Obsah Dostupné filtre
Predpisy SR (1)

211/2000 Z.z. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár

Hľadať v texte dokumentu:
  • Tlač
    Uložiť
    Odoslať
  • Veľkosť písma textu
Viditeľnosť komentára:
 
 

 
xxxxxxxx xxxx
xxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx
xxxxx
xxxxxxx
xxxxx
xxxx
xxxxxxx
xxxxx
Juraj
Tkáč
JUDr.
Dominika
Vokálová
Mgr.
Martin
Bako
xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxpubliky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
Predmet úpravy
KOMENTÁR
Ústavnoprávne východiská práva na informácie
Právo na informácie jx xxxxxxxxx x xxx xx xxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanovujú zákony.
Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR "[s]loboda pxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xx xxxx 2 Ústavy SR "[k]aždý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxxxxx xx xxx xxxxxx, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlaxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx x xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxkanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxkovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxx
xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxo právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obraxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xx
xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxa na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávnxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretožx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxvuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxjde o informácie podliehajúce obmedzeniu podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.
Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR "[s]lobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť inxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxho poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." 5) Pojmom zákon sa podľa judikatúry ústavného súdu rozumie neurčitý počet všeobecne záväzných xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxmácie, ktoré by nebolo zakotvené v právnom predpise so silou zákona.7)
Ústava xx xxxxx x xxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon."8) Ústavný súd v jednom zo svojich starších nálezov konkretizoval pojem verejná moc a uviedoxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxná, lebo nezaväzuje každého, ale iba orgány verejnej moci v súvislosti s ich činnosťou. Iné subjekty (ktoré netvoria súčasť orgánov verejnej moci) ústxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxť uložená, napr. zákonom alebo na základe zákona (čl. 13 ods. 1 [Ústavy SR]). Za orgány verejnej moci treba považovať jednak orgány štátnej moci a jednax xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxavný súd, všeobecné súdy a Súdna rada SR (ako orgány súdnej moci). Orgánmi verejnej správy sú jednak orgány všeobecnej a špecializovanej štátnej správx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxbjekty, ktoré vykonávajú niektoré právomoci verejnej správy. Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgáxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 v spojení s čl. 13 odsx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxia práva na informácie je upravená v čl. 45 Ústavy SR, podľa ktorého má "[k]aždý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxé úniové akty a medzinárodné zmluvy. Uvedený článok priznáva právo na informácie vo zvýšenej kvalite. Na základe úplných a včasných informácií o životxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx
x xxxxxxxxxx x xx. 26 ods. 5 Ústavy SR je potrebné poznamenať, že povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti sa vzťahxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk. Táto povinnosť nie je premietnutá do čl. 34 ods. 1 (resp. 45) Ústavy SR. Drgonec 11) v tejto sxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xx xxxx x xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxinnosť poskytovania informácií) podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR a v kontexte jeho poslednej vety (podmienky a spôsoby vykonania ustanoví zákon) je možné xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxtavného súdu SR, aj Najvyšší súd SR zdôraznil význam a účel práva na informácie (a Infozákona) s tým, že "[n]iet pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskex xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xx x xxx x xxxxxxxx xx xxxxepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t.j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxx xxjú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčexxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xx xxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxi jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungoxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich domoxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxlad obsahu, účelu a významu práva na informácie. Napríklad uviedol, že "[ú]čelom práva na informácie nie je dosiahnutie stavu, v ktorom zanikne spor o vxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxácie sa zaručuje právo informáciu rozšíriť, ako aj informáciu dostať."14) "Obsahom základného práva na informácie nie je právo dostávať informácie xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxcou, ako aj prostredníctvom masmédií. Právna úprava práva na informácie je zakotvená v Infozákone a viacerých osobitných zákonoch. Takáto kvázi atomxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xa informácie je tak možné nájsť napríklad v zákone č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon) v znení neskorších xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxaní a iných. Atomizácia právnej úpravy poskytovania informácií sa netýka len úpravy xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx zverejňovať určité informácie sú napríklad zakotvené aj v správnom poriadku či v zákone o štátnej službe.
Obmedzenia práva na informácie v zmysle čxx xx xxxx x xxxxxx xx xxx
x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxa v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na:
-
ochranu práv a slobôd iných,
-
bezpečnosť štátu,
-
verejného poriadku alebo
-
ochranu vxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxvať každému informácie o svojej činnosti môže byť obmedzená len zákonom. Z hľadiska súladu musí spĺňať každé obmedzenie práva na informácie kumulatívxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxnie formálnej podmienky nepredstavuje z pohľadu zákonodarcu takmer žiadnu prekážku, splnenie materiálnych podmienok musí byť založené na nespochyxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxnutný v demokratickej spoločnosti' možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo slobody. Obmedzenix xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx x xxxxxratickej spoločnosti. Zákon obmedzujúci slobodu prejavu alebo právo na informácie z iného dôvodu, ako ustanovuje druhá materiálna podmienka čl. 26 oxxx x xxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxmienky nevyhnutnosti obmedzenia došlo z ústavnoprávneho hľadiska k prevzatiu testu proporcionality obmedzenia práva - ďalej rozvinutej Ústavným sxxxx xxx
xxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxnosti (potrebnosti) a d) primeranosti (proporcionalita v užšom význame), v ktorom vyvažovaním dotknutých ústavných princípov získame odpoveď, či zxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x x x xxxxxx xxx x xxxx xx xxxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxx xxx x xxxxxx x xxxxxxx xR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxx xxxxxna, alebo presadenie iného základného práva (ústavného princípu). Zjednodušene povedané, posúdenie otázky, či cieľ sledovaný legislatívnym opatrxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxdu dosahovania verejného záujmu, je spôsobilým dôvodom obmedzenia práva na informácie. Ďalej nasleduje posúdenie splnenia podmienky vhodnosti z hľxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxnutnosti) je potrebné odpovedať na otázku, či prostriedok je najvhodnejším z možných dostupných prostriedkov zabezpečenia ochrany. V rámci testu prxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xrimeraná zamýšľanému cieľu, t.j. či obmedzenie práv nemôže svojimi negatívnymi dôsledkami presahovať pozitíva stelesnené v presadení verejného záxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxde s čl. 26 Ústavy SR.20)
Pre lepšie pochopenie môžeme uviesť príklad z odbornej literatúry, ktorý výborne ilustruje priamu aplikáciu testu proporxxxxxxxxx xx x xx xxxx x xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxh sa nakladania s verejnými financiami. Nesprístupnenie informácie a) sleduje legitímny cieľ - právo podnikateľa na ochranu obchodného tajomstva, bx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xevyhnutné - ochranu obchodného tajomstva (pravdepodobne) nemožno dosiahnuť miernejším prostriedkom ako utajením informácií, no d) právo podnikatxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxkratickej spoločnosti stojí právo na informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami nad právom podnikateľa na ochranu obchodného tajomstva.21)
xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxx xxxx xxxxjných. Niektorí žiadatelia neraz s cieľom znefunkčniť konkrétny štátny orgán, resp. inú povinnú osobu zahlcujú tieto orgány desiatkami až stovkami pxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxadateľa (prípadne žiadostí) o informácie nie je reálny záujem získať informáciu.
S použitím princípu zákazu zneužitia práva (obrany proti filibuxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxe senátu vyplýva, že je potrebné posudzovať zneužívanie práva podľa vážnosti prejavenej vôle žiadateľa. Existenciu tohto reálneho záujmu, ktorý súxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxmusí xxxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxe získať. Ak žiadosť vykazuje znaky informačného filibusteringu, teda obštrukčnej metódy, pri ktorej nie je dôležitý obsah žiadosti, ale zahltenie a xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxkýmto typom žiadostí, pretože sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku žiadosti vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nexxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx o poskytnutie informácie žiada "všetko", pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie jej rozsahu. Zneužívaná je skutočnosť, že výkon práva na infoxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxné primeraným spôsobom. Ďalším typickým znakom je, že sú žiadané prevádzkové informácie organizácie, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie prx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xtorých vyhľadanie a poskytnutie dokáže zahltiť a nadmerne zamestnať orgán verejnej správy práve činnosťou, ktorá je u zamestnancov spôsobilá vyvolax xxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxľ, ako je prístup k informáciám, vykonáva právo šikanóznym spôsobom (má znaky filibusteringu), neexistuje dôvod poskytnúť právnu ochranu takémuto kxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxopiera právo žalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo), a to nielen vo vzťahu k povinxxx xxxxxxx xxx x xx xxxxxx x xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xezúčelné spory."23)
V kontexte možnosti povinnej osoby odmietnuť poskytnutie požadovanej informácie poukazujeme aj na tú skutočnosť, že v prípaxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xe tento princíp nie je výslovne upravený ako základné právo, je potrebné považovať ho za súčasť slovenského právneho poriadku. Je jedným z nevyhnutnýcx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxch právnych predpisov. V súlade s čl. 1 Ústavy SR však konanie orgánov verejnej moci musí rešpektovať aj všeobecné princípy demokratického a právneho xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxkotvené aj v čl. 41 Charty. V kontexte aplikácie Infozákona a testu proporcionality máme za to, že v odôvodnených prípadoch môže povinná osoba vykonať ax xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxoby ako verejnej inštitúcie, ostatní občania sú tým preukázateľne ukrátení na svojom práve na dobrú správu vecí verejných. Aplikácia argumentu nevyhxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xovinnej osoby preukázať, že toto právo v teste proporcionality prevážilo nad ústavným právom žiadateľa na prístup k informáciám.
xxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xx xxpriek tomu, že ju predpokladal čl. 26 ods. 5 Ústavy SR. Vo svojej podstate teda Ústava SR garantovala právo na informácie, ale neexistoval efektívny prxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxj republike si takýto stav logicky vyžiadal prijatie nového kódexu, komplexne upravujúceho právo verejnosti pre prístup k informáciám. Návrh zákona x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx Infozákonu bola založená na katastrofických scenároch, podľa ktorých mal spôsobiť extrémnu záťaž a nevyhnutne vyústiť v kolaps verejnej správy.25) xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxedy za vhodné a potrebné. Až po intenzívnej mediálnej kampani a silnom tlaku verejnosti/občianskych združení (ktoré vznik Infozákona iniciovali pod xxxxxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxý Infozákon slúžil ako vzor pre Infozákon a viaceré ich ustanovenia sú
de facto
identické, resp. vychádzajú z identických princípov. Len pre úplnosť jx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxm rozdielom) je v súčasnosti právna úprava povinného zverejňovania zmlúv, objednávok a faktúr, ktorá je obsiahnutá v slovenskom Občianskom zákonníkx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx pre výkon základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd. V tejto súvislosti odkazuje poznámka pod čiarou na člx xxx xx x xx xxxxxx xx x xxx xxx xx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx x xxntexte čl. 7 Ústavy SR (a dôvodovej správy k Infozákonu) je nutné zopakovať, že právo na informácie vyplýva aj priamo z čl. 10 Dohovoru.
Infozákon zxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxie), kým druhým je povinné zverejňovanie určitého druhu informácií bez predchádzajúcej žiadosti (aktívne sprístupnenie). Osobitný predmet úpravy xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxrmácií.
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxlady, ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby mohlo dôjsť k sprístupneniu informácií. Postupom je procesný postup pri sprístupňovaní informácií - od xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxcie, ktoré nemožno zverejniť alebo sprístupniť, pretože patria do okruhu informácií, ku ktorým je prístup obmedzený.26)
Princípy Infozákona
Naxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x jeho ustanovení vyplýva, že je vybudovaný na určitých princípoch. Z hľadiska aplikačnej praxe je nevyhnutné dôsledne dodržiavať tieto princípy a zohxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xapríklad aj v odporúčaniach Rady Európy, ktoré sú úzko previazané a vyplývajú z princípu dobrej verejnej správy:27)
1.
Princíp transparentnosti vxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxi verejnej správy. Podstata princípu publicity (otvorenosti) spočíva v otvorení verejnej správy občanom, poskytovaní informácií vo verejnej správxx xxxxx xx xxxxxxx
xx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxžiadavka vyplýva z povahy demokratického zriadenia Slovenskej republiky ako právneho štátu. Už citované nálezy Ústavného súdu SR uvádzajú, že princxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xe pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším významom práva na informácie xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxejšieho princípu, resp. štandardu dobrej správy.29) Princíp transparentnosti verejnej správy sa prejavuje v právnej úprave povinnosti povinných xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxrmácie na žiadosť.
2.
Princíp minimalizácie zásahov do základných práv - vyplýva z ústavnej požiadavky na minimálne obmedzenia práva na informácxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx práva).
3.
Princíp prevažujúceho verejného záujmu - tento princíp má svoj pôvod v článku 26 ods. 4 Ústavy SR a viacerých, medzinárodných xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxujmom iných osôb chrániť informácie (či presnejšie nad ich chráneným právom). Môžeme sa s ním stretnúť napríklad v § 9 ods. 3 (informácie o plate verejnxxx xxxxxxxxxx x xx xxxx x xx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxade úplnú informačnú povinnosť pri sprístupňovaní informácií o svojej činnosti. Vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp úplnej informačnej povinnostx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxinnostiach fyzických alebo právnických osôb majú obmedzenú informačnú povinnosť v rozsahu tejto rozhodovacej činnosti (bližšie komentár k § 3 a 4). x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
5.
Princíp dočasnej ochrany informácií - všetky obmedzenia prístupu k informáciám trvajú len do momentu, kým sú splnené zákonom predpokladané dôvodx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxázať aj na prechodné ustanovenia Infozákona, ktoré nebránia sprístupňovaniu informácií, na ktoré sa pred príslušnými novelami vzťahovalo obmedzenxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx také informácie, na ktoré sa vzťahuje dôvod obmedzenia. Dôvody obmedzenia práva na informácie uvádza explicitne Infozákon a implicitne iné zákony. Oxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxto princíp je nepochopiteľne prelomený v § 11 ods. 1 písm. i) Infozákona a ako uvádzame v príslušnom komentári, pravdepodobne v rozpore s čl. 26 Ústavy Sxx
xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx
xx xxxxx
xx to len úprava či vylúčenie osobných údajov, po ktorej už osobné údaje nemožno priradiť konkrétnemu jednotlivcovi (alebo tak možno urobiť z hľadiska čaxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxnnej osoby pri sprístupnení viacerých informácií - znečitateľnenie (zafarbenie) ich konkrétnych častí, ich vymazanie či prekrytie, pri ústnom poskxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxné, povinná osoba nemôže zarábať na poskytovaní informácií. Môže len následne, po ich poskytnutí, požadovať úhradu materiálnych nákladov, ktoré jej xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx opakovaného použitia informácií (bližšie komentár k časti Infozákona ohľadom opakovaného použitia informácií). V budúcnosti možno očakávať preloxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxstupnenia informácií trvá.
8.
Princíp zákazu zneužitia práva - viaceré dokumenty, medzi nimi napríklad Odporúčanie Rec (2002) 2, naznačujú možnxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx31) Najvyššieho súdu SR potvrdila takýto prístup (bez odkazu na odporúčania) a zdôraznila, že neposkytne právnu ochranu nezmyselným žiadostiam, ktxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxokladajú neformálnu komunikáciu s povinnými osobami. Infozákon, zjednodušene povedané, kladie menej prísne požiadavky na formálnu stránku komunixxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx x xxxx xxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xosudzujú podania podľa obsahu, nie formy (označenia). Ak je podanie žiadosťou o informácie, tak je irelevantná jeho forma - teda označenie. Ak žiadatex xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx nie sú dané a podanie je nevyhnutné posúdiť ako sťažnosť, a v tomto smere ho vecne vybaviť.
11.
Princíp rýchlosti konania - konania ohľadom sprístupxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxsp. fikcií doručovania a oznamovania. Zjednodušene povedané, poskytovanie informácií musí byť efektívne a rýchle. Zbytočná časová náročnosť nesmix xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx
xx xxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote - vytvára u nich dôveru, že svojou aktivitou môžu xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx
xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxsle čl. 26 ods. 1 Ústavy SR. Rovnako Infozákon neupravuje všetky povinnosti orgánov verejnej moci zverejňovať a sprístupňovať informácie. Infozákon xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxis; príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám upravuje problematiku poskytovania informácií.32) Vzťah šxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxtavne xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxn o svobodném přístupu k informacím [...] představuje normu obecnou, což nevylučuje, aby určité otázky byly pro vymezený okruh právních vztahů a subjexxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x x xx xxxxxxxxx xxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxisu ustanovení § 23 správního řádu (v souladu se shora citovaným názorem Nejvyššího správního soudu) vylučuje aplikaci zákona o svobodném přístupu k xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxm řízení, není-li poskytnutí požadované informace zákonem omezeno."33) Možno hovoriť o dvoch režimoch sprístupňovania informácií, ktoré sa navzáxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxmu účelu - realizácii práva vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie - ako je právo verejnosti na informácie. Aj keď napríklad § 23 ods. 2 správneho poriadxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxnie nijakým spôsobom nevylučuje realizáciu práva na informácie prostredníctvom Infozákona.34)
Istý aplikačný problém predstavuje sprístupňoxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxný okruh osôb. Účelom neverejnosti je zabrániť prípadným rušivým vplyvom a súčasne zabrániť, aby prístup tretích osôb k prerokovávaným skutočnostiax xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx na rýchlosť a efektívnosť činnosti týchto orgánov.35) Podobne ako pri prístupe do spisu, aj v prípade neverejnosti nemôžeme vylúčiť sprístupňovanix xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxenie - výnimku zo sprístupňovania informácií. Toto implicitné obmedzenie je pri neverejných rokovaniach priamo prelomené v Infozákone (napr. § 5) a ixxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxhto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a koxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x x xxx.
Európska a medzinárodná úprava práva na informácie
Právo na informácie je zakotvené aj vo viacerých, najmä ďalej uvedených, medzinárodných a euxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxx xx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxdu prejavu; toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu, bez ohľadu na hranice, či už ústne, písoxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxsolútne - ničím neobmedzené právo, ale naopak pripúšťa jeho určité obmedzenia. Pakt však výslovne určuje, že obmedzenia práva na informácie môžu byť lxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xerejného poriadku, d) na ochranu verejného zdravia alebo na e) ochranu morálky.
Dohovor - v zmysle čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru "[k]aždý má právo na sloxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxadu na hranice. [...].Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxhádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zacxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxšie požiadavky na prípadné obmedzenie práva. Rovnaký záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého "[p]rávo na informácie spolu so slxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti šxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy [SR], podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxd SR zdôraznil význam Dohovoru, keď uviedol, že: "[ESĽP] vo svojej nedávnej judikatúre významným spôsobom rozšíril pojem ‚slobody prijímať informácxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xe povinnosť štátu vo veciach slobody tlače zahŕňa elimináciu prekážok pre novinársku činnosť tam, kde vo veciach verejného záujmu existujú len z dôvodx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxiež poukazuje na výklad ESĽP vo vzťahu k obmedzeniu práva podľa čl. 10 [D]ohovoru (i keď v citovanej veci xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxckom systéme akty a opomenutia vlády musia byť predmetom bližšieho skúmania nielen orgánov moci zákonodarnej a súdnej, ale tiež médií a verejnej mienkxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx
xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxl, že zber informácií je esenciálnym krokom v žurnalizme a inherentnou, chránenou súčasťou slobody tlače. Funkcia vytvárania fór pre verejnú debatu vxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxo štátneho orgánu sprístupnenie všetkých rozhodnutí v určitej veci (radovo stovky rozhodnutí) po ich anonymizácii a na náklady žiadateľa. ESĽP uznalx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxé (sufficient). ESĽP rozhodol, že zásah do žiadateľovho práva garantovaného čl. 10 Dohovoru nebolo možné v demokratickej spoločnosti považovať ako xxxxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxx x xx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxh je právo na prístup k oficiálnym informáciám spájané s právom na slobodu prejavu a informácií v zmysle čl. 10 Dohovoru.41) Odporúčanie R (81) 19 o príxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xrgánmi;
b)
žiadateľ nemusí preukazovať zvláštny záujem;
c)
prístup k informáciám sa má uplatňovať na princípe rovnosti;
d)
o žiadosti trxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xx
xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx zdôvodniť;
f)
odmietnutie žiadosti musí byť preskúmateľné a
g)
prístup k informáciám sa nevzťahuje na zákonodarné a súdne orgány.
Tiexx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxže predstavujú štandard "dobrej správy". "Princípy dobrej správy sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska juxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xx x xx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxsti k informáciám je nevyhnutné tieto princípy aplikovať v čo možno najväčšej miere, keďže umožňujú verejnosti efektívny prístup k informáciám a zvyšxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx x x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
Aarhuský dohovor - Aarhuský dohovor je podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ktorá má po jex xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxnosti zúčastňovať sa na rozhodovaní o záležitostiach životného prostredia a právo verejnosti na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia, t.j. xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxtupňovanie informácií na základe žiadosti a požiadavky na úpravu šírenia informácií.
Z pohľadu aplikačnej praxe je nutné poznamenať, že Aarhuský xxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx strane pochopiteľný, keďže nie je vhodné zavádzať viacero režimov sprístupňovania informácií, ak už existuje jeden. Na druhej strane sa zdá, že táto txxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxy na zamietnutie prístupu k informáciám o životnom prostredí "budú vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slxxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxm práva na prístup k informáciám prísnejšie ako Infozákon v § 8 až 11.45) Naopak, v súvislosti s lehotou na sprístupnenie informácií je Infozákon prísnxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxne, z pohľadu povinných osôb, či zákonodarca neustanovil najmä v Infozákone prísnejšie povinnosti ohľadom ich informačnej povinnosti (čo mohol).
xxxxxx
x
xxxxxx
xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxvané inštitúciám Únie a organizáciám ňou zriadeným, ako aj členským štátom len pri implementácii práva Únie. Zároveň zdôrazňuje, že nie je možné ustanxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxtávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice." Podľa čl. 42 Charty má každx xxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xnštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič. Podľa čl. 52 ods. 3 Charty47) je význam a rozsah týchto práv rovnaký ako podľa Dohovoxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxrmácie ani povinnosť orgánov verejnej moci sprístupňovať informácie o svojej činnosti explicitne a komplexne upravené. Všeobecné zásady a obmedzenxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxenia - cieľom nariadenia 1049/200148) je čo najúčinnejšie uplatňovanie práva verejnosti na prístup k informáciám a dokumentom. Realizovaním práva xx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte má právo na prístup k dokumentom orgánov v súlade s pravidlaxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxkej únie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má v držbe. Právo na informácie je možné realizovať žixxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xresným spôsobom, aby orgán mohol dokument identifikovať. Žiadateľ nie je povinný uviesť dôvod svojej žiadosti. Aj tento prístup má určité obmedzenia xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx toto nariadenie ustanovuje zásadu selekcie. Ak sa ktorákoľvek z výnimiek vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xpakovanom použití informácií je vytvorenie podmienok napomáhajúcich rozvoju služieb v rámci Európskej únie. Jednou z týchto podmienok je sprístupnxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx informácie, štatistiky, údaje o počasí, údaje z výskumných projektov financovaných z verejných zdrojov a digitalizované knihy v knižniciach. Tieto xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x x x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x administratíve. Celkové hospodárske zisky v EÚ zo sprístupnenia tohto zdroja by mohli dosiahnuť sumu 40 miliárd eur ročne. Sprístupnenie verejných úxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxca obsahuje ustanovenia o nediskriminácii, spoplatňovaní, výhradných dohodách, transparentnosti, vydávaní licencií a o praktických nástrojoch, xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx x x xxx x xxxxxxx
xxxxxxxx x xxvotnom prostredí sa premietla do právneho poriadku Slovenskej republiky v Infozákone a zákone č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxdí a šírením takýchto informácií prispieť k zlepšovaniu povedomia o záležitostiach životného prostredia, voľnej výmene názorov, účinnejšej účasti xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxdnej strane šírenie informácií o životnom prostredí a na druhej strane sprístupňovanie informácií na základe žiadostí.
V tejto súvislosti je potrxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxtúry Súdneho dvora EÚ52), podľa ktorej "[p]ovinnosť neaplikovať vnútroštátnu legislatívu, ktorá odporuje komunitárnemu právu, sa vzťahuje nielen xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx vykonať všetky potrebné opatrenia za účelom plnej aplikácie komunitárneho práva." Zároveň v zmysle odbornej literatúry53) "[n]ielen vnútroštátnx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxsti komunitárneho práva"54). Inými slovami, orgán štátnej správy je povinný neaplikovať vnútroštátnu normu, ak táto odporuje úniovému právu. Tzv. pxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxvu, irelevantný. Judikatúra Súdneho dvora EÚ výslovne stanovuje, že povinnosť uprednostniť právnu normu Európskej únie ako normu vyššej právnej silx xx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxi je vnútroštátny súd, ako aj vnútroštátny správny orgán.56)
Súvisiace ustanovenia
Súvisiace predpisy
xxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxlaní a retransmisii;
zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí;
zákon č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky
JUDIKATÚRA
Nxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xúna 2007, sp. zn. I. ÚS 236/06:
Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie nie je ratione personae obmedzené, lebo patrí každému, tedx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xen zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu vxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxych (ústavnoprávnych) otázok je hľadanie vyváženého vzťahu medzi ústavou garantovaným právom na prístup k informáciám na jednej strane a požiadavkox xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxkt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a záklaxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xx xx xxx xx xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx právo na prístup k informáciám ustúpiť. Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia práxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxj spoločnosti nevyhnutné"). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj "ochrana práv a slobôd iných", ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxecné súdy nevynímajúc, Ústavný súd SR konštatuje, že orgány verejnej moci musia v rámci výkonu svojich právomoci v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vždy zoxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxx xxxxx xxx xx. 8 Sži 16/2013:
Zákonodarca v [Infozákone] podrobne upravuje právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci a iné verejxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xx xxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xäzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného právx xx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxž priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, v ktorých samotné získavanie poxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxých. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky (čl. 26), Listixxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xudikatúra ústavného súdu, napríklad nález pod sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28. júna 2007 a pod., ako aj judikatúra najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 6 Sži 5/2xxx x xxx xxxxxx xxxx x xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxx
xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxd ako právny predpis obsahujúci právne normy, ktoré vykazujú známky vysokého stupňa všeobecnosti, neraz aj nekonkrétnosti (napr. absencia legálnej xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxx xxxxxxx x xxxxxx xxnania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je kritika zákonov, ústavný súd považoval za potrebné poukázať na veľmi všeobecný charakter zákona o slobode infoxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx x širšom meradle aj pri rešpektovaní základného práva na informácie zaručeného čl. 26 ústavy v procese poskytovania informácií.
Uznesenie Najvyšxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxmácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani ixx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xretiu skupinu informácií tvoria informácie, xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívnx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxrmácie podliehajúce obmedzeniu čl. 26 ods. 4 ústavy.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2014, sp. zn. 2 Sži 11/2013:
Oblasť slobodného prístuxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxxo na informácie má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti zxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx x xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxrmácii. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť spracovaná subjektom pre vlastnú potrebu, ako xx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxho stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdanxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v čl. 26 ústavy má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť suxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxhnickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovaxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxx
xx xx xxxxxxx
xxlez Ústavného súdu SR z 19. januára 2011, sp. zn. PL. ÚS 1/09-34:
Základné právo na informácie v zmysle čl. 26 ústavy je nevyhnutné vykladať v kontexte dxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxavuje spolu s právom na slobodu prejavu ústavnú záruku na existenciu slobodnej tvorby a výmeny názorov, ideí, poznatkov či xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx vytvárania a sprostredkovania názorov vo vzťahu k veciam verejným, kde je súvislosť s hodnotami demokratického štátu zjavná, ale naopak, má výrazne šxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx vyhľadávať a získavať informácie. Takto formulované právo sa pritom vzťahuje aj na informácie, ktoré sa týkajú alebo súvisia s činnosťou štátu či akýcxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxho, že zákon je konkretizáciou čl. 26 ods. 5 ústavy, je zákonodarcovým vyvážením medzi právom na informácie na jednej strane a funkčnosťou mechanizmu šxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxm informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samú esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxjnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na icx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxx pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných.
Nález Ústavného súdu SR z 12. septembra 2000, sp. zn. II. ÚS 7/00:
xxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx orgánov a od orgánov územnej samosprávy. Aj ostatné orgány verejnej moci majú povinnosť správať sa tak, aby nemarili právo priznané čl. 26 ods. 1 a 2 Ústxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxinnosť vlastnou činnosťou rozširovať a poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Túto povinnosť nemajú iné orgány verejnej moci.
Úsxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxrmácie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Nález Ústavxxxx xxxx xx xx xxx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx a ďalej rozširovať xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx obmedziť len vtedy, ak sa preukáže splnenie podmienok uvedených v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Okrem ústavného práva, ktoré zaručuje kaxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxx x x x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx. právo nazerať do súdneho spisu podľa § 44 Občianskeho súdneho poriadku) alebo byť informovaný (právo na doručenie súdnych písomností podľa § 45 Občiaxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxja viacerými spôsobmi, a ponechávajú v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu (t.j. aj účastníka súdneho konania), aby sa rozhodol, ako právx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxie zvukového záznamu).
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2009, sp. zn. 3 Sži 7/2009:
Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxadných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu pxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa pri obmedzovaní zákxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxbôd je potrebné vykladať reštriktívne.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2014, sp. zn. 3 Sži 4/2014:
Kumulatívne požiadavky na aplikáciu záxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxe práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, v ktorej v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xrejavenej vôle žiadateľa. Existenciu tohto reálneho záujmu, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa je nevyhnutné odlišovať od formalizxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxstupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje). To, že sa informácie poskytujú bez preukázania xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxrmačného xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx spracovaní informácie pre žalobcu. Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom žiadostí, pretože sú v rozpore s princípom dobrej vexxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxch žiadostí. Indície, ktoré naznačujú pochybnosti o vážnosti prejavenej vôle žiadateľa sú nasledovné: Typickým znakom zneužitia práva na informácix xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxočnosť, že výkon práva na informácie nepodlieha poplatkovej povinnosti. Skutočnosť, že informácie nepodliehajú poplatkovej povinnosti však znamexxx xx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxtívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a ktoré v zásade nemajú priamu súvislosť s vymedzeným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba pôsxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxmestnancov spôsobilá vyvolať pocit, že nejde o racionálnu činnosť, ale napriek tomu ju musia splniť. Najvyšší súd konštatuje, že súdy v rámci svojej čixxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 7 Sži 7/2013:
Najvyšší súd považuje za dôvodné poznamenať, že zákon o slobode informácií má slúžiť prxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxvo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo), a to nielen vo vzťahu k povinným osobám, ale aj vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade ide zo strany žiadxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xp. zn. III. ÚS 156/02:
Právo na informace je v Listině systematicky zařazeno mezi práva politická, tedy jako prostředek účasti na politickém životě stxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xx xnformaci v politickém slova smyslu, chápanou velmi široce, t.j. takovou, kterou člověk žijící ve státě potřebuje k tomu, aby v prakticky dosažitelné mxxx xxxxx xx xx xxxx xx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xx xxxré ho k tomu opravňuje zákon, nikomu v podání informace nebránil. Právo na informace lze omezit toliko zákonem, a to za splnění dvou podmínek: předně že sx xxx xxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxých, bezpečnost státu, veřejnou bezpečnost, ochranu veřejného zdraví nebo mravnosti) a za druhé, že je takové omezení nezbytné, t.j. že cíle omezení jxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxbně subjektivním xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxe kterého státní orgány a organizace, vědecké a kulturní instituce a hospodářské organizace jsou povinny poskytovat šéfredaktorům i ostatním redaktxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxacím. Odmítnout poskytnutí takové informace je možné pouze v případech zákonem výslovně stanovených.
Nález Ústavného súdu ČR z 12. októbra 1994, sxx xxx xxx xx xxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxdmínky, za jejichž splnění má prioritu jedno základní právo či svoboda:
První podmínkou je jejich vzájemné poměřování, druhou je požadavek šetření pxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxi stojících základních práv a svobod spočívá v následujících kritériích:
Prvním je kritérium vhodnosti, t.j. odpověď na otázku, zdali institut, omexxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxstitut anonymního svědka umožňuje dosáhnout cíl, t.j. zabezpečit ochranu nedotknutelnosti jeho osoby. Druhým kritériem poměřování základních práx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxeními, umožňujícími dosáhnout stejného cíle, avšak nedotýkajícími se základních práv a svobod. Odpověď na splnění kritéria potřebnosti v daném přípxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xnonymní výpovědi pouze jako kriminalistického prostředku pro další vyšetřování, poskytnutí ochrany svědkovi atd.). Třetím kritériem je porovnání xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxu, druhým je právo na osobní nedotknutelnost. Tato základní práva jsou
prima facie
rovnocenná. Porovnávání závažnosti v kolizi stojících základnícx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxkým argumentem lze chápat faktickou závažnost jevu, jenž je spojen s ochranou určitého základního práva (v posuzovaném případě jde o nárůst případů vyxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxáva či svobody v systému základních práv a svobod (právo na řádný proces je v této souvislosti součástí obecné institucionální ochrany základních práv x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxadě možnost zneužití institutu anonymního svědka v trestním procesu). Hodnotový argument představuje zvažování pozitiv v kolizi stojících základnxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xrávních institutů, minimalizujících argumenty podložený zásah do jednoho z nich. Tak kupříkladu argument v neprospěch omezení jednoho základního pxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx priority jednoho před druhým ze dvou v kolizi stojících základních práv, je nutnou podmínkou konečného rozhodnutí rovněž využití všech možností minixxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxx x xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxh práv a svobod musí být šetřeno nejenom při používání ustanovení o mezích základních práv a svobod, nýbrž analogicky rovněž v případě jejich omezení v dxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx2, s. 257 - 295;
MOGELSKÁ, J.: Zákon o slobode informácií. Zákon s komentárom. In: Poradca, 2001, č. 3;
WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k ixxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxx
x xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx x xxx
xxxxxx xx x xxxxxxxxx xx: Zákon o svobodném přístupu k informacím a související předpisy: komentář. 2. vyd. Praha: Linde 2012. s. 19 - 38;
KOLMAN, P.: Právo na informace. 1. vxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxx xx xx x xxx
xxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx verejnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2004, s. 15;
VOZÁR, J. - VALKO, E. - LAPŠANSKÝ, L.: Tlačový zákon. Komentár. 1. vydanie. Prahax xx xx xxxxx xxxxx xx xxx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx x xxxx
xxxxxxxx xxx xxkon o slobodnom prístupe k informáciám. Podrobný komentár s judikatúrou. Košice: SOTAC, s. r. o., 2008, s. 18 - 19;
KASANOVÁ, Z.: Princíp proporcionxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xx x x xx xx xxx x xxxx
xxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxad k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, problémy z praxe, rozhodnutia súdov. Občan a demokracia 2006, s. 8;
SREBALOVÁ M.: Praktické naplnenxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx
xxxxx xx xxxx
xxxxx xxx xxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxhovoru (analýza uplatňovania čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru v podmienkach slovenského právneho poriadku),
VIA IURIS
, marec 2014;
xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xx x x xx xx xxx x xxxx
xxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx - zásada modernej verejnej správy. In Bulletin slovenskej advokácie, 19, 2013, č. 12, s. 6 - 12;
SOBIHARD, J.: Správny poriadok. Komentár. Piate prexxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxx xxxxx xx xxx
xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx informácií. Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2013: zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovnxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxštitou dekana Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, prof. JUDr. Pavla Kubíčka, CSc. 1. časť / zostavovatelia: Zuzana Kiselyová..x xxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx x xxx
xxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx
xxxentované ustanovenie ustanovuje okruh osôb, ktoré majú podľa Infozákona informačnú povinnosť - povinné osoby. Infozákon tieto povinné osoby zaraďuxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx pasívne sprístupňovať nemá pri jednotlivých kategóriách povinných osôb rovnaký rozsah. V tejto súvislosti Ústavný súd SR uviedol, že pri povinných oxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x x x xxxx xx x x x xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxe materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu činnosti. Jedinou výnimkou sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxvinnosti týchto subjektov je ratione materiae vymedzený tak, že sa týka iba ich rozhodovacej činnosti, teda nie celej činnosti.57) Posúdenie charakxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxx zverejňovania zmlúv a faktúr (pozri § 6), ako aj režimu opravných prostriedkov v prípade nevyhovenia čo aj len časti žiadosti o sprístupnenie informácxx xxxxxx x xx x xxxx
xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxvy SR). Verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo, alebo sprostredkovane. Subjekt, x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej, pričom za určitých xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xi konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx vychádza zo širokej koncepcie povinných osôb, ktoré bližšie špecifikuje § 2 Infozákona tak, že ide o:
-
štátne orgány, obce, vyššie územné celky, xxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti,
-
právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgáxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
x
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxx xxxxxxxxé osoby a fyzické osoby podľa osobitného zákona.
Na konanie podľa Infozákona sa použijú ustanovenia správneho poriadku, pokiaľ zákon o slobodnxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxemnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxľadu Infozákona postavenie správnych orgánov (pozri komentár k odseku 3).
Z pohľadu charakteru subjektov povinných riadiť sa Infozákonom ide o suxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx x x xx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx x x xxx xo aj na tieto subjekty sa vzťahuje informačná povinnosť. V zmysle § 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy subjektmi verexxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, v ústrednej správe, v územnej samospráve, vo fondoch sociálneho poistenia a vo fondoch zdravotného pxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxii, keď povinná osoba spĺňala definičné znaky povinných osôb s úplnou informačnou povinnosťou a súčasne zúženou informačnou povinnosťou (v rozsahu rxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx K tejto otázke sa vyjadril aj Najvyšší súd SR, podľa ktorého to, že určitá právnická osoba bola založená zákonom a patrí do skupiny osôb s úplnou informačxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xelimituje úplnú informačnú povinnosť.60) V prípade prieniku povinností platí, že povinná osoba podlieha právnemu režimu skupiny povinných osôb so xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
K odseku 1
Komentované ustanovenie uvádza, že prvú skupinu povinných osôb tvoria štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxy (v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti).
Všetky povinné osoby spadajúce pod režim odseku 1 pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxzhodnutie.
Štátne orgány
Medzi štátne orgány patria nielen výkonné, ale aj zákonodarné a súdne orgány: napríklad vláda Slovenskej republiky, prxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxch vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo životného xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) a ostatné ústredné orgány štátnej správy (Úrad vlády Slovenskej republiky, Protimonopolný úrax xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx Slovenskej republiky, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxliky, Národný bezpečnostný úrad).
Štátnymi orgánmi sú ďalej napríklad orgány s celoštátnou pôsobnosťou,
a)
regulačné a dozorné orgány - Poštoxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx
b)
inšpekčné orgány - Národný inšpektorát práce, Slovenská obchodná inšpekcia, Štátna školská inšpekcia, Plemenárska inšpekcia SR a ďalšie,
cx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxny, Letecký úrad SR, Štátna plavebná správa a ďalšie;
ako aj orgány miestnej štátnej správy:
a)
so špeciálnou (špecializovanou) krajskou a rxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx x
xx
so špeciálnou (špecializovanou) okresnou a obvodnou pôsobnosťou - okresné riaditeľstvá Policajného zboru, okresné úrady atď.62)
Obce, vyššxx xxxxxx xxxxx
xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x Košice). V súvislosti s postavením obcí zákonodarca rozlišuje medzi obcou v postavení mesta a inými obcami, ktoré nie sú mestami (pozri § 6).
Rovnakx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxsprávny kraj so sídlom v Trnave, Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom v Trenčíne, Nitriansky samosprávny kraj so sídlom v Nitre, Žilinský samosprávxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xamosprávny kraj so sídlom v Prešove.
Právnické a fyzické osoby
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právacx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx patria Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia, ale aj zdravotné poisťovne ako podnikajúce právnické osoby s osobitným predmetom podnikxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxdanej žiadosti) poskytnutia informácií, xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxôb je obmedzená iba na oblasť verejnej správy, nakoľko oblasti podliehajúce záujmovej samospráve majú vlastné informačné mechanizmy a Infozákon je zxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxy sa vzťahuje povinnosť zverejňovania údajov v zmysle § 5 ods. 1. Režim opravných prostriedkov pri týchto osobách nie je zákonom osobitne upravený (pozxx x xxxx x xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xx xx xxx x rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti" vyvolávalo v minulosti aplikačné problémy, keďže nebolo zrejmé, či sa dôvetok vzťahuje aj na iné osoby ako fyxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxx xxstávame názor, že limitácia "iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti" sa vzťahuje len na uvedené právnické osoby a fyzické osoby, nie na ostatné pxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxx xx x x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxxx x xoplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxch osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, pretože rozsah informačnej povinnosti týchto subxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x x 3 Infozákona (koncept prevádzkových informácií).
K odseku 2
Druhú skupinu povinných osôb tvoria právnické osoby zriadené zákonom. Sú nimi subjxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxúru a úlohy. Zápis takéhoto subjektu do príslušného registra má len deklaratórne účinky.65) Ide o právnické osoby v postavení tzv. verejnoprávnych ixxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxich charakter verejnoprospešného účelu. Pre vznik verejnoprávnej inštitúcie sa nevyžaduje žiadny iný úkon ako účinnosť zákona, ktorým je takáto práxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxx je, že takáto osoba bola zriadená na verejnoprospešný účel. Príkladmo môžeme uviesť Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas, Všeobecnú zdravotnú poxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxitúcie zaraďuje aj Sociálnu poisťovňu, táto sa riadi režimom odseku 1. Do skupiny právnických osôb, ktoré vznikli na základe zákona zaraďujeme napríkxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxých osôb patria ďalej právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Ide najmä o právnické osobx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx x xámci svojho rozpočtu. Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je poxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. Ide napríklad o Slovenskú správu ciest, materské, základné a stredné školy, centrá voľného času, záklxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxp. organizácií plniacich úlohy vo verejnom záujme je odvodená ich povinnosť sprístupňovať informácie.
Povinné osoby spadajúce pod režim odseku 2 xx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x x xxxx
xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxb spadajúcich pod režim odseku 1, aj v prípade povinných osôb riadiacich sa režimom odseku 2 zákonodarca zakotvuje popri povinnosti sprístupňovania ixxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx
x xxxxxx x
xxxxxx xxxxxxx xxxinných osôb tvoria osoby založené povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 a 2 Infozákona. Medzi tieto subjekty patria najmä obchodné spoločnosti založené pxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x x x xxxx x x x xxxxxxxxxxx
Do účinnosti novely č. 628/2005 Z.z.66) obsahovala definícia tretej skupiny povinných osôb v § 2 ods. 3 Infozákona dôvetok "[...] ktoré hospodária x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxvinnými osobami budú ďalej právnické osoby založené subjektmi vymenovanými v predchádzajúcich odsekoch, ak nakladajú s verejnými prostriedkami alxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxou za podmienky, že nakladajú s verejnými prostriedkami napríklad vo forme dotácie. Zabezpečí sa tak priehľadnosť xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxl okruh tretej skupiny povinných osôb. Povinnými osobami boli len také osoby, ktoré hospodárili s verejnými financiami alebo nakladali s majetkom štáxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úloxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že "[...] informačná povinnosť povinných osôb podľa § 2 ods. 3 je, nakoľko ide čisto o subjekty súkromxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx predmetnej zmluvy." Inými slovami, pôvodné znenie Infozákona explicitne uvádzalo, že povinnou osobou je len osoba hospodáriaca s verejnými financixxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx x xxxx xx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxx xxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx x28/2005 Z.z. odstránil dôvetok z § 2 ods. 3 Infozákona z dôvodu, aby a) terminologicky zosúladil definíciu so smernicou o životnom prostredí a že b) dôxxxxx xx xx xxxxxxx x x x xxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxj povinnosti povinných osôb. Preto sa zdá, že odstránením dôvetku zákonodarca rozšíril okruh povinných osôb na akékoľvek právnické osoby založené poxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxa z tohto princípu a neskoršie novely ho nezmenili.
Na postavenie týchto osôb nemá vplyv ani skutočnosť, že v nich štát nemusí mať výlučnú majetkovú úxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxodarca v § 5a ods. 2 Infozákona (v znení novely č. 382/2011 Z.z.) uviedol, zjednodušene povedané, že povinnosti zverejňovania zmlúv sa vzťahujú na povxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxby, v ktorých majú účasť aj súkromné osoby. Došlo iba k limitácii rozsahu ich informačnej povinnosti podľa § 5a Infozákona.69)
Právnické osoby zaloxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x x xxxx x x x xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxú sprístupniť požadované informácie verejnosti s odôvodnením, že nehospodária s verejnými prostriedkami70), nenakladajú s majetkom štátu, majetkxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxú Infozákonu, keďže v nich absentuje verejný prvok s odkazom na § 3 ods. 2 Infozákona.
Argumentácia obchodných spoločností, ako uvádzame už skôr, nexxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx determinuje rozsah informačnej povinnosti a nemá vplyv na postavenie povinnej osoby. Aj keď subjekt nedisponuje informáciami podľa § 3 ods. 2 Infozákxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxskôr zavedené znenie § 5a, ktoré uvádza povinnosť zverejňovať zmluvy aj obchodným spoločnostiam, v ktorých má štát určitú mieru účasti.
Rovnaký záxxx xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxsti majú v zmysle [Ústavy] iba orgány verejnej moci, [Infozákonom] bol okruh povinných subjektov rozšírený aj o také subjekty, ktoré za orgány verejnex xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 [Infozákona]. Právx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxoločnosti vytvorené podľa Obchodného zákonníka)."71) V súvislosti s citovaným nálezom a jeho nejednoznačnosťou, resp. neaktuálnosťou bližšie poxxx xxxxxxxx x x x xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxe v takto uvedenej povinnej osobe účasť štátu - inej povinnej osoby, tak logicky musí zaniknúť aj jej status povinnej osoby. V opačnom prípade by došlo k nxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxváži nad záujmom verejnosti na prístupe k informáciám o nakladaní s verejnými prostriedkami - nakoľko s verejnými prostriedkami už nebude nakladať.7xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xaložená štátom, tak potom bude potrebné rozšíriť výklad pojmu "založené" aj na nadobudnutie xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxtroly neexistuje žiadny materiálny rozdiel medzi kontrolou štátom založenej spoločnosti a kontrolou spoločnosti, ku ktorej štát nadobudol účasť až xxxxxx xx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xod režim odseku 1 a 2 vykonávajú kontrolu takejto právnickej osoby, resp. či tieto subjekty menujú alebo volia členov riadiaceho orgánu, alebo kontrolxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxžimu odseku 3 nie je v prípade vybavovania žiadosti o sprístupnenie informácie v postavení správneho orgánu (pozri komentár k § 18) a nemá povinnosť zvexxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x x xxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxx xxxxnného zverejňovania zmlúv, faktúr a objednávok (pozri komentár k § 5a, 5b).
K odseku 4
Osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať infoxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxdáciách v znení neskorších predpisov sú nadácie povinné poskytovať informácie o svojej činnosti a nakladaní s majetkom ako povinné osoby podľa Infozáxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxx aby medzi povinné osoby patrili aj súkromné subjekty, ktoré sú prijímateľmi rôznych dotácií, grantov, príspevkov z fondov EÚ a pod. Tieto subjekty sú sxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxvretých zmlúv a ani povinnosť poskytovania informácií o nakladaní s verejnými zdrojmi.
Pre úplnosť, zákonodarca v § 22 zákona ustanovil, že sprísxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx legislatívny odkaz na zákon č. 149/1975 Zb. o archívnictve odkazuje len na ďalšie subjekty, ktoré nie sú v postavení štátnych archívov. Legislatívny xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx o archívnictve zrušený.
Súvisiace ustanovenia
xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy;
zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy;
zákon čx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx Z.z. o správe majetku štátu;
zákon č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach
JUDIKATÚRA
Rozsudok Najvyxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxi, pokiaľ nejde o informácie podľa § 8 až 11.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2005
, sp. zn. 3 Sž-o-KS 88/2005: [...] legálne definície povixxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x x xxxx xx x x x xxxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxh z nich, podlieha právnemu režimu najširšej, ktorú spĺňa, pričom legálna definícia s užším rozsahom je fakticky konzumovaná širšou.
Rozsudok Najxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx x xx
x xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxona č. 106/1999 Sb., o svobodném přístupu k informacím, coby povinného subjektu dle tohoto zákona (§ 2 odst. 1 a 2), je správní soud povinen přednostně vxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxctví, se může zabývat dalšími okolnostmi, jako je např. povaha aktu vydaného žalovaným.
Nález Ústavného súdu SR zo 6. júna 2006, sp. zn. I. ÚS 236/06:
x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx x x x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxvať informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovaním, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmysxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxmkoľvek iným spôsobom. Rozširovaním informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom (I. Úx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxej alebo právnickej osobe. Z ustanovenia čl. 26 ods. 5 ústavy vyplýva ústavná povinnosť poskytovať informácie každému. Táto povinnosť je ratione perxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxjnej moci) ústavne zakotvenú povinnosť poskytovať informácie každému nemajú. To samozrejme neznamená, že by im, resp. niektorým z nich nemohla byť taxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxj moci a jednak orgány verejnej správy. Orgánmi štátnej moci sú Národná rada Slovenskej republiky (ako orgán zákonodarnej moci), prezident Slovenskex xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx moci). Orgánmi verejnej správy sú jednak orgány všeobecnej a špecializovanej štátnej správy (ústredné, resp. s celoštátnou pôsobnosťou a regionálnxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxrávy.
Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojex xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 v spojení s čl. 13 ods. 2 ústavy). Pri takomto obmedzovaní základného práva trxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxdzovaní základného práva sa má dbať na jeho podstatu a zmysel, pričom obmedzenie sa môže použiť len na ustanovený cieľ (čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy).
Z hľadixxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx je dôležité, že pri tejto činnosti hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu, alebo majetkom obcí. Napokon je charakteristixxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxx xrgány kreované podľa súkromného práva. V ústave vymedzená xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xstanovení sa definujú povinné osoby, teda osoby povinné sprístupňovať informácie. V § 2 ods. 1 (v znení účinnom do 1. januára 2006) uvedené štátne orgáxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x oblasti verejnej správy, treba považovať za orgány verejnej moci. V § 2 ods. 2 (v znení účinnom do 1. januára 2006) zákona o slobode informácií uvedené pxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxických osôb. V rovnakom ustanovení uvedené právnické osoby zriadené štátnym orgánom alebo obcou podľa osobitného zákona spravidla orgánmi verejnej xxxx xxx xxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x x x xxxx x xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a 2 taktiež spravidla nie sú orgánmi verejnej moci.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že hoci ústavnú xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xovinných subjektov rozšírený aj o také subjekty, ktoré za orgány verejnej moci považovať nemožno. Ďalej treba konštatovať, že všetky povinné osoby vyxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxx xx x x x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxi. Jedinou výnimkou sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xateriae vymedzený tak, že sa týka iba ich rozhodovacej činnosti, nie teda celej činnosti.
Podstatou sporu medzi účastníkmi konania je ústavne relevaxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxmedzená. Podľa názoru ústavného súdu treba vychádzať predovšetkým z charakteristických znakov, ktoré sú príznačné pre orgány verejnej moci. Ako to ux xxxx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxrejného alebo súkromného práva. Z uvedeného pohľadu štátne orgány, obce (§ 2 ods. 1 zákona o slobode informácií) a právnické osoby zriadené zákonom (§ 2 xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxi verejnej moci, hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu alebo obcí a boli kreované zákonmi, resp. na základe zákonov, ktoxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxcií) spĺňajú spravidla dva charakteristické znaky, lebo hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu alebo obcí a boli kreovaxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxenými v ods. 1 a 2 (§ 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými financiami, respx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x x xxxx x x x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxosti orgánov verejnej moci nerealizujú a spravidla sú kreované na základe zákonov patriacich do oblasti súkromného práva (napr. obchodné spoločnostx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxx xx. 26 ods. 4 ústavy namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedyx xx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektux xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejných záujmov. V prípade takého subjektu, ktorý realizuxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx x xxxxx xx xxxxsti súkromného práva, je z ústavnoprávneho hľadiska potrebné prihliadnuť pri určení rozsahu informačnej povinnosti takéhoto subjektu na ochranu jexx xxxx x xxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxok, hoci realizujú časť právomocí orgánov verejnej moci, je dôvodné ich informačnú povinnosť obmedziť na rozsah ich rozhodovacej činnosti. Takéto suxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xa ich činnosti utajovať a informácie sú povinné poskytovať iba v presne vymedzených prípadoch ustanovených osobitnými zákonmi.
Uznesenie Najvyšxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxx x x xxxx x x x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci, nie výkonom verejnej správy. Z citovaných ustanovení ani z xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx v oblasti verejnej správy. Exekútor je iba štátom určenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Nie je preto povinnou osobxx x xxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxnutia informácie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16. októbra 2013, sp. zn. 2 Sži 4/2013:
Najvyšší súd SR povaxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxrhu žalobcu pozitívne v jeho prospech vo vzťahu ku žalovanému exekútorovi rozhodnúť, pretože výkon činnosti exekútora je potrebné považovať za výkon xxxx xxxxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxj republiky sa neobmedzuje prístup osôb k informáciám v tom zmysle, že osoby majú právo na informácie len od štátnych orgánov a orgánov územnej samosprxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxavného súdu SR zo 6. júna 2007, sp. zn. I. ÚS 236/06:
Všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom pxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Jedinou výnimkou sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxformačnej povinnosti týchto subjektov je ratione materiae vymedzený tak, že sa týka iba ich rozhodovacej činnosti, nie teda celej činnosti.
Nález xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) bez txxxx xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Nález Ústavného súdu Sx xx xx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxom štátu alebo obcí a boli kreované na základe zákonov, ktoré patria do oblasti verejného práva. Tieto subjekty spravidla nerealizujú práva a povinnosxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx x x x xx x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxrakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinnýxx xxxx xxxxx x x xxxx x x x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx patriacich do oblasti súkromného práva (napr. obchodné spoločnosti vytvorené podľa Obchodného zákonníka).
Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 4. júxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ale predovšetkým zrejme tento výklad nemá oporu v čl. 17 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, ktorý poxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xe povinným subjektom štátny orgán, resp. vyšší územný celok ako taký, môže prirodzene konať len prostredníctvom svojich orgánov. Vzhľadom na zastávaxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxmáciu, resp. by nebola oprávnená takúto žiadosť odložiť s odôvodnením, že sa nevzťahuje k jej pôsobnosti v prípade, ak by sa dotýkala napríklad samotnéxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xa to, že právo na informácie vyplýva z čl. 17 Listiny, potom je potrebné mať za to, že tento výklad by bol v rozpore s maximálnou realizáciou ústavného právx xx xxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxnaní o žalobe v konkrétnom danom prípade, pokiaľ žalobca žaloval žalovaný správny orgán, možno pokladať za súladný so zákonom.
Rozsudok Najvyššiexx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x x xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxnia rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie podľa § 18 ods. 3 ZSPI. Najvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť, že exekútor nie je povinnou xxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx rozhodnúť, pretože výkon činnosti exekútora je potrebné považovať za výkon moci verejnej a nie výkon v oblasti verejnej správy. Tento záver vyplýva z pxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx x xxxx xx x xxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x 26. septembra 2012, sp. zn. 9 Nds 20/2012:
Z citovaných ustanovení ani z iného ustanovenia Exekučného poriadku nevyplýva oprávnenie exekútora rozhxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxe núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Nie je preto povinnou osobou v zmysle § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, a tedx xxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx
xxxxxxok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2008, sp. zn. 6 Sžo 27/2007:
Z vyššie citovaných ustanovení § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií je zrejmé, že žxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom zákxxxx xx xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxkonom č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni (účinný do 31.12.2003) ako verejnoprávna inštitúcia. Podľa názoru odvolacieho súdu zákonné definície xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x x x xxxx xx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxh, podlieha právnemu režimu najširšej, ktorú spĺňa. Tento výklad je v súlade s vyššie citovaným čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Rozsudok xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxysle § 19 ods. 2 ZSPI obecný úrad, pričom o odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce.
Rozsudok Najvxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xráva. Ústavný súd SR v oblasti rozhodovania v rámci správneho práva nemá postavenie súdneho orgánu, ale orgánu verejnej správy. V tomto prípade nemožnx xxxx xxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx a rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx. O sprístupnení alebo nesprístupnení informácie nerozhodujú jednotlivé senáty Ústavného súdu SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti, ale v zmysle xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2013, sp. zn. 5 Sži 14/2013:
Súdy v oblasti rozhodovania v rámci správneho práva nemajú postavenie súdnxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxjnej správy na úseku práva na prístup k informáciám, ktorý koná a rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie, ktorú má alebo nemá vo svojxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxávnickú osobu, ktorá v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a teda ako správny orgán, prípadxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxi OSP.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 4. júla 2012, sp. zn. 2 Sži 1/2012:
Žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 2 zákona o proxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxerálny prokurátor, ak ide o krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry.
Zákon o prokuratúre neobsahuje vlastnú právnu úpravu o xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxácií" či "práca s informáciami" v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje Listina základných práv a slobôd, ktorá právo na informácie spoločne xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxom poskytovať informácie o svojej činnosti".
Výklad pasívnej legitimácie, ktorý vo svojom odvolaní zastáva žalovaný správny orgán, je zrejme problxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x slobôd, ktorý používa formuláciu o štátnych orgánoch a orgánoch územnej samosprávy.
K problému, na ktorý žalovaný správny orgán poukazuje, je potrexxx xxxxxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxhľadom na zastávaný názor žalovaného správneho orgánu z hľadiska pasívnej legitimácie by zrejme napríklad Generálna prokuratúra SR nemohla zamietnxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxx xapríklad samotného generálneho prokurátora.
Podľa názoru xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xx Listiny, tak potom je potrebné mať za to, že tento výklad by bol v rozpore s maximálnou realizáciou ústavného práva na informácie tým, že by neakceptoval xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxe pokiaľ žalobca žaloval žalovaný správny orgán možno pokladať za súladný so zákonom.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2011, sp. zn. 6 Sžo 182/xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xemožno považovať za výkon samosprávy, ale jednoznačne ide o prenesený výkon štátnej správy na samosprávu.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. júna xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxx x x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Slovenská televxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxx x xxxx xx xxxxxxx xxxxx x xx xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x x xxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxx. Povinnou osobou sprístupňovať informácie je podľa § 2 zák. č. 211/2000 Z.z. povinná osoba ako inštitúcia a nie jej jednotlivý zamestnanec či orgán. xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxvať informácie je osoba uvedená v § 2 zák. č. 211/2000 Z.z. V danom prípade je povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. Slovenská televízix xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx x xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxlez Ústavného súdu SR z 26. apríla 201, sp. zn. I. ÚS 57/00:
V prípade verejného rokovania orgánov územnej samosprávy sa povinnosť "primeraným spôsoboxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xlovenskej republiky nemožno totiž chápať ako zrkadlový obraz čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda tak, že by čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xamosprávy.
Rozsudok Krajského súdu v Ostrave z 25. apríla 2002, sp. zn. 22 Ca 222/2000:
xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx obce, jejíž orgány jsou povinnými subjekty ve smyslu § 2 odst. 1 zákona č. 106/1999 Sb., a jsou proto povinny takové informace na žádost fyzické nebo právxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxící s veřejnými prostředky, tedy je povinným subjektem ve smyslu § 2 odst. 1 zákona o svobodném přístupu k informacím.
Rozsudok Najvyššieho správnxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x x xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxky [...] rozpočtovou organizací se samostatnou kapitolou ve státním rozpočtu České republiky, a tedy je podřaditelná pod ustanovení § 2 odst. 1 zákonx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxích vztazích, který výslovně Kancelář prezidenta republiky označuje za organizační složku státu.
Restriktivní výklad v daném případě není možný, nxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxrmací, které lze poskytnout, ale též subjektů, které jsou povinny informace poskytovat.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo 6. októbra 2009x xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxo zákona představuje obecnou informační povinnost držitele povolení podle tohoto zákona. Tato povinnost je materiálně omezena pouze na informace o zxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx neupravuje způsob poskytování těchto informací, srovnatelný například právě se zákonem č. 106/1999 Sb. Možná "prostupnost" obou těchto zákonů plynx x xxxxxxxxxx x xx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx Jinak řečeno, pokud by držitel povolení podle atomového zákona představoval povinnou osobu ve smyslu zákona č. 106/1999 Sb. a současně by požadovanou xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xamozřejmě sebemenší důvod k jejímu opakovanému poskytování.
23) Klíčovou otázkou se tak jeví posouzení toho, zda lze považovat ČEZ, a.s. za povinný sxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxkytovat informace, vztahující se k jejich působnosti, jsou státní orgány, územní samosprávné celky a jejich orgány a veřejné instituce. Povinnými suxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxb v oblasti veřejné správy, a to pouze x xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxrávným celkem ani jejich orgánem. ČEZ, a.s. není ani oprávněn vrchnostensky působit v oblasti veřejné správy (a netvrdí to ostatně ani stěžovatel) a nexxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xx xxxx xxxxxx xtátních orgánů a orgánů územní samosprávy zákon o svobodném přístupu k informacím řadí mezi povinné subjekty ty subjekty, kterým zákon svěřil rozhodoxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx99 Sb., ve znění pozdějších předpisů, vymezených skupin povinných subjektů lze tedy označit jako veřejnoprávní korporace.").
25) Zbývá proto posouxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxx x nálezu sp. zn. I. ÚS 260/06 (Sbírka nálezů a usnesení, sv. 44, s. 129 a násl.), když zejména uvedl: "Jedním z kritérií, jak diferencovat veřejnou institxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxvní soud současně poukazuje na nutnost reflexe toho, že pro konečný závěr, zda se jedná o instituci veřejnou či soukromou, je třeba akcentovat i jiná krixxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xe nutno přistoupit ke zkoumání jeho povahy. Přitom je zřejmé, že ze samotného způsobu vzniku (zániku) instituce - který ve své podstatě znamená v jistém xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxntní hlediska pro určení, zda se jedná o instituci veřejnou či soukromou, patří tak dle přesvědčení Ústavního soudu nejen a) způsob vzniku (zániku) insxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxem instituce jako takové stát či nikoli; pokud ano, jedná se o znak vlastní veřejné instituci), c) subjekt vytvářející jednotlivé orgány instituce (z txxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxnce státního dohledu nad činností instituce (existence státního dohledu je přitom typická pro veřejnou instituci) a e) veřejný nebo soukromý účel insxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxedku dojít k závěru o její veřejné či soukromé povaze."
26) Nejvyšší správní soud rovněž připomíná legislativní vývoj, t.j. že novelou zákona o svobodxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxjnými prostředky". Důvodová zpráva k této novele uvádí, že "druhou změnou v tomto ustanovení je vypuštění slov ‚hospodařící s veřejnými prostředky'. xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxi prostředky či nikoli, tento názor vychází především z povahy těchto institucí, které jsou zřízeny státem, sledují veřejný účel, jejich orgány jsou vxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx pro to, aby i na ni dopadla povinnost poskytovat informace."
27) Lze tak učinit dílčí závěr, že z judikatury xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx1999 Sb. ve shora popsaném smyslu:
- způsob vzniku (zániku) instituce (z pohledu přítomnosti či nepřítomnosti soukromoprávního úkonu),
- osoba zřixxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx
x xxxxx xxxx xxxxx xx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxx vytvářející jednotlivé orgány instituce (z toho pohledu, zda dochází ke kreaci orgánů státem či nikoli;
- jestliže ano, jde o charakteristický rys prx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxou instituci),
- veřejný nebo soukromý účel instituce (veřejný účel je typickým znakem veřejné instituce).
28) Na tuto judikaturu navázal Nejvyšší xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xx. spadá i akciová společnost, založená městem. Dospěl k závěru, že ano, jelikož v opačném případě "by záleželo pouze na vůli obce, zda vlastním úkonem omxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xákladních práv a svobod). Samotná skutečnost, že je druhý žalovaný akciovou společností, tedy osobou soukromého práva založenou podle obchodního záxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x x xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxvnímu hledisku analyzovanému i ústavním soudem, podle nějž není rozhodné pouze způsob vzniku či zániku instituce z pohledu přítomnosti či nepřítomnoxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx žalovaný akciovou společností založenou v souladu s obchodním zákoníkem, je jeho zakladatelem první žalovaný, který je zároveň jediným akcionářem dxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx akciové společnosti nelze vykládat jako "nutně vrchnostenskou kontrolu, ale jako dohled, který může konkrétní subjekt vykonávat ve vztahu ke konkréxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx x xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxného může vykonávat dohled nad jeho činností prostřednictvím jím, resp. valnou hromadou volených orgánů společnosti [srov. zejm. § 197 odst. 2 obchoxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxh akcionářských práv [srov. zejm. § 187 odst. 1 písm. f) obchodního zákoníku]."
29) Lze tak z citovaného rozsudku zdejšího soudu, argumentačně navazxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxvána za povinnou osobu podle zákona č. 106/1999 Sb. Zbývá proto posoudit, zda i žalovaný ČEZ, a.s. představuje takovýto subjekt.
30) Při hodnocení práxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xárodního majetku č. 187, č. j. 639 153/91-23/3, založena ČEZ, a.s. Došlo k tomu vynětím části majetku státního podniku České energetické závody Praha. xx xx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xeho založení 49 181 248 000 Kčs.
31) Z veřejně přístupných informací, poskytovaných žalovaným (http://www.cez.cz/cs/o-spolecnosti/cez/struktuxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxx xxxxx xxxxblika zastoupená Ministerstvem financí České republiky a Ministerstvem práce a sociálních věcí České republiky. Podíl České republiky se v průběhu rxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx,43%, vzhledem na to, že počet vlastních akcií ČEZ, a.s., se zvýšil více, než se snížil počet akcií v držení České republiky. Majetkový podíl České repubxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxtivním vlivu ovládající osoby na společnost je zajištěno prostřednictvím Zprávy o vztazích mezi propojenými osobami, která je podle českého právníhx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx, v roce 2006 podobně 67,61% a v roce 2007 již jen 65,99%.
32) Na základě těchto skutečností lze učinit následující závěry. Ohledně způsobu vzniku a osobx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxkl v rámci tzv. velké privatizace faktickým odštěpením od státního podniku a v první fázi bylo tedy jeho jmění tvořeno ze sta procent bývalým státním majxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxi generis zapsaného do obchodního rejstříku a stricto sensu tedy nikoliv státního orgánu, je ze zákona č. 171/1991 Zb. o působnosti orgánů České repubxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx x x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxspodařící s veřejnými prostředky, zřízenou státem a přímo řízenou Ministerstvem pro správu národního majetku a jeho privatizaci. Účelem Fondu národxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxkt, sledující zcela odlišné zájmy. K bližšímu vymezení právní povahy Fondu národního majetku odkazuje zdejší soud na již jednou citovaný nález ústavnxxx xxxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxx
xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxný představuje akciovou společnost, na kterou se v plném rozsahu vztahují příslušná ustanovení obchodního zákoníku, a to i v oblasti vytváření orgánů xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx x xxxxxxx x x xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xeské republiky v roce 2008 činil 63,39%; v roce 2006, kdy byla žádost o poskytnutí informace podána, činil dokonce 67,61%. Jak uvádí samotný žalovaný, pxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx x xxxx perspektivy nazíráno má Nejvyšší správní soud za to, že je splněn i další z citovaných znaků veřejné xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx x některých případech rozdílně nakládá s obchodními společnostmi v závislosti na výši majetkové účasti státu. Například podle ustanovení § 19 písm. d) xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xřijmout bezúplatná plnění a dary od státních podniků a právnických osob s majetkovou účastí státu nebo státního podniku, jakož i od osob, na jejichž řízxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxringu politických stran zákonodárce zvolil řešení, které staví fakticky naroveň státní podniky a obchodní společnosti s majetkovou účastí státu vyšxx xxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxaného v rozhodném roce 2006 více než dvoutřetinová, je z tohoto hlediska jeho postavení v řadě aspektů svojí podstatou daleko bližší postavení státníhx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxx xx xxxxxxxx xxxxx xeřejné instituce (existence státního dohledu) Nejvyšší správní soud připomíná, že v citovaném rozsudku, sp. zn. 8 As 57/2006, tento požadavek státníxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxonávat ve vztahu ke konkrétnímu jinému subjektu i na základě předpisů soukromého práva, například obchodního zákoníku. V nyní projednávané věci, kdy x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxx xx xxx xx x xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxat i na důvodovou zprávu k zákonu o státním podniku, citovanou ústavním soudem v nálezu, sp. zn. I. ÚS 260/06, podle níž "v členských státech EU (s výjimkox xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxvních forem, t.j. různých forem obchodních společností (především formy akciové společnosti a společnosti s ručením omezeným), upravených občanskxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxx xxou podřízeny administrativně právní úpravě. V právu členských států EU počtem výrazně převyšují soukromoprávní formy veřejných podniků. Podniky vexxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx sféře se v ČR bude realizovat dvojím způsobem. Jednak je obecně přípustná účast státu v obchodních společnostech upravených v obchodním zákoníku, jedxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xodniku."
36) Konečně k veřejnému účelu existence a fungování ČEZ, a.s. Nejvyšší správní soud samozřejmě nepřehlíží skutečnost, že se jedná o obchodnx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxik desítek velmi rozličných činností. Za významnou však zdejší soud považuje skutečnost, že hlavním předmětem činnosti ČEZ, a.s. je výroba a prodej elxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xx x xxxo svojí dominantní činnosti nemá monopolní postavení, xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxzační soustava v EU navzájem propojena, není sporu o tom, že právě oblast energií představuje jeden ze strategických, bezpečnostních a koneckonců i exxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxx xlatí, že výnosy z privatizovaného majetku jsou součástí státního rozpočtu, který s nimi samozřejmě kalkuluje a účelově je určuje. V tomto směru lze odkxxxx xx xxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxx xxevody výnosů z privatizovaného majetku, které jsou příjmem České republiky a s nimiž přísluší hospodařit Ministerstvu financí. Prostředky tohto Fonxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xx xxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxnů (rozpočtová pravidla)]. Rovněž v tomto aspektu se výrazně projevuje veřejný zájem na činnosti žalovaného.
38) Ze všech shora uvedených důvodů dosxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxled, veřejný účel) převažují ve prospěch podřazení tohoto subjektu mezi "veřejné instituce" ve smyslu zákona č. 106/1999 Sb.
Literatúra:
BExxxxx xx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx x xxxxxxx xx x xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx a obcí Slovenska, 2006, s. 7;
MOGELSKÁ, J.: Zákon o slobode informácií. Zákon s komentárom. In: Poradca, 2001, č. 3;
WILFLING, P.: Zákon o slobodnxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxx
x xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx x xxx
xxxxxx xx - ROTHANZL, L.: Zákon o svobodném přístupu k informacím a související předpisy: komentář. 2. vyd. Praha: Linde 2012. 39 - 148;
KMEŤ, M. - BARTOSIEWICxx xx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx x xxx
xxxxxxxx xxx xxxon o slobodnom prístupe k informáciám. Podrobný komentár s judikatúrou. Košice: SOTAC, s. r. o., 2008, s. 22 - 29;
KOLMAN, P.: Právo na informace. 1. vxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxx xx xx x xx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx
x xxxxxx x
xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xx xxávo na prístup k informáciám "každý".73) Nekladie na osoby realizujúce právo na informácie žiadne osobitné požiadavky veku, pobytu či občianstva (oxxxx xxx xxxxxxxxx
xx xxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx x x x xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xdporúčanie Rec (2002) 2 rovnako zdôrazňuje, že tento princíp by sa mal aplikovať nediskriminačne, bez ohľadu na akýkoľvek dôvod vrátane štátnej príslxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxteľov a im zodpovedajúci spôsob sprístupnenia informácií. Ide najmä o § 16 Infozákona, kde podmienkou pre poskytnutie informácie v inom ako štátnom jaxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x x xx xxxx x x xxxx. predpokladajú osobitné spôsoby sprístupnenia informácií v prípadoch, keď je žiadateľom osoba nevidiaca, slabozraká, nepočujúca alebo nedoslýchxxxx
x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxázne, ako by sa s touto žiadosťou povinná osoba vyporiadala, a či by nemala trvať na tom, aby žiadateľ bol v konaní zastúpený zákonným zástupcom. Ani iní axxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xarantované právo na prístup k informáciám ako subjektívne právo a na druhej strane právo domáhať sa sprístupnenia informácií spôsobom ustanoveným Inxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxíka konania, t.j. spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, ako aj otázku zastúpenia v konaní.75)
Žiadateľom nemôže xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxx x xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxu subjektivitu momentom registrácie, a teda ako také môžu byť žiadateľom.
Pojem "každý" sa má vykladať v tom duchu, že žiadateľom môže byť aj subjektx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx Infozákona môže žiadať o sprístupnenie informácie niektoré z ministerstiev.
K neupravenému pojmu informácia
Ústredným pojmom právnej úpravy jx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx, čo žiadať a povinná osoba nevie, čo sprístupniť77). Na druhej strane, zavedenie legálnej definície informácie by mohlo neprimerane zúžiť okruh dotkxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xurópy. Zásadný význam pre jeho výklad má aj existujúca judikatúra.
Zjednodušene povedané Infozákon hovorí najmä o dokumentoch a záznamoch. Dokumxxxx xx xxxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx, uznesenia vlády Slovenskej republiky, rozhodnutia, nákresy, obrazové dokumenty (napr. fotografie 79)), kópie predlôh s požadovanými informáciaxx xx xx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x x xxxxxxxxxxxx xx xx xxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx aj obrazová snímka). V tejto súvislosti môžeme poukázať aj na § 9 ods. 1 Infozákona, podľa ktorého sa sprístupnia informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx prejavov osobnej povahy. Aj takéto informácie musíme subsumovať pod pojem informácia podľa Infozákona.
Infozákon v § 4 ods. 4 obsahuje legálnu dexxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x x xxx novú definíciu informácie na účely opakovaného použitia informácií - "Informáciou podľa odseku 1 je akýkoľvek obsah alebo jeho časť, najmä obsah zázxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xkejkoľvek forme, zaznamenané na akomkoľvek nosiči; informáciou podľa odseku 1 nie je počítačový program."80) Podľa dôvodovej správy definícia pojxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxx o opakovanom použití informácií verejného sektora, ktorá pod tento pojem subsumuje každý obsah bez ohľadu na formu prenosu dát (na papieri alebo v elekxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxu dokument je odôvodené najmä potrebou zosúladiť text osobitných ustanovení o opakovanom použití informácií s predošlými ustanoveniami zákona o sloxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxazový záznam" a "audiovizuálne dielo"). V tejto súvislosti existuje priestor primerane aplikovať uvedenú špeciálnu definíciu (
analogia
xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xds. 1 uvádza, že informáciami o životnom prostredí sú akékoľvek informácie v písomnej, vizuálnej, zvukovej, elektronickej alebo ľubovoľnej inej forxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xektor - týkajúcich sa nielen politických postupov, ale aj právnych a správnych postupov - základným nástrojom rozšírenia práva na vedomosti, ktoré je xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxza, že takýmto nosičom je napríklad papier, elektronická forma, zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam. Článok 3 Nariadenia 1049/2001 definuxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxny alebo audiovizuálny záznam), týkajúci sa akejkoľvek veci vzťahujúcej sa na politiku, činnosť a rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti pxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx x x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx, vypracované alebo získané a držané verejnou osobou (public authority) a spojený s akoukoľvek verejnou alebo administratívnou funkciou, s výnimkou xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxle) (písané texty, zvukové záznamy, fotografie, e-maily, informácie z elektronických databáz atď.). Odporúčanie sa nevzťahuje na informácie získaxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xa žiadosť.
Definovaniu pojmu informácia napomáha i rozhodovacia činnosť súdov. Stretávame sa najmä s nasledovnou definíciou informácie: "[p]odxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania."81)
Český Infozákon v xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxnaný na jakémkoliv nosiči, zejména obsah písemného záznamu na listině, záznamu uloženého v elektronické podobě nebo záznamu zvukového, obrazového nxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxkačnej praxe.
Závažný aplikačný problém vyvstal pri zodpovedaní otázky, či je informáciou aj dokument ako celok (pôvodné nosiče), alebo len vyextxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxoba nepozná alebo o nej nemá vedomosť. Žiadateľ totiž často nevie, aké informácie obsahuje dokument - napríklad zápisnica - a z tohto dôvodu žiada celý dxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxť o kópiu listiny je žiadosťou, ktorá nevylučuje žiadnu v nej obsiahnutú informáciu 83);
c)
nie je možné požadovať konkretizáciu informácie, ak žixxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxy občan ani neví, co bylo na programe schůze rady obce?" 84));
d)
takáto žiadosť zodpovedá situácii, keď žiadateľ nemôže vedieť, čo je detailný obsax xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx
xx
xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxú86).
Názor povinnej osoby
Infozákon výslovne neupravuje, či sa povinnosť sprístupniť informáciu vzťahuje aj na názory (resp. informácie o bxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx neustanovuje povinnosť nové informácie vytvárať alebo vyjadrovať názory k určitej problematike - napríklad analýzy, právne výklady. To isté platí ax xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxokladať, že nastanú).
Obdobnou cestou sa vydal aj Český infozákon, ktorý explicitne uvádza, že povinnosť poskytovať informácie sa netýka žiadostx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xie je informáciou patria výklady noriem zákonov (smerníc atď.), odborné a politické stanoviská či vyjadrenia a názory ("povinná osoba je povinná infoxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxícii má, povinná osoba nie je oprávnená nesprístupniť výkladové stanovisko z dôvodu, že ho nemá k dispozícii. Ak však povinná osoba výkladové stanovisxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxformáciu nie je dôvodné považovať nezmyselnú informáciu. Príkladmo, ak žiadateľ požiada o sprístupnenie zmluvy, ktorá sa mu poskytne po vyčiernení nxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxupnením informácie. Naopak, ak žiadateľ žiada nezmyselnú informáciu (napr. stav plynomeru), z pohľadu povinnej osoby môže byť žiadosť vyhodnotená axx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxkázať, xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxx x xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxka nie je možné uviesť podrobný výpočet príkladov toho, čo je informáciou.88) Vychádzajúc z Infozákona, únijného práva a existujúcej judikatúry môžxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxsič informácie a jeho obsah, ak ho žiadateľ žiada, resp. ho nie je možné alebo vhodné oddeliť od informácie).
Dispozícia s informáciou
Infozákon usxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xprístupniť akúkoľvek informáciu, s ktorou pracuje. Ide o informácie, ktoré sa dostali do "osobnej sféry" povinnej osoby. Tento záver vyplýva aj z rozsxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxnenej osoby o sprístupnenie informácií je, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona). Povinná osoba disponuje požadoxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxtriktívny výklad formulácie "má k dispozícii" môže navádzať k tomu, aby sa z predmetného okruhu informácií vylúčili také informácie, ktoré vo svojej pxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxx x xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxx xxxx xxxxxx x xxx xx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxávo na informácie verejnosti a umožňujúci až alibisticky sa vyhnúť splneniu informačnej povinnosti, napríklad zničením informácie. Povinné osoby mxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxčením alebo iným spôsobom. Aj podľa rozsudku Krajského súdu v Prahe sa "[i]nformací [...] míní to, co v okamžiku dotazu je, nebo bíti má, v úřadu k dispozixxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxut."90) Ak povinná osoba má povinnosť disponovať určitou požadovanou informáciou, potom ju musí získať a následne sprístupniť (v prípade absencie ixxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxy kontrolu, a teda disponuje (má vypožičané) požadované informácie. Dospel k záveru, že posúdenie obmedzení podľa § 8 až 11 Infozákona je oprávnený vyxxxxx xxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x x x xxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxtneho orgánu, čo je zvýraznené priestupkovou zodpovednosťou zodpovednej osoby. V predmetnej veci požadovaná informácia "patrila" inej osobe a tá ju xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxia úplná, riadna, či ju vôbec možno poskytnúť. Ústavný súd SR zdôraznil, že žiadateľ musí žiadať o sprístupnenie informácie "domovský" štátny orgán, kxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxiám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pretože dispozíciou je tu potrebné vnímať informácie, ktoré ‚patria' danému štátnemu orgánu, a nie, ktoré xx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx informácia priamo určená. Ak povinnej osobe bola informácia daná len na vedomie, máme za to, že táto nemá povinnosť tieto informácie sprístupniť.92)
xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxdzovať, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto žiada o poskytnutie informáxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxca spracovať materiály žiadané žiadateľom o informáciu, ak sa nenachádzajú v ich dokumentácii v originálnej podobe. Rovnako z Infozákona nevyplýva, xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxdnocovaciu činnosť na požiadanie.93)
Žiadateľ môže požadovať len informácie o takých jemu neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k disxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xx xxx x ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať žiadateľovi kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmexxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxiach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxodpovedajú a ani ju nevykonávajú.
K výkladu súdov je však potrebné doplniť, že z povahy sprístupňovania informácií je zrejmé, že ich sprístupnenie xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxdá § 17 Infozákona za určitých okolností za legitímny dôvod predĺženia lehoty na vybavenie žiadosti, a preto jednoznačne nejde o vytvorenie novej infxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxcie a spracovaním existujúcej informácie pre potreby jej sprístupnenia. Rozdiel medzi spracovaním informácií a ich vytvorením predstavuje častý dôxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx kvalitatívne nová informácia. Za vytvorenie novej informácie nemožno automaticky považovať mechanické zhromaždenie (napr. vytvorenie prehľadu) xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxiž predpokladajú použitie inštitútu predĺženia lehoty na sprístupnenie informácie.96)
Najvyšší súd SR však poznamenal, že z Infozákona "nevyplxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxo charakteru, požívajúcich rôznu právnu ochranu". Právny názor Najvyššieho súdu SR odporuje ustálenej českej a slovenskej judikatúre. V konečnom dôxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx možno subsumovať napríklad aj "kópie zo spisov a z dokumentácie" či "zmluvy". Extenzívny výklad pojmu informácie predpokladá i právna úprava opakovaxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx SR.97)
Moment posudzovania existencie informácie
Povinná osoba poskytuje informácie, ktoré má k dispozícii, a teda sú v podstate spracované v čaxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxyšší súd SR však judikoval, že týmto momentom je moment oznámenia žiadosti.98) Najvyšší súd však neuviedol, či sa informačná povinnosť vzťahuje na moxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx momentu perfektnosti žiadosti, v prípade, ak bol žiadateľ vyzvaný na doplnenie žiadosti, od tohto momentu nielen že plynie lehota na vybavenie žiadosxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxormáciu, ktorú nemajú v momente doručenia žiadosti a ktorá vznikne až následne. Súčasne však uznali, že povinné osoby by mali v súlade s princípom dobrex xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxformácií, ktoré sa dostali (alebo mali dostať) do dispozície povinnej osoby pred nadobudnutím účinnosti Infozákona, prípadne jeho novelizácií.
Rxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx § 2 ods. 1 Infozákona by bolo možné rozšíriť informačnú povinnosť povinných osôb na akýkoľvek údaj, ktorý majú k dispozícii. Podľa jeho názoru by takýtx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxx (respektíve k pojmu informácia na účely Infozákona) a konštatuje, že "[Infozákon] explicitne upravuje prístup k informáciám [povinných osôb] v rozsxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xprávy, samosprávy alebo zákonom prenesenej verejnej správy. Záverečná formulácia v § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. túto priamu súvislosť potvrdzuxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxx/2000 Z.z."
Podľa Najvyššieho súdu SR sa teda informačná povinnosť nevzťahuje na takzvané "prevádzkové informácie", ktoré nemajú priamy vzťah k čxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxl predmetom konania na Ústavnom súde SR a bol podrobený značnej kritike odbornej verejnosti. Rozhodnutie totiž súčasne uviedlo, že takéto informácie xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxjňovať určitú časť prevádzkových informácií. Priamy dopad informácií vo vzťahu k verejnosti je značne vágne kritérium, ktoré Infozákon neuvádza a ktxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxkami a vo svetle zmyslu (ratio legis) Infozákona by mali byť zahrnuté v informačnej povinnosti povinných osôb. V opačnom prípade by boli z rozsahu sprísxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxitia práva na prístup k informáciám (štandardne požadovaním prevádzkových informácií) je pritom možné riešiť individuálne práve prostredníctvom ixxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxu SR.
K odseku 2
Podľa § 3 ods. 2 Infozákona osoby patriace do tretej skupiny povinných osôb podľa § 2 ods. 3 Infozákona sprístupňujú "[i]ba informáxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy"x x xxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxvinnosti, ktoré vecne a ani právne spolu nesúvisia. Pre vznik informačnej povinnosti postačuje, aby bol splnený čo i len jeden z dôvodov uvedených v odsxxx xx xxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx pod rôzne dôvody uvedené v odseku 2.
Podrobnejšie a jednotlivo sa povinnosť týka informácií o:
a)
hospodárení s verejnými prostriedkami a naklaxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xa sprístupňovanie informácií ohľadom využitia verejných prostriedkov". Dôvodová správa ďalej pracuje s pojmom verejné prostriedky, aj keď ho Infozxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórsky finančný mechanizmus). Povinné osoby podľa § 2 ods. 3 budú podľa tohto zákona len oxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xsoba patriaca do tretej skupiny povinných osôb nesprístupnila informácie z dôvodu, že nie je subjektom verejnej správy. Myslíme si, že ústavne konforxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx správy (tzv. v zmysle ratio legis), napríklad ohľadom nakladania so štátnymi dotáciami. Poukazujeme v tejto súvislosti aj na odlišný výklad pojmu verxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxajú s majetkom štátu [...] keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 [Infozákona]"103). Ústavný súd SR v tomto prípade sxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxad použil aj Najvyšší súd SR, keď nepeňažný vklad (nehnuteľnosť) obce do základného imania ňou založenej spoločnosti považoval naďalej za majetok tejxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxcia bola povinnou osobou získaná z vlastných zdrojov neobstojí, a aj táto má byť poskytovaná povinnou osobou. Tejto problematike sa venujeme v nasleduxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxení neskorších predpisov považujú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové právx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxi vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxíciu majetku je možné nájsť aj v prípade zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov. Za nakladanie s majetkxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx práva, darovacia zmluva sa v centrálnom registri zmlúv nezverejňuje. V súvislosti s rozsahom informačnej povinnosti nepostačuje, aby povinná osoba xxxxx x x xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxladania s majetkom (napr. zákon o správe majetku štátu vyžaduje v určitých prípadoch ponukové konanie a pod.). Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 spravidla xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xajetku štátu, VÚC alebo obce povinnou osobou podľa § 2 ods. 3. Z pohľadu rozsahu informačnej povinnosti nie je spôsob nadobudnutia majetku rozhodujúcix x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxemného celku, spĺňa pojmové znaky obchodného tajomstva (k tomu pozri komentár k § 10).
b)
životnom prostredí a úlohách alebo odborných službách txxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxmnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme o:
-
stave všetkých zložiek životného prostredia, ako sú ovzdušie, voda, xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxn a voľne žijúcich živočíchov, ako aj informácie o stave štruktúry krajiny, biologickej diverzity a o geneticky modifikovaných organizmoch;
-
akxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxvotného prostredia, ktoré znečisťujú, ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť zložky životného prostredia;
-
činnostiach a opatreniach vrátane adxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxplyvniť zložky alebo vyššie uvedené faktory, ako aj o činnostiach a opatreniach na ochranu týchto zložiek;
-
správach o aplikácii a plnení podmienxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxxxxx x xodkladoch ekonomického charakteru používaných v rámci opatrení a činností uvedených skôr;
-
stave zdravia a bezpečnosti osôb vrátane prípadnej xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxh lokalitách a sídelných štruktúrach, ak sú alebo môžu byť dotknuté v dôsledku stavu zložiek životného prostredia uvedených predtým alebo cez tieto zlxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxmácia o prevádzkovaní spaľovní odpadu, o regulácii korýt vodných tokov, o plánovaných zásahoch do lesov alebo o prevádzkovaní vodární a kanalizácií.xxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx aj inými predpismi (napr. zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý predpisuje informovanie združení o výruboch).
Nakoľko rozsah inxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x x xxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xrostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu zakotvené v čl. 45 Ústavy SR zakotvuje plnú informačnú povinnosť povinných osôb podľa § 2 ods. 3 o inforxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxfiníciu pojmu životné prostredie. V zmysle § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmiexxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xmysle § 2 zákona o informáciách o životnom prostredí informáciou o životnom prostredí je akákoľvek informácia v písomnej, obrazovej, zvukovej, elekxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xko dokumentu zachyteného na hmotnom nosiči. Osobitosťou mechanizmu poskytovania údajov o životnom prostredí je skutočnosť, že v zmysle § 2 ods. 2 tohxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxoštátna právna úprava vychádza z článku 2 smernice o životnom prostredí, ktorá vymenúva rôzne kategórie informácií o životnom prostredí, ktoré podľa xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xe vychádza z Aarhuského dohovoru, ktorý je založený na princípe, že zlepšený prístup k informáciám a účasť verejnosti v rozhodovacom procese v otázkacx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxejnosti možnosť vyjadriť svoje záujmy a umožňujú verejným inštitúciám náležite tieto záujmy zohľadniť. Máme za to, že v prípade pochybností o tom, či ixx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxx xx xxx xx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxnosť o životnom prostredí nie je absolútna a v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (pozri napr. C-266/09) je možné v odôvodnených prípadoch aj informačnx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx
x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x xx
xx xxx xxtanovenie § 3 ods. 2 in fine odkazuje všeobecne na "uzatvorené zmluvy", a preto naznačuje povinnosť sprístupňovať informácie ohľadom akejkoľvek zmlxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xx x xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x teda odkazuje na zmluvy ohľadom a) a b).Vecný rozsah tejto informačnej povinnosti nie je možné obmedzovať len na informácie týkajúce sa uzatvorenej zmxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxvnej roviny práva na informácie nie je možné rozsah tejto informačnej povinnosti chápať striktne formálne, a teda nie je rozhodujúce formálne označenxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxx xxxx xxx xxxxxnosť sprístupniť aj napr. rôzne dohody a pod.). Podmienkou pre uplatnenie tejto informačnej povinnosti je skutočnosť, že povinná osoba podľa § 2 ods. 3 xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx povinnej osoby). Obsah uzatvorenej zmluvy tvoria všetky údaje inkorporované do zmluvného dokumentu. V prípade, ak ide o povinne zverejňovanú zmluvu xxxxxx xxxxxxxx x x xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxu osobných údajov, obchodného tajomstva a iné podmienky obmedzenia nielen podľa tohto zákona. Informácia o plnení zmluvy predstavuje akúkoľvek infoxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxuva výsledkom verejného obstarávania, povinná osoba môže odkázať na informáciu o plnení zmluvy, ktorá sa pri takýchto zmluvách obligatórne zasiela dx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxiehajúcich verejnému obstarávaniu. Informácia o činnostiach vykonávaných na základe zmluvy predstavuje len informáciu, či skutočne činnosť, ktorx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxx xxx xx xxxxxxxxxnie činností (plnení), ktoré sú výsledkom zmluvy. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 tak nemá povinnosť poskytnúť napríklad analýzu, posudok a pod., ktoré xx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xximerane postihovať všetky subjekty, ktoré sú priamo alebo nepriamo prepojené (napojené) na štát. Akonáhle pripustíme, že začlenením majetku štátu (xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxaní s takýmito prostriedkami/majetkom.106) Jednoduchým reťazením spoločností by bola zmarená akákoľvek možnosť verejnej kontroly nakladania s vxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx iba orgány verejnej moci, [Infozákonom] bol okruh povinných subjektov rozšírený aj o také subjekty, ktoré za orgány verejnej moci považovať nemožno. xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxkladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 [Infozákona]. Práva a povinnosti orgánov verxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxa Obchodného xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxx x xxxže spočíva už v samotnej majetkovej účasti v právnickej osobe. Je však potrebné poznamenať, že citovaný nález sa zaoberal jednak špecifickou otázkou a xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxatý pred Infozákonom a výrazne ovplyvnil jeho znenie. Napriek tomu existovali a naďalej existujú medzi týmito predpismi výrazné rozdiely. Jeden z týcxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxký Infozákon obdobné osoby definuje cez ich povahu (vrátane spôsobu ich založenia). Konkrétnejšie, podľa § 2 ods. 1 Českého Infozákona "[p]ovinnými xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xelky a jejich orgány a veřejné instituce"108). V podmienkach českého práva tvoria tretiu skupinu povinných osôb "veřejné instituce". Pojem verejnej xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxej inštitúcie, ktorými sú a) spôsob vzniku, b) osoba zriaďovateľa, c) subjekt vytvárajúci orgány inštitúcie, d) existencia štátneho dohľadu a e) verexxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xudú sa na ňu vzťahovať povinnosti podľa Českého Infozákona. V súvislosti s českou judikatúrou považujeme za vhodné poukázať na kritérium hospodárenix x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxx x x xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxrá hospodári s verejnými prostriedkami. Obdobné ustanovenie obsahuje aj Infozákon, a to napríklad v § 3 ods. 2. V Infozákone však toto kritérium nezužuxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxeho výkladu kritéria nakladania s verejnými prostriedkami: "Právě skutečnost, že obec může v souladu s posledně citovaným ustanovením zakládat pro vxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx xx x xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxadě by záleželo pouze na vůli obce, zda vlastním úkonem omezí či zcela vyloučí část své činnosti z kontroly veřejnosti, která je navíc garantována ústavxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxy osobou soukromého práva založenou podle obchodního zákoníku, jej proto nevylučuje z okruhu povinných osob ve smyslu § 2 odst. 1 zákona o svobodném přxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx vloženým prvním žalovaným. Nelze přitom akceptovat argumentaci, podle níž lze vyloučit kontrolu veřejnosti nad hospodařením s těmito prostředky prxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxtními prostředky, jejichž oddělení v hospodaření společnosti není možné. Ostatně, s ohledem na skutečnost, že akcie je cenným papírem, s nímž jsou xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxxxtku při zániku společnosti (§ 115 odst. 1 obchodního zákoníku) a první žalovaný je jediným akcionářem druhého žalovaného, je tvrzení druhého žalovanxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxu v portfoliu prvního žalovaného."
Aj z českej judikatúry môžeme primerane vyvodiť, že § 3 ods. 2 Infozákona nepredstavuje účinné obmedzenie rozsxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xtorá do nich vložila "štátny majetok", stávajú sa
de facto
"majetkovou hodnotou" povinnej osoby, na ktorú sa vzťahujú povinnosti podľa Infozákona. Nxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxejnými prostriedkami - štátnym majetkom.
Nemyslíme si však, že judikatúra tunajších súdov predstavuje dostatočné usmernenie ohľadom § 3 ods. 2 (x xxxx xxxxxx x x x xxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxjnosti nad nakladaním s verejnými prostriedkami a majetkom štátu. Až na niekoľko nejednoznačných rozhodnutí, súčasné znenie komentovaného ustanovxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxx Infozákona a informačnej povinnosti irelevantné.
K odseku 3
Komentované ustanovenie Infozákona vyjadruje princíp otvorenosti verejnej správx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx žiadosti. Žiadateľ o sprístupnenie informácie nemá žiadnu povinnosť uviesť právny alebo iný dôvod, alebo svoj záujem, ktorý svojou žiadosťou sledujxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xrípade by došlo k zásadnému obmedzeniu práva na informácie garantovaného čl. 26 Ústavy SR. Uvedený princíp bol nepriamo zdôraznený v novele Infozákonxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxú na základe žiadosti podľa § 14 [,] pred 1. decembrom 2012 možno použiť na podnikateľské účely a nepodnikateľské účely." V zmysle dôvodovej správy je pxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx a to aj na podnikateľské účely.
Vážnosť vôle žiadateľa
Na druhej strane, nedávna prelomová judikatúra112) senátu (na čele so sudcom I. Rumanom) Nxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx diskrečnej právomoci dospel k záveru, že žiadosť podľa Infozákona mala povahu zneužitia práva, žiadateľ nemal skutočný záujem o informácie, ale sledxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx či existuje dostatočný počet indícií vedúcich k záveru, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu - vážnosť prejavenej vôxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxledovne:
-
typickým znakom zneužitia práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada "všetko", pričom v žiadosti usxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
x
xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxť, že informácie nepodliehajú poplatkovej povinnosti však znamená, že právo musí byť vykonávané primeraným spôsobom;
-
ďalším typickým znakom jxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxvislosť s vymedzeným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba pôsobí;
-
žiadané sú informácie, ktorých vyhľadanie a poskytnutie dokáže zahxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xapriek tomu ju musia splniť.
Predmetný test vážnosti prejavenej vôle reaguje na prípady zjavného zneužitia práva zo strany žiadateľa o informáxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxná osoba je povinná test vážnosti aplikovať v rámci správnej úvahy. Vyvstáva pre potreby aplikačnej praxe otázka, či nedôjde k jeho zneužitiu sledujúc xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx xožnej miere by mal reflektovať na princípy dobrej správy. Nestačí spochybnenie vážnosť prejavenej vôle, ale o jej absencii by nemali existovať žiadne xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxanie Rec (2002) 2, ktoré uvádza ako dôvod na odmietnutie žiadosti skutočnosť, že je zjavne nezmyselná (manifestly unreasonable).
Súvisiace ustanxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxtku štátu;
zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí;
zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov;
zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostrexxx
xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xxx mája 2002, sp. zn. 19 S 31/2002:
Povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, okrem iného, aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xnformáciu má k dispozícii len organizačná zložka (súčasť) povinnej osoby alebo len odkaz na to, že táto nie je podľa vnútorných predpisov povinná požadxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx x xxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxobnosti povinného subjektu", zakotvený v § 2 odst. 1 zákona č. [zákona], je třeba vykládat tak, že k působnosti povinného subjektu se vztahují zpravidxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx x xx
x xxxxxx z práva na informace obsažená v § 2 odst. 4 [zákona] se týká pouze těch názorů povinného subjektu, které dosud nebyly formálně zaujaty. Nedopadá tak na pxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxho správneho súdu ČR z 9. februára 2012, sp. zn. 1 As 141/2011:
Pojem "vytváření nových informací" je natolik neurčitý, že je třeba při jeho aplikaci ze sxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxavně zaručeného práva na informace. Na základě uvedeného Nejvyšší správní soud konstatuje, že prvotním předpokladem pro odmítnutí žádosti o informaxx x xxxx xx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xalším důležitým předpokladem je to, že povinný subjekt nemá povinnost předmětnými informacemi disponovat. I v případě, že by poskytnutí požadovanýcx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxáním povinnosti evidovat požadované informace se nemůže zbavit své povinnosti předmětné informaci poskytovat; vytvářením takových informací by poxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxch dané věci. Jako kýžené kritérium se tedy nabízí rozlišování mezi případy, kdy je povinný subjekt schopen požadované informace sestavit ze "zdrojovxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxdnoduchých úkonů. Nutno však zároveň zdůraznit, že při rozlišování situací, kdy se ještě jedná o vyhledání (shromáždění) požadovaných informací a jexxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx pro přípravu odpovědi na žádost (shromáždění informací). Tyto faktory zákon zohledňuje institutem mimořádně rozsáhlého vyhledání informací (§ 17 oxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxk po žadateli o informace chtít úhradu za takové mimořádně rozsáhlé vyhledání.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 30. mája 2013, sp. zn. 4 As 50xxxxx x xx
x xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x x xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxho domáhat poskytnutí veškeré e-mailové korespondence konkrétního zaměstnance, jakož ani (člena) orgánu povinného subjektu jako fyzické osoby za uxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxlo nutné její vygenerování přímo z příslušné e-mailové schránky a bez souhlasu dotčené osoby. Poskytování informací tohoto druhu je možné pouze výjimxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xsoby, popř. listovního tajemství (tajemství jiných písemností) či tajemství dopravovaných zpráv.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo 7. axxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx x xx
x xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxcím, povinný subjekt zjistí, že požadované informace má (i když je ze zákona shromažďovat nemusí), je povinen je žadateli poskytnout, nejedná-li se o vxxxxx xxxxx x x xx x xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxonovat (například podle zákona č. 499/2004 Sb. o archivnictví a spisové službě nebo podle správního řádu z roku 2004), je relevantní, zjistí-li povinnx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx, opět vytvořit.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2014, sp. zn. 3 Sži 4/2014:
Zákon o slobode informácií neobsahuje vo svojich ustanoveniacx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx x xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxnej aplikácie práva aj v prípadoch, keď sa o tom zákon osobitne nezmieňuje. Cieľom testu zneužitia práva je preskúmať, či formálnou aplikáciu zákona - pxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xtátnych orgánov konanie nielen v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ale súčasne pri zachovaní ústavných princípov. Zneužitie práva v oblasti pxxxx xx xxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu. Je potrebné odlišovať tento reálny záujem, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadaxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxujmu na poskytnutí informácie, ktorý žiadateľ nemusí preukazovať (podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú bez preukáxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxebo záujmu ešte neznamená, že je daná vážnosť vôle žiadateľa informácie získať. Celkovo žiadosť v počte 58 bodov vykazuje znaky informačného filibustxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxní informácie pre žalobcu.
Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom žiadostí, pretože sú v rozpore s princípom dobrej verejnej sxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxstí. Indície, ktoré naznačujú pochybnosti o vážnosti prejavenej vôle žiadateľa, sú nasledovné: Typickým znakom zneužitia práva na informácie je skuxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx, že výkon práva na informácie nepodlieha poplatkovej povinnosti. Skutočnosť, že informácie nepodliehajú poplatkovej povinnosti však znamená, že pxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xinnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a ktoré v zásade nemajú priamu súvislosť s vymedzeným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba pôsobí. Žixxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxncov spôsobilá vyvolať pocit, že nejde o racionálnu činnosť, ale napriek tomu ju musia splniť.
Najvyšší súd konštatuje, že súdy v rámci svojej činnostx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxkazuje na žiadané prevádzkové informácie: 1. sprístupnenie faktúr za dodávku teplej úžitkovej vody za roky 2012 a 2013; 2. sprístupnenie dokladov za nxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx mobilné telefóny, internetové pripojenie a služby) za rok 2013; 4. sprístupnenie dokladu o vykonaní poslednej revízie výťahového zariadenia - výťahx xxxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxv a zariadení nachádzajúcich sa v budove Okresného súdu Martin; 6. sprístupnenie dokladov preukazujúcich odbornú prípravu všetkých prísediacich xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xkresnom súde Martin; 8. sprístupnenie dokumentácie z použitia a využitia Sociálneho fondu pre Okresný súd Martin od roku 2009 až po súčasnosť; 9. sprísxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxužobného motorového vozidla Okresného súdu Martin s údajom o prejdených kilometroch za rok 2013; 11. sprístupnenie dokladov preukazujúcich úhradu dxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxé zásielky od roku 2009 až po súčasnosť; 12. sprístupnenie servisnej knižky všetkých služobných motorových vozidiel v držbe Okresného súdu Martin v roxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxupnenie dokladov za kúpu náhradných bateriek do hodín zn. Weimar (inventárne číslo 96/0004) od roku 2009 až po súčasnosť; 15. sprístupnenie dokladov zx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxckej likvidácii starého akumulátora núdzového osvetlenia z roku 2010; 17. sprístupnenie dokladov za nákup predlžovacích káblov a "rozdvojek" pre poxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xx xxxxx xxx xprístupnenie protokolov o absolvovaní povinnej emisnej kontroly za všetky motorové vozidlá v držbe Okresného súdu Martin od roku 2009 až po rok 2013.
x xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxvy súdov, ale má prevádzkovo pracovný charakter a týka sa vnútornej činnosti organizácie bez priameho dopadu vo vzťahu k verejnosti. Zásadný charaktex xxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xlobode informácií pojem informácia nedefinuje. Preto musí byť pojem ustálený v kontexte princípov a systému zákona č. 211/2000 Z.z. Je potrebné zdôrxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxvinné osoby. Najvyšší súd konajúci v správnom súdnictve v danom prípade vychádzal z toho, že právo na informáciu musí byť v rovnováhe s princípom dobrej xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahoxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxh úsekoch verejnej správy.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2014, sp. zn. 5 Sži 4/2014:
Najvyšší súd považuje za dôvodné poznamenať, že zákox x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxe, no je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo), a to nielen vo vzťahu k povinným osobám, ale i vo vzťahu k súdu. V opaxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx žádat takovou informaci, která splňuje definiční znaky informace podle zákona o svobodném přístupu k informacím. Informace, které je povinný subjekx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxce povinnému subjektu. Pokud by Nejvyšší správní soud připustil výklad stěžovatele, že povinný subjekt je zavázán na žádost reagovat podáním informaxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx které v době, kdy povinnému subjektu doručil žádost, neexistovaly.
Výše uvedeným výkladem Nejvyššího správního soudu není dotčena vázanost správnxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxdném přístupu k informacím v době mezi doručením žádosti o informace a poskytnutím informace a k jejímuž zjištění nepotřebuje složitější administracx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxal KÚ ŽP o poskytnutie informácie o spracovaní návrhov o výkone štátnej správy na KÚ ŽP podľa jednotlivých zamestnancov za roky 2007 až 2010 v členení podxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxvinnej osoby takéto informácie žiadateľovi poskytnúť, keďže sa na ne nevzťahovala informačná povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií. Zx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxal navrhovaným tabuľkovým spracovaním požadovanej informácie. Pokiaľ žalobca žiadal dať odpovede na ním položené otázky v súvislosti s predmetnou ixxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxjského súdu v Nitre z 25. mája 2013, sp. zn. 11 S 112/2012:
Zo zistenia vyššie citovaného zákona však nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo zhromažxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxxx xovinnosť vykonať šetrenia alebo dokonca vyhodnocovanie údajov na požiadanie oprávnenej osoby. Oprávnená osoba v zmysle zákona o slobode informácií xxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxx xieto informácie spracovať a vyhodnotiť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela požadované informácie spracovať do inej formy, akx xx xxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxode informácií. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť oprávnenej osobe jej neznáme údaje bez toho, aby sa stala pokynom na výkon určixxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxoby informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Povinná osoba v zmysle tohto zákona xxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxované oprávnenou osobou, ale v momente podania jej žiadosti neexistujú, čo znamená, že nemôže spracúvať už existujúce informácie takým spôsobom, že sx x xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xnformácie by si vyžiadalo jeho vytvorenie, a teda vytvorenie novej informácie. Takýmto prípadom je podľa názoru súdu i žiadosť žalobcu o poskytnutie ixxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxx xx xxxx xx xxxxx xx xxxxx xx xýmere 1 018 m2 v katastrálnom území M. od začiatku prenajímania do dňa zaslania odpovede a informácie o čistom zisku obce z poskytovania nájmu týchto prixxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx potrebné uviesť, že obec ako prenajímateľ tieto náklady môže hradiť zálohovo, resp. preddavkovo, a to mesačne, štvrťročne alebo v termínoch podľa dohxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx žalobca domáhal, potom môže byť známa až po oznámení vyúčtovania zo strany dodávateľov jednotlivých služieb za určité konkrétne obdobie. S poukazom nx xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxx zaslania odpovede), pretože k zisteniu sumy ceny služieb by bolo potrebné vykonať ďalšie úkony (napr. porovnať vyúčtovania s platbami jednotlivým doxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx x xxxxadavke žalobcu o oznámenie čistého zisku obce z poskytovania nájmu nebytových priestorov od začiatku prenajímania až do zaslania odpovede, pretože txxxx xxxxx xxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xisponovať.
Štát je v istej perspektíve jedno mocenské teleso, ale ako už bolo naznačené, z veľmi rozumných dôvodov vykonáva moc prostredníctvom množxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxzlišuje informácie, ktoré nemôžu byť poskytnuté (porov. § 8 až 11, tiež uznesenie, sp. zn. II. ÚS 589/2012). Uvedené posúdenie je oprávnený vykonať len xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxneho orgánu, čo je zvýraznené priestupkovou zodpovednosťou zodpovednej osoby (porov. § 42a zákona o priestupkoch, porov. tiež uznesenie pléna, sp. zxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xnformáciu poskytnúť. NKÚ nemôže posúdiť, či je požadovaná informácia úplná, riadna, či ju vôbec možno poskytnúť. Žiadateľ musí žiadať o informáciu "dxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxmácií, podľa ktorého každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pretože dispozíciou je tu potrebné vnímať informáxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxáva podľa zákona o NKÚ sa vždy týka predmetu kontroly. Predmet kontroly je určený v poverení na výkon kontroly, ktorý prebieha v súlade s predmetom kontrxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xal za to, že tieto dva pojmy treba vykladať samostatne, bolo jeho povinnosťou tento názor právne vyložiť a náležite odôvodniť.
Rozsudok Najvyššiehx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxv podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Takisto nevyplýva zo zákona o informáciách možnosť (tretích osôb) získaxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx právnu ochranu.
Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocoxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxy môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xx xxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účexxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxx xx xiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxxxxx
xozsudok Krajského súdu v Prahe z 3. decembra 2002, sp. zn. 44 Ca 179/2002
: Povinné subjekty mají úplnou informační povinnost, to znamená, že okruh infoxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxx xxxx xx xxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xovinný subjekt vystupuje, dochází k nakládání s veřejnými prostředky. Princip přístupu k informacím znamená možnost podívat se na údaje, které na úřaxx xxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxx xx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxx xxx x xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxerou podle svých povinností ustanovených právními předpisy má mít, je povinen ji okamžitě doplnit a poskytnout.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x x xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxe, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia, o obsahu plnení a činností vykonávaných na základe uzxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxrca v zákone o slobode informácií ustanovuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, kto je povinnou osobou na konanie a rozhodnxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxístupnení informácií. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že štátne orgány sú povinné poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, resp. ktoré má xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxpkoch, ktoré prejednávala mestská časť Bratislava-Dúbravka ako stavebný úrad, rozhodnutí o priestupkoch, ktoré prejednávala mestská časť Bratislxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxí, resp. sprístupnenie právoplatných súdnych rozhodnutí z konaní, v ktorých Mestská časť Bratislava-Dúbravka vystupovala ako účastník konania, a s xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxci, nebolo povinnosťou žalovaného takéto informácie žiadateľovi poskytnúť, pretože sa na ne nevzťahovala informačná povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákonx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxť a osobitne spracovávať. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že v danom prípade je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
Nález Ústavného súxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxitúcia k dispozícii, nemožno ho použiť na nahrávanie práve prebiehajúcej udalosti.
Nález Ústavného súdu SR z 3. októbra 2014, sp. zn. II. ÚS 482/201xx
xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x x xx xxx xxxx xxxxxxxxxx sp. zn. II. ÚS 589/2012). Uvedené posúdenie je oprávnený vykonať len ten štátny orgán, v ktorého "pôsobnosti" sú dané informácie. Možno to odvodiť z § 3 oxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxorov. § 42a zákona o priestupkoch, porov. tiež uznesenie pléna, sp. zn. PL. ÚS 1/2012-11). Požadovaná informácia "patrila" ministerstvu výstavby a NKx xx xxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxna, či ju vôbec možno poskytnúť. Žiadateľ musí žiadať o informáciu "domovský" štátny orgán, ktorý jediný môže riadne posúdiť, či možno danú informáciu xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxx nemal právny titul požadovanú informáciu poskytnúť, a teda nemohol zasiahnuť do práva na informácie.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xakéto poskytnutie spisov patrí len osobám, v zákone presne uvedeným (napr. nadriadený orgán, súd a pod.). Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvádxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx nahliadanie do úradných spisov nepodlieha úprave zákona o slobode informácií, ale sa riadi pomerne prísnym režimom ustanovenia § 23 ods. 1 až 4 zákona čx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxadísk uvedeného zákonného ustanovenia, aby nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv iných subjektov.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. decembxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxk, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Takisto nevyplýva zo zákona o informáciách možnosť (tretích osôb) získania napríklad rôznxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxn informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, poxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xx xxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxm na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxo súdu SR z 21. marca 2010, sp. zn. 5 Sži 4/2009:
Hoci zákon č. 211/2000 Z.z. nevyžaduje zdôvodnenie žiadosti o sprístupnenie informácie, xxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx x xxx xxxxx xxxxxxx x xxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxrmácia" nedefinuje, nesporne tak, ako uvádza aj žalovaný vo svojom vyjadrení, ju možno charakterizovať tým, že zahŕňa v sebe správu spolu s jej významox xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxysle správ či údajov) sa týka, čo nesporne znamená, že žiadosť nemôže byť iba všeobecná, ale musí byť dostatočne konkrétna tak, aby mohla byť podaná konkxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx fyzickej alebo právnickej osobe. Informácia je základom komunikácie. Človek ňou získava nové poznanie a komunikuje s inými ľuďmi (Slovník spoločensxxxx xxxx x xxx x xxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxhnutne aj poskytovanie rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch či o rokovaniach (kúpne či iné zmluvy, zasadnutia a rokovania kolektívnych orxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxnu, a to tretím osobám, ktoré nie sú subjektmi právnych vzťahov založených uvedenými úkonmi (napr. nie sú zmluvnými stranami) a ktorých sa tieto dokumexxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxx xx x xx xxxx xxxxxon zverejnené informácie z týchto zmlúv, nie celé zmluvy - k tomu bližšie aj www.infocin.sk).
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2009, sp. zn. 2 Sxx xxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxa alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxormácie neboli požiadavky o poskytnutie informácie, teda poznatku v konkrétnej veci, ani údajov, ktoré bol žalobca oprávnený požadovať, a nebola to axx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxoru krajského súdu vyžaduje zber a spracovanie žalobcom požadovaných informácií v agende žalovaného, čo by si zrejme vyžiadalo okamžité prechodné naxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxo vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisox xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xakých informácií, ktoré by následne žiadateľ (resp. iné subjekty) využil, napríklad pri svojej podnikateľskej činnosti alebo inak na získanie majetxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx či dohôd a postupov rozličného charakteru, požívajúcich rôznu právnu ochranu. Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxjú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxx xx xxxxxx xxxona o informáciách. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú.
Z uvedenéhx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx na požiadavky takéhoto druhu vzťahovať preto, lebo odpoveď by si vyžiadala okamžité prechodné navýšenie existujúcich personálnych a technických kaxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií; bolo by tiež potrebné predĺženie lehoty na vybavenie žalobcovej žiadosti. Väčšix xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxosť o poskytnutie informácie žiadosť o poskytnutie celého spisu žalovaného. Právo na takéto poskytnutie spisov patrí len osobám, v zákone presne uvedxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxýva žalovanému povinnosť zhromaždiť a vyhľadať pre žalobcu informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú.
Rozsuxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxárať databázu informácií, ktorými pri podaní žiadosti nedisponuje. Z logického a sémantického výkladu dotknutých ustanovení zákona o slobode inforxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxa požadovaných informácií prichádza do úvahy len v prípade, ak povinná osoba disponuje informáciami v požadovanom rozsahu a štruktúre, no nemôže ich sxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxode informácií v žiadnom ustanovení neukladá povinnému subjektu spracovávať údaje do určitých databáz, ak o to požiada žiadateľ, a teda ani v predmetnxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxedia" je samostatnou položkou, rovnako ako položka "informácie o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy", pričom txxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xx xxxxx xxxxxge voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden, predtým College voor de toelating van bestrijdingsmiddelen:
Pojem informácia o žixxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx vykladať v tom zmysle, že zahŕňa informácie predložené v rámci vnútroštátneho konania o povoľovaní alebo rozširovaní povolenia pre prípravok na ochrxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxx x smernice 2003/4 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica 90/313, sa má vykladať v tom zmysle, že týmto článxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxmietnutie sprístupnenia, musí byť vykonané v každom jednotlivom prípade predloženom príslušným orgánom, aj keby vnútroštátny zákonodarca predpisxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx Lesoochranárske zoskupenie VLK proti Ministerstvu životného prostredia SR:
Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxdy 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxde tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu žixxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxx x xxxxore s právom Únie v oblasti životného prostredia.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. mája 2002, sp. zn. 19 S 31/02:
Povinná osoba disponuje xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxtatočným dôvodom k odmietnutiu žiadosti o sprístupnenie informácií podľa tohto ustanovenia zákona zrejme nebudú skutočnosti, že požadovanú informxxxx xx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxx xx xxx xx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx informácie uchovávať.
Literatúra:
KMEŤ, M. - BARTOSIEWICZ, D. - VELŠIC, xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx x xxx
xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xx x xxNOŠKO, J. - MALINA, D. - MUŠKA, M.: Slobodný prístup k informáciám. Práva, povinnosti, vzory. Bratislava: Združenie miest a obcí Slovenska, 2006, s. 8;
xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xx
xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xomentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok:
VIA IURIS
- Centrum pre práva občanov, 2012, s. 39 - 50;
FUREK, A. - ROTHANZL, L.: Zákon o svobxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx x xxxx
xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxáciám. Podrobný komentár s judikatúrou. Košice: SOTAC, s. r. o., 2008, s. 30 - 36
Vymedzenie niektorých pojmov
KOMENTÁR
Ustanovenie x x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x x xxkona, ktoré definuje okruh povinných osôb. Z legislatívno-technického hľadiska možno považovať za nedostatok absentujúcu legálnu definíciu pojmu xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x x 3 ods. 1)
K odseku 1
Komentované ustanovenie zavádza osobitnú definíciu osoby na účely pasívneho sprístupňovania informácií. Žiadateľom je každx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x x xxxx xx
xxxxx definovaní rozsahu osôb, ktoré môžu byť žiadateľmi, zákonodarca v ods. 1 definuje, že žiadateľ podaním žiadosti žiada o sprístupnenie informácie. Záxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx nie je žiadny, nakoľko ako uvádza jazykovedná literatúra v Krátkom slovníku Slovenského jazyka, význam slova "zverejniť" je podľa bodu 2. "sprístupnxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xx xxx xx xxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxnie zahŕňa úkon povinnej osoby, ktorý bol vykonaný nezávisle od žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácie.
Z xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx osôb, keď fyzickej osobe požadovanú informáciu neposkytnú, ale právnickej osobe už áno, je tak teda zjavne v rozpore so zákonom.
K odseku 2
Komentoxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx (najmä § 6 ods. 1, 6 a § 7). Hromadný prístup je taký prístup, ktorý je neobmedzený (nie je spoplatnený alebo vyhradený určitej skupine osôb), a ktorý je rxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxtnej právnej úpravy je telekomunikačné zariadenie technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie sxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx, povinné osoby umožňujú prístup k informáciám najmä prostredníctvom internetu.
Definícia pojmu hromadného prístupu k informáciám je kľúčová z pxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x x x xxxxxxxxxxx x xxxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxjúcim hromadný prístup. Zákonodarca priamo predpisuje, že hromadný prístup k informáciám sa realizuje pomocou telekomunikačného zariadenia, pričxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx x x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxnenia informačnej povinnosti podľa § 6 zverejňovať len v rôznych zborníkoch, bulettinoch a pod.
K odseku 3
V zmysle § 4 ods. 3 Infozákona je zverejxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxsiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu. V zmysle § 4 ods. 2 Infozákona je hroxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxnetu.
Legálna definícia zverejnenej informácie má význam v súvislosti s postupom povinnej osoby podľa § 7 Infozákona. Tento postup však môže povinxx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxo (§ 3 ods. 1 Infozákona) takúto informáciu opakovane vyhľadávať a získavať (tlač alebo hmotný nosič dát umožňujúci zápis a uchovanie informácie) alebx xxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxdný prístup (prístup neobmedzeného okruhu žiadateľov pomocou xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx "zverejnenej informácie" je rozhodujúce, či ju osoba, ktorá sa ju pokúša získať, môže získať na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase.114) Základnou xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxácia zverejnená v tlači, resp. je publikovaná hromadnými prostriedkami (pozri odsek 2), ide o informáciu spĺňajúcu charakter zverejnenej informácix xx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxormácia zverejnená v tlači je dostupná až po tom, čo si príslušný čitateľ zakúpi príslušný výtlačok tlače.
Povinná osoba nepostupuje podľa § 7 v príxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxde umiestnená mimo voľne prístupného priestoru, informácia bude vyhradená pre obmedzenú skupinu osôb alebo nie je možný opakovaný prístup k informácxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxx x
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxekcie podľa § 12 Infozákona (a iných implicitných obmedzení) sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií tak, že uvedie (podxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
xx
xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx x akékoľvek významné informácie, ktoré neboli priamo vyžiadané, ale sú relevantné. Napríklad povinná osoba pri žiadosti o sprístupnenie zmluvy uvedix xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx
xx
x xxxxxx x xxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxx xxxxxx
c)
o dôvode odmietnutia sprístupniť informáciu - vysvetlenie existencie obmedzenia prístupu k informáciám, jeho uvedenie s odkazom na príslušné usxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx
x xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxá, a kedy bude žiadosť opätovne preskúmaná - v zmysle § 12 sa uplatňuje pravidlo dočasnej ochrany informácií. Napríklad ak povinná osoba zistí, že podnxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxx xxx xxxxxxxx xprievodnú informáciu o dátume, po ktorom môže žiadateľ informáciu opätovne vyžiadať, resp. kedy bude povinná osoba opätovne skúmať trvanie obmedzenxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxovanej informácie xx xxxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxe nejčastěji blíže určovat ‚zdroj' požadované informace (,citace dokumentu') nebo bližší kontext vydávané informace. V jejím rámci ovšem může být poxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xalšího využití a pod., nebo to, co sám povinný subjekt považuje za nutné nebo vhodné v souvislosti s poskytovanou informací doplnit."115)
Z pohľadu xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxne (napr. presné označenie listiny), alebo žiadateľ len generálne požiadal o určitý druh informácií (napr. určitá kategória listín v rozhodujúcom obxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxuje za sprievodnú informáciu. Povinná osoba by tak v zmysle legálnej definície aj v prípade poskytnutia požadovanej informácie mala poskytovať aj infxxxxxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxého práva na informácie. V prípade, ak žiadateľ požaduje sprístupniť informáciu, ktorá sa inak vo všeobecnosti považuje za sprievodnú informáciu (naxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxčasť odôvodnenia zamietavého rozhodnutia
V prípade odmietnutia sprístupnenia informácie je povinná osoba povinná svoje rozhodnutie odôvodniť. xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx obmedzenia, trvania obmedzenia a jeho opätovného preskúmania (§ 12 a 18 Infozákona). V takýchto prípadoch dochádza k zlúčeniu sprievodnej informácxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
x xxxxxx x
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxnosť pri dorozumievaní, má logicky sťažený prístup k informáciám. Infozákon zaviedol v § 16 osobitný spôsob sprístupnenia informácií na žiadosť takxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxduje, aby sa jej mohli domáhať len tie osoby, ktoré majú obmedzenú schopnosť pri dorozumievaní.
V súvislosti so špecifikami sprístupňovania inforxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxstavy verejnej správy;
zákon č. 83/1990 Z.z. o združovaní občanov;
zákon č. 183/2000 Z.z. o knižniciach
JUDIKATÚRA
Rozsudok Krajského súxx x xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx x xxxxxxxx
xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxjvyššieho súd SR z 13. decembra 2013, sp. zn. 3 Sži 4/2014:
Zákon o slobode informácií pojem informácia nedefinuje. Preto pojem musí byť ustálený v kontxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx 211/2000 Z.z., ktorý ustanovuje časovo prísny právny režim pre povinné osoby. Najvyšší súd konajúci v správnom súdnictve v danom prípade vychádzal z txxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xej cieľom je služba občanom vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verexxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 29. novembra xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx upravené situace v § 12 téhož zákona, o kterou se však v tomto případě nejedná). Doprovodná informace nejčastěji blíže určuje zdroj požadované informxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxřesnostem, které mohou z pouhého poskytnutí primárně žádané informace vyplynout. Je třeba zdůraznit, že zákon č. 106/1999 Sb. ve formulaci definice ixxxxxxxx x x x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx poskytnutí doprovodné informace je třeba vycházet z definice tohoto pojmu a účelu povinnosti tyto doplňující údaje poskytnout. Údaje o původu informxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xx x xaném případě dozvěděl - t.j. zaslání výročních zpráv společností ENKI-bez jakýchkoliv pochybností. Městskému soudu lze ovšem přisvědčit v tom, že inxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxrmace. V takovém případě by mohl být tento zákon zneužit k naprostému paralyzování povinného subjektu, což není jeho účelem.
Rozsudok Najvyššieho xxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxx x x xxxxxxxx-38 (přístupný na www.nssoud.cz), stanovil rámec pro interpretaci jeho jednotlivých ustanovení: Tím, že je zákon o svobodném přístupu k informacím rxxxxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxně výklad ústavně chráněných základních práv. Je proto nutno zvolit takový výklad pojmu informace, který ve svých důsledcích fakticky nezužuje rozsax xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xvobod a jednak do rozporu s příkazem šetření smyslu práv a nezneužívání možných omezení, který je obsažen v čl. 4 odst. 4 Listiny základních práv a svoboxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx x x xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx informace poskytuje ve formátu dle obsahu žádosti. Nájemní smlouvy na nemovitosti bývají v drtivé většině případů uzavírány písemně. Jestliže stěžoxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxrmě. Stěžovatelka předpokládala, že nejsnazším způsobem poskytnutí informace za situace, kdy zde není žádný důvod pro její neposkytnutí či odmítnutxx x xx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxmi prostředky či ručně, avšak jen za předpokladu, že by takto přepsal celý text předmětných smluv. Tento alternativní postup se však samozřejmě jeví jaxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxlovaný však zcela svévolně vybral několik smluvních ustanovení a tyto uspořádal do tabulky, kterou poskytl stěžovatelce. Tím, že arbitrárně selektoxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx. Zajisté to je výše nájemného, délka trvání smluvního vztahu, ale mohou to být též další ustanovení, jako například ustanovení o zániku smlouvy, přípaxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xakový výklad pojmu informace, dle něhož se informací rozumí veškerý textový (příp. i grafický) obsah předmětných listin (nájemních smluv). Zhotovenx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxok Najvyššieho správneho súdu ČR zo 14. septembra 2009, sp. zn. 6 As 18/2009:
V xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxx x xx x xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxosti [k tomu srov. formulaci naprosto konkrétních a specifikovaných otázek uvedenou pod body 1 až 4, kterou se stěžovatelka domáhala poskytnutí odpovxxx xx xxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx x xx x xx xxxxxx xx xxrany žalovaného reagováno na dvě upomínky]. Na jejich přesné znění Nejvyšší správní soud odkazuje. Vnitřní motivy, které vedly žalovaného k tomu, aby xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxx x x xxxxx x zákona o svobodném přístupu k informacím.
Rozsudok Krajského súdu v českých Budejoviciach z 24. októbra 2001, sp. zn. 10 Ca 232/2001:
Podle zákonx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxba dodržovat zákonná omezení sledující ochranu dat zajišťovanou jinými právními předpisy a chráněné údaje vyloučit.
Rozsudok Najvyššieho správxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xodána, za jednoznačnou žádost o informace v těchto zápisech obsaženou;
[...]. Pokud stěžovatelka požadovala kopie zápisů jako celek, pak nevyloučixx xxxxx x xxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxnu obce není žádostí o informaci o skutečnostech v nich obsažených, nejsou důvodné. Jak by asi měla taková žádost vypadat za situace, kdy občan obce ani nxxxx xx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxx xxxx
x xxx xxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx, údaj, poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe. Informácia je základom komunikácie. Čloxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx x xx x xx xxx xxxxx x xx xxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x 27. mája 2009, sp. zn. 2 Sžo 190/2008:
Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxí podľa zákona o slobode informácií. V súdnom preskúmavacom konaní krajský súd dospel k záveru, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenix xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxho, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že odmietnutie poskytnúť požadované informxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxého súdu vyhľadanie, zber a spracovanie žalobcom požadovaných informácií v agende, ktorá patrí xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxý v čase podania žiadosti nedisponoval, a skutočnosť, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií, ktoré žalovaný neevidoval v požadovanom členení, pxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxtatívne nová informácia. Krajský súd bol toho názoru, že žalovaný mal povinnosť poskytnúť žalobcovi požadované informácie napriek tomu, že sprístupxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xtvaru žalovaného, ale ťažkosti súvisiace s vyhľadaním a spracovaním požadovaných informácií, najmä vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených axxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxx x xx xxkona o slobode informácií dôvodom pre predĺženie lehoty na vybavenie žalobcovej žiadosti, nezbavili však žalovaného povinnosti informácie sprístxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxie nasledujúcej informácie:
- počet žiadostí konečného prijímateľa o platbu, ktoré Ministerstvo školstva SR obdržalo pred 1.10.2006 a dosiaľ nebolx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxtovanie zálohovej platby, ktoré Ministerstvo školstva SR obdržalo pred 1.10.2006 a dosiaľ neboli akceptované, ani nebol konečný prijímateľ vyzvaný xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xinisterstvom školstva SR a financované prostredníctvom refundácie,
- počet projektov, ktoré boli k 30.9.2006 implementované pod sprostredkovatexxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxné pod sprostredkovateľským orgánom Ministerstvom školstva SR a financované kombinovane prostredníctvom refundácie a zálohových platieb.
Zákon x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ zxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxadavky o poskytnutie informácie, teda poznatku v konkrétnej veci, ani údajov, ktoré bol žalobca oprávnený požadovať, a nebola to ani požiadavka na posxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xyžaduje zber a spracovanie žalobcom požadovaných informácií v agende žalovaného, čo by si zrejme vyžiadalo okamžité prechodné navýšenie existujúcixx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxormáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviekx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xtoré by následne žiadateľ (resp. iné subjekty) využil, napríklad pri svojej podnikateľskej xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov či dohôd a postupov rozličného charakteru, požívajúcich rôznu právnu ochranu. Rovnako z neho nevyplýva povinnoxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxály, požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciáxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxtrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámyxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxsela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, bx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xnformácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxx xxxejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť o poskytnutie informácxx x xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxhuje. Nemôže sa na požiadavky takéhoto druhu vzťahovať preto, lebo odpoveď by si vyžiadala okamžité prechodné navýšenie existujúcich personálnych a xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxhnické a personálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií; bolo by tiež potrebné predĺženie lehoty na vybavenie žalobcovej žxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxvažovať za žiadosť o poskytnutie informácie žiadosť o poskytnutie celého spisu žalovaného. Právo na takéto poskytnutie spisov patrí len osobám, v zákxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xradných spisov, v ktorých sa nachádzajú žiadosti o platbu a príslušné projekty, je potrebné uviesť, že nahliadanie do úradných spisov nepodlieha úpraxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxch predpisov (správny poriadok). Takáto žalobcova žiadosť by preto musela byť posúdená zo všetkých hľadísk uvedeného zákonného ustanovenia, aby nedxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x x xxxxxxx
xxxxxx xxzory zaměstnanců povinných subjektů nelze považovat za vnitřní ani nové informace, pokud se jedná o již existující oficiální výstup povinného subjekxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Nález Ústavného súdu Sx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx treba pritom chápať ako konanie smerujúce k získaniu, prijímaniu a spracovaniu informácie. Realizácia tohto práva súvisí s uplatnením všeobecnej poxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxým fyzickým osobám alebo hromadným informačným prostriedkom.
Rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. februára 2013, sp. zn. 13 S 6/2013:
Výklad ustxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxkonného ustanovenia ani pri extenzívnom výklade.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 21. mája 2009, sp. zn. 2 As 5/2008 - 80:
Pouhé vystavení ixxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxmace mohla být znovu vyhledána a získána, t.j. například tehdy, kdy je na úřední desku informace umístěna jen na přechodnou dobu, po jejímž uplynutí je sxxxxxx x xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxx xx x xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxvisející předpisy: komentář. 2. vyd. Praha: Linde 2012. s. 186 - 187;
BEČICA, S. - FRANZENOVÁ, D. - JANOŠKO, J. - MALINA, D. - MUŠKA, M.: Slobodný prístxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x x xx
xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xnformáciám. Podrobný komentár s judikatúrou. Košice: SOTAC, s. r. o., 2008, s. 21, 93;
WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komexxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxx
x xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx x xx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxácií
KOMENTÁR
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx
xxxxx x xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxa § 2 ods. 1 a 2;
b)
odsek 2 sa vzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky a primerane na obecné, mestské a miestne zastupiteľstvá a zastupiteľstvx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xx
xxxxxx xx x x x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx x
xx
xxxxx x xx xxxxxxxx xx xšetky povinné osoby.
Ako uvádza aj dôvodová správa, povinné osoby (§ 2 ods. 1 a 2) zverejňujú základné informácie charakterizujúce povinnú osoxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxformácie o tom, ako povinná osoba aplikuje Infozákon a iné zákony, resp. akým spôsobom rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch občanov. Okrem xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxné základné informácie sa majú zverejňovať jednak v objektoch, kde majú svoje sídlo a jednak na všetkých pracoviskách mimo sídla. Tieto informácie sa zxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxvý prístup k informáciám (predovšetkým prostredníctvom siete internet). Okrem toho možno tieto informácie zverejňovať aj iným vhodným spôsobom, ktxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx, aby verejnosť získala bezproblémovo primárny rozsah informácií a fyzické alebo právnické osoby sa v tomto základnom rozsahu nemuseli obracať na povxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx očakávať. V dôsledku plynutia času však môže dôjsť k zmene už zverejnených informácií, preto je potrebné zdôrazniť, že povinná osoba je povinná zabezpxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxob, miesto, jazyk a obmedzenia zverejňovania týchto informácií ustanovuje § 6 Infozákona.
K odseku 1
Komentované ustanovenie uvádza výpočet povxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x x xxxx x x xx xx xxxxx
x
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xompetencie a popis organizačnej štruktúry,
x
xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx
-
miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx
x
xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxtane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať,
-
prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba kxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx
x
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií.
Spôsob zriadenia povinnej osoby závisí od kxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov) a rozpočtové a príspevkové organizácie rozhodnutím príslušného orgánu. Právomoc je šxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx vzťahov, v ktorých osoby vykonávajú svoju právomoc.116) Popis organizačnej štruktúry je vnímaný ako popis vnútornej štruktúry usporiadania povinxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxkonzistentnosť) pri výklade pojmu "prehľad", ktorý uvádza § 5 ods. 1 písm. e) Infozákona. Následne sa uvedená skutočnosť odráža pri aplikácii predmetxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxn uvádza výlučne prehľad. Na druhej strane však niektoré povinné osoby zverejňujú aj takéto predpisy. Nemožno to považovať za ich pochybenie. Ich postxx xx x xxxxxx x x x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x
xx xxxxx
xxxxxxxxiu princípov dobrej správy.118)
Zákonodarca vychádza z princípu otvorenosti štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy voči verejnosti. Z uvxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxvinnosti zakotvenej v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR má povinná osoba povinnosť zverejniť tieto informácie bezodkladne. Z časového hľadiska má povinná osoba xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx k porušeniu tejto povinnosti, zakladá táto nečinnosť (či už bezodkladné nezverejnenie, resp. neaktualizovanie informácií) skutkovú podstatu priexxxxxx x xxxxxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxť zverejňovania spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, ako aj postupom zverejňovania v sídle povinnej osoby a na všetkých jej pracoviskách na verejnx xxxxxxxxxx xxxxxx x x xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xdseku 1, zákonodarca nedefinuje dĺžku zverejnenia (pozri odsek 6). V kontexte princípu odseku 1, ktorým je zabezpečenie otvorenosti štátnych orgánox x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx dobu svojej existencie (s výnimkou obcí, ktoré nie sú mestami, § 6 ods. 1). Informácie riadiace sa režimom odseku 1 sa zverejňujú v štátnom jazyku, štátnxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xa na povinnú osobu vzťahuje režim zákona č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, je táto osoba povinnx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxich k národnostným menšinám prijímať informácie v ich materinskom jazyku.
Z princípu otvorenosti štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy vxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx za zverejnenie. Predmetná skutočnosť je dôležitá aj v prípade, že povinnej osobe bola doručená žiadosť o sprístupnenie informácie, ktorá je už inak zvxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxá na inom spôsobe sprístupnenia informácie, je povinná osoba oprávnená od žiadateľa vyžadovať úhradu materiálnych nákladov sprístupnenia informácxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxnne zverejňujú v zmysle § 5 sa musia zverejňovať spôsobom, ktorý zabezpečí zjednodušený prístup verejnosti k informáciám. Z uvedeného dôvodu tak tedx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxjnenie tejto informácie na akékoľvek dodatočné administratívne opatrenia (napr. rôzne podmienečné registrácie na webovom sídle a pod.).
K písmenx xx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxaz na zákonné ustanovenie, ktorým došlo k zriadeniu povinnej osoby. Ak je povinná osoba zriadená úkonom štátneho orgánu, vyššieho územného celku alebx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xostačuje len odkaz na existenciu zriaďovateľskej listiny, nevyžaduje sa kompletné zverejnenie tohto úkonu. V prípade, ak povinná osoba zverejňuje cxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxná osoba povinná zabezpečiť ochranu (nielen) zverejnených osobných údajov, ale v takomto prípade je povinná osoba povinná zabezpečiť (aj) anonymizáxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xubjektu na základe ústavy alebo zákona. Kompetencia predstavuje pôsobnosť subjektu na rozsah spoločenských vzťahov, na ktoré sa uplatňuje právomoc xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x takomto prípade povinná osoba zverejňuje obdobne ako v prípade informácie o spôsobe zriadenia len odkaz na príslušné ustanovenie zákona. Právomoc a kxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xrgánu (napr. okresné úrady), resp. vyplývajú z predmetu činnosti (napr. pri príspevkových organizáciách). V takomto prípade je potrebné jasné identxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx však nie je verejne dostupná.
Zákonodarca predpisuje povinným osobám (§ 2 ods. 1 a 2) zverejňovať, okrem iného, aj popis organizačnej štruktúry. Z xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xorizontálne a vertikálne vzťahy jednotlivých zložiek povinnej osoby. Taktiež z pojmu popis organizačnej štruktúry nevyplýva povinnej osobe povinnxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxx xx
x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx ako je len žiadanie o informácie. Zákonodarca pracuje s pojmom získavanie informácií. Pojem právo na informácie zakotvený v Ústave SR v sebe zahŕňa tax xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxrístupňovanie informácie z iných zdrojov (právo na sprostredkované informácie šírené médiami, informácie zverejňované priamo tvorcami informácixxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxhŕňa v sebe aj povinnosť zverejnenia iných miest a spôsobov, akým sa osoby môžu dozvedieť o informáciách od povinnej osoby. V súvislosti s realizovaním xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx realizovať ľubovoľným technickým spôsobom (pozri komentár k § 14), má povinnosť zverejniť xxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxma žiadosti o sprístupnenie informácií podané osobne. Predmetné platí v prípade, že povinná osoba má dostatočné technické a personálne kapacity na zaxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxstupnenie.
Druhou kategóriou informácií, ktoré je povinná osoba povinná zverejňovať, sú informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnetx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxdať na adresu povinnej osoby. Nejde teda len o žiadosti podľa tohto zákona. Povinná osoba zverejňuje len adresu pre doručenie takéhoto podania, zákon ox xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxx xx xx xx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxeniach prejavuje v tom, že povinná osoba zverejňuje spôsob, akým rozhoduje o podaných žiadostiach a návrhoch, na základe ktorých predpisov povinná osxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxať opravný prostriedok (odvolanie, rozklad, námietku, sťažnosť). V prípade legislatívnych zmien má povinná osoba povinnosť tieto informácie primexxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xhrad nákladov za sprístupňovanie informácií (k tomu pozri komentár k § 21).
Povinnosť zverejňovania informácií podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na osoxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx osoby povinnosť zverejňovať.
K odseku 2
Národná rada Slovenskej republiky má osobitnú povinnosť zverejňovať nasledujúce informácie:
-
termxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
x
xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx dní po ich podaní do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
-
texty schválených zákonov do troch dní po ich schválení v treťom čítaní,
-
xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx Národnej rady Slovenskej republiky,
x
xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx schôdzi.
Zverejnené sú na webovom sídle www.nrsr.sk.
K odseku 3
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky je povinná zverejniť:
-
prxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxx
x
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxej rade Slovenskej republiky,
-
prepožičanie vyznamenania,
-
vymenovanie a odvolanie štátneho funkcionára a prijatie demisie,
-
odpusxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx so znením čl. 102 Ústavy SR. Ústavným zákonom z 23. februára 2001 bola z Ústavy SR vypustená právomoc prezidenta nariadiť nezačínať alebo nepokračovax x xxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx sídle www.prezident.sk.
Povinnou osobou z pohľadu zákona v súvislosti s výkonom právomocí prezidenta nie je samotná osoba prezidenta SR, ale Kancxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xežimom § 2 ods. 2 Infozákona.
K odseku 4
Vláda Slovenskej republiky je povinná zverejniť:
- texty materiálov (návrhy, správy, rozbory) predložxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxkladaní materiálov na rokovanie vlády je upravený Rokovacím poriadkom vlády SR, schválený uznesením vlády SR č. 512 z 13. júna 2001, smernicou na príprxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxx x xxx xxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxx
x xxxxxx x
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx zverejňujú materiály programového, koncepčného a strategického charakteru a texty navrhovaných právnych noriem po ich uvoľnení na medzirezortné pxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx právnych predpisov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky).
K odseku 6
Na rozdiel od iných prípadov zakotvených v § 5 zákona, ustanoxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xre iné povinné osoby, akými sú osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 podmienka, aby majetok, ktorý tvorí predmet prevodu, bol v čase prevodu naďalej majetkom štátu, xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x x xxxx x xxxxxxx x xpačnom prípade, ak povinná osoba podľa § 2 ods. 3 prevádza majetok, ktorý je v jej vlastníctve, režim odseku 6 sa na ňu nevzťahuje. Podľa komentovaného uxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xadobúdacia cena bola vyššia ako 20-násobok minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, vo vlastnícxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xlebo ktorý prešiel do vlastníctva inej osoby ako orgánu verejnej moci, dátum prevodu alebo prechodu vlastníctva a právny titul, ako aj informácie o osoxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xx x xxxxxxxx
xx
xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx obchodné meno,
b)
adresa pobytu alebo sídlo,
c)
identifikačné číslo (IČO), ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa.
xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxedenom možno vidieť snahu zabrániť prevodom majetku pod jeho reálnu hodnotu. Podľa § 22b Infozákona povinné zverejnenie informácií podľa § 5 ods. 6 sx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxormácie ohľadom prevodu či prechodu majetku aj z obdobia pred 2. januárom 2006.120)
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx 6 nedochádza k porušeniu práv alebo oprávnených záujmov dotknutých osôb (ochrana osobných údajov, ochrana obchodného tajomstva a pod.).
Informáxxx xxxxx x x xxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx xx xxx xxx xx xxxxxxxx povinnosť sprístupniť túto informáciu aj po uplynutí tejto doby.
K odseku 7
Ústavný súd SR je povinný zverejniť doručené návrhy na začatie konania xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxx x xxx x xxxxxxx xxxxx xxx x xxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxy SR. Zverejňovanie sa uskutočňuje prostredníctvom webového sídla Ústavného súdu SR www.concourt.sk.
Podľa § 22b Infozákona povinné zverejňovxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxadom návrhov na začatie konania doručené pred 2. januárom 2006.
K odseku 8
Ustanovenia odseku 2 sa primerane použijú na zverejňovanie informácií oxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxsprávy sú okrem všeobecných informácií podľa § 5 ods. 1 Infozákona povinné zverejňovať: termíny schôdzí zastupiteľstva a zasadnutí komisií a návrh pxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxy schválených VZN do troch dní po ich schválení, údaje o dochádzke poslancov zastupiteľstva na zasadnutiach zastupiteľstva a na zasadnutiach komisií xx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxtí.121) Orgány záujmovej samosprávy však nemajú zverejňovaciu povinnosť o svojich normotvorných aktivitách.
Súvisiace predpisy
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxx Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, x xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxtnej štátnej správy;
zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy;
zákon č. 184/1999 Z.z. o používaxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxí;
zákon č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky;
zákon č. 16/1993 Z.z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej repuxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxom a orgánom územnej samosprávy v rozsahu zákona ukladá povinnosť vlastnou činnosťou rozširovať a poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxsťou ústavného súdu treba rozumieť postup smerujúci k prejednaniu a rozhodnutiu veci, ktorá patrí do kompetencie ústavného súdu. Podstatou súdneho rxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxe konanie a rozhodovanie súdu v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania cez jednotlivé procesné úkony, formou procesných čiastkových rozhodxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xx x xxxxOSIEWICZ, D. - VELŠIC, M.: Infozákon v praxi: právna analýza a názory verejnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2004, s. 21 - 22;
BEČICA, xx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx x xxxxxxx xx x xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx Slovenska, 2006, s. 10 - 13;
SOTOLÁŘ, J.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Podrobný komentár s judikatúrou. Košice: SOTAC, s. r. o., 2008, sx xx x xx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx
x xxxxxxx x xx x
xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxoré majú zabezpečiť transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami.123) Dôvodová správa zdôrazňuje, že práxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xráv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy.124) Zavedenie povinnosti aktívne zverejňovať uzatvorené zmluvy má zefektívniť informovanosť verejnosxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxnila informovanosť daňovníkov a poplatníkov o nakladaní s ich príspevkami, ktoré sa stávajú súčasťou verejných prostriedkov.
Infozákon rozlišuxx xxxxx
xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxx xxxrejňovať určité zmluvy a
c)
povinnosťou povinných osôb podľa § 2 ods. 3 Infozákona zverejňovať informáciu o uzatvorení zmluvy.
V prvom radx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxulosti), nemá vplyv na možnosť domáhať sa sprístupnenia informácie žiadosťou podľa § 14 Infozákona.
Povinne zverejňovaná zmluva podľa odseku 1
Pxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxl na právne úkony (§ 34 OZ), ktorými vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a povinnosti. Ide najmä o dohody, nepomenované zmluvy, zmiešané zmluvy, úplxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxx x xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxcii (§ 570 až 573 OZ), dohody o odpustení dlhu (§ 574 OZ) a vzdaní sa práva (§ 574 OZ), dohody o zrušení záväzku, dohody o urovnaní (pokonávke) (§ 585 až 587 OZxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxx x xxx xxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxx xx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xx xxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxpením pohľadávky (§ 554), dohody o postúpení pohľadávky (§ 524 až 530 OZ) a dohody o prevzatí dlhu (§ 531 až 532 OZ), dohody o pristúpení k záväzku (§ 533 až 5xx xxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxormy) a vecného znaku.
Personálny znak povinne zverejňovanej zmluvy je splnený vtedy, keď je zmluvnou stranou povinná osoba podľa § 2 Infozákona.
xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxnu záťaž v podobe formalizovania zmlúv v situáciách, kde to súčasná právna úprava ani nevyžaduje. Z povahy veci vyplýva, že zverejniť možno len písomnú xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxa osobitných zákonov. Ide najmä o prípady právnych úkonov spojených s nakladaním s nehnuteľným majetkom štátu, verejného obstarávania, poskytovanix xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xmluvných strán nachádzali na jednej listine. V prípade, ak sa teda podpisy oboch zmluvných strán nenachádzajú na jednej listine, za zmluvu sa považuje xxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxormáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxpskej únie. V tejto súvislosti odkazujeme najmä na komentár k § 3 ods. 2 a § 2 ods. 3 Infozákona. Nakoľko súčasťou vecného znaku je aj inštitút nakladania x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx
xx xxx xx xxxxxxx zverejňovanou zmluvou
Ustanovenie § 5a ods. 5 Infozákona ustanovuje konkrétne zmluvné typy (podrobne popísané v príslušnej dôvodovej správe), kxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
x
xxxxxxxx xxxxxxx
x
xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxcovného pomeru;
x
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx
x
xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxx xxxxxxxx xx burzových obchodov a ich sprostredkovania,
-
zmluva týkajúca sa cenných papierov alebo iných finančných nástrojov;
-
ide o zmluvy, ktoré sa txxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xezodplatná "rámcová zmluva" (EMTN Program) medzi sprostredkovateľmi vydania ŠCP (bankami) a emitentom (SR). Obmedzenie zaviedlo rovnaké zaobchádxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxh s finančnými nástrojmi, ktoré sa na regulovaných finančných trhoch vykonávajú online.
-
zmluva uzavieraná v pôsobnosti Slovenskej informačnex xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xdňatia slobody,
-
zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie potrieb cudzích zastupiteľských úradov v Slovenskej republike a zabezpečenie činnosti xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
x
xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxých služieb;
-
v praxi pôjde najmä o zmluvy uzatvárané Štátnou pokladnicou s prevádzkovateľmi platobných systémov, zmluvy týkajúce sa služieb poxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxdpisov, zmluvy týkajúce sa platobných služieb, vedenia a správy účtov klientov, zmluvy o platobnom systéme EURO SIPS a ich dodatky, zmluvy o účasti v TAxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxhody o pripojení klienta Štátnej pokladnice, zmluvy o príjmovom účte a ich dodatky, zmluvy o výdavkovom účte a ich dodatky, zmluvy o bežnom účte neúročexxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxy o vkladových účtoch v eurách a ich dodatky, rámcové zmluvy o vkladovom účte a ich dodatky, zmluvy o využívaní cashpoolingu a ich dodatky, dohody o použíxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx platobných kariet a ich dodatky, zmluvy o vklade a výbere hotovosti v zaplombovaných obaloch a ich dodatky, zmluvy o vklade a výbere hotovosti prostredxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx nehospodárne nakladať s verejnými prostriedkami. V zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici v znení neskorších predpisxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
x
xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxátu a zmluva o zabezpečení poskytovania platobných služieb;
-
pri zabezpečovaní likvidity štátu viaceré povinné osoby (napr. Ministerstvo finaxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxrovnaní s ostatnými účastníkmi finančného trhu, ktorá by mohla viesť ku strate likvidity a k insolventnosti (platobnej neschopnosti). Zverejnenie zxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx
x
xxxxva o pôžičke podľa osobitného predpisu125),
-
zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie hospodárskej mobilizácie;
-
ide o zmluvu, ktorej účelom xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx krízových situácií vykonávaných v oblasti výroby, služieb a financovania, na zabezpečenie zdrojov, ktoré ako súčasť prvku zabezpečenia slúžia na zmxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxa a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek v období krízovej situácie,
-
zmluva, ktoxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xtorá sa uzatvára so zamestnancom, uchádzačom o zamestnanie alebo so záujemcom o zamestnanie;
-
to neplatí pre zmluvy, ktoré uzatvára povinná osobx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxskym združením, so zamestnávateľom, so samostatne zárobkovo činnou osobou či inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá vykonáva činnosti xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx službách, vzdelávaní a príprave pre trh práce a pri začleňovaní znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trhu práce,
-
zmluva o poskytovaní socxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
x
xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu,
-
zmluva týkajúca sa prevozu alebo uskladnenia vojenského matexxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxnosti a rozpočtových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti;
-
účelom je zabezpečenie ochrany citlivých informácií, ktoré by mohli byť zxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
x
xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxh Policajného zboru súvisiacich s bojom proti terorizmu a organizovanému zločinu, činnosťou služby kriminálnej polície, služby finančnej polície, xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxické úlohy Policajného zboru zakotvené v zákone o Policajnom zbore.126) Ide o úlohy služby kriminálnej polície a finančnej polície, ktoré súvisia naxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxorizmu a vyšetrovaním trestných činov, v rámci ktorých by povinné zverejňovanie zmlúv mohlo mať za následok sťaženie, ak nie úplne znemožnenie ich plnxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxce sa činnosti osobitných útvarov v rámci boja proti terorizmu a organizovanému zločinu a osobitných úloh ustanovených v zákone o Policajnom zbore pri xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xx x xxxx x xxxxx xx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxch v takýchto zmluvách. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) uvedeného zákona Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsexx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxskej republiky a ďalších osôb určených zákonom alebo vládou Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 1 písm. g) predmetného zákona Policajný zbor zaisťujx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
x
xxxxxa týkajúca sa vyporiadania vlastníctva nehnuteľností do vlastníctva Národnej diaľničnej spoločnosti podľa osobitného zákona; Národná diaľničná sxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxovaní s nehnuteľnosťami, keď najmä v prípravnej fáze činností Národnej diaľničnej spoločnosti sú tieto zmluvy vylúčené zo zverejňovania.
-
zmluxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx dramaturg, scénický a kostýmový výtvarník a svetelný dizajnér,
-
zmluva týkajúca sa razby mincí, medailí, žetónov alebo obdobných predmetov; usxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxx xverejnenia a nezverejnenia zmluvy127)
Podľa § 47a ods. 1 OZ "[a]k zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim xx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxoré zabezpečia transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a verejnými prostriedkami.128) S poukazom na znenie dôvodovej správy k § 4xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxnárodného práva súkromného rozhodným pre tú-ktorú zmluvu, ustanovenie § 47a OZ bude aplikované, a to s poukazom na ustanovenie § 853 OZ.
Ustanovenxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxnením podmienky zverejnenia zmluvy nadobudne dotknutá zmluva účinnosť ku dňu nasledujúcemu po dni jej zverejnenia. V prípade zverejnenia zmlúv viacxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxého zverejnenia. Zverejnenie zmluvy povinnou osobou na inom ako vlastnom webovom sídle nemá právne účinky. Účinnosť zmluvy nenastane, nakoľko nie je xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx x xxx xxxx x x x xx xxxx x xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx podľa ktorej nadobudne takáto zmluva účinnosť neskôr, ako predpokladá § 47a ods. 1 OZ. Aplikáciu predmetného ustanovenia pri povinne zverejňovaných xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xalšom texte. Zmluvné strany si však nemôžu dohodnúť opačný režim, teda že zmluva nadobudne účinnosť pred samotným zverejnením.
Výnimky z § 47a OZ
Pxxxx x xxx xxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxnky účinnosti zverejňovanej zmluvy. Prvou výnimkou je zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxsle ustanovení Infozákona. Druhou výnimkou je také ustanovenie zmluvy (informácia), ktoré sa nesprístupňuje podľa Infozákona. Naďalej však platí, xx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxxxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxe povinná osoba, pričom rozsah a dôvody výnimky sa majú vykladať reštriktívne.
Následky nezverejnenia zmluvy
Podľa § 47a ods. 4 OZ "[a]k sa do trocx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxavretiu zmluvy nedošlo". V prípade nezverejnenia zmluvy v trojmesačnej lehote platí nevyvrátiteľná domnienka, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, t.j. txxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x plneniu, predstavuje takéto plnenie v zásade bezdôvodné obohatenie.
Zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka
Aplikácia ustanovenia § 47a xx xx xxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxné informácie. Podľa § 271 ods. 1 OBZ sa pod takýmito informáciami rozumejú informácie, ktoré a) si zmluvné strany navzájom poskytnú pri rokovaní o uzaxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxx xxxxxdné zverejnenie nepredstavuje porušenie povinnosti zachovávať ich dôvernosť. Podľa § 771c OBZ sa ustanovenie § 271 ods. 2 OBZ použije bez ohľadu na pxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x x xxs. 3
Komentované ustanovenie zaviedlo povinnosť zverejňovať aj písomné zmluvy, ktoré uzaviera povinná osoba podľa § 2 ods. 3, v ktorej má štát alebo pxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x x x xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x x x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxx xxxt a viaceré povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 spoločne výlučnú účasť, a ktorá sa týka nakladania s jej majetkom.
Podľa dôvodovej správy odsek 2 ustanoxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxifikačné znaky povinnej osoby, a to, že štát alebo xxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x x xxxx x x xxx xxxx xxxxxx xxx x xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxadá. Nejde len o účasť majetkovú (obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, akcia v akciovej spoločnosti), ale aj o účasť napríklad vo forme rxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxnov správnej rady, prípadne dozornej rady neziskovej organizácie. V definícii preto absentuje prídavné meno "majetková" účasť. Vždy však musí ísť o úxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xsoba odlišná od štátu alebo odlišná od povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Infozákona. Podmienkou však nie je, že napríklad obec ako jediný spoločník xxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxx x xxxcero povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Infozákona v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 Infozákona spoločne výlučnú účasť. Štát (Slovenská republikax xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxnnej osobe podľa § 2 ods. 3 Infozákona. Príkladom spoločnej výlučnej účasti je situácia, keď napríklad v spoločnosti s ručením obmedzeným má ministersxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxovanej zmluvy. Jeho predpoklady sú tri a musia byť vždy splnené kumulatívne:
a)
zmluva sa týka nakladania s majetkom povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 Inxxxxxxxxx
xx
xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx
xx
xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxinnej osoby podľa § 2 ods. 3 zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii.
Z časového hľadiska musia byť predpoklady podľa b) a cx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxx x xxxx. OZ) s prihliadnutím na osobitosti uzavierania zmlúv v Obchodnom zákonníku (§ 269 a nasl. OBZ).
Povinne zverejňovanou xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxj osoby podľa § 2 ods. 3 Infozákona) povinnosť z verejných prostriedkov poskytnúť peňažný vklad alebo inú peniazmi oceniteľnú hodnotu, ale aj ktorákoľxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxy (§ 5a ods. 2) vynaložiť z jej vlastného obchodného majetku (§ 6 ods. 1 OBZ) jeho časť. Majetok povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 Infozákona je súhrn majetkoxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxx peniazmi oceniteľné hodnoty (najmä majetkové právo ako pohľadávky, predmety priemyselného či duševného vlastníctva, obchodné podiely, členské poxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx potrebné ho chápať ako právny následok povinne zverejňovanej zmluvy, na základe ktorého musí povinná osoba podľa § 2 ods. 3 Infozákona poskytnúť plnexxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxania alebo niečo strpí. Plnenie je to, čo je veriteľ zo záväzku oprávnený požadovať od dlžníka a čo je dlžník zo záväzku povinný poskytnúť. Danie je poskyxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxtie práv. Na základe povinne zverejňovanej zmluvy sa z majetku má niečo poskytnúť. Záväzky na danie niečoho vznikajú napríklad z povinne zverejňovanýxx xxxxx x x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx nejakej veci.
Opomenutie bude v praxi považované za zdržanie sa konania zo strany povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 Infozákona, na ktoré by bola inak oprxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxňovaných zmluvách smerujúcich k daniu (napr. nájomná zmluva ukladá povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 Infozákona ako vlastníkovi prenajatej veci povinnxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxnania však môže byť aj hlavným plnením.
Strpenie, resp. znášanie je pasívne správanie povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 Infozákona, a to vo vzťahu ku konxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xy sa, keby nebolo záväzku, mohol vzoprieť.
Povinne zverejňovaná zmluva je aj zmluva o budúcej zmluve (§ 50a OZ a § 289 a nasl. OBZ). Povinná osoba xxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxe je písomná forma (platí to aj vtedy, keď budúca zmluva nemusí mať písomnú formu), čo plne zodpovedá znaku formy povinne zverejňovanej zmluvy. Zmluva o xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxnú zmluvu, prípadne doplnenú o ďalšie náležitosti, uzavrieť v dohodnutej dobe, pričom tento záväzok je vynútiteľný žalobou.
Zmluva uzatvorená v bexxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxdnej evidencii
Dôvodová správa v súvislosti s výnimkou z povinnosti zverejniť zmluvu podľa komentovaného ods. 2 uvádza, že účelom kumulatívneho spxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxdania s verejnými statkami neboli znevýhodnené v hospodárskej súťaži v porovnaní s inými podnikateľmi. Zverejňovanie zmlúv v bežnom obchodnom styku x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxie povinných osôb podľa § 2 ods. 3 Infozákona. Vo výslednom efekte by sa znížila tvorba verejných statkov, napríklad vo forme práva štátu či obce - akcionxxx xx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxočnosť záujem. Záujem spoločnosti nie je zameraný na poznaní obsahu denne uzatváraných dodávateľských zmlúv, ktoré vznikajú vo veľkom množstve, ale xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxločnosť s predmetom podnikania v oblasti úpravy verejnej zelene, kúpi pre konateľov služobné vozidlá. Nákup automobilov nepatrí do predmetu podnikaxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxm propagácie svojich služieb zmluvu o vytvorení reklamy, tá síce súvisí s predmetom činnosti spoločnosti (reklama má totiž propagovať služby spoločnxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxva v jej doterajšom obchodnom styku zanedbateľná. Preto pôjde o povinne zverejňovanú zmluvu.
Dôvodová správa neuvádza presvedčivý výklad pojmu bxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxúv tiež nie je najvhodnejšie kritérium, keďže každá spoločnosť má inú periodicitu uzatvárania zmlúv, podľa požiadaviek jej podnikateľskej činnostix xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxo scudzenie majetku nevybočuje z rámca bežného obchodného styku, bude vždy záležať od posúdenia konkrétnych okolností prípadu, spravidla porovnaníx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx x x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxi).131) Dôvodová správa pojmy ďalej nešpecifikuje. Odborná literatúra len stručne uvádza, že "[t]ermín obchodná činnosť môžeme stotožniť s podnikxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxaní, a teda len ako činnosť vykonávanú v rámci predmetu podnikania spoločnosti.133) Aplikovateľná judikatúra k § 59a OBZ uvádza, že uzatvorenie zmlxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xrípadu.134) Rozhodovacia prax súdov sa preto v súvislosti s pojmom bežný obchodný styk neobmedzuje len na zapísaný predmet činnosti, ale zohľadňuje xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx x x xxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxxxa aj dôvetok "v rámci výkonu predmetu podnikania". Dôvodová správa a odborná literatúra135) v súvislosti s výkladom pojmu uvádzajú nasledujúci príkxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx takýto prevod je možné považovať za prevod v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu podnikania podnikateľa." Predmetné ustanovenia Občianskeho zákonxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxákona.136) Pre úplnosť dodávame, že zákon o konkurze používa v § 10 pojem bežné právne úkony. Podľa odbornej literatúry, "[v] § 10 zákona o konkurze xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxto môžeme tieto pojmy stotožňovať. Zákon o konkurze definuje bežné právne úkony nasledovne (pozitívna definícia): "bežné právne úkony podnikateľa axxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxnu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti". Podľa § 10 ods. 3 zákona o konkurze bežné právne úkony nie sú najmä (negatívna xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe, c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstaxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxm dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov, e) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxňujúceho právneho úkonu, g) urobenie iného právneho úkonu xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxé právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu podnikateľskej činnosti. Bežné právne úkony sú vnímané obdobne ako ich vxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x niektorých prípadoch odkazuje na českú rozhodovaciu prax, posúdenie, či určitá činnosť spadá pod bežný obchodný styk, závisí od posúdenia konkrétnyxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xodnikania spoločnosti.138) Inými slovami predmet podnikania má síce určujúci charakter, no treba ho vnímať prihliadajúc na konkrétne okolnosti prxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxsaným v obchodním rejstříku, když není pochyb o tom, že při výkonu podnikatelské činnosti podnikatelé vstupují i do závazkových vztahů, které jsou pro xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxe chápaniu pojmu bežné právne úkony podľa zákona o konkurze. V českej odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s názorom, že pre posúdenie bežného obchodxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxí činěn obvykle (tedy jakýsi ‚day to day matter') bude jen obtížné tvrdit, že jde o úkon v běžném obchodním styku. Jinými slovy ona běžnost nemůže být zaloxxxx xx xxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xodľa ktorého je nutné "bežnosť" vnímať vo svetle toho, čo je bežné pri porovnateľných podnikateľoch. Konkrétnejšie, "kritériem běžného obchodního sxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxx totiž možno nazírat ve vztahu ke společnosti, ale jen ve vztahu k tomu, co je na trhu běžné obecně; jednáním v běžném obchodním styku je tedy každé jednání xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xo, zda konkrétní společnost již takto předtím někdy jednala (negociovala, kontrahovala a pod.) čili nic"141). Prikláňame sa k druhému názoru, podľa kxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxx x xxx xxx xxxxxxtneho podnikateľa historicky prvá - musela byť uzatváraná mimo bežného obchodného styku. Takýto výklad by viedol k nelogickým záverom.
Dôvodová sxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxx xvidencii" má odlišný význam ako klasicky používaný pojem "v bežnom obchodnom styku". Naopak sa zdá, že prvú časť pojmu ("v bežnom obchodnom styku") vykxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxnnosti nevyhnutne súvisiace s činnosťami spadajúcimi pod predmet podnikania. Inými slovami, dôvodová správa zahŕňa pod pojem "bežný obchodný xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx x ximi úzko súvisia a c) vzhľadom na svoju periodicitu sú bežné.
V prípade, že by nastala určitá pochybnosť o povahe zmluvy, myslíme si, že ak sú možné dva xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxá. Toto pravidlo vyplýva aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR "základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxuvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy".142) V prípade pochybenia pri zverejňovaní zmlúv spxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx situáciách.
Informácia o uzatvorení zmluvy
V súvislosti s uvedenými zmluvami, ktoré ustanovenie § 5a ods. 2 Infozákona explicitne vylučuje spox xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri, alebo v inej úradnej evidencii povinnej osoby podľa odseku 2, a namiesto zmluvx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xxx xxx xxx xxx xx x xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxbou, ktorá nie je podnikateľom. V praxi pôjde o zmluvy, ktoré povinná osoba podľa § 2 ods. 3 ako dodávateľ poskytuje fyzickým osobám - spotrebiteľom na uxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xx x x xxx
xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxm registri zmlúv povinná osoba, ktorá zasiela informáciu na účely jej zverejnenia v registri, zasiela túto informáciu prostredníctvom webového sídlx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxx
xx
xxxxxxxxxxxxx účastníkov zmluvy, a to ak ide o
1.
právnickú osobu, uvedie sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené,
2.
fyzickú osobu - xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xx
xxxxxxx hodnota predmetu zmluvy, ak ju možno určiť vrátane dane z pridanej hodnoty;
e)
dátum, keď bola zmluva uzavretá, prípadne dátum udelenia súhlasu s uxxxxxxxx xxxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x
xx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx
Konkrétne informácie, ktoré sa nemusia zverejniť (ale môžu)
Ustanovenie povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx x xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxhnické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a vzory. Ustanovenia všeobecných obchodných xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxných podmienok boli zverejnené tou istou povinnou osobou spolu s inou povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť. Pri takto povinne zxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxť.
Ustanovenie vychádza z praktických ťažkostí a z neúmernej administratívnej záťaže povinných osôb pri zverejňovaní povinne zverejňovaných zmxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxvovaného diela. Vo väčšine prípadov práve podrobné prílohy zmlúv môžu obsahovať informácie týkajúce sa autorského diela (najmä projektová dokumentxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxstupniť. Predmetné ustanovenie je však potrebné v záujme dosiahnutia účelu zákona aplikovať skôr výnimočne a selektívne na úzku časť ustanovení zmluxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxkulácie jednotkových cien, vzory. Nemusí však ísť len o prílohy zmluvy, ale môže ísť aj o integrálnu časť v textovom vyjadrení zmluvných ustanovení. Daxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx resp. zákaz ich zverejniť.
Ďalšou, často sa vyskytujúcou, neúmernou administratívnou záťažou povinných osôb pri zverejňovaní povinne zverejňoxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxx xxxx x xxxx x xx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxoré vo väčšine prípadov zmluvný partner povinnej osoby predformuluje rovnako pre viac zmlúv a tieto podmienky povinnej osobe poskytne. V povinne zverxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxujú práva a povinnosti z povinne zverejňovanej zmluvy bez ohľadu na to, či podmienky tvoria navonok oddelenú súčasť zmluvy, alebo či sú zahrnuté v samosxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxladu, že časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy je určená odkazom na ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ide o totožné ustanovenia všeoxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxť podľa zákona (t.j. § 47a OZ). Pri takto povinne zverejňovanej zmluve sa uvedie v Centrálnom registri zmlúv alebo na webovom sídle odkaz na inú povinne zxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxx 3 OZ.
Účelom predmetného ustanovenia je, aby v prípade, keď jedna povinná osoba uzatvorí v roku sto (100) zmlúv o pripojení na internet a pri zverejnexx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxdesiatdeväť (99) zmlúv, nebude potrebné spolu s týmito ďalšími zmluvami zverejňovať aj ustanovenia všeobecných obchodných podmienok. No pri zverejxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxinnosť a s ktorou boli zverejnené aj totožné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok. Odkazom sa ňu je potrebné rozumieť označenie zmluvy jej náxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxx x xx xx
xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
Zmluvy povinných osôb sa zverejňujú v registri alebo na webovom sídle.
Po prvé, povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je povinná osobax xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv a náležitosti informácie o uzatvorení zmluvy. Register je verejný zoznam povinne zverejňovaných zmlúv, ktorx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxu vlády Slovenskej republiky zmluvu na zverejnenie. Úrad vlády Slovenskej republiky zodpovedá za súlad zverejnenej zmluvy s jej zaslaným znením.
xx xxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xlebo príspevkovou organizáciou a povinné osoby, v ktorých majú viac ako 50%-nú účasť, tak ich zmluva sa nezverejňuje v registri, ale na webovom sídle.1xxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxe súhlas príslušného orgánu. Ak táto osoba nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo bezodplatne v Obchodnom vesxxxxxx
xx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxho orgánu, môže účastník podať návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
V súvislosti s miestom zverejnenia zmluvy zákonodarca v zákone o verejnox xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxnom registri zmlúv povinnosť takúto zmluvu zverejniť aj v profile verejného obstarávateľa144). Zákonodarca v § 49a ods. 3 zákona o verejnom obstarávaxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxinná osoba a Úrad vlády Slovenskej republiky vydajú účastníkovi zmluvy na jeho požiadanie písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy. Písomné potvrdenix x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxie v elektronickej podobe podpísané elektronickým podpisom alebo zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.
Písomné potvrdenix xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxklad "Zmluva o dielo" alebo "Kúpna zmluva". Ak toto označenie nie je v zmluve uvedené, neuvedie sa.
b)
identifikáciu účastníkov zmluvy; ak ide o osoxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxím obchodného mena alebo úplného názvu právnickej osoby alebo mena a priezviska fyzickej osoby, sídla právnickej osoby alebo adresy trvalého bydliskx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxa osobitného zákona chrániť, v potvrdení ju možno identifikovať uvedením týchto osobných údajov: titul, meno, priezvisko, názov alebo obchodné menox xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxxu zmluvy; uvedie sa popis predmetu zmluvy, t.j. plnenia, ktoré môže spočívať v tom, že účastníci zmluvy sú povinní niečo dať (uvedie sa napr.: kúpa osobnxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx xx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxj zmluve, zmluve o poskytnutí právnej pomoci advokátom - vtedy sa uvedenie napr.: vykonanie advokátskej služby pri posúdení zmluvy o dielo alebo zastuxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxx xxxpieť,
d)
hodnotu predmetu zmluvy, ak ju možno určiť; uvedie sa hodnota plnenia počas trvania zmluvy s daňou alebo bez dane z pridanej hodnoty. Ak nemxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx; uvedie sa dátum uzavretia zmluvy. V prípade, že sa na platnosť zmluvy vyžaduje súhlas príslušného orgánu, uvedie sa dátum udelenia súhlasu s uzavretíx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx štátu v znení neskorších predpisov).
f)
dátum zverejnenia zmluvy,
g)
označenie nehnuteľnosti v rozsahu podľa osobitného predpisu, ak sa zvexxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu, potvrdenie má okrem popisu predmetu zmluxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x x xxxxxx xxxxxxxxxxxh a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, menovite: označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xruhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestorxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkoxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx
xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx prvé zverejnenie zmluvy. Povinná osoba alebo účastník zmluvy podávajúci návrh na zverejnenie podľa ods. 10 sú povinní zabezpečiť súlad zverejnenej zxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxbných údajoch účastníka zmluvy odlišného od povinnej osoby v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a o označení nehnuteľnosti v rozxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxdpisu. Podľa Infozákona povinná osoba alebo účastník zmluvy podávajúci návrh na zverejnenie zmluvy sú povinní zabezpečiť súlad zverejnenej zmluvy sx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxmácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprísxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxe zmluvy nebudú pred zverejnením anonymizovať osobné údaje účastníka zmluvy odlišného od povinnej osoby a v rozsahu podľa navrhovaného ustanovenia Ixxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxistencie záväzku vzniknutého z povinne zverejňovanej zmluvy, najmenej však počas piatich rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona. Porušenie txxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxi. Každá povinne zverejňovaná zmluva musí byť zverejnená aspoň päť rokov od nadobudnutia účinnosti, a to bez ohľadu na to, či záväzkový vzťah (záväzok) x xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xsoba, či už ako dlžník, povinná niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, alebo ako veriteľ je oprávnená to od dlžníka požadovať. Zánikom xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xredpisy zánik spájajú. Pôjde napríklad o ustanovenia § 559 až 584 OZ či ustanovenia osobitného predpisu [zánik záväzku splnením (§ 324 - 343 OBZ), zánix xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxx x xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx x xxx OBZ)].
Súvisiace ustanovenia
Súvisiace predpisy
nariadenie vxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxy;
zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe;
zákon č. 396/2012 Z.z. o fonde na podporu vzdelávania v znení nesxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x x xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxtronickom podpise;
zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení zákona č. 199/2007 Z.z.;
zákon č. 275/2006 Z.z. o infoxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxresného súdu Trenčín z 10. júla 2014, sp. zn. 17 C 33/2014:
Je zrejmé, že účastníkom neplatnej nájomnej zmluvy bol navrhovateľ, a teda on bol povinnou osxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx v Centrálnom registri zmlúv. Ide o kogentnú normu verejného práva, ktorú účastníci zmluvy musia rešpektovať, s následkami uvedenými v inom právnom prxxxxxxx x xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxx xe ho možné následne odvrátiť, resp. zneplatnenú zmluvu opätovne konvalidovať. Preto nie je miesto pre akýkoľvek iný súdny výklad tohto jasného ustanoxxxxx x xxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xx xxxx xxal úlohu normotvorcu, ktorým nie je. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, na ktorú poukazoval právny zástupca navrhovateľa, že koxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxra navrhovateľ, aj zverejňujú. Zákon o slobode informácií pamätá aj na prípad, keď zmluvná strana poruší povinnosť riadneho zverejnenia zmluvy, pretx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxx xxy jej nezverejnenie zo strany nájomcu bolo na ťarchu navrhovateľa, nie je relevantná. V prvom rade je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že ak by si navrxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxi osobami, a preto bolo postačujúce aj zverejnenie čo i len jedného z jej účastníkov.
Okrem uvedených skutočností pri výklade ustanovenia § 5a zákona o xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxx xxxxxxx xxxxxé sídlo. Tento záver súdu vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 5a ods. 5 zákona o slobode informácií, podľa ktorého, ak táto osoba (povinná osoba - obec) nemx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xa zverejňuje (bez zákonného pripustenia inej možnosti, alternatívy) bezodplatne v Obchodnom vestníku a nie na webovom sídle inej osoby. Zákonná požixxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxovanie na inom ako existujúcom webovom sídle povinnej osoby sťažuje dosiahnutie tohto sledovaného účelu. Takýto postup je spôsobilý k zavádzaniu verxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx informácií je informovanie o uzatvorení určitých druhov zmlúv, ktorých zverejnenie je povinné. Zverejňovanie zmlúv na webových sídlach tretích osôx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxavku zisťovania toho, ktorý subjekt, iný ako samotný účastník zmluvy, má na svojom webovom sídle zverejnenú povinne zverejňovanú zmluvu. V danom prípxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx zverejňovanou zmluvou, nebola spolu s ostatnými zverejnená na webovom sídle navrhovateľa, súd konštatuje, že podľa jeho názoru je takáto prax (že časx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxveniu zákona o slobode informácií, a zamedzuje, resp. sťažuje dosiahnutie účelu tohto zákona, teda riadne informovanie verejnosti o uzatvorení a o obxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx xx x xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxo, že medzi účastníkmi konania došlo k písomnému uzavretiu zmluvy označenej ako Zmluva o nájme nebytových priestorov z 2.9.2011, pričom predmetom nájxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxdzi tzv. povinné osoby, ktoré sú povinné podľa zákona č. 211/2000 Z.z. sprístupňovať informácie, pričom v zmysle ustanovenia § 5a zákona o slobode infxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xajetkom obce. Preto v zmysle uvedených právnych ustanovení zákona o slobode informácií zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným označenú ako Zmlxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxvaná zmluva) nadobudne účinnosť v zmysle § 47a Občianskeho zákonníka až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnia (§ 47a ods. 1 OZ), resp. ak sa účastníci nxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxx
xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxho zákona nebola povinná túto povinne zverejňovanú zmluvu zverejniť v registri vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky, ju bola povinná zverejniť x xxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxx xxx xzavretia mohol účastník zmluvy podať návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku (§ 5a ods. 10), resp. mohol žalobca požiadať povinnú osobu (obec Malčicxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xalčice, pričom žalobca mohol požiadať povinnú osobu o písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy. Keďže uvedená zmluva nebola vôbec zverejnená v zmysle vxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxa, platí v zmysle § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Teda ide o nulitný právny úkon, na ktorý sa od počiatku hľadí, ako keby x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxh. V konečnom dôsledku, keďže ide o nulitnú zmluvu od samotného počiatku, absentuje na určení neplatnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy, ktoré bolo xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xko na neexistujúcu, nevyvolávajúcu žiadne právne účinky a v konečnom dôsledku ani žiadne právne následky.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 2xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxuve, dohoda, nepomenovaná zmluva, zmiešaná zmluva, obchodné podmienky, ak sú súčasťou zmluvného textu alebo zmluva na ne odkazuje, dohoda o novácii, xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxluvy a dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V danom prípade sa predmetný príkaz rektora UK č. 1/2011 týka iba zverejňovania zmlúv a nie jedxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxzu rektora UK č. 1/2011 a ich platnosť nie je viazaná na zverejnenie, ale nadobúdajú platnosť ich vydaním. Na webovej stránke odporcu (univerzity) sa prxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxkonník, č. 546/2010 Z.z. neukladá odporcovi - univerzite alebo fakulte - povinnosť takéhoto zverejňovania príkazu dekana na svojej webovej stránke xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x x xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxe zmluvy, v ktorej zmluvné strany vyhlásili, že nesúhlasia s jej sprístupnením bez súhlasu druhej zmluvnej strany, je právne bezvýznamné pri úvahe, či xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx informácií) v znení neskorších predpisov totiž neustanovuje, že dôvodom na nesprístupnenie informácie by mohol byť aj jednoduchý nesúhlas podnikatxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxvu v súlade s § 47 a Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanovením § 5a zákona č. 546/2010 xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx, z ktorého už následne nevyplývajú žiadne práva a povinnosti.
Literatúra:
HOLÚBKOVÁ, L.: Aplikačné problémy spojené s povinným zverejňovaxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xx xxx xx xxxx x xxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxhodnutia súdov. Pezinok:
VIA IURIS
- Centrum pre práva občanov, 2012, s. 208 - 230;
HODÁS, M.: Zmluva účinná po zverejnení... In Bulletin slovenskex xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xx xx xx x xxx
xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xx xxxx xx xxxx x xxxx
xZverejňovanie objednávok a faktúr]
KOMENTÁR
Zverejňovanie objednávok a faktúr
Každá povinná osoba zverejňuje podľa § 5b Infozákona údaje (inxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xiestom zverejnenia údajov je existujúce webové sídlo povinnej osoby. V prípade, že povinná osoba nemá webové sídlo, nemusí plniť povinnosť ustanovenx x x xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxť exportovať požadované dáta priamo na svoje webové sídlo bez nutnosti skenovať objednávky a faktúry. Povinná osoba zverejňuje údaje nepretržite počxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxu sprístupniť na žiadosť podľa § 14 a nasl. Infozákona.
Infozákon ukladá povinným osobám povinnosť zverejňovať údaje v prehľadnej forme a s predpíxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx x x xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxxx xxx xxx xxx xxhotovenia objednávky. Ak objednávka súvisí s povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá bola zverejnená a nadobudla účinnosť, objednávka sa nezverejňujxx xxx xxxxx xx
xx
xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxu objednaného plnenia, ako aj údaj o tom, či je suma vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo či je suma bez dane z pridanej hodnoty,
4.
identifikáciu zmxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxho plnenia:
6a.
meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodné meno fyzickej osoby - podnikateľa alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby,
xxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxx
xxxxxxxxxxxxx xxxlo, ak ho má dodávateľ objednaného plnenia pridelené,
7.
údaje o fyzickej osobe, ktorá objednávku podpísala:
7a.
meno a priezvisko fyzickex xxxxxx
xxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxx x x xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx b) Infozákona, a to do tridsiatich dní odo dňa zaplatenia faktúry. Ide najmä o:
1.
identifikačný údaj faktúry, ak povinná osoba vedie číselník faktúxx
xx
xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xko aj údaj o tom, či je suma vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo či je suma bez dane z pridanej hodnoty,
4.
identifikáciu zmluvy, ak faktúra súvisí s xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xx
xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx
xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xsoby - podnikateľa alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby,
7b.
adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, miesto podnikania fyzickej osobx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxosť zverejňovať údaje sa nevzťahuje na objednávky a faktúry súvisiace so zmluvou, ktorá nie je povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 5a Infozákona.
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxx
x xxxxxxm pre práva občanov 2012, s. 231 - 232;
HOLÚBKOVÁ, L.: Povinné zverejňovanie zmlúv. In Justičná revue, 63, 2011, č. 8-9, s. 1095 - 1101
[Pxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x x xx
xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxxxna. Upozorňujeme, že spôsob zverejňovania zmlúv (§ 5a) objednávok a faktúr (5b) sa neriadi režimom § 6.
V súvislosti s personálnym znakom povinných xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxinnej osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona. Povinné osoby spadajúce pod režim ustanovenia § 2 ods. 3 a 4 zákona nemajú povinnosť postupovať podľa § 6.
K xxxxxx x
xxxxxxxxxx xxxxx x x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x x xxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx osoby a na obce, ktoré nie sú mestami (pozri bližšie § 22 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov). Obec sa stáva mesxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx x xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxo obci povinnosť zverejňovať všetky informácie hromadným spôsobom.
Informácia podľa § 5 ods. 6 sa zverejňuje najmenej počas jedného roka odo dňa, xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx xx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx
x odseku 2
Informácie podľa § 5 ods. 1 sa ďalej zverejňujú v sídle povinnej osoby a na všetkých jej pracoviskách na verejne prístupnom mieste. Informácxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xnformácia by mala byť vyvesená na úradnej tabuli pred sídlom alebo pracoviskom (mimo uzatvoreného priestoru), alebo vo vstupnej hale, či vchode. V konxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xýkon ústavného práva na informácie. Preto takýmto miestom nemôžu byť napríklad verejné toalety a pod.
K odseku 3
Povinné osoby, ktoré prevádzkujú xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxgistroch a zoznamoch uverejňovať na voľne prístupnej internetovej stránke. Takéto zverejnenie nie je porušením osobitných predpisov. Komentované xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxnam podnikateľov vedený Úradom pre verejné obstarávanie či iné registre. Voľnú prístupnosť je potrebné chápať ako taký prístup, ktorý nie je spoplatnxxx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxtniť na oficiálnu časť internetu (nie na tzv. neoficiálnu časť internetu, tzv. dark internet - napr. sieť thor), a zároveň prístup na tieto stránky nesmxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxstup do registra taktiež nesmie byť spoplatňovaný.
K odseku 4
Povinné osoby môžu zverejniť aj ďalšie informácie, nielen také, ktorých zverejnenix xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxenie vychádza z jednoduchého konceptu - čím viac informácií povinné osoby zverejnia, tým menej žiadostí budú musieť vybaviť sprístupnením informácix xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxx x
x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxácie aj v jazyku národnostných menšín. Ak takáto obec zverejňuje informácie podľa § 5 spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, je povinná ich uvádzať ax x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x xx xxxx x xxxxxxxxxxx
x xxxxxx x
xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxí sa použijú ustanovenia § 8 až 12, a teda sa vylúčia konkrétne informácie, pri ktorých existuje obmedzenie ustanovené Infozákonom. Tým nie je dotknutá xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxx xategórií informácií, ktoré podliehajú režimu povinného zverejňovania informácií, je priamo povinnosťou povinnej osoby vykonať opatrenia na obmedxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx x x xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx pre obmedzenie zverejnenia informácií, ktoré sú chránené ustanoveniami § 8 až 12, máme za to, že napriek skutočnosti, že ustanovenie § 6 odkazuje výluxxx xx x xx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x x xx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxenia § 5a (povinne zverejňované zmluvy), ako aj ustanovenia § 5b (povinne zverejňované faktúry). Pri informáciách podliehajúcich režimu tak ustanxxxxxx x xx xxx xx x xx x xx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x x xx xx xxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxx xxvinnosti zverejňovania informácií vyplýva, že sa na povinne zverejňovanú informáciu nebude používať režim predchádzajúceho súhlasu tretej stranyx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxiestupkovej zodpovednosti podľa Infozákona [skutková podstata priestupku je vyjadrená v § 21 ods. 1 písm. c)], nie je možné vylúčiť ani občianskoprávxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xx x xx x xx x xxx x xxx x x x xxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx
zákon č. 200/2011 Z.z. o Obchodnom vestníku;
zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam xxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx x xxxxxxx xx x xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxnnosti, vzory. Bratislava: Združenie miest a obcí Slovenska, 2006, s. 13;
SOTOLÁŘ, J.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Podrobný komentáx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxxx xx xx x xx
xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxiu sa aplikuje len na administratívnoprávne konania začaté na základe žiadosti o sprístupnenie informácie (pasívna informačná povinnosť podľa § 14 x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xybaviť žiadosť o sprístupnenie informácie spôsobom odkazu môže ktorákoľvek z povinných osôb (§ 2).
K odseku 1
Komentované ustanovenie upravuje sxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxmeňuje povinnú osobu odstránením zbytočnej administratívy, ktorá vzniká sprístupňovaním verejne dostupných informácií.146) Ústredným pojmom pxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxp, alebo umiestnená vo verejnej knižnici. V zmysle § 4 ods. 2 Infozákona je hromadným prístupom k informáciám prístup neobmedzeného okruhu žiadateľox xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxá osoba a) informáciu môže napriek tomu sprístupniť, b) informáciu nesprístupní a žiadateľovi len oznámi údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxžený na voľnej úvahe povinnej osoby - v duchu princípov dobrej správy.148) Z praktického hľadiska by mala povinná osoba informáciu sprístupniť, ak jex x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
x xhľadom na druhú alternatívu postupu povinnej osoby pôjde najmä o prípady povinného zverejňovania informácií (§ 5), zmlúv (§ 5a), informácií o uzatvorxxx xxxxxx xx xx xxxx xx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxi verejnej správy zverejniť aj ďalšie informácie tak, ako to predpokladá § 6 ods. 4 Infozákona. Povinná osoba sa pri takejto zverejnenej informácii môžx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxrmácie. Takéto oznámenie musí povinná osoba urobiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od doručenia žiadosti. Zákonodarca v tomto kxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xiatich kalendárnych dní. Ide o odlišnú úpravu, akú zvolil zákonodarca v súvislosti s vybavením štandardnej žiadosti o sprístupnenie informácie, pri xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxhŕňa čas nevyhnutný na oboznámenie sa s obsahom žiadosti a preverenie, či informácia bola a je naďalej zverejnená. Nie je možné vylúčiť, že s ohľadom na uxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxobom (za predpokladu, že povinná osoba má takúto aktualizovanú informáciu k dispozícii). Vo svojej podstate už pôjde o kvalitatívne odlišnú informácxx x xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xašle žiadateľovi oznámenie po lehote do piatich dní od doručenia žiadosti, dopúšťa sa v takomto prípade priestupku. V praxi sa môže stať, že povinná osoxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxx, že predmetná zverejnená informácia, či už v celom rozsahu, alebo sčasti nekorešponduje s predmetom žiadosti, má žiadateľ možnosť využiť opravné proxxxxxxxx xx xxxx
x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxní en bloc, ak ju táto povinná osoba zverejňuje na základe osobitného zákona.150) Ak osobitný zákon ukladá povinnej osobe zverejňovať informáciu xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xovinná osoba poskytne žiadateľovi sprievodnú informáciu, a teda informáciu, ktorá úzko súvisí s požadovanou informáciou, najmä informáciu o jej exixxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxx xxxto dôvod opätovne preskúmaný.151)
K odseku 2
Ak by žiadateľ napriek poskytnutiu relevantných údajov trval na priamom sprístupnení informácie, mxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxarca nepredpisuje minimálne obsahové náležitosti takéhoto oznámenia. Máme za to, že na toto oznámenie sa bude aplikovať subsidiárne správny poriadoxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xtoré žiadateľ požaduje sprístupniť). Odo dňa takéhoto oznámenia (nie nasledujúceho dňa) začne povinnej osobe plynúť štandardná (základná) lehota nx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxu práva na slobodný prístup k informáciám irelevantné. Informácie môže žiadateľ žiadať sprístupniť z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Infxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxvá na sprístupnení informácie, no z obsahu podania žiadateľa vyplýva, že predmetom jeho oznámenia sú iné informácie, považuje sa takéto oznámenie žiaxxxxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxadovanej informácie, máme za to, že povinná osoba v takomto prípade nesmie novo žiadanú informáciu vybaviť odkazom na zverejnenú informáciu.
Odopxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxup k internetu. To isté platí vzhľadom na zverejňovanie informácií na úradných tabulách (zahraničná fyzická osoba by musela cestovať na Slovensko) či xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxx xxxxne chráni ústavné právo na informácie "slabších žiadateľov"152).
Súvisiace ustanovenia
Literatúra:
xxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx;
xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx x xxxxxxx xx x xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxest a obcí Slovenska, 2006, s. 14;
MOGELSKÁ, J.: Zákon o slobode informácií. Zákon s komentárom. In: Poradca, 2001, č. 3;
WILFLING, P.: Zákon o sloxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxx
x xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx x xxxx
xUREK, A. - ROTHANZL, L.: Zákon o svoboném přístupu k informacím a související předpisy: komentář. 2. vyd. Praha: Linde, 2012, s. 287 - 295;
SOTOLÁŘ, Jxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxxx xx xx x xxx
xxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxe. 1. vydání. Brno: Masarykova univerzita, 2010. PF MU č. 441, s. 81 - 82
Obmedzenia prístupu k informáciám
Ochrana utajovaných skutočnxxxx
xxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxrmáciám. Napriek tomu, že zákonodarca legislatívne vymedzuje prípady obmedzenia prístupu k informáciám v § 8 až 11 Infozákona, právo na informácie je xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxx xx xx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxštitúty § 8 až 11 sa aplikujú tak na aktívnu informačnú povinnosť povinnej osoby (zverejňovanie informácií - k tomu pozri komentár k § 6), ako aj na pasívxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxn právo, ale aj povinnosť povinnej osoby, či už pri sprístupňovaní, alebo pri zverejňovaní informácií vykonať určité kroky smerujúce k zúženiu rozsahx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx už pri sprístupňovaní, alebo zverejňovaní informácie nevykoná kroky obmedzenia prístupu k informáciám a zverejní informácie, resp. jej časti, ktorx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x x x xx xx xxxxxxxxxx, resp. z dôvodov zakotvených v iných zákonoch vzniká podľa okolností povinnej osobe z dôvodu porušenia Infozákona, resp. iných zákonov administratíxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxnosť za škodu, zodpovednosť za zásah do osobnosti a pod.) a v extrémnom prípade aj trestnoprávny postih. Povinná osoba pritom zodpovedá aj za škodu spôsxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x x xx xx xx xx xxxx xxxzájom nezávislé a v praxi sa často stáva, že pri vybavovaní žiadosti (či zverejňovaní informácie) povinná osoba identifikuje naplnenie viacerých hypxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx požaduje sprístupnenie aj osobných údajov). V takomto prípade posudzuje povinná osoba každú hypotézu obmedzenia práva na prístup k informáciám samoxxxxxxx
x xxxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxutočnosť, bankové tajomstvo a daňové tajomstvo. Chráni informácie, ktorých sprístupnenie (vyzradenie) môže spôsobiť dotknutým osobám ujmu a všeobxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxvaná skutočnosť
Zákon o ochrane utajovaných skutočností definuje utajovanú skutočnosť ako informáciu alebo vec určenú pôvodcom utajovanej skutoxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx stratou alebo odcudzením (neoprávnená manipulácia), a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxavuje prelomenie princípu selekcie upraveného v § 12 Infozákona.155)
Z hľadiska práva na informácie je neopomenuteľné znenie § 4 ods. 1 zákona o ochxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x a) nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci, b) trestnej činnosti verejných činxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxa, života a zdravia, e) platových náležitostiach, hmotnom zabezpečení a hmotných výhodách verejných činiteľov." V zmysle dôvodovej správy sa týmto uxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxe xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xnformácie. Jeho zakotvenie má prispieť k stransparentneniu verejného života spoločnosti a má mať výrazný antikorupčný efekt.
Utajovanou skutočxxxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xx
xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxje záujem na jej ochrane pred neoprávnenou manipuláciou,
b)
formálny znak - môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x
xx
xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxované skutočnosti vznikajúce v rámci jej pôsobnosti ustanovenej podľa osobitného predpisu. Určené utajované skutočnosti zaraďuje do písomného zozxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxpňom utajenia (prísne tajné, tajné, dôverné alebo vyhradené 159)), zaradených do oblastí podľa nariadenia a odôvodnenie potreby ich označenia príslxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxjovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo o zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo veci obsahujxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxosti má prístup oprávnená právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorej oprávnenxx xx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xdmietla sprístupniť informáciu odkazom na príslušný právny predpis. Z aplikovateľnej judikatúry vyplýva, že § 8 Infozákona v tomto prípade požadujx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xožadovanej informácie (formálna podmienka), ale aj to, či tieto podmienky (materiálna podmienka) v čase požiadania o zverejnenie informácie stále txxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxx xxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xx upravené v zákone o bankách.161) Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxácie sú banka a pobočka zahraničnej banky xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxré sú chránené bankovým tajomstvom, môže banka a pobočka zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutéxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnex xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xsoby, medzi ktoré patrí orgán polície, súdy či prokuratúra.162) V tejto súvislosti bude povinnou osobou najmä Národná banka Slovenska. Komerčné banxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx x xxxxx xxxulu vyskytnúť len výnimočne.163) Prax však ukazuje, že niektoré povinné osoby si interpretujú bankové tajomstvo tendenčne tak, že sú osobami, ktoré xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xx ide o bankové tajomstvo.
Porušením bankového tajomstva nie je zverejnenie celej zmluvy podľa § 5a Infozákona. Zo zmluvy sa takáto informácia len vyxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxo definícia teda zahŕňa nielen daňové konanie, ale aj správu daní ako takú (informácia o objednávkach, dodávateľoch, bankových úveroch, o finančnej sxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxec či akýkoľvek iný subjekt, ktorý s informáciou prišiel do styku.165) Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajoxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxx xxxby podľa § 11 ods. 6 daňového poriadku (súdy, prokuratúra, Policajný zbor atď.). Správca dane je vždy povinný poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxnom zozname alebo verejnom registri.
Príkladmo § 11 ods. 7 daňového poriadku ustanovuje, že za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje ani oznxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxx xx xxxxxjnenie zoznamov dlžníkov podľa § 52, poskytovanie údajov o registrovaných daňových subjektoch podľa § 53 či vydanie písomného súhlasu so zápisom (a vxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxmácie sú informácie o utajovanej skutočnosti, resp. informácie ktoré sú predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva, nepredstavuje
per xx
xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxrmáciám. V rozhodnutí o nesprístupnení informácií, v režime § 8 Infozákona, sa povinná osoba musí vysporiadať aj s otázkou oprávnenia osoby žiadateľa x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xx xxxxxx xx xakáto informácia len vylúči. Zmluva ako taká môže (resp. musí) byť zverejnená.
Súvisiace predpisy
zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane uxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxz. o správe daní (daňový poriadok);
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností
xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxx x xxx
x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxenie práva na informácie v súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky (...)". xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxi slovami, orgány verejnej moci môžu zasiahnuť do tohto práva za súčasného splnenia troch podmienok: zásah je ustanovený zákonom, zodpovedá niektoréxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxx x xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prosxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxmácie, pretože jeho cieľom bol "všeobecný zákaz" poskytovať mu xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x prokuratúry" (dôvod uvedený v napadnutom uznesení), resp. z dôvodu potreby chrániť týmto postupom "záujmy občanov obce Brunovce pred nekalou činnosxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xzákon", pod ktorým sa podľa judikatúry ústavného súdu rozumie "neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s týmto stupňom právnej sily" (xxxxx xxx xx xxxxxx
xxxxxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxxxx x xxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxon", a pretože v prípade napadnutého uznesenia tomu tak nebolo, ústavný súd konštatoval, že napadnutým uznesením v časti, ktorou obecné zastupiteľstxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxv ústavy a Dohovoru.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2013, sp. zn. 6 Sži 8/2012:
V posudzovanej veci sa žalobca domáhal sprístupnenia záznamxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxx xady SR nainštalovaný ako súčasť systému bezpečnostných opatrení na účely ochrany objektov osobitnej dôležitosti.
Cieľom obmedzenia sprístupňovaxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xstanovením § 10 ods. 7 zákona č. 428/2002 Z.z. je ochrana bezpečnosti štátu, ktorá je nepochybne vyšším záujmom ako podstata a zmysel práva na informácxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx dôležitosti, pre posúdenie obmedzenia sprístupnenia požadovanej informácie nie je významné, čo je obsahom obrazového záznamu, resp. čo je z neho zisxxxxxxx x xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxk nedá ani vylúčiť, že by prípadné sprístupnenie požadovanej informácie mohlo eventuálne bezpečnosť štátu ohroziť. Zvukové, obrazové alebo iné záznxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republixxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxdpisu; ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona. Z uvedeného jednoznačne vyplývx xxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx Z.z., a preto akékoľvek obrazové/obrazovo - zvukové záznamy sú iným osobám ako osobám uvedených v ustanovení § 69 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z.z. neprísxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxh nezverejňovanie zúžiť len na podmienky obmedzenia k ich prístupu podľa § 8 až 13 zákona č. 211/2000 Z.z., Najvyšší súd SR má za to, že aj extenzívny výklax xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxiám, ako ho prezentuje žalobca, by znamenalo, že akákoľvek tretia osoba by mala mať právo domáhať sa vydania dokumentov aj z neverejných rokovaní, teda xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xnení neskorších predpisov) či neverejných porád senátu súdu a pod. Takýto rozširujúci výklad nezohľadňuje v systematike právneho poriadku charaktex xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxdu, vyššie citované ustanovenie nie je možné vykladať v tom duchu, že na splnenie uvedenej zákonnej podmienky postačuje, aby správny orgán vo svojom odxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxx xx xxxx2000 Z.z. v tomto prípade požaduje nielen uvedenie ustanovenia príslušného právneho predpisu, ktoré charakterizuje druh a podmienky zachovania taxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxa o zverejnenie informácie stále trvajú a z akých dôvodov, a či sa toto tajomstvo vzťahuje na celú informáciu alebo iba na jej časť a prečo. Až uvedenie takxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxňový orgán v konaní domnieval, že žalobca od neho požaduje zverejnenie informácie, na ktorú sa v celosti alebo v jej určitej časti vzťahuje osobitný zákxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xkému režimu podlieha a z akých dôvodov je utajená. Iba legálny verejný záujem na utajení určitej informácie podrobujúci neustálemu skúmaniu trvanie dxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxvného práva žiadateľa na vyhľadávanie a prijímanie informácií (gen. čl. 26, špeciálne čl. 34 a čl. 45 Ústavy SR). Ako už raz najvyšší súd zdôraznil, žalxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxx xx xxxx x x xxxxxxx x xxxx x xxxxxx xxx xxxxx xxx xx xxxx x x x xxxxxxx xxxxxxxxch práv a slobôd) vôbec bližšie nenaznačil bez jasnej väzby a logických súvislostí na svoje skôr uvedené skutkové zistenia, prípadne neindikoval dôvoxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx že žalovaný sa argumentačne snažil zaradiť uvedenú zmluvu o predaji akcií pod ochranu štátneho tajomstva, hoci podľa niektorých znakov je ju možno viax xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxnotlivcom objasniť, prečo nastal stav vhodný pre aplikáciu ústavnej výnimky, t.j. "opatrení v demokratickej spoločnosti nevyhnutných na ochranu prxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxu SR z 8. apríla 2005, sp. zn. 3 Sž 97/2004:
Žalovaný vo svojom rozhodnutí bližšie neuvádza okolnosti označenia obsahu požadovaného materiálu za štátnx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxnako nevyplýva, kto a kedy rozhodol o utajení predmetného materiálu a či bol materiál takto označený v súlade s právnymi predpismi. Rozkladová komisia xx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxovaného v zmysle § 46 a 47 správneho poriadku by spĺňalo len také rozhodnutie, v ktorom by boli uvedené skutočnosti, na základe ktorých je možné posúdixx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxčnostiach predpokladaných ustanovením § 8 zákona. Rozhodnutie o rozklade týmto požiadavkám zákona nezodpovedá. Nezaoberá sa ani dôvodmi uvedenýmx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxx13:
Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že v danom prípade je zásadnou právnou otázkou aplikácia ustanovenia § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x x x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x utajovanými skutočnosťami. Krajský súd vychádzajúc z ustanovenia § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. vyslovil záväzný právny názor: "ak napríklad písomnoxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxou, ale nemôže odmietnuť uverejnenie všetkého ostatného, čo sa uvádza v písomnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené nemalo byť žalovaným obmedzené sprístxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx sprístupniť ním požadované dokumenty tak, že z nich mal vylúčiť tie časti, ktorých sa dôvod obmedzenia týkal". S týmto právnym názorom sa senát najvyššxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxsne "manipuláciou s utajovanou písomnosťou" v zmysle § 2 vyhlášky č. 453/2007 Z.z. o administratívnej bezpečnosti. Je potrebné zdôrazniť, xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx x x xxxx x xxxxášky č. 453/2007 Z.z. manipulácia s utajovanou písomnosťou na účely tejto vyhlášky je tvorba, príjem, evidencia, preprava, prenášanie, ukladanie, xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxministratívnej pomôcke, ktorou je najmä... Súčasne je však nevyhnutné brať do úvahy ustanovenie § 2 písm. b) č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xx xxxxx xxxxxxxxxi, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu,
2. obsah ústneho vyjadrenia,
3. obsah elektrického, elektromagnetického, elekxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xx xxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xbsah písomnosti, vzniká zásadná právna otázka, či ide o obsah v písomnosti vo formálnom zmysle, t.j. všetky písomné znaky uvedené na listine ako nosiči xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx x xxxxxxx utajovaných skutočností v materiálnom zmysle. Preto výlučne označenie účastníkov zmluvy, typ zmluvy (napr. kúpna...), dátum uzavretia, všeobecný xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxde informácii v zmysle jeho ustanovenia § 12. Z obsahu žiadosti o informáciu vyplýva, že týmito údajmi žalobca v podstate disponoval a ide iba o ich verifxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxutočností. Z hľadiska právnej praxe senát najvyššieho súdu poukazuje na to, že Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti (nález IV. ÚS 464/2010-4x xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxx xxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxx xe aj v týchto prípadoch je nevyhnutné vykonať správnu úvahu. To znamená, že jednotlivé obmedzenia prístupu k informáciám musia vždy prejsť materiálnyx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx
x xxx xxx xx S 183/2013: Z pohľadu súdu je taktiež nespochybniteľné [nakoľko uvedené priamo vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 2 odsx x xxxxx xx x x xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxm mesta, a teda majetkom mesta. Žalobca požadoval od žalovaného informáciu, v akej výške vyrubil žalovaný spoločnosti Teplo GGE, s. r. o. daň za užívanix xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx sa týkajú nakladania s majetkom mesta. Pokiaľ teda žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxbcovi ním požadovanú informáciu s odôvodnením, že je predmetom daňového tajomstva. Súd je však opačného názoru, teda že žalobcom požadovaná informácxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx teda nielen v daňovom konaní. Ide napríklad o informácie súvisiace s podnikaním daňového subjektu (informácia o objednávkach, dodávateľoch, o finanxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxx toho názoru, že je potrebné citlivo zvažovať, ktorá informácia bude tvoriť obsah daňového tajomstva, pričom príliš extenzívny výklad tohto ustanovexxx xxxxx xxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxvého tajomstva bez ďalšieho nebude možné sprístupniť alebo oznámiť napríklad údaje, ktoré daňový subjekt nahlásil pri splnení svojej registračnej pxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxé peňažné prostriedky. Za daňové tajomstvo však podľa názoru tunajšieho súdu nemožno považovať informáciu o výške dane, ktorú správca dane vyrubil daxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx zachovanie v tajnosti je v dôležitom verejnom záujme. Žalobcom požadované informácie však tieto atribúty nespĺňajú, nakoľko z ustanovenia § 11 ods. 7 xxxxx xx x xxxxxxx x x xx xxxx xx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxx xxx xxška vyrubenej dane) môže obec ako správca dane zverejňovať (z čoho jednoznačne vyplýva, že nie je vo verejnom záujme tieto skutočnosti utajovať, pričox xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx x MALINA, D. - MUŠKA, M.: Slobodný prístup k informáciám. Práva, povinnosti, vzory. Bratislava: Združenie miest a obcí Slovenska, 2006, s. 14 - 15;
MOxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xx
xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok:
VIA IURIS
- Centrum pre práva občanov 2012, s. 65 - 72;
FUREK, A. - ROTHANZL, L.: Zákon o svoboném přxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxx x xxxx
xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx. Podrobný komentár s judikatúrou. Košice: SOTAC, s. r. o., 2008, s. 52 - 58;
KMEŤ, M. - BARTOSIEWICZ, D. - VELŠIC, M.: Infozákon v praxi: právna xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx x xx
xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx
x odsekom 1 a 2
Účelom komentovaného ustanovenia je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Súčasťou práva na ochranu sxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak a) to ustxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xodľa § 12 OZ).
Infozákon v tejto súvislosti uvádza viaceré pojmy, ktoré ďalej nedefinuje. Odborná literatúra k ustanoveniam Občianskeho zákonníkxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx x xx xxxené na súkromné účely. Písomnosťou osobnej povahy je písomne zachytený prejav patriaci do súkromnej, intímnej sféry občana týkajúcej sa najmä jeho prxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxspodárskej činnosti, úradné spisy či rozhodnutia orgánov. Písomnosti osobnej povahy sú napríklad listy, denníky alebo zápisníky. Zvukový záznam osxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx zachytenie osoby spôsobom umožňujúcim jej spoznanie, ako obraz, socha, karikatúra či fotografia. Obrazové snímky (záznamy) sú predmetom ochrany, ax xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxformácie podľa odseku 3. Ak dotknutá osoba nežije, súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Smrť osoby sa posudzuje v čase rozhodovania o žiadosti o spríxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxdajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Súhlas musí byť preukázateľný a muxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas alebo ak súhlas nie je obsahom úradného spisu, povinná osoba žiadosti o sprístupnenie informácie nxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxej osobe tento súhlas doručí, máme za to, že požadovaná informácia musí byť povinnou osobu poskytnutá.
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxatívnym odkazom č. 9 upozorňujeme, že zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov v súčasnosti už neplatí a v celom roxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx údajov identické, a preto nevznikajú zásadné aplikačné problémy pri interpretácii ustanovenia § 9 Infozákona. Zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré txxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xsmernení č. 1/2013 k pojmu osobné údaje poskytol podrobný výklad, ktorý s úpravami uvádzame ďalej:
Definícia pojmu osobné údaje sa po obsahovej strxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxj identitu. Táto však v rovine základných ľudských práv a slobôd prislúcha výlučne fyzickej osobe - jednotlivcovi, ktorému zákon poskytuje ochranu prx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx systéme prevádzkovateľa, nie sú osobnými údajmi a nebudú patriť do pôsobnosti zákona. Osobnými údajmi sú údaje, ktoré sa týkajú konkrétnej fyzickej oxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxý výpočet údajov, ktoré možno považovať za osobné údaje. Poskytuje tzv. demonštratívny výpočet charakteristík, ktoré určujú alebo sú spôsobilé určix xxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx x xxxxxx xxxxxxxa. Zvukové a obrazové údaje je potrebné považovať za osobné údaje, pretože taktiež môžu poskytovať informácie o jednotlivcovi. Za osobné údaje sa môžu xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxov. To, či je nejaký údaj osobným je potrebné posudzovať v danej situácii na základe dostupných údajov, ktoré možno k fyzickej osobe priradiť. Ďalšou z pxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxntifikovateľnej) fyzickej osoby. Zákonná definícia osobných údajov neobsahuje kritérium určenia konkrétnej identity fyzickej osoby. Na základe jxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxja alebo viacerých údajov, možné identifikovať. Fyzická osoba sa vo všeobecnosti môže považovať za "identifikovanú" vtedy, keď je v rámci skupiny osôx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxdníctvom konkrétnych informácií, ktoré môžeme nazvať "identifikátormi", a ktoré majú úzky vzťah ku konkrétnemu jednotlivcovi, ako napríklad znaky xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xx xxxxxifikátory v danom prípade postačujúce na identifikovanie konkrétnej fyzickej osoby, závisí od posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosxxx x xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxteľstva v danom územnom obvode, no je pravdepodobnejšie, že toto priezvisko bude dostačujúce na dosiahnutie identifikácie žiaka v triede. Meno osoby xx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxx xsoby niekedy spojiť s ďalšími informáciami (napr. dátum narodenia, adresa alebo fotografia tváre), aby sa zabránilo zámene medzi uvedenou osobou a moxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxie o koho, resp. o akého jednotlivca ide. To znamená, že iba samotné rodné číslo bez iných informácií za osobný údaj nepovažujeme. Iná situácia by nastalxx xx xx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx x x xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xuta. Tieto informácie by mali výpovednú hodnotu a boli by osobnými údajmi. Vypovedali by, že osoba je žena/muž, že vlastní (môže vlastniť) alebo jazdí (xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx x x xxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xozsah dostupných identifikátorov neumožňuje na prvý pohľad vyčleniť konkrétnu osobu, uvedená osoba môže byť stále "identifikovateľná", pretože urxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxno identifikovať bez akejkoľvek námahy (napr. "súčasný prezident Slovenskej republiky"), no aj kombinácia údajov určitej kategórie (veková kategóxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxobný údaj môže osobu určovať priamo (menom alebo priezviskom) alebo nepriamo (napríklad, že ide o ženu, ktorá býva na tej-ktorej ulici a jazdí červeným xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx ak máme informácie o žene a pýtame sa na ňu v malej obci, je vysoko pravdepodobné, že na základe len niekoľkých údajov ju niekto spozná, resp. identifikujxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxajov identifikovaná. Vychádzajúc z uvedeného, osobnými údajmi sú nielen titul, meno, priezvisko, adresa a ďalšie kontaktné údaje, dátum narodenia, xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxecifických znakoch, ktoré charakterizujú alebo odhaľujú fyzickú, fyziologickú, psychickú, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu konkrétxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx tejto fyzickej osoby. V súvislosti s ochranou osobných údajov pri aplikácii Infozákona sa uplatňuje princíp, že povinná osoba zverejňuje, resp. spríxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xx x x xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxajov disponuje povinná osoba písomným súhlasom. Obdobne ako v prípade písomností osobnej povahy sa nevyžaduje, aby povinná osoba xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxvinná osoba test ochrany osobných údajov. V kontexte písomností právnických osôb, ktoré tvoria predmet práva na prístup k informáciám však upozorňujxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxych orgánov, kontaktné osoby a pod.). V takomto prípade je povinná osoba oprávnená zverejniť bez predchádzajúceho súhlasu týchto fyzických osôb len úxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxkej osoby je možné zverejniť len so súhlasom dotknutej osoby. Informačným systémom osobných údajov je taký informačný systém, v ktorom sa na vopred vymxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxérií, bez ohľadu na to, či ide o informačný systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe. Infxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxé na spracúvanie čiastočne automatizovanými, alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania.
V prípade, ak povinná osoba nedisponxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xáto skutočnosť dôvod pre odmietnutie sprístupnenia informácie ako celku. Povinná osoba v takomto prípade vykoná anonymizáciu informácie a vo zvyškux x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxx x x x
xxxxxx xxxxxx xxxeku 3 a odseku 4 predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k odseku 2. Právna úprava odseku 3 a 4 prelomuje všeobecnú ochranu osobných údajov vyjadrenx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx x x x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx sprístupniť aj informácie o činnosti a platových pomeroch verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov a iných osôb, ktoré sa podieľajú na rozhodovanx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xorušením zákona z dôvodu zúženej ochrany súkromia verejne činných osôb. Ústavný súd SR už v minulosti konštatoval, že aj osoby verejného záujmu (vrátaxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx x xxxxx xxx xx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxenému zásahu do niektorého z ich základných práv upravených v čl. 16 a 19 Ústavy SR. Postavenie verejného činiteľa nevylučuje občianskoprávnu ochranx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xx xx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxskej polície) nemožno považovať výkon jeho služobnej právomoci na verejnosti. V dôsledku toho pri výkone práva na informácie podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxx x sa vzťahuje na informácie o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odboxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxdpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľax xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xa procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Ako určitý legislatívny nedostatok v kontexte kontroly využívania verejných prostriedkox xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xnformácie len o aktívnych verejných funkcionároch, ak v čase rozhodovania o žiadosti o sprístupnenie informácie (nie v čase podania žiadosti) táto osxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx x xxxxxx x xxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxx začiatok výkonu pracovnej činnosti a nie aj jej ukončenie. Napriek uvedenému máme za to, že v kontexte práva verejnosti na kontrolu nad výkonom verejnýxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxnú činnosť aj v minulosti.
Osobné údaje sa v zmysle komentovaného ustanovenia sprístupňujú169) v rozsahu
a)
titul,
b)
meno,
c)
priezvxxxxx
xx
xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xx
xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx
xxxxto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva (napr. informácia o pracovnej ceste),
g)
mzda, plxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxu alebo z iného verejného rozpočtu.170)
Osobné údaje osoby, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, povinná osoba sprístupní v rozsahu a na účex xxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxe neohrozí bezpečnosť alebo obranu Slovenskej republiky, ochranu verejného poriadku alebo plnenie úloh týchto osôb alebo orgánov, v xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxx xx xxxxxxx xxx x xxxpade postupu podľa § 8 ods. 1 Infozákona, povinná osoba musí uviesť nielen odkaz na zákonné ustanovenie, ale aj to, či tieto podmienky (materiálna podmixxxxx x xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxnskej republiky, ochrany verejného poriadku alebo plnenia úloh týchto osôb alebo orgánov, v ktorých vykonávajú svoju činnosť.
Súvisiace ustanovxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxx x. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov;
zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení;
zákon č. 312/2001 xxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxvenskej informačnej službe;
zákon č. 198/1994 Z.z. o Vojenskom spravodajstve;
zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore;
zákon č. 73/1998 Z.z. x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxčnej polície
JUDIKATÚRA
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2014, sp. zn. 2 Sži 8/2013:
Odvolací súd je toho názoru, že povinná osoba posxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxtnom uznesení nachádzajú a týkajú sa subjektov, ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3 ZSI.
V danom prípade je totiž nesporné, že údaje ako meno, priezvisko, hoxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx x xx x xxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxx2 Z.z. o ochrane osobných údajov. V danom prípade žalobca totiž ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by disponoval súhlasom dotknutého prokurátorax xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxjvyššieho súdu SR z 20. augusta 2014, sp. zn. 2 Sži 14/2013:
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, povinná osoba správne skúmala, či by sa zverejnením osobnxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxane osobných údajov vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov v súvislosti so spracovávanxx xxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxoré môžu súvisieť s jednotlivcom. Výraz "akékoľvek" informácie, ktorý je použitý v texte smernice, jednoznačne svedčí o širokej ochrane osobných údaxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx zaoberá, napríklad informácia o jeho pracovných vzťahoch alebo ekonomickom, či spoločenskom správaní sa a zahŕňa tiež informácie o jednotlivcoch bex xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxala existenciu súhlasu dotknutých subjektov na zverejnenie ich osobných údajov. Najvyšší súd SR je toho názoru, že zverejnením príslušných údajov o dxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxh, sudcoch, a to pri plnení ich služobných úloh, ktoré sú v danom prípade nesporne aj chránenými osobnými údajmi v zmysle zákona o ochrane osobných údajoxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xovinnej osobe nepreukázala, a preto povinná osoba postupovala v súlade so zákonom, ak v tejto časti infožiadosti oprávnenej osoby nevyhovela.
Rozxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xxx xxx xx x xxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxstriedkov patria do majetku žalovaného, a teda žalovaný v zmysle VZN č. 3/1999 z 21.9.1999 je subjektom hospodárenia s týmto majetkom. Nejde preto o majxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xepostupoval v súlade s touto právnou úpravou, keď čísla mobilných telefónov zakúpených z prostriedkov majetku obce zaradil medzi osobné údaje, a teda xxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxtku obce boli zverené niektorému pracovníkovi v rámci výkonu jeho funkcie, nedošlo v ich prípade k oddeleniu od majetku obce a keďže verejnosti prinálexx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxžné vykonávať. Správne žalobca poukazoval xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx telefón, zmení sa osoba užívajúca tento mobilný telefón.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2008, sp. zn. 6 Sžo 250/2008:
Zásady ochrany oxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Súbor údajov, na základe ktorých nie jx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxe vysokého úsilia, sa nepovažuje za osobné údaje fyzickej osoby. Neúmerne vysokým úsilím sa rozumie získavanie údajov z ťažko dostupného zdroja, získxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx možné priradiť viacerým fyzickým osobám, ktoré treba ďalej analyzovať, upresňovať a selektovať.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, spx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxx xx x xxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xa informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na druhej strane. Práve z týchto xxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxe o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedyx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xnformácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Zásady ochrany osobnýxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxx x x xxxx x x x xxxxxx xx xxxx2000 Z.z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxu, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxríla 2013, sp. zn. 3 Sži 2/2013:
Vychádzajúc x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxtnemu orgánu v sústave prokuratúry (miesto výkonu funkcie a ďalšie identifikačné údaje) možno fyzickú osobu určiť (identifikovať) a takýto súbor údaxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xačatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi Špeciálnej prokuratúry ÚŠP N. Z. a sprístupnenie "návrhu generálneho prokurátora na začatie dixxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxx x x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxúry SR z 8.2.2011 doposiaľ podaný nebol). Žiadateľ teda uviedol a presne označil konkrétnu osobu - meno, priezvisko, funkciu, miesto výkonu funkcie a oxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxžovať za určitý sankčný postih iba v štádiu návrhu (po čas konania vznikajúci) a v súvislosti s princípom prezumpcie neviny táto skutočnosť nemá byť zvexxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xstanoveniami zákona, pretože ide o informácie o podnete na disciplinárne konanie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xprístupnenie informácie o výkone činnosti súdnych exekútorov, ktorých žalovaná nebude poverovať vykonávaním exekúcie pre nedosahovanie požadovaxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxx činných osôb v súvislosti s ich činnosťou a nie o informácie týkajúce sa súkromnej sféry týchto osôb doplniac, že súdni exekútori ako verejne činné osobx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxtožňuje, považujúc za potrebné spresniť ďalší postup žalovanej v tom smere, že pokiaľ žalovaná na svojej webovej stránke deklaruje existenciu tzv. čixxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxtina spôsobilou na sprístupnenie žalobcovi bez obmedzení v rozsahu uvedenom v ustanovení § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, keďže ide o činnosť súdxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxná požadovanú informáciu nemá k dispozícii vo forme, v akej žalobca žiada informáciu sprístupniť, teda vo forme listiny obsahujúcej konkrétne mená súxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xx xxxx nemá k dispozícii. Najvyšší súd na záver považuje za potrebné uviesť, že nespochybňuje právo žalovanej hodnotiť v pozícii oprávnenej činnosť a úspešnxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxe informácie relevantná práve skutočnosť, že žalovaná svojich potenciálnych žiadateľov informovala o existencii tzv. čiernej listiny súdnych exekxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xx x xxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na druhej strane. Práve z týchto dôvodov ustanovenxx x x xxxx x x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxdobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy a informácie o osobných údajoch fyzxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxtný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Zákon č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch ani zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konanxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia, či, v akom rozsxxx x xxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxávo na súkromie však zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností, ktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako osobné údaje. Ide napríklad o písomnoxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxranu súkromia a prejavov osobnej povahy je tiež aj súčasťou práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka.
Zásady ochrany osobných údajxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xáklade určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Súbor údajov, na základe ktorých nie je fyzická osoxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxlia, sa nepovažuje za osobné údaje fyzickej osoby. Neúmerne vysokým úsilím sa rozumie získavanie údajov z ťažko dostupného zdroja, získavanie údajov xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxť viacerým fyzickým osobám, ktoré treba ďalej analyzovať, upresňovať a selektovať.
Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií o súkromí alebo o xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxx x x xxxx x x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxť dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo xx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxx xxxa krajský súd správne uzavrel a odôvodnil, že vo veci nenastali skutočnosti zakladajúce tzv. fiktívne rozhodnutie, nemôže najvyšší súd priznať správxxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxe ide o osoby zastávajúce verejnú funkciu. Sama skutočnosť, že fyzická osoba je verejným funkcionárom bez toho, že by bola verejne (politicky, umeleckxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx zn. 5 Sži 2/2010:
Pokiaľ krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že údaje súvisiace s dĺžkou predchádzajúcej praxe oznamovateľky a s okolnosťami jex xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxnnosti štátneho orgánu na základe zákona č. 211/2000 Z.z., najvyšší súd s takýmto názorom súhlasí. Najvyšší súd v zhode z krajským súdom a žalovaným vo vxxxxx x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxx xx xxx x xxxx xxxxxxx xx xxxxxxú funkciu bez ohľadu na to, kto túto funkciu momentálne zastáva a keďže nejde o osobný údaj, je aj podľa najvyššieho súdu irelevantné, či bol tento údaj voxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xepostupoval v rozpore s dikciou zákona č. 428/2002 Z.z. a zo svojho informačného systému nikomu nesprístupnil osobné údaje oznamovateľky.
Nález xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxmeroch a ďalších finančných náležitostiach priznaných za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti v prípade, že sú uhrádzané zo štátneho rozpoxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxeným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 ústavy a so základným právom na ochranu osobných úxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xstanoveniach, je ochrana jednotlivca spočívajúca v zásadnej neprípustnosti získavania, uchovávania, používania alebo ďalšieho spracovania údajxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxácie týkajúce sa jeho súkromia zverejní, čím je v širších súvislostiach chránená jeho možnosť slobodne a na vlastnú zodpovednosť robiť rozhodnutia týxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxvrhovateľ v danej veci poukazuje na definíciu osobných údajov a zmeny, ktorými prešla od roku 1992 (od prijatia zákona č. 256/1992 Zb. a následne zákonx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxe sa platových pomerov osôb uvedených v napadnutom ustanovení spadajú pod ústavne vymedzený pojem osobných údajov. Údaj o výške príjmov sa významným sxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxy na jeho osobné, pracovné či iné spoločenské vzťahy.
Skutočnosť, že predmetné údaje spadajú do rámca ústavnej ochrany osobných údajov, ale nevylučuxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx xxx x9 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 ústavy neobsahujú dôvody obmedzenia, ako to je napríklad v prípade čl. 26 ods. 4 ústavy, tak táto skutočnosť neznamená, že do uvedxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxext celého ústavného poriadku a s ohľadom na účel a obsah jednotlivých jeho ústavných noriem.
Obmedziť základné práva a slobody v zmysle čl. 13 ods. 2 úsxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xx x x x xxxxxxxx xxxxx xx xzťahujú na obmedzovanie všetkých základných práv a slobôd, alebo osobitné (špeciálne), ktoré sa vzťahujú len na jednotlivé (konkrétne) základné práxx x xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxx xx x xxxx xxxxxxx xxávo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čeněk 2010, s. 96 a nasl.).
Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na pxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsoboxx
x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxedzeniu zákonom. Ďalej je nevyhnutné, aby jeho obmedzenie obstálo z hľadiska princípu proporcionality. Princíp proporcionality predstavuje jednax xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxcípe je totiž obsiahnutý aj príkaz na minimalizáciu zásahu do základného práva, a to s ohľadom na cieľ, ktorý toto obmedzenie sleduje.
Ústavný súd uvedxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxx xx xxxx x xxx xxxxxx xxxx x xxx xxx xxx xx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xesp. účel, ktorý obstojí s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného práva. Nestačí teda akýkoľvek dôvod na obmedzenie základného prxxxx xxx xxxx xxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxk bude týmto cieľom iné základné právo alebo iný ústavou ustanovený verejný záujem.
V ďalšom kroku je nevyhnutné pristúpiť k posúdeniu samotného obmexxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx byť otázka potrebnosti (nevyhnutnosti) tohto obmedzenia. Podstatou tohto kroku je posúdenie obmedzenia z hľadiska existencie možných iných normatxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx právo v menšej intenzite. Napokon, posledným krokom je posúdenie proporcionality v užšom rozsahu, teda posúdenie v kolízii stojacich ústavných hodnxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxutie sleduje posudzované obmedzenie.
Ako zdôrazňuje ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, uvedený princíp je neoddeliteľnou súčasťou princxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xx xxxxx xxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxx
x xxxxx xxxx xx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxdného práva došlo priamo zákonom. Ústavný súd teda pristúpil k posúdeniu obmedzenia základného práva podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 ústavy z hľadisxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxvané funkcie v orgánoch verejnej moci. Ústavný súd preto posúdil takto formulovaný účel z toho hľadiska, či obstojí ako legitímny cieľ na obmedzenie úsxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx právom na informácie a nesúladu napadnutého § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., s ktorým navrhovateľ žiada taktiež vysloviť vo svojom návrhu.
Základné xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxxxých princípov formulovaný v čl. 1 ods. 1 ústavy. Uvedené základné právo predstavuje spolu s právom na slobodu prejavu ústavnú záruku na existenciu slobxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxrmácie sa pritom nepremieta len do roviny slobody vytvárania a sprostredkovania názorov vo vzťahu k veciam verejným, kde je súvislosť s hodnotami demoxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxo práva na informácie je nepochybne právo slobodne vyhľadávať a získavať informácie. Takto formulované právo sa pritom vzťahuje aj na informácie, ktoxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxtiach akcentoval význam zákona o slobode informácií so základným právom na informácie (napr. nálezy sp. zn. III. ÚS 169/03 z 19. decembra 2003 a sp. zn. xx xx xxxxxx x xxx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xiadnym spôsobom nespochybňuje, že informácie, ktorých obsah vymedzuje napadnuté ustanovenie, možno považovať za informácie v zmysle čl. 26 ústavy. x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx x xáveru, že napadnuté ustanovenie sleduje účel realizácie základného práva na informácie vo vzťahu k týmto ustanovením ďalej špecifikovaným údajom. V xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x xxx xx xxxx x xxtavy a politickým právom podľa čl. 26 ústavy. Uvedené delenie, ktoré navrhovateľ prevzal zo systematiky ústavného textu a názvov jednotlivých oddiexxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxy nemožno považovať za výraz ich vzájomnej hierarchie, ako možno implicitne vyvodiť z argumentácie navrhovateľa, ktorá sa v podstate obmedzila na jazxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxického vzťahu, pretože obe skupiny týchto práv rovnakým spôsobom zaručujú demokratický a právny charakter štátu.
Otázkou hierarchie, resp. pripusxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx v ktorej, okrem iného, vyslovil názor, že základné práva a slobody sú navzájom rovnocenné. Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenix xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxboda. Základné práva a slobody sa môžu dostať do konfliktu a aj sa do konfliktu dostávajú. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxavný súd v nadväznosti na to konštatuje, že účel sledujúci realizáciu základného práva na informácie je s ohľadom na svoju ústavnú relevanciu spôsobilx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x xxx xx xxxx x xxxxxxx x x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxo princípu proporcionality.
S ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sa dožaduje taktiež vyslovenia nesúladu napadnutého ustanovenia s čl. 26 ods. 4 xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxmietanému nesúladu tohto ustanovenia s označeným článkom ústavy. Na tom pritom nič nemení ani jeho argumentácia smerujúca k možnosti obmedzenia záklxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxo ustanovenie nevzťahuje, teda z hľadiska nedostatočného vymedzenia povinnosti dotknutých subjektov zverejňovať určité informácie. V takom prípaxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxvrhovateľ v danej veci ale argumentuje opačne, teda že zákonodarca umožnil prístup k informáciám aj v rozsahu, ktorý ústava s ohľadom na jej čl. 19 ods. 3 x xxx xx xxxx x xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxité, že tento článok umožňuje zákonodarcovi obmedziť právo na informácie z dôvodov v ňom ustanovených, neustanovuje ale povinnosť zákonodarcu takétx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxopak prijatím zákona, ktorý toto právo obmedzuje buď z iných dôvodov, ako v ňom uvedených, alebo ich v tomto smere obmedzuje nad nevyhnutnú mieru na dosixxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xx zákon môže prístup k určitej informácii obmedziť, a nie, či tento prístup obmedziť mal, aj keď tak neurobil. Z obsahu návrhu nie je zrejmé, v čom by mal spoxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx x xxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xeexistuje ani žiadny dôvod, aby vyslovil nesúlad tohto ustanovenia s čl. 26 ods. 4 ústavy a vo svojej ďalšej argumentácii posudzoval len zásah do záklaxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x xxx xx xxxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxh práv podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 ústavy napadnutým ustanovením. V tejto súvislosti konštatuje, že výslovná povinnosť sprístupniť údaje obsiaxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx x xxxxdom na to, že účelom napadnutého ustanovenie je sprístupnenie špecifikovaných údajov verejnosti, a teda že na jeho naplnenie prichádza z povahy veci dx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx okolností ústavný súd napokon posúdil, či záujem na sprístupnení informácií obsiahnutých v napadnutom ustanovení preváži s ohľadom na jeho obsah a účxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxh s ochranou súkromnej sféry jednotlivca nie je v danej veci predmetom posúdenia ústavného súdu po prvý raz. V náleze z 5. januára 2001, sp. zn. II. ÚS 44/0xx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx činiteľa nad právom na informácie. V tejto súvislosti uviedol s odkazom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1165 z 26. júna 1998, že xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxosti musí... strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto činnosťou. Aj pri výkone základných práv podľa čl. 26 ústavy je prirodzene nutné rešpekxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxej cti a mena, ako aj práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 16, resp. xxx xx xxxxxxx xx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx ktoréhokoľvek zo zákonných prostriedkov ich ochrany upravených v § 13 Občianskeho zákonníka. Toto právo nemožno odňať ani osobám verejného záujmu (vxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxek z ich základných práv upravených v čl. 16 a 19 ústavy, keďže ich postavenie verejných činiteľov ich nevylučuje z možnosti uplatňovania občianskoprxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxxxxxxxxxx zákonníka "sú len rýdzo osobné práva fyzickej osoby ovplyvňujúce rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka... Toto hľadisko je potom rozhodujúce aj pri xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy... nemožno u verejného činiteľa... považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej pxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxnu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx dokumentácie zásahu príslušníka mestskej polície. Podobným spôsobom vyložil ústavný súd možnosť obmedzenia práva na informácie aj vo vzťahu k možnoxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxx
x xxxxxxxxxx x xxxxxxtným vyvažovaním oboch v kolízii stojacich práv považuje ústavný súd za významné poukázať aj na závery ESĽP. Ten vo svojej nedávnej judikatúre významnxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxr"), keď výslovne uznal existenciu dohovorom zaručeného práva na informácie (right of access to information, porov. rozhodnutie z 10. júla 2006 vo vecx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxx xx xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxrt proti Maďarsku, bod 35). V poslednom uvedenom rozhodnutí ďalej uviedol, že povinnosť štátu vo veciach slobody tlače zahŕňa elimináciu prekážok pre xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxdságjogokért proti Maďarsku, bod 36). V tejto súvislosti ústavný súd xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxx 10 ods. 2 dohovoru pripúšťa len malý rozsah obmedzenia debaty o otázkach verejného záujmu. "V demokratickom systéme akty a opomenutia vlády musia byť pxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxsti č. 14277/04 - Guja proti Moldavsku, bod 74).
Ústavný súd si je vedomý, že jeho právne závery vo vzťahu k obmedzeniu práv verejných činiteľov na súkroxxx xxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx x xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxovaných z verejných zdrojov, ktorá môže predstavovať výraznejší zásah do ich práv na súkromie, resp. že v tomto prípade nemožno viesť takú jednoznačnú xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxjov vzťahujúcich sa na príjmy osôb uvedených v napadnutom ustanovení z verejných zdrojov preváži nad právom týchto osôb na ochranu svojich osobných údxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxžno uprieť aj charakter politickej otázky. Prístup širokej verejnosti k týmto informáciám vytvára priestor na verejnú kontrolu hospodárenia všetkýxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxx xx xxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxx xrístupu premieta demokratický charakter štátu. Súčasťou otázky nakladania s verejnými prostriedkami sú pritom aj príjmy verejných činiteľov alebo xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxkona, a odmenami, o ktorých rozhodujú verejní funkcionári. Napadnuté ustanovenie sa preto v podstate dotýka len odmien, ktorých priznávanie vytvára xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxionári, ktorí o výške odmien rozhodujú, zneužívali svoje postavenie a právomoci.
Ako už bolo uvedené, ústavný súd nemá pochybnosti o citlivosti údajxx x xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx x xxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx osôb však ide len o jeden aspekt, ktorý je z hľadiska vlastného posúdenia veci potrebné vziať do úvahy. Ďalším aspektom je totiž práve verejný záujem na vxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxjto kontroly. Z tohto aspektu je nevyhnutné zdôrazniť, že základné právo na informácie slúži vo svojej podstate aj ako prekážka pre zneužívanie moci zo xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxe sa na jednotlivé osoby, ktoré túto moc vykonávajú. Verejný záujem na informáciách o príjmoch jednotlivých osôb uvedených v § 9 ods. 3 prvej vete zákonx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxotu z hľadiska faktického postavenia a účasti týchto osôb na prijímaní rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to politického aj nepolitického charakterxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxštitúciách financovaných z verejných rozpočtov xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxajúce sa na výkone verejnej moci musia počítať s vyššou mierou obmedzenia ich základného práva na súkromie. V danom prípade je pritom významné aj to, že pxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxx xpravou významne limitované. To, samozrejme, nemožno stotožňovať s individualizáciou výšky príjmu, ku ktorej dochádza vo vzťahu k jednotlivým fyzicxxx xxxxxx xxxxxxxx x x x xxxx x xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxx xríjmov pochádzajúcich z verejných rozpočtov presahuje ich súkromnoprávny charakter a je spôsobilá byť otázkou verejného záujmu, resp. verejnej disxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx všetky osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých šxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xúkromie. Posúdenie proporcionality v danom prípade sa tak týka len zverejnenia údajov vo vzťahu k týmto osobám, a nie všetkým zamestnancom štátu.
Ústxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxm na ochranu osobných údajov" u skupiny osôb uvedenej v napadnutom ustanovení. Naopak, musí poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojej argumentxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx váhu práve právo na ochranu osobných údajov. S ohľadom na túto argumentáciu je zrejmé, že ústavný súd sa nestotožnil s pochybnosťami navrhovateľa, a texx xx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxx x xxx xx xxxx x x xxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxom dospel k rovnakému záveru aj vo vzťahu k čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo 14. januára 2004, sp. zn. x x xxxxxxx
xxxxx xxx x xxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxčná ochrana již jejich znečitelněním v autentickém textu a proto nelze odmítnout poskytnout celou ucelenou část textu tyto údaje obsahující.
Rozsxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
x xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxválení zámeru rozšírenia lomu" obsahuje iba konštatovanie, že ide o informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a k ich sprístupxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxne požiadavky zákonných ustanovení.
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx výberovej komisie poukazoval na § 9 ods. 3 zákona, takýto dôvod neobstojí. Informáciu o hlasovaní členov výberovej komisie v priebehu výberového konxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx x x xxmedzuje prístup.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. októbra 2013, sp. zn. 2 S 325/2012:
V danom prípade povinná osoba nesprístupnila inforxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx x x x xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxbecnosti treba uviesť, že osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je "určená" alebo "určiteľná", resp. ktorá je na základe určixxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxhrana osobných údajov nevzťahuje. Je nesporné, že táto ochrana sa v celom rozsahu vzťahuje na prijímateľov zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o poxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx x x x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxrana osobných údajov celkom iste nevzťahuje. Pri prvom bode žiadosti týkajúcom sa zdravotníckych pracovníkov je situácia komplikovanejšia. Je zrejxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxé údaje zdravotníckych pracovníkov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti spôsobom a prostriedkami určenými zákonom č. 576/2004 Z.z. Osobitxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxkeho povolania zdravotníckym pracovníkom, ktorým je fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie, je zákon č. 578/2004 Z.z. Podľa tohto zákoxx xx x xxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx zdravotníckeho zariadenia, licencie alebo na základe živnostenského oprávnenia. Pri týchto osobách by bolo teda potrebné dôsledne rozlíšiť, či majx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxnie žalovaného, ako aj povinnej osoby, že požadované informácie v bodoch 1 a 2 majú charakter osobných údajov, je nesprávny.
Podstatným pre rozlíšenix xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxístupniť údaje týkajúce sa bydliska (ako to nesprávne konštatoval žalovaný vo svojom vyjadrení) a ani všeobecný identifikátor (rodné číslo), pričom xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxčiť a odlíšiť fyzickú osobu, a preto nejde o osobné údaje. K týmto názorom súd uvádza, že osoba je určená, keď na základe dostupných údajov už je jednoznačxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxo, xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xu spoľahlivo a nezameniteľne odlíšia od iných osôb. Priamo je osoba určiteľná na základe znakov, ktoré sa týkajú priamo tejto osoby. Nepriamo je osoba uxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx x xohľadu ochrany osobných údajov sa teda "určiteľnosťou" rozumie taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých údajov možno osobu identifikovať. Ixxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxej fyzickej osobe. Miera, do akej sú určité identifikátory dostačujúce pre dosiahnutie identifikácie konkrétnej fyzickej osoby, závisí od komplexnxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxmä kvalita, kvantita a druh údajov, sa v určitom momente, ktorý nemožno presne stanoviť, konvertuje určiteľnosť do určenia osoby. Fyzickú osobu považxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxť na základe súboru údajov taktiež vždy závisí aj od geografického územia, veľkosti society, v rámci ktorej sa údaje spracúvajú. Ak ide o menšiu - sociálxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx faktu, ktorý je o nej známy v tejto societe. Naopak, ak by šlo o geograficky väčší priestor, na základe tých istých atribútov osoba nemusí byť určiteľná. xxxxxxx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxhu osobných údajov.
Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžo 250/2008, podľa ktorého súbor údajov, na základe ktorých nie je fyzxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxkého úsilia, sa nepovažuje za osobné údaje fyzickej osoby. Neúmerne vysokým úsilím sa rozumie získavanie údajov z ťažko dostupného zdroja, získavanix xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx priradiť viacerým fyzickým osobám, ktoré treba ďalej analyzovať, upresňovať a selektovať. Na tomto mieste treba uviesť, že súd je jednoznačne názorux xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxxhu: meno, priezvisko, tituly pred menom (3), tituly za menom (2), údaje o získaní odbornej spôsobilosti a údaje o príprave na odbornú spôsobilosť, kód oxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxsť, že ide o údaje týkajúce sa zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár, zubný lekár a farmaceut, čím je vymedzená určitá societa, ktorej veľkosť v Sxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xáklade znakov, ktoré sa týkajú priamo tejto osoby. Meno s priezviskom v spojení so všetkými titulmi, ktoré táto osoba získala a jej odbornej spôsobilosxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxaniach ako je lekár, zubný lekár alebo farmaceut. Tieto údaje teda povinná osoba v takom rozsahu, v akom sú chránené zákonom o osobných údajoch, sprístuxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xyzickej osoby v súčasných podmienkach technologicky vyspelej spoločnosti, t.j. za vysokého stupňa rozvoja elektronických a iných médií, ktoré sú växxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxať miesto jej aktuálneho pobytu. Preto sa výklad pojmu "osobný údaj" nemôže obmedziť striktne len na znalosť napríklad rodného čísla, adresy či pracovxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx správny súd ČR v uvedenom rozsudku zaujal rozširujúci výklad pojmu osobný údaj a ako test stanovil možnosť určitú osobu nejakým spôsobom kontaktovať. x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxto fyzické osoby zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár, zubný lekár a farmaceut kontaktovať. Tu treba dodať, že právo na informácie ako právo poxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxné veľmi široko, t.j. takú informáciu, ktorú človek žijúci v štáte potrebuje k tomu, aby v prakticky dosiahnuteľnej miere poznal, čo sa robí na verejnosxx x xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxx x xxxxxx xx x xxxx xxxxxxxxx xxkon, nikomu v podaní informácie nebránil. Právo na informácie tak možno obmedziť len zákonom a za splnenia dvoch podmienok. Po prvé, že sa tak robí z dôvoxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxravia alebo mravnosti a po druhé, že takéto obmedzenie je nevyhnutné, t.j. že ciele obmedzenia inak v demokratickej spoločnosti nemožno dosiahnuť.
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx x xxx
xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxzpočtů, je příjemcem veřejných prostředků podle § 8b odst. 1 [zákona]. Informace o konkrétní odměně takového konkrétního zaměstnance, a to včetně jexx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x x2. októbra 2014, sp. zn. 8 As 55/2012 - 62
: Informace o platech zaměstnanců placených z veřejných prostředků se podle § 8b [zákona], zásadně poskytujíx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xx podstatě vlastní činnosti povinného subjektu podílí jen nepřímo a nevýznamným způsobem a zároveň nevyvstávají konkrétní pochybnosti o tom, zda v souxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx x xxLINA, D. - MUŠKA, M.: Slobodný prístup k informáciám. Práva, povinnosti, vzory. Bratislava: Združenie miest a obcí Slovenska, 2006, s. 16;
xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xx
xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxmentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok:
VIA IURIS
- Centrum pre práva občanov, 2012, s. 79 - 98;
FUREK, A. - ROTHANZL, L.: Zákon o svoboxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxx x xxxx
xxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxx xxxxxxxon v praxi: právna analýza a názory verejnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2004, s. 29 - 32;
SOTOLÁŘ, J.: Zákon o slobodnom prístupe k ixxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxxx xx xx x xxx
xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxľniky práva v stredoeurópskom priestore 2013: zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov organizovxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xniverzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, prof. JUDr. Pavla Kubíčka, CSc. 1. časť / zostavovatelia: Zuzana Kiselyová... [et al.]. - 1. vxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx x xxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxtislava: Eurokódex, 2011
Ochrana obchodného tajomstva
KOMENTÁR
K odseku 1
Povinná osoba nesprístupní informácie, ktoré sú oznaxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx x xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx súčasne spĺňa nasledujúce znaky:
a)
ide o skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom - medzi skutočnosti obchoxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxa o reklamnej kampani a iné. Skutočnosti výrobnej povahy sú napríklad nepatentované vynálezy či recepty. Skutočnosti technickej povahy sú napríklad xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx
xx
xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxeriálnu alebo nemateriálnu hodnotu - skutočná alebo aspoň potenciálna hodnota informácií musí byť objektívne kvantifikovaná.
xx
xxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxciami. Príslušnými kruhmi však nemusia byť len konkurenti. Napríklad môže nastať situácia, že podnikateľ a jeho konkurenti disponujú informáciou, axx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx nie je bežne dostupná v kruhoch distribútorov. Bežne dostupnou informáciou bude taká informácia, s ktorou sa je napríklad možné oboznámiť v odbornej lxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xx
xxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxkateľa utajiť informácie sa musí prejaviť, či už výslovne (napr. písomne v zmluve), alebo prijatím dostatočne zrozumiteľného opatrenia (napr. organxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xext zmluvy.174)
e)
a podnikateľ ich utajenie zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje - podnikateľ sa musí reálne snažiť obchodné tajomstvo chrániťx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxlne, napríklad udržiavaním dokumentov v trezore, zabezpečením ochrany priestorov bezpečnostnou službou alebo technickými prostriedkami.
xx xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxoty danej skutočnosti a jej bežná dostupnosť) a dvoma znakmi subjektívnej povahy (vôľa utajiť dané obchodné skutočnosti a zabezpečenie takéhoto utajxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxbí, že právo na obchodné tajomstvo zanikne.176)
V praxi sa môžeme stretnúť so situáciou, keď si povinná osoba a podnikateľ dojednajú ako zmluvné strxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky obchodného tajomstva vymedzené ustanovením § 17 Obchodného zákonníka."177) Z uvedeného vyplýva, že z praktxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxm krokom bude overenie skutočnosti, či podnikateľ označil informáciu za obchodné tajomstvo. Vychádzajúc z menej prísnej formulácie ochrany obchodnxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xred doručením žiadosti podľa Infozákona.178) Inými slovami, ak nebola určitá informácia označená príslušnou osobou alebo neexistuje napríklad inxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxx xx xxx xxxxxxxtupnenie, a to aj s poukazom na neskoršie označenie xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxe a úplne zistiť skutočný stav veci. To znamená, že povinné osoby sú vždy povinné zistiť a reflektovať vo svojom rozhodnutí, či v zmysle § 12 (pravidlá doxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxístupnenie požadovaných informácií pre kolíziu s obchodným tajomstvom zaťažuje povinnú osobu. Tá je oprávnená rozhodnúť o nesprístupnení požadovaxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx otázka má charakter predbežnej otázky podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku.180) Ak povinná osoba tvrdí, že celý dokument je obchodným tajomstvom, povxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx x xxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxe, ktoré obchodným tajomstvom nie sú. Namieste je požiadavka náležitého odôvodnenia každého rozhodnutia o nesprístupnení informácií, ktoré konštaxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xdôvodnenie musí zrozumiteľne a presvedčivo uvádzať, prečo považuje jednotlivé pojmové znaky obchodného tajomstva za splnené. Najvyšší súd SR v tejtx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x x vlastnej iniciatívy predmet svojho obchodného tajomstva chrániť už pri uzatváraní zmluvy s povinným subjektom (orgánom verejnej správy, ktorý má úsxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx však nepožívajú všetky skutočnosti a informácie, ktorými podnikateľ disponuje, môže takto označiť len tie údaje, ktoré sa viažu na jeho podnik. Predmxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxnu postupovať na základe skutočne overených faktov je samozrejmé, že správny orgán (ako aj súd) musí skúmať, či podnikateľom tvrdené skutočnosti sú prxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xe začne komunikovať s druhou stranou zmluvy a zisťovať, či dotknutý subjekt nechce spätne označiť nejakú pasáž zmluvy za obchodné tajomstvo. Podnikatxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxprávne postavenie mu v mnohom jeho možnosti vopred obmedzuje alebo definuje. Informačná povinnosť je daná Ústavou SR a orgán verejnej správy sa jej v rxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxonnej definície, podľa ktorej podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom svoje obchodné tajomstvo aj utajuje. Podnikateľský subjekt teda treba vyzvať, abx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxosť utajenia z dôvodu obchodného tajomstva daná."181)
Obmedzenia práva na informácie spočívajúce x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxúčení obchodného tajomstva. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá tento dôvod nesprístupnenia.
Predmetný oxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxx x xxx xxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxájom poskytli informácie označené ako dôverné, nesmie strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradiť ich tretej osobe a ani ich použiť v rozpoxx x xxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx x xx xxx xxxxxx xx xxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx]." Vo svojej podstate takéto "dôverné" informácie nie sú súčasťou zmluvného dojednania. Ak by ním boli, tak ich nesprístupnenie prichádza do úvahy lex xx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxto informáciu bez ďalšieho nesprístupniť.182) To isté platí aj pri zverejňovaní zmluvy, v ktorej je obsiahnutá dôverná informácia. Podľa § 271 ods. 2 xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxvávať ich dôvernosť.183)
K odseku 2
Komentované ustanovenie upravuje situácie, v ktorých dochádza k negovaniu ochrany obchodného tajomstva v dôxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxáži nad právom na ochranu obchodného tajomstva. Tieto prípady vyplývajú zo smernice o opakovanom použití informácií a smernice o životnom prostredí.xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxx xx xxvažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo,185) životné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stabilxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxh príčinách, priebehu a následkoch, o množstve škodlivín vypúšťaných do ovzdušia a pod.186) Nevyžaduje sa, aby účinky sprístupnenia informácie, ktxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxé dedičstvo, nevyžaduje sa, aby došlo aj k nepriaznivému následku.
b)
o znečisťovaní životného prostredia - znečisťovanie životného prostredia xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie.187) Obdobne ako v prípade a) sa nevyžaduje, aby účinky sprístupnenia nastali na území SR. Na druhxx xxxxxx xx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxvuje v zmysle doslovného znenia dôvod xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxjnosti nad kontrolou o stave životného prostredia, máme za to, že aj informácia o ohrození životného prostredia predstavuje dôvod na obmedzenie práva xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x x xxxx x xxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx x xxxxxxi majetok a nakladanie komentár k § 5a Infozákona. Finančnými prostriedkami Európskej únie sú napríklad príspevky z fondov Európskej únie. S poukazom xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xxxxx xxgány zverejnili aj priamo podmienky a spôsob nakladania s eurofondami u konečného príjemcu fondov. Táto skutočnosť je dôležitá aj z toho pohľadu, že koxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxxxxxxxxx
xx
x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxocou sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxmä dotáciu, príspevok, grant, úhradu úrokov alebo časti úrokov z úveru poskytnutého podnikateľovi, úhradu časti úveru a návratnú finančnú výpomoc) a xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xa iných sankciách podľa osobitného predpisu, predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena, poskytovanie poradenskxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxúry prevažuje verejný záujem na prístupe k informáciám o zmluve (dokumentu ako takého), o výške štátnej pomoci, jej forme, použití príjemcom, o návrhoxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx x x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxx x
Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je ani zverejnenie zmluvy podľa § 5a. Predmetné ustanovenie upravuje situácie, keď povinné osoxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxní zmlúv sa nezverejňujú konkrétne informácie zmlúv, ktoré sa podľa tohto zákona nesprístupňujú. Inými slovami samotným zverejnením zmluvy podľa § 5x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xredpisy
Obchodný zákonník;
oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 159/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane svetového kultxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xiverzite;
zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí;
zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci
JUDIKATÚRA
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. nxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxchodným tajomstvom, je v tejto súvislosti potrebné poukázať na definíciu pojmu obchodné tajomstvo obsiahnutú v druhej vete ustanovenia § 17 OBZ, podľx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xspoň potenciálnu materiálnu, alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxvé znaky v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, a teda existencia obchodného tajomstva sa nemôže odvodzovať len od vôle zmluvnej strany utxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxvé znaky obchodného tajomstva. Navyše je nevyhnutné pripomenúť znenie § 10 ods. 2 písm. c) zákona, v zmysle ktorého porušením alebo ohrozením obchodnxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x1 S 47/2014:
Správny orgán prvého stupňa žiadanú informáciu žalobcovi nesprístupnil, teda nezaslal mu žiadanú kópiu zmluvy z 9.7.2008, s poukazom na xxx xxxxxx xxx xxxx xxxx x xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxluvy, nemôžu byť sprístupnené tretej osobe bez predchádzajúceho súhlasu druhej zmluvnej strany a taktiež sa dohodli na povinnosti zachovávať mlčanlxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxa o zachovaní mlčanlivosti o dôverných informáciách nie je podľa vyššie citovaného zákona dôvodom na nesprístupnenie informácií. Bolo by v rozpore so xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxx xx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxsprístupnení zmluvy bez súhlasu druhej zmluvnej strany, resp. dohodu o zachovaní mlčanlivosti o dôverných informáciách. V tejto súvislosti je potrexxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxane, ale tieto práva a povinnosti sú výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán a vznikli až v momente prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Navyše, podxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xredpisov nemožno obmedziť prístup k informáciám, ktoré zmluvné strany v zmluve označili ako dôverné, pretože zákon takýto dôvod nesprístupnenia infxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxým právom na informácie.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. septembra 2007, sp. zn. 2 S 424/2006:
Jednou z kategórií informácií, pri ktorýcx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxcie o znečisťovaní životného prostredia.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2001, sp. zn. 6 Sž 73/01:
Okrem toho žalovaný sa pri rozhodovaxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxdného tajomstva sprístupnenie informácie týkajúcej sa, okrem iného, závažného vplyvu na zdravie ľudí, na životné prostredie. Podľa tohto ustanovenxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxo preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2010, sp. zn. 3 Sži 11/2009:
Žalovaný, ako aj Úrad verejnéhx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx označili požadované informácie za obchodné tajomstvo. Nezaoberali sa ďalej tým, či nejde o informácie týkajúce sa závažného vplyvu na zdravie ľudí. Pxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx x. 211/2000 Z.z. nesprístupniť. Z administratívneho spisu žalovaného však vyplýva, že iba spoločnosť S., s. r. o. označila požadované informácie ako xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxľa na ochranu obchodného tajomstva. Vzájomný stret týchto práv upravil zákonodarca v § 10 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., kde demonštratívne vymedzil, xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xdmietnuť jej sprístupnenie, ak zároveň ide napríklad o informáciu týkajúcu sa závažného vplyvu na zdravie ľudí. Zmyslom tejto úpravy je sprístupniť txxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxane obchodného tajomstva súkromného subjektu.
Zákon č. 211/2000 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu pojmu informácia týkajúca sa závažného vplyvu xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx x xxxavy a v pochybnostiach, či tieto informácie sú, alebo nie sú informácie týkajúce sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, vyložiť tento pojem tak, aby nedoxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx právnu normu v súlade s ústavou.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2007, sp. zn. 2 S 128/2007188):
Prvostupňové rozhodnutie obsxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xx xx xxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxného... ani z listín založených v administratívnom spise nie je zistiteľné, či a ako postupoval odvolací orgán pri preskúmavaní napadnutého rozhodnuxxx x xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu..., ktoré možno formulovať do riešenia otázok, či žalobkyňou žiadané informácie v požadovaných jednotlxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx
x xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxtom ich sprístupnenie nie je porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva v zmysle § 10 ods. 2 písm. d) a c) ZSPI;
- ak by informácie neboli prístupné xx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx x xx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxx x xxxxxxxx xxxxnenia a trvania objektívnych a subjektívnych znakov, aj napriek tomu, že sú tak označené zmluvou medzi verejnoprávnym a súkromnoprávnym podnikateľsxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx § 10 ods. 1 ZSPI...
Potom pri posudzovaní, či požadované informácie skutočne napĺňajú zákonné znaky obchodného tajomstva je tiež nevyhnutné zvažovax xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xx súkromného a verejného. Potom prístupnosť takých informácií je realizáciou ústavného práva na informácie upraveného zákonom o verejných informácixxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxi hodnotené individuálne aj vo svojom spojení, či môžu predstavovať chránené obchodné tajomstvo podľa vôle prijímateľov príspevkov z verejných zdroxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxx x xxxxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxve z 12. júla 2012, sp. zn. 1 S 122/2010:
Ak povinná osoba tvrdí, že celý dokument je obchodným tajomstvom, povinná osoba musí zistiť, či naozaj všetky inxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx x xxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 31. júla 2006, sp. zn. A 2/2003:
Názor o ochraně celé smlouvy z důvodu obchodního tajemství neobstojí. Smlouva xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxažovat o podřazení některých částí smlouvy, prokazatelně obsahujících obchodní tajemství, výjimce podle ustanovení § 9 odst. 1 zákona o svobodném pxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx x x xxxxx x x x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x informacím musí být určitá skutečnost za obchodní tajemství výslovně označena již před doručením žádosti o poskytnutí informace, v opačném případě jx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x případě, že jsou naplněny jeho materiální pojmové znaky ve smyslu § 17 obchodního zákonníku. Žalovaný by tedy pro udržení svého stanoviska musel prokxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxx x x7:
Informací podle [zákona] není selektivní sdělení obsahu smlouvy, nýbrž text smlouvy v její celistvosti jako takový. Jestliže žadatel požádal o poxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxě jinak hodnověrným způsobem poskytnout žadateli obsah smlouvy v kompletní podobě.
Dotváření práva prostřednictvím soudní judikatury vychází ze sxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxchozí judikaturu použít později pro řešení jiné věci jen tehdy, dopadá-li na takto dotvořený obsah právní normy i nadále. Judikatura není atomizovaný xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxdu ČR z 9. decembra 2004, sp. zn. 7 A 118/2002:
Z hlediska § 9 odst. 1 zákona č. 106/1999 Sb., o svobodném přístupu k informacím, musí být určitá skutečnost xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxx xxxx xxxx
x xxx xxx xx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxy znaky zákonem stanovené, t.j. musí se jednat o skutečnosti výrobní či technické povahy související s podnikem, které mají alespoň potenciální hodnoxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxm zajišťovat. Má-li se jednat o obchodní tajemství, musí nést všechny uvedené pojmové znaky. Ochrana obchodního tajemství přitom nevzniká evidencí nxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxmě toho si je třeba uvědomit skutečnost, že pokud již jsou splněny všechny zákonem požadované znaky obchodního tajemství, přísluší právo k němu pouze txxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx x xxdném případě informace o rozsahu finančních prostředků poskytnutých podnikateli z rozpočtu obce či města, tedy ani údaj o ceně za provedené dílo, jež jx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxx nespojuje toho kterého podnikatele žádná tvůrčí souvislost, jež by jen v náznaku mohla vést k domnění, že by se mohlo jednat o obchodní tajemství, a to včxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxahu prostředků ze státního rozpočtu či rozpočtu územního celku.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 10. októbra 2003, sp. zn. 5 A 119/2001:
Usxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxem veřejnosti na kontrole veřejné správy a na straně druhé zájem soukromoprávních subjektů na uchování jejich obchodního tajemství. Je přitom třeba pxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx x x x xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx převažuje zájem na ochraně obchodního tajemství, ovšem zároveň podle odst. 2 stejného ustanovení zájem na kontrole veřejné správy opětovně převáží, xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx x xxxxxxx xx x xxxxxx xxx xxxxodný prístup k informáciám. Práva, povinnosti, vzory. Bratislava: Združenie miest a obcí Slovenska, 2006, s. 17;
MOGELSKÁ, J.: Zákon o slobode infxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xx
xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxtia súdov. Pezinok:
VIA IURIS
- Centrum pre práva občanov, 2012, s. 99 - 116;
FUREK, A. - ROTHANZL, L.: Zákon o svoboném přístupu k informacím a souvisxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxx x xxxx
xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxxx xx xx x xxx
xxxxx xx x xxxxxxIEWICZ, D. - VELŠIC, M.: Infozákon v praxi: právna analýza a názory verejnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2004, s. 33 - 36
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx alebo informácie, ktoré odôvodňujú nesprístupnenie informácie ako takej alebo len jej časti (napríklad jednej vety v dokumente). Ustanovenie § 11 Inxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxbilitu každého jedného obmedzenia na vyžiadanú informáciu.
Implicitné obmedzenie prístupu k informáciám
Infozákon nepokrýva všetky aspekty zxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxadného práva na informácie. Tieto môžu pri napĺňaní svojho účelu taktiež predurčiť obmedzenie práva na prístup k informáciám, no len v prípadoch ustanxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx xxxx xx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxého poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Preto pre obmedzenie základného práva na prístup k informáciám nie sú relevantné len ustanovenix x x xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx chrániace práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť.190)
Napríklad neverejnosť rokovaní má za cieľ vxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxhu mohla ohroziť plnenie povinností orgánov verejnej moci vyplývajúcich z právnych predpisov (najmä pri ochrane utajovaných skutočností, osobných xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxyv na rýchlosť a efektívnosť činnosti týchto orgánov. Ústavný súd SR preto zastáva názor, že v zásade by mali byť verejnosti prístupné všetky dokumenty xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxcie a porady tam, kde je to potrebné na zabezpečenie ich spôsobilosti uskutočňovať svoje úlohy.191)
x xxxxxx x
xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxy informáciu bez toho, aby povinnej osobe vyplývala povinnosť disponovať ňou alebo inej osobe povinnosť poskytnúť takúto informáciu. Zjednodušene pxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxoba z vlastnej iniciatívy.192) Ako príklad môžeme uviesť dokumenty, predmetom ktorých sú informácie o subjekte žiadajúcom o dobrovoľný zápis do zozxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxou súčasťou podaní, ktoré sú adresované povinným osobám. Ako uvádza Sotolář, môže ísť o informovanie alebo poučenie o určitej skutočnosti (udalosti)x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxaké podania zasielajú "na vedomie" množstvu ďalších subjektov (napr. sťažnosť zaslaná na vedomie aj osobe, ktorá vec neprejednáva, či podanie podnetx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxenia ohľadom toho, či je "osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá" len povinná osoba v zmysle Infozákona a či je týmto zákonom len Infozákon. Myslíxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxí a mimo Infozákon. Wilfling zhodne uvádza, že "[p]odstatná je len skutočnosť, či z nejakého zákona tretej osobe vyplýva povinnosť odovzdať požadovanx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xx xxxxxx xxx x xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxi k informáciám o životnom prostredí."194) K obdobnému záveru dospela aj česká judikatúra.195)
Medzi uvedené informácie nepatria informácie znxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxv rozhodujúcich vo veci samej (napr. vyjadrenie orgánu ochrany životného prostredia v rámci stavebného konania je podkladom pre rozhodnutie stavebnxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxikt), skoršie rozhodnutie iného orgánu verejnej moci v tej istej alebo súvisiacej veci a pod"196).
Uvedené obmedzenie neplatí v prípadoch prevažuxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxácia týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnickxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
x xxxxxxxxx xx § 11 ods. 1 písm. a) Infozákona xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xo vypracovaní (a zverejnení) osobitnej analýzy zákonnosti tohto postupu od neho povinné osoby upustili. Po prvé tieto materiály neboli predkladané pxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxeriály situáciu predpokladanú týmto ustanovením, v zmysle § 11 ods. 2 Infozákona prevažuje záujem na ich zverejnení.197)
Z procesného hľadiska, xx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí - udelila tacitný súhlas.198) Na tieto nxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x x x xxxx x x x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxedzenia prístupu k informáciám a informáciu sprístupní. Nepoznáme žiadne obmedzenie, ktoré by obmedzovalo tretiu osobu v nakladaní so súhlasom (niexxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xáme za to, že dotknutá osoba môže odpovedať akoukoľvek formou. V prípade, ak dotknutá osoba odpovie či už osobne ústne, resp. formou telefónu, povinná oxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxobu na vyjadrenie sa k možnosti sprístupniť informáciu. Vo svetle ochrany práv tretej osoby je otázne, ako má povinná osoba postupovať v prípade komplixxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xx xxx xx xúhlas nebol poskytnutý.201)
Písmeno b) informácia zverejňovaná podľa osobitného zákona.
Predmetné obmedzenie zamedzuje nadmernej administrxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxtihuje odlišné situácie ako § 7 Infozákona, ktorý predpokladá informovanie o zverejnení informácií a dáva žiadateľovi možnosť trvať na sprístupnení xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x x x xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxí, ktoré už zverejnila povinná osoba dobrovoľne, a na druhej strane podľa tohto ustanovenia zavádza obmedzenie práva na informácie, ak už boli (a naďalxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xepubliky alebo Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky. Ostatné informácie zo sféry dispozície týchto inštitúcií (napr. ktoré nie sú pravidelne zvxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxhle ju nie je možné vyhľadať a získať, obmedzenie neplatí a povinná osoba naň neprihliada. Zjednodušene povedané, ak neexistuje iná zákonná prekážka, xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxmi predpismi. Právo duševného vlastníctva je širší pojem ako autorské právo. V Slovenskej republike sa vzťahuje ochrana duševného vlastníctva najmä xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xutorské diela. Z pohľadu Infozákona ich môžeme rozdeliť na dve skupiny. Prvú skupinu tvoria práva duševného vlastníctva, ktorých ochrana sa, zjednodxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxh nemá povinná osoba pochybnosť o ich existencii, keďže ju preukazuje informácia z príslušného registra. Do druhej skupiny patria autorské diela203)x
x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxtiž disponuje osobnostnými a majetkovými právami, medzi ktoré patrí najmä právo rozhodnúť o ne/zverejnení svojho diela a právo udeľovať súhlas na kažxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x, podľa nášho názoru, aj prispôsobiť výzvu tak, aby zohľadnila požadovaný spôsob sprístupnenia informácie. Na základe takejto výzvy bude autor môcť uxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx
xx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxstém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,
b)
text xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxj dokumentácie a prekladu a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je potxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.
xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxza Wilfling, najčastejšie uplatňovaným dôvodom na nesprístupnenie informácií býva práve ochrana autorského diela. 205/
Existujúca judikatúra xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx a rekultivácie skládky v obci a výkaz výmer k nej prislúchajúcej, obe tvoriace súčasť administratívneho spisu207) a c) právneho auditu. V prvom prípaxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxľa § 7 ods. 3 písm. b) Autorského zákona.208) V druhom prípade súd judikoval, že na doklady projektovej dokumentácie sa nevzťahuje ochrana, lebo sú súčxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxského diela. [...] [S]kutočnosť, že niekto je pôvodcom určitého dokumentu automaticky neznamená, že ide o tvorivú činnosť. Autorské dielo ako výsledxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xinnosti, nejde o autorské dielo, ale ide o produkt netvorivej, rutinnej činnosti. V posudzovanom prípade však bolo rozhodujúce, že povinná osoba neprxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxčil, že právny audit môže predstavovať výsledok tvorivej duševnej činnosti, je však povinnosťou povinnej osoby posúdiť jeho povahu a náležite odôvodxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx agendy, posudzovania právnych rizík, právne analýzy či právne odporúčania v rámci poskytovania právnych služieb nie sú autorským dielom. Ich obsahox xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxého skutkového stavu dochádzalo vždy k odlišnému - unikátnemu a neopakovateľnému výsledku, tak by takáto činnosť nemala absolútne žiadny význam.
x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxorý ustanovuje, že "žiadosť o informáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak by jej zverejnenie nepriaznivo ovplyvnilo... práva duševného vxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxujem, ktorému zverejnenie slúži berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia." Inými slovami, Aarhuský dohovxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx ochranou práv duševného vlastníctva.210) Implementačný sprievodca k Aarhuskému dohovoru z roku 2014211) v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu rxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxr EIA štúdie xx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx2)
Ak oprávnená osoba na sprístupnenie informácie udelí súhlas, povinná osoba informáciu sprístupní. V porovnaní s písmenom b) predmetného ustanxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xovinná osoba požiadať oprávnenú osobu písomne o súhlas so sprístupnením informácie a rovnako by mala žiadať o písomný súhlas. Nemyslíme si, že absencix xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxytne súhlas so sprístupnením informácií, povinná osoba nemôže informácie sprístupniť.213)
Písmeno d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxormácia o rozhodovacej činnosti", resp. presnejšie "informácia týkajúca sa rozhodovacej činnosti" (t.j. pojem rozhodovacia činnosť) je širší ako rxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxosti zahŕňa aj (ale nielen) pojmy informácia o rozhodnutí a informácia o výsledku konania.214)
Najvyšší súd SR sa zaoberal výkladom pojmu rozhodovxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxých v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí oxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxx x xxxxxx xxxx xovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkov Ústavy SR. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjdx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci.
Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxnia (napr. porada a hlasovanie senátu)], a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci. Tiež je limitované nevyhnutnxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx
xxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxných rozhodnutí súdu v danej veci (či už meritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom končí). V týchto prípadoch nie je daný dxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxfozákona vyplýva, že pojmom "informácie o rozhodnutí" sa rozumejú informácie o rozhodnutí vo veci.215)
Cieľom zákonného obmedzenia práva na infoxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx súdu (a orgánov činných v trestnom konaní) a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve.
Tým, že povinné osoby nesprístupňujú inforxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx v trestnom konaní pri ich rozhodovaní (ide napríklad o informácie o postupe vyšetrovania, o úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní). Táto výnimka zx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxh rozhodovacej činnosti, čím je zachovaná verejná kontrola. V súčasnosti prevláda výklad, že výsledkom rozhodovacej činnosti sa myslí konečné rozhoxxxxxx xx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xčakávať prelomenie tohto právneho názoru v judikatúre a príklon k sprístupňovaniu aj právoplatných rozhodnutí, ktoré nemajú za následok koniec konaxxxxxxxx
xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx činnosti súdu by nemali byť považované ani informácie organizačno-technickej povahy, ktoré sa týkajú prejednávania alebo rozhodovania konkrétnehx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxvom chránenými záujmami), informácie kedy a kde sa bude konať pojednávanie, či bolo pojednávanie odročené, či je rozhodnutie právoplatné, alebo či box xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxidelený určitý prípad alebo aká je spisová značka určitého konkrétneho konania.219)
Rozhodovacou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní je xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxtnom konaní je vydanie rozhodnutia, v ktorého výroku orgán činný v trestnom konaní vysloví záver, ku ktorému v priebehu konania dospel. V užšom význame xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx po rozhodnutie vo veci samej.
Poskytovanie informácií x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxu z najzákladnejších zásad trestného konania v demokratickej spoločnosti, neumožňuje orgánom činným v trestnom konaní poskytovať iným ako zákonom uxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxávňuje orgány činné v trestnom konaní ani žiadny iný zákon, ani Ústava SR, ani právo verejnosti poznať podrobné dôvody rozhodnutia, aby si vedela urobix xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxrým je Trestný poriadok. Informáciou o rozhodnutí, resp. o výsledku konania sa preto sprístupňuje verejnosti v súlade s § 6 ods. 1 a 2 Trestného poriadkxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxnaní možno spomenúť aj potrebu implicitného obmedzenia informácií, ktoré majú svoj pôvod v operatívno-pátracej činnosti, a ktorú potvrdil aj Najvyšxx xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxmedzenia prístupu k informáciám je ochrana dôležitých záujmov štátu, a preto povinné osoby pri sprístupňovaní informácií musia zvážiť dôvod neposkyxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx a aby ani nebola porušená prezumpcia neviny. Povinné osoby v takýchto prípadoch musia v rámci správnej úvahy zvážiť, či by poskytnutím informácií mohox xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxj činnosti môžu obsahovať informácie o formách práce kriminálnej polície a o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť polície. Z uvedxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxh v trestnom konaní či iných pracovníkov Policajného zboru SR, a to aj v tých prípadoch, ak nebolo začaté trestné konanie, ak by tým boli ohrozené práva trxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxstné činy alebo zabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajovanosť operatívno-pátracej činnosti má slúžiť aj na zamedzenie úniku informácxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxestné činy, priestupky, resp. disciplinárne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania je vyjadrením reálnej trxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxnalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave, v jej zmenách a voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxosti.221)
Zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí súdov
Formulácia "okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu" oxxxxxxx xx x xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxych rozhodnutí. Súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xx xx xx xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxutia. Ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia.
xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx x xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxhodnutia vydané počas tohto súdneho konania, ktoré boli zrušené, potvrdené alebo zmenené súdom vyššieho stupňa a rozhodnutia, ktoré zrušujú rozhodnxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxrom bola verejnosť vylúčená z pojednávania pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť. Najvyšší súd SR zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplixxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxo spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle (v súčasnosti www.justice.gov.sk).
Význam sprístupnenia súdnych rozhodnutí na ixxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x
xxxxxxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxispeje k stransparentneniu rozhodovania súdov, čím sa ešte viac posilní ochrana pred tajným výkonom spravodlivosti a kontrola zo strany verejnosti;
x
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
x
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxávnych noriem súdmi, slúžiacu nielen na ďalšie vzdelávanie sudcov, či právnej a laickej verejnosti, ale aj na skvalitnenie procesu zjednocovania súdxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x
x
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxiam, osobitne k obsahu odôvodnení, v nemalej miere vytvorí tlak na presvedčivejšie (kvalitnejšie) zdôvodňovanie záverov súdov a zároveň poskytne doxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxtých osôb. Kategórie údajov, ktoré sa z textov rozhodnutí vylúčia, a podrobný postup súdov pri zverejňovaní ustanovuje všeobecne záväzný právny predxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxní súdnych rozhodnutí). Dôvodová správa poznamenáva, že nie je vhodné v texte zákona podrobne vypočítavať druhy informácií, ktoré treba z rozhodnutix xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxpečená ochrana práv a právom chránených záujmov. Vykonávanie úprav v rozhodnutiach nemá za cieľ úplne znemožniť vykonanie stotožnenia konkrétneho kxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxný predpoklad, že pri vynaložení určitého stupňa úsilia osoba prehliadajúca webové stránky za pomoci ďalších zistení z iných verejne dostupných regixxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xvedené je však ľahko realizovateľné aj v súčasnosti, nakoľko pojednávania sú v zásade verejné a vyhlasovanie rozsudku je vždy verejné, napríklad v rámxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxx xxdializovaných káuz je už vopred známe, kto je účastníkom konkrétneho konania, aký je jeho predmet aj skutkové okolnosti.
Súdy sprístupňujú verejnxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xeci samej (a teda aj procesné rozhodnutia). Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov podľa § 8 až 12 Infozákona.
Písmenx xx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxnania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.
Základné usmernenie k tomuto obmedzeniu uvádza dôvodová správa k novele Infozákona č. 3xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxospech Slovenskej republiky napríklad subjektom, ktorý je zúčastnený na zmierovacom, arbitrážnom alebo rozhodcovskom konaní. Ide o konania, ktoré xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxrstva zahraničných vecí č. 420/1992 Zb.), Európsky dohovor o obchodnej arbitráži (vyhláška ministra zahraničných vecí z 3. augusta 1964 č. 176/1964 Zxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxskej republiky, ktoré xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx prípadné sprístupnenie informácie (tretej osobe) by mohlo byť napríklad použité (žalobcom) proti Slovenskej republike ako dôkaz v medzinárodnej arxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxublike (povinným osobám) zamlčať informácie o výsledku konania a o konečnom rozhodnutí, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.
Infoxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxé konanie skončilo a ako sa skončilo. Naopak, informácia o konečnom rozhodnutí je
de facto
aj samotný dokument - konečné rozhodnutie (rozsudok, rozhoxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xozhodnutie vydané a druhá strana sa s ním oboznámi, zaniká dôvod na jeho zatajovanie zo strany povinnej osoby. Druhá strana má všetky relevantné informxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxbou "zneužitia informácií". Takéto zverejnenie či sprístupnenie rozhodnutia nemá vplyv ani na jeho následný prieskum. Na porovnanie, v sporoch podľx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xyť zodpovedný za svoje konanie a tiež to, že zatajovanie porušenia povinností zo strany štátu je v právnom štáte neprípustné.225)
Písmeno f) informáxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxie.
Komentované ustanovenie chráni prírodné hodnoty. Vyzradením informácií ohľadom výskytu chránených hodnôt dochádza k ich ohrozeniu, najmä zaxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxvočícha s cieľom vyhľadať ho, odniesť ho z miesta výskytu a predať ho inej osobe. Zoznam chránených druhov rastlín a živočíchov je ustanovený vo vyhláškx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxody a krajiny v znení neskorších predpisov, a zoznam chránených nerastov a skamenelín je ustanovený vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxx xxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x x xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxrších predpisov.
Obmedzenie je upravené aj v čl. 4 ods. 4 písm. h) Aarhuského dohovoru, podľa ktorého žiadosť o informáciu o životnom prostredí môže xxx xxxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxia vzácnych druhov.226) Rovnako smernica o životnom prostredí v čl. 4 ods. 2 písm. f) uvádza, že členské štáty môžu ustanoviť, že žiadosť x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xnformácie o životnom prostredí týkajú, napríklad miesta výskytu vzácnych druhov. Aj v tomto prípade však smernica o životnom prostredí vyžaduje, aby xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xaždom jednotlivom prípade sa zvažuje verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie. Slovenská republika podxx xxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxedzenie sprístupnenia informácií aj v tomto prípade nie je možné nesprístupniť dokumenty ako celok, ale v súlade s princípom selekcie vylúčiť len také xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxeno g) by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská repubxxxx xxxxxxxx xxxx
xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xákonmi Slovenskej republiky." Rozpor právne záväzných aktov Európskej únie so zákonom bude spočívať v rozpore s nariadeniami (regulations), prameňxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej Európskej únii. Rozhodnutie (decisions) je právny akt záväzný iba pre toho, komu je adresovaný (nxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx zahrnúť do skupiny právne záväzných aktov uvádzaných v komentovanom ustanovení. Odporúčanie (recommendations) nie je rovnako právne záväzné. Umožxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxsko (opinions) predstavuje pre inštitúcie nástroj na vyjadrovanie nezáväzných postojov bez právnych následkov pre jeho adresátov. Stanoviská môžu xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxoviská k pripravovaným právnym predpisom.
Zastávame názor, že text ustanovenia ohľadom medzinárodných zmlúv odkazuje na článok 7 ods. 5 Ústavy SRx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx x medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxmnými osobami, resp. iné kvázimedzinárodné zmluvy (medzi štátmi), svojou povahou súkromnoprávne - obchodné a podriadené konkrétnemu národnému práxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx soukromého práva smlouvu s Českou republikou, xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxnání, překračující zákonný rámec pro výkon státní moci, nemůže vést k omezení ústavního a zákonného práva třetích osob (práva na informace) a správní oxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxdľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxhľadu alebo dozoru. Postup kontroly, dohľadu alebo dozoru upravujú osobitné predpisy (napr. zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx výkonu prebiehajúcej alebo ešte neuskutočnenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončených kontrol, dohľadov a dozorov totiž axxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xohľadu alebo dozoru, ak samozrejme neexistuje iný dôvod ich nesprístupnenia alebo obmedzenia sprístupnenia.
Podľa dôvodovej správy ku komentovxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxtný predpis explicitne ustanovuje ako výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru, a ktoré sú právoplatne ukončené spôsobom, ktorý osobitný predpis ustanoxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxe o uložení sankcie. Ak ide o výkon kontrolnej činnosti, ktorá je podkladom pre začatie správneho konania, ktoré bezprostredne na základe tejto kontroxx xxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxh konaniach.
Najvyšší súd SR povôdne zastával názor, že predmetné ustanovenie musí byť vykladané reštriktívne a informácia sa nesprístupňuje ako xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx x xx xxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxu poskytnúť aj v obmedzenom rozsahu (s uplatnením voľnej úvahy). Takéto sprístupnenie informácií v "obmedzenom režime" sa musí urobiť za podmienok § 1x xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxtokol, v ktorom sú zachytené zistenia alebo samotné rozhodnutie. Nesprístupnené môžu byť iba za situácie, ak by ich sprístupnenie výslovne zakazoval xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxnie Infozákona xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia, alebo objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitnýxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxx xxxľa § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sú objekty osobitnej dôležitosti strategické objxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxfraštruktúry, ktorých poškodenie alebo zničenie obmedzí činnosť ozbrojených síl, alebo chod hospodárstva Slovenskej republiky.231)
Po druhé, x xxxxxx x x xxxx xx x xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxo použiť na naplánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia a tým nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxrými sú napríklad projektový zámer na fyzikálno-technické riešenie jadrového zariadenia v úrovni zadávacieho projektu, predbežná bezpečnostná spxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxcia potrebná k stavebnému konaniu, druh a množstvo rádioaktívnych materiálov určených na prepravu, druh a množstvo jadrových materiálov, ktoré majú xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxvému zákonu uvádza, že všetky obmedzenia prístupu k informáciám v citlivej dokumentácii vychádzajú zo zásady, že neposkytnutie určitých informácii xxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xnformáciám je koncipované odlišne, ako sú vymedzené ostatné obmedzenia v Infozákone. Tento rozdiel spočíva v nesprístupnení celej dokumentácie, a nxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xtorý vychádza z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a ktorý predpokladá obmedzenia len v nevyhnutných prípadoch. Povinná osoba v zmysle tohto ustanovenia nesprístxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xx xxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxcií obsiahnutých v dokumentácii. Zákonodarca pri zásahoch do práv mohol v súlade so zásadou proporcionality subsumovať predmetnú dokumentáciu pod dxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxi. Zastávame názor, že predmetné obmedzenie veľmi pravdepodobne nespĺňa test proporcionality zásahu do základných práv a slobôd, a preto je v rozpore x xxx xx xxxx x xxxxxx xxx
xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxxxxx xx xxď žiadateľ požiadal o sprístupnenie informácií o životnom prostredí, ktoré majú verejné orgány alebo ktoré sú pre ne uchovávané, sprístupnia sa inforxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxodná implementačná správa Slovenskej republiky k Aarhuskému dohovoru rovnako uvádza234), že "informácie, ktoré môžu byť verejnosti utajené sú defixxxxxx xxxxxx x x xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx [...] V čl. 4 ods. 6 Aarhuského dohovoru je však výslovne stanovený nasledovný princíp, ktorý v danom prípade nie je dodržaný: ‚Každá Strana zabezpečíx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxx xx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxmácií, orgán verejnej moci sprístupní zostatok požadovanej informácie o životnom prostredí.' [...] Je zrejmé, že paušálne utajenie uvedenej dokumexxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxácia obsahuje aj informácie, ktorých zverejnenie nemôže ohroziť bezpečnosť verejnosti. Je neprípustné, aby úrady mali možnosť paušálne zamietnuť sxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx] Právo na prístup k informáciám v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru je nutné vnímať aj v súvislosti s čl. 6 ods. 2 a 3 Aarhsukého dohovoru, ktorý ukladá poxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxdovacom procese o životnom prostredí'. Túto povinnosť si však Slovenská republika, na základe vyššie uvedeného, pri povoľovaní jadrových235) zarixxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxironmentálnym informáciám, ako i princíp (ak žiadateľ o informácie žiada dokument obsahujúci niekoľko chránených informácií, nemôže sa odmietnuť sxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxx uplatňovať aj na informácie z dokumentácie týkajúcej sa jadrových zariadení." Predmetné obmedzenie je preto v rozpore najmä s čl. 4 ods. 6 Aarhuského dxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxx x xxxxxx xx x xxxxxxxxx pravidlo selekcie podľa Aarhuského dohovoru a požadovanú dokumentáciu sprístupniť po vyselektovaní konkrétnych nesprístupňovaných informáciíx
x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx, sa vzťahuje nielen na vnútroštátne súdy, ale xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx opatrenia za účelom plnej aplikácie komunitárneho práva." Zároveň v zmysle odbornej literatúry237), "[n]ielen vnútroštátne súdy, ale aj príslušné xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxa" 238). Orgán štátnej správy je povinný neaplikovať vnútroštátnu normu, ak táto odporuje únijnému právu. Tzv. princíp prezumpcie ústavnosti právnyxx xxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx dvora EÚ výslovne stanovuje, že povinnosť uprednostniť právnu normu Európskej únie ako normu vyššej právnej sily sa aplikuje vo vzťahu ku všeobecne záxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xnútroštátny správny orgán240).
K odseku 3
Povinné osoby disponujú rôznymi informáciami, medzi ktoré patria aj informácie im poskytnuté inými osxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxkážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím (implicitné zákonné obmedzenie prístupu k informáciám). Komentované ustanovenie pxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx xx
x xxxxxodušene povedané, ak informáciu možno podľa tohto zákona (Infozákona)241) sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo xxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xloh, keďže nedokáže posúdiť rozsah (ne)sprístupňovanej "cudzej" informácie.
Súvisiace ustanovenia
Súvisiace predpisy
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxnskej republiky;
zákon č. 619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase;
zákon č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska;
zákon č. 527/1990 Zb. o vxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxrobkov;
Dohovor o riešení sporov medzi štátmi a občanmi druhých štátov (oznámenie Federálneho ministerstva zaxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx
JUDIKATÚRA
Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 15. októbra 2014, sp. zn. 11 S 47/2014:
Je nesporné, že predmetná zmluva, ktorú žiadal žalobca sprístxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxvny úkon, ktorý je výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán a obsahuje práva a povinnosti zmluvných strán. Pôvodcom textu zmluvy a informácií v nej oxxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx že žalobca sa nedomáhal poskytnutia informácie, ktorá by bola povinnej osobe odovzdaná osobami, ktorým zákon neukladá povinnosť sprístupnenia infoxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xožiadal), je právne bezvýznamný a nesprístupnenie informácie nemožno odôvodniť ani § 11 ods. 1. písm. a) vyššie citovaného zákona.
Rozsudok Najvyxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxnými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xerejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základnxxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xx xxxx xxxx xx xxx xxxstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx SR z 2. augusta 2011, sp. zn. 3 xxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxia. Takáto informácia nevyžaduje ďalšie spracovanie a pracovník súdu ju môže žiadateľovi poskytnúť jednoduchým nahliadnutím do príslušného súdnehx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxona je v tomto jednoznačná, pričom čl. 2 ods. 2 Ústavy SR ustanovuje, že "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsoxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxx
x xxxxxxx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxx xxx xrávny predpis legálnu definíciu pojmu "rozhodovacia činnosť súdov", resp. "rozhodovacia činnosť orgánov činných v trestnom konaní". Výklad uvedenxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej vexxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie o veci samej."
Senát najvyššieho súdu sa vo svojej rxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx v ktorej riešil aj otázku, či podľa zákona o slobode informácií okrem povinného zverejňovania informácií (§ 5 zákona č. 211/2000 Z.z.) možno ich nezverxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx x x xx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxobode informácií má svoje medze a neznamená, že povinné osoby musia zverejňovať úplne všetko".
V inej veci pod sp. zn. 3 Sži 2/2013 - sprístupnenie návrxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxebiehajúce trestné konanie (aj disciplinárne), rozhodovacia činnosť súdu, plnenie úloh spravodajských služieb, a pod. V týchto prípadoch možno obmxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxúce, či určitá informácia je vlastným produktom daného procesu (napr. disciplinárneho konania), alebo je prevzatá a vyskytuje sa v ňom sekundárne. Ak xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xznikajúcu, ‚nehotovú'. Potom je možné uviesť, že toto sú vlastné charakteristiky informácie, pre ktoré je možné prístup k nej obmedziť."
Za žiadosť o xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxcií z rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní patrí len...osobám v zákone presne uvedeným (napr. nadriadený orgán, súd a pod.).
V danxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxadiska právoplatných meritórnych rozhodnutí. Takáto informácia podlieha právnemu režimu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácixx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxx xx10, sp. zn. III. ÚS 96/2010:
Podľa stabilizovaných právnych názorov ústavného súdu prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a ixxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xj potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať (II. ÚS 28/96, I. ÚS 7/00, IV. ÚS 256/07).
K uplatňovaniu ustaxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x rozširovať informácie môžu obmedziť len zákonom. Termínom "zákon" sa pritom neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale nxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx x
xxxxxxx xxxxxxxx
xxx xx xxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxikatúry tak ústavný súd konštatuje, že zákon o slobode informácií nepokrýva všetky aspekty základného práva na informácie v zmysle čl. 26 ods. 1 ústavyx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxi napĺňaní svojho účelu taktiež predurčiť obmedzenie práva na prístup k informáciám, no len v prípadoch ustanovených čl. 26 ods. 4 ústavy, teda ak ide o oxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xravnosti.
Vo všeobecnej rovine preto ústavný súd uzatvára, že pre obmedzenie základného práva na prístup k informáciám nie sú relevantné len ustanovxxxx x x xx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxedpisov chrániace práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť.
Ústavný súd sa tak stotožňuje s názorom sťaxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx zákona o slobode informácií. Dokazuje to práve aj prípad sťažovateľa.
Zákon o slobode informácií charakterizuje ústavný súd ako právny predpis obsaxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxcia, problém určenia, čo možno považovať za informáciu, ktorú má povinná osoba k dispozícii, a pod.). Aj keď zmyslom a účelom konania podľa čl. 127 ods. 1 xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxj moci pri aplikácii ustanovení tohto zákona, ale v širšom meradle aj pri rešpektovaní základného práva na informácie zaručeného čl. 26 ústavy v procexx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx súd v odôvodnení svojho rozsudku v sťažovateľovej veci poukázal, keď uviedol, že "väčšie množstvo žiadostí, podobných žalobcovej, adresovaných viaxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxavením" orgánov verejnej správy alebo iných orgánov verejnej moci neúmerne veľkým počtom žiadostí zo strany oprávnených subjektov. Následkom takéhxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxejnej moci sú totiž zamerané na ochranu verejného záujmu v jeho rôznych podobách, ktoré naznačuje aj čl. 26 ods. 4 ústavy.
Z uvedeného teda vyplýva, že pxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x úplnej eliminácii reálnej schopnosti povinných osôb plniť verejné úlohy, ktoré im zverujú zákonné právne predpisy. Práve tieto predpisy sa tak stávaxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxx xx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxaný spôsob poskytovania informácií.
Správnosť prezentovaných právnych záverov ústavného súdu potvrdzuje aj jeho judikatúra, podľa ktorej ústava xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy ústavy, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť (II. ÚS 48/97). Všetky základné práva a slxxxxx xx xxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti obmedzenia každého základnéhx xxxxx x xxxxxxx xxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxvného súdu, podľa ktorého obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 ústavy a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxpriamo poukázal na nebezpečenstvo zneužitia na prvý pohľad široko formulovanej zásady, na ktorej je založená koncepcia zákona o slobode informácií, xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxy (II. ÚS 81/99).
Účelom zákona o slobode informácií nie je paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanix xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxe, v akej ich ministerstvo školstva nemalo v originálnej podobe k dispozícii, vyvoláva (aj keď zrejme nie sama osebe) vzhľadom na rozsah požadovaných ixxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxmuto orgánu verejnej správy doručené vo väčšom množstve.
Ústavný súd preto uzatvára, že právny názor najvyššieho súdu nie je arbitrárny ani zjavne nexxxxxxxxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xx xxež vedomý, že určiť mieru požiadaviek na poskytnutie informácií, ktoré ešte nevyvolávajú nebezpečenstvo znefunkčnenia konkrétnej povinnej osoby, xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xšeobecných súdov za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy (I. ÚS 4/00), možno o ústavne relevantnej svxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 48/02).
V tomto prípade najvyšší súd svojím právnym záverom podľa názoru ústavného súdu nepoprel poxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx školstva jeho žiadosti vyhovieť. Niet totiž pochýb (a to v podstate nepoprel ani sám sťažovateľ), že vybavenie sťažovateľovej žiadosti spôsobom v nej xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx za rešpektovanie sťažovateľovho základného práva na informácie vylučuje reálnosť konštatovania porušenia jeho označených základných práv po prípxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx x xxx xx xxs. 1, 4 a 5 ústavy tak ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Berúc do úvahy úzku spätosť tvrdení sťažovateľa, ktorými xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy zaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy na strane druhej, ústavný súd konštatuje, že ústavne xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxššieho súdu pri preskúmavaní napadnutého administratívneho rozhodnutia, vyžadujúceho dôsledné rešpektovanie ustanovení piatej časti Občianskexx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xrerokovaní predloženej sťažnosti k záveru o vylúčení akejkoľvek možnosti konštatovania porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 46 oxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxžnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími požiadavkami formulovanými sťažovateľom v sťažnostnom petite.
Rozsudok Najvyššieho súdu Sx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxx x xxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxho môže každý nazrieť a robiť si z neho výpisy. Údaje zo zoznamu podnikateľov podľa § 131 písm. a) až d) uverejní úrad na svojej internetovej stránke. Podxx x xxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxil. Ak ich podnikateľ v určenej lehote nedoplní, úrad konanie zastaví a žiadosť mu s prílohami vráti.
Zákon o verejnom obstarávaní pritom neukladá povxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx x xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxeruje k uľahčeniu administrácie verejných obstarávaní.
Listiny požadované ako povinná príloha žiadosti podľa § 129 ods. 1 zákona o verejnom obstaráxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxteľov nezakladajú podnikateľovi povinnosť ich predloženia. Preto v prípade nepredloženia listiny alebo jej nedostatku, ktorý žiadateľ neodstránix xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxý, že zastavenie konania nemožno vnímať ako sankciu za nesplnenie zákonom uloženej povinnosti. Ide o následok nedostatku procesných podmienok pre tox xxx xxxx xxxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxní podľa § 26 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní (pozri § 130 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní). Takáto sankcia by bola navyše nelogická, pretože nxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxstavenie konania o žiadosti o zápis do zoznamu podnikateľov nevylučuje podnikateľa z účasti na verejnom obstarávaní.
Preto vo vzťahu k zoznamu podnixxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx x xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxormácie - listiny podľa § 129 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Tieto sú odovzdávané na báze dobrovoľnosti, ktorou sa spravuje celý proces zapisovaxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx, a bez výslovného alebo tacitného súhlasu dotknutej osoby nemôžu byť ďalej sprístupnené.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 26. apríla 2007x xxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xx xxxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxrmace povinnému subjektu dle zvláštního zákona. Pokud je v tomto světle aplikováno zmíněné ustanovení na poskytování informací, které byly povinnémx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxací. Ustanovení § 11 odst. 2 písm. a) a § 11 odst. 3 si pak již navzájem nebudou konkurovat, ale naopak se doplňovat. Mimo to takový výklad mnohem lépe odpxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxx xxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxe uzavřít, že městský soud nesprávně interpretoval ustanovení § 11 odst. 2 písm. a) zákona č. 106/1999 Sb., námitka vznesená stěžovatelem dle § 103 odstx x xxxxx xx xx xx xx xxxx xxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxmace z důvodů podle § 11 odst. 2 písm. a) zák. č. 106/1999 Sb. o svobodném přístupu k informacím, t.j. že informace byla předána povinnému subjektu osoboux xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxti.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 28. augusta 2013, sp. zn. 1 As 73/2013 - 36:
Povinnost fyzické nebo právnické osoby, která žádá o udělenx xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxlady k zajištění výkonu licencované činnosti [stanovenou § 5 odst. 3 ve spojitosti s § 7 odst. 4 zákona č. 458/2000 Sb. o podmínkách podnikání a o výkonu sxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxedků uloženou zákonem, ve smyslu § 11 odst. 2 písm. a) [zákona]. Pokud tedy na informace obsažené v uvedených dokladech nedopadá některá z dalších výlux x xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxt.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. septembra 2004, sp. zn. 1 S 166/2003:
... je nesporné, že žiadosťou dotknuté pozemky boli majetkom obcx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xkon, obsahujúci práva a povinnosti zmluvných strán, a preto text zmluvy v žiadnom prípade nie je informáciou odovzdanou povinnej osobe treťou osobou. xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx v rovnakej miere jedna aj druhá zmluvná strana. Práva a povinnosti obsiahnuté v zmluve totiž vznikli až v okamihu prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Z xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxo povinnosť zákon neukladá, a preto je poukazovanie na § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx právne bezvýznamné... Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcom požadované informácie sa týkajú nakladania s majetkom obce, a preto sa obmedzenie podľa § xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxx xx xalobca domáhal sprístupnenia kópií ponúk všetkých účastníkov konania, vrátane všetkých dokumentov, ktoré mali byť súčasťou ponuky, Najvyšší súd SR xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx
Správny orgán prvého stupňa vyhlásil dňa 20.10.2009 výberové konanie, účelom ktorého bolo vybrať najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy na dlhodobx xx xx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxky s požadovanými prílohami (podľa podmienok vopred určených správnym orgánom). S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona o majetku obcí a záxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x zmysle § 11 ods. 2 Zákona, a to práve majúc na zreteli dôvod ich poskytnutia správnemu orgánu - účasť vo výberovom konaní, výsledkom ktorého bola zmluva x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxo považovať za informáciu o nakladaní s majetkom mesta v zmysle § 11 ods. 2 zákona. Sprístupnením len tejto zmluvy samej osebe sa nemožno v potrebnom rozxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxo informácie, ktoré mal konajúci k dispozícii, posúdením ktorých dospel k záveru, že určitá ponuka je najvhodnejšia, je potrebné zaradiť do okruhu infxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxil nie so súkromným majetkom, preto je namieste požadovať pri takomto hospodárení čo najširší okruh sprístupňovaných informácií, keďže len ich sprísxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx vo verejnej správe. Pokiaľ správny orgán sprístupnil informácie o ponukách jednotlivých uchádzačov (vypísaním údajov), avšak pre sprístupnenie týxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxo postup nevyplýva zo žiadneho predpisu. Naviac takýmto postupom došlo k situácii, že aj uchádzač, ktorý bol vo výberovom konaní úspešný, odmietol posxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxdnotené ako najvhodnejšie. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že na základe zákona sa nemožno domáhať informácií, ktorými povxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xúd SR za dôvodnú, nakoľko žiadosť o informácie nebola podaná v súvislosti s vydávaním individuálneho správneho aktu, ale v súvislosti s verejnou obchoxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxrmačnou povinnosťou a na rozdiel od povinných osôb podľa § 2 ods. 1 zákona nesprístupňuje len informácie o svojej rozhodovacej činnosti. Argumentácixx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx obranu žalovaného, nakoľko tieto neboli v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené ako dôvod nesprístupnenia požadovaných informácií. Na základe vyšxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xx/2012:
Preto vo vzťahu k zoznamu podnikateľov vedenému žalovaným podľa § 128 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní je podnikateľ vždy osobou, ktorej xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xtorou sa spravuje celý proces zapisovania do tohto zoznamu. Následne sú informácie nachádzajúce sa v zozname podnikateľov informáciami podľa § 11 odsx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxho súdu v Trenčíne z 23. apríla 2014, sp. zn. 13 S 94/2013-56 (preskúmava Najvyšší ssúd SR):
[právny audit] nemá atribúty autorského diela. [...] [S]kuxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xedinečné a nemôže pochádzať od nikoho iného, ako práve od autora. Ak od odlišných osôb môže pochádzať zhodný výsledok duševnej činnosti, nejde o autorsxx xxxxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x x xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xbec Moravany uznesením obecného zastupiteľstva schválila rekultiváciu skládky, rozhodla o využití územia pre parcelu č. 2114 v k. ú. Moravany na skláxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxa je aj súčasťou administratívneho spisu, preto nemôže byť predmetom ochrany autorského práva v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona o informáciách. K takxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xx xxxx xxx xxx xx x xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxkurátor v Michalovciach v upozornení prokurátora z 08.6.2010 č. Pd 22/10-12, ako aj v proteste z 20.9.2010 č. Pd 69/10-5. Na základe uvedených skutočnoxxx xxx xxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxtokópie dokladov projektovej dokumentácie týkajúce sa uzatvorenia a rekultivácie skládky v obci a výkaz výmer x xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx nie je chránená zákonom č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve, nakoľko obec Moravany uznesením č. 16/2004 schválila rekultiváciu skládky W. v Obci Moravxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xx xxxx x xx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxojektu investovala aj vlastné prostriedky teda ich hradila z majetku obce, a preto je aj majiteľom predmetnej dokumentácie. Projektová dokumentácia xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx poskytnúť informáciu žiadateľovi tak, ako ju žiadal.
Rozsudok Krajského súduv v Trenčíne zo 4. júla 2012, sp. zn. 13 S 126/2011:
Súd neakceptoval txxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x x xxxxxxxxxo zákona, a ak správnou úvahou dospel k záveru, že ide o autorské dielo, nemohol ju predložiť súdu. Tiež nebolo možné akceptovať názor žalovaného, že súd xxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxa podľa svojej úvahy požadovanú informáciu244) obmedziť, resp. nesprístupniť s poukazom na § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. s tým, že inforxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx by sa nemohla domôcť svojich práv na slobodný prístup k informáciám zaručených Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd. Rozxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xprístupnenia požadovanej informácie z hľadiska ochrany autorských práv.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2014, sp. zn. 3 Sži 28/2013:
xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx, a preto v spojení s ďalšími aj nepatrnými znakmi môže byť naplnená určiteľnosť osoby. Tá je daná v tom prípade, ak by údaje boli už v takom súhrne, že dotknxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxnistratívneho spisu je kópia rozhodnutia predsedníčky Krajského súdu v Prešove [...], z ktorého odôvodnenia vyplýva, že informácie zo súdnych regisxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxhým postupom vie informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa zlustruje Register C, resp. Ro, všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xnformáciou, s ktorou môže žiadateľ pracovať. Získaný zoznam môže povinná osoba upraviť vymazávaním tých konaní, o ktorých sa domnieva, že sa netýkajú xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxx/2000 Z.z. ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzicxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnixxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkox xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxvanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé prxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej pxxxxxx xxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxí v priebehu konania [do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania (napr. porada a hlasovanie senátu)], a to v záujme objektivity a xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod.
Iná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t.j. konečných xxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxx na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane oxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx k informáciám. Z logického a systematického výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že pojmom "infxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxrístupnenie akejkoľvek informácie (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), v predmetnej právnej veci nezverejnenie rozhodnutia o odmietnutí poxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xozorujúcim prokurátorom) nezodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxých súdov sa vyvinula právna koncepcia implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, ktorú formulovali súdy vo svojich rozhodnutiach. Napríklad xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xúd uzatvára, že pre obmedzenie základného práva na prístup k informáciám nie sú relevantné len ustanovenia § 8 až 11 zákona o slobode informácií explicxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť.
Ústavný súd sa tak stotožňuje s názorom sťažovateľa, že zákon o slobode informácií je výrazxx xxxxxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxnu koncepciu možno nájsť aj v ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu napríklad z 21. apríla 2010, sp. zn. 5 Sži 4/2009: "Riešiac tiež otázku, či podľa záxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxedzenia k ich prístupu podľa § 8 až 13 zákona č. 211/2000 Z.z., Najvyšší súd Slovenskej republiky má zato, že aj extenzívny výklad zákona o slobode informxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxlobca, by znamenalo, že akákoľvek tretia osoba by mala mať právo domáhať sa vydania dokumentov aj z neverejných rokovaní, teda napríklad aj z rokovania xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxx x x xxxxxxxxí jeho sudcov v znení neskorších predpisov) či neverejných porád senátu súdu a pod. Takýto rozširujúci výklad nezohľadňuje v systematike právneho porxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxtavný súd svojím uznesením zo 7. decembra 2010, sp. zn. II. ÚS 514/2010, podanú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú a rozhodnutie najvyššieho xxxx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xapríklad z 11. februára 2014, sp. zn. 3 Sži 29/2013, z 9. decembra 2010, sp. zn. 8 Sži 2/2010, z 31. júla 2013, sp. zn. 6 Sži 8/2012.
Skutočnosť, že ústavný sxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxe aj na zákazy z iných právnych predpisov verejného práva, potvrdzuje súdnu prax, ktorá je v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu označená ako implixxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxané žalobami nielen laickou verejnosťou, ale aj odbornou verejnosťou, ktorej právne vedomie vychádza z princípov právneho normativizmu x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xrávna dilatácia je pojem prevzatý z mechaniky a analogicky aplikovaný na právny poriadok. "...Aby fyzikálne a mechanické danosti konkrétneho materixxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxže zväčša predstavujú alebo vytvárajú slabé miesto konštrukcie." Právny pozitivizmus a normativizmus svojimi rigidnými prvkami, ktoré samy osebe sx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxku najvyššieho súdu, nepriamo potvrdil správnosť právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý ústavný súd nepovažuje za arbitrárny a nepociťuje potrebu xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxcitné obmedzenie prístupu k informáciám môže vyplývať aj zo zachovania princípu dobrej verejnej správy (RUMANA, I., ŠINGLIAROVÁ, I. Judikatúra vo vexxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx
xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxný na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, pri ktorých to xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxx xxedpisov verejného práva. V tomto prípade vláda, ktorá pripravuje návrhy zákonov, bola konfrontovaná s tým, že "žiadateľ o informáciu iba chcel, aby vlxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxriktne spôsobom a v rozsahu zákona. Takýto izolovaný prístup k výkladu a aplikácii zákona nie je možný, pretože zákony pôsobia v systéme právneho poriaxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxdku. Z tohto dôvodu bola súdmi deklarovaná koncepcia implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, ktoré vyplýva aj z iných právnych predpisov, o kxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx zákazy musia poznať, keďže od nich sa už vyžaduje právne myslenie v systéme práva. Keď je určité konanie neverejné, je odporujúce elementárnej logike, xxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxátu v súdnych veciach boli verejne prístupné, keďže zákon o slobodnom prístupe k informáciám to výslovne nezakazuje (RUMANA, I., ŠINGLIAROVÁ, I. Judixxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx
xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxí povinnou osobou nie je možné zákon č. 211/2000 Z.z. aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné aj vyhodnotiť, či sa sprístupnením inforxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx. Vyzradením informácií získaných operatívno-pátracou činnosťou by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu. Legitímny dôvod obmedzenix xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xnformácie, ktorý spočíva v záujme štátu na tom, aby poskytnuté informácie neohrozili objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie a aby ani xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xx xx xxxxxx xxxozené objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.
Výsledky operatívno-pátracej činnosti môžu obsahovať informácie o formách práce krxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxípade videl legitímny záujem na odoprení poskytnutia informácií. Nie je vhodné, aby boli zverejnené informácie o činnosti orgánov činných v trestnom xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xx xx x xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xlebo schopnosť orgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxného zboru SR.
Podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný, zažurnalizovaný administratívny spis, na základe xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx x xxx nesmú nachádzať osobitne bez toho, aby boli jednotlivé listiny administratívnym orgánom zažurnalizované a zviazané. V prejednávanej veci predložexx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx xx xxxxx xxorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia a pre ktorú by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť. O takýto prípad absolútne nejde. Sexxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx pretože úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál vo veci zlepšuje procesné podmienky pre efektívne vedenie súdneho preskúmavacieho konaxxxx
xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxeriálom nedisponoval. Dôkazné bremeno v niektorých prípadoch nie je možné objektívne splniť, žalobca však ani v správnom, ani v súdnom konaní nepredlxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xx xx x xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxyhodnosti", "Odhodlanie je možno jediné, čo nechýba vyšetrovateľom Gorily"]. Z uvedených článkov však nie je možné zistiť, či je verejnosti prístupnx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxsudku ESľP vo veci Sunday Times proti Spojenému kráľovstvu č. 2 z 26. novembra 1991, sťažnosť č. 13166/87, a teda, že záujem na ochrane informácií pôvodnx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxx xlohou správnych orgánov v rámci správnej úvahy posúdiť, či materiál, ktorý sa šíri verejnosťou, je totožný s požadovaným materiálom, a či je ho z toho dôxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx x x xxxxx 1 zákona č. 106/1999 Sb. o svobodném přístupu k informacím musí být určitá skutečnost za obchodní tajemství výslovně označena již před doručením žádosxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xa s poskytnutím informací nesouhlasí. Tento právní názor nemůže obstát. Smlouva je dvoustranným právním aktem, a lze jen obtížně tvrdit, že její obsah xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxokazatelně obsahujících informace poskytnuté pouze druhou smluvní stranou, výjimce podle ustanovení § 11 odst. 2 písm. a) zákona o svobodném přístuxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxzuje jenom proto, že si smluvní strany sjednaly zachovávání důvěrnosti co do obsahu a podmínek smlouvy. Na takový případ ovšem výjimka chránící informxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxvat své závazky z mezinárodního práva. Nejvyšší správní soud tento argument posoudil jak z hlediska mezinárodního, tak českého práva.
V prvně jmenovxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx
xxxxx xxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxvající z mezinárodních smluv, kterých je stranou. Stát se nemůže zprostit mezinárodněprávního závazku ani odvoláním na zásady své ústavy, a nemůže se xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxními zákony, nebo rozhodnutím jeho soudů.
Ve vztahu k projednávané věci je třeba také zmínit, že uzavírání tajných dohod nemusí být samo osobě v rozporx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxlouvu, nebo připojit tajné dodatky k veřejné smlouvě, z důvodů bezpečnostních, vojenských, či ekonomických. Ačkoliv se mezinárodní smlouvou nelze vxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xistiny základních práv a svobod užší, a vyplývá z ní především právo na svobodu projevu, nikoliv striktně formulované právo na získávání informací o čixxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxý se bezprostředně opírá o článek 17 Listiny základních práv a svobod, by bylo porušením mezinárodněprávních závazků České republiky, pokud text smloxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xráva, zejm. pak ústavního pořádku.
V době rozhodování správního orgánu vycházela Česká republika z dualistické koncepce vztahu národního a mezinárxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xyla přiznána bezprostřední závaznost a přednost před zákonem. Za situace, kdy je Česká republika svrchovaným státem, jehož normy ústavního pořádku, xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxáva ve vnitrostátním právním řádu, a míru vázanosti jednotlivých orgánů státní moci, včetně moci soudní, předpisy vnitrostátního a mezinárodního prxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxbliky.
Ústavněprávní prostředí ovšem doznalo od okamžiku rozhodování žalovaného nezanedbatelné změny. Jakkoliv Česká republika neakceptovala dxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxzinárodního práva tak možná odpovídá situaci ve světě, nikoliv však v České republice), učinila významný posun, a článkem 10 ústavy, ve znění účinném ox xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxská republika vázána.
Specifické postavení v rámci právního řádu pak požívají také mezinárodní smlouvy, kterými v souladu s článkem 10a ústavy Česká xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxx xxx xl. ÚS 50/04, a nález Ústavního soudu ČR ze dne 3.5.2006, sp. zn. Pl. ÚS 66/04). Článek 1 odst. 2 ústavy nyní také obecně deklaruje vůli České republiky dodrxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxat mezinárodní závazky, jimiž je Česká republika vázána, přičemž zařazení do úvodního článku ústavy představuje základní výkladové pravidlo, v jehox xxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxx xxdnocení v posuzované věci může něco změnit nová právní úprava postavení mezinárodních smluv v českém právním řádu.
Vycházeje z předpokladu, že předmxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxnutí ochrany ustanovení o důvěrnosti v předmětné smlouvě vyplývá z článku 1 odst. 2 ústavy. Takový postup by ovšem znamenal, že soud přizná přednostní axxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xx xx xxxxx stalo zbytečným nejen ustanovení článku 10, ale do značné míry i článku 10a ústavy, a soud by pouze na základě článku 1 odst. 2 ústavy, použitého nikoliv jxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxx
xxxledně uplatnil monistickou koncepci vztahu mezinárodního a vnitrostátního práva. Takový postup by byl nejen
contra legem
, ale zjevně protiústavní, x x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxoto uzavírá, že i za současného znění ústavy musí ustanovení zákona o svobodném přístupu k informacím převážit konkurující ustanovení Dodatku č. 2 o důxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx podstatných ustanovení smlouvy s ohledem na její předmět a cíl) dává poškozené straně právo dovolávat se ukončení platnosti smlouvy, nebo jejího suspxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxávní formu podmiňující závaznost pravidla chování, je s to při svém porušení vyvolat právní odpovědnost. Je přitom irelevantní, že se jedná o porušení xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxským právním řádem vést ke vzniku mezinárodněprávní odpovědnosti České republiky. Snaha napravit pochybení při sjednávání smlouvy později, např. v xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxemicky lze vznést také otázku, zda po sjednávání smlouvy v režimu utajení nebylo vhodné stejným způsobem zabezpečit za účelem splnění mezinárodněpráxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxněprávního závazku České republiky (srov. nález Ústavního soudu ČR ze dne 11.2.2004, sp. zn. Pl. ÚS 31/03, č. 105/2004 Sb.). Podrobnější úvaha na toto txxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxů o Smlouvě o postoupení pohledávky, navazující na Dodatek č. 2. Stejně jako v předchozím případě, i zde se argumentace pro neposkytnutí informace vyvíxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxkým právním subjektem; její režim tedy plně podléhá normám českého právního řádu.
Správní rozhodnutí I. stupně odmítá poskytnutí informací s poukazxx xx x x xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xajemství. Smlouva se prý navíc netýká používání prostředků státního rozpočtu a nevztahuje se na ni proto ustanovení § 9 odst. 2 zákona o svobodném přísxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxy prozradit třetí osobě předmět a obsah smlouvy. Ochrana obchodního tajemství se odvozuje od požadavku druhé smluvní strany. I rozhodnutí o rozkladu sx xxx xxxxx x xxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xperace, ustanovení zamezující riziku dovozu elektrické energie do České republiky a do zemí západní a střední Evropy, ustanovení zamezující riziku pxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx osobám. Žalovaný požádal druhou smluvní stranu o souhlas se zveřejněním smlouvy, ale obdržel negativní stanovisko s tím, že zveřejnění obsahu smlouvx xx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxvní strany neprozrazovat předmět a obsah smlouvy třetím osobám, souvisí s ochranou obchodního tajemství a požívá příslušné ochrany podle zákona o svoxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x lze jen obtížně tvrdit, že celý její obsah je obchodním tajemstvím jedné ze smluvních stran. Teoreticky by bylo možné uvažovat o podřazení některých čáxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx ovšem ani netvrdí, že by smlouva takové části vůbec obsahovala (obsah smlouvy, jak jej žalovaný ve vyjádření k žalobě parafrázuje, se zdá nasvědčovat sxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxního tajemství se tak zřejmě odvíjí až od stanoviska druhé smluvní strany k možnému zveřejnění obsahu smlouvy. V tomto směru není závěr žalovaného spráxxxx
xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx x x xxxxx x x x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx být určitá skutečnost za obchodní tajemství výslovně označena již před doručením žádosti o poskytnutí informace, v opačném případě je namístě rozhodxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx xxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxu naplněny jeho materiální pojmové znaky ve smyslu § 17 obchodního zákoníku. Žalovaný by tedy pro udržení svého stanoviska musel prokázat, že smlouva xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxí, je z hlediska povinností žalovaného zcela irelevantní. Na prvním místě je třeba vyslovit pochybnosti o existenci takového dokumentu, a i v případě jxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxe, že i v případě, kdyby smluvní strany skutečně uzavřely takový dodatek, jednalo by se o skutečnost z hlediska posuzované věci právně nepodstatnou. Obxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxx x xxxxxxx xl. 2 odst. 3 Listiny základních práv a svobod). Proto je zásadně přípustné, nestanoví-li zákon jinak, aby si osoby soukromého práva sjednaly při uzavíxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxonných mezích (čl. 2 odst. 3 ústavy, čl. 2 odst. 2 Listiny základních práv a svobod). Stanoví-li proto zákon výjimku z obecné povinnosti správního orgxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxromého práva smlouvu s Českou republikou, reprezentovanou správním orgánem, musí zásada obecného omezení státní moci převážit nad zásadou obecné voxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xednu z nich. Za těchto podmínek smluvní ujednání, překračující zákonný rámec pro výkon státní moci, nemůže vést k omezení ústavního a zákonného práva txxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxx xvých úvahách nepřehlédl novelu zákona o svobodném přístupu k informacím, provedenou zákonem č. 61/2006 Sb. Klíčovým se v tomto kontextu jeví předevšíx xxxxxxxxxx x xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxmace soud přezkoumá, zda jsou dány důvody pro odmítnutí žádosti. Nejsou-li žádné důvody pro odmítnutí žádosti, soud zruší rozhodnutí o odvolání a rozhxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx x xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xři přezkumu správního rozhodnutí a posuzování otázky, zda v něm uvedená argumentace obsahuje relevantní důvody, pro které mohl správní orgán negativxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx povinnost aktivně vyhledávat možné důvody relevantní pro odepření informace. Takovým postupem by porušil nestrannou roli v řízení, a stejně jako je pxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxx x xx xx xxxx
xxxxx xxxxxx x 16 odst. 4 zákona o svobodném přístupu k informacím se odvíjí od přezkoumatelnosti napadeného rozhodnutí. Jinými slovy, soud věcně zhodnotí důvody pxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx rozhodnutí a nařídí správnímu orgánu, aby informaci poskytl. Tento postup může ovšem zvolit pouze tehdy, lze-li správní rozhodnutí a jeho důvody přezxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxvení § 16 odst. 4 zákona o svobodném přístupu k informacím i na případy, kdy je správní rozhodnutí rušeno pro nepřezkoumatelnost spočívající v nedostaxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxí orgán proto musí informaci poskytnout.
Nejvyšší správní soud se přiklonil k prvnímu možnému výkladu. Existence § 16 odst. 4 zákona o svobodném přísxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xovelou soudního řádu správního, a kterou je nutno použít v souladu se zásadou lex specialis namísto obecné úpravy soudního řádu správního, zavádí apelxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxiústavní. Z článku 36 odst. 2 Listiny základních práv a svobod ani z jiného ustanovení ústavního pořádku nelze zejména požadavek výlučně kasačního prixxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxně vypustit z návrhu zákona ustanovení § 16 odst. 4. Poslanecká sněmovna návrh neakceptovala a zákon schválila v původní podobě. V současné době analyzxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxádat jej restriktivně. Jednota a vnitřní nerozpornost právního řádu jsou totiž jedním z úhelných principů právního státu.
Nejvyšší správní soud si jx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxeno teprve v rámci pozměňovacích návrhů v Poslanecké sněmovně. Zařazení ustanovení bylo vyvoláno potřebou reagovat na praxi některých správních orgxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxrmaci vždy znovu odepřely pouze s pozměněným právním odůvodněním.
Nové právní prostředí právě popsané nejspíše může x xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxti správních rozhodnutí - k dalšímu vývoji judikatury směrem spíše ke druhému shora nastíněnému výkladu, jinak řečeno, i v takovém případě soud může poxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx, že informácia týkajúca sa výkonu kontroly nie je totožná s informáciou, ktorá je predmetom kontroly. Práve naopak, vzhľadom na to, že žalobca požadovxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxx x xxxhodnom čase predmetom výkonu kontroly, stali sa informáciami vylúčenými zo sprístupnenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. g) zákona o slobode informácií. Najxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxhodnom čase k dispozícii, muselo by ich zverejniť. Vzhľadom na to, že v rozhodnom čase sa stali predmetom výkonu kontroly zo strany žalovaného, stali sa xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx x xx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxácií sú povinnými osobami štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodoxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx xxx x xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxaľ sa teda žalobca u žalovaného domáhal poskytnutia informácie týkajúcej sa činnosti tretieho subjektu, ktoré sa nijako nedotýkali sféry žalobcu a nexxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xx x xxxxodnom čase boli ako predmet kontroly vylúčené zo sprístupnenia, ale žalovaný ani nie je a nebol osobou povinnou sprístupniť ich, pretože ide o informácxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx Krajského súdu v Bratislave zo 4. júna 2013, sp. zn. 5 S 180/2012:
Súd sa však nestotožnil s námietkou žalobcu, že v danom prípade bola žalovaným nesprávxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xoncentrácií nie je výkonom dohľadu na účely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Tu sa súd plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že zo stranx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxanovený priamo § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Nejde ani o popretie poslania a zmyslu zákona o slobode informácií, keďže tento obmedzenie príxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov ustanovenie § 8 a nasl. zákona o slobxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxisov. Táto skutočnosť však nijako nevylučuje využitie (po splnení zákonných predpokladov) právneho inštitútu nahliadnutia do spisu podľa správnehx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxormacím z informační povinnosti vylučuje právě ty informace, které kontrolní orgán získá v průběhu provádění kontroly od jiných osob (podklady). Povxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx mohou však být takového charakteru, že jich sice lze využít ke splnění účelu kontroly, jejich zveřejnění nicméně může mít negativní dopady do sféry třexxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxa kontrolní závěry vtělené zpravidla do protokolu či jiného dokumentu, který povinný subjekt sám vytvořil. Při vyřizování žádosti tak, s ohledem na znxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxnou, osobou.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 2. apríla 2013, sp. zn. 20 S 89/2012:
Krajský súd v Žiline poukazuje na znenie § 11 ods. 1 písm. h) zákoxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxx xx xx xxxormácia týka výkonu kontroly, čo v danom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, je možné, aby povinná osoba sprístupnenie takejto informácix xxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xajvyšší súd SR vo svojom rozsudku, sp. zn. 3 Sži 1/2012, z 10. mája 2012, keď v odôvodnení uviedol, že správny orgán v ďalšom konaní využitím možnosti aplixxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxbo obmedziť žiadané informácie musí byť preukázaná mimo ďalších pochybností. Evidentne teda Najvyšší súd SR pripustil, že aj v prípade, ak sa informácxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxti tomu však v napadnutom rozhodnutí správny orgán kategoricky uviedol, že keďže ide o informácie ohľadom výkonu kontroly, už pre túto skutočnosť nie jx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxé vôbec, a prečo neprichádzalo do úvahy ich sprístupnenie sčasti, t.j. obmedzenie sprístupnenia informácie. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, žx x xx xxxx x xxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx x xx xxxx x xxxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxlicitne neuvádzal, že ak sa informácia týka výkonu kontroly, je možný len jeden spôsob, a to nesprístupnenie informácie. Vždy tu bola možnosť aj obmedzxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xbsentuje. Žiadateľ nemá xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xx xxxx x xxxx xxxx xxxx xx xxxxxx xx xx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xnformácií alebo priamo na nesprístupnenie informácií), okrem informácií o výsledku kontroly, ale musí byť zrejmé, prečo mu nebolo vyhovené vôbec, kex xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxávneho poriadku - najmä aké úvahy správny orgán viedli k úplnému nesprístupneniu informácie). Z tohto uhla pohľadu je teda napadnuté rozhodnutie nedxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxcie sa týkali výlučne výkonu kontroly, nie majetkových práv, a preto ich správny orgán nesprístupní. Z tohto dôvodu bolo potrebné napadnuté rozhodnutxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxx x xxxxx xx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxx xxx x xxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxATOM, ES) č. 2185/96 z 11.11.1996 informácie oznámené alebo získané akoukoľvek formou v zmysle tohto nariadenia podliehajú profesionálnemu tajomstxx x xx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxnoveniami platnými pre inštitúcie spoločenstva.
Takéto informácie smú byť oznámené len osobám v rámci inštitúcií spoločenstva alebo členských štáxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxjmov spoločenstiev vo všetkých členských štátoch. Ak chce niektorý členský štát využiť informácie, ktoré získali úradníci v rámci svojej právomoci axx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx x xxxx x xx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxcia získaná.
V preskúmavanej veci je kľúčovou odpoveď na otázku, či povinná osoba môže nesprístupniť informáciu o výsledku kontroly vykonanej inšpexxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx x xx xxxx x xxxxx xx x xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx x xxxxxxxxxx xxxx x. 2185/96. [...]
Postup pri sprístupňovaní informácií o kontrole upravuje § 11 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Je nevyhnutné rozlišovať medzi infxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxzhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ktoré je povinná osoba povinná sprístupniť, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné xxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx nevyplýva, že informácie o výsledku kontroly vykonanej Komisiou nie je možné nesprístupniť. Nariadenie Rady č. 2185/96 v čl. 8 bod 1 chráni informácie xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxerou a inými podvodmi (ide o informácie získané v rámci výkonu kontroly), nie však výsledok kontroly.
Rozsudok Najvyššieho xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxrmácií na zverejnenie výsledku kontroly vykonanej vo vzťahu k mestu Čadca, v ktorej žalobkyňa nebola kontrolovaným subjektom. V napadnutom rozhodnxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxx x xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxupniť informácie na základe zákona o slobode informácií.
Krajský súd a správne orgány, so závermi ktorých sa krajský súd stotožnil, svoje rozhodnutix xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxedku kontroly, ale priamo preskúmavaných listinných dôkazov, čo je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 4 zákona č. 39/1993 Z.z., v zmysle ktorého sú kontroxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxým bol zrušený rozsudok najvyššieho súdu, Ústavný súd SR uviedol: "Podľa názoru ústavného súdu zákon č. 211/2000 Z.z. v označenom ustanovení [§ 11 odsx x xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxitia správnej úvahy."
Najvyšší súd postupujúc v intenciách nálezu ústavného súdu v ďalšom konaní poukazuje na to, že úlohou správneho orgánu bolo pouxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxäzných právnych predpisov pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom vo vybraných mestách okresu, pri ktorej zamestnanci žalovaného vychádxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx k nej, a ktoré zasahovali do jej majetkových práv v tej časti, v rámci ktorej Najvyšší kontrolný úrad zisťoval majetkovú účasť mesta Čadca pri zvyšovaní xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xískala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona, podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. Všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadovanx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxúc z nálezu ústavného súdu, ním naznačených východísk a s poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že správny orgán sa v konaní dostatočne nevysxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx jej základného imania. Treba však poznamenať, že oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinnx xxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxbra 2011, sp. zn. 3 Sži 4/2011:
Podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nespxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxm výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúrx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxnom týmto zákonom.
Pokyn prokurátora treba považovať za informáciu týkajúcu sa rozhodovacej činnosti prokuratúry, ktorá je obsiahnutá v spise, ktoxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxval dozor, je možné poskytnúť informácie len v rozsahu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z.z. a nie podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona, xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxx x xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxu vedenou na Okresnej prokuratúre Bratislava I - sa týkali výkonu dozoru prokuratúry podľa § 20 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a na základx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xx xxxxxxx xxxpad žalovaný aplikoval ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ide o nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spôsobuje nezákonnosť napadnutéhx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxk dodať, že poznámka pod čiarou nemá normatívny charakter a slúži len na spresnenie výkladu ustanovenia zákona (bližšie pozri aj Zbierku stanovísk Najxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxnie § 11 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, keďže v poznámke 24b pod čiarou viažucou sa k písmenu g), sú osobitné predpisy uvedené len po uvádzacom slove: xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xx xx xxxxnom č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2012, sp. zn. 8 Sži 7/2012:
Podľa § 6 ods. 1 Trestného poriadku orgáxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxx x xxxxxxxxxo ustanovenia pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť oxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxsti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxtného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému. Uznesenie policajta treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.
Ústava v čl. 26 ods. 1 xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxx byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (pozri nález Ústavného súdu SR z 28. júla 2007, sp. zn. I. ÚS 236/06 - 59)] a k nemu kxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanovx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxx xx xxxx xx xxx xxxxx xxx xx xxxx xx xx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky príxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xx xxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxžiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. xx xxxx xx xx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxnia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, zamýšľaným zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxnom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 ústavy), ktorý je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého záklaxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxžno vymedzený cieľ dosiahnuť, odvolací súd uvádza, že nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo xxxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xx xxxi rozhodujúci sudcovia a orgány činné v trestnom konaní mohli byť ovplyvnení. Toto obmedzenie treba považovať za primerané, keďže informáciu o výsledxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, ktorý s účinnosťou od 2. januára 2006 novelizoval dotknuté ustanoveniex xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxa účinného do 1.1.2006 povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka neverejného konania, rozhodovania xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx x xxmedzení poskytnutia, resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodovacej činnosti (neukončených, prebiehajúcich konaní) súdov a orgánxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxaní sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazuje.
Odvolací súd dospel k opačnému záveru ako krajský súd, ktorý zrušil žalobou napadnuté rozhodnutix x xxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxtnancoch verejnej správy, preto žalovaný posúdil vec po právnej stránke nesprávne.
Podľa názoru odvolacieho súdu je pre posúdenie prejednávanej vexx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxnenie rozhodnutia, pod ktoré možno zahrnúť aj doručenie kópie rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní inému ako účastníkovi konania.
Informáxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xáto informácia sprístupnená verejnosti okamihom, kedy orgány činné v trestnom konaní poskytli v súlade s § 6 ods. 1 a 2 Trestného poriadku informáciu x xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxo vyplýva zo žaloby a z odvolania, táto skutočnosť bola žalobcovi známa.
Z predmetného spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa nezaujímal o výslexxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxde informácií, ale požadoval "sprístupnenie uznesenia Úradu boja proti korupcii o zastavení trestného stíhania vo veci trestného činu machinácií prx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xomunikačný systém M.", t.j. požadoval, aby bolo predmetné uznesenie zverejnené, resp. jemu doručená jeho kópia. Navyše správny orgán žiadosti žalobxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxS: PPZ-250/BPK-B-2007 z 28. mája 2008 po vylúčení osobných údajov svedkov a vyšetrovateľa, ktorý predmetné uznesenie vydal, nachádzajúcich sa v uznexxxx x xxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxbcovi, hoci s vylúčením osobných údajov svedkov a vyšetrovateľa, ktorý predmetné uznesenie vydal. Z dikcie ustanovenia § 215 ods. 5 Trestného poriadkx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxm je jeho zaslanie iným osobám vylúčené. Poskytovanie informácií o trestnom konaní striktne upravuje Trestný poriadok v § 6. Táto úprava vzhľadom na chxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxožňuje orgánom činným v trestnom konaní poskytovať iným ako zákonom určeným osobám odpisy rozhodnutí z prípravného konania, resp. tieto rozhodnutia xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxy rozhodnutia, aby si vedela urobiť obraz, či trestné stíhanie bolo zastavené dôvodne, ako sa mylne domnieva žalobca, nakoľko obmedzenie práva na infoxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxe označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, resp. disciplinárne delikty a x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnex xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxkladnými zásadami trestného konania a základmi právneho štátu vôbec, ak by posudzovanie trestnosti, resp. netrestnosti vyšetrovaných skutkov bolo xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxtny orgán je viazaný predovšetkým ústavou, a to čl. 2 ods. 2, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx x x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxžné zamieňať s právom každého (konať, čo nie je zákonom zakázané), ktoré je upravené v ods. 3 tohto článku.
Zároveň odvolací súd považuje za vhodné doplxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xx xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxmožno považovať rozhodnutie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. 2 Sži 7/2011:
Cixxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxa o slobode informácií, je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov činných v trestnom konaní a tým aj vexxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx x xxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu k rozhodnutiam súdov a orgánov činných v trestnom konaní možno vymedzený cixx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx x xáujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania a nezasahovania, resp. neovplyvňovania orgánov činných v trestnom konaní v podstate vxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxdzenie treba považovať za primerané, keďže informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd a orgán činný v trestnom konaní povinný sprístupniť, číx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xčinnosťou od 2. januára 2006 novelizoval dotknuté ustanovenie vyplýva, že účelom predloženého návrhu je rozšírenie okruhu sprístupňovaných informxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxu nesprístupní, ak sa týka neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré podľa osobitného zákona vykonáva súd, orgán činný v trestnom konanx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xinnosti (neukončených, prebiehajúcich konaní) súdov a orgánov činných v trestnom konaní, avšak pokiaľ ide o informáciu o výsledku konania, tá sa v príxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx ktorý sa stotožnil s názorom krajského súdu, avšak považuje za potrebné tento názor doplniť, je pre posúdenie prejednávanej veci nevyhnutné, v súlade x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxd ktoré možno zahrnúť aj doručenie kópie rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní inému ako účastníkovi konania.
Informáciou o rozhodnutí, resxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxpnená verejnosti okamihom, kedy orgány činné v trestnom konaní poskytli v súlade s § 6 ods. 1 a 2 Trestného poriadku informáciu o tom, že trestné stíhanxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx materiálu je však zrejmé, že žalobca sa nezaujímal o výsledok predmetného konania, t.j. nepožadoval informáciu o rozhodnutí, na ktoré ho oprávňuje vyxxxx xxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxby MV SR o zastavení trestného stíhania vo veci zneužitia právomocí verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť riaditeľ KR PZ v Žiline", t.j.
de facto
xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx x x xx xxxx x xxxxxx x xxxxode informácií, akým spôsobom žiada, aby mu bola informácia sprístupnená).
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x tým vylučuje jeho doručenie iným osobám. Poskytovanie informácií o trestnom konaní striktne upravuje Trestný poriadok v § 6. Táto úprava vzhľadom na cxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxmožňuje orgánom činným v trestnom konaní poskytovať iným ako zákonom určeným osobám odpisy rozhodnutí z prípravného konania, resp. tieto rozhodnutix xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxdy rozhodnutia, aby si vedela urobiť obraz, či trestné stíhanie bolo zastavené dôvodne, ako sa mylne domnieva žalobca, nakoľko obmedzenie práva na infxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, resp. disciplinárne delikty x x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnxx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xákladnými zásadami trestného konania a základmi právneho štátu vôbec, ak by posudzovanie trestnosti, resp. ne-trestnosti vyšetrovaných skutkov boxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxcie o rozhodnutiach, odvolací súd zdôrazňuje, že orgán činný v trestnom konaní ako štátny orgán je viazaný predovšetkým ústavou, a to čl. 2 ods. 2, podľa xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx x x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nie je možné zamieňať s právom každého (konať, čo nie je zákonom zakázané)x xxxxx xx xxxxxxxx x xxxx x xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xx xxx xxxx x xxxxxx xx xxx/2004 Z.z.) sa zverejňujú len súdne rozhodnutia, za ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať rozhodnutie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhaxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2013, sp. zn. 8 Sži 20/2012:
Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxných informácií oproti doterajšej úprave [podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona účinného do 1.1.2006 povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxejnej správy], pričom nová úprava spočíva v obmedzení poskytnutia resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodujúcej činnosti (neukončxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxj činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazuje.
Rozhodovacou činnosťou je potrebné rozumieť posxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxo v trestnom konaní je vydanie rozhodnutia, v ktorého výroku orgán činný v trestnom konaní vysloví záver, ku ktorému v priebehu konania dospel. V užšom vxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxsné úkony až po rozhodnutie vo veci samej.
Z priloženého spisového materiálu je zrejmé, že žalobca požadoval sprístupnenie procesných, ako aj meritóxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxdobe, resp. vo fotokópii.
V zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZSI možno poskytnúť len informáciu o výsledku konania, nie informácie o rozhodovacej činnosti (xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxx xxxxx x xxestnom konaní rozhodol.
Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí 2 Kv 159/06-442 z 20. decembra 2010 informoval žalobcu o výsledku konania, t.j. že prxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xeci). Predmetné uznesenie nemohlo byť žalobcovi doručené ako sa dožadoval, nakoľko § 215 ods. 5 Trestného poriadku taxatívne vymenúva, komu sa takétx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x xx xxto úprava vzhľadom na charakter trestného konania a zásadu prezumpcie neviny, ktorá je jednou z najzákladnejších zásad trestného konania v demokratixxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xesp. tieto rozhodnutia zverejňovať. Na takýto postup neoprávňuje orgány činné v trestnom konaní ani žiadny iný zákon, ani ústava, ani právo verejnostx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xbmedzenie práva na informácie obsiahnuté v čl. 26 ods. 4 ústavy jasne odkazuje na zákon, ktorým je v danom prípade Trestný poriadok.
Rozsudok Najvyxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xozhodnutím, ktorým sa konanie končí, ale je rozhodnutím, ktorým sa konanie začína. Najvyšší súd považoval preto za správny a zákonu zodpovedajúci názxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxm, zodpovedá v danej veci zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.
Pokiaľ ide o argumenty žalobcu, že z ustxxxxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxormácií tretím osobám, ako sú v ňom vymedzené, pretože toto ustanovenie upravuje len okruh osôb, ktorým sa predmetné rozhodnutie musí z procesnoprávnxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxx x xxxx xx xodľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosť štátneho orgánu konax xxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx x x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxané), ktoré je upravené v ods. 3 tohto článku. Pritom nesporne treba mať za to, že Trestný poriadok ako právny predpis upravujúci postup orgánov činnýcx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 Trestného poriadku) je vo vzťahu k zákonu o slobode informácii lex specialis a jeho ustanxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxx xxxxx College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden, 2010, I-13119:
Pojem "informácia o životnom prostredí" uvedený v článku 2 smexxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xady 90/313/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa informácie predložené v rámci vnútroštátneho konania o povoľovaní alebo rozširovaní povolenia xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx a nápojoch. Článok 4 smernice 2003/4/ES sa má vykladať v tom zmysle, že týmto článkom predpísané zváženie verejného záujmu, ktorému slúži sprístupnenxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxade predloženom príslušným orgánom, aj keby vnútroštátny zákonodarca predpisom všeobecnej povahy určil kritériá umožňujúce uľahčiť toto porovnávxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx Commissioner, 2011, I-07205:
Článok 4 ods. 2 smernice 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí sa má vykladať v tom zmysle, xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxsti, ktorej cieľom je sprístupniť tieto informácie fyzickej alebo právnickej osobe, pri zvažovaní verejných záujmov, ktorým slúži zverejnenie, oprxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxosť z tých rokovaní orgánov verejnej moci, keď by prítomnosť tretích osôb, resp. ich prístup k prerokovávaným skutočnostiam v plnom rozsahu mohla ohroxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxodného tajomstva, práv a záujmov tretích osôb), pričom zabezpečenie ochrany týchto skutočností iným spôsobom by mohlo mať negatívny vplyv na rýchlosx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx x xxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx, treba však chrániť niektoré verejné a súkromné záujmy prostredníctvom výnimiek; orgány by mali mať možnosť chrániť svoje vnútorné konzultácie a porxxx xxxx xxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xx2009:
Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo 7.1.2008 požadovala informácie
- od ktorej osoby, resp. ktorých osôb za kontrxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xri zvyšovaní základného imania žiadateľa vo forme jeho peňažného a nepeňažného vkladu do základného imania žiadateľa,
- ktoré písomnosti a doklady pxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxe jeho peňažného a nepeňažného vkladu do základného imania žiadateľa,
- ktorú osobu, resp. ktoré osoby za kontrolovaný subjekt kontrolná skupina vyzxxxx xx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxžného a nepeňažného vkladu do základného imania žiadateľa,
- či kontrolná skupina umožnila štatutárnemu orgánu mesta Č. vzniesť písomné námietky prxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade.
Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxedpisov), okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy 24b [x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx mlčanlivosť ku skutočnostiam, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním informácií vyžiadaných podľa odsekov 1 až 3 (§ 22 ods. 4 citovaného zxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxňovaní práva na informácie tak, aby xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x x x xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxiám. Účelom ustanovenia § 11 citovaného zákona je chrániť informácie týkajúce sa (okrem iných) výkonu kontroly orgánov verejnej moci podľa osobitnýxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxniť, lebo pri nariadenej kontrole, ktorej účelom bolo preverenie všeobecne záväzných právnych predpisov pri nakladaní s verejnými prostriedkami a mxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx x xxxxxxxnej veci nebolo popreté žalobkyňou uplatnené právo na informácie. Toto právo je obmedzené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý nedovoľuxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxy než tie, ktoré ustanovil zákon, a preto Najvyšší kontrolný úrad SR nemal ani možnosť voľnej úvahy v tom, či a ako svoju právomoc uplatní.
Kategorické zxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxntroly, preto je ho potrebné nevyhnutne vykladať len v kontexte s účelom zákona (a článku 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných pxxx x xxxxxx xx xxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxx x012, sp. zn. 2 Sži 6/2011:
Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, zamýšľaným zákonodarxxx x x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xinných v trestnom konaní) a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 ústavy), ktorý je potrebné považovať za legitíxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx k rozhodnutiam súdov možno vymedzený cieľ dosiahnuť, odvolací súd uvádza, že nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním koxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia mohli byť ovplyvnení. Toto obmedzenie treba považovať za primerané, keďže informáciu o výsledku rxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxm sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, ktorý s účinnosťou od 2. januára 2006 novelizoval dotknuté ustanovenie vyplýva, že účelom predloženého nxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxa obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré podľa osobitnxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxh konaní) súdu, avšak pokiaľ ide o informáciu o výsledku konania, tá sa v prípade rozhodovacej činnosti súdu sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxmbra 2011, sp. zn. 8 Sži 4/2010:
Najvyšší súd SR sa nestotožňuje s výkladom krajského súdu, že len samotnú zmluvu o prenájme nebytových priestorov možnx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxmiť s postupom správneho orgánu pri nakladaní s majetkom mesta. Vo verejnej obchodnej súťaži bol vyberaný najvhodnejší návrh zmluvy, preto informácixx xxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxysle § 11 ods. 2 zákona. Správny orgán postupoval pri nakladaní s majetkom mesta podľa osobitných predpisov a treba zdôrazniť, že hospodáril nie so súkxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xx možné sledovať efektivitu, dodržiavanie povinností pri hospodárení s majetkom mesta a rovnako zabezpečovať transparentnosť očakávanú vo verejnej xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxétnych ponúk a relevantných podkladov, z ktorých tieto informácie vyplývali, už dôvodil potrebou súhlasu jednotlivých uchádzačov, takýto postup nexxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxlas v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona, a teda žalobcovi ako žiadateľovi nebola sprístupnená ani ponuka a súvisiace podklady, ktoré boli ohodnotené akx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxa disponuje, len preto, že iná osoba využila svoju autonómnu vôľu a slobodu rozhodovania (napr. slobodu podnikania) a rozhodla sa požiadať o vydanie inxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xebola podaná v súvislosti s vydávaním individuálneho správneho aktu, ale v súvislosti s verejnou obchodnou súťažou vyhlásenou pri nakladaní s majetkxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xsôb podľa § 2 ods. 1 zákona nesprístupňuje len informácie o svojej rozhodovacej činnosti.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. mája 2012, sp. zn. 3 Sži xxxxxxx
xx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxskej republiky zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly než tie, ktoré xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xalších pochybností. Následne zistený skutkový stav správny orgán v novom rozhodnutí právne vyhodnotí tak, aby bolo splnené základné poslanie zákona x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxvuje § 11 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Je nevyhnutné rozlišovať medzi informáciami týkajúcimi sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, ktoré pxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx povinná osoba povinná sprístupniť, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.
Nález Ústavného súdu SR z 10. novembra 2010, sp. zn. IV. ÚS 4xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xontrolnému úradu možnosť buď nesprístupniť, alebo obmedziť prístup sťažovateľky (žalobkyne) k informáciám na základe využitia správnej úvahy.
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx x xxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve mesta Šahy, a teda týkala sa nakladania s majetkom mesta. Uzavretá zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý jx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxx xx xeda obe zmluvné strany, čo znamená, že jej text nie je informáciou odovzdanou povinnej osobe treťou osobou. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca sa nedxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx písomný nesúhlas druhej zmluvnej strany, t.j. kupujúceho zo dňa 22.01.2014 (teda ešte pred tým, ako žalobca o poskytnutie informácie požiadal), je prxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xx xxxca 2014, sp. zn. 5 S 1597/2012:
Predmetom konania v danej veci bolo právo na slobodný prístup k informácii - kópii zmluvy zaevidovanej v registri vkladox xxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xe právom ústavným, nie však absolútnym. Možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon v prípade, že ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné nx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxx zn. Pl. ÚS 15/1998, z 11. marca 1999: "Obmedzenie práva na informácie v súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxu a práva na informácie. Formálna podmienka xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96)." Nie je teda nutné, aby bxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxovenie zmluvy zaevidovanej v registri vkladov pod č. V 35768/2007 je súčasťou zbierky listín katastrálneho operátu, ktorej verejnosť je obmedzená § 6x xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxnávajúce geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami podľa osobitného predpisu, alebo osoby, ktoré vyhotovujú geometrické plány alebo vyxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xapy. Žalobca nie je ani jednou z uvedených osôb, resp. toto o sebe ani netvrdil, vzhľadom na čo mu nebolo možné sprístupniť požadovanú informáciu, keďže xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xúd sa k nemu v krátkosti vyjadrí, a to napriek tomu, že toto nebolo v žalobe namietané. Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžixx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. Druhou je nevyhnutnosť prijatia obmedzenia. V tejto veci je zrejmé, že oxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xrávnym aktom, zakladajúcim práva a povinnosti jej účastníkov, pričom ide o zmluvu súkromnoprávnu. Účastníci zmluvy majú právo na ochranu súkromnoprxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xalobcovi právo na sprístupnenie takejto informácie. Pokiaľ žalobca poukazuje na správny poriadok a upozorňuje na nemožnosť stotožňovania právnycx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxu, kde vidí paralelu medzi nazeraním do spisu podľa správneho poriadku a ustanovením § 68 katastrálneho zákona, súd nemôže súhlasiť s týmto názorom. Axx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx, ale hmotnoprávnym zákonným vymedzením osôb, pre ktoré je obsah zbierky listín katastrálneho operátu verejný.
Súd ale súhlasí s námietkou a právnym xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxup povinnej osoby, keď žiadateľ žiada o sprístupnenie informácie, ktorá sa zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxj zverejnením v určitej konkrétnej dobe. V danej veci došlo k nesprístupneniu informácie nie na základe niektorého z dôvodov uvedených v § 8 až 11 Infozáxxxxx xxx x xx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx
x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx rozhodnutie z uvedeného dôvodu nezrušil, a to z dôvodu, že podľa súčasnej právnej úpravy pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prxxxxxxxx xxx xx xxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxušenia rozhodnutia má byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia [§ 250j ods. 1 písm. e) OSxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xre účastníka (k tomu bližšie napr. R 122/2003). Keďže, ako už súd uviedol vyššie, nie je možné sprístupniť žalobcom požadovanú informáciu osobám odlišxxx xx xxxx xxxxxxxxx x x xx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxx x xxxxxxxxniu správneho konania, ktoré by však nemohlo viesť k hmotnoprávne odlišnému rozhodnutiu správneho orgánu, a preto súd žalobu zamietol.
Rozsudok Kxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx x xxxxxx
x x xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxkty sídelných útvarov a zón schvaľuje obec. Schválenie územnoplánovacieho dokumentu má charakter rozhodnutia administratívnej a právnej povahy. V xxxxxxxxxx x x x xxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx Krajského súdu v Bratislave z 23. októbra 2013, sp. zn. 2 S 325/2012:
Druhým dôvodom nesprístupnenia informácií bol dôvod uvedený v § 11 písm. b) ZSI, poxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xalovaného je týmto zákonom zákon č. 540/2001Z.z. o štátnej štatistike. Je zrejmé, že cieľom tohto ustanovenia je odbremeniť povinné osoby, ktoré sú pxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx verejnej knižnici (§ 4 ods. 3 ZSI). Toto ustanovenie má teda na mysli také zverejňovanie informácií, keď sa informácie stávajú bežne prístupné každému x xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx a tieto sa poskytujú len v prílohe č. 2 k zákonu č. 576/2004 Z.z. tam špecifikovaným tretím stranám. Toto v podstate konštatoval aj žalovaný spolu s povixxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx x xx xxxx x xxxxx xx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xelkom nesprávne.
Žalovaný, ako aj povinná osoba sa ďalej odvolávali na to, že informácie požadované v bodoch 1, 2 a 3 majú charakter dôverných štatistixxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxe nesmú bez súhlasu právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré ich poskytli a ktorých sa týkajú, zverejňovať ani komukoľvek oznamovať, ani použiť na xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x x xx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xdseku 1 a aké opatrenia sú príslušné orgány vykonať pre ochranu dôverných údajov pred ich zneužitím... V tomto smere súd súhlasí s názorom žalovaného, žx x xxxxxxxx xx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxrmácií v bodoch 1, 2, 3 ide o informácie charakteru dôverných štatistických údajov alebo nie. Podľa § 2 písm. f) zákona o štátnej štatistike je dôverným xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxatistické účely podľa tohto zákona. Za priamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky podľa obchodného mena, sídla a identixxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxtifikácia spravodajskej jednotky využitím iných údajov získaných štatistickým zisťovaním. Z uvedeného je zrejmé, že definovať, či je ten-ktorý štaxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx x osobné údaje. Dôverné štatistické údaje sa však môžu týkať aj fyzických osôb podnikateľov, ako aj právnických osôb. Zo žiadosti je zrejmé, že pri zdravxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx Pri právnických osobách boli žiadané okrem ďalších informácií aj údaje o obchodnom mene, sídle a identifikačnom čísle organizácie, ktoré nepochybne xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxmácií v bodoch 1 a 2 bude na žalovanom, resp. povinnej osobe, aby určili, či ide o dôverné štatistické údaje, t.j. či je možné identifikovať spravodajskú xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxi nesprávne ustanovenie zákona [§ 11 ods. 1 písm b) Infozákona], nesprávne a nedostatočne vyhodnotili skutočnosť, či ide o osobné údaje, resp. dôverexx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxx
xxx xxx xx x xxxxxxxx xxajský súd zdôrazňuje, že listinu primátora žalovaného (ako oprávneného orgánu žalovaného podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000) č. ÚP-2013/2293/4905x xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx informácie (žiadosť žalobcu xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxx x xxxx x x x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx decembra 2010 medzi mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s. r. o.) bola odložená s tým, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu mesta Trenčín ako správxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxtie, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu podľa V. časti OSP. Krajský súd v Trenčíne dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v dxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxu na poskytnutie požadovaných informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 OSP). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústaxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxx výkladom ustanovenia § 248 písm. a) OSP. poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovensxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxx xx xx xxxxxx xxx xx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xx xx 354/08) a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8 Sžf 29/2010, ZSP 5/2011, 5 Sžp 5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxkých osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorými môžu byť priamo xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx vydané príslušným orgánom verejnej správy. V súdenej veci nebolo možné odhliadnuť od skutočnosti, že napriek tomu, že v konaní podľa zákona č. 211/200x xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xx xxxx x x xxxxxxx x x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxz.), oznámenie o odložení žiadosti vážnym spôsobom zasahuje do práv žalobcu, nakoľko sa mu ním odníma nielen možnosť preskúmania prvostupňového spráxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxtrebné uviesť, že oznámenie o odložení žiadosti bez ohľadu na jeho formu treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxa. x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xasti OSP (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2011, sp. zn. 5 Sžf 1/2011, ktoré je použiteľné v danej otázke na prejednávanú vec).
[...] xxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xrgument. Tunajší súd má čiastočné poznatky o predmetnom právnom audite, keď v spise tunajšieho súdu, sp. zn. 138/152/2013 sa nachádza 4-stranový dokuxxxx x xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxxna oblasť (bod II.), zmluvné vzťahy mesta (bod III.), právne konanie mesta a rozpočtové organizácie mesta (bod IV.). Súd konštatuje, že uvedený štvorsxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxná, že ide o tvorivú činnosť. Autorské dielo ako výsledok tvorivej činnosti je jedinečné a nemôže pochádzať od nikoho iného ako práve od autora. Ak od odlxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxstranový dokument je vskutku produktom rutinnej činnosti, nemožno teda v žiadnom prípade hovoriť o autorskom diele. Iné znalosti o právnom audite žalxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxeukázal, že správa z právneho auditu je autorským dielom.
Námietka žalovaného, že nemal povinnosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. sprístupniť "Sprxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx x xozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa žalovaný odvoláva (sp. zn. 3 Sž 16/2004, sp. zn. 5 Sži 4/2009, 2 Sžo 190/2008, ako aj iné). Práve naopak, z rozhoxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxditu a bolo následne na žalovanom (pokiaľ bol toho názoru, že uvedený dokument nie je možné žalobcovi v celosti sprístupniť), aby žalobcu riadne vyzval xx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxx x x xxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxší súd konštatuje, že žalovaný nevyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti je uvedené vyššie), bol žalovaný povinný postupovať v zmysle § 12 a 18 zákonx xx xxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxx xxxxxístupnenia informácií bol žalovaný povinný vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie, a to riadne zdôvodnené (§ 46 a 47 správneho poriadxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x x xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx" sprístupnené.
Pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na závery ktoré sa žalovaný odvoláva, v týchto sa uvádza: "Zo znenia zákona (zákona č. 21xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxx osobám, ktoré nie sú subjektmi právnych vzťahov založených uvedenými úkonmi (nie sú zmluvnými stranami)." Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že uvedxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxto rozsudkoch Najvyššieho súdu SR a s prihliadnutím aj na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu. Napríklad v už spomenutom rozsudku Najvyššieho súdx xx xxxxxxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxcifikovať, ktorých informácií sa žiadosť týka, čo do obsahu" a v ďalšej časti spomínaného rozsudku je uvedené: "Keďže žiadosť o sprístupnenie informáxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxikovaná a žalovaný sám nevyužil možnosť danú ustanovením § 14 ods. 3 zákona, a nepožiadal, aby žalobca neúplnú žiadosť doplnil, bol súd toho názoru, že xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon". Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, nemožno podľa názoru tunajšieho súdu prehliadnuť, že xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxtrannej zmluvy, často s medzinárodným prvkom, nikdy nie sprístupnenie dokumentu povahou totožnou, ako je v súdenej veci "Správa o právnom audite", prxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxhajúcich konaní ani rámcovo neuviedol obsah predmetného právneho auditu), že svojou povahou ide o relatívne právne jednoduchý dokument (nie je tak zlxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx je potrebné interpretovať tak, že pokiaľ ide o dokumenty, ktoré obsahujú množstvo údajov a ujedaní rôznej povahy, pričom z uvedeného dôvodu tieto dokuxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxx x xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxebo ochrany informácií dôverného charakteru), nezbavuje to povinnú osobu (v tomto prípade žalovaného) povinnosti sprístupniť jednotlivé informácxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxovanému) je, samozrejme, zachované právo v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. vyzvať žiadateľa (žalobcu) na doplnenie neúplnej žixxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxormácií sa žiadosť týka. Uvedené sa však vzťahuje len na prípady, v ktorých je predmetom sprístupnenia zložitý (spravidla právne zložitý) dokument (kxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxanicky vychádzať z toho, že dokument nie je informáciou v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. To, či je určitý dokument "len" informáciou, alebo i s úhrnom mnxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxx xxxxal od povinnej osoby sprístupnenie celého dokumentu). Tunajší súd je teda toho názoru, že pokiaľ žiadateľ (žalobca) bude žiadať od povinnej osoby (žalxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx x x xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxť za v nejakom smere zložitý dokument), nezostane povinnej osobe (žalovanému) nič iné, ako žiadateľovi (žalobcovi) vyhotoviť kópiu požadovaného dokxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx pojmu informácia nesmie fakticky zužovať rozsah ústavou zaručených práv. V súlade s ústavou a komunitárnym právom je potrebné pojem informácia vyklaxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxným racionálnym prostriedkom sprístupnenia požadovaných informácií ich žiadateľovi.
Literatúra:
BEČICA, S. - FRANZENOVÁ, D. - JANOŠKO, Jx x xxxxxxx xx x xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx
xxxELSKÁ, J.: Zákon o slobode informácií. Zákon s komentárom. In: Poradca, 2001, č. 3;
WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentáxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxx
x xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxx
xxxxxx xx x xxxxxxxxx xxx xxxxx x svobodném přístupu k informacím a související předpisy: komentář. 2. vyd. Praha: Linde, 2012. s. 401 - 505;
SOTOLÁŘ, J.: Zákon o slobodnom prístupe x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxxx xx xx x xxx
xxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx právna analýza a názory verejnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2004, s. 41 - 47
Podmienky obmedzenia
KOMENTÁR
Predmxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xovinnou osobou na základe žiadosti. Rovnako sa podľa § 6 ods. 6 Infozákona vzťahuje na obmedzenia zverejňovania informácií. Ustanovenie upravuje dvx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxformácií". Vo svojej podstate je § 12 zhmotnením princípu, ktorý sledoval zákonodarca Infozákonom - čo nie je tajné, je verejné.246)
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxx xxxto základného princípu musí povinná osoba pri každom sprístupňovaní či zverejňovaní informácie skúmať, či táto informácia, alebo jej súčasť nie je vyxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x x x xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxadateľ žiada napríklad sprístupnenie konkrétneho dokumentu - zmluvy, tak povinná osoba skúma, ktoré ustanovenie zmluvy má atribúty obchodného tajoxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xx x x xxxx xxxxxxx ju môže sprístupniť. Forma informácie (písomná, elektronická podoba) nie je pri tomto posudzovaní relevantná.248) Povinná osoba konkrétne obmedzxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxnom dokumente. Postup bude vždy záležať od požadovaného spôsobu sprístupnenia a informácie ako takej. Súdy v tejto súvislosti poznamenali, že povinnx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxlad podľa § 16 ods. 10 povinná osoba musí v prípade nazretia žiadateľa do dokumentácie urobiť vhodné opatrenia, aby neboli porušené povinnosti podľa § x xx xx xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx x x xx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xudikatúry a § 12, podstata pravidla selekcie spočíva práve v tom, že povinná osoba preskúma všetky informácie uvedené v dokumente a vyselektuje také inxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx x x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx že dokument sám osebe sa stane zavádzajúci (misleading) alebo zbytočný (meaningless), môže povinná osoba odmietnuť prístup ako taký.
Povinná osoxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxtupňuje určité časti dokumentov, či informácie ako také. Z hľadiska následnej preskúmateľnosti rozhodnutia nepostačuje, ak povinná osoba len odkážx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxovanou informáciou, najmä informáciu o jej existencii, pôvode, počte, dôvode odmietnutia sprístupniť informáciu, o dobe, počas ktorej odmietnutie xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxavidla dočasnej ochrany informácií, ktoré znamená, že akonáhle zanikne dôvod obmedzenia, povinná osoba musí na žiadosť informáciu sprístupniť. Vďaxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxvodná informácia sa svojou povahou
de xxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxvažuje aj začiernenie podpisov osôb na listine. Aj v takomto prípade má povinná osoba povinnosť vydať rozhodnutie o čiastočnom nevybavení žiadosti, čx xx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xx. apríla 2012
, sp. zn. 21 S 75/2011: Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 12 Infozákona, podľa ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva poxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx Teda obsahom § 12 Infozákona je pravidlo selekcie, aby v prípade selekcie sprístupnila sprievodnú informáciu o dôvode odmietnutia informácie. V príxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxh dotknutých orgánov - je teda na povinnej osobe, aby vykonala túto selekciu a urobila opatrenia s poukazom na § 16 ods. 9 Infozákona. Podľa názoru súdu v pxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xmysle § 17 Obchodného zákonníka, samozrejme, označenie určitej informácie za obchodné tajomstvo neznamená, že ním aj objektívne je. Podľa názoru súdx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx vzťahu k ochrane duševného vlastníctva (napr. autorské práva, priemyselné vzory, patenty a pod.) v prípade spisu v územnom, resp. stavebnom konaní môxx xxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxo alebo stavebného povolenia, napokon tieto žalobca nežiadal. Podľa názoru súdu tak, ako súd už vyššie uviedol, bolo na povinnej osobe poskytnúť žiadaxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx x x xxxx xx xx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x x xxxxxxx x x xx xxxxxx xx xxx/2000 Z.z. Nebolo správne zamietnuť žalobcovi nahliadnutie do spisu, resp. vyhotoviť kópie vyjadrení, stanovísk príslušných dotknutých orgánov axx xxxxxx
xx x xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxosti, osobné údaje, obchodné tajomstvo a podobne). Možno ich napríklad prekryť alebo začierniť - dbať však treba na to, aby sa takéto zneprístupnenie nxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxch častí textu). Tým bude splnená zákonná podmienka urobenia všetkých potrebných opatrení, aby nazretím do dokumentácie neboli porušované povinnosxx xxxxx x x xx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xx. zn. 1 As 98/2008:
Žadatel o informaci má nepochybně právo žádat o informace v libovolném rozsahu - t.j. například vyžádat si i kopii celého správního sxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxx xutně za následek prověření jednotlivých součástí poskytovaného spisu z hlediska jejich kompatibility se zákonnými limity práva na informace.
Roxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx či uvádzaného materiálu o podporných opatreniach do automobilového priemyslu nebola žalobcom špecifikovaná (§ 14 ods. 2 zákona výslovne vyžaduje, xxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x zákona, a nepožiadal, aby žalobca neúplnú žiadosť doplnil, bol súd toho názoru, že žalovaný mal postupovať podľa § 12 zákona tak, že sprístupní jednoxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxadavku určitosti, zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti takého rozhodnutia žalovaného v zmysle § 46 a 47 správneho poriadku by spĺňalo len také rozhoxxxxxxx x xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x x xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxvestičnej zmluvy či materiálu o podporných opatreniach sprístupnené. Rozhodnutie o rozklade a ani prvostupňové rozhodnutie žalovaného týmto požiaxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxormácií sa žiadosť čo do obsahu týka. Žiadosť o kópiu je žiadosťou o poskytnutie informácie v určitej forme, nie je však vymedzením toho, ktorých informxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xx x x xx xxxx x xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xak, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorých informácií sa žiadosť týka, a to bez toho, aby uvádzal dôvod P., ktorý informácie požaduje. V tomto smere prxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx x x xx xxxx x x xx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxaná zmluva (kópia) je obsiahly a členený dokument s viacerými prílohami, obsahuje rad ujednaní rôzneho charakteru zoradených v určitom logickom sledxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xonaní podľa zákona o informáciách, vzhľadom na nepochybnú potrebu ochrany takého dokumentu, vyjadrujúceho nielen obchodné a ekonomické zámery jej úxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xx xxx x xxxxx xxxxxxxxx prístupným dokumentom len preto, že jednou zo zmluvných strán je subjekt verejného práva, pokiaľ by sa sprístupnenie dokumentu, či zmluvy mohlo dotknxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxa podľa zákona o informáciách nemôže odmietnuť informácie, ktoré sú obsahom zmluvy či iného dokumentu, s poukazom na jeden, prípadne dva aspekty (naprx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxmajú taký charakter.
Literatúra:
BEČICA, S. - FRANZENOVÁ, D. - JANOŠKO, J. - MALINA, D. - MUŠKA, M.: Slobodný prístup k informáciám. Práva, povxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx
xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxca, 2001, č. 3;
WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok:
VIA IURIS
- Centrux xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx x xxx
xxxxxx xx x xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx: Linde 2012. s. 506 - 536;
SOTOLÁŘ, J.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Podrobný komentár s judikatúrou. Košice: SOTAC, s. r. o., 2008, s. 8x x xxx
xxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxx4, s. 47
[Povinnosť mlčanlivosti]
KOMENTÁR
Predmetné ustanovenie reaguje na situácie, v ktorých osoby pôsobiace u povinnej osoby xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx u povinnej osoby.251) V situácii, ak žiadateľ požiada povinnú osobu o sprístupnenie informácie a súčasne neexistujú iné prekážky sprístupnenia, poxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxonnú povinnosť zachovávať mlčanlivosť. xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx nie však ako zamestnanca konajúceho v mene povinnej osoby za účelom sprístupnenia informácie v zmysle Infozákona. Za svoje konanie nebude zodpovedná xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxľkú polemiku vzťah § 13 Infozákona a právnej úpravy verejného obstarávania (o čom svedčí napr. rozhodnutie Najvyššieho správného súdu ČR zo 17. júna 2xxxx xx