazujú intertemporálne ustanovenia.
Článok 16 CSP teda zakotvuje zásadu (princíp) legality (s výnimkou) a zásadu (princíp) zákazu
refxxxxxxx xx xxxxx
xxxxxx x xxxxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx právneho štátu a má ústavnoprávne korene v čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xpäť je zdôraznená povinnosť systematického výkladu a výkladu v súlade s princípmi (zásadami) Civilného sporového poriadku. Článok 16 ods. 1 CSP zároxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx súdu, resp. vykonania daného procesného úkonu. Uvedená zásada nevylučuje aplikáciu intertemporálnych (prechodných) ustanovení podľa § 470 a § 471 xxxx x x xxx xxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxvého poriadku aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona xxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xy sa okamžitou aplikovateľnosťou noriem Civilného sporového poriadku zhoršilo. Vo všeobecnosti je zmysel intertemporálnych (prechodných) ustanoxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xohto cieľa sa stanú obsolétne, t.j. zastarané, bez účinku v praxi.
III. Použitie nezákonne získaných dôkazov
Článok 16 ods. 2 CSP obsahuje výnimku xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Ak je teda dôkazný prostriedok (napr. audionahrávka) získaný v rozpore so zákonom (napr. § 12 OZ), je dxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxstriedku získaného v rozpore so zákonom odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 CSP. Za rozpor so zákonom sa pritom nepovažuje rozpor s Civilným sporovým porxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxmami (napr. opakovaním výsluchu svedka s riadnym poučením). Dôkazom (resp. správne dôkazným prostriedkom) získaným v rozpore so zákonom je napríklax xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxx xxx xxxxxxx xxz jej súhlasu (napr. audio či videonahrávka). Argumentom v prospech toho, aby bol zohľadnený aj dôkaz získaný vykonaním dôkazného prostriedku získanxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxmov, ako sú osobná integrita, súkromie, majetok a pod. V právnom štáte sa právo nemôže presadzovať prostredníctvom nepráva; neplatí, že účel svätí proxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xohľadnil argumenty za aj proti, t.j. vlastne aplikoval test proporcionality, a svoje riešenie inkorporoval do čl. 16 ods. 2 CSP, pričom jeho aplikovatxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxx x xxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxP a Súdneho dvora EÚ), medzinárodnoprávne konformnej výkladovej metódy, výkladu v súlade s verejným poriadkom, právnymi princípmi Civilného sporovxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxre so zákonom odôvodnené niektorou z týchto výkladových metód, je takýto dôkazný prostriedok možné vykonať a dôkaz ním získaný účinne použiť v civilnox xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xískaných "dôkazných prostriedkoch", nie dôkazoch, ako je uvedené v čl. 16 ods. 2 CSP [obdobne hovorí švajčiarsky civilnoprocesný poriadok (ZPO) v člx xxx xxxx x x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxokonformný výklad/odkaz na čl. 3 ods. 1 CSP - podľa dôvodovej správy k čl. 16 CSP môže súd vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xovorí o prípustnosti nezákonného dôkazu výlučne na základe ústavnokonformného výkladu. Článok 3 ods. 1 CSP, na ktorý čl. 16 ods. 2 CSP odkazuje, je ale xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxx EÚ), medzinárodnoprávne konformný výklad, výklad v súlade s verejným poriadkom, právnymi princípmi Civilného sporového poriadku a hodnotami, ktorx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxx x xxx x xxxxxxx x xxx x xxxx x xxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxxxkonformný výklad, ale o širšie pomeriavanie a vyvažovanie záujmu chráneného zákonom, ktorý bol porušený pri získavaní dôkazného prostriedku na jednxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xískaného v rozpore so zákonom musí byť vyšší ako záujem na ochrane porušeného práva, teda pri porovnaní proporcionality porušených práv musí byť zjavnxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxovať.267)
Kľúčové pri vyhodnocovaní, či je možné procesne pripustiť dôkaz získaný vykonaním dôkazného prostriedku obstaraného v rozpore so zákonxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx. záujem na ochrane osobnosti) a záujmu na použití dôkazu pochádzajúceho z protiprávne získaného dôkazného prostriedku, ktorým je náležité objasnenxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxx x xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxaný nezákonne obstaraným dôkazným prostriedkom je procesne prípustný, ak "je to v záujme veci a dosiahnutia spravodlivosti" a "za podmienky, že nedocxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxšeného práva v súdnom konaní," a použitie nezákonného dôkazu je na mieste predovšetkým v prípade, kedy by sa strana bez pripustenie tohto dôkazu "ocitlx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxotnoprávnej rovine, nemožno však od neho spravodlivo požadovať, aby bol procesne sankcionovaný tým, xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxx xôkaznej núdze, t.j. len ak bol daný dôkaz "jediným relevantným dôkazom, ktorý preukazuje právo strany sporu."269)
Pri úvahe, či pripustiť, alebo nexxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxiek:
-
Vhodnosť - v prvom kroku je potrebné zodpovedať otázku, či je možné obmedzením jedného práva dosiahnuť stanovený legitímny cieľ, ktorým je ocxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxáva strany, ktorá požaduje tento dôkazný prostriedok vykonať.
-
Potrebnosť - v tomto kroku je potrebné zodpovedať otázku, či nie je možné legitímny xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxo efektívny, ale menej by zasahoval do práva druhej strany (napr. ochrany osobnosti). Ak teda existuje iný dôkazný prostriedok, ktorý možno predložiť x xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxazného prostriedku potrebné. Kritérium potrebnosti je splnené v stave dôkaznej núdze.
-
Primeranosť - v rámci posudzovania primeranosti je potrexxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxm na vykonaní nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Čím je väčší zásah do práva, ktoré bolo porušené nezákonným získaním dôkazného prostriedkux xxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxodnená tým, že ide o slabšiu stranu, či dôležitosťou práva, na ochranu ktorého sa má nezákonne získaný dôkazný prostriedok použiť, ako aj záujmom na zisxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxu závisí od povahy daného práva, jeho dôležitosti a spôsobu, akým došlo k jeho porušeniu.
Aj za predpokladu pripustenia nezákonne získaného dôkaznéxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxi porušení ochrany osobnosti získaním audionahrávky bez súhlasu nahrávaného sa nepustí pred súdom celá nahrávka napr. súkromného rozhovoru, ale len xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxy k horšiemu, t.j. ak strana podá opravný prostriedok, nemôže byť výsledok tohto konania o opravnom prostriedku pre túto stranu nepriaznivejší, než box xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx na prvoinštančnom súde po zrušení prvoinštančného rozhodnutia a vrátení veci na základe podaného odvolania). Zákaz zmeny k horšiemu je prejavom dispxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxý a platí aj pre konanie na odvolacom súde.270) Najproblematickejší v tejto súvislosti je výklad toho, čo je pre stranu, ktorá uplatnila (teda podala) xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxiznaní náhrady škody vo výške 2 500 eur, hoci žalobca požadoval 5 000 eur. Žaloba tak bude vo zvyšku v sume 2 500 eur zamietnutá. Proti tomuto podá žalobca oxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx Ak tak urobí, bude totiž jeho rozhodnutie "nepriaznivejšie" pre niektorú zo strán, ktorá uplatnila odvolanie. Ďalšie problémy vznikajú v súvislosti x xxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxoma stranami sa zásada (princíp) zákazu
reformatio in peius
neuplatní. Jedinou možnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade by totiž bolo iba potvrdxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx
xx xxxxxxxx
x x xxxxxx xx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx x xxdľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP).272)
Je teda v záujme strany, aby sa proti rozhodnutiu v prípade pochybnosti o jeho sprxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xeodvolala, nemôže v súlade so zásadou (princípom) zákazu
reformatio in peius
rozhodnutie zmeniť v jej prospech.273) "Nepriaznivejšie" môže byť naxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxia, ako priznal prvostupňový súd; priznanie náhrady škody v nižšej výške, ako priznal prvostupňový súd, a pod.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxx x015, sp. zn. 10 Co 674/2015:
Ustanovenie § 150 ods. 2 OSP obsahuje dva spôsoby riešenia prípadu neprimeranej náhrady trov konania, a to nepriznaním náxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx možné rozhodnutím odvolacieho súdu zhoršiť postavenie žalobkyne ako odvolateľky nepriznaním jej náhrady trov právneho zastúpenia vzhľadom na uvedxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx 2011, sp. zn. 10 Cb 351/2015:
Teda pri posudzovaní prípustnosti dôkazného návrhu kamerového záznamu súd musí posudzovať a procesný návrh vyhodnotiť x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxx x xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxidujúce si ústavné práva. Druhým predpokladom je dôkazná núdza, keď je možné pripustiť v civilnom konaní takýto dôkazný prostriedok vtedy, ak je jedinxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
xxxľadom na článok 16 ods. 3 CSP, podľa ktorého "v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní (zvýraznil odvolací súd) nemôže byť rozhodnuté nepriaznixxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxx uplatnili opravný prostriedok (odvolanie) proti napadnutému rozsudku obidve strany (žalobca aj žalovaný), preto uvedený článok v ďalšom konaní po čxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxvná aplikácia uvedeného článku základných princípov Civilného sporového poriadku by v prejednávanej veci spôsobila nevyhnutnosť rozhodnúť rovnakxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxe zisteného skutkového stavu (§ 215 CSP) a podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP); preto predmetný zákaz
reformatio in peius
xxxxx xxxxxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx Co 120/2016:
Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal nárok na zmluvou dohodnutý úrok vo výške 12,9% odo dňa zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo dňa 20.5xxxxxx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxx x xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xohodnutý úrok z omeškania od 21.5.2011 vo výške 12,9%, pričom úrok z omeškania odo dňa 21.5.2011 je v nižšej výške, žalobcovi bol priznaný vyšší úrok, akx xx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xasti odvolacím súdom meniť rozsudok v neprospech odvolateľa z dôvodu zákazu zmeny k horšiemu (
reformatio in peius
).
Rozsudok Krajského súdu Trenčíx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxxx
xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxj časti žalobu zamietol, z čoho je zrejmé, že žalobca aj žalovaný boli v konaní úspešní v takmer totožnej časti. Keďže však odvolací súd nemohol zhoršiť pxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xe žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie neprizná. Preto aj napadnutý výrok súdu prvej inštancie o trovách konania potvxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xx xxxx x xxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxsti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Civilxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona, uplatňovanie tohto princípu však nie je absolútnex xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxbudnuté nezákonným spôsobom. Rozhodujúce môže byť jedine to, či ide o prostriedky, ktoré môžu slúžiť na zistenie stavu veci. Nemožno z hodnotenia dôkaxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxá bez povolenia zobrazovanej osoby. Ak však súd pochybil pri získavaní a vykonávaní dôkazných prostriedkov tým, že porušil niektorý právny predpis (nxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx je táto problematika upravená v zákone č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov. V zmysle § 15 ods. 7 citovaného zákona "priestor prístupný xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxtku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označxx xxx xxxxxx xx xxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo priestupkového konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak.x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxvého konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Za osobitný zákon možno považovať práve čl. 16 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 ods. 1 CSP. S cieľom preukazxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxx xxokumentovanie aj takým spôsobom, ktorý nemusí byť nevyhnutne súladný so zákonom, a to za podmienky, že nedochádza k závažnému zásahu do práv tretej osoxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxnom konaní, nie je rozumný dôvod pre odmietnutie tohto dôkazu v civilnom procese. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že v konaní bolo možné xxxxxx xxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xa v dôkaznej núdzi. Vykonaním tohto dôkazu nebolo závažným spôsobom zasiahnuté do práv snímanej osoby. Uvedené však neznamená, že žalovaný nenesie prxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxhol byť žalovaný sankcionovaný v hmotnoprávnej rovine, no nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol procesne sankcionovaný tým, že dôjde k odmiexxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx tejto konkrétnej povinnosti [čl. II. ods. 1 písm. b) Zmluvy], keďže vypočutý svedok zo strany žalobcu vypovedal, že recepčná, až na jeden prípad, chodixx xx xxxxx xxxxxx x xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xn. 13 C 19/2016:
V zmysle § 187 ods. 1 CSP ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxx x xxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením článku 3 ods. 1 Cxxx x xxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xx xade nebol daný súhlas na vyhotovenie zvukového záznamu, bol tento záznam vyhotovený v rozpore s § 12 ods. 1 OZ. Je pravdou, že judikatúra pripúšťa za určixxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxo práva, teda pri porovnaní proporcionality porušených xxxx xxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx preukazovať. Spravidla použitie takéhoto dôkazu je možné v sporoch, kde jedna zo strán má postavenie slabšej strany, napríklad v pracovnoprávnych spxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxde sa mal cítiť v ohrození, neboli preukázané žiadnym relevantným dôkazom, súd mal za to, že v danom prípade došlo k stretu dvoch rovnakých práv, ktoré poxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx x xx 65/2015:
Hoci podľa názoru odvolacieho súdu úrok z omeškania žalobcovi nepatril v celom rozsahu, súd prvej inštancie mu svojím rozsudkom priznal 8,7xxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx x xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxobe, nedotknutý, keďže tento nebol napadnutý odvolaním, pričom odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný (§ 379 CSP), a navyše odvolateľom je v posudxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xx peius
, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok upxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxx xnštancie priznal žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok nebol v posudzovanej zmluve o spotrebiteľskom úvere platne dojednaný, mal žalovxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx eur. Rozdiel týchto súm mal predstavovať súdom priznanú istinu úveru. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku však odvolací súd nemohol priznať xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxx xxx. 2 OSP obsahuje dva spôsoby riešenia prípadu neprimeranej náhrady trov konania, a to nepriznaním náhrady alebo jej znížením. Vzhľadom na zásadu zákaxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxavenie žalobkyne ako odvolateľky nepriznaním jej náhrady trov právneho zastúpenia vzhľadom na uvedené závery odvolacieho súdu. Preto odvolací súd rxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxx xx17, sp. zn. 6 Co 49/2016:
Vzhľadom na to, že nárok žalobcu bol premlčaný nielen podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa Občianskeho xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xedovoľuje odvolaciemu súdu preskúmať aj vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a uplatniť námietku premlčania práva podľa Občianskeho zákoxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxaného § 148 ods. 1 OSP právo na náhradu celých trov konania v sume 1 847,68 eur, vyplatenú za znalecké posudky znalcovi Ing. Hurajtovi, PhD. v sume 560,03 xxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx v situácii, keď žalobca proti rozhodnutiu o jeho povinnosti zaplatiť štátu náhradu trov konania odvolanie nepodal a odvolací súd nemohol zhoršiť postxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxx xotvrdiť.
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxá dĺžka konania
III. Zásada (princíp) hospodárnosti
IV. Zásady (princípy) rýchlosti a hospodárnosti v Civilnom sporovom poriadku
I. Úvod
Podľa xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxdu ustanovení tohto zákona, ako aj iných procesných predpisov. Princíp je ekvivalentom či koncepčným doplnením práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx
xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxspodárnosti.
II. Zásada (princíp) rýchlosti konania
Zásada rýchlosti konania je vyjadrená v čl. 17 CSP tak, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxy bola poskytnutá ochrana stranám sporu, ale aj právnemu poriadku a spoločnosti. Čím ďalej totiž trvá nesúlad s hmotným právom, tým je to horšie nielen pxx xxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx právneho poriadku sa v zásade vypláca. Rýchlosť konania je tak nielen v individuálnom, ale aj vo verejnom záujme. Je preto nevyhnutné, aby bolo meritórxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxx xx xx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xx xx xxxxx xa rozhodnutie bez zbytočných prieťahov x x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxx xxx xxx x xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx konania hodnotou samou osebe. Civilné sporové konanie neslúži čo najrýchlejšiemu vybaveniu čo najväčšieho počtu vecí, ale poskytnutiu ochrany subjxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxe vecne správne rozhodnutie. Predpokladom vecne správneho rozhodnutia je vždy riadne objasnenie skutkového stavu. Procesná úprava sa preto musí v maxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxávo procesné funkciu, kvôli ktorej vzniklo, a stráca akékoľvek spoločenské opodstatnenie.275) Takisto musí o riadne objasnenie skutkového stavu uxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xrieťahov je predpokladom spravodlivého procesu, pretože v prípade neskoro poskytnutej súdnej ochrany môže byť táto už zbytočná - platí oneskorená spxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxvu, pretože dôjde k zníženiu schopnosti preukázať jednotlivé skutočnosti. Rýchlosť konania je preto jednou z požiadaviek na kvalitu akéhokoľvek konxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxx xxx xx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxou konania a vecnou správnosťou ako predpokladom spravodlivého rozhodnutia je potrebné nájsť rovnováhu, jedno nesmie byť na úkor druhého. V prenesenxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxivosť urýchlená je spravodlivosť pochovaná.277)
Bolo by taktiež mylné sa domnievať, že rýchlosť konania závisí výlučne od právnej úpravy. Na rýchlxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxnosť technických prostriedkov, materiálne zabezpečenie a pod.) a osobné prostriedky (spočívajúce priamo v osobe sudcu - jeho znalosti, schopnosti, xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxnia
Ak je dodržaná zásada rýchlosti konania, nedochádza k prieťahom v konaní a konanie trvá primerane dlho. Otázkou teda je, čo znamená primeraná dĺžxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxo pre všetky konania, čo znamená "primeraná" dĺžka konania, je ale možné stanoviť základné kritériá, na ktoré sa pri rozhodovaní o dĺžke konkrétneho poxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x rozhodnutí veci, ako aj na záujmy na riadnom výkone spravodlivosti.279) Konkrétnymi kritériami na individuálne posúdenie primeranosti dĺžky konaxxx xx xxxxx xxxxx
x
xxxxxxxxx xxxx x xxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxému sporovému poriadku ako novej právnej úprave je dôležitá predovšetkým právna zložitosť. Pri postupe podľa Civilného sporového poriadku môžu exisxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxx xx xxx xxxxx x xxxto vyvodzovať, že aplikácia novej úpravy na prejednávanú vec zakladá právo súdu predlžovať konanie. Naopak, bude nutné vždy prísne posudzovať, či je txxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxti veci zohľadňuje množstvo dôkazov, počet účastníkov, potreba znaleckých posudkov a ich množstvo a zložitosť, potreba dôkazov z cudziny, potreba apxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx
x
xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxnania. Toto kritérium je vždy nutné posudzovať v závislosti od efektívneho využívania procesných práv. Strana nesmie svoje procesné práva zneužívať xxxx x xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xe ak je strana v uplatňovaní procesných práv veľmi aktívna, nemôže to ísť na ťarchu štátu, a nemožno teda hovoriť o prieťahoch v konaní.
-
Postup štátnxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxné prísne posudzovať, či ide o nedostatky spôsobené objektívnymi alebo subjektívnymi faktormi. Základným objektívnym faktorom ovplyvňujúcim postxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
x
Význam konania pre účastníka - v určitých typoch konaní, ktoré sú pre účastníka (stranu) veľmi významné, je potrebné, aby súdy poskytli účastníkom (stxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
x
xxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxekedy ale možno hovoriť o neprimeranej dĺžke konania aj vtedy, ak konanie v jednotlivých inštanciách prebehlo primerane rýchlo, no celková dĺžka konaxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxieťahy v konaní sú nesprávnym úradným postupom a zakladajú zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú týmto nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 51xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xl. xx xxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxvanie ochrany práv a oprávnených záujmov v civilnom procese nebolo spojené s neprimeranými finančnými výdavkami, či už súdu, najmä však strán, t.j. abx xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxané tak rýchlo, ako je to len možné, ale zároveň by malo byť výsledkom procesu, ktorý je možné charakterizovať ako hospodárny. Hospodárnosťou konania sx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx trvá kratšie, tým sú náklady nižšie, a naopak. Zmyslom zásady hospodárnosti je, aby konanie netrvalo dlhšie, ako je nevyhnutne potrebné pre zabezpečexxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx pri rozhodovaní o nákladoch konania, aby neslúžilo civilné sporové konania ako súdny nástroj obohacovania určitých osôb. Výdaje, ktoré vznikajú v súxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxdý zbytočný formalizmus totiž spôsobuje predlžovanie konania. Náklady by mali byť taktiež úmerné významu a hodnote sporu, čo súvisí predovšetkým so sxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxé do týchto sporov vstupovať. Vysoké náklady v týchto sporoch tak predstavujú faktickú prekážku využívania civilného procesu na riešenie týchto sporxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxmu civilnému sporovému konaniu. Spomedzi konkrétnych inštitútov, do ktorých sa premietajú, možno spomenúť predovšetkým nasledujúce, kde je väzba nx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxxx xx xx xxxxx
x
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxx xxxx x xxxxx
x
xxxxxxxxxxe (§ 100 CSP),
-
predvedenie (§ 101 CSP),
-
ukladanie poriadkových opatrení [§ 102 ods. 1 písm. a), b), c) CSP],
-
dožiadanie (§ 104 CSP),
-
proxxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx
x
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx
x
xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx
x
xxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxkonná (§ 154 CSP) koncentrácia konania,
-
rozhodnutie veci spravidla na jednom pojednávaní (§ 157 ods. 1 CSP),
-
doložka predpokladajúca absencxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx
x
xxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxx
x
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx x72, § 273 a nasl. CSP),
-
odročenie pojednávania (§ 183 CSP),
-
skrátené konania a skrátené rozhodnutia (§ 265 a nasl. CSP),
-
odkázanie na predcxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxnosti sa premieta predovšetkým do inštitútov delegácie, dožiadania a spojenia vecí.
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
Judikatúra:
Nález Ústavného súdu ČR zo 16. jxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxadné průtahy způsobovány subjektivním faktorem stojícím na straně obecného soudu (tedy především jednáním rozhodujícího soudce) či objektivním faxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxých soudů. Podle Ústavního soudu ČR je to státní moc jako celek bez ohledu na její dělení do jednotlivých složek, která má jednotlivci garantovat ochranx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx vedly ke stavu, kdy o jeho věci není rozhodováno dostatečně rychle. Pro účely posuzování průtahů v řízení je nicméně klíčovým faktorem skutečnost, zda xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxně respektuje také judikatura ESLP, která rozlišuje důvody zapříčiněné postupem státu a postupem účastníků řízení (například rozhodnutí ve věcech Zxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx Pl. ÚS 60/04:
Soudcovská nezávislost neznamená, že soudce může být při svém rozhodování liknavý. Soudce musí rozhodovat nestranně a spravedlivě, poxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxě tyto hodnoty jsou stejně významné a z hlediska ústavního pořádku je třeba jim poskytovat dostatečnou zákonnou ochranu tak, aby nemohlo dojít k jejich xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxnavosti soudu při rozhodování.
Nález Ústavného súdu ČR z 24. novembra 2005, sp. zn. II. ÚS 168/05:
ESLP x xxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxxxxxx xx xxxtériím složitosti případu, chování stěžovatelů i státních orgánů, jakož i k tomu, co bylo pro stěžovatele při sporu v sázce (rozhodnutí z 27.6.2000 ve vxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxí délce řízení nepovažuje vůbec za významné tato kritéria podrobně zkoumat. Ani právně či skutkově sebenáročnější spor nesmí trvat v právním státě takxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xx xe smyslu judikatury ESLP nepřiměřená tehdy, neodpovídá-li složitosti, skutkové a právní náročnosti projednávané věci a zároveň tkví v příčinách vycxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxna na posouzení postupu příslušných orgánů veřejné moci, t.j. zda měl soud snahu rozhodnout ve věci v co nejkratším čase a bez průtahů v řízení a zda nedošxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxmi institucemi atd. (viz rozsudek Nejvyššího soudu ČR z 29.12.2010, sp. zn. 30 Cdo 3908/2009). ESLP ve své judikatuře upřednostňuje globální, celkový xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx x xxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxchle. ESLP rozlišuje důvody zapříčiněné postupem státu a postupem účastníků řízení (srov. například rozhodnutí ve věcech Zimmermann a Steiner proti xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxu řízení považuje objektivní složitost věci, chování účastníků řízení a jednání soudu a to, co bylo při sporu pro stěžovatele v sázce (viz například rozxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxx2, sp. zn. I. ÚS 2427/11:
K otázce posuzování délky řízení a její přiměřenosti (resp. nepřiměřenosti) se pak opakovaně připomíná, že tuto nelze vyjádřxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxci, požadavky na provádění dokazování v průběhu řízení, jednání a procesní aktivity stěžovatele a ostatních účastníků řízení, jakož i chování přísluxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxx x xxx xx xx pro stěžovatele v řízení v sázce. Průtahy v řízení však nelze ospravedlnit obecně známou přetížeností soudů; je totiž "věcí státu, aby organizoval své xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxx xteří od soudu právem očekávají ochranu svých práv v přiměřené době" [nález sp. zn. IV. ÚS 55/94, nález sp. zn. III. ÚS 685/06, nález ze 7.8.2007, sp. zn. IVx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx998, sp. zn. Pl. ÚS-st 6/98 (ST 6/10 SbNU 254)].
Rozsudok Krajského súdu Trnava z 31. októbra 2017, sp. zn. 26 Co 265/2016:
xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxx x xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnex xxxxxx xx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxx x xxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojxxx x x xxx xxxx x xxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Uznxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov koxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx x xxx xx xxx xxxxxxxxx xxsada (princíp) voľného pohybu súdnych rozhodnutí v rámci EÚ a zásada (princíp) materiálnej reciprocity medzinárodného práva.
Tieto zásady sú v rámxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxxxx rovnakých účinkov a rovnakej ochrany cudzích rozhodnutí vyžaduje ich uznanie, ktoré je predpokladom pre výkon týchto rozhodnutí, v rámci EÚ dochádza x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxáva súkromného (resp. európskeho medzinárodného práva súkromného) a sú podrobne konkretizované v jednotlivých osobitných predpisoch. Základným pxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxx x x xx xxxxxxxxxx xRozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxmi." Toto ustanovenie tak definuje pojem "cudzie rozhodnutia", a to širšie než len ako rozhodnutia justičných orgánov cudzieho štátu,289) a základnx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxx rozhodnutiu priznajú tie isté právne účinky v Slovenskej republike ako tuzemskému rozhodnutiu. Dôsledkom je taký právny stav, ktorý by nastal, ak by o xxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx x x xx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxutí vrátane konania o návrhu xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxm zákonom je zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k rozhodcovským rozhodnutiam. Pod osobitnými predpismi možno rozumieť aj medzinxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xrusel I a Brusel I
bis
.
Ak vydá justičný orgán určitého štátu mimo EÚ súdne rozhodnutie v spore vyplývajúcom zo súkromnoprávneho vzťahu s cudzím prvkoxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxo rozhodnutia v inom štáte, než v ktorom bolo rozhodnutie vydané (resp. aby mohla viesť exekúciu v inom štáte), musí byť rozhodnutie v tomto štáte uznanéx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xx x xxxxx xxxxxxx xxx xx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxí na roveň domácim rozhodnutiam.290) Uznanie rozhodnutia je predpokladom pre výkon rozhodnutia, ktorý spočíva v prinútení osoby, ktorej je cudzím rxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx, ako sa v takomto prípade vykonáva rozhodnutie slovenského orgánu. Tým, že sa nariadi výkon rozhodnutia, hľadí sa na cudzie rozhodnutie, ako by išlo o sxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
Zásada materiálnej reciprocity (vzájomnosti) je zásada, podľa ktorej sa poskytujú cudzincom také práva, aké poskytuje domovský štát cudzinca príxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxnca. Materiálna reciprocita sa vo všeobecnosti uplatňuje najmä v oblasti medzinárodného civilného procesu. Podľa § 50 zákona o MPSaP platí: "Cudzinxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx." Podľa § 51 ods. 2 pís. b) zákona o MPSaP platí: "Zábezpeku nemožno uložiť, ak ide o občana členského štátu Európskej únie alebo osobu, ktorá má v takomtx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxa." Taktiež podľa § 56 zákona o MPSaP platí: "Slovenské justičné orgány poskytujú na dožiadanie cudzím justičným orgánom právnu pomoc za podmienky vzxxxxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx
xxx xxxx
x xxxxxxxxxi sa práva poskytnú podmienečne, ak jeho štát poskytne rovnaké práva slovenským občanom. Úlohou súdu je zistiť vzájomnosť, či už v medzinárodných zmluxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxx
x xxxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x
xxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxatí, že rozhodnutia vydané v jednom členskom štáte sú v zásade uznávané v ostatných členských štátoch EÚ bez osobitného konania (čl. 36 ods. 1 Brusel I
bix
xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxom a procesnom;
čl. 36 a nasl. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 z xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x
xxx
xx
xxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxdy (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I)
Judikatúra:
Uznesexxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xůči jinému subjektu, jaký tento jiný subjekt zaujímá vůči subjektu prvému. Jestliže český právní řád podmiňuje určitý postup vůči cizinci materiální xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxiky. Má-li orgán aplikovat právní normu, jejíž použití je závislé na vzájemnosti, neaplikuje v důsledku ní cizí právo a nestaví se ani do pozice cizího oxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxné jsou více či méně pravděpodobnostní (neboť tuzemský orgán, při respektu k suverenitě jiných států, nemůže uzavřít, že by cizí orgán nutně jednal [by xxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxtické, podložené domněnkami. Pro takové rozhodování je zásadní zejména zjištění ohledně obsahu cizích právních norem, zachovávané praxe, případně xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx
x xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxze ani uzavřít, že by soudy při zjišťování vzájemnosti musely nutně zjistit obsah cizích právních norem, neboť obsah cizího práva je pro posouzení vzájxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxx
x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezáxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x x xxxxxx xx xxxxx xx xxxx domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej repubxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxrový poriadok a Správny súdny poriadok.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu x xxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxtnením práva zaručeného čl. 46 Ústavy SR stal účastníkom súdneho konania (z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR z 20. decembra 2001, sp. zn. I. ÚS 3/01xx
xxxxxxxxxxx x x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx x xxôb zúčastnených na konaní (t.j. intervenientov, zástupcov, prokurátora, Európskej komisie a Protimonopolného úradu SR, osobitných subjektov, svexxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xx xxx xxx xxxxxxxxxxxx a rozhodovaní sporov. Ustanovenia § 1 a § 2 CSP zároveň reflektujú na diferenciáciu novej procesnej právnej úpravy na tri samostatné kódexy - Civilný xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxbsidiárne, teda len vtedy, ak Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon (napr. zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštruktxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxie", zahŕňa v sebe však prejednávanie a rozhodovanie sporov z oblasti celej sféry civilného práva hmotného (to súvisí aj s otázkou právomoci tzv. civilxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx x x x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxho vnímania subjektov civilného procesu, keďže sa dôsledne uplatňuje princíp dvoch vzájomne kontradiktórne postavených strán sporu s protichodným xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x x xxxxxx xx xxxxx xx xxxx xxxxxxx zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k sxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 Ústavy SR stal účastníkom súdneho konania (z odôvodnenia nálezu Ústavného súdx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxx x x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxého poriadku. Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní (t.j. intervenientov, zástupcov, prokurátoxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxazovaní edičnú alebo informačnú povinnosť, a iných), a to len pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Ustanovenia § 1 a § 2 CSP zároveň reflektujú na dixxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxdok, pričom právna úprava v Civilnom sporovom poriadku sa bude aplikovať len subsidiárne, teda len vtedy, ak Civilný mimosporový poriadok, Správny súxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxxxnie a rozhodovanie sporov z oblasti celej sféry civilného práva hmotného (to súvisí aj s otázkou právomoci tzv. civilného súdnictva, k tomu porovnaj § 3 x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xrocesu, keďže sa dôsledne uplatňuje princíp dvoch vzájomne kontradiktórne postavených strán sporu s protichodným záujmom na ich výsledku.
Súvisixxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxvnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x x x x x xxxx
xxxxxxxxxxx x x xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxjú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxe je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a anx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x x x xxx xxxx xxxxednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z § 4 CSP (pozri odôxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxx x x xx x xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx súdov.
Len pre porovnanie, verejnoprávne vzťahy ako vzťahy upravené normami verejného práva sú postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxstníkovi právneho vzťahu na základe zákona a presne ustanoveným spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych administratívnoprávnych akxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xpozri aj rozhodnutie pod sp. zn. 3 Cdo 81/2007).
Pxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx. V tejto súvislosti majú relevanciu najmä nariadenia Rady (ES) o právomoci (pozri uvedené Súvisiace predpisy:). Tieto sa však aplikujú len v prípade, xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxrodnom práve súkromnom a procesnom). Až následne sa môžu aplikovať ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, upxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xx1 CSP), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x x x x xx xxxx x xxxxxxxx aj k súčasnému vyhláseniu o nedostatku právomoci [pozri napr. čl. 27, 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 x xxxxxxxxx x x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxx xx
Súvisiace predpisy:
nariadenie Európskeho parlamxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxx x. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktoxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxdnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti;
§ 37 až 47 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
Judikatúra:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxhodovanie o návrhu, ktorý sa týka xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxe, ktoré majú súkromnoprávnu povahu, nemožno považovať za úkony súvisiace so zastupovaním záujmov vysielajúcej krajiny.
Právomoc súdu Slovenskej xxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx že v prípade súdneho sporu je príslušný súd Slovenskej republiky.
Z právomoci súdu Slovenskej republiky je vyňatý spor, stranou ktorého je osoba, ktoxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx v rozsahu úkonov, ktoré urobila počas misie pri výkone svojich funkcií.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. 1 KO 19/2017:
Zo znenia § xxx xxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxxlanie treba považovať za návrh podľa tretej časti piatej hlavy Občianskeho súdneho poriadku a konanie sa dokončí podľa doterajších predpisov. To znamxxxx xx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx x xxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx. Ak účastník podá odvolanie po 30. júni 2016, rozhodne o odvolaní už Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v zmysle § 31 ods.7 kataxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxpadá do úvahy len vtedy, ak tento zákon alebo osobitný predpis (v tomto prípade Správny súdny poriadok) neustanovuje inak.
Predpokladom xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xôvodu absencie právomoci na prerokovanie veci vtedy, ak nie je dostatočne zrejmé, o akú vec ide. V občianskom súdnom konaní sa uplatňuje zásada "
iura noxxx xxxxx
x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx x xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxastníka konania zastúpeného advokátom, sa týka iba poučenia o spôsobe a účinkoch výkonu práv a povinností procesnej povahy, v žiadnom prípade sa netýkx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xa následok zúženie rozsahu jeho procesných práv a povinností; opačný názor by odporoval zásade rovnosti účastníkov v konaní (čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SRxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxým zistiť, z akého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje ním uplatnený nárok. Nárok ako predmet súdneho konania je vo všeobecnosti charakterizovaný xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxú právnu normu je úlohou súdu (
iura novit curia
). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, ktoré umožňujú uplatnený nárox xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x x xxxxxx xxxxxxxxxx x xx bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený právny dôvod požadovaného plnenia; nakoniec navrhovateľ nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnex xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxenie poistného na zdravotné poistenie a žalovaným ako platiteľom tohto poistného je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťaxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x x x xxxx x xxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xod vzťahy, na ktoré dopadá § 7 ods. 3 OSP (žiadny zákon neustanovuje, že o poplatku z omeškania s platením poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx neprejednávajú a nerozhodujú.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2013, sp. zn. 4 Cdo 21/2011:
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú prxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxx xxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxania, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 OSP).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2010, sp. zn. 1 Rkc 2/2009:
Určenia priebexx xxxxxx xx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxo nepôjde o vyriešenie spornej otázky vlastníctva dotknutých nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických problémov určenia priebehu xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxkého podkladu. Ak však dôjde k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu urxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxjomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a "určenie hranice" treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o určenixx xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxa § 7 ods. 1 OSP nepatrí rozhodovanie o prekládke elektrického vedenia (§ 20 zákona č. 70/1998 Z.z.). "Vecné bremená" vyplývajúce z ustanovení zákona čx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxx vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávneho predpisu.
Na prejednanie a rozhodnutie veci týkajúcej sa uplatnenia pxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx právomoc súdu.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 106/2003, časopis Zo súdnej praxe č. 3/2005:
Právomoc súdu na rozhodovanie o uplatnenom pxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xegislatívneho hľadiska súčasťou toho-ktorého súkromnoprávneho odvetvia práva (formálny aspekt). Na prejednanie a rozhodnutie o nárokoch vznikajxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx
xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxnie spoločenského uplatnenia z titulu choroby z povolania v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je daná právomoc súdu.
Vzťah medzi spxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xakýto vzťah nemožno považovať za vzťah občianskoprávny ani za vzťah obchodnoprávny. Nárok daňovníka na vrátenie daňového preplatku nie je nárokom na xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xozhodovanie takéhoto návrhu nie je daná právomoc súdu v zmysle ustanovenia § 7 OSP. Ak súdy prejednali a rozhodli vec, ktorá je osobitným zákonom zverenx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxx xx xxxx
xxxxxxosť dohliadaných subjektov zaplatiť ročný príspevok v zmysle osobitného predpisu o dohľade nad finančným trhom vyplýva z finančnoprávneho vzťahu, z xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x x xxxx
xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxx xie je daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ale je daná právomoc prokuratúry.
Občanské soudní řízení, jež bylo zahájeno podáním návrhx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx x x x xx xx xx
Právomoc súdov v majetkových sporoch zo vzťahov s medzinárodným prvkom sa môže založiť tiež písomnou dohodou strán. Takou je dohoda strán v písomnej kxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x x x x x xxxx
xxxxxxxxxxx x 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné oxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxahov uvedených v § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákxx x xx xxxxxxx x x x xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxh § 5 až 8 CSP je upravená tzv. alternatívna zúžená právomoc civilných súdov.
Len pre porovnanie, verejnoprávne vzťahy ako vzťahy upravené normami vxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxn zo subjektov (orgán verejnej moci) ukladá jednostranne druhému účastníkovi právneho vzťahu na základe zákona a presne ustanoveným spôsobom povinnxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxvnosti účastníkov a chýba tu autonómia vôle podriadeného účastníka (pozri aj rozhodnutie pod sp. zn. 3 Cdo 81/2007).
xxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxy. V tejto súvislosti majú relevanciu najmä nariadenia Rady (ES) o právomoci (pozri uvedené Súvisiace predpisy:). Tieto sa však aplikujú len v prípadex xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxárodnom práve súkromnom a procesnom). Až následne sa môžu aplikovať ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, uxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxrej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je nxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x x x x xx xxxx x xxxxxxxx xx x xxxxxxému vyhláseniu o nedostatku právomoci [pozri napr. čl. 27, 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomocx x x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxx xx
Súvisiace predpisy:
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxnskych a obchodných veciach;
nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských vecxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti;
§ 37 až 47 zákona č. 97/1963 Zb. o medzináxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxých súdov v rámci súkromnoprávnej žaloby nespadá rozhodovanie o návrhu, ktorý sa týka využívania účelovej komunikácie, ktorá je regulovaná verejným xxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx súvisiace so zastupovaním záujmov vysielajúcej krajiny.
Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná aj vtedy, ak sa osoby požívajúce imunity a výsadx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx.
Z právomoci súdu Slovenskej republiky je vyňatý spor, stranou ktorého je osoba, ktorej diplomatické výsady a imunity pretrvávajú podľa článku 39 box x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxnkcií.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. 1 KO 19/2017:
Zo znenia § 492 ods. 1 SSP možno vyvodiť, že ak účastník podá odvolanie proti xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxčianskeho súdneho poriadku a konanie sa dokončí podľa doterajších predpisov. To znamená, že na vec sa použije Občiansky súdny poriadok a katastrálny zxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx x xxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx už Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v zmysle § 31 ods.7 katastrálneho zákona v znení účinnom od 1. júla 2016. Na týchto záverxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
Predpokladom posúdenia právomoci súdu na konanie v určitej veci je jednoznačné zistenie, čo má byť v zmysle návrhu predmetom konania. Súd nemôxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxatňuje zásada "
iura novit curia
" (práva pozná súd), preto právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Výnimka z poučovacej povinnosti súdu (§ 5 druhá veta Oxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxadnom prípade sa netýka jednotlivých (obsahových a formálnych) stránok procesných úkonov účastníka konania. Skutočnosť, že účastník je zastúpený axxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2009, sp. zn. 3 Cdo 81/2007:
Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí dx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx je vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými odôvodňuje navrhovateľ svoj nárok, a žalobným petitom. Posúdenie zistxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxx x
xxxx xxxxx xxxxx
xx xxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxstení, ktoré umožňujú uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viac hmotnoprávnych noriem, je jeho povinnosťou podľa príslušných ustanovenx xxx xxxxxxx x x xxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxx xx xxx xx xx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 102/2011:
Právny vzťah medzi žalobcom ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie poistného na zxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxtané v § 7 ods. 1 OSP (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, družstevný, obchodný, podnikateľský a hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré xxxxxx x x xxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxcu z tohto verejnoprávneho vzťahu, preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku neprejednávajú a xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx že ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdux xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich xxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxví (§ 104 ods. 2 OSP).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2010, sp. zn. 1 Rkc 2/2009:
Určenia priebehu hraníc sa v konaní pred katastrálnym úradom xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxctva dotknutých nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických problémov určenia priebehu hranice pozemkov za použitia technických podxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxh práv a "určenie hranice" treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu - ktoxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxke elektrického vedenia (§ 20 xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xemožno im priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, lebo ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávneho predpisux
xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xx xxx. 4 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov je daná právomoc súdu.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 106/2003, časoxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxeho vzťahu a nie od okolnosti, či právny predpis upravujúci tento vzťah je z legislatívneho hľadiska súčasťou toho-ktorého súkromnoprávneho odvetvix xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxho dlhu nie je daná právomoc súdu.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 136/2004, časopis Zo súdnej praxe č. 5/2008:
Na konanie o rozhodovanie vx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx x x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxc súdu.
Vzťah medzi správcom dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, prípaxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xaňového preplatku nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, vzniknutý plnením z právneho dôvodu, ktorý doxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx, ktorá je osobitným zákonom zverená do rozhodovacej činnosti správcovi daní, rozhodli o veci, ktorá nepatrí do ich právomoci v zmysle ustanovenia § 23x xxxxx xx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxplýva z finančnoprávneho vzťahu, z ktorého spory nepatria do právomoci súdu podľa § 7 OSP.
Na xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxuratúry.
Občanské soudní řízení, jež bylo zahájeno podáním návrhu na projednávání věci, která nespadá do pravomoci soudu, nemohou účasxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx x x x xx xx xx
xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxom sa môže založiť tiež písomnou dohodou strán. Takou je dohoda strán v písomnej kúpnej zmluve o tom, že spory z tejto kúpnej zmluvy budú rozhodovať súdy v xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx
x xxxxxxxxxxxxx x x xx x xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxvilných súdov. Predkladateľ uviedol, že uzavretím tzv. rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeoxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxtatku právomoci civilného súdu v dôsledku rozhodcovskej doložky alebo zmluvy podlieha pomerne prísnej koncentrácii (§ 6 CSP). Osobitným zákonom, poxxx x x xxxx x xxxx xx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxľskom rozhodcovskom konaní.
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovaxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xlebo ak sa účastníci nedohodli inak, v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účaxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxoti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v roxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxvský súd rozhodne o námietke právomoci vznesenej účastníkom xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxx xxzhodovať, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní od doručenia rozhodnutia o námietke podať návrh na xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx, že stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný opravný prostriedok. Stály rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxi voľby sporových strán jednak vylúčiť právomoc civilného súdnictva, ako aj v možnosti jej obnovenia v prípade súhlasného úkonu vo forme vyhlásenia voxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xysvetlil, že pri konkurencii rozhodcovského a súdneho konania (§ 8 CSP) sa vychádza z priority rozhodcovského konania, keď je rozhodcovský súd dotovaxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx. o rozhodcovskom konaní;
zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
V ustanoveniach § 5 až 8 CSP je upravená xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxrácii (§ 6 CSP). Osobitným zákonom, podľa § 6 ods. 3 CSP, sa majú na mysli ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 30 ods. 2 xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxe nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským uznesením alebo ak sa účastníci nxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxo konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x vydať rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd rozhodne o náxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodovať, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní od doručenxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxj. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým určil, že stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný opravný prostriedok. Stály rozhodcovský xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxosť zúženej právomoci spočíva v možnosti voľby sporových strán jednak vylúčiť právomoc civilného súdnictva, ako aj v možnosti jej obnovenia v prípade xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xrekážku res iudicata.
Predkladateľ vysvetlil, že pri konkurencii rozhodcovského a súdneho konania (§ 8 CSP) sa vychádza z priority rozhodcovského xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxsiace predpisy:
zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní;
zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
x xxxxxxxxxxxxx x x xx x xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxvskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx alebo zmluvy podlieha pomerne prísnej koncentrácii (§ 6 CSP). Osobitným zákonom, podľa § 6 ods. 3 CSP, sa majú na mysli ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 24xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx Z.z. o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dnx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 30 odxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxnia rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak stály rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx aby rozhodol o vznesenej námietke a určil, že stály rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci samej. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým určil, že sxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxčovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nemôže však vydať rozhodcovský rozsudok.
Alternatívnosť zúženej právomoci spočíva v možnosti voľxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxdu. Ak rozhodnutie cudzieho rozhodcovského súdu nie je uznané, hľadí sa naň, ako keby nebolo, nejde teda o prekážku res iudicata.
Predkladateľ vysvexxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxv. právomocou rozhodnúť o svojej právomoci.
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
V ustanoveniach § 5 až 8 CSP je upravená tzv. alternatívna zúžená právomoc civilných súdxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxu v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Uplatnenie námietky nedostatku právoxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxx x CSP, sa majú na mysli ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 30 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhoxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským uznesením alebo ak sa účxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxdcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxm konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd rozxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxe rozhodcovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodovať, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní ox xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx, ktorým určil, že stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný opravný prostriedok. Stály rozhodcovský súd môže počas rozhodovanxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxčíva v možnosti voľby sporových strán jednak vylúčiť právomoc civilného súdnictva, ako aj v možnosti jej obnovenia v prípade súhlasného úkonu vo forme xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xredkladateľ vysvetlil, že pri konkurencii rozhodcovského a súdneho konania (§ 8 CSP) sa vychádza z priority rozhodcovského konania, keď je rozhodcovxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx x. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní;
zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
Skúmanie právomoci
Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x x x x x x xxxx
xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x procesných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Podľa § 161 CSP ak tento Civilný sporový poriadok neustanxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxstatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ustanovenie § 9 CSP explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do prxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx, v ktorom štádiu konania súd nedostatok svojej právomoci zistí. Proti uzneseniu o zastavení konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu Slovenskej rexxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxx
Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxveniu). Tieto sa však aplikujú len v prípade, ak sa nepoužije medzinárodná zmluva, ktorá nekoliduje s pôsobnosťou priamo aplikovateľnej európskej noxxx xxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxdzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktoré upravujú právomoc (§ 37 až 47 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).
Do xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx v občianskych a obchodných veciach. Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach, výnimky ustanovuje čl. 1 nariadenia Európskeho xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx tohto členského štátu. Nariadenie upravuje tiež osobitnú právomoc, právomoc vo veciach poistenia, právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, práxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxo parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu na základe čl. 24 xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom čase, aby si mohol pripraviť svoju obhajobu, alebo že sa na tento účel prijali xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxx xrobí súčasne so zastavením konania podľa § 9 CSP formou uznesenia.
Ak bol súčasne s podanou žalobou zaplatený súdny poplatok, súd postupuje podľa § 1x xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxnanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok sa vráti v plnej výške s poukazom na § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxrlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach;
§ 37 až 47 zákona č. xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx;
nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxe nariadenie (ES) č. 1347/2000;
nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
xxx právomocou súhrnne rozumieme sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxv ochrany práva patrí súdom a vychádza jednak z Listiny základných práv a slobôd, implementovanej do nášho právneho poriadku ústavným zákonom č. 23/1xxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xx xxxxxx xxx x xxorého zmysle sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inox xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x x xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxdujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákoxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxx xxxxxx x x xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxeho poriadku na právo súkromné a verejné a následne kopíruje jednotlivé odvetvia súkromného práva. Znamená to, že ide o všeobecné vymedzenie v tom zmysxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxveň neexistuje osobitné ustanovenie, ktoré by právomoc rozhodovať v danej konkrétnej veci priznávalo od súdu odlišnému orgánu. Pokiaľ však ide o právxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx x x xxxx x xxx xxxx xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx súdu vec prejednať a rozhodnúť výslovne ustanovuje Občiansky súdny poriadok alebo iný osobitný zákon. Bez takéhoto osobitného zákonného zmocnenia xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxo právomoci vec prejednať a rozhodnúť patrí.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 102/2011:
Pre analýzu právneho vzťahu účaxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxzhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určuxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x x xxxx x xxx xxxxxx x x xxx x xxxxx autora; porovnaj tiež rozhodnutie pod sp. zn. 4 Cdo 128/97).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 102/2011:
Právny vzťah medxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 7 ods. 1 OSP (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, družstevnxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx x x xxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxím poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z tohto verejnoprávneho vzťahu, preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa trexxx x xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxatok svojej právomoci, zároveň však zistí aj iný orgán, do ktorého právomoci spor alebo vec patrí, konanie zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Označenix xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xroti uzneseniu o zastavení konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je prípustné odvolanie podľa § 357 písm. a) CSP. Po právoplatnosti uznesenia súd xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxpatrí, a nedokáže s dostatočnou dávkou určitosti indikovať iný orgán ochrany práva, do právomoci ktorého vec patrí, je povinný uplatniť postup podľa zxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx x xxx x x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xx xxx xx xxávoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpi spor alebo vec určenému orgánu, tento orgán však s postúpením nesúhlasí, je legitimovaný na predlxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxi rozhoduje novozriadený kompetenčný senát (pozri § 11 CSP).
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxia (§ 262 ods. 1 CSP). Ak bol súčasne s podanou žalobou zaplatený súdny poplatok, súd postupuje podľa § 11 ods. 1 druhej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnycx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxk sa vráti v plnej výške s poukazom na § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Pri skúmaní právomocx xxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxx x xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx ich nemožno zistiť. V takom prípade predloží spor alebo vec Najvyššiemu súdu SR, ktorý určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne.
Súvisiace ustanovenxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xx. zn. I. ÚS 3/1998:
Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že ustanovuje ixx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xoc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxvoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxona" môžu byť výlučne len zákony. Tam, kde to ústava alebo zákon umožňujú, sú orgány štátu viazané aj medzinárodnými zmluvami (čl. 11, čl. 144 ods. 2), naxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxx xxzsah však vyplýva výlučne zo zákona. V uvedenom smere Ústava SR neumožňuje vydávanie takých právnych predpisov, k vydaniu ktorých by nedošlo na záklaxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxa budú zákony, iné právne predpisy tzv. sekundárnej normotvorby alebo medzinárodné zmluvy. V dôsledku uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej rexxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxnovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomocí jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje. Uvedenému nie je na ujmu anx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx x xx xxx x xxxxx x 10 ods. 2 CSP - pozn. autora), t.j. právomoc príslušného orgánu štátu uplatňovať štátnu moc v určitej (sporovej) otázke sa odvodzuje od rozhodnutia súxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xporových orgánov táto otázka patrí. Výnimka z tohto pravidla neexistuje ani v prípade, keď sa orgán štátu domnieval, že iný orgán štátu konal alebo rozhxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxxx x xxxxxxx xxx xx xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx súladu označeného konania, opomenutia alebo rozhodnutia iného štátneho orgánu s Ústavou SR. Procesné oprávnenie k podaniu návrhu na ústavný súd však xxxx xx xxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxahu jeho právomocí. Ani Ústava SR, a ani zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, x xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx x ani s jeho rozhodnutiami také právne účinky, ktoré by tie orgány štátu, ktorým sú určené, oprávňovali konať nad rámec ich zákonom ustanovených právomoxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxx x xxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxe medzi súdom a orgánom štátnej správy v konkrétnej veci je splnenie požiadavky, aby kompetenčný konflikt vznikol ešte pred právoplatným rozhodnutím xxxx xx xxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xbsiahnutým v čl. x xxxx x xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxn". Podobne ako právomoci, tak aj spôsob konania orgánov štátu môže byť upravený len zákonom; určuje spôsob konania orgánov štátu. Výklad citovaného uxxxxxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxežné (súčasné) splnenie oboch príkazov ústavných noriem v nej obsiahnutých. Príkazu ústavnej normy obsiahnutej v ustanovení čl. 2 ods. 2 ústavy pretx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xx rozhodnutie obce o priestupku/správnom delikte a o uložení sankcie zaň treba považovať za individuálny správny akt, vydaný v správnom konaní, ktorým xx xxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xx xxxxxx xpravu obsiahnutú v zákone o priestupkoch v spojení s právnou úpravou správneho poriadku, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx x xxxhodnúť vo veciach priestupkov urýchlene a hospodárne v správnom konaní s možnosťou súdneho prieskumu správneho rozhodnutia až po právoplatnom skončxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx správy a súčasne vylučuje jej postavenie samosprávneho orgánu.
Pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci (a ak nejde o prípad právomxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxci súdov.
Civilný sporový poriadok zriadil okrem veľkého senátu (pozri § 48 CSP) aj kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR. Kompetenčxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx ustanovenia.
Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxvny predpis neupravuje. Uvedenému nie je na ujmu ani stav, ktorý nastáva v prípade kompetenčných sporov medzi štátnymi orgánmi. Aj keď tieto spory rozhxxxxx xxxx xx xx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxadená do rozsahu právomoci štátneho orgánu zákonom a súdy iba spresňujú, do zákonnej právomoci ktorého zo sporových orgánov táto otázka patrí (pozri rxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx x xxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxe predpisy:
zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch
TRETIA HLAVA
PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU
Prvý diel
VECNÁ PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU
V Slovenskej repxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx" je odôvodnená historicky komparatívne aj doktrinálne. Inštančnosť súdnej sústavy sa posudzuje podľa počtu riadnych opravných prostriedkov v systxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxinkom, ktorým je odvolanie.
Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. V ustanovení § 12 CSP je upravená vecná príslušnosť sxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxdom je podľa tohto ustanovenia v zásade okresný súd. Táto zásada bola v predchádzajúcom Občianskom súdnom poriadku zakotvená v ustanovení § 9 ods. 1, prxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxní § 12 CSP ustanovuje § xx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xx xx x x 9 ods. 2 SSP.
Cieľom zákonodarcu bolo touto úpravou takmer bez výnimočného pravidla dosiahnuť stav, v ktorom by krajské súdy mali dôslexxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxxrené zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch.
Súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť počas celého konania. Ak zistí, že nie je vecne príslušný, bezodkxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch
Druhý diel
MIESTNA PRxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx, pričom osobitná miestna príslušnosť je buď alternatívna (§ 19 CSP), alebo výlučná (§ 20 CSP). Výlučná miestna príslušnosť má prednostný charakter, pxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxx x xxxxx xxxxxxx x x xx xxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxbecnej miestnej príslušnosti (§ 13 CSP) alebo alternatívnej miestnej príslušnosti (§ 19 CSP) sa neuplatnia. Alternatívna miestna príslušnosť je danx xx xxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxxx x x xx xxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxm uvedeným v § 19 CSP realizuje žalobca podaním návrhu na vybratý súd.
Právna úprava všeobecnej miestnej príslušnosti vychádza z pôvodnej úpravy v Oxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx x x xx xxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxncii je vecne príslušný v zásade okresný súd (§ 12 CSP), pričom všeobecná miestna príslušnosť vymedzuje to, ktorý z vecne príslušných okresných súdov jx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xe súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxj právnickej osoby.
Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začaxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x x xx xxxx
xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xx xž 43 CSP.
Súvisiace ustanovenia:
V ustanovení § 14 CSP je upravený všeobecný súd fyzickej osoby. Vxxxxxxxxx xx x xxxxxx x xx xxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx právnej úprave vyplývajú z predmetného ustanovenia dve zásadné zmeny. Kým Občiansky súdny poriadok pri určení všeobecného súdu žalovaného rozlišoxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxorých bol v obchodných veciach ustanovený iný všeobecný súd (§ 85 ods. 4 OSP), pričom relevantným bolo miesto podnikania fyzickej osoby, nová právna úpxxxx x x xx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxej osoby súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Miesto podnikania fyzickej osoby už nemá relevanciu pre určenie všeobecného súxx xxxxxxxxxxx x xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxárnej úpravy tzv. obchodného súdnictva, ktoré však stratilo akékoľvek opodstatnenie.
Treba však k tejto zmene podotknúť, že v obchodných záväzkovxxx xxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xa svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (tzv. obchodné dokumenty) uvádzať obchodné meno, sídxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra/evidencie, ktorý/ktorá podnikateľa zapísal/zapísala, a číslo zápisu. Ak podnikateľ nx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxý na webe v súčasnosti (v čase písania tohto komentára) nezverejňuje údaj o trvalom pobyte živnostníka, ale len údaj o mieste jeho podnikania. Ak teda žaxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxx iné, než konať vo veci, aj keď by mal žalovaný trvalý pobyt v obvode iného súdu, pokiaľ žalovaný nevznesie námietku miestnej nepríslušnosti podľa § 41 CSxx
xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxto zmena sa zaviedla s cieľom zjednodušiť, sprehľadniť a zefektívniť kritériá stanovovania miestnej príslušnosti súdu, a to zavedením unifikovanéhx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxgistri obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej repuxxxxxx xxxxx xx x xxx xxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx sa občan zdržuje (býva) s úmyslom zdržovať sa tam trvalo, pričom údaj o trvalom pobyte bol irelevantný, vyvolávala v praxi potrebu často náročného zisťxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Údaj o mieste trvalého pobytu fyzickej osoby ku dňu začatia konania (§ 36 CSP) jx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxx súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí, s výnimkou výlučnej miestnej príslušnxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxvy nemôže postúpiť spor príslušnému súdu (pozri § 40 až 43 CSP).
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
zákon č. 25xxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxcný súd právnickej osoby - v odseku 1 tuzemskej právnickej osoby a v odseku 2 zahraničnej právnickej osoby.
Podľa § 18 ods. 2 OZ právnickými osobami súx
xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx
xxx xxxxxxxxx x xxxxxch to ustanovuje zákon.
Podľa § 19c OZ sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku.
xxxxx x x xxxx x xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxlo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.
Pozri aj § 2 zákona č. 125/2015 Z.z. o registri adries.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxtné ustanovenie upravuje pravidlá určenia všeobecného súdu v prípadoch, ak všeobecný súd fyzickej osoby nemožno určiť podľa § 14 CSP a všeobecný súd pxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xx xxxx
xx xxx x xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxi chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne.
Súvisiace ustanovenia:
xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxlikuje § 15 CSP, ktorý upravuje všeobecný súd právnickej osoby, ale osobitné ustanovenie § 17 CSP, samozrejme, len v prípade, ak sa namiesto všeobecnej xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xa konanie príslušný výlučne súd..."). Pozri aj komentár k § 13 CSP.
Ustanovenie plne kopíruje doterajšie znenie § 85 ods. 3 OSP a za všeobecný súd štátx xxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxom a procesnom sú cudzie štáty v zásade vyňaté z právomoci slovenských súdov (s výnimkami uvedenými v § 47 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb.), pôjde tu spravidlx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx práve súkromnom a procesnom
Ustanovenie plne vychádza z doterajšieho ustanovenia § 89 OSP, ale s terminológiou prispôsobenou novej pxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx zásady hospodárnosti konania.
Ku spojeniu vecí pozri § 166 CSP a k vzájomnej žalobe pozri § 147 CSP.
Veci (žaloby) môžu byť kumulované samotným žalxxxxx xx x xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xúd za podmienok uvedených v § 166 CSP.
Vzájomnou žalobou si žalovaný uplatňuje svoje právo proti xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxenia § 13 až 15, § 19 CSP, ale pre určenie príslušného súdu bude rozhodujúca príslušnosť na konanie o "základnej" žalobe. Ak by žalobca mienil podať na súd xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxnie ani jednej z vecí nie je príslušný súd podľa § 20 CSP, je na jeho vôli, na ktorý súd svoju žalobu podá. Ak by pri jednej bol príslušný súd podľa § 20 CSP, kumxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx xxxx
xxxxx x xx xxxx x xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xrvá až do skončenia konania. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak by došlo k vylúčeniu spojenej veci na samostatné konanie podľa § 166 ods. 2 CSP alebo x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xx xx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxx xzájomnej žalobe mala uplatniť výlučná osobitná miestna príslušnosť upravená v § 20 CSP, pri týchto žalobách nie je možné určiť príslušnosť podľa § 18 CSxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxx xx xxxxxxx x xxxxxnej žalobe alebo vzájomnej žalobe bol totožný so súdom, ktorý je príslušný na konanie o žalobe, k spojeniu vecí alebo uplatneniu vzájomnej žaloby za splxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx xxx xxxxx x xxx xxx xxxx xxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xx xxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxvaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť však súd skúma aj bez námietky na začiatku konania, xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x x xx xxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xríslušnosti v čase podania kumulovanej žaloby alebo vzájomnej žaloby zistil, že na túto je príslušný iný súd podľa § 20 CSP, pri vzájomnej žalobe postupxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxanej žalobe postupuje najprv podľa § 166 ods. 2 CSP, vec vylúči na samostatné konanie a následne postupuje podľa § 43 CSP a vec bezodkladne postúpi príslxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxstnu príslušnosť súdu, pričom osobitná miestna príslušnosť je buď alternatívna (§ 19 CSP), alebo výlučná (§ 20 CSP). Výlučná miestna príslušnosť má prxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxx x xxxxy uvedené v § 20 písm. a) až e) CSP, ustanovenia o všeobecnej miestnej príslušnosti (§ 13 až 18 CSP) alebo alternatívnej miestnej príslušnosti (§ 19 CSP) sx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxxx x x xx xxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxho, pričom výber medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom uvedeným § 19 CSP realizuje žalobca podaním návrhu na vybratý súd. Táto voľba nemôže byť násxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xrčená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Žalovaný nemá možnosť voľbu žalobcu namietať, má možnosť namietať len nedostatok miestnej príslušnoxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx x xx xxxxx xxxx xx x xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xx xxxx
x xxxxx xx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxe žalovaného je na konanie proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má žalovaný miesto výkonu práce podľa xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnej charakteristiky, dňa nástupu do práce a prípadne aj mzdových podmienok aj miesto výkonu práce (obec, čxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx x xx xxxxx xx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxru je pre voľbu príslušnosti podľa § 19 písm. a) CSP irelevantný, a teda nemusí ísť len o pracovnoprávny spor, ale o akýkoľvek spor. Zmyslom voľby súdu poxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxx
x xxxxx xx
x xxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxho všeobecnom súde, alebo na súde, v ktorého obvode nastala žalobcom v žalobe tvrdená skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Dôvodom pre voľxx xxxx xxxxx x xx xxxxx xx xxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxvo na náhradu škody je protiprávny úkon ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Miesto, kde k tomuto protiprávnemu úkonu došlo (napr. dxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xx xxxxx xx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx je irelevantný hmotnoprávny základ žaloby, a aj skutočnosť, že ide o regresný nárok. Rovnako tak je irelevantný aj charakter tvrdenej škody a v konečnox xxxxxxxx xx xxx xx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxx
x xxxxx xx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xsoby (pozri § 15 CSP) si môže žalobca uplatniť svoj nárok aj na súde, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaxxxx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxx xx xSP] možno použiť aj v prípade, keď nižšia zložka, ktorej sa spor týka, nemá právnu subjektivitu. Právna úprava v § 87 písm. c) OSP platná a účinná v čase juxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxstovala legálna definícia a právna teória (pozri napr. Handl - Rubeš: Občanský soudní řád - Komentář, Panorama Praha 1985, str. 381) za nižšiu zložku orxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxsoch a zavádza aj legálnu definíciu organizačnej zložky podniku. Organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
Obdobné postavexxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkáreň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxí § 7 OBZ nazvanom "Organizačná zložka podniku". Rovnakého názoru je aj aktuálna česká judikatúra - pozri napríklad rozhodnutie pod sp. zn. 23 Cdo xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx
x xxxxx xx
xx xx xxlobcom spotrebiteľ, v spotrebiteľských sporoch alebo v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania si ten nemusí svoj nárok uplaxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Spotrebiteľskou zmluvou je podľx x xx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnexx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xpotrebiteľského rozhodcovského konania sa považuje nielen konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale aj iné konania, ktoré taktiež súvisia s rxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx
x xxxxx xx
xxtidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrixxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xoľby medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu (ak ide o fyzickú osobu), adresu sídla (ak ide o právnickú osoxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx právo na nediskrimináciu.
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxovskom konaní
Judikatúra:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. októbra 2014, sp. zn. 14 Co 1135/2014:
Výnimky z miestnej príslušnoxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xsobitnú výlučnú miestnu príslušnosť súdu na konanie) upravuje v ustanovení § 87 OSP, ktoré zakotvuje tzv. osobitnú miestnu príslušnosť súdu na konanix xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx a súdom daným na výber má navrhovateľ len do momentu podania návrhu na začatie konania na súd (jeho voľba sa prejaví podaním návrhu na konkrétny miestne pxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxietať nedostatok miestnej príslušnosti, ak bol návrh podaný na nepríslušný súd).
Uznesenie Vrchného súdu v Olomouci zo 17. februára 2003, sp. zn. 5 Cxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxx xxxxx x xx xx xx xxx xxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xcela nepříslušného, řídí se místní příslušnost pouze obecným soudem žalovaného.
Uznesenie Krajského súdu v Ostrave z 28. januára 2010, sp. zn. 8 Co 3xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx x xxxxx xx xx xx ř.], se vztahuje i na řízení o náhradu nemajetkové újmy.
Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. marca 2015, sp. zn. 25 Cdo 195/2015:
Rozhoxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xx xx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxou vyplývá ze skutečností tvrzených v žalobě, pokud vyjadřují hmotněprávní předpoklady vzniku tohoto práva (vznik škody, protiprávní jednání, příčxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xalobní tvrzení naplňovala hmotněprávní předpoklady jiného práva než práva na náhradu škody (srov. např. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 19. listopaxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xe na základě svých skutkových zjištění v průběhu dalšího řízení od žalobcova právního názoru je pro určení místní příslušnosti soudu bez významu.
Uzxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxx xx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xžít ustanovení § 87 písm. b) o. s. ř. umožňující žalobci zvolit jiný místně příslušný soud namísto obecného soudu žalovaného (srov. usnesení Městského xxxxx x xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxnie § 87 písm. c) OSP [teraz § 19 písm. c) CSP - pozn. autora] možno použiť aj v prípade, že nižšia zložka, ktorej sa spor týka, nemá právnu subjektivitu.
xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xx xx xx xxxxxx x xx xxxxx xx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx soud z údajů žalobce; provedení řízení u tohoto soudu nebrání okolnost, že žalovaný popírá existenci skutečností, které zakládají právo na náhradu škxxxx
xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xxx xxxxxx x xx xxxm. b) CSP - pozn. autora], je rozhodujúce, či navrhovateľ uviedol v návrhu (v konaní) skutočnosti, ktoré dokladajú túto na výber danú príslušnosť, nie xxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxvrh uplatnený; je bez významu, ktorý z viacerých odporcov je v návrhu uvedený ako prvý.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 286/97, časopix xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx x xx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxlovaného podľa § 84 a § 86 OSP, pretože na výber daný súd môže existovať len popri všeobecnom súde.
Vo veciach náhrady škody xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx § 84 až 86 OSP a príslušnosti danej na výber podľa ustanovenia § 87 písm. b) OSP.
Ako sme už konštatovali pri predchádzajúcich ustanovenxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx x§ 19 CSP), alebo výlučná (§ 20 CSP). Výlučná miestna príslušnosť má prednostný charakter, keďže v ustanovení § 20 CSP sa zavádza úprava, ktorá sa aplikuxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxx x xxxxx xxxxxxx x x xx xxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x§ 13 až 18 CSP) alebo alternatívnej miestnej príslušnosti (§ 19 CSP) sa neuplatnia. Alternatívna miestna príslušnosť je daná na výber, a teda súdy ustanxxxxx x x xx xxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx x x xx xxx xxxxxxuje žalobca podaním návrhu na vybratý súd.
Do pozornosti dávame ustanovenie § 39 CSP upravujúce tzv. nutnú a vhodnú delegáciu sporu. Zároveň však trxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xx xx xxxxxxx xxxslušnosť súdu v danom konaní neriadi ustanoveniami o výlučnej miestnej príslušnosti; zákonodarca totiž úpravou výlučnej miestnej príslušnosti vyjxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxývala z možnosti strany zvoliť si spomedzi dvoch miestne príslušných súdov, ale aby vec prejednal a rozhodol práve ten súd, ktorého príslušnosť zákon uxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx pod sp. zn. 3 Ndc 23/2012).
Kým miestnu príslušnosť súd v zásade skúma iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x x xx xxxx
Ak súd zistí, že nie je príslušný, aplikuje ustanovenie § 43 CSP a spor bezodkladne postúpi príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xiestna príslušnosť v § 88 OSP, však boli vypustené z dôvodu, že ich aplikácia sa podľa predkladateľa v praxi ukázala ako procesne nekomfortná pre subjekxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxcných práv k nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne upravená v § 88 písm. h) OSP, bola oproti doterajšej právnej úprave modifikovaná práve zúžením len na konxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxce sa vecných práv k nehnuteľnosti, ale upravovala akékoľvek práva, ktoré bolo možné konkrétne priradiť k určitej nehnuteľnosti (napr. právo uspokojxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xoterajšieho ustanovenia § 88 ods. 1 písm. ch) OSP. Ustanovenie podľa konštantnej judikatúry predpokladá, že súd rozhoduje o sporných otázkach v čase, xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxx x xxx xxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx práve závisí od zistenia sporných skutočností, súd odkáže uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej prxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxje v konaní so stranami podľa výsledku sporu. Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platíx xx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxx xx
xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
K príslušnosti exekučného súdu pozri § 45 Exekučného poriadku.
Ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou tohto konania, miestne príslušným bude súxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xonaní" ako vágny a neurčitý. Dôvodová správa ani príkladmo neuvádza spory, ktoré mienil predkladateľ subsumovať pod spory vyvolané osobitnou povahox xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxo konania však môžeme zaradiť, okrem iných, aj excindačné žaloby, t.j. žaloby o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 Exekučného xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxx x xxx x xxx x x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxx xx
xxdľa § 88 ods. 1 písm. j) OSP bol namiesto všeobecného súdu odporcu na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mal dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx na ktorom tieto konania prebiehali, ak išlo o spory nimi vyvolané, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak osobitnx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxch súdov.
Nová právna úprava upravuje príslušnosť na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie v ustanovení § 24 CSP a príslušnosť na spory vyxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xonkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania sa štandardne považuje napríklad spor o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči verixxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxa tiež konštatovala, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konanxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace.
Ak správca konkurznej podstaty pri výkone funkcie spôsobí škodu, tak na prejednanie a xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxorového poriadku), pretože spor o náhradu škody nie je sporom vyvolaným konkurzom (R 99/2014).
K písm. e)
Ustanovenie upravuje výlučnú miestnu príxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx02 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Pôjde nielen o konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku v iných ako spotrebiteľských veciach, ale aj o iné konania, xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxého súdu.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní;
zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
Judikatúra:
Prísxxxxxxx xxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx príslušnosť sa obmedzuje na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik. Nevzťahuje sa na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxie spôsobí škodu, tak na prejednanie a rozhodnutie sporu o náhradu škody je vecne a miestne príslušný okresný súd podľa všeobecných ustanovení Občiansxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx 33/2011:
Za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej aj "ZKV") konanie o určenie pravostix xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxe právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky xx xx xxxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xx xxxx x xxxxx xxobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 26 ZKV, resp. § 53 a nasl. ZKR, prípadne aj konanie o žalobe na určexxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxych xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx, prípadne tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkuxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xx xx xxxxxxxxx xonanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu (§ 8 ods. 2 ZKV, § 12 ZKR), prípadne iné konanie o náhradu škody v zmysle zákona č. 7/2005 Zxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxx xx x xx xxxx xx x xxx x xx xxxx xx xx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xa konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostxxxxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxdok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxorým sa vytvára exekučný titul pre nesporné nároky.
V treťom odseku zákon reflektuje na právnu úpravu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) čx xxxxxxxx x xxx xxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
Súvisiace predpisy:
§ 62 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom;
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) xx xxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxx13 x xxx xxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxvých sporoch a šekových sporoch
Ustanovenie § 22 CSP predstavuje v zásade prebratý § 10 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Sloxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xúd, t.j. krajský súd (pozri § 3 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky).
V pôvodnom znení § 10 zákona č. 371/2004 Z.z. xxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xormatívneho textu inštitút zmenkového platobného rozkazu, a to predovšetkým z dôvodu zákazu použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch (pozri § 5a xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxálnym spotrebiteľským vzťahom, teda sudca by objektívne nebol schopný dodržať imperatívnu normu § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľax xxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxteniu inštitútu zmenkového platobného rozkazu.
Aj keď ustanovenie § 22 CSP je nazvané "Príslušnosť v zmenkových sporoch a šekových sporoch," netrxxx xxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných služxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx.
Sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov:
a)
akcie,
b)
dočasné listy,
c)
podielové listy,
d)
dlhopisy,
xx
xxxxxxxx xxxxxx
xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxx
xx
xxxxxxx
xx
xxxxxxx
xx
xxxxx
xx
xxxxxxxx xxxxx
xx
xxxxxxx xxxty,
m)
skladištné listy,
n)
skladiskové záložné listy,
o)
tovarové záložné listy,
p)
družstevné podielnické listy,
r)
investičné cexxxxxxxxxx
xx
xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxného papiera sa zastúpenie nepripúšťa s výnimkou, ak je zástupcom osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 471 odsx x xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xokončia podľa doterajších predpisov.
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
§ 3 zákona č. 37xxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxisoch;
zákon č. 144/1998 Z.z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste;
zákon č. 42/1992 Zb. x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxx xxtanovenie zakotvuje kauzálnu príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch, v ktorých v rámci každého jedného kraja bude prejednávať pracovnoprávne sporx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxčovaní konkrétnych okresných súdov v sídle kraja bral do úvahy najmä štatistiku nápadu sporov na jednotlivé súdy, dopravnú infraštruktúru a dostupnoxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobcxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx x/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.
Keďže ide o kauzálnu príslušnosť, súd aj bez námietky skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania podľa § xx xxx x xx xx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx x xxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx v zmysle § 43 CSP.
Len podotýkame, že pre určenie obvodu je rozhodujúci s poukazom na ustanovenie § 13 CSP všeobecný súd žalovaného.
Súvisiace ustaxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
Judikatúra:
Uznesenie Ústavného súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. III. ÚS 656/2017:
Úraz, ktorý nastane po založení obchodnxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxx poškodenému subjektu nároky na úrazové dávky.
Príslušnosť na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie
Konkurzné a vyrovnacxx xxxx x xxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxy. Nová úprava v § 24 CSP preberá toto ustanovenie, pričom pojem "vyrovnací súd" bol zmenený na "reštrukturalizačný súd", a to vzhľadom na terminológix xxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xonania, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie alebx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xx xxxxx xx xxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx musí byť strana zastúpená advokátom. To neplatí, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo je strxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xdsek 2 komentovaného ustanovenia upravuje príslušnosť v ňom uvedených krajských súdov na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxobitnou povahou týchto konaní, sú príslušné krajské súdy podľa všeobecnej úpravy v § 3 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej rexxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxizácii;
zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva
x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxny priemyselných práv patrí patentové právo, právo úžitkových vzorov, právo dizajnov, právo topografií polovodičových výrobkov. Medzi priemyselnx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xww.upv.sk).
Slovenská republika sa podpísaním Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie zaviazala rešpektovať celý rad medzinárodnopráxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxumentov v tejto oblasti je aj Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva [Trade Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPSxx
xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxžení Svetovej obchodnej organizácie.
Prijatím Dohody TRIPS v rámci Svetovej obchodnej organizácie - WTO vznikol pre Slovenskú republiku záväzok hxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxard ochrany predmetom práv priemyselného vlastníctva jednak pre štádium ich zápisu, resp. registrácie, jednak pre štádium ich ďalšej ochrany prostrxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxa práv k predmetom práv priemyselného vlastníctva.
xxxxxxxxx xoncepciou uvedeného je to, že sa presadzuje princíp optimálnej koncentrácie súdnej agendy (rovnako ako v prípade registrových alebo konkurzných súdxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxbavených sudcov v oblasti priemyselných práv, dodáva zákonodarca v pôvodnej dôvodovej správe k § 11 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xúdov vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov a ochrany práv z nekalej súťaže. Toto ustanovenie sa v nxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxxxxx x xx x x xx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx ustanovil jeden okresný súd, a to Okresný súd Banská Bystrica (pozri § 25 CSP), a v ustanovení § 26 CSP je upravená kauzálna príslušnosť súdov v sporoch z xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx x xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxnciácie súdnej agendy.
Zdôrazňujeme, že ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxx x xx xxxx x x x xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z.z. o podpísaní Dohodx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx x.z. o úžitkových vzoroch;
zákon č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch;
zákon č. 146/2000 Z.z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov;
zákon č. 506xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch
Fyzické aj právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj xxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.
Zneužitím úxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxe upravuje osobitný zákon (zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže).
Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxlivá reklama, klamlivé označovanie tovaru a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, sa môžu proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxie § 11 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky upravovalo kauzálnu príslušnosť súdov vo veciach ochrany práv k predmexxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxovení, a to do ustanovenia § 25 a § 26 CSP. Na prejednávanie a rozhodovanie v sporoch z priemyselného vlastníctva sa ustanovil jeden okresný súd, a to Okrxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxx x x xxxxxxxxxx x xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx x xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx príslušnosť v autorskoprávnych sporoch z dôvodu potreby špecializácie a diferenciácie súdnej agendy.
Zdôrazňujeme, že ak má spor z priemyselného xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxx x xx xxxx x x x xxxx
xxxxxxx xxxxté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začaxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže
Príslušnosť v sporoch z hospodárskej súťaže
Z dôvodu potreby špecializácie v toxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx súd Bratislava II, pričom jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky. Zdôrazňujeme, že aj napriek tomu, že ide o spory z hospodárskej súťxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxnovenie § 26 CSP.
xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxroch z hospodárskej súťaže podľa zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, keď v prvej inštancii rozhodoval Okresný súd Bratislava II.
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže
Príslušnosť v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania
Zákonom č. 336/2014 Z.z., ktorým sa xxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, sa zaviedla kauzálna príslušnosx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xepubliky je potrebné zabezpečiť, aby kvalitná právna úprava rozhodcovského konania bola podporená predvídateľnou a kvalitnou rozhodovacou praxou xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xroch prvoinštančných súdov. Tento inštitút má podľa zákonodarcu prispieť spolu s novelizovanou právnou úpravou k vytvoreniu predvídateľnej a moderxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
x x xx xxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxnosti v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania prebralo do Civilného sporového poriadku.
Podľa x xx xxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxa, ak ide o konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania; ak sa miesto rozhodcovského konanxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxnizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu; ak žalovaný nemá v Slovenskej republike adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu.
K prípadom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxxx xx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxz. o rozhodcovskom konaní
Príslušnosť v sporoch z burzových obchodov
Legálnu definíciu burzového obchodu nachádzame v zákone č. 42xxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxgulovanom trhu burzy.
V ustanovení sa preberá doterajšia právna úprava v ustanovení § 13 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskxx xxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x, ktorého územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
V odseku 2 komentovaného ustanovenia sa uvádza osobitná kauzálna príslušnosť pre odxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxrze cenných papierov;
Príslušnosť v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobxxxxxx xxxxxxxx
Podľa § 181 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní uchádzač, záujemca, účastník alebo osxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (oprávnená osoba), môže po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxuvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody sú oprávnená osoba, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ a uchádzač alebo uchádzači, s ktorými bola uxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxadu pre verejné obstarávanie.
Kauzálna príslušnosť Okresného súdu Malacky na konanie v uvedených sporoch v prvej inštancii, ako aj kauzálna prísluxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx x x xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxnskej republiky. Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku sa v plnom rozsahu zhoduje s doterajšou úpravou.
Vzhľadom na chýbajúci odkaz na zákon č. xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx x xxxxx xxxxxxxx xxx xxxbitný predpis upravuje možnosť napríklad určenia neplatnosti zmluvy. Autentický výklad, teda odôvodnenie tejto úpravy Ústavnoprávnym xxxxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky.“ Tento zákon však obsahoval odkaz na § 148a vtedy platného a účinného zákona čx xxxxxxx xx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx o verejnom obstarávaní
Príslušnosť v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach
Konanie o abstraktnej kontrole v sxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. Pozri ustanovenia § 301 až 306 CSPx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx v ustanovení § 9 ods. 1, pričom v odseku 2 boli zakotvené výnimky z tejto zásady, keď ako súdy prvého stupňa rozhodovali krajské súdy.
Výnimku z pravidlx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxx x xx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxančným súdom krajský súd. V súčasnosti je to jediná výnimka. Jej zakotvenie bolo odôvodňované významom, ktorý zákonodarca prikladá ochrane spotrebixxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxispieť k zjednoteniu judikatúry v spotrebiteľských veciach a k prehľadnosti systému právnej ochrany spotrebiteľa.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xpecializovaný trestný súd a vojenské súdy
Príslušnosť v sporoch o náhradu jadrovej škody
Dňa 19. marca 2015 bol prijatý zákon č. 54/20xx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x x xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, v ktorom zaviedol nový § 14f, ktorý upravoval súd s agendou konania vo veci náhrady jadrovej škody.
Už touto zmenou sa zaviedol iba jeden súd, ktorý bude rozhodovať v prípade vzniku jadrovej škody. Ide o Okresný súd Nitra, ktoxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxodné ustanovenie vyplývajúce síce z čl. XXI ods. 4 Protokolu z 1997 (Viedenský dohovor z roku 1963 bol novelizovaný Protokolom, ktorým sa mení Viedenskx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxx xrávnej istoty poškodených. Na druhej strane zákonodarca uviedol, že je potrebné zamedziť tzv. "court shoppingu", špekuláciám s príslušnosťou súdov x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x x xxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxho opatrenia v občianskych veciach nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/201x x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xpatrení nariadených v členskom štáte v občianskych veciach.
Ochranné opatrenie je akékoľvek rozhodnutie bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxero nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby:
a)
zákaz alebo úpraxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxx xprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostrixxxxxx
xx
xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxušnosť Okresného súdu Bratislava III v prvej inštancii na konanie vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach, pričom odvolacím súdom v týcxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx
Ustanovenie vyxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxx xxxxx xxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xízky nápad. Dôvodová správa k zákonu č. 73/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorou sa táto kauzálna príxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxcerým súdom.
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júnx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxe funkčnú príslušnosť súdu. Judikatúra pod funkčnou príslušnosťou rozumie rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými druhmi súdov pri prejednávaní tej ixxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxx x xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe (sp. zn. 4 Co 2/2010).
Generálnym ustanovením upravujúcim funkčnú príslušnosť je § 34 xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xásade ide o všeobecný krajský súd upravený v § 3 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, ak nie je kauzálne príslušný inx xxxxxxx xxx xxxxxx x xx xxxx x xxxx x xx xxxx x xxxx x xx xxxx x xxxx x xx xxxx x xxxx x xx xxxx x xxxx x xx xxxx x xxxx x xx xxxx x xxxx x xx xxxx x xxx x x xx xxxx x xxxxx
Špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 34 CSP je xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xk odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a z uznesenia nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ. Autoremedúra je prípustná pri podaní odvolania v zmxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xťažnosť, o sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie (pozri § 248 CSP). Vo vzťahu špeciality je tiež ustanovenie § 129 ods. 4 CSP.
Špeciálnym ustanovenxx xx xxxxxx x x xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x ktorých na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný najvyšší sxxx
xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxx xxxxx x xxx xxxx x xxxx
Súvisiace predpisy:
§ 3 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxania vyplýva niekoľko procesných situácií, keď súd druhej inštancie prijme jednostupňové rozhodnutie, teda rozhodnutie, ktorému nepredchádza rozxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx aj o nároku na náhradu trov konania za celé konanie). Z uvedeného vyplýva, že Civilný sporový poriadok dovoľuje, aby sa vo veci rozhodlo s konečnou platnxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxs. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxx
xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx sú vylúčení v rozsahu znemožňujúcom konať a rozhodovať v zákonnom zložení, vec sa musí prikázať inému súdu (delegácia nutná). Ak je zmena príslušnosti xxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx hospodárnosť riešenia veci, alebo sa zvýši záruka zistenia skutkového stavu. V prvom aj druhom prípade možno vec prikázať len súdu tej istej inštancie xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
x xxxxxzaní veci z dôvodu vhodnosti nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe, ale ako najbližšie spoločne nadriadený súd príslušnému súdu a súdu, ktorémx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxok ani neupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu na jeho prejednanie.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určxxxx xxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxsta 2010, sp. zn. 4 Co 2/2010:
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný prxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxx x xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxx xxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx súdu nepochybne patrí jeho príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie veci, ktorá sa člení na vecnú (vecnú, kauzálnu), miestnu a funkčnú.
Zo zákonnej úxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx x x xxx xxxxx xxxxxx xxxbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
K funkčnej prísxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x x xx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, senát najvyššieho súdu sa skladá z predsedu a zo štyroch sudcov.
Sxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxNIA O PRÍSLUŠNOSTI SÚDU
Konanie sa musí uskutočniť na tom súde, ktorý je vecne (§ 12 CSP), prípadne kauzálne (§ 22 až 33 CSP), funkčne (§ 34 x x xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xx xx xxxxx
xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námixxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xa miestne nepríslušný súd, súd sám nemá možnosť postúpiť z dôvodu miestnej nepríslušnosti žalobu na miestne príslušný súd, pokiaľ žalovaný neuplatní xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xakto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenix xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xemá táto zmena vplyv na určenie miestnej príslušnosti súdu. Napríklad je irelevantné, že po doručení žaloby došlo k zmene trvalého pobytu žalovaného, xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx žaloby, pretože príslušnosť určená podľa okolností v čase začatia konania trvá až do skončenia konania. Táto zásada sa nazýva zásada perpetuatio fori x xxxxxxx xxxx xxxxxxxx x x xx xxxx x xxxx
xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxnu príslušnosť ku dňu začatia konania.
Výnimky zo zásad ustanovených v § 36 ods. 1 a 2 CSP sa ustanovujú v § 38 CSP (určenie súdu) a § 39 CSP (nutná a vhoxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx x64/03:
Rozhodovanie najvyššieho súdu o vhodnej delegácii je výnimkou zo zásady trvania miestnej príslušnosti (zásada perpetuatio fori). O prikázaxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxských súdov a v prípade, keď sa rozhoduje o delegácii vo veci, v ktorej koná okresný súd, a vec má byť delegovaná okresnému súdu z obvodu iného krajského súxx xxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxnizačných vzťahoch, a nie v procesných vzťahoch. Preto nemožno uvažovať o odvolacom alebo dovolacom súde ako o nadriadených súdoch, ale iba o krajskom xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx. Podľa tohto článku nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Občiansky súdny poriadok ustanovuje, ktorý súd jx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxvne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov upravenou zákonom č. 757/2004 Z.z. x xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx a tým aj osoba zákonného sudcu (sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu). Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastníx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxe príslušný. Zákon, ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo, je nevyhnutné uplatňovať aj pri rozhodovaní o určení súdu príslušného na konanie v konkréxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xdňatý svojmu zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti sú až do skonxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxuatio fori spočívajúcu v trvaní súdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určexxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx xxx xxxx xyť prikázaná inému súdu, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (tzv. delegácia nutná); podľa § 12 ods. 2 OSP sa vec môže prikázať inému súdu z dôvodu vhodnosxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxlušnosť - vec nemožno prikázať súdu iného stupňa či inštancie [ak sú napríklad vylúčení sudcovia určitého krajského súdu, vec sa prikáže inému krajskéxx xxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxi určenej podľa hľadísk ustanovených priamo zákonom, ale platí tiež na prípady, keď bola príslušnosť určená inak; uvedená zásada sa vzťahuje aj na delexxxxx xxxxx x xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxi (porovnaj napr. Občanský soudní řád, Komentář I., nakladateľstvo Panoráma v Prahe, 1985, str. 139 až 142). Nerešpektovať túto zásadu by znamenalo poxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx dôjsť napríklad pri pluralite žalovaných, keď niektorí zo žalovaných majú odlišný všeobecný súd (podotýkame, že pre určenie miestnej príslušnosti pxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxú miestnu príslušnosť danú na výber (§ 19 CSP), keď sa žalobca môže rozhodnúť, či podá žalobu na všeobecný súd žalovaného, alebo na súd podľa § 19 CSP. Ďalex x xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxjenia vecí, ak nejde o osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť.
V uvedených prípadoch sa môže konať na ktoromkoľvek z nich. Výber je na žalobcovi, pričox xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx
Ak by žalobca v prípade, keď má možnosť vxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxx xxx. tento nepríslušný súd zvolí, na ktorý z miestne príslušných súdov spor postúpi, ale len za splnenia podmienky uvedenej v § 41 CSP.
Súvisiace ustanovxxxxx