Obsah Dostupné filtre
Predpisy (2)
Vzťah
... další položky
... další položky
Články a iné dokumenty (12)
... dalšie položky
Predpisy EU (1)
... dalšie položky
Monografie (1)
... dalšie položky

345/2006 Z.z. bezpeč. požiadavky na ochranu zdravia pred ionizujúcim žiarením

Hľadať v texte dokumentu:
  • Tlač
    Uložiť
    Odoslať
  • Veľkosť písma textu
Viditeľnosť komentára:
 
 

 
345/2006 Z.z.
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 10. mája 2006
o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 19/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nariaďuje:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet úpravy
§ 1
(1) Toto nariadenie vlády sa vzťahuje na
a) činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré majú za následok ožiarenie umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia alebo prírodným ionizujúcim žiarením, keď sú prírodné rádionuklidy spracúvané pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé vlastnosti, najmä na
1. výrobu, spracúvanie, nakladanie, zaobchádzanie, používanie, držbu, skladovanie, prepravu, dovoz, vývoz, odstraňovanie a ukladanie rádioaktívnych látok,
2. prevádzku elektrického zariadenia vyžarujúceho ionizujúce žiarenie a obsahujúceho súčiastky pracujúce s potenciálovým rozdielom väčším ako 5 kV,
b) činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,
c) pracovné činnosti v prostredí so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, ktoré nie sú uvedené v písmene a), ale ktoré vedú k významnému zvýšeniu ožiarenia pracovníkov alebo jednotlivcov z obyvateľstva, ktoré nie je zanedbateľné z hľadiska radiačnej ochrany,
d) ďalšie činnosti vedúce k ožiareniu alebo na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, určené Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"),
e) zásah v prípade radiačného ohrozenia a v prípadoch pretrvávajúceho ožiarenia, ktoré je dôsledkom mimoriadnej radiačnej udalosti, alebo zásah z vykonávania činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo inej pracovnej činnosti v minulosti.
(2) Toto nariadenie vlády sa nevzťahuje na ožiarenie
a) radónom v pobytových priestoroch,
b) z prírodného rádioaktívneho pozadia, spôsobené
1. rádionuklidmi obsiahnutými prirodzene v ľudskom tele,
2. kozmickým žiarením, ktoré je bežné na zemskom povrchu,
3. rádionuklidmi prítomnými v zemskej kôre neporušenej ľudskou činnosťou.
§ 2
(1) Toto nariadenie vlády ďalej ustanovuje
a) základné princípy radiačnej ochrany a požiadavky na obmedzovanie ožiarenia,
b) požiadavky na vymedzovanie a označovanie sledovaných pásem, kontrolovaných pásem a pásem s obmedzeným prístupom, opatrenia na obmedzenie ožiarenia,
c) požiadavky na radiačnú ochranu pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu,
d) požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov, praktikantov a študentov,
e) požiadavky na monitorovanie,
f) podrobnosti o usmerňovaní ožiarenia zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením na pracoviskách,
g) požiadavky na obmedzovanie ožiarenia obyvateľstva,
h) podrobnosti o vykonávaní zásahov.
(2) Základné pojmy a definície veličín na účely tohto nariadenia vlády sú uvedené v prílohe č. 1.
§ 3
Oznamovanie a povoľovanie
(1) Oznámenie činnosti vedúcej k ožiareniu sa nevyžaduje, ak sa pri jej vykonávaní bude používať
a) rádioaktívna látka, pre ktorú platí, že
1. súčet podielov aktivít v nej obsiahnutých rádionuklidov a príslušných hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 2 nie je väčší ako jeden, alebo
2. súčet podielov hmotnostných aktivít v nej obsiahnutých rádionuklidov a príslušných hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 2 nie je väčší ako jeden,
b) zariadenie typovo schválené, ktoré obsahuje rádioaktívne látky vo forme uzavretého rádioaktívneho žiariča, presahujúce hodnoty uvedené v písmene a), skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu zariadenia je menší ako 1 mikroSv/h a pre ktoré boli úradom alebo príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva 1) (ďalej len "príslušný regionálny úrad") určené podmienky na skladovanie,
c) generátor ionizujúceho žiarenia typovo schválený a skonštruovaný tak, že za bežných prevádzkových podmienok príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu zariadenia je menší ako 1 mikroSv/h,
d) katódová trubica určená na zobrazovanie obrazu alebo akékoľvek iné elektrické zariadenie pracujúce s napätím nepresahujúcim 30 kV, pri ktorom príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu zariadenia je menší ako 1 mikroSv/h,
e) materiál kontaminovaný rádioaktívnymi látkami, ktorý bol uvedený do životného prostredia na základe povolenia vydaného úradom alebo príslušným regionálnym úradom.
(2) Povolenie na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu podľa osobitného predpisu 2) sa nevyžaduje, ak ide o činnosť vedúcu k ožiareniu podľa odseku 1, alebo s ohľadom na nízke riziko možného ožiarenia osôb nie je potrebné ju posudzovať.
§ 4
Obmedzenie pri používaní rádioaktívnych látok
Zámerné pridávanie rádioaktívnych látok pri výrobe potravín, hračiek, kozmetických výrobkov, šperkov a osobných ozdobných predmetov je zakázané. Používať rádioaktívne látky v prípravkoch určených na tetovanie a iné dekorácie kože je zakázané. Dovoz a vývoz takých výrobkov je zakázaný.
§ 5
Uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia
Kritériá na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia sú uvedené v prílohe č. 3. Pri určovaní uvoľňovacích úrovní sa postupuje podľa základných kritérií uvedených v prílohe č. 2.
DRUHÁ ČASŤ
OBMEDZOVANIE OŽIARENIA
§ 6
Základné princípy radiačnej ochrany
(1) Činnosť vedúcu k ožiareniu možno vykonávať, len ak je odôvodnená; za odôvodnenú sa považuje taká činnosť vedúca k ožiareniu, pri ktorej zdravotná ujma, ktorú môže táto činnosť spôsobiť, je vyvážená predpokladaným prínosom pre osobu alebo pre spoločnosť.
(2) Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný zabezpečiť, aby počet ožiarených osôb, úroveň a pravdepodobnosť ich ožiarenia boli trvalo udržiavané tak nízko, ako je možné rozumne dosiahnuť pri zvážení ekonomických a spoločenských hľadísk.
(3) Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný obmedzovať ožiarenie tak, aby celkové osobné dávky jednotlivcov zo všetkých vykonávaných činností neprekročili ustanovené limity ožiarenia.
§ 7
Odôvodnenie činnosti vedúcej k ožiareniu
(1) Všetky nové druhy činností vedúcich k ožiareniu sa musia pred svojím prvým zavedením do praxe alebo prvým povolením odôvodniť. Tým nie je dotknutý osobitný predpis, 3) ktorý sa vzťahuje na lekárske ožiarenie.
(2) Odôvodnenia existujúcich druhov činností vedúcich k ožiareniu sa musia prehodnotiť, keď sa získajú nové a významné poznatky o ich pôsobení alebo následkoch.
§ 8
Optimalizácia radiačnej ochrany
Optimalizácia radiačnej ochrany sa vykonáva kvalitatívnymi a kvantitatívnymi metódami. Pri optimalizácii radiačnej ochrany sa zvažujú len alternatívy, ktoré nevedú k ožiareniu, ktoré by prevyšovalo limity ožiarenia alebo medzné dávky, ak sú pre daný zdroj ionizujúceho žiarenia alebo danú činnosť vedúcu k ožiareniu určené. Pri určovaní medzných dávok pre jednotlivú činnosť vedúcu k ožiareniu alebo pre jednotlivý zdroj ionizujúceho žiarenia úrad alebo príslušný regionálny úrad zohľadní doterajšie skúsenosti s podobnými činnosťami alebo zdrojmi ionizujúceho žiarenia tak, aby úroveň radiačnej ochrany nebola nižšia, ako sa už v praxi dosiahla a uváži možný vplyv iných činností vedúcich k ožiareniu a zdrojov ionizujúceho žiarenia tak, aby celkové ožiarenie zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia nebolo vyššie ako príslušné limity ožiarenia. Požiadavky, postupy a smerné hodnoty na preukázanie optimalizácie radiačnej ochrany sú uvedené v prílohe č. 4.
§ 9
Limitovanie ožiarenia
(1) Pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi môžu odborne spôsobilé osoby, ktoré dosiahli 18 rokov veku.
(2) Osoby vo veku od 16 rokov do 18 rokov môžu vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu len z dôvodu prípravy na povolanie. Praktikanti a študenti v čase svojej špecializovanej prípravy na výkon povolania so zdrojmi ionizujúceho žiarenia môžu vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu len vtedy, ak majú zabezpečené odborné vedenie a dozor.
(3) Osoby uvedené v odseku 2 nemožno v čase ich špecializovanej prípravy na výkon povolania zaradiť na prácu, ktorá môže viesť k ich ožiareniu na úrovni nad limitmi ožiarenia praktikantov a študentov podľa § 13 a musia sa im vytvoriť také pracovné podmienky a zabezpečiť taká úroveň radiačnej ochrany ako pracovníkom kategórie B. V iných prípadoch nemožno osoby mladšie ako 18 rokov zaraďovať na prácu, ktorá môže viesť k ich ožiareniu na úrovni nad všeobecnými limitmi ožiarenia obyvateľov podľa § 15 a musia sa im vytvoriť také pracovné podmienky a zabezpečiť taká úroveň radiačnej ochrany ako jednotlivcom z obyvateľstva.
(4) Podmienky ožiarenia a radiačná ochrana sú pre praktikantov a študentov, ktorí dosiahli vek 18 rokov, rovnaké ako pre pracovníkov kategórie A alebo B, podľa typu pracoviska, kde vykonávajú špecializovanú prípravu.
(5) Činnosti vedúce k ožiareniu, pri ktorých efektívna dávka môže byť vyššia ako 1 mSv ročne alebo ekvivalentná dávka môže byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín ustanoveného v § 11 ods. 1 písm. b) až d), môžu vykonávať len pracovníci kategórie B, alebo za podmienok ustanovených v odseku 4 aj praktikanti a študenti počas svojej špecializovanej prípravy na výkon povolania so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Činnosti vedúce k ožiareniu, pri ktorých efektívna dávka môže byť vyššia ako 6 mSv ročne, alebo ekvivalentná dávka môže byť vyššia ako tri desatiny limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín ustanoveného v § 11 ods. 1 písm. b) až d), môžu vykonávať len pracovníci kategórie A.
§ 10
Limity ožiarenia
(1) Ožiarenie osôb, ktoré sú vystavené pôsobeniu ionizujúceho žiarenia v dôsledku vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu, nesmie prekročiť ustanovené limity ožiarenia, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Limity ožiarenia sa členia na
a) limity pre obyvateľov,
b) limity pre pracovníkov,
c) limity pre praktikantov a študentov.
(3) Limity ožiarenia sa nevzťahujú na
a) lekárske ožiarenie osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,
b) ožiarenie osôb, ktoré sa okrem svojich pracovných povinností vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z pracovného pomeru dobrovoľne starajú o pacientov vystavených lekárskemu ožiareniu, alebo týchto pacientov navštevujú, alebo žijú s nimi v spoločnej domácnosti, keď boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia,
c) dobrovoľníkov zúčastňujúcich sa lekárskych a biomedicínskych výskumných programov.
§ 11
Limity ožiarenia pracovníkov
(1) Limity ožiarenia pracovníkov sú:
a) efektívna dávka 100 mSv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov, pričom efektívna dávka v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 mSv,
b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 150 mSv v kalendárnom roku,
c) ekvivalentná dávka v koži 500 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná dávka na ploche jedného cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,
d) ekvivalentná dávka v horných končatinách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky 500 mSv v kalendárnom roku.
(2) Limity efektívnej dávky sa vzťahujú na súčet efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia v kalendárnom roku a úväzkov efektívnej dávky z jednotlivých príjmov rádioaktívnej látky v kalendárnom roku zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorým bol pracovník vystavený pri výkone činností vedúcich k ožiareniu okrem dávok, ktoré dostal pri ožiarení podľa § 10 ods. 3. Uvedené platí aj pre limity ekvivalentnej dávky.
(3) Na ožiarenie pracovníkov sa vzťahujú aj ustanovenia odsekov 1 a 2 na pracoviskách so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením.
§ 12
Limity ožiarenia tehotných žien a dojčiacich matiek
(1) Limit ožiarenia tehotných žien pracujúcich na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa ustanovuje tak, aby od času, keď tehotná žena oznámi tehotenstvo prevádzkovateľovi, až do konca tehotenstva súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov efektívnych dávok z vnútorného ožiarenia plodu neprekročil 1 mSv. Keď žena oznámi tehotenstvo prevádzkovateľovi, ožiarenie plodu sa bezodkladne obmedzí úpravou podmienok práce tak, aby bolo nepravdepodobné, že súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov dávok z vnútorného ožiarenia plodu aspoň po zostávajúci čas tehotenstva prekročí 1 mSv.
(2) Práca tehotnej ženy na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa podľa osobitného predpisu 4) považuje za prácu spojenú so špecifickým rizikom. Vykonávať prácu v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a prácu, pri vykonávaní ktorej je pravdepodobné, že súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov dávok z vnútorného ožiarenia plodu po celý čas tehotenstva prekročí 1 mSv, je tehotným ženám zakázaná.
(3) Ak žena, ktorá pracuje v kontrolovanom pásme pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, oznámi prevádzkovateľovi, že dojčí dieťa, prevádzkovateľ ju bezodkladne vyradí z práce v kontrolovanom pásme a úpravou podmienok práce dojčiacej ženy obmedzí ožiarenie dojčaťa príjmom rádionuklidov z kontaminovaného materského mlieka.
§ 13
Limity ožiarenia praktikantov a študentov
(1) Limity ožiarenia praktikantov a študentov sa vzťahujú na ožiarenie, ktorému sú vedome, dobrovoľne a po poučení o rizikách s tým spojených vystavené osoby v čase špecializovanej prípravy na výkon povolania so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
(2) Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú od kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 18. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov.
(3) Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú od kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 16. rok veku, do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 18. rok veku:
a) efektívna dávka 6 mSv v kalendárnom roku,
b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 50 mSv v kalendárnom roku,
c) ekvivalentná dávka v koži 150 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,
d) ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky 150 mSv v kalendárnom roku.
(4) Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú do kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 16. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia obyvateľov ustanovené v § 15.
§ 14
Výnimočné ožiarenie
(1) Za mimoriadnych okolností sa môžu pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu limity ožiarenia pracovníkov ustanovené v § 11 prekročiť. Také ožiarenie sa považuje za výnimočné a posudzuje ho úrad. K návrhu na výnimočné ožiarenie pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu vydáva úrad rozhodnutie podľa osobitného predpisu, 5) v ktorom povolí prekročenie limitov ožiarenia konkrétnych pracovníkov (ďalej len "autorizované limity"), pričom
a) také ožiarenie sa musí časovo obmedziť a môžu ho podstúpiť len dobrovoľní pracovníci,
b) činnosti sa musia vykonávať v určených pracovných priestoroch,
c) autorizované limity sa musia dodržať; nesmú prekročiť dvojnásobok limitov ožiarenia pracovníkov ustanovených v § 11.
(2) Pre činnosť, ktorá má za následok výnimočné ožiarenie, sa musia splniť tieto podmienky:
a) prácou sa môže poveriť len pracovník kategórie A,
b) študenti, tehotné ženy a dojčiace matky sú z takej práce vylúčení,
c) určená činnosť musí byť jediným riešením situácie, musí mať jednoznačný prínos pre jej riešenie, musí byť prevádzkovateľom vopred odôvodnená a prediskutovaná s pracovníkmi, ich zástupcami, lekárom podľa osobitného predpisu, 6) pracovnou zdravotnou službou 7) alebo kvalifikovaným expertom,
d) pracovník musí byť vopred podrobne informovaný o zdravotnom riziku takej činnosti a o prijatých opatreniach,
e) údaje o ožiarení počas takej činnosti sa zaznamenajú do zdravotnej dokumentácie a do centrálneho registra dávok (ďalej len "centrálny register") osobitne.
(3) Prekročenie limitov ožiarenia pracovníkov počas činnosti, na vykonávanie ktorej boli schválené autorizované limity, nie je nevyhnutne dôvodom na vyradenie pracovníka z jeho rutinnej práce vykonávanej v rámci činnosti vedúcej k ožiareniu alebo na jeho preloženie na iné pracovné miesto bez jeho súhlasu.
Limity ožiarenia obyvateľov
§ 15
Limity ožiarenia obyvateľov sú:
a) efektívna dávka 1 mSv v kalendárnom roku,
b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 mSv v kalendárnom roku,
c) ekvivalentná dávka v koži 50 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože.
§ 16
Limity ožiarenia ustanovené v § 15 sa pre obyvateľov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vzťahujú na priemerné ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov vypočítané pre všetky cesty ožiarenia zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a pre všetky činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré prichádzajú do úvahy. Ak nie sú k dispozícii priame podklady na výpočet, použijú sa konzervatívne odhady variácií faktorov ovplyvňujúcich šírenie rádionuklidov alebo ožiarenie jednotlivcov v kritickej skupine.
§ 17
Ožiarenie obyvateľstva
Príspevok k ožiareniu obyvateľstva v dôsledku vykonávania činností podľa § 1 ods. 1 sa musí udržiavať tak nízko, ako je možné rozumne dosiahnuť pri zvážení ekonomických a spoločenských hľadísk.
§ 18
Hodnotenie osobnej dávky
(1) Na hodnotenie efektívnych a ekvivalentných dávok z ožiarenia sa používajú zásady, postupy, hodnoty a vzťahy uvedené v prílohe č. 5.
(2) Na hodnotenie efektívnych a ekvivalentných dávok z vonkajšieho ožiarenia sa používajú zásady, postupy, hodnoty a vzťahy uvedené v prílohe č. 5.
(3) Na hodnotenie efektívnej dávky a ekvivalentných dávok z vnútorného ožiarenia rádionuklidom alebo zmesou rádionuklidov sa môžu použiť zásady, postupy, hodnoty a vzťahy uvedené v prílohe č. 5. Hodnoty konverzných faktorov pre jednotlivé rádionuklidy sú uvedené v prílohe č. 6.
TRETIA ČASŤ
OCHRANA PRACOVNÍKOV
§ 19
Radiačná ochrana pracovníkov pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu
Radiačná ochrana pracovníkov pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu sa zabezpečuje najmä
a) odôvodnením činnosti a optimalizáciou radiačnej ochrany v rámci pracovných podmienok vrátane vopred vykonaného ohodnotenia charakteru a rozsahu možného ohrozenia zdravia pracovníkov, rizík spojených s pripravovanou činnosťou a pravidelným prehodnocovaním podľa skúseností z prevádzky,
b) vymedzovaním sledovaných pásem a kontrolovaných pásem na pracovisku so zreteľom na odhad očakávaného ožiarenia pri bežnej prevádzke a pravdepodobnosť a rozsah potenciálneho ožiarenia,
c) kategorizáciou pracovníkov,
d) zabezpečením sústavného dozoru nad radiačnou ochranou, regulačných a kontrolných opatrení, vybavením pracoviska prístrojmi, zariadeniami a pomôckami v dostatočnom množstve a v dostatočnej kvalite na zabezpečenie meraní uvedených v monitorovacom pláne, v havarijnom pláne alebo v programe zabezpečovania kvality; vybavením pracovníkov osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami so zodpovedajúcim tieniacim účinkom a ochrannými pomôckami,
e) monitorovaním pracovných podmienok vo vymedzených ochranných pásmach a tam, kde je to potrebné, aj osobným monitorovaním,
f) zdravotným dohľadom.
§ 20
Zabezpečenie radiačnej ochrany na pracovisku
(1) Na pracovisku, na ktorom sa vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, je prevádzkovateľ povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany primerané druhu a charakteru použitých zdrojov ionizujúceho žiarenia a veľkosti a charakteru rizík, ak možno očakávať, že efektívna dávka by mohla byť vyššia ako 1 mSv ročne, alebo ekvivalentná dávka by mohla byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín ustanoveného v § 15.
(2) Rozsah opatrení a monitorovania, ich druh a kvalita musia zodpovedať rizikám spojeným s vykonávaním činností vedúcich k ožiareniu. Požiadavky na vykonávanie činností s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi sú uvedené v prílohe č. 7.
(3) Pred uvedením pracoviska, na ktorom sa vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, do prevádzky sa
a) vymedzia a označia ochranné pásma:
1. kontrolované pásmo,
2. sledované pásmo,
3. pásmo s obmedzeným prístupom,
b) pracovisko vybaví prístrojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami v súlade s monitorovacím plánom, havarijným plánom a povolením na činnosť vedúcu k ožiareniu,
c) zabezpečí vybavenie pracovníkov na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia relevantnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami (ďalej len "ochranný prostriedok") s dostatočným tieniacim účinkom, najmä plášťami, zásterami, okuliarmi, rukavicami, a pracovnými pomôckami, najmä pinzetami, kliešťami, tieniacimi ochrannými obalmi a kontajnermi,
d) zabezpečí vybavenie pracovníkov kategórie A osobnými dozimetrami,
e) zabezpečí sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na bezpečnú prevádzku pracoviska odborným zástupcom a zamestnancom, ktorý riadi práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
(4) Ochranné pásma podľa odseku 3 písm. a) sa vymedzujú tak, aby reguláciou pohybu osôb, vytvorením ochranných bariér, a prípadne aj stavebnými úpravami, režimom práce, rozsahom monitorovania a ďalšími opatreniami primeranými používaným zdrojom ionizujúceho žiarenia a spôsobom nakladania s nimi sa zabezpečilo, že so zdrojmi ionizujúceho žiarenia budú nakladať len osoby dostatočne odborne spôsobilé, poučené o možnom riziku práce a vybavené ochrannými prostriedkami a pracovnými pomôckami a že dôsledky prípadnej radiačnej nehody sa čo najviac obmedzia.
(5) Na účely vymedzovania ochranných pásem sa predpokladá neprekračovanie 40-hodinového pracovného týždňa a 50 pracovných týždňov v kalendárnom roku, ak nie sú k dispozícii iné údaje o čase pobytu.
(6) Kritériá na vymedzovanie ochranných pásem a požiadavky na tieto pásma ustanovuje § 21 až 24.
(7) Prevádzkovateľ je povinný periodicky prehodnocovať podmienky práce v ochranných pásmach.
Kontrolované pásmo
§ 21
(1) Kontrolované pásmo sa vymedzuje tam, kde by efektívna dávka z ožiarenia mohla prekročiť 6 mSv alebo ekvivalentné dávky by mohli prekročiť tri desatiny príslušných limitov ožiarenia pracovníkov.
(2) Ak nie je osobitným spôsobom, najmä časovo obmedzeným používaním zdrojov ionizujúceho žiarenia odôvodnené inak, je účelné kontrolované pásmo vymedziť tam, kde sa očakáva, že
a) príkon priestorového dávkového ekvivalentu bude v priemere pri bežnej prevádzke zdroja ionizujúceho žiarenia vyšší než 2,5 mikroSv/h,
b) súčet súčinov objemových aktivít jednotlivých rádionuklidov v ovzduší na pracovisku a konverzných faktorov hinh pre príjem vdýchnutím pracovníkom podľa prílohy č. 6 bude v priemere za rok väčší než 2,5 mikroSv/m3,
c) rádioaktívna kontaminácia povrchov na pracovných miestach bude vyššia ako smerné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie povrchov mimo kontrolovaného pásma pracovísk s otvorenými žiaričmi uvedenými v tabuľke č. 1 prílohy č. 8.
(3) Kontrolované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne určená časť pracoviska, spravidla stavebne oddelená a s takým zabezpečením, aby do nej nemohli vstúpiť nepovolané osoby. Na vstupoch alebo ohraničeniach sa kontrolované pásmo označuje bezpečnostnými a zdravotnými označeniami, najmä výstražnou značkou označujúcou nebezpečenstvo rádioaktívnej látky a nápisom "Kontrolované pásmo" a údajmi o charaktere zdrojov ionizujúceho žiarenia a rizík s nimi spojených. Pre činnosti vykonávané v kontrolovanom pásme sa musia vypracovať pracovné pokyny, ktoré musia byť dostupné a zodpovedajúce riziku spojenému s prevádzkou zdrojov ionizujúceho žiarenia a činnosťou, ktorá sa v pásme vykonáva.
(4) Návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma je súčasťou dokumentácie pracoviska a obsahuje
a) rozsah kontrolovaného pásma spravidla uvedením konkrétnych miestností, tieniacich bariér a schematického plánu; pre očakávané terénne dočasné pracoviská, ako defektoskopické pracovisko alebo karotážne pracovisko, určením hranice dávkových príkonov, ktorá sa použije na ohraničenie kontrolovaného pásma na týchto pracoviskách,
b) pravidlá na vstup a výstup z kontrolovaného pásma a konkrétne pravidlá správania sa v kontrolovanom pásme,
c) zdôvodnenie navrhovaného rozsahu kontrolovaného pásma, predovšetkým výpočty a iné dôkazy dokladujúce splnenie požiadaviek podľa odseku 1,
d) opis stavebného alebo technického zabezpečenia kontrolovaného pásma proti vstupu nepovolaných osôb,
e) počet osôb pracujúcich v kontrolovanom pásme a spôsob ich poučenia o rizikách pri práci v kontrolovanom pásme, najmä uvedením vzoru pokynov na vstup a prácu v kontrolovanom pásme.
(5) Do kontrolovaného pásma môžu vstupovať len osoby poučené o tom, ako sa majú správať, aby neohrozili svoje zdravie ani zdravie iných osôb. U pracovníkov sa také poučenie realizuje v rámci informovania a školenia, o poučení je prevádzkovateľ povinný vyhotoviť písomný záznam. Poučenie sa nevyžaduje u osôb, ktoré vykonávajú štátny zdravotný dozor.
(6) Čas pobytu iných osôb ako pracovníkov v kontrolovanom pásme a podmienky tohto pobytu sa obmedzujú tak, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť, že ožiarenie týchto osôb prekročí jednu desatinu ustanovených limitov ožiarenia obyvateľov. Neprekročenie jednej desatiny ustanovených limitov ožiarenia obyvateľov možno preukázať monitorovaním.
(7) Do kontrolovaného pásma nesmú vstupovať tehotné ženy a osoby mladšie ako 18 rokov, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(8) Tehotné ženy a osoby mladšie ako 18 rokov môžu vstupovať do kontrolovaného pásma, len ak sa podrobujú lekárskemu ožiareniu.
(9) Osoby staršie ako 16 rokov môžu vstupovať do kontrolovaného pásma aj v prípade, ak sa na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pripravujú na výkon povolania.
(10) Každý, kto vstupuje do kontrolovaného pásma, musí byť vybavený ochrannými prostriedkami a pracovnými pomôckami primeranými riziku, spôsobu používania a charakteru zdrojov ionizujúceho žiarenia.
(11) Pre pobyt pracovníkov v kontrolovanom pásme sa vykonáva osobné monitorovanie v rozsahu určenom v monitorovacom pláne. Všetci pracovníci kategórie A musia byť vybavení osobnými dozimetrami. Ak príkon dávkového ekvivalentu môže prekročiť 1 mSv/h, musia byť pracovníci vybavení tiež operatívnymi signálnymi, priamo odčítateľnými alebo inými, v monitorovacom pláne uvedenými, osobnými dozimetrami. Pre návštevy stačí vybavenie operatívnymi osobnými dozimetrami.
(12) V kontrolovanom pásme pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, ak nie je v podmienkach povolenia ustanovené inak, sa pracuje len v určenom pracovnom odeve a pri výstupe z neho sa vykonáva kontrola rádioaktívnej kontaminácie, v prípade potreby aj osobná očista.
(13) Splnenie požiadaviek ustanovených v odsekoch 1 až 12 zabezpečí prevádzkovateľ po konzultácii s kvalifikovaným expertom alebo pracovnou zdravotnou službou.
(14) Prevádzkovateľ kontrolovaného pásma vedie prehľad o všetkých osobách okrem pracovníkov kategórie A, ktoré do kontrolovaného pásma vstúpili, čase pobytu týchto osôb v ňom a zabezpeči odhad efektívnej dávky pre tieto osoby.
§ 22
(1) Vynášaním z kontrolovaného pásma do životného prostredia sa rozumie vynášanie najmä drobných predmetov bežného používania, materiálov, nástrojov, zariadení alebo prístrojov, dokumentov povrchovo kontaminovaných alebo obsahujúcich rádionuklidy z kontrolovaného pásma pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia na ich ďalšie neobmedzené používanie mimo kontrolovaného pásma. Za vynášanie z kontrolovaného pásma do životného prostredia sa nepovažuje vynášanie rádioaktívnych materiálov na účely transportu do iného kontrolovaného pásma alebo na ďalšie používanie v inom kontrolovanom pásme a vynášanie rádioaktívne kontaminovaných materiálov z kontrolovaného pásma, ktorého účelom je ich odstránenie alebo uvoľnenie spod inštitucionálnej kontroly.
(2) Rádioaktívne kontaminované materiály sa musia pred vynášaním z kontrolovaného pásma dekontaminovať na najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň stierateľnej kontaminácie v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany. Ak možno znížiť hmotnostnú aktivitu vybratím kontaminovaných súčastí alebo iným spôsobom odstránenia rádionuklidov, musí sa znížiť aj hmotnostná aktivita na najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň.
(3) Z kontrolovaného pásma možno vynášať rádioaktívne materiály a ďalej ich neobmedzene používať, len ak hodnota ich povrchovej kontaminácie rádionuklidmi pre povrchovo kontaminované materiály alebo hodnota ich hmotnostnej aktivity pre materiály kontaminované v celom objeme je nižšia ako hodnoty uvedené v prílohe č. 8.
(4) Pri vynášaní rádioaktívnych materiálov z kontrolovaného pásma sa musí zabezpečiť monitorovanie povrchovej, hmotnostnej aktivity alebo povrchovej aj hmotnostnej aktivity. Zariadenia na toto monitorovanie musia byť metrologicky overené. Úroveň povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa určuje ako priemer z plochy nie väčšej ako 150 cm2. Pre materiály rádioaktívne kontaminované v objeme sa hmotnostná aktivita určuje ako priemer v kilograme hmoty, ak nemožno vynášaný materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou 1 kg, potom sa hmotnostná aktivita určuje ako priemer v najmenších častiach, na ktoré možno materiál rozumne rozdeliť, nie však väčších ako 10 kg hmotnosti.
(5) Pri kontaminácii viac ako jedným rádionuklidom pri hodnotení úrovne kontaminácie platí súčtové pravidlo uvedené v prílohe č. 3 odseku II bode 6. Ak ide o kontamináciu rôznymi rádionuklidmi, pričom pomerné zastúpenie jednotlivých rádionuklidov na pracovisku je známe a nemení sa, je potrebné zabezpečiť merania dominujúcich rádionuklidov alebo celkovej aktivity tak, aby sa určené hodnoty aktivity neprekročili pri zohľadnení predpokladanej aktivity ostatných nemeraných kontaminantov. Ak ide o meranie celkovej aktivity, musí citlivosť meradla umožňovať overenie dodržania určených podmienok v zmesi rádionuklidov pre rádionuklid najnižšej triedy rádiotoxicity podľa prílohy č. 8 tabuľky č. 2. Podmienky na overovanie výskytu a pomerov kontaminantov vrátane ťažko merateľných rádionuklidov sa musia určiť v monitorovacom programe.
(6) Rádioaktívne materiály, pri ktorých nemožno určiť povrchovú rádioaktívnu kontamináciu, sa považujú za rádioaktívne kontaminované v celom objeme.
§ 23
(1) V priestore kontrolovaného pásma, kde dávkový príkon môže presahovať 5 mSv/h, sa vymedzuje pásmo s obmedzeným prístupom, ktoré sa musí zreteľne vyznačiť zákazom vstupu a musí sa zabezpečiť tak, aby osoby v tomto pásme nemohli nekontrolovane vystaviť ožiareniu žiadnu časť tela.
(2) Do priestoru pásma s obmedzeným prístupom možno vstupovať len na účely
a) vykonania činnosti, ktorá je v tomto pásme nevyhnutná, a len pod kontrolou odborného zástupcu alebo ním povereného kvalifikovaného pracovníka,
b) podrobenia sa lekárskemu ožiareniu,
c) prípravy na výkon povolania lekára; vopred sa vyžaduje písomný súhlas študenta.
§ 24
Sledované pásmo
(1) Sledované pásmo sa na pracovisku, kde sa vykonáva činnosť vedúca k ožiareniu, vymedzuje všade tam, kde sa očakáva, že efektívna dávka by mohla byť vyššia ako 1 mSv za rok alebo ekvivalentná dávka by mohla byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín ustanoveného v § 15.
(2) Sledované pásmo sa spravidla vymedzuje na všetkých pracoviskách, ak ďalej nie je ustanovené inak. Sledované pásmo sa nevymedzuje, ak by jeho rozsah nepresiahol rozsah kontrolovaného pásma.
(3) Sledované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne určená časť pracoviska, spravidla stavebne oddelená. Ak je to potrebné na vstupoch alebo ohraničeniach, sledované pásmo sa označuje upozornením, že ide o sledované pásmo; prípadne aj bezpečnostnými a zdravotnými označeniami s údajmi o charaktere zdrojov ionizujúceho žiarenia a rizík s nimi spojených.
(4) V sledovanom pásme sa zabezpečuje len monitorovanie pracoviska, ak nie je v monitorovacom pláne ustanovené inak.
(5) Do priestoru sledovaného pásma možno dovoliť vstup
a) pracovníkom, ktorých práca to vyžaduje,
b) pacientom a osobám, ktoré ich sprevádzajú a dobrovoľne pomáhajú pri lekárskom ožiarení, účastníkom lekárskeho výskumu na účel podrobenia sa lekárskemu ožiareniu a osobám, ktoré sa pripravujú na povolanie, na účel prípravy na výkon činností vedúcich k ožiareniu,
c) návštevníkom.
(6) Za plnenie požiadaviek ustanovených v odsekoch 1 až 5 zodpovedá prevádzkovateľ, ktorý môže problematiku konzultovať s kvalifikovaným expertom alebo pracovnou zdravotnou službou. V závislosti od charakteru pracoviska a používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia musí prevádzkovateľ v prípade potreby vypracovať pracovné inštrukcie primerané riziku ožiarenia.
§ 25
Kategórie pracovníkov
Na účely monitorovania a zdravotného dohľadu sa pracovníci zaraďujú do kategórie A alebo do kategórie B (príloha č. 1, body 39 a 40).
§ 26
Informovanie pracovníkov
(1) Prevádzkovateľ musí pracovníkov, praktikantov a študentov vopred preukázateľne informovať o
a) charaktere a rozsahu možného ohrozenia zdravia, o rizikách spojených s ich prácou a o prípadnej zdravotnej ujme s tým spojenej,
b) všeobecných postupoch radiačnej ochrany a opatreniach, ktoré sa musia prijať, najmä o tých, ktoré zodpovedajú prevádzkovým a pracovným podmienkam vzťahujúcim sa na danú činnosť všeobecne a na jednotlivé pracoviská a práce, na ktoré môžu byť pridelení,
c) dôležitosti dodržiavania zdravotných, technických a administratívnych požiadaviek radiačnej ochrany,
d) význame a nutnosti včasného oznámenia tehotenstva z dôvodu rizík ožiarenia plodu a rizika rádioaktívnej kontaminácie dojčaťa v prípade vnútornej kontaminácie rádionuklidmi.
(2) Cieľom informovania je získanie základných znalostí radiačnej ochrany nevyhnutných na výkon práce na pracovisku. Rozsah informácií závisí od charakteru vykonávanej činnosti.
§ 27
Školenie pracovníkov
Prevádzkovateľ je povinný najmenej raz ročne zabezpečiť školenie pracovníkov, praktikantov a študentov tak, aby boli dostatočne oboznámení nielen so všeobecnými pravidlami a postupmi v radiačnej ochrane, ale najmä s opatreniami týkajúcimi sa radiačnej ochrany pri práci s konkrétnymi zdrojmi ionizujúceho žiarenia na pracovisku pri bežnej prevádzke a za predvídateľných odchýlok od tejto prevádzky alebo pri vzniku mimoriadnej radiačnej situácie. O realizácii školení a preverení vedomostí pracovníkov, praktikantov a študentov je prevádzkovateľ povinný viesť písomné záznamy. Rozsah školení závisí od charakteru vykonávanej činnosti.
§ 28
Radiačná ochrana pracovníkov
(1) Prevádzkovateľ zodpovedá za realizáciu opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov a za vyhodnotenie ich účinnosti.
(2) Prevádzkovateľ je povinný konzultovať s kvalifikovaným expertom overovanie a skúšanie ochranných prostriedkov a meracích zariadení, najmä
a) pred podrobným posudzovaním projektov jednotlivých zariadení z hľadiska radiačnej ochrany,
b) pri uvádzaní nových zdrojov ionizujúceho žiarenia alebo modifikovaných zdrojov ionizujúceho žiarenia do prevádzky,
c) pri pravidelnom overovaní účinnosti ochranných prostriedkov a technických postupov,
d) pri pravidelnej kalibrácii meracích prístrojov a pri pravidelnom overovaní ich prevádzkyschopnosti a správneho používania.
§ 29
Prevádzkovateľ môže na zabezpečenie radiačnej ochrany zriadiť samostatný špecializovaný útvar radiačnej ochrany (ďalej len "špecializovaný útvar"), ktorý poskytuje špecifické poradenstvo v oblasti radiačnej ochrany; ak špecializovaný útvar zriadi, musí ho vybaviť nevyhnutnými prostriedkami. V zariadeniach, v ktorých úrad alebo príslušný regionálny úrad považuje za nevyhnutné zriadiť taký špecializovaný útvar, musí byť v prípade, že ide o vnútornú organizačnú jednotku, organizačne oddelený od výrobných a prevádzkových útvarov. Špecializovaný útvar môže byť spoločný pre niekoľko pracovísk.
§ 30
Monitorovanie pracoviska
(1) Monitorovanie pracoviska sa uskutočňuje sledovaním, meraním, hodnotením a zaznamenávaním veličín a parametrov charakterizujúcich pole ionizujúceho žiarenia a výskyt rádionuklidov na pracovisku, najmä príkonu dávkového ekvivalentu na pracovisku, objemových aktivít v ovzduší pracoviska a plošných aktivít na pracovisku. Monitorovanie je opakované meranie veličín, ktorými alebo pomocou ktorých sa kontroluje, sleduje a hodnotí ožiarenie osôb, a meranie rádioaktívnej kontaminácie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
(2) Monitorovanie sa vykonáva na základe monitorovacieho plánu kontinuálne, periodicky alebo operatívne pri určitej činnosti s cieľom zhodnotiť a zabezpečiť prijateľnosť tejto činnosti z hľadiska radiačnej ochrany.
(3) Monitorovací plán podľa druhu vykonávanej činnosti obsahuje monitorovanie pri bežnej prevádzke, pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky, pri radiačných nehodách a radiačných haváriách. Člení sa na časti upravujúce monitorovanie
a) pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
b) okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
c) osobné,
d) vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do životného prostredia.
(4) Pracovníci musia mať prístup k výsledkom ich osobného monitorovania vrátane meraní, ktoré boli podkladom na určenie osobných dávok, alebo k odhadu dávok na základe meraní na pracovisku.
(5) Monitorovací plán zohľadňuje charakter pracoviska a musí obsahovať
a) veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, ktoré sa budú monitorovať, spôsob, rozsah a frekvenciu meraní,
b) návody na hodnotenie výsledkov meraní a spôsob vedenia záznamov,
c) referenčné úrovne a opatrenia pri ich prekročení,
d) špecifikáciu metód meraní,
e) špecifikáciu parametrov používaných typov meracích prístrojov a pomôcok.
(6) Monitorovací plán musí umožňovať dodržiavanie limitov ožiarenia a včasné zistenie odchýlok od bežnej prevádzky a preukazovať, že radiačná ochrana je optimalizovaná. Výsledky monitorovania musí prevádzkovateľ zaznamenávať, aby sa v prípade potreby mohli použiť na odhad osobných dávok.
§ 31
Osobné monitorovanie
(1) Osobným monitorovaním sa zabezpečuje zistenie osobných dávok. Osobné monitorovanie sa vykonáva sledovaním, meraním a hodnotením vnútorného a vonkajšieho ožiarenia osôb. Pre pracovníkov kategórie A sa musí osobné monitorovanie vykonávať systematicky. Ak je na základe monitorovania alebo výpočtu podozrenie, že sa môžu prekročiť limity ožiarenia pracovníkov, potom sa pri zisťovaní osobných dávok zohľadňujú aj podmienky a okolnosti ožiarenia. Osobné monitorovanie vykonáva oprávnená dozimetrická služba podľa osobitného predpisu. 8)
(2) Rozsah monitorovania pracovníkov kategórie B musí dostačujúco preukázať skutočnosti, že títo pracovníci sú oprávnene zaradení do kategórie B. V prípade potreby môže úrad alebo príslušný regionálny úrad požadovať osobné monitorovanie oprávnenou dozimetrickou službou aj pre pracovníkov kategórie B.
(3) Osobný dozimeter musí umožniť meranie všetkých druhov žiarenia podieľajúcich sa na vonkajšom ožiarení pracovníka pri činnostiach vedúcich k ožiareniu. Ak osobný dozimeter také meranie neumožní, použijú sa ďalšie osobné dozimetre; uvedené neplatí, ak technicky nemožno použiť osobný dozimeter. V takom prípade sa odhad dávky zabezpečuje pomocou výsledkov z monitorovania pracoviska alebo výpočtom.
(4) Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, na ktorých môže dôjsť k významnému vnútornému ožiareniu pracovníkov, sa príjmy rádionuklidov a úväzky efektívnej dávky z ich vnútorného ožiarenia zisťujú meraním aktivity rádionuklidov v tele pracovníka alebo v jeho výlučkoch, meraním koncentrácie rádionuklidov vo vzduchu, meraním kontaminácie pracoviska a prepočtom na príjem rádionuklidu pomocou príslušných koeficientov a modelov dýchacieho traktu a zažívacieho traktu.
§ 32
Monitorovanie v prípade havarijného ožiarenia alebo ožiarenia v ohrození
(1) Na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých nemožno vylúčiť radiačnú nehodu, osobné monitorovanie sa zabezpečuje aj operatívnymi dozimetrami, ktoré signalizujú prekročenie nastavenej úrovne. Ak zdroj ionizujúceho žiarenia môže spôsobiť jednorazovým ožiarením prekročenie päťnásobku limitov ožiarenia podľa § 11, osobné monitorovanie musí umožniť rozloženie osobných dávok v tele.
(2) V prípade ožiarenia v ohrození sa využije osobné monitorovanie alebo odhad osobnej dávky podľa toho, čo je za daných okolností vhodnejšie.
§ 33
Evidencia osobných dávok pracovníkov
(1) O výsledkoch osobného monitorovania každého pracovníka kategórie A sa musí viesť záznam v centrálnom registri.
(2) Súčasťou záznamu údajov o odhade dávok alebo o výsledkoch merania dávok pri ožiarení v ohrození alebo havarijnom ožiarení je aj záznam o okolnostiach, za akých došlo k ožiareniu, a záznam o opatreniach prijatých pri danej mimoriadnej situácii.
(3) Ak sa na odhad osobnej dávky použili výsledky monitorovania prostredia, sú súčasťou záznamov v centrálnom registri.
(4) Osobné dávky prijaté pri výnimočnom ožiarení a dávky prijaté pri ožiarení v ohrození a havarijnom ožiarení sa evidujú osobitne a nesčítavajú sa s osobnými dávkami prijatými pri bežnej činnosti.
(5) Prevádzkovateľ vedie evidenciu osobných dávok pracovníkov v rozsahu ustanovenom týmto nariadením a uchováva záznamy do času, v ktorom pracovník kategórie A dosiahne, alebo by dosiahol 75 rokov veku, najmenej 30 rokov od skončenia práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
(6) Centrálny register vedie evidenciu osobných dávok pracovníkov v rozsahu ustanovenom týmto nariadením a uchováva záznamy do času, v ktorom by pracovník dosiahol 75 rokov. Záznamy o osobných dávkach pracovníkov sú z centrálneho registra vymazané po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom pracovník dosiahol vek 75 rokov.
(7) Centrálny register musí na požiadanie sprístupniť pracovníkovi jeho osobné záznamy vrátane výsledkov meraní použitých na odhad osobných dávok alebo odhadov dávok na základe výsledkov monitorovania prostredia. Centrálny register musí sprístupniť údaje na požiadanie aj prevádzkovateľovi, príslušným orgánom podľa osobitného predpisu, 9) lekárom podľa osobitného predpisu 6) a pracovným zdravotným službám. Spôsob a podmienky na poskytovanie údajov určí úrad.
(8) V prípade ožiarenia v ohrození alebo havarijného ožiarenia oprávnená dozimetrická služba musí prevádzkovateľovi a pracovníkovi bezodkladne poskytnúť výsledky osobného monitorovania.
(9) Pracovníci, ktorí pracovali v zahraničí na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, sú povinní oznámiť výsledky osobného monitorovania do centrálneho registra do troch mesiacov po ukončení práce v zahraničí. K oznámeniu musia doložiť potvrdenie o veľkosti ožiarenia za celé obdobie vykonávania prác od oprávnenej zahraničnej inštitúcie. V prípade pohybu pracovníka v rámci Európskej únie poskytne úrad podľa osobitného predpisu 10) kompetentným orgánom a príslušným inštitúciám členských štátov Európskej únie na účel kontroly ďalšieho ožiarenia všetky relevantné údaje o predošlých dávkach pracovníka potrebné na vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky, na zaradenie pracovníka do kategórie A a na sledovanie jeho ďalšieho ožiarenia vo vzťahu k práci.
§ 34
Pracovisko s rizikom ožiarenia pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením
(1) Pre pracovné činnosti, v rámci ktorých prítomnosť prírodných zdrojov ionizujúceho žiarenia môže viesť k významnému zvýšeniu ožiarenia pracovníkov alebo jednotlivcov obyvateľstva, ktoré nie je zanedbateľné z hľadiska radiačnej ochrany, sa ustanovujú tieto vyšetrovacie úrovne:
a) 400 Bq/m3 pre priemernú objemovú aktivitu radónu v ovzduší pri výkone práce na pracoviskách uvedených v odseku 2 písm. b) až f),
b) 1 mSv za rok pre efektívnu dávku z vonkajšieho ožiarenia na pracoviskách uvedených v odseku 2 písm. e) a f).
(2) Pracoviská s rizikom z ožiarenia pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením sú
a) paluby lietadiel pri letoch vo výške vyššej ako 8 km,
b) bane, jaskyne, tunely a ďalšie pracoviská v podzemí,
c) pracoviská, na ktorých sa čerpaním, zhromažďovaním alebo iným obdobným spôsobom nakladá s vodou z podzemných zdrojov, najmä čerpacie stanice, kúpeľné zariadenia, zariadenia na stáčanie a úpravu vôd,
d) všetky pracoviská, na ktorých bolo preukázané prekročenie objemovej aktivity radónu 1 000 Bq/m3,
e) pracoviská, na ktorých sa vykonáva
1. nakladanie s pevnými produktmi spaľovania uhlia na zariadeniach s tepelným výkonom nad 5 MW,
2. výroba stavebných materiálov z produktov spaľovania uhlia,
3. ťažba, transport produktovodmi a spracovanie ropy a plynu,
4. spracovanie fosfátových surovín,
5. výroba pigmentov na báze minerálov titánu,
6. výroba materiálov na báze minerálov zirkónu,
7. spracovanie surovín obsahujúcich aj vzácne zeminy,
8. metalurgická výroba kovov,
9. výroba, spracovanie a použitie materiálov s obsahom tória a uránu,
10. nakladanie s vodárenskými kalmi z úpravy vody z podzemných zdrojov,
11. nakladanie s rádioaktívnymi materiálmi vyskytujúcimi sa v prírode, pri ktorých sa preukázalo, že obsah prírodných rádionuklidov prevyšuje uvoľňovacie úrovne alebo zvyšuje príkon dávkového ekvivalentu o viac ako 0,5 mikroSv/h,
f) pracoviská, na ktorých sa vykonávajú činnosti, ktoré vedú k produkcii rezíduí, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy a môžu spôsobiť významné zvýšenie ožiarenia obyvateľstva alebo pracovníkov.
Radiačná ochrana na pracovisku pri ožiarení pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením
§ 35
(1) Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosti na pracoviskách, na ktorých je riziko ožiarenia pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, je povinný zabezpečiť monitorovanie radiačnej situácie, ktorým preukáže úroveň ožiarenia pracovníkov.
(2) Ak sa monitorovaním zistí, že na pracovisku sú prekročené smerné hodnoty na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov prírodným ionizujúcim žiarením, je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov a kontrolovať ich účinnosť.
(3) Ak aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia, ktoré zodpovedajú optimalizácii radiačnej ochrany, sú naďalej prekročené smerné hodnoty na vykonanie opatrení a nemožno znížiť ožiarenie pracovníkov na pracovisku tak, aby efektívna dávka pracovníkov za kalendárny rok bola nižšia ako 6 mSv, primerane sa uplatnia ustanovenia § 3 až 33 a § 39 až 41 tohto nariadenia. Radiačná ochrana sa zabezpečuje v rozsahu a spôsobom, ktorý platí pre prácu v kontrolovanom pásme pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, a to najmä
a) vymedzením pracoviska alebo jeho častí, kde môžu osoby vykonávajúce práce prekročiť tri desatiny limitov ustanovených v § 11, jeho označením a zabezpečením proti vstupu nepovolaných osôb,
b) určením osôb, ktoré vo vyznačenom pásme môžu vykonávať práce, určením spôsobu práce, rozsahu práce a zabezpečením preukázateľného každoročného školenia týchto osôb o radiačných rizikách na pracovisku,
c) určením odborného zástupcu, ktorý bude odborne riadiť zabezpečenie radiačnej ochrany na pracovisku,
d) vypracovaním pokynov na prácu na pracovisku vrátane pokynov na jej bezpečné vykonávanie a pokynov pre vstup osôb na pracovisko,
e) určením a zabezpečením ochranných prostriedkov a pracovných pomôcok,
f) vypracovaním monitorovacieho plánu a zabezpečením monitorovania na pracovisku a monitorovania osobných dávok pracovníkov na týchto pracoviskách,
g) určením spôsobu nakladania s materiálmi kontaminovanými rádionuklidmi,
h) vedením dokumentácie pracoviska.
(4) Na zásahy na pracoviskách, pri ktorých je riziko z ožiarenia pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 42 až 47 tohto nariadenia.
§ 36
(1) Smerná hodnota na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku s výskytom radónu v ovzduší je objemová aktivita radónu na pracovisku 1000 Bq.m-3 v priemere za kalendárny rok.
(2) Na pracovisku, ktoré sa využíva len občas alebo s určitým režimom, sa smerná hodnota podľa odseku 1 vzťahuje na priemernú hodnotu objemovej aktivity radónu počas pobytu osôb.
(3) Hodnotenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku, na ktorom sa prekročila smerná hodnota podľa odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním vrátane sledovania a zaznamenávania pobytu pracovníkov na pracovisku; ak sa smerná hodnota prekročila viac ako jedenapolkrát, hodnotenie ožiarenia pracovníkov sa vykonáva osobným monitorovaním.
§ 37
(1) Smerná hodnota na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku s rizikom zvýšeného ožiarenia prírodnými rádionuklidmi okrem radónu je efektívna dávka pracovníka počas vykonávania práce 1 mSv za kalendárny rok. Do efektívnej dávky počas výkonu povolania sa nezapočítava priemerná dávka z prírodného pozadia.
(2) Hodnotenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku, na ktorom sa prekročila smerná hodnota podľa odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane sledovania a zaznamenávania pobytu pracovníkov na pracovisku; ak je predpoklad, že efektívna dávka pracovníkov môže byť vyššia ako 6 mSv za kalendárny rok, hodnotenie ožiarenia sa vykonáva monitorovaním osobných dávok.
§ 38
(1) Pre letecký personál, ktorý pracuje na palubách lietadiel vo výške vyššej ako 8 km, je smernou hodnotou na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia z kozmického žiarenia efektívna dávka člena leteckého personálu počas letov 1 mSv za kalendárny rok. Ak sa táto hodnota prekročí, členovia leteckého personálu sa musia informovať o veľkosti ožiarenia a zdravotnom riziku a hodnotí sa ich ožiarenie. Na základe hodnotenia sa pripravujú alebo upravia letové plány.
(2) Hodnotenie ožiarenia pracovníkov podľa odseku 1 vo výške vyššej ako 8 km sa zabezpečuje využívaním počítačových programov. Pri výpočte sa zohľadňuje letová výška, zemepisná šírka, čas letu a aktuálna intenzita kozmického žiarenia na letovej hladine. Správnosť výpočtu sa najmenej raz ročne overuje priamym meraním príslušných dozimetrických veličín na jednotlivých letových trasách.
(3) Hodnotenie ožiarenia pracovníkov podľa odseku 1 vo výškach vyšších ako 15 km sa zabezpečuje meraním príslušných dozimetrických veličín na palube lietadla počas letu.
(4) Prevádzkovateľ je povinný prijať vhodné opatrenia na hodnotenie ožiarenia pracovníkov, zohľadniť výsledky hodnotenia ožiarenia pri rozpise služieb, zmien alebo letov s cieľom znižovania radiačnej záťaže, informovať pracovníkov o radiačných rizikách súvisiacich s ich prácou a vo vzťahu k ženám uplatniť § 12.
ŠTVRTÁ ČASŤ
OCHRANA OBYVATEĽSTVA
§ 39
Zabezpečovanie radiačnej ochrany obyvateľstva za normálnych podmienok
Zabezpečovanie radiačnej ochrany obyvateľstva pri činnostiach vedúcich k ožiareniu za normálnych podmienok zahŕňa všetky opatrenia a sledovania na zisťovanie a elimináciu faktorov, ktoré v priebehu vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu môžu byť príčinou rizika ožiarenia populácie, ktoré z hľadiska radiačnej ochrany nemožno zanedbať.
§ 40
Odhad dávok obyvateľstva
(1) Úrad podľa osobitného predpisu 11) zabezpečí, aby sa odhad dávok z činností vedúcich k ožiareniu celej populácie a referenčných skupín obyvateľstva vykonával čo najrealistickejšie na všetkých miestach, kde sa také skupiny môžu vyskytnúť, rozhodne o frekvencii vykonávania odhadov dávok a prijme potrebné opatrenia na identifikovanie dotknutých referenčných skupín obyvateľstva s ohľadom na relevantné cesty šírenia rádioaktívnych látok.
(2) Odhady dávok obyvateľstva musia zahŕňať pri zohľadnení rádiologických rizík odhad
a) dávok z externého ožiarenia; v prípade potreby aj druh ionizujúceho žiarenia,
b) príjmu rádionuklidov s uvedením ich charakteristík; v prípade potreby ich fyzikálny stav a chemický stav, určenie aktivity a koncentrácie,
c) dávok, ktoré by mohli byť prijaté referenčnými skupinami obyvateľstva, určenie charakteristík týchto skupín.
(3) Údaje, ktoré sa vzťahujú na meranie externého ožiarenia, odhad príjmu rádionuklidov, odhad rádioaktívnej kontaminácie a na získané výsledky odhadov dávok prijatých referenčnými skupinami a obyvateľstvom, sa musia zaznamenávať a uchovávať.
§ 41
Povinnosti prevádzkovateľa
(1) Prevádzkovateľ je povinný
a) dosiahnuť a udržiavať optimálnu úroveň radiačnej ochrany obyvateľstva a životného prostredia,
b) overovať účinnosť technických zariadení určených na ochranu obyvateľstva a životného prostredia,
c) používať na účely sledovania úrovne radiačnej ochrany, na meranie a hodnotenie ožiarenia obyvateľstva alebo na posudzovanie kontaminácie prostredia overené a schválené postupy a vhodné prístroje,
d) dodržiavať požiadavky na bezpečnú prevádzku zdrojov ionizujúceho žiarenia a pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a osobitné požiadavky na správnosť meraní a meradiel, pravidelne ich kalibrovať a overovať ich funkčnosť a prevádzkyschopnosť.
(2) Bezpečnosť prevádzky zdrojov ionizujúceho žiarenia sa overuje skúškami. Požiadavky na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia a spôsoby overovania ich parametrov dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany sú uvedené v prílohe č. 9.
PIATA ČASŤ
ZÁSAHY
§ 42
Vykonávanie zásahu
Zásah sa vykonáva pri hrozbe vzniku alebo pri vzniku radiačnej nehody alebo radiačnej havárie a pri pretrvávajúcom ožiarení, ktoré je neskorým dôsledkom radiačnej havárie alebo dôsledkom činností vedúcich k ožiareniu alebo iných činností vykonávaných v minulosti.
§ 43
Základné princípy vykonávania zásahu
(1) Zásah sa má vykonať len vtedy, ak zníženie zdravotnej ujmy, ktoré sa dosiahne jeho vykonaním, je dostatočné na odôvodnenie škôd a nákladov spojených s jeho vykonaním vrátane nákladov v sociálnej oblasti.
(2) Spôsob vykonania, rozsah a trvanie zásahu sa musia optimalizovať tak, aby rozdiel medzi prínosom dosiahnutým znížením zdravotnej ujmy a nákladmi a škodami spôsobenými vykonaním zásahu bol čo najväčší.
(3) Ustanovené limity ožiarenia sa na zásahy nevzťahujú. Návod na riešenie situácií, v ktorých je zásah primeraný, poskytujú havarijné plány a smerné hodnoty zásahových úrovní, ktoré sú uvedené v prílohe č. 10.
§ 44
Potenciálne ožiarenie
Ak činnosť vedúca k ožiareniu môže mať za následok únik rádioaktívnych látok, je prevádzkovateľ v prípade mimoriadnej radiačnej udalosti povinný zabezpečiť odhad dôsledkov vrátane údajov o šírení sa rádioaktívnych látok v priestore a čase a odhad potenciálneho ožiarenia osôb pri predpokladaných havarijných scenároch.
§ 45
Vykonávanie zásahu v prípade radiačného ohrozenia
(1) Pri vzniku mimoriadnej radiačnej udalosti sa zásah uskutočňuje
a) neodkladnými opatreniami, ktorými sú najmä ukrytie, jódová profylaxia, zákaz konzumácie čerstvej potravy, zákaz používania vody, ustajnenie zvierat, evakuácia a
b) následnými opatreniami, ktorými sú dočasné presídlenie, trvalé presídlenie, regulácia konzumácie rádioaktívne kontaminovaných potravín a vody, regulácia používania rádioaktívne kontaminovaných krmovín, dekontaminácia územia, odstránenie rezíduí alebo zamedzenie ich šírenia.
(2) Zásah je nevyhnutné prispôsobiť situácii a vykonať vo vzťahu k
a) zdroju ionizujúceho žiarenia s cieľom zredukovať priame ožiarenie alebo zabrániť emisii rádionuklidov,
b) životnému prostrediu s cieľom znížiť transfer rádioaktívnych látok k jednotlivcom z obyvateľstva,
c) jednotlivcom z obyvateľstva s cieľom znížiť ich ožiarenie a v prípade potreby zabezpečiť ich liečbu.
(3) Zásah sa vykonáva vždy, ak očakávaná dávka ktoréhokoľvek jednotlivca je na úrovni, ktorá môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia. Hodnoty zásahových úrovní očakávaných dávok pri akútnom ožiarení sú uvedené v prílohe č. 10 v tabuľke č. 1.
(4) Vykonanie zásahu sa musí zvážiť, ak sú prekročené zásahové úrovne alebo odvodené zásahové úrovne. Zásahové úrovne sa udávajú v odvrátiteľnej efektívnej dávke alebo odvrátiteľnej ekvivalentnej dávke. Odvodené zásahové úrovne sa udávajú spravidla v priamo merateľných veličinách, pri prekročení ktorých sa predpokladá prekročenie zásahovej úrovne.
(5) Smerné hodnoty zásahových úrovní sú uvedené v prílohe č. 10 v tabuľkách č. 3 a 4. Pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo zdroje ionizujúceho žiarenia, s ktorými je spojené riziko vzniku radiačnej nehody a radiačnej havárie, sa na základe špecifických podmienok ustanovujú zásahové úrovne na základe optimalizácie radiačnej ochrany. Optimalizované zásahové úrovne sú spravidla v intervale smerných hodnôt zásahových úrovní. Ak je odvrátiteľná dávka nižšia ako dolná hranica intervalu smerných hodnôt zásahových úrovní, zásah sa vykonáva len výnimočne v prípadoch, keď ho možno vykonať jednoduchými opatreniami, spravidla pre skupinu obyvateľov. Ak je odvrátiteľná dávka vyššia ako horná hranica intervalu smerných hodnôt zásahových úrovní, zásah sa nevykonáva len vo výnimočných prípadoch.
(6) Pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo pre zdroje ionizujúceho žiarenia a pre jednotlivé havarijné situácie sa ustanovujú optimalizované zásahové úrovne na základe špecifických údajov charakterizujúcich osídlenie, infraštruktúru v okolí zdroja ionizujúceho žiarenia a ďalších lokálnych podmienok, ktoré ovplyvňujú očakávané kolektívne efektívne dávky, a predovšetkým uskutočniteľnosť vykonania zásahu, ktorými sú najmä
a) prítomnosť špecifických skupín obyvateľstva v nemocniciach, zariadeniach sociálnych služieb alebo vo väzniciach,
b) dopravná situácia, infraštruktúra,
c) hustota obyvateľstva,
d) blízkosť veľkej sídelnej jednotky.
(7) Optimalizované zásahové úrovne pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo zdroje ionizujúceho žiarenia a jednotlivé havarijné situácie sa uvádzajú v havarijných plánoch. Vybrané odporúčané všeobecné optimalizované hodnoty zásahových úrovní sú uvedené v prílohe č. 10 v tabuľke č. 3.
(8) Pri rozhodovaní o prijatí ochranných opatrení pri vzniku radiačného ohrozenia je potrebné najmä zvážiť skutočnosť, či sa aktuálna situácia nelíši od podmienok uplatnených pri ustanovení zásahových úrovní. Pri súčasnom výskyte radiačnej nehody alebo radiačnej havárie a inej udalosti, ako je únik chemických látok alebo živelná pohroma, treba zvážiť prínos a účinnosť zavedenia opatrenia vo vzťahu ku škodám spôsobeným inými haváriami alebo pohromami.
§ 46
Zásah pri pretrvávajúcom ožiarení
(1) Pretrvávajúce ožiarenie sa reguluje v tých prípadoch, keď by bez zmeny stavu v dôsledku dlhodobého ožiarenia mohlo prísť k významnému zvýšeniu zdravotnej ujmy, a to priamym ožiarením alebo nepriamo kontaminovaným ovzduším, kontaminovanou vodou alebo kontaminovanými zložkami potravinového reťazca.
(2) Ak sa zistí, že následkom radiačných havárií alebo minulých činností vedúcich k ožiareniu, alebo iných činností sú jednotlivci z obyvateľov pretrvávajúco vystavení pôsobeniu ionizujúceho žiarenia, tak sa primerane k súvisiacemu riziku ožiarenia zabezpečí
a) vymedzenie a označenie dotknutej oblasti,
b) monitorovanie radiačnej záťaže,
c) vykonanie zásahu s ohľadom na konkrétnu situáciu,
d) prijatie vhodných regulačných opatrení vo vymedzenej oblasti.
(3) Pri pretrvávajúcom ožiarení sa zásah vykonáva, ak je príkon absorbovanej dávky v orgáne alebo tkanive na úrovni, ktorá môže spôsobiť vážnu zdravotnú ujmu. Hodnoty zásahových úrovní príkonov absorbovanej dávky pre pretrvávajúce ožiarenie sú uvedené v prílohe č. 10 v tabuľke č. 2.
(4) Vykonanie zásahu sa musí zvážiť, ak odvrátiteľná dávka je v rozpätí smerných hodnôt 5 až 10 mSv. Vzťahuje sa na priemernú efektívnu dávku jednotlivca z kritickej skupiny za rok. Ak je odvrátiteľná efektívna dávka väčšia ako 5 mSv za rok, vykonanie zásahu sa posudzuje v súlade s princípom optimalizácie s ohľadom na jeho rozsah, uskutočniteľnosť, náklady a jeho prípadné dôsledky. Ak je odvrátiteľná efektívna dávka väčšia ako 10 mSv za rok, zásah sa uskutoční takmer vždy.
(5) Najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie potravín a krmiva po radiačnej havárii a požiadavky na reguláciu spotreby sú uvedené v prílohe č. 10 v tabuľkách č. 5 až 8.
§ 47
Ožiarenie osôb podieľajúcich sa na záchranných prácach
(1) V prípade záchranných prác pri radiačných nehodách alebo radiačných haváriách, ktoré sú priamo spojené so záchranou ľudských životov, významných materiálnych alebo kultúrnych hodnôt alebo so zabránením rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami, sa práce plánujú a vykonávajú tak, aby u osôb vykonávajúcich také činnosti kumulovaná efektívna dávka počas celého výkonu prác nepresiahla 500 mSv a kumulovaná ekvivalentná dávka v koži nepresiahla 5 000 mSv. Takéto ožiarenie sa môže pripustiť len výnimočne.
(2) Záchranné práce uvedené v odseku 1 môžu vykonávať len dobrovoľníci, ktorí boli preukázateľne informovaní o riziku spojenom s ich vykonávaním.
(3) Záchranné práce, iné ako sú uvedené v odseku 1, a lokalizačné práce pri radiačnej nehode alebo radiačnej havárii sa plánujú a vykonávajú tak, aby u osôb, ktoré ich vykonávajú, kumulovaná efektívna dávka z týchto činností nebola vyššia ako 100 mSv a kumulované ekvivalentné dávky neboli vyššie ako dvojnásobok príslušného ročného limitu pracovníkov ožiarenia.
(4) Likvidačné práce po radiačnej nehode alebo havárii a činnosti spojené so zásahmi pri pretrvávajúcom ožiarení sa plánujú a vykonávajú tak, aby ožiarenie osôb, ktoré ich vykonávajú, nebolo vyššie ako limity ožiarenia pracovníkov. Počas prác sa musí zabezpečiť monitorovanie a zdravotný dohľad.
(5) Osoby, ktoré sa podieľajú na záchranných prácach, lokalizačných prácach a na likvidačných prácach, sa musia preukázateľne informovať o rizikách spojených so zásahom.
ŠIESTA ČASŤ
ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ O PRACOVNÍKOV
§ 48
Zdravotný dohľad
(1) Zdravotný dohľad nad pracovníkmi je založený na zásadách, ktorými sa všeobecne riadi ochrana zdravia pri práci. Zdravotný dohľad vykonáva v rámci preventívnej zdravotnej starostlivosti o pracovníkov lekár podľa osobitného predpisu 6) alebo lekár pracovnej zdravotnej služby (ďalej len "príslušný lekár").
(2) Pracovníci kategórie A musia byť pod zdravotným dohľadom.
(3) Zdravotný dohľad môže úrad alebo príslušný regionálny úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť aj pracovníkom kategórie B. Zdravotný stav pracovníkov kategórie A sa posudzuje z hľadiska ich zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu. Príslušný lekár musí mať prístup ku všetkým významným informáciám súvisiacim s hodnotením ožiarenia vrátane výsledkov monitorovania a údajov o pracovných podmienkach.
(4) Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje výsledkami lekárskych preventívnych prehliadok.
(5) Zdravotný dohľad zahŕňa tieto lekárske preventívne prehliadky:
a) vstupnú, vykonanú vždy pred zaradením pracovníka do kategórie A; jej cieľom je posúdiť zdravotnú spôsobilosť zastávať predpokladané pracovné miesto ako pracovník kategórie A,
b) periodickú, vykonávanú u pracovníkov kategórie A najmenej jedenkrát ročne; jej cieľom je overiť, či je pracovník z hľadiska zdravotnej spôsobilosti i naďalej schopný plniť svoje povinnosti pri vykonávaní činností vedúcich k ožiareniu,
c) mimoriadnu, vykonávanú v prípadoch, ak
1. existuje odôvodnené podozrenie, že došlo ku zmene zdravotného stavu pracovníka kategórie A,
2. došlo ku prekročeniu niektorého z limitov ožiarenia pracovníkov a treba posúdiť podmienky na ďalšie vystavenie vplyvom žiarenia pri práci,
3. prehliadku nariadi úrad alebo príslušný regionálny úrad,
d) výstupnú.
(6) O vyššom počte prehliadok a ich frekvencii rozhodne príslušný lekár na základe charakteristík zdroja ionizujúceho žiarenia a zdravotného stavu pracovníka.
(7) Preventívne prehliadky pracovníkov kategórie B sa vykonávajú podľa osobitného predpisu 12) v súlade so zaradením pracovnej činnosti do príslušnej kategórie rizikových prác.
(8) Ak došlo k prekročeniu limitov ožiarenia, ďalšie ožiarenie pri práci sa môže uskutočniť len za podmienok určených príslušným lekárom pri mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadke.
(9) Príslušný lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku pri výstupnej preventívnej prehliadke je oprávnený predpísať pokračovanie zdravotného dohľadu následnými prehliadkami na účel včasného zistenia možných zmien zdravotného stavu súvisiacich s ožiarením počas výkonu práce, najmä v prípadoch dlhodobej práce na hranici limitov, a to aj po ukončení pracovnej činnosti a počas takého dlhého času, ktorý považuje za nevyhnutný na zabezpečenie ochrany zdravia pracovníka.
§ 49
Klasifikácia zdravotnej spôsobilosti pracovníkov kategórie A
(1) Zdravotná spôsobilosť pracovníka kategórie A sa v lekárskom posudku hodnotí ako
(a) zdravotne spôsobilý,
(b) zdravotne spôsobilý s obmedzením,
(c) zdravotne nespôsobilý.
(2) Ak pracovník zistí, že sa jeho zdravotný stav zmenil tak, že už nie je zdravotne spôsobilý na výkon činností pracovníka kategórie A, musí o tejto skutočnosti neodkladne informovať prevádzkovateľa.
(3) Žiadna osoba nesmie byť zamestnaná alebo zaradená ako pracovník kategórie A počas akéhokoľvek času na určitom pracovnom mieste, ak je podľa lekárskeho posudku zdravotne nespôsobilá také pracovné miesto zastávať.
§ 50
Zdravotné záznamy
Pre každého pracovníka kategórie A v čase, v ktorom je zaradený do tejto kategórie, vedie príslušný lekár ako súčasť zdravotnej dokumentácie tiež údaje o charaktere pracovnej činnosti, zistené v rámci zdravotného dohľadu, o výsledkoch preventívnych prehliadok vrátane diagnostických záverov, o výsledkoch predchádzajúcich lekárskych vyšetrení a o výsledkoch osobného monitorovania. Osobné dávky z výnimočných ožiarení, z havarijných ožiarení a z havarijných ožiarení zasahujúcich osôb vykonávajúcich záchranné a lokalizačné práce sa zaznamenávajú oddelene. Dokumentácia sa uchováva až do doby, keď osoba dosiahla alebo by dosiahla 75 rokov, v každom prípade však najmenej 30 rokov po ukončení pracovnej činnosti, počas ktorej bol pracovník vystavený ionizujúcemu žiareniu.
§ 51
Úlohy lekára
(1) Okrem zdravotného dohľadu nad pracovníkmi môže príslušný lekár, ak uzná za vhodné, nariadiť vykonanie opatrení vo vzťahu k ochrane zdravia ožiareného pracovníka, najmä ďalšie vyšetrenia, dekontaminačné opatrenia alebo naliehavú nápravnú liečbu.
(2) O výsledkoch a záveroch posúdenia musí príslušný lekár pracovníka informovať. Ak pracovník s lekárskym posudkom a závermi lekárskych preventívnych prehliadok nesúhlasí, môže požiadať o nápravu podľa osobitného predpisu. 13) Príslušný lekár zasiela lekársky posudok so závermi o zdravotnej spôsobilosti na výkon činností pracovníka kategórie A bezodkladne príslušnému prevádzkovateľovi.
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 52
Kvalifikovaný expert
Úrad uzná za kvalifikovaného experta v radiačnej ochrane fyzickú osobu, ktorá pri overovaní odbornej spôsobilosti preukázala znalosti podľa prílohy č. 11.
§ 53
Záverečné ustanovenie
Týmto nariadením vlády sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev uvedený v prílohe č. 12.
§ 54
Účinnosť
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.
v z. Pál Csáky v.r.
PRÍL.1
ZÁKLADNÉ POJMY A DEFINÍCIE VELIČÍN
A. Základné pojmy
1. Ionizujúce žiarenie je žiarenie prenášajúce energiu vo forme častíc alebo elektromagnetických vĺn s vlnovou dĺžkou do 100 nm alebo s frekvenciou 3.10 na 15 Hz alebo vyššou, ktoré má schopnosť priamo alebo nepriamo vytvárať ióny.
2. Ožiarenie je vystavenie pôsobeniu ionizujúceho žiarenia.
3. Potenciálne ožiarenie je ožiarenie, ktoré sa môže vyskytnúť s istou vopred odhadnuteľnou pravdepodobnosťou.
4. Havarijné ožiarenie je ožiarenie jednotlivcov, ktoré je bezprostredným dôsledkom radiačnej havárie alebo radiačnej nehody; nezahŕňa ožiarenie v ohrození.
5. Ožiarenie v ohrození je ožiarenie jednotlivcov, ktorí vykonávajú potrebný neodkladný zásah s cieľom pomôcť ohrozeným osobám, zabrániť ožiareniu veľkého počtu osôb, alebo zachrániť materiálne hodnoty alebo majetok, pričom by mohol byť prekročený niektorý z limitov ožiarenia ustanovených pre pracovníkov. Ožiarenie v ohrození je prípustné len u dobrovoľníkov.
6. Zdravotná ujma je odhad rizika skrátenia dĺžky života a zhoršenia kvality života v populácii po ožiarení ionizujúcim žiarením. Zahŕňa ujmu následkom somatických poškodení, nádorových ochorení a vážnych genetických porúch.
7. Činnosť vedúca k ožiareniu je ľudská aktivita, ktorá vedie alebo by mohla viesť ku zvýšeniu ožiarenia osôb
a) umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia,
b) prírodným zdrojom ionizujúceho žiarenia v prípadoch, keď sú prírodné rádionuklidy spracúvané pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky,
c) okrem prípadu ožiarenia v ohrození.
8. Činnosť v prostredí so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením je pracovná činnosť, ktorá sa vykonáva v prostredí, kde ožiarenie osôb prírodným ionizujúcim žiarením aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia môže prevýšiť tri desatiny limitov pre pracovníkov.
9. Radiačná ochrana je ochrana ľudí a životného prostredia pred ožiarením a pred jeho účinkami vrátane prostriedkov na jej dosiahnutie.
10. Radiačné ohrozenie je situácia, ktorá vyžaduje neodkladný zásah s cieľom ochrániť pracovníkov, jednotlivcov z obyvateľstva alebo obyvateľstvo ako celok.
11. Limity ožiarenia sú hodnoty dávok, ktoré predstavujú hornú hranicu miery rizika z ožiarenia, ktorá je dostatočne malá a aj pri celoživotnej expozícii je prijateľná pre jednotlivca a spoločnosť a ich neprekročenie zabezpečuje vylúčenie výskytu deterministických účinkov ožiarenia. Sú ustanovené pre pracovníkov, praktikantov, študentov a obyvateľov. Vzťahujú sa na súčet príslušných dávok z vonkajšieho ožiarenia počas daného obdobia a úväzkov dávok z príjmu rádionuklidov počas toho istého obdobia, pričom pre osoby staršie ako 18 rokov veku sa uvažuje časové obdobie 50 rokov a pre osoby mladšie ako 18 rokov veku časové obdobie do dosiahnutia veku 70 rokov.
12. Medzná dávka je obmedzenie budúcej dávky jednotlivca, ktorá môže byť spôsobená daným zdrojom ionizujúceho žiarenia, používa sa v etape plánovania alebo projektovania pri optimalizácii radiačnej ochrany.
13. Oznamovacia povinnosť je povinnosť predložiť úradu alebo príslušnému regionálnemu úradu oznámenie o úmysle vykonávať činnosť vedúcu k ožiareniu alebo inú činnosť, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie vlády.
14. Povolenie je úradom alebo príslušným regionálnym úradom na základe žiadosti vydané súhlasné rozhodnutie o návrhu na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu alebo inej činnosti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie vlády.
15. Externý dodávateľ služieb je fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva práce v kontrolovanom pásme pracoviska, na ktorého zriadenie a prevádzkovanie má povolenie iná fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba.
16. Rádioaktívna látka je každá látka, ktorá obsahuje jeden alebo viac rádionuklidov, ktorých aktivita alebo hmotnostná aktivita, alebo objemová aktivita nie je z hľadiska radiačnej ochrany zanedbateľná.
17. Prírodné ionizujúce žiarenie je ionizujúce žiarenie prírodného zemského alebo kozmického pôvodu.
18. Zdroj ionizujúceho žiarenia je rádioaktívna látka, prístroj alebo zariadenie schopné emitovať ionizujúce žiarenie alebo produkovať rádioaktívne látky.
19. Generátor ionizujúceho žiarenia je elektrický prístroj alebo elektrické zariadenie, ktoré obsahuje súčiastky pracujúce s potenciálovým rozdielom väčším ako 5 kV.
20. Prírodný zdroj ionizujúceho žiarenia je zdroj ionizujúceho žiarenia prírodného zemského alebo kozmického pôvodu.
21. Umelý zdroj ionizujúceho žiarenia je zdroj ionizujúceho žiarenia iný ako prírodný zdroj ionizujúceho žiarenia.
22. Rádioaktívny žiarič je rádioaktívna látka, ktorej aktivita a hmotnostná aktivita presahujú hodnoty aktivity a hmotnostnej aktivity uvedené v prílohe č. 2 v tabuľke č. 1.
23. Uzavretý rádioaktívny žiarič je rádioaktívny žiarič, ktorého konštrukcia zabezpečuje tesnosť a ktorý za podmienok bežného používania vylučuje únik rádioaktívnych látok zo zdroja ionizujúceho žiarenia.
24. Otvorený rádioaktívny žiarič je rádioaktívny žiarič, ktorý nespĺňa podmienky uzavretého rádioaktívneho žiariča.
25. Uvoľňovacie úrovne sú hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie, hmotnostnej aktivity a celkovej aktivity, pri ktorých neprekročení môžu byť rádioaktívne látky alebo materiály obsahujúce rádioaktívne látky, ktoré vznikli alebo sa používali pri činnosti vedúcej k ožiareniu, na ktorej vykonávanie treba povolenie alebo zaevidovanie oznámenia, uvoľnené spod administratívnej kontroly.
26. Úrovne umožňujúce vyňatie rádioaktívnej látky spod administratívnej kontroly sú hodnoty hmotnostnej aktivity a celkovej aktivity uvedené v prílohe č. 2 v tabuľke č. 1; pri neprekročení týchto úrovní je riziko spojené s používaním rádioaktívnej látky z hľadiska radiačnej ochrany také nízke, že nie je nutná ani ich administratívna kontrola.
27. Jednotlivci z obyvateľstva sú jednotlivci v populácii s výnimkou pracovníkov počas výkonu ich práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, osôb pripravujúcich sa na výkon práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, praktikantov a študentov počas ich výučby a jednotlivcov uvedených v § 10 ods. 3 písm. a) až c).
28. Kontrolované pásmo sú priestory pracoviska s kontrolovaným vstupom, podliehajúce osobitným požiadavkám na účely zabezpečenia radiačnej ochrany a zamedzenia šírenia rádioaktívnej kontaminácie.
29. Sledované pásmo sú priestory pracoviska, ktoré podliehajú primeranému sledovaniu z dôvodu ochrany pred ionizujúcim žiarením.
30. Kritická skupina obyvateľov je skupina zložená z jednotlivcov, ktorých ožiarenie je dostatočne rovnomerné a reprezentatívne pre tých jednotlivcov v populácii, ktorí sú daným zdrojom žiarenia ožiarení najviac.
31. Kvalifikovaný expert je osoba s vedomosťami a výcvikom potrebným na vykonávanie fyzikálnych, technických alebo rádiochemických skúšok umožňujúcich stanovenie dávok, na poskytovanie poradenstva s cieľom zabezpečiť efektívnu ochranu jednotlivcov pred ionizujúcim žiarením a správne používanie ochranných prostriedkov. Jeho spôsobilosť konať ako kvalifikovaný expert je uznaná úradom. Na kvalifikovaného experta môže byť prenesená technická zodpovednosť za otázky ochrany pracovníkov a jednotlivcov z obyvateľstva pred žiarením.
32. Odborný zástupca je v oblasti radiačnej ochrany kvalifikovaná a odborne spôsobilá osoba podľa osobitného predpisu.
33. Oprávnená dozimetrická služba je fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, oprávnená na základe povolenia podľa osobitného predpisu poskytovať služby osobnej dozimetrie. Zodpovedá za kalibráciu, odčítanie alebo vyhodnotenie údajov registrovaných osobnými dozimetrami alebo za iné hodnotenia vonkajšieho ožiarenia, alebo vykonáva meranie rádioaktivity v ľudskom tele alebo biologických vzorkách, alebo hodnotenie vnútorného ožiarenia, ktoré umožní určiť ročnú efektívnu dávku alebo jej úväzok.
34. Pracovná zdravotná služba je služba, ktorá je podľa osobitného predpisu oprávnená poskytovať prevádzkovateľovi zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k práci.
35. Príslušný lekár je lekár oprávnený poskytovať zamestnávateľovi preventívnu starostlivosť pre pracovníkov kategórie A.
36. Pracovisko sú priestory, kde efektívna dávka pracovníkov môže prekročiť jeden mSv za rok alebo ekvivalentná dávka v oku, koži alebo v končatinách môže prekročiť jednu desatinu príslušných limitov ožiarenia pracovníkov.
37. Pracovné miesto je časť pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, jednoznačne charakterizovateľná svojimi ochrannými, izolačnými, ventilačnými a tieniacimi vlastnosťami, vymedzená priestorovo alebo technologicky, kde sa môžu vykonávať samostatné práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. V jednej miestnosti môže byť viac pracovných miest, ak každé tvorí z hľadiska organizácie práce samostatný celok.
38. Pracovník je zamestnanec alebo osoba samostatne zárobkovo činná, vystavená pri vykonávaní pracovnej činnosti ožiareniu, ktoré môže prekročiť niektorý z limitov ožiarenia ustanovených pre obyvateľov.
39. Pracovník kategórie A je pracovník, ktorého efektívna dávka z ožiarenia pri pracovnej činnosti môže byť väčšia ako 6 mSv za obdobie jedného kalendárneho roka alebo ekvivalentná dávka z ožiarenia pri pracovnej činnosti môže byť väčšia ako tri desatiny ustanovených limitov ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín, uvedených v § 11.
40. Pracovník kategórie B je pracovník, ktorý nie je klasifikovaný ako pracovník kategórie A.
41. Praktikant je osoba, ktorá sa pripravuje u prevádzkovateľa na výkon povolania a získava osobitné praktické znalosti a zručnosti.
42. Prevádzkovateľ je fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu alebo iné pracovné činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie vlády.
43. Rádioaktívna kontaminácia je kontaminácia ľubovoľného materiálu, povrchu alebo prostredia, alebo jednotlivca rádioaktívnymi látkami. V prípade ľudského tela rádioaktívnou kontamináciou rozumieme vonkajšiu kontamináciu kože a vnútornú kontamináciu bez ohľadu na spôsob príjmu rádionuklidov.
44. Smerná hodnota je ukazovateľ alebo kritérium na posudzovanie radiačnej ochrany, ktorého prekročenie alebo nesplnenie spravidla signalizuje podozrenie, že radiačná ochrana nie je optimalizovaná.
45. Odstraňovanie je ukladanie rádioaktívneho odpadu na úložisko rádioaktívnych odpadov alebo uloženie rádioaktívnych látok na iné vymedzené miesto bez zámeru ich opätovného použitia. Odstraňovaním sa rozumie aj schválené priame vypúšťanie rádioaktívnych odpadov do životného prostredia s ich následným rozptýlením.
46. Urýchľovač je prístroj alebo zariadenie, v ktorom sú urýchľované častice a ktoré emituje ionizujúce žiarenie s energiou väčšou ako 1 megaelektrónvolt.
47. Aktivácia je proces, v ktorom je stabilný nuklid transformovaný na rádionuklid tak, že látka, ktorá ho obsahuje, je ožiarená časticami alebo vysoko energetickým gama žiarením.
48. Zásah je ľudská činnosť, ktorá pôsobením na zdroje ionizujúceho žiarenia, na cesty ožiarenia a na ožiarené osoby predchádza ožiareniu jednotlivcov alebo znižuje ich ožiarenie zo zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú súčasťou povoľovaných činností vedúcich k ožiareniu, alebo zo zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú pod kontrolou.
49. Zásahová úroveň je hodnota odvrátiteľnej ekvivalentnej dávky, odvrátiteľnej efektívnej dávky alebo iná z nich odvodená zásahová úroveň, po prekročení ktorej by sa malo uvažovať o vykonaní zásahu. Odvrátiteľná dávka je tá časť očakávanej individuálnej efektívnej alebo ekvivalentnej dávky spôsobenej radiačnou haváriou alebo pretrvávajúcim ožiarením, ktorú možno vykonaním zásahu odvrátiť. Stanovuje alebo odhaduje sa pred vykonaním zásahu a vzťahuje sa len na cesty ožiarenia, ktoré sú vykonaním zásahu ovplyvnené.
50. Rádioaktívne rezíduum je rádioaktívna kontaminácia pretrvávajúca v životnom prostredí ako pozostatok ľudskej činnosti.
B. Definície veličín
1. Absorbovaná dávka D; D = dE/dm [Gy], kde dE je stredná odovzdaná energia elementu ožiarenej látky, dm je hmotnosť elementu ožiarenej látky. Stredná absorbovaná dávka v orgáne alebo tkanive DT sa rovná pomeru energie odovzdanej tkanivu alebo orgánu a hmotnosti tohto tkaniva alebo orgánu. Jednotkou absorbovanej dávky je gray.
2. Gray (Gy), osobitný názov pre jednotku absorbovanej dávky; jeden gray sa rovná jednému joulu na kilogram. 1Gy = 1J kg-1
3. Aktivita (A); A = dN/dt; aktivita určitého množstva rádionuklidu v určitom energetickom stave v danom čase je podiel stredného počtu samovoľných rádioaktívnych premien z daného energetického stavu v určitom množstve rádionuklidu za časový interval dt a dĺžky tohto časového intervalu, kde dN je očakávaný počet spontánnych jadrových premien daného energetického stavu za časový interval dt. Jednotkou aktivity je becquerel.
4. Becquerel (Bq), osobitný názov pre jednotku aktivity; jeden Becquerel sa rovná jednej rádioaktívnej premene za jednu sekundu. 1Bq = 1 s na -1.
5. Ekvivalentná dávka HT je priemerná absorbovaná dávka v tkanive alebo orgáne vynásobená príslušným radiačným váhovým faktorom, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 1 v prílohe č. 5. Radiačný váhový faktor wR vyjadruje rozdielny biologický účinok jednotlivých druhov ionizujúceho žiarenia. Ekvivalentná dávka v tkanive alebo orgáne T sa pre žiarenie R vypočíta takto:
 
HT,R = wR.DT,R            [Sv],

kde 

DTR je priemerná absorbovaná dávka v tkanive alebo orgáne T zo
    žiarenia R a wR je radiačný váhový faktor.
Keď je radiačné pole vytvorené viacerými druhmi žiarenia s rôznymi hodnotami wR, celková ekvivalentná dávka v tkanive alebo orgáne T sa vypočíta takto:
HT = suma  wR.DT,R        [Sv],
      T

príslušné hodnoty wR sú uvedené v prílohe č. 5 v tabuľke č.1.
Jednotkou ekvivalentnej dávky je Sievert.
6. Efektívna dávka E je súčtom ekvivalentných dávok HT vo všetkých orgánoch alebo tkanivách vynásobených príslušným tkanivovým váhovým faktorom wT, ktorého hodnoty sú uvedené v prílohe č. 5 v tabuľke č. 2. Efektívna dávka E sa vypočíta takto:
 
E = suma wT . HT = suma wT suma wR DT,R               [Sv],
     T               T      R

kde:
DTR je priemerná absorbovaná dávka v tkanive alebo orgáne T zo     žiarenia R,
wR  je radiačný váhový faktor,
wT  je tkanivový váhový faktor pre tkanivo alebo orgán T.
Príslušné hodnoty wR a wT sú uvedené v prílohe č. 5. Jednotkou efektívnej dávky je Sievert.
7. Sievert (Sv); osobitný názov pre jednotku ekvivalentnej dávky alebo efektívnej dávky. Jeden Sievert sa rovná jednému joulu na kilogram. 1Sv = 1J kg-1.
8. Kolektívna efektívna dávka S sa používa na účely kvantifikácie ožiarenia skupín obyvateľstva; je to súčet efektívnych dávok všetkých jednotlivcov v určitej skupine, udáva sa v man Sv. Vypočíta sa takto:
              __
S = suma Ni . Ei                      [manSv],
     i

kde:
Ni je počet členov v podskupine obyvateľstva i,
Ei je priemerná efektívna dávka v podskupine obyvateľstva i.
Obdobne sa postupuje pri výpočte kolektívnej ekvivalentnej dávky. Kolektívna ekvivalentná dávka je súčet ekvivalentných dávok všetkých jednotlivcov v určitej skupine, udáva sa v man Sv.
9. Úväzok ekvivalentnej dávky HT(tau) je časový integrál príkonu ekvivalentnej dávky v orgáne alebo tkanive T za čas tau od príjmu rádionuklidu, ktorý jednotlivec prijme v dôsledku príjmu rádionuklidov, pričom pre príjem rádionuklidov v čase t0 je daný vzťahom:
            t0+t   . 
HT(tau) = integrál HT (t)dt                [Sv],
             t0

kde:
.
H   - je príslušný príkon ekvivalentnej dávky v orgáne alebo tkanive T v čase t,
tau - je čas, v rozsahu ktorého sa vykonáva integrovanie.
V údaji HT(tau) je čas tau vyjadrený v rokoch. Ak nie je hodnota tau uvedená, pri výpočte úväzku ekvivalentnej dávky sa u osôb starších ako 18 rokov veku počíta s obdobím 50 rokov a u osôb mladších ako 18 rokov veku s obdobím 70 rokov od príjmu rádionuklidov, ak nie je uvedené inak. Jednotkou úväzku ekvivalentnej dávky je sievert.
10. Úväzok efektívnej dávky E(tau) je daný vzťahom
E(tau) = suma wTHT(tau)                  [Sv].
          T
Je to časový integrál efektívnej dávky za čas tau od príjmu rádionuklidu.
Pri výpočte úväzku efektívnej dávky sa u osôb starších ako 18 rokov veku počíta s obdobím 50 rokov a u osôb mladších ako 18 rokov veku s obdobím 70 rokov od príjmu rádionuklidov, ak nie je uvedené inak. Jednotkou úväzku efektívnej dávky je sievert.
11. Dávkový ekvivalent H je definovaný ako súčin absorbovanej dávky v danom bode tkaniva a faktora kvality Q; hodnoty faktora kvality sú uvedené v prílohe č. 5 v tabuľke č. 3.
12. Osobný dávkový ekvivalent Hp(d) je dávkový ekvivalent v danom bode pod povrchom tela v hĺbke tkaniva d.
13. Index hmotnostnej aktivity I je váhovaným súčtom hmotnostnej aktivity rádia Ra-226, hmotnostnej aktivity tória Th-228 a hmotnostnej aktivity draslíka K-40, určený vzťahom
I = aRa/(300 Bq.kg-1) + aTh/(200 Bq.kg-1) + aK/(3000 Bq.kg-1).
14. Ekvivalentná objemová aktivita radónu a na ekv je váhovaným súčtom objemovej aktivity polónia Po-218, objemovej aktivity olova Pb-214 a objemovej aktivity bizmutu Bi-214 a je určená vzťahom
aekv = 0,106.aPo + 0,513.aPb + 0,381.aBi.
15. Príjem je aktivita rádionuklidu prijatá do ľudského organizmu z prostredia, obvykle požitím alebo vdýchnutím.
16. Konverzný faktor príjmu je koeficient udávajúci efektívnu dávku pripadajúcu na jednotkový príjem; hodnoty konverzných faktorov príjmu požitím iing, poprípade vdýchnutím iinh, vypočítané na základe štandardných modelov, sú uvedené v tabuľkách prílohy č. 6.
17. Fotónový dávkový ekvivalent je expozícia vynásobená faktorom 38,76 Sv.C na -1.kg.
PRÍL.2
ÚROVNE OBSAHU RÁDIONUKLIDOV, KTORÉ UMOŽŇUJÚ VYŇATIE RÁDIONUKLIDU ALEBO RÁDIOAKTÍVNEJ LÁTKY SPOD ADMINISTRATÍVNEJ KONTROLY
Kritériá na uplatňovanie ustanovení § 3
1. Činnosť vedúcu k ožiareniu nie je potrebné v súlade s § 3 ods. 1 písm. a) oznamovať, ak celková aktivita alebo hmotnostná aktivita príslušných rádionuklidov nepresahuje hodnoty uvedené v tabuľke č. 1.
2. Základné kritériá používané pri výpočte hodnôt uvedených v tabuľke č. 1 na uplatňovanie oslobodenia od oznamovacej povinnosti sú:
a) rádiologické riziká pre jednotlivcov spôsobené činnosťou vedúcou k ožiareniu sú dostatočne nízke na vyňatie spod administratívnej kontroly a
b) kolektívny rádiologický dosah činnosti vedúcej k ožiareniu je dostatočne nízky na vyňatie spod administratívnej kontroly vo väčšine prípadov a
c) činnosť vedúca k ožiareniu sama osebe nie je rádiologicky významná a nie je spojená s význačnou pravdepodobnosťou vývoja vedúceho k zlyhaniu kritérií a) a b).
3. Výnimočne môže byť činnosť vedúca k ožiareniu oslobodená od administratívnej kontroly, aj keď príslušné rádionuklidy presahujú hodnoty uvedené v tabuľke č. 1, a to za predpokladu, že sú za okolností, ktoré môžu nastať, splnené nasledujúce kritériá:
a) efektívna dávka, ktorú môže dostať jednotlivec z obyvateľstva z tejto činnosti, nepresiahne za rok 10 mikroSv a
b) kolektívna efektívna dávka spôsobená za rok touto činnosťou nepresiahne 1 manSv alebo optimalizácia radiačnej ochrany preukáže, že oslobodenie od administratívnej kontroly je optimálne riešenie.
4. Pre rádionuklidy, ktoré nie sú uvedené v tabuľke č. 1, ustanoví hodnoty celkovej aktivity a hmotnostnej aktivity podľa potreby kompetentný orgán. Tieto hodnoty budú doplnkom tabuľky č. 1.
5. Hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 sa vzťahujú na celkové množstvo rádioaktívnych látok v držbe jednej osoby v rámci činnosti vedúcej k ožiareniu v ľubovoľnom čase.
6. Rádionuklidy v tabuľke č. 1 s príponou " + " alebo " sec " sú materské rádionuklidy v rovnováhe s ich dcérskymi rádionuklidmi. V tom prípade sa hodnoty aktivít a hmotnostných aktivít vzťahujú nielen na tieto rádionuklidy samotné, ale reprezentujú tieto rádionuklidy v rovnováhe s tými ich produktmi rádioaktívnej premeny, ktoré sú uvedené v druhom stĺpci tabuľky č. 2.
7. V prípade zmesi niekoľkých rádionuklidov môže byť činnosť oslobodená od kontroly, ak súčet pomerov celkových aktivít jednotlivých rádionuklidov k hodnotám uvedeným v tabuľke č. 1 je menší alebo sa rovná 1. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na hmotnostné aktivity, keď sú rôzne rádionuklidy obsiahnuté v jednej látke.
Tabuľka č. 1
Aktivity a hmotnostné aktivity umožňujúce vyňatie rádionuklidu alebo rádioaktívnej látky spod administratívnej kontroly
Pre rádionuklidy neuvedené v tabuľke stanoví príslušné úrovne úrad.
----------------------------------
Nuklid      Aktivita   Hmotnostná
              [Bq]      aktivita
                        [kBq/kg]
----------------------------------
H-3          10 na 9     10 na 6
Be-7         10 na 7     10 na 3
C-14         10 na 7     10 na 4
O-15         10 na 9     10 na 2
F-18         10 na 6       10
Na-22        10 na 6       10
Na-24        10 na 5       10
Si-31        10 na 6     10 na 3
P-32         10 na 5     10 na 3
P-33         10 na 8     10 na 5
S-35         10 na 8     10 na 5
Cl-36        10 na 6     10 na 4
Cl-38        10 na 5       10
Ar-37        10 na 8     10 na 6
Ar-41        10 na 9     10 na 2
K-40         10 na 6     10 na 2
K-42         10 na 6     10 na 2
K-43         10 na 6       10
Ca-45        10 na 7     10 na 4
Ca-47        10 na 6       10
Sc-46        10 na 6       10
Sc-47        10 na 6     10 na 2
Sc-48        10 na 5       10
V-48         10 na 5       10
Cr-51        10 na 7     10 na 3
Mn-51        10 na 5       10
Mn-52        10 na 5       10
Mn-52m       10 na 5       10
Mn-53        10 na 9     10 na 4
Mn-54        10 na 6       10
Mn-56        10 na 5       10
Fe-52        10 na 6       10
Fe-55        10 na 6     10 na 4
Fe-59        10 na 6       10
Co-55        10 na 6       10
Co-56        10 na 5       10
Co-57        10 na 6     10 na 2
Co-58        10 na 6       10
Co-58m       10 na 7     10 na 4
Co-60        10 na 5       10
Co-60m       10 na 6     10 na 3
Co-61        10 na 6     10 na 2
Co-62m       10 na 5       10
Ni-59        10 na 8     10 na 4
Ni-63        10 na 8     10 na 5
Ni-65        10 na 6       10
Cu-64        10 na 6     10 na 2
Zn-65        10 na 6       10
Zn-69        10 na 6     10 na 4
Zn-69m       10 na 6     10 na 2
Ga-72        10 na 5       10
Ge-71        10 na 8     10 na 4
As-73        10 na 7     10 na 3
As-74        10 na 6       10
As-76        10 na 5     10 na 2
As-77        10 na 6     10 na 3
Se-75        10 na 6     10 na 2
Br-82        10 na 6       10
Kr-74        10 na 9     10 na 2
Kr-76        10 na 9     10 na 2
Kr-77        10 na 9     10 na 2
Kr-79        10 na 5     10 na 3
Kr-81        10 na 7     10 na 4
Kr-83m        1012       10 na 5
Kr-85        10 na 4     10 na 5
Kr-85m        1010       10 na 3
Kr-87        10 na 9     10 na 2
Kr-88        10 na 9     10 na 2
Rb-86        10 na 5     10 na 2
Sr-85        10 na 6     10 na 2
Sr-85m       10 na 7     10 na 2
Sr-87m       10 na 6     10 na 2
Sr-89        10 na 6     10 na 3
Sr-90 +      10 na 4     10 na 2
Sr-91        10 na 5       10
Sr-92        10 na 6       10
Y-90         10 na 5     10 na 3
Y-91         10 na 6     10 na 3
Y-91m        10 na 6     10 na 2
Y-92         10 na 5     10 na 2
Y-93         10 na 5     10 na 2
Zr-93 +      10 na 7     10 na 3
Zr-95        10 na 6       10
Zr-97 +      10 na 5       10
Nb-93m       10 na 7     10 na 4
Nb-94        10 na 6       10
Nb-95        10 na 6       10
Nb-97        10 na 6       10
Nb-98        10 na 5       10
Mo-90        10 na 6       10
Mo-93        10 na 8     10 na 3
Mo-99        10 na 6     10 na 2
Mo-101       10 na 6       10
Tc-96        10 na 6       10
Tc-96m       10 na 7     10 na 3
Tc-97        10 na 8     10 na 3
Tc-97m       10 na 7     10 na 3
Tc-99        10 na 7     10 na 4
Tc-99m       10 na 7     10 na 2
Ru-97        10 na 7     10 na 2
Ru-103       10 na 6     10 na 2
Ru-105       10 na 6       10
Ru-106 +     10 na 5     10 na 2
Rh-103m      10 na 8     10 na 4
Rh-105       10 na 7     10 na 2
Pd-103       10 na 8     10 na 3
Pd-109       10 na 6     10 na 3
Ag-105       10 na 6     10 na 2
Ag-108m +    10 na 6       10
Ag-110m      10 na 6       10
Ag-111       10 na 6     10 na 3
Cd-109       10 na 6     10 na 4
Cd-115       10 na 6     10 na 2
Cd-115m      10 na 6     10 na 3
In-111       10 na 6     10 na 2
In-113m      10 na 6     10 na 2
In-114m      10 na 6     10 na 2
In-115m      10 na 6     10 na 2
Sn-113       10 na 7     10 na 3
Sn-125       10 na 5     10 na 2
Sb-122       10 na 4     10 na 2
Sb-124       10 na 6       10
Sb-125       10 na 6     10 na 2
Te-123m      10 na 7     10 na 2
Te-125m      10 na 7     10 na 3
Te-127       10 na 6     10 na 3
Te-127m      10 na 7     10 na 3
Te-129       10 na 6     10 na 2
Te-129m      10 na 6     10 na 3
Te-131       10 na 5     10 na 2
Te-131m      10 na 6       10
Te-132       10 na 7     10 na 2
Te-133       10 na 5       10
Te-133m      10 na 5       10
Te-134       10 na 6       10
I-123        10 na 7     10 na 2
I-125        10 na 6     10 na 3
I-126        10 na 6     10 na 2
I-129        10 na 5     10 na 2
I-130        10 na 6       10
I-131        10 na 6     10 na 2
I-132        10 na 5       10
I-133        10 na 6       10
I-134        10 na 5       10
I-135        10 na 6       10
Xe-131m      10 na 4     10 na 4
Xe-133       10 na 4     10 na 3
Xe-135        1010       10 na 3
Cs-129       10 na 5     10 na 2
Cs-131       10 na 6     10 na 3
Cs-132       10 na 5       10
Cs-134m      10 na 5     10 na 3
Cs-134       10 na 4       10
Cs-135       10 na 7     10 na 4
Cs-136       10 na 5       10
Cs-137 +     10 na 4       10
Cs-138       10 na 4       10
Ba-131       10 na 6     10 na 2
Ba-140 +     10 na 5       10
La-140       10 na 5       10
Ce-139       10 na 6     10 na 2
Ce-141       10 na 7     10 na 2
Ce-143       10 na 6     10 na 2
Ce-144 +     10 na 5     10 na 2
Pr-142       10 na 5     10 na 2
Pr-143       10 na 6     10 na 4
Nd-147       10 na 6     10 na 2
Nd-149       10 na 6     10 na 2
Pm-147       10 na 7     10 na 4
Pm-149       10 na 6     10 na 3
Sm-151       10 na 8     10 na 4
Sm-153       10 na 6     10 na 2
Eu-152       10 na 6       10
Eu-152m      10 na 6     10 na 2
Eu-154       10 na 6       10
Eu-155       10 na 7     10 na 2
Gd-153       10 na 7     10 na 2
Gd-159       10 na 6     10 na 3
Tb-160       10 na 6       10
Dy-165       10 na 6     10 na 3
Dy-166       10 na 6     10 na 3
Ho-166       10 na 5     10 na 3
Er-169       10 na 7     10 na 4
Er-171       10 na 6     10 na 2
Tm-170       10 na 6     10 na 3
Tm-171       10 na 8     10 na 4
Yb-175       10 na 7     10 na 3
Lu-177       10 na 7     10 na 3
Hf-181       10 na 6       10
Ta-182       10 na 4       10
W-181        10 na 7     10 na 3
W-185        10 na 7     10 na 4
W-187        10 na 6     10 na 2
Re-186       10 na 6     10 na 3
Re-188       10 na 5     10 na 2
Os-185       10 na 6       10
Os-191       10 na 7     10 na 2
Os-191m      10 na 7     10 na 3
Os-193       10 na 6     10 na 2
Ir-190       10 na 6       10
Ir-192       10 na 4       10
Ir-194       10 na 5     10 na 2
Pt-191       10 na 6     10 na 2
Pt-193m      10 na 7     10 na 3
Pt-197       10 na 6     10 na 3
Pt-197m      10 na 6     10 na 2
Au-198       10 na 6     10 na 2
Au-199       10 na 6     10 na 2
Hg-197       10 na 7     10 na 2
Hg-197m      10 na 6     10 na 2
Hg-203       10 na 5     10 na 2
Tl-200       10 na 6       10
Tl-201       10 na 6     10 na 2
Tl-202       10 na 6     10 na 2
Tl-204       10 na 4     10 na 4
Pb-203       10 na 6     10 na 2
Pb-210 +     10 na 4       10
Pb-212 +     10 na 5       10
Bi-206       10 na 5       10
Bi-207       10 na 6       10
Bi-210       10 na 6     10 na 3
Bi-212 +     10 na 5       10
Po-203       10 na 6       10
Po-205       10 na 6       10
Po-207       10 na 6       10
Po-210       10 na 4       10
At-211       10 na 7     10 na 3
Rn-220 +     10 na 7     10 na 4
Rn-222 +     10 na 8       10
Ra-223 +     10 na 5     10 na 2
Ra-224 +     10 na 5       10
Ra-225       10 na 5     10 na 2
Ra-226 +     10 na 4       10
Ra-227       10 na 6     10 na 2
Ra-228 +     10 na 5       10
Ac-228       10 na 6       10
Th-226 +     10 na 7     10 na 3
Th-227       10 na 4       10
Th-228 +     10 na 4        1
Th-229 +     10 na 3        1
Th-230       10 na 4        1
Th-231       10 na 7     10 na 3
Th-232 sec   10 na 3        1
Th-234 +     10 na 5     10 na 3
Pa-230       10 na 6       10
Pa-231       10 na 3        1
Pa-233       10 na 7     10 na 2
U-230 +      10 na 5       10
0U-231       10 na 7     10 na 2
U-232 +      10 na 3        1
U-233        10 na 4       10
U-234        10 na 4       10
U-235 +      10 na 4       10
U-236        10 na 4       10
U-237        10 na 6     10 na 2
U-238 +      10 na 4       10
U-238sec     10 na 3        1
U-239        10 na 6     10 na 2
U-240        10 na 7     10 na 3
U-240 +      10 na 6       10
Np-237 +     10 na 3        1
0Np-239      10 na 7     10 na 2
Np-240       10 na 6       10
Pu-234       10 na 7     10 na 2
Pu-235       10 na 7     10 na 2
Pu-236       10 na 4       10
Pu-237       10 na 7     10 na 3
Pu-238       10 na 4        1
Pu-239       10 na 4        1
Pu-240       10 na 3        1
Pu-241       10 na 5     10 na 2
Pu-242       10 na 4        1
Pu-243       10 na 7     10 na 3
Pu-244       10 na 4        1
Am-241       10 na 4        1
Am-242       10 na 6     10 na 3
Am-242m +    10 na 4        1
Am-243 +     10 na 3        1
Cm-242       10 na 5     10 na 2
Cm-243       10 na 4        1
Cm-244       10 na 4       10
Cm-245       10 na 3        1
Cm-246       10 na 3        1
Cm-247       10 na 4        1
Cm-248       10 na 3        1
Bk-249       10 na 6     10 na 3
Cf-246       10 na 6     10 na 3
Cf-248       10 na 4       10
Cf-249       10 na 3        1
Cf-250       10 na 4       10
Cf-251       10 na 3        1
Cf-252       10 na 4       10
Cf-253       10 na 5     10 na 2
Cf-254       10 na 3        1
Es-253       10 na 5     10 na 2
Es-254       10 na 4       10
Es-254m      10 na 6     10 na 2
Fm-254       10 na 7     10 na 4
Fm-255       10 na 6     10 na 3
----------------------------------
Tabuľka č. 2
Materské rádionuklidy, ktorých hodnoty aktivity a hmotnostnej aktivity uvedené v tabuľke č. 1 sú v rovnováhe s produktmi ich rádioaktívnej premeny
-------------------------------------------------------------
Materský    Zahrnuté  produkty rádioaktívnej premeny
rádionuklid  
-------------------------------------------------------------         
Sr-90 +     Y-90      
Zr-93 +     Nb-93m    
Zr-97 +     Nb-97     
Ru-106 +    Rh-106    
Ag-108m +   Ag-108    
Cs-137 +    Ba-137m   
Ba-140 +    La-140    
Ce-134 +    La-134    
Ce-144 +    Pr-144    
Pb-210 +    Bi-210,Po-210
Bi-212 +    Tl-208 (0.36), Po-212 (0.64)
Pb-212 +    Bi-212, Tl-208 (0.36), Po-212 (0.64)
Rn-220 +    Po-216
Rn-222 +    Po-218, Pb-214, Bi-214, Po-214
Ra-223 +    Rn-219, Po-215, Pb-211, Bi-211, Tl-207
Ra-224 +    Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0.36), 
            Po-212 (0.64)
Ra-226 +    Rn-222, Po-218, Pb-214, Bi-214, Po-214, Pb-210,
            Bi-210, Po-210
Ra-228 +    Ac-228
Th-226 +    Ra-222, Rn-218, Po-214
Th-228 +    Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208
            (0.36), Po-212 (0.64)
Th-229 +    Ra-225, Ac-225, Fr-221, At-217, Bi-213, Po-213,
            Pb-209
Th-234sec   Ra-228, Ac-228, Th-228, Ra-224, Rn-220, Po-216,
            Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0.36), Po-212 (0.64)
Th-234 +    Pa-234m
U-230 +     Th-226, Ra-222, Rn-218, Po-214
U-232 +     Th-228, Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212,
            Tl-208 (0.36), Po-212 (0.64)
U-235 +     Th-231
U-238 +     Th-234, Pa-234m
U-238sec    Th-234, Pa-234m, U-234, Th-230, Ra-226, Rn-222,
            Po-218, Pb-214, Bi-214, Po-214, Pb-210, Bi-210,
            Po-210
U-240 +     Np-240m
Np-237 +    Pa-233
Am-242m +   Am-242
Am-243 +    Np-239
-------------------------------------------------------------
PRÍL.3
KRITÉRIÁ NA UVÁDZANIE RÁDIOAKTÍVNYCH LÁTOK DO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
I. Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia a vôd
(1) Z pracoviska so zdrojmi žiarenia možno vypúšťať rádioaktívne látky, ak je zabezpečené, že efektívna dávka spôsobená uvedením rádioaktívnych látok do životného prostredia u jednotlivca z kritickej skupiny obyvateľov nepresiahne 50 mikroSv v kalendárnom roku.
(2) Z jadrových zariadení možno vypúšťať rádioaktívne látky do ovzdušia a povrchových vôd, ak je zabezpečené, že v príslušnej kritickej skupine obyvateľov efektívne dávky v dôsledku týchto vypúšťaní neprekročia 250 mikroSv za jeden kalendárny rok. Táto hodnota sa považuje za medznú dávku na projektovanie a výstavbu jadrových zariadení. Ak je v jednej lokalite viac jadrových zariadení, ktoré ovplyvňujú dávky obyvateľov v tej istej kritickej skupine, vzťahuje sa táto hodnota na celkové ožiarenie zo všetkých jadrových zariadení v lokalite alebo regióne.
(3) Bez osobitného povolenia možno uvádzať rádioaktívne látky do životného prostredia, ak v žiadnom kalendárnom roku priemerná efektívna dávka spôsobená ich uvedením do životného prostredia u jednotlivca z kritickej skupiny obyvateľov nepresiahne 10 mikroSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí jeden manSv; ak je kolektívna dávka vyššia ako jeden manSv, možno povoliť uvádzanie do životného prostredia na základe výsledkov optimalizačnej štúdie, ktorou sa preukáže, že uvedenie do životného prostredia je optimálnym z hľadiska radiačnej ochrany.
(4) Kritérium uvedené v odseku 3 sa považuje za splnené, ak pri
a) vypúšťaní do povrchových vôd súčet súčinov objemových aktivít jednotlivých vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hing pre príjem týchto rádionuklidov požitím dospelým jednotlivcom z obyvateľstva podľa tabuľky č. 5 prílohy č. 6 nie je väčší ako 10 na -4 Sv.m na -3,
b) vypúšťaní do ovzdušia súčet súčinov objemových aktivít jednotlivých vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hinh pre príjem týchto rádionuklidov vdychovaním dospelým jednotlivcom z obyvateľstva podľa tabuľky č. 6 prílohy č. 6 nie je väčší ako 10 na -6 Sv.m na -3,
c) vypúšťaní do verejnej kanalizácie súčet súčinov objemových aktivít jednotlivých vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov pre príjem týchto rádionuklidov požitím dospelým jednotlivcom z obyvateľstva podľa tabuľky č. 4 prílohy č. 6 nie je väčší ako 10 na -2 Sv. m na -3.
(5) Ak hmotnostné alebo objemové aktivity vypúšťaných médií sú vyššie, ako je uvedené v odseku 4, možno postupovať podľa odseku 3, ak sa preukáže dodržanie kritérií uvedených v tomto odseku.
II. Uvoľňovanie rádioaktívne kontaminovaných materiálov spod inštitucionálnej kontroly do životného prostredia
(1) Pod uvoľňovaním rádioaktívne kontaminovaných materiálov spod inštitucionálnej kontroly do životného prostredia sa rozumie
a) uvoľňovanie materiálov kontaminovaných rádionuklidmi z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do životného prostredia na
i. neobmedzené ďalšie používanie,
ii. cielené a obmedzené použitie,
iii. prepracovanie,
iv. ukladanie na skládky odpadu,
v. spaľovanie,
vi. ukladanie do podzemia alebo na špeciálne skládky,
b) uvoľňovanie priestorov, miestností, objektov, pôdy alebo území, ktoré boli súčasťou kontrolovaného pásma pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo boli kontaminované v dôsledku vykonávania činností vedúcich k ožiareniu alebo nakladania s materiálmi obsahujúcimi zvýšené množstvá prírodných rádionuklidov na voľné používanie.
(2) Ak ďalej nie je ustanovené inak, možno uvoľňovať rádioaktívne kontaminované materiály do životného prostredia, ak priemerná efektívna dávka jednotlivcov v kritickej skupine obyvateľov spôsobená ich uvoľnením do životného prostredia v žiadnom kalendárnom roku nepresiahne 10 mikroSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí jeden manSv. Splnenie uvedeného kritéria sa musí preukázať; ak je kolektívna dávka vyššia ako jeden manSv, možno povoliť uvoľnenie do životného prostredia, ak sa optimalizačnou štúdiou preukázalo, že uvedenie do životného prostredia je optimálnym z hľadiska radiačnej ochrany.
(3) Ak aktivita uvoľňovaných rádioaktívne kontaminovaných materiálov je nižšia, ako sú uvoľňovacie hodnoty uvedené v prílohe č. 8, považuje sa kritérium na uvoľňovanie uvedené v odseku 2 za splnené a splnenie podmienky uvedenej v odseku 2 nie je potrebné preukázať.
(4) Ak rádioaktívne kontaminované materiály majú aktivitu vyššiu, ako je uvedené v prílohe č. 8, môžu byť uvoľnené do životného prostredia, ak sa preukáže, že individuálna efektívna dávka člena kritickej skupiny obyvateľov spôsobená uvedením rádioaktívne kontaminovaných materiálov do životného prostredia je nižšia ako 10 mikroSv za kalendárny rok. Vo výnimočných prípadoch môže byť efektívna dávka člena kritickej skupiny obyvateľov spôsobená uvedením rádioaktívne kontaminovaných materiálov do životného prostredia najviac 50 mikroSv, ak sa súčasne preukáže, že navrhované riešenie je optimálnym riešením z hľadiska radiačnej ochrany v porovnaní s alternatívnymi riešeniami.
(5) Pri obmedzenom uvoľnení rádioaktívne kontaminovaného materiálu do životného prostredia sa musí preukázať, ako bude zabezpečené riadenie uvoľnenia a dodržanie plánovaného spôsobu uvoľnenia. Pri riadenom uvoľňovaní rádioaktívne kontaminovaných materiálov do životného prostredia sa stanovujú a kontrolujú podmienky na ďalšie nakladanie s týmito materiálmi. Po neobmedzenom uvoľnení rádioaktívne kontaminovaných materiálov sa nevyžaduje ďalšia inštitucionálna kontrola uvoľnených materiálov.
(6) Ak rádioaktívne kontaminované materiály obsahujú viac ako jeden druh rádioizotopu, pri posudzovaní dodržania uvoľňovacích hodnôt sa používa súčtové pravidlo. Súčet podielov zistenej aktivity a uvoľňovacej hodnoty všetkých zistených rádionuklidov a ťažko stanoviteľných rádionuklidov, ktoré sa predpokladajú v uvoľňovanom materiáli, musí byť nižší ako jeden. Do úvahy sa berú všetky rádionuklidy, ktorých podiel aktivity a uvoľňovacej hodnoty je vyšší ako 0,01.
(7) Hmotnostná aktivita rádioaktívne kontaminovaných materiálov uvádzaných do životného prostredia sa stanovuje, ak ďalej nie je ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym meraním alebo odberom vzoriek rádioaktívneho materiálu uvoľňovaného do životného prostredia v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako
a) 1000 kg, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,
b) 300 kg, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom hmotnostná aktivita rádioaktívneho materiálu v žiadnom takto určenom objeme nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity podľa prílohy č. 8, alebo v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť, ak sa nedá rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou uvedenou v písmene a) alebo b).
(8) Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov uvádzaných do životného prostredia sa stanovuje, ak nie je ďalej ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym meraním, ktorého plocha nie je väčšia ako
a) 10 000 cm2, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,
b) 1000 cm2, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom plošná aktivita rádioaktívneho materiálu na žiadnej takto určenej ploche nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa prílohy č. 8.
(9) Ak ide o ťažko merateľné rádionuklidy, hmotnostná aktivita podľa odseku 7 a plošná aktivita podľa odseku 8 sa stanovujú výpočtom.
III. Podmienky na ukladanie na skládky odpadu, spaľovanie a prepracovanie
(1) Pri ukladaní na skládky odpadu sa považuje kritérium uvedené v časti II odseku 2 za splnené, ak súčet súčinov hmotnostných aktivít jednotlivých ukladaných rádionuklidov a konverzných faktorov pre príjem týchto rádionuklidov požívaním dospelým jednotlivcom z obyvateľstva podľa tabuliek prílohy č. 6 nie je väčší ako 10 na -4 Sv.kg na -1 a uloženie sa vykonalo takým spôsobom, že nespôsobí vo vzdialenosti jedného metra od povrchu skládky zvýšenie príkonu dávkového ekvivalentu o viac ako 0,1 mikroSv/h oproti pôvodnému prírodnému pozadiu v danej lokalite, ani nespôsobí príkon dávkového ekvivalentu väčší ako 0,4 mikroSv/h.
(2) Pri spaľovaní rádioaktívne kontaminovaných materiálov v spaľovniach odpadu sa považuje kritérium uvedené v časti II odseku 2 za splnené, ak plyny vypúšťané do ovzdušia vyhovujú požiadavke podľa časti I odseku 4 písm. b) a v popole vzniknutom spálením nie je súčet podielov hmotnostných aktivít jednotlivých rádionuklidov a uvoľňovacích úrovní hmotnostnej aktivity príslušných rádionuklidov uvedených v prílohe č. 8 väčší ako jeden alebo ak sa tento popol ukladá na skládky komunálneho odpadu podľa odseku 1.
(3) Pri prepracovaní alebo pri inom spôsobe riadeného uvádzania rádioaktívne kontaminovaných materiálov do životného prostredia sa považujú kritériá uvedené v časti II odseku 2 za splnené, ak súčet podielov hmotnostných aktivít jednotlivých uvádzaných rádionuklidov a uvoľňovacích úrovní hmotnostnej aktivity príslušných rádionuklidov uvedených v prílohe č. 8 nie je väčší ako jeden alebo súčet podielov plošných aktivít jednotlivých rádionuklidov podieľajúcich sa na kontaminácii a uvoľňovacích úrovní plošnej aktivity príslušných rádionuklidov uvedených v prílohe č. 8 nie je väčší ako jeden pre povrchovo kontaminované materiály alebo predmety.
(4) Pod ukladaním do pôdy alebo do podzemia sa rozumie uvoľňovanie spod inštitucionálnej kontroly formou ukladania na riadené skládky odpadu okrem ukladania do úložiska rádioaktívnych odpadov.
IV. Uvoľňovanie prírodných rádionuklidov z pracovísk so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením
(1) Pri uvoľňovaní prírodných rádionuklidov z pracovísk, kde môže dôjsť k významnému zvýšeniu ožiarenia prírodným ionizujúcim žiarením, sa sledujú najmä
a) usadeniny a kaly v potrubných a skladovacích systémoch, v čerpadlách, armatúrach, ventiloch, kolektoroch a v separátoroch,
b) filtre a separované materiály z odlučovačov inštalované v elektrárňach, vodárňach, v chemickom a petrochemickom priemysle,
c) odpady z technologických celkov, ktoré vznikajú pri ich rekonštrukcii, demolácii alebo likvidácii,
d) odpady a druhotné suroviny z výrob,
e) odpadová voda.
(2) Pre pevné nerozpustné látky alebo látky s nízkou vyluhovateľnosťou, pri ktorých možno predpokladať, že v premenových radoch sú dlhodobé rádionuklidy približne v rovnováhe, je uvoľňovacou úrovňou na uvoľňovanie prírodných rádionuklidov do životného prostredia z pracovísk, kde môže dôjsť k významnému zvýšeniu ožiarenia z prírodných zdrojov, hodnota indexu hmotnostnej aktivity, ktorá sa rovná dvom.
(3) Pri uvoľňovaní prírodných rádionuklidov z pracovísk do životného prostredia, kde môže dôjsť k významnému zvýšeniu ožiarenia prírodným ionizujúcim žiarením, môže úrad alebo príslušný regionálny úrad na základe predloženého zhodnotenia ožiarenia kritickej skupiny obyvateľov ustanoviť inú uvoľňovaciu úroveň, ako je uvedená v odseku 2.
(4) V prípade ostatných typov látok, najmä látok rozpustných, kvapalných alebo plynných, kde je v premenových radoch rádioaktívna rovnováha dlhodobých rádionuklidov výrazne narušená, sú uvoľňovacie úrovne na uvoľňovanie prírodných rádionuklidov do životného prostredia z pracovísk, kde môže dôjsť k významnému zvýšeniu ožiarenia z prírodných zdrojov uvedených v § 34 ods. 2 písm. e) a f), stanovené takto:
a) pri uvoľňovaní pevných látok nesmie byť v žiadnom kilograme uvoľňovaného materiálu súčet podielov priemerných hmotnostných aktivít jednotlivých rádionuklidov a uvoľňovacích úrovní hmotnostnej aktivity príslušných rádionuklidov uvedených v tabuľke č. 1 prílohy č. 2 väčší ako dva,
b) pri vypúšťaní odpadových vôd do povrchových vôd v žiadnom litri vypúšťanej vody nesmie byť celková objemová aktivita alfa vo všetkých látkach väčšia ako 0,5 Bq/l ani celková objemová aktivita beta po odčítaní príspevku 40K vo všetkých látkach nesmie byť väčšia ako jeden Bq/l,
c) pri vypúšťaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie v žiadnom litri vypúšťanej vody nesmie byť celková objemová aktivita alfa vo všetkých látkach väčšia ako 50 Bq/l ani celková objemová aktivita beta po odčítaní príspevku 40K vo všetkých látkach nesmie byť väčšia ako 100 Bq/l,
d) pri ukladaní na skládky odpadu je ukladaný materiál uložený takým spôsobom, že nespôsobí vo vzdialenosti jedného metra od povrchu skládky zvýšenie príkonu fotónového dávkového ekvivalentu o viac ako 0,2 mikroSv/h oproti pôvodnému pozadiu v danej lokalite a celkový príkon fotónového dávkového ekvivalentu nie je vyšší ako 0,4 mikroSv/h.
(5) Pri uvoľňovaní prírodných rádionuklidov z pracovísk do životného prostredia, kde môže dôjsť k významnému zvýšeniu ožiarenia prírodným ionizujúcim žiarením, sa môže postupovať podobne ako v časti I až III tejto prílohy.
V. Uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia bez povolenia
(1)Materiály, v ktorých hmotnostná a povrchová aktivita prírodných rádionuklidov je na úrovni, ktorá sa vyskytuje bežne v životnom prostredí, sa nepovažujú za kontaminované rádioaktívnymi látkami a na ich uvádzanie z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do životného prostredia nie je potrebné povolenie.
(2) Aktivita prírodných a umelých rádionuklidov, ktorá je na úrovni bežne sa vyskytujúcej v životnom prostredí, sa nezahŕňa do aktivity materiálov pri hodnotení ich rádioaktívnej kontaminácie, ak bola na pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia prinesená v materiáloch zo životného prostredia.
(3) Rádioaktívne žiariče a rádioaktívne látky, ktoré sa používajú pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, ktoré sa podľa § 3 neoznamujú, alebo sa evidujú na základe oznámenia, sa môžu uvádzať do životného prostredia bez povolenia, ak je to v súlade s návodom na ich používanie a ak úrad neustanovil inak.
PRÍL.4
OPTIMALIZÁCIA RADIAČNEJ OCHRANY
(1) Radiačná ochrana sa optimalizuje
a) pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu, pred zavedením nových zdrojov ionizujúceho žiarenia alebo pred zavedením nových spôsobov používania zdrojov ionizujúceho žiarenia posúdením a porovnaním alternatívnych riešení radiačnej ochrany, ktoré pre plánovanú činnosť prichádzajú do úvahy; pri posudzovaní sa používajú najmä kvantitatívne metódy s posúdením nutných nákladov na príslušné ochranné opatrenia a ohodnotením kolektívnych a individuálnych dávok pracovníkov a dávok v príslušných kritických skupinách obyvateľov,
b) pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu pravidelným rozborom prijatých dávok vo vzťahu k vykonávaným úkonom, zvážením možných dodatočných opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany a porovnaním s podobnými už vykonávanými a pritom spoločensky prijateľnými činnosťami a najlepšími dostupnými technológiami a postupmi.
(2) Optimalizácia sa vykonáva kvalitatívnymi a kvantitatívnymi metódami. Pri optimalizácii radiačnej ochrany sa zvažujú len alternatívy, ktoré nevedú k ožiareniu, ktoré by prevyšovalo limity ožiarenia alebo medzné dávky, ak sú pre daný zdroj ionizujúceho žiarenia alebo danú činnosť vedúcu k ožiareniu stanovené. Pri stanovovaní medzných dávok pre jednotlivú činnosť vedúcu k ožiareniu alebo jednotlivý zdroj ionizujúceho žiarenia úrad alebo príslušný regionálny úrad zohľadní doterajšie skúsenosti s podobnými činnosťami alebo zdrojmi tak, aby úroveň radiačnej ochrany nebola nižšia, ako sa už v praxi dosiahla, a uváži možný vplyv iných činností vedúcich k ožiareniu a zdrojov ionizujúceho žiarenia tak, aby celkové ožiarenie zo všetkých zdrojov nebolo vyššie ako príslušné limity ožiarenia.
(3) Pri kvantitatívnej optimalizácii radiačnej ochrany sa spravidla porovnávajú náklady na rôzne opatrenia na zlepšenie radiačnej ochrany, ako je napríklad zmena zdroja ionizujúceho žiarenia, premiestnenie osôb, vybudovanie dodatočných bariér, použitie špeciálnych nástrojov alebo pracovných ochranných pomôcok, s finančným ohodnotením očakávaného prínosu daného opatrenia. Očakávaný prínos opatrenia sa pri týchto postupoch vyčísli tak, že zníženie kolektívnej efektívnej dávky posudzovanej skupiny osôb, ktoré sa dosiahne vykonaním opatrenia, sa násobí súčiniteľom, ktorým je peňažný ekvivalent; nie je nižší ako
a) 1,0 milión Sk x manSv na -1 pre ožiarenie, pri ktorom v kalendárnom roku priemerné dávky ožiarených osôb nepresiahnu jednu desatinu príslušných limitov ožiarenia,
b) 1,5 milióna Sk x manSv na -1 pre ožiarenie, pri ktorom v kalendárnom roku priemerné dávky ožiarených osôb presahujú jednu desatinu, ale nepresahujú tri desatiny príslušných limitov ožiarenia,
c) 6 miliónov Sk x manSv na -1 pre ožiarenie, pri ktorom v kalendárnom roku priemerné dávky ožiarených osôb presahujú tri desatiny príslušných limitov ožiarenia,
d) 20 miliónov Sk x manSv na -1 pre činnosti vedúce k ožiareniu, kde efektívna dávka pracovníka je v priemere 20 až 50 mSv v kalendárnom roku,
e) 1,25 milióna Sk x manSv na -1 pre lekárske ožiarenie,
f) 5,0 miliónov Sk x manSv na -1 pre ožiarenie pri mimoriadnych radiačných udalostiach, pričom ako limit efektívnej dávky pracovníkov sa na účely optimalizácie berie hodnota 20 mSv za rok. Prínos a náklady sa uvažujú na plánované obdobie prevádzky, životnosti alebo používania príslušného opatrenia alebo pomôcky.
(4) Prevádzkovateľ môže používať pri optimalizácii iný peňažný ekvivalent, ako je uvedený v odseku 3, ktorý nemá byť nižší ako uvedené hodnoty.
(5) Ak je možných niekoľko alternatív zabezpečenia radiačnej ochrany, spravidla sa používajú analýzy efektívnosti nákladov a analýzy prínosu a vyberie sa najefektívnejšia alternatíva.
(6) Úroveň radiačnej ochrany sa považuje za racionálne dosiahnuteľnú, ak náklady na všetky ďalšie prístupné alternatívne opatrenia sú vyššie ako prínos opatrenia, ak realizáciu opatrenia nevyžadujú osobitné spoločenské požiadavky alebo podmienky.
(7) Optimalizáciu radiačnej ochrany pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu nie je potrebné preukazovať v tých prípadoch, keď pri danej činnosti vedúcej k ožiareniu je preukázané, že pri bežnej prevádzke a pri očakávaných odchýlkach od bežnej prevádzky ročná efektívna dávka u žiadneho z pracovníkov neprekročí jeden mSv a ročná efektívna dávka u žiadnej inej osoby neprekročí 10 mikroSv.
(8) Optimalizáciu radiačnej ochrany pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu nie je potrebné preukazovať aj v tých prípadoch, keď spôsob zabezpečenia radiačnej ochrany zodpovedá štandardom radiačnej ochrany pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo pre jednotlivé zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré boli schválené alebo vydané úradom.
PRÍL.5
ZÁSADY HODNOTENIA OŽIARENIA
1. Pri hodnotení ožiarenia sa používajú veličiny uvedené v prílohe č. 1 v časti B.
2. Pri hodnotení vonkajšieho ožiarenia sa ďalej používajú operačné veličiny, ktoré sú určené na individuálne sledovanie na účely radiačnej ochrany.
2.1 Osobný dávkový ekvivalent Hp(d) - dávkový ekvivalent v mäkkých tkanivách vo vhodnej hĺbke d pod stanoveným bodom tela. Jednotkou je Sievert.
2.2 Priestorový dávkový ekvivalent H*(d) - dávkový ekvivalent v bode radiačného poľa, ktorý by bol vytvorený zodpovedajúcim rozšíreným a usporiadaným poľom v ICRU sfére v hĺbke d na polomere, ktorý je opačný ako smer poľa. Jeho jednotkou je Sievert.
2.3 Smerový dávkový ekvivalent H’(d, Omega ) - dávkový ekvivalent v bode radiačného poľa, ktorý by bol vytvorený zodpovedajúcim rozšíreným poľom v ICRU sfére v hĺbke d v stanovenom smere poľa Omega. Jeho jednotkou je Sievert.
2.4 Rozšírené pole je pole odvodené zo skutočného poľa, pričom fluencia a jej smerové a energetické rozloženie majú rovnaké hodnoty v celom danom objeme, aké má skutočné pole v referenčnom bode.
2.5 Rozšírené a usporiadané pole je pole žiarenia, v ktorom fluencia a jej smerové a energetické rozdelenie sú rovnaké ako v rozšírenom poli, ale fluencia je usporiadaná jedným smerom.
2.6 Fluencia je definovaná ako podiel dN/da, kde dN je počet častíc, ktoré vstúpia do gule s plochou hlavného rezu da.
2.7 ICRU sféra je fantóm zavedený Medzinárodnou komisiou pre rádiologické jednotky (ICRU), ktorý aproximuje ľudské telo ohľadne absorpcie energie z ionizujúceho žiarenia. Pozostáva z tkanivu ekvivalentného materiálu tvaru gule s priemerom 30 cm s hustotou 1 g.cm na -3 a má nasledujúce hmotnostné zloženie: 76,2% kyslíka, 11,1% uhlíka, 10,1% vodíka, 2,6% dusíka.
2.8 Faktor kvality Q je funkciou lineárneho prenosu energie (L) a používa sa na váhovanie absorbovanej dávky v bode tkaniva s ohľadom na biologické účinky ionizujúceho žiarenia.
2.9 Stredný faktor kvality Q je stredná hodnota faktoru kvality v bode tkaniva, kde absorbovaná dávka je spôsobená časticami s rôznymi hodnotami lineárneho prenosu energie. Vypočíta sa podľa vzťahu
 
_     _ nekonečno
Q = 1/D integrál Q(L)D(L)dL,
          0


kde D(L)dL je absorbovaná dávka v hĺbke 10 mm v rozmedzí l a L+dL,
Q(L) je zodpovedajúci faktor kvality zistený podľa vzťahov uvedených v tabuľke č. 3.
2.10 Radiačný váhový faktor wR je bezrozmerný koeficient používaný na váhovanie dávky absorbovanej v tkanive alebo orgáne. Príslušné hodnoty wR sú uvedené v tabuľke č. 1.
2.11 Tkanivový váhový faktor wT je bezrozmerný koeficient používaný na váhovanie ekvivalentnej dávky v tkanive alebo orgáne T. Príslušné hodnoty wT sú uvedené v tabuľke č. 2.
2.12 Dávka absorbovaná v tkanive alebo orgáne DT sa rovná pomeru energie odovzdanej tkanivu alebo orgánu a hmotnosti tohto tkaniva alebo orgánu.
2.13 Neobmedzený lineárny prenos energie Lnekonečno je veličina definovaná ako
              dE
Lnekonečno = ----,
              dl

kde dE je stredná strata energie častice s energiou E na dráhe dĺžky dl vo vode. 
V tomto nariadení vlády sa Lnekonečno označuje ako L.
3. Hodnotenie vonkajšieho a vnútorného ožiarenia
3.1 Pri osobnom monitorovaní a monitorovaní priestorov sa pre prenikavé žiarenie odporúča používať hĺbka 10 mm, pre slabo prenikavé 0,07 mm a pre oko 3 mm.
Pri vonkajšom ožiarení ekvivalentnej dávke v každomorgáne s výnimkou kože zodpovedá hĺbkový osobný dávkový ekvivalent Hp(10), ekvivalentnej dávke v koži povrchový osobný dávkový ekvivalent Hp(0,07).
Ak ide o nerovnomerné ožiarenie, pre ekvivalentnú dávku v koži sa berie do úvahy priemer z plochy 1 cm2 v najviac ožiarenej oblasti.
Ekvivalentnej dávke v očnej šošovke zodpovedá osobný dávkový ekvivalent Hp(3) v hĺbke 3 mm.
Pri monitorovaní prostredia sa používa
             priestorový dávkový ekvivalent H* (d),
             smerový dávkový ekvivalent H’ (d, Omega ),
pričom d je hĺbka v mm pod povrchom ICRU sféry a Omega je uhol dopadu.
3.2 Limity efektívnej dávky E sa vzťahujú na súčet efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov efektívnej dávky z jednotlivých príjmov rádioaktívnej látky v kalendárnom roku zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorým sú vystavené osoby pracujúce so zdrojmi žiarenia a jednotlivci z obyvateľstva.
Efektívna dávka sa vypočíta takto:
E = Eexternal + suma h(g)j,ing . Ij,ing + suma h(g)j,inh . I j,inh [Sv],
                  j                        j



kde:
Eexternal  je príslušná efektívna dávka z vonkajšieho ožiarenia,
Ij,ing     je príjem rádionuklidu j (Bq) potravou za rok,
Ij,inh     je príjem rádionuklidu j (Bq) dýchaním za rok,
h(g)j,ing  je konverzný faktor na výpočet úväzku efektívnej dávky z príjmu 
           rádionuklidu j (Sv/Bq) potravou pre rôzne vekové skupiny g,
h (g)j,inh je konverzný faktor na výpočet úväzku efektívnej dávky z príjmu 
           rádionuklidu j (Sv/Bq) dýchaním pre rôzne vekové skupiny g.
Hodnoty konverzných faktorov pre jednotlivé rádionuklidy sú uvedené v prílohe č. 6.
4. Príjem rádionuklidov potravou Ij,ing sa vypočíta takto:
Ij,ing = suma ap,j . Pp                     [Bq],
          P

kde:
aP,j je priemerná ročná merná aktivita j-tého rádionuklidu v potravine P 
     a vode [Bq/kg, resp. Bq/l],
PP   je spotreba potravy P v jednom roku [kg].
Ročnú spotrebu potravy je potrebné určiť zo štatistických prehľadov, a to osobitne pre jednotlivé vekové kategórie.
5. Príjem rádionuklidov dýchaním Ij,inh sa vypočíta takto:
Ij,ing = av,j . B                           [Bq],

kde:
aV,j  je priemerná ročná merná aktivita j-tého rádionuklidu vo vzduchu [Bq . m na -3],
B     je množstvo vdychovaného vzduchu v jednom roku [m3 . rok na -1].
Hodnoty množstva vdychovaného vzduchu pre jednotlivé skupiny osôb sú uvedené v tabuľke č. 4.
6. Ožiarenie spôsobené produktmi rádioaktívnej premeny 222Rn a 220Rn sa hodnotí na základe ich príjmu a expozície.
Limitom ožiarenia zodpovedajú hodnoty príjmu a expozície uvedené v tabuľke č. 5.
Objemová aktivita radónu 1 Bq . m na -3 pri faktore rovnováhy 0,4 a ročnej pracovnej dobe 2 000 hodín zodpovedá expozícii latentnej energie alfa žiarenia 4,45 . 10 na -3 mJ.h.m na -3.
Expozícii latentnej energie alfa žiarenia 1 mJ.h.m na -3 pri faktore rovnováhy 0,4 a ročnej pracovnej dobe 2 000 hodín zodpovedá efektívna dávka 1,4 mSv pre osobu pracujúcu so zdrojmi žiarenia.
Produkty rádioaktívnej premeny 222Rn (krátkožijúce): 218Po, 214Bi, 214Pb, 214Po.
Produkty rádioaktívnej premeny 220Rn (krátkožijúce): 216Po, 212Pb, 212Bi, 212Po a 208Tl.
Podklady na stanovovanie veličín radiačnej ochrany
Tabuľka č. 1
Radiačné váhové faktory 1)
---------------------------------
Typ/druh žiarenia     Radiačný
(prípadne energie)     váhový
                       faktor wR
---------------------------------

Fotóny (všetky           1
energie)
elektróny, mióny         1
(všetky energie)      
2) neutróny, menej       5
ako 10 keV
neutróny, 10 keV až      10
100 keV
neutróny, 100 keV až     20
2 MeV
neutróny, 2 MeV až 20    10
MeV
neutróny, viac ako 20    5
MeV
protóny, viac ako 2      5
MeV,
(okrem odrazených)    
častice alfa, ťažké      20
jadrá,
štiepne fragmenty
---------------------------------   
Tabuľka č. 2
Tkanivové váhové faktory
---------------------------------
                     Tkanivový
   Tkanivo, orgán     váhový
                     faktor wT
---------------------------------
Gonády                 0,20
Červená kostná dreň    0,12
Hrubé črevo            0,12
Pľúca                  0,12
Žalúdok                0,12
Močový mechúr          0,05
Mliečna žľaza          0,05
Pečeň                  0,05
Pažerák                0,05
Štítna žľaza           0,05
Koža                   0,01
Povrchy kostí          0,01
Ostatné orgány a       0,05
tkanivá 3) 4)
---------------------------------
Poznámky:
1) Radiačný váhový faktor wR vyjadruje rozdielny biologický účinok jednotlivých druhov ionizujúceho žiarenia. Hodnoty radiačného váhového faktoru wR závisia od druhu a kvality externého radiačného poľa alebo od typu a kvality žiarenia emitovaného interne deponovaným rádionuklidom.
Ak sa radiačné pole skladá z viacerých druhov a energií s rozdielnym wR, absorbovaná dávka sa rozdeľuje do skupín s rovnakými hodnotami wR a potom sa sčítava do celkovej ekvivalentnej dávky, prípadne sa vyjadruje spojitým rozdelením vzhľadom na energiu, pričom sa každý element medzi E a E+dE násobí príslušnou hodnotou z tabuľky č. 1.
2) V odôvodnených prípadoch možno použitie stupňovitej funkcie pri výpočtoch s neutrónmi nahradiť náhradnou funkciou:
                                                    1
                               wR = 5 + 17. e na - --- [ln(2.E)] na 2
                                                    6


                               kde E je energia neutrónov v MeV.
Priame porovnanie týchto dvoch prístupov je znázornené na obrázku 1.
radiačné váhové faktory



Obrázok 1
Radiačné váhové faktory pre neutróny. Krivku treba považovať za aproximáciu
Pre druhy žiarenia, ktoré nie sú uvedené v tabuľke č. 1, sa wR zisťuje spočítaním strednej hodnoty faktora kvality Q v hĺbke 10 mm ICRU sféry.
Tabuľka č. 3
Faktory kvality Q *) podľa neobmedzeného lineárneho prenosu energie L
---------------------------------------------------------------
Lineárny prenos energie L    Faktor kvality Q(L)
[keV/mikrom]
---------------------------------------------------------------
Menej ako 10                 1
10 až 100                    0,32 L-2,2
Viac ako 100                 300/odmocnina L
---------------------------------------------------------------
*) Faktor kvality Q vyjadruje rozdielnu biologickú účinnosť jednotlivých druhov ionizujúceho žiarenia.
3) Pre potreby výpočtu sú ako ostatné orgány a tkanivá (zvyšok tela) volené nasledujúce tkanivá a orgány: nadobličky, mozog, vzostupná časť hrubého čreva, tenké črevo, obličky, svaly, podžalúdková žľaza, slezina, týmus, maternica. Zoznam zahŕňa orgány, ktoré môžu byť s istou pravdepodobnosťou ožiarené selektívne. O niektorých z nich je známe, že môžu byť citlivejšie na vznik nádoru. Ak sa aj pri ostatných tkanívách a orgánoch následne preukáže možnosť rizika vzniku nádoru, budú tieto tiež zahrnuté so svojou špecifickou hodnotou wT do hlavného zoznamu, prípadne budú zaradené do zoznamu orgánov a tkanív tvoriacich zvyšok tela.
4) V tých výnimočných prípadoch, pri ktorých tkanivo alebo jeden orgán zaradený do zvyšku tela dostane ekvivalentnú dávku presahujúcu najvyššiu dávku v ktoromkoľvek z dvanástich orgánov uvedených v hlavnom zozname, mal by byť pre také tkanivo alebo orgán aplikovaný váhový faktor 0,025 a pre priemernú dávku ostatného zvyšku tela (tak ako bol definovaný vyššie) váhový faktor 0,025.
Tabuľka č. 4
Hodnoty množstva vdychovaného vzduchu pre jednotlivé skupiny osôb
--------------------------------------------------------------
Skupina osôb                          Vek v          B
                                     rokoch    (m3.rok-1)
--------------------------------------------------------------
Pracovníci so zdrojmi ionizujúceho   nad 18         2000
žiarenia
                                      0 - 1         1000
                                      1 - 2         2000
Ostatní obyvatelia                    2 - 7         4000
                                     7 - 12         6000
                                     12 - 17        8000
                                     nad 17         8500
--------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 5
Hodnoty príjmu a expozície produktmi rádioaktívnej premeny 222Rn a 220Rn v kalendárnom roku zodpovedajúce limitom ožiarenia
---------------------------------------------------------------------------
                 Efektívna dávka 20 mSv v kalendárnom roku
--------------------------------------------------------------------------- 
                               Jednotka       Produkty       Produkty
                                           premeny 222Rn   premeny 220Rn
                           ------------------------------------------------

Príjem latentnej energie          J            0,017           0,051
alfa žiarenia
Expozícia latentnej energii  J.h.m na -3       0,014           0,042
alfa žiarenia
---------------------------------------------------------------------------
                Efektívna dávka 50 mSv v kalendárnom roku
---------------------------------------------------------------------------
                               Jednotka       Produkty       Produkty
                                           premeny 222Rn   premeny 220Rn
                           ------------------------------------------------
Príjem latentnej energie          J            0,042           0,127
alfa žiarenia
Expozícia latentnej energii  J.h.m na -3       0,035           0,105
alfa žiarenia
---------------------------------------------------------------------------
Pre dcérske produkty premeny radónu a torónu platia tieto konvenčné konverzné koeficienty vyjadrujúce efektívnu dávku na jednotku ožiarenia latentnou energiou alfa:
-----------------------
    Radón v        1,1
   domácnosti
-----------------------
    Radón na       1,4
   pracovisku
-----------------------
    Torón na       0,5
   pracovisku
-----------------------
Udávajú sa v Sv/ (J.h.m-3).
Latentná energia alfa dcérskych produktov premeny radónu alebo torónu je celkové množstvo energie alfa častíc vyžiarených počas rádioaktívnej premeny dcérskych produktov radónu a torónu, pričom pre 222Rn sa sumarizuje energia častíc v celom premenovom rade po 210Pb, pričom tento izotop sa neberie do úvahy, pre 220Rn (torón) v celom premenovom rade až po stabilné 208Pb.
Jednotkou je J (Joule). Jednotkou expozície latentnej energii alfa žiarenia za daný čas je J.h.m na -3.
PRÍL.6
KONVERZNÉ FAKTORY NA HODNOTENIE PRÍJMU RÁDIONUKLIDOV
V tabuľke č. 1 sú uvedené konverzné faktory na prepočet objemových aktivít vzácnych rádioaktívnych plynov na príkon efektívnej dávky pre dospelých jednotlivcov z obyvateľstva a pre pracovníkov, praktikantov a študentov starších ako 18 rokov.
V tabuľke č. 2 sú uvedené koeficienty f1 absorpcie v tráviacom ústrojenstve podľa prvkov a zlúčenín pre pracovníkov vystavených ožiareniu, a ak je to vhodné aj pre jednotlivcov z obyvateľstva; pri príjme ingesciou.
V tabuľke č. 3 sú uvedené typy absorpcie v pľúcach a koeficienty f1 absorpcie v tráviacom ústrojenstve podľa prvkov a zlúčenín pre pracovníkov vystavených ožiareniu a praktikantov a študentov starších ako 18 rokov; pri príjme inhaláciou.
Pre jednotlivcov z obyvateľstva sa pri typoch absorpcie v pľúcach a koeficientoch f1 absorpcie v tráviacom ústrojenstve musí zohľadniť chemická forma prvku na základe dostupných medzinárodných odporúčaní. Obecne platí zásada, že ak o týchto parametroch nie sú dostupné informácie, použije sa najreštriktívnejšia hodnota.
V tabuľke č. 4 sú uvedené hodnoty úväzku efektívnej dávky na jednotku príjmu ingesciou a hodnoty úväzku efektívnej dávky na jednotku príjmu inhaláciou pre pracovníkov a pre praktikantov a študentov starších ako 18 rokov okrem hodnôt pre dcérske produkty premeny radónu a torónu. Pre ožiarenie pri práci sú v tabuľke č. 4 uvedené hodnoty úväzku efektívnej dávky na jednotku príjmu ingesciou zodpovedajúce rôznym koeficientom f1 absorpcie v tráviacom ústrojenstve a hodnoty úväzku efektívnej dávky na jednotku príjmu inhaláciou pre rôzne typy retencie v pľúcach so zodpovedajúcimi koeficientmi f1 pre frakciu, ktorá prechádza z pľúc do tráviaceho ústrojenstva.
V tabuľkách č. 5 a č. 6 sú uvedené hodnoty úväzku efektívnej dávky na jednotku príjmu ingesciou alebo inhaláciou pre jednotlivcov z obyvateľstva a pre praktikantov a študentov vo veku od 16 do 18 rokov okrem hodnôt pre dcérske produkty premeny radónu a torónu. Ak ide o ožiarenie jednotlivcov z obyvateľstva, tabuľka č. 5 uvádza hodnoty úväzku efektívnej dávky na jednotku príjmu ingesciou zodpovedajúce rôznym koeficientom f1 absorpcie v tráviacom ústrojenstve u detí do 1 roku veku, u detí starších ako 1 rok podľa vekových kategórií a u dospelých; tabuľka č. 6 uvádza hodnoty úväzku efektívnej dávky na jednotku príjmu inhaláciou pre rôzne typy retencie v pľúcach so zodpovedajúcimi koeficientmi f1 pre frakciu príjmu, ktorá prechádza z pľúc do tráviaceho ústrojenstva. Ak sú informácie o týchto parametroch dostupné, použije sa zodpovedajúca hodnota, ak nie sú, použije sa najreštriktívnejšia hodnota.
V tabuľke č. 7 sú uvedené koeficienty efektívnej dávky pre rozpustné alebo reaktívne plyny.
Tabuľky k prílohe č. 6 neboli z technických dôvodov zaradené do ASPI. Nájdete ich pod číslom 345_2006.pdf na adrese http://ftp.aspi.cz/aspi/sk.
PRÍL.7
POŽIADAVKY NA VYKONÁVANIE ČINNOSTÍ S OTVORENÝMI RÁDIOAKTÍVNYMI ŽIARIČMI
1. Pracoviská s otvorenými žiaričmi sa zaraďujú do I., II. alebo III. kategórie podľa základných požiadaviek na vybavenie pracoviska s otvorenými žiaričmi, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1 - Základné požiadavky na vybavenie pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi
-------------------------------------------------------------------------
    Kategória     Základné požadované vybavenie pracoviska
   pracoviska     ventilačnými a izolačnými zariadeniami
  s otvorenými    a požiadavky na kanalizáciu
    žiaričmi
-------------------------------------------------------------------------
       I.         Steny a strop s omývateľným a neporéznym povrchom,
                  podlaha pokrytá odolnou, dobre
                  čistiteľnou podlahovinou (napr. PVC), pracovné
                  povrchy z ľahko čistiteľného materiálu (napr.
                  laminát alebo nerez), celistvé a bezšvíkové,
                  odpadová zberná nádrž z ľahko
                  čistiteľného materiálu, môže byť priamo napojená na
                  kanalizáciu.

       II.        Okrem požiadaviek na pracovisko kategórie I. navyše
                  utesnené spoje medzi podlahou,
                  stenami, stropom a pracovnými povrchmi, digestor,
                  kanalizácia spravidla napojená na
                  samostatnú záchytnú nádrž.

      III.        Okrem požiadaviek na pracovisko kategórie II.
                  navyše vybavenie podtlakovými skriňami
                  a kanalizáciou napojenou na samostatnú záchytnú
                  nádrž.
-------------------------------------------------------------------------
2. Najväčšia aktivita otvorených rádioaktívnych žiaričov, ktoré môžu byť súčasne spracúvané na jednotlivých pracovných miestach pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi I., II. alebo III. kategórie, stanoví sa na základe kritérií zohľadňujúcich vo vzájomnej nadväznosti vybavenie pracovných miest a celého pracoviska ventilačnými, izolačnými a tieniacimi zariadeniami, parametre kanalizácie, fyzikálne charakteristiky materiálov, ktoré majú byť spracúvané, najmä prchavosť a prašnosť, náročnosť a rizikovosť očakávaných pracovných operácií. Je súčinom najväčšej aktivity na pracovnom mieste a koeficientu vybavenosti pracovného miesta. Najväčšia aktivita na pracovnom mieste je hodnota zodpovedajúca danej kategórii pracoviska s otvorenými žiaričmi a charakteristike materiálov a práce s nimi. Maximálne aktivity na pracovnom mieste určené podľa rizikovosti rádionuklidu pri inhalácii sú uvedené v tabuľke č. 2. Koeficienty vybavenosti pracovného miesta sú uvedené v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 2 - Maximálne aktivity na pracovnom mieste určené podľa rizikovosti rádionuklidu pri inhalácii
-------------------------------------------------------------------------
Kategória pracoviska   Maximálna aktivita na jednom štandardne
s otvorenými žiaričmi  vybavenom a) pracovnom mieste a pri konverznom
                       faktore hinh pre príjem vdýchnutím b)
-------------------------------------------------------------------------
                       
          I.                            60 Sv / hinh
         II.                            600 Sv / hinh
         III.                          8000 Sv / hinh
-------------------------------------------------------------------------

a) Štandardne vybaveným pracovným miestom je pracovné miesto vybavené tak, 
   že tomuto vybaveniu zodpovedá v tabuľke č. 3 tejto prílohy koeficient 
   vybavenosti pracovného miesta rovnajúci sa jednej.

b) Konverzné faktory hinh pre príjem vdýchnutím u pracovníkov, uvedené 
   v tabuľkách prílohy č. 6. Ak nie je známa forma a rýchlosť absorpcie 
   rádionuklidu v pľúcach, použije sa najväčší z konverzných faktorov uvedených 
   v príslušnej tabuľke prílohy č. 6.
Tabuľka č. 3 - Koeficienty vybavenosti pracovného miesta
-------------------------------------------------------------------------
Vybavenie pracovného miesta izolujúcimi a               Kategória
ventilačnými zariadeniami                               pracoviska s
                                                        otvorenými
                                                        žiaričmi
-------------------------------------------------------------------------
                                                    I.       II.    III.
-------------------------------------------------------------------------
Podtlaková hermetizovaná skriňa s rukavicami        10       10      1
alebo manipulátormi

Čiastočne hermetizovaná podtlaková skriňa           10       1      0,1

Uzavretý elučný alebo podobný systém                1        1      0,1

Rádiochemický digestor, skriňa s laminárnym         1        1      0,1
prúdením

Voľná plocha alebo pracovný stôl v miestnosti      0,1      0,1     0,01
so zostupným laminárnym prúdením

Bežný chemický digestor                            0,1      0,01   0,001

Skriňa bez ventilácie (ochranný štít, stan ap.)    0,1      0,01   0,001

Voľná plocha, pracovný stôl                        0,01    0,001   0,0001
-------------------------------------------------------------------------
3. Pri súčasnom spracúvaní viacerých rádionuklidov na jednom pracovnom mieste nesmie byť súčet podielov spracúvanej aktivity jednotlivých rádionuklidov a najväčšej aktivity vypočítanej pre jednotlivé rádionuklidy podľa odseku 2 väčší ako jeden.
4. Ak sa otvorené žiariče nepoužívajú, umiestňujú sa v ochranných krytoch alebo v ochranných kontajneroch a skladujú tak, aby príkon dávkového ekvivalentu na vonkajšej stene skladovacích priestorov neprekročil 100 mikroSv.h na -1 a vo vzdialenosti 1 m od ich povrchu 10 mikroSv.h na -1. Pri prenášaní otvorených žiaričov v priestoroch pracoviska príkon dávkového ekvivalentu nesmie prekročiť vo vzdialenosti 1 m od povrchu prepravného ochranného krytu 100 mikroSv.h na -1.
5. Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na otvorené rádioaktívne žiariče, ktoré sú súčasťou technologických celkov alebo ich médií.
6. Otvorené žiariče sa nesmú brať do rúk a roztoky s týmito otvorenými žiaričmi sa nesmú pipetovať ústami. Činnosti, pri ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok do ovzdušia, vykonávajú sa v uzavretých priestoroch ako v digestore alebo v hermetickom boxe. Pri nakladaní s otvorenými žiaričmi sa používajú zodpovedajúce osobné ochranné pracovné prostriedky, ako sú tieniace plášte, zástery, okuliare, rukavice, a zodpovedajúce ochranné pomôcky, ako sú pinzety, kliešte, tieniace ochranné obaly, kontajnery a iné. V kontrolovaných pásmach pracovísk s otvorenými žiaričmi je zakázané fajčiť; jesť a piť sa smie len za podmienok ustanovených v príslušnom povolení úradu alebo príslušného regionálneho úradu.
7. Na pracoviskách s otvorenými žiaričmi II. a III. kategórie sa zriaďuje samostatný kanalizačný rozvod pre rádioaktívne odpadové vody z pracoviska napojený na samostatnú záchytnú nádrž.
8. Maximálna aktivita rádionuklidu, ktorú možno spracúvať na jednom pracovnom mieste, určí sa ako minimálna hodnota aktivity z nasledujúcich kritérií:
a) prvým kritériom je hodnota aktivity určenej podľa tabuľky č. 2,
b) druhým kritériom je hodnota aktivity určenej pomocou úrovní, ktoré umožňujú vyňatie rádioaktívnej látky spod administratívnej kontroly takto:
I. kategória - na pracovisku I. kategórie možno spracúvať maximálne 100-násobok hodnoty aktivity uvedenej v tabuľke č. 1 prílohy č. 2,
II. kategória - na pracovisku I. kategórie možno spracúvať maximálne 100-tisícnásobok hodnoty aktivity uvedenej v tabuľke č. 1 prílohy č. 2,
III. kategória - na pracovisku III. kategórie možno spracúvať viac ako 100-tisícnásobok hodnoty aktivity uvedenej v tabuľke č. 1 prílohy č. 2.
9. Pri rôznych pracovných operáciách sa uplatnia koeficienty v tabuľke č. 3 a nasledujúce koeficienty ako násobky maximálnej aktivity rádionuklidu, ktorú možno spracúvať na jednom pracovnom mieste, určenej podľa bodu 8
a) skladovanie rádioaktívnych kvapalín, práce spojené s odstraňovaním použitých ionizačných hlásičov požiaru - 100,
b) bežné narábanie s rádioaktívnymi kvapalinami (napr. riedenie) - 10,
c) bežné chemické procedúry (napr. analýzy, jednoduché chemické syntézy), pracovné operácie so suchými, pevnými rádioaktívnymi materiálmi (napr. váženie, delenie, ohrievanie) - 1,
d) zložité chemické procedúry s rádioaktívnymi kvapalinami (napr. narábanie s rizikom vzniku aerosólov, opakované operácie, práce so zložitou chemickou aparatúrou), jednoduché narábanie so suchými rádioaktívnymi látkami (napr. manipulácia s prachmi, experimenty so zvieratami) - 0,1,
e) prašné operácie (napr. mletie, osievanie, presýpanie rádioaktívnych prachov), pracovné operácie s tríciovanými kvapalinami, značenými organickými kvapalinami, roztokmi s rádioaktívnym jódom alebo s inými kvapalinami, kde je možný vznik rádioaktívnych výparov alebo kontaminácie vzduchu - 0,01.
10. Vo výnimočných, odôvodnených a schválených prípadoch ako aplikácia rádiofarmaka pri rádioterapii jódom sa na jednom pracovnom mieste môže spracúvať vyššia maximálna aktivita.
11. Pri používaní ionizačných hlásičov požiaru, pri ich montáži a demontáži sa kategorizácia nepoužíva.
PRÍL.8
NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ HODNOTY POVRCHOVEJ RÁDIOAKTÍVNEJ KONTAMINÁCIE NA PRACOVISKU A NA UVÁDZANIE RÁDIOAKTÍVNYCH LÁTOK DO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Tabuľka č. 1
Uvoľňovacie úrovne na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia a najvyššie prípustné hodnoty pre rádioaktívnu kontamináciu materiálov a ich povrchov
--------------------------------------------------------------------------
   Miesto rádioaktívnej kontaminácie        Trieda rádiotoxicity podľa
                                                   tabuľky č. 2
                                         ---------------------------------
                                            1     2     3      4     5
--------------------------------------------------------------------------
                                          Uvoľňovacie úrovne hmotnostnej
                                             aktivity pre rádioaktívnu
                                              kontamináciu [kBq.kg-1]
                                         ---------------------------------
Materiály, pevné látky a predmety          0,3    3     30    300   3000
vynášané z pracovísk alebo inak uvádzané 
do životného prostredia
--------------------------------------------------------------------------
                                            Uvoľňovacie úrovne plošnej
                                              aktivity pre povrchovú
                                             rádioaktívnu kontamináciu
                                                     [kBq.m-2]
                                         ---------------------------------
Povrchy materiálov a predmetov              3     30   300   3000  3.104
vynášaných z pracovísk alebo inak
uvádzaných do životného prostredia
--------------------------------------------------------------------------
                                            Najvyššie prípustné hodnoty
                                             povrchovej rádio aktívnej
                                           kontaminácie na pracovisku so
                                           zdrojmi ionizujúceho žiarenia
                                                     [kBq.m-2]
--------------------------------------------------------------------------
Povrchy podláh, stien, stropov, nábytku,   30    300   3000  3.10   3.10
zariadenia ap. v kontrolovanom pásme                         na 4   na 5
pracovísk s otvorenými žiaričmi

Vonkajšie povrchy ochranného a              
prevádzkového zariadenia, osobných                                  
ochranných prostriedkov
                                         
--------------------------------------------------------------------------
Povrch tela a vnútorné povrchy osobných     3     30   300   3000   3.10
ochranných prostriedkov                                             na 4 

Pracovné povrchy mimo kontrolovaného pásma
--------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 2
Rozdelenie rádionuklidov do tried podľa rádiotoxicity a potenciálneho ohrozenia vonkajším ožiarením
--------------------------------------------------------------------------
Trieda Rádionuklidy*)
--------------------------------------------------------------------------
  1    Na-22, Na-24, Mn-54, Co-60, Zn-65, Nb-94, Ag-110m, Sb-124,
       Cs-134, Cs-137, Eu-152, Pb-210, Ra-226, Ra-228, Th-228, 
       Th-230, Th-232, U-234, U-235, U-238, Np-237, Pu-239, Pu-240, 
       Am-241, Cm-244

  2    Co-58, Fe-59, Sr-90, Ru-106, In-111, I-131, Ir-192, Au-198,
       Po-210

  3    Cr-51, Co-57, Tc-99m, I-123, I-125, I-129, Ce-144, Tl-201,
       Pu-241

  4    C-14, P-32, Cl-36, Fe-55, Sr-89, Y-90, Tc-99, Cd-109

  5    H-3, S-35, Ca-45, Ni-63, Pm-147
--------------------------------------------------------------------------

*) Pre rádionuklidy v tabuľke č. 2 menovite neuvedené sa trieda určí 
   ako rád minima z hodnôt 
   1 MeV/(Egama+0,1.Ebeta), (20/hinh).mikroSv/Bqa(2/hing).mikroSv/Bq , 
   kde Egama je efektívna energia rádionuklidom emitovaného žiarenia gama 
   v MeV a Ebeta je efektívna energia rádionuklidom emitovaného žiarenia 
   beta a hinh, resp. hing sú konverzné faktory pre príjem daného 
   rádionuklidu inhaláciou, resp. ingesciou pre pracovníkov so zdrojmi, 
   uvedené v tabuľkách prílohy č. 6.
PRÍL.9
POŽIADAVKY NA SKÚŠKY ZDROJOV A SPÔSOBY OVEROVANIA ICH PARAMETROV DÔLEŽITÝCH Z HĽADISKA RADIAČNEJ OCHRANY
A. Skúšky zdrojov ionizujúceho žiarenia
1. Parametre zdrojov ionizujúceho žiarenia dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú
a) charakteristika a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia,
b) charakteristika a vlastnosti obalov rádioaktívnych žiaričov.
2. Charakteristika a vlastnosti zdroja ionizujúceho žiarenia sa overujú skúškou
a) preberacou,
b) dlhodobej stability,
c) prevádzkovej stálosti.
3. Parametre podľa bodu 1 sa sledujú, merajú, hodnotia, overujú a evidujú
a) pri výrobe, dovoze a distribúcii zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu potrebnom na posúdenie zhody so schváleným typom,
b) pri odbere zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom na preberaciu skúšku,
c) pri používaní zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom na skúšku dlhodobej stability a na skúšku prevádzkovej stálosti.
4. Preberacia skúška sa vykonáva pri odbere alebo po inštalácii zdroja ionizujúceho žiarenia v rozsahu potrebnom na posúdenie zhody so schváleným typom, ustanovenom slovenskými technickými normami alebo ustanovenom pri typovej skúške výrobcom alebo dovozcom zdroja ionizujúceho žiarenia. Výsledky preberacej skúšky sa uvádzajú v protokole. Náležitosti použitej metodiky a náležitosti protokolu o skúške sú uvedené v časti E.
5. Preberacia skúška obsahuje, ak ide
a) o otvorený rádioaktívny žiarič, overenie údajov uvedených v jeho sprievodnom liste, ak je technicky možné,
b) o uzavretý rádioaktívny žiarič, skúšku tesnosti a overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky možné,
c) o zariadenie, ktorého súčasťou je uzavretý rádioaktívny žiarič,
i) overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky možné; ak je uzavretý rádioaktívny žiarič pevnou súčasťou zariadenia, jeho výrobné číslo sa neoveruje,
ii) overenie jeho funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných a indikačných systémov,
iii) overenie jeho prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie vzhľadom na jeho účel použitia,
iv) stanovenie dozimetrických veličín a presnosti stanovení týchto veličín z hľadiska účelu použitia,
d) o generátor ionizujúceho žiarenia a zariadenie, pri ktorého činnosti vznikajú rádionuklidy,
i) overenie ich funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných, indikačných a zobrazovacích systémov,
ii) overenie ich prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie vzhľadom na ich účel použitia a súlad preverených charakteristík s požiadavkami technických noriem,
iii) stanovenie dozimetrických veličín a presnosti stanovení týchto veličín z hľadiska účelu použitia.
6. Skúška dlhodobej stability zdrojov ionizujúceho žiarenia okrem uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva
a) periodicky v intervaloch stanovených pri preberacej skúške,
b) pri každom podozrení na nesprávnu funkciu zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho žiarenia,
c) po údržbe alebo oprave zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho žiarenia, a po údržbe alebo oprave, ktorá by mohla ovplyvniť vlastnosti alebo parametre overované skúškou dlhodobej stability,
d) ak výsledky skúšky prevádzkovej stálosti signalizujú, že vlastnosti a parametre nezodpovedajú technickej dokumentácii zdroja ionizujúceho žiarenia.
7. Skúška dlhodobej stability sa vykonáva v rozsahu stanovenom pri typovom schvaľovaní, prípadne spresnenom pri preberacej skúške, spôsobom zodpovedajúcim slovenským technickým normám, ak sa na vykonanie skúšky vzťahujú.
8. Skúška dlhodobej stability uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva pri
a) podozrení na netesnosť,
b) odovzdaní uzavretého žiariča inému držiteľovi povolenia,
c) periodicky, a to v závislosti od podmienok použitia uzavretého žiariča, pričom sa rozlišujú
i) zmiernené podmienky použitia (neagresívne prostredie v neprístupnom priestore, bez rizika mechanického poškodenia, napr. kontrolné dozimetrické žiariče),
ii) bežné podmienky použitia (neagresívne prostredie v priemysle, napr. eliminátory náboja alebo hrúbkomery v textilnom a papiernickom priemysle alebo pri výrobe plastických hmôt),
iii) sťažené podmienky použitia (agresívne prostredie alebo zvýšené riziko mechanického poškodenia),
iv) osobitne sťažené podmienky použitia.
9. Intervaly skúšok dlhodobej stability a skúšok prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa určia pri preberacej skúške a nesmú byť dlhšie, ako sú uvedené v tabuľke.
10. Výsledky skúšky dlhodobej stability sa uvádzajú v protokole. Náležitosti protokolu o skúške sú uvedené v časti E.
11. Skúška dlhodobej stability sa nevzťahuje na otvorené rádioaktívne žiariče, technologické celky jadrových zariadení ani na rádioaktívny odpad.
Tabuľka - Intervaly skúšok dlhodobej stability uzavretých rádioaktívnych žiaričov
----------------------------------------------------------------------------------------
                                             Podmienky použitia
                       -----------------------------------------------------------------            
                        zmiernené           bežné              sťažené      osobitne
                                                                            sťažené
                       -----------------------------------------------------------------            
Plošné žiariče         5 rokov       3 roky                1 rok           1 rok
emitujúce žiarenie
alfa

Plošné žiariče         10 rokov      5 rokov               2 roky          menej 
emitujúce žiarenie                                                         ako 2 roky
beta s aktivitou
vyššou ako 40 MBq.cm-2

Plošné žiariče         15 rokov      10 rokov              3 roky          3 roky
emitujúce žiarenie
beta s aktivitou
nižšou ako 40 MBq.cm-2
a hrubším prekryvom

Dvojplášťové žiariče   15 rokov      10 rokov              3 roky          3 roky
emitujúce žiarenie
gama s vyššou
aktivitou a
jednoplášťové žiariče
gama s nižšou
aktivitou

Žiariče s Ra-226       15 rokov      10 rokov (onkológie,  5 rokov         3 roky
dvojplášťové           (etalóny)     žiarič trvalo         (onkológie,
                                     v puzdre alebo v      bežné použitie)
                                     aplikátore)

Neutrónové žiariče     15 rokov      10 rokov              5 rokov         3 roky
dvojplášťové (RaBe,    (fyzikálne                          (terénne
PuBe, AmBe, Cf)        aplikácie v                         použitie bez
                       laboratóriu)                        ďalšieho
                                                           puzdra)
Žiariče vysielajúce    10 rokov      5 rokov               2 roky          2 roky
nízkoenergetické       (etalóny)
fotóny
----------------------------------------------------------------------------------------
12. Skúška prevádzkovej stálosti sa vykonáva v rozsahu a intervaloch určených pri preberacej skúške a tiež vždy po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť skúšanú vlastnosť alebo parameter. Skúšku prevádzkovej stálosti generátorov ionizujúceho žiarenia vykonáva prevádzkovateľ.
13. Skúška prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva oterom povrchu častí zariadení, ktoré prichádzajú do styku s uzavretým rádioaktívnym žiaričom.
14. Výsledky skúšky prevádzkovej stálosti sa zaznamenajú v protokole.
B. Overovanie tesnosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov
1. Overovanie tesnosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva alebo priamymi metódami, alebo nepriamo meraním povrchovej rádioaktívnej kontaminácie žiariča. Skúšky dlhodobej stability uzavretých rádioaktívnych žiaričov, ktorým sa skončila doba platnosti osvedčenia alebo uplynula doba použiteľnosti, vykonávajú sa pri jednoplášťových žiaričoch v lehotách 12 mesiacov, pri dvojplášťových v lehotách 24 mesiacov.
2. Ak nie je odporúčaná iná hodnota, pokladá sa žiarič za netesný, ak boli prekročené nasledujúce hodnoty aktivity testovacieho média
a) pri skúškach oterom priamo na žiariči a pri skúškach ponorením do kvapaliny 200 Bq,
b) pri skúškach oterom na náhradnej skúšobnej ploche 20 Bq,
c) pri emanačných skúškach 200 Bq počas dvanástich hodín.
3. Ak je zistená netesnosť, musí sa na to používateľ žiariča bezodkladne upozorniť. Ten potom musí zariadiť, aby žiarič bol vyradený z prevádzky a riadne zabezpečený proti zneužitiu. Ak ide o značnú netesnosť s viac ako stonásobným prekročením uvedenej medznej hodnoty, musí byť uzavreté okolie žiariča, resp. zariadenia dovtedy, kým sa nevykoná skúška kontaminácie a prípadne aj dekontaminácia odbornou inštitúciou.
4. Nezávisle od číselného výsledku skúšky sa má používateľovi odporučiť náhrada alebo oprava žiariča, ak boli zistené viditeľné poškodenia, ktoré by mohli v blízkom období viesť k netesnosti žiariča. To platí najmä vtedy, ak ide o žiarič aplikovaný pacientom v rámci liečby.
5. Osvedčením uzavretého rádioaktívneho žiariča sa preukazuje jeho trieda odolnosti a ďalšie jeho vlastnosti overené v rámci typového schvaľovania. Ak uzavreté rádioaktívne žiariče nemôžu byť z technických dôvodov označené značkou a výrobným číslom, v osvedčení sa tieto údaje neuvádzajú.
C. Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča
Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča obsahuje
a) identifikačné číslo osvedčenia,
b) výrobné číslo uzavretého rádioaktívneho žiariča,
c) údaje o druhu rádionuklidu,
d) údaje o aktivite uzavretého rádioaktívneho žiariča a dátum jej merania, údaj o najväčšom obsahu základného rádionuklidu alebo údaj o kermovej výdatnosti vo vzduchu v Gy.m na -2.s na -1 s uvedením dátumu, na ktorý sa vzťahuje,
e) údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,
f) údaje o rozmeroch uzavretého rádioaktívneho žiariča,
g) údaje o spôsobe zabezpečenia uzavretosti rádioaktívneho žiariča alebo údaje o jeho ochrannom obale,
h) stupeň odolnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča daného typu,
i) prehľad výsledkov vykonaných skúšok,
j) odporúčaný čas používania uzavretého rádioaktívneho žiariča a ďalšie podklady na plánovité overovanie jeho tesnosti,
k) čas platnosti osvedčenia,
l) dátum vystavenia osvedčenia,
m) názov alebo obchodné meno, alebo meno a priezvisko osoby, ktorá osvedčenie vystavila, jej identifikačné číslo a meno, funkciu a podpis oprávnenej osoby.
D. Sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča
Sprievodným listom otvoreného rádioaktívneho žiariča sa preukazujú veličiny, parametre a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča. Sprievodný list obsahuje
a) identifikačné číslo,
b) údaje o druhu rádionuklidu,
c) údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,
d) dátum vystavenia sprievodného listu,
e) názov alebo obchodné meno, alebo meno a priezvisko osoby, ktorá sprievodný list vystavila, jej identifikačné číslo a meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávnenej osoby.
E. Požiadavky na vykonávanie skúšok, použitú metodiku a protokol o skúške
1. V metodike, v protokoloch a v štatistickom hodnotení výsledkov meraní sa musia používať pojmy, názvy veličín a ich jednotiek podľa platných predpisov a noriem.
2. Metodika na vykonávanie skúšok obsahuje
a) identifikačné údaje osoby žiadajúcej o povolenie na vykonávanie skúšok alebo poskytovanie služieb v oblasti radiačnej ochrany,
b) meno a priezvisko osoby, ktorá vypracovala metodiku,
c) druh skúšky,
d) zdroj ionizujúceho žiarenia, pre ktorý je metodika vypracovaná,
e) zoznam literatúry a odkazov na normy alebo odporúčania,
f) zoznam prístrojov a pomôcok,
g) dokumentáciu k zariadeniu požadovanú na vykonanie skúšky.
3. Pre každý test sa uvedie
a) charakteristika meraného parametra,
b) prístroje a pomôcky (parametre, kvalita, metrológia, kalibrácia),
c) postup merania a spôsob získavania výsledkov merania (opis merania, schéma geometrického usporiadania merania, použité veličiny, jednotky),
d) postup výpočtu, algoritmus, štatistické hodnotenie výsledkov, interpretácia,
e) tolerancia meraného parametra, požiadavky na presnosť a reprodukovateľnosť merania,
f) hodnotenie výsledkov, porovnanie so smernými, resp. medznými hodnotami.
4. Vzorový protokol merania obsahuje
a) číslo protokolu,
b) identifikačné údaje osoby vlastniacej povolenie na vykonávanie skúšok alebo poskytovanie služieb vrátane čísla povolenia a doby jeho platnosti,
c) identifikáciu osoby, ktorá vykonala meranie, skúšku alebo poskytla službu,
d) druh a predmet skúšky alebo služby, identifikáciu skúšobného postupu a metodiky použitej pri meraní,
e) dátum vykonania skúšky, merania alebo poskytnutia služby,
f) špecifikáciu miesta a podmienok merania,
g) identifikáciu objednávateľa skúšky, merania alebo služby,
h) identifikačné údaje pracoviska, na ktorom bola skúška vykonaná, umiestnenie zdroja ionizujúceho žiarenia,
i) podrobnú identifikáciu skúšaného zdroja ionizujúceho žiarenia (jeho komponenty, typ, výrobné čísla, dátum výroby, dátum inštalácie, v prípade rádioaktívneho žiariča, označenie preskúšaného žiariča podľa údajov uvedených na žiariči, napr. vyrytím alebo vyrazením, uvedenie rádionuklidu, aktivity a výrobného čísla žiariča alebo označenia zariadenia a výrobného čísla zariadenia, do ktorého je žiarič zabudovaný),
j) predloženú požadovanú dokumentáciu,
k) použité prístroje a pomôcky (dátum poslednej kalibrácie),
l) zoznam meraných parametrov, pričom pre každý test sa uvedie
i) názov parametra,
ii) podmienky merania,
iii) záznam výsledkov merania (počet vykonaných meraní, použité veličiny a jednotky),
iv) výsledok merania, presnosť a reprodukovateľnosť, tolerancia a zistená odchýlka od tolerancií,
v) čiastkové hodnotenie (vyhovel/nevyhovel),
m) súhrnný prehľad výsledkov jednotlivých testov skúšky (parameter, požiadavka, nameraná hodnota, hodnotenie),
n) pri vykonávaní preberacej skúšky návrh rozsahu skúšok dlhodobej stability a prevádzkovej stálosti,
o) pri vykonávaní skúšky rádioaktívneho žiariča opis viditeľných poškodení žiariča (napr. trhlinky, vruby, miesta korózie alebo oderu),
p) ak ide o meranie vzoriek, opis každej vzorky, čas a miesto odberu,
i) podrobnú identifikáciu meranej vzorky,
ii) použité prístroje a pomôcky (dátum posledného overenia, resp. kalibrácie),
iii) časti každého merania,
iv) názov veličiny,
v) podmienky počas meraní,
vi) záznam výsledkov meraní (počet vykonaných meraní, použité veličiny a jednotky),
vii) výsledok meraní, presnosť,
viii) súhrnný prehľad výsledkov jednotlivých častí meraní, prekročenie smerných, resp. medzných hodnôt (áno/nie),
q) dátum vyhotovenia protokolu,
r) podpis odborne spôsobilej osoby, ktorá skúšku vykonala, a oprávnenej osoby.
5. Ak sa na vykonávanie skúšok vzťahujú ustanovenia Slovenských technických noriem, skúšky sa vykonávajú podľa aktuálnych vydaní týchto noriem, napríklad podľa noriem súboru STN IEC/TR 61223, alebo súboru STN EN 61223 alebo podľa vybraných noriem zo súboru STN EN 60601.
PRÍL.10
ZÁSAHOVÉ ÚROVNE, SMERNÉ HODNOTY ZÁSAHOVÝCH ÚROVNÍ A NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ ÚROVNE KONTAMINÁCIE POTRAVÍN PRI MIMORIADNEJ RADIAČNEJ UDALOSTI
Tabuľka č. 1 - Úrovne, pri ktorých prekročení sa očakáva, že zásah bude uskutočnený takmer za akýchkoľvek okolností
------------------------------------------------------
Orgán, tkanivo          Absorbovaná dávka a), c)[Gy]
------------------------------------------------------
Celé telo               1 b)
Pľúca                   6
Koža                    3
Štítna žľaza            5
Očná šošovka            2
Gonády                  1
------------------------------------------------------
a) Hodnota absorbovanej dávky, o ktorej sa predpokladá, 
   že bude prijatá v priebehu menej ako 48 hodín.
b) Pri zdôvodňovaní a optimalizácii aktuálnej zásahovej 
   úrovne pre neodkladné opatrenie musí byť uvažovaná 
   možnosť poškodenia plodu pri predpokladaných dávkach 
   väčších ako 0.1 Gy.
c) Uvedené hodnoty sa týkajú jednotlivcov v kritickej 
   skupine.
Tabuľka č. 2 - Zásahové úrovne dávkových príkonov pre pretrvávajúce ožiarenie
--------------------------------------------------------------
Orgán alebo tkanivo      Príkon absorbovanej (ekvivalentnej)
                         dávky (Gy/rok)a)
--------------------------------------------------------------
Gonády                                     0,2
Očná šošovka                               0,1
Kostná dreň                                0,4
--------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 3 - Smerné hodnoty zásahových úrovní pre neodkladné opatrenia
------------------------------------------------------------------------------------
         Opatrenie                     Smerné hodnoty pre zásahové úrovne
------------------------------------------------------------------------------------
                              Odvrátiteľná         Odvrátiteľná        Odporúčaná
                             efektívna dávka    ekvivalentná dávka   optimalizovaná
                                  alebo           v jednotlivých      odvrátiteľná
                              ekvivalentná     orgánoch a tkanivách       dávka
                                  dávka
                            --------------------------------------------------------
Ukrytie a)                   5 mSv až 50 mSv                             10 mSv

Jódová profylaxia b)                             50 mSv až 500 mSv       100 mSv

Evakuácia obyvateľstva c)   50 mSv až 500 mSv  500 mSv až 5 000 mSv      100 mSv
------------------------------------------------------------------------------------
a) Predpokladá sa, že ukrytie netrvá dlhšie ako 48 hodín, hodnoty odvrátiteľnej 
   efektívnej dávky za dobu ukrytia.
b) Hodnoty odvrátiteľného úväzku ekvivalentnej dávky spôsobovanej rádioizotopmi 
   jódu v štítnej žľaze.
c) Predpokladá sa, že evakuácia nebude trvať dlhšie ako 7 dní, hodnoty odvrátiteľnej 
   efektívnej dávky za obdobie evakuácie.
Tabuľka č. 4 -Smerné hodnoty zásahových úrovní pre následné opatrenia
------------------------------------------------------------------------------------
        Opatrenie                 Smerné hodnoty zásahových úrovní
                             -------------------------------------------------------
                                Efektívna dávka       Ekvivalentné dávky
                                                        v jednotlivých
                                                          orgánoch a
                                                           tkanivách
                             -------------------------------------------------------
Regulácia konzumácie            5 mSv až 50 mSv        50 mSv až 500 mSv
potravín, vody a krmív
kontaminovaných
rádionuklidmi

Dočasné premiestnenie       30 mSv za prvý mesiac a   
obyvateľstva a)              10 mSv za nasledujúce
                                    mesiace

Trvalé premiestnenie                  1 Sv            
(presídlenie) b),c)
------------------------------------------------------------------------------------
a) Uvedené hodnoty sa týkajú odvrátiteľnej efektívnej alebo ekvivalentnej dávky.
b) Uvedená hodnota sa týka očakávanej celoživotnej efektívnej dávky.
c) Ak sa v priebehu 1 až 2 rokov ukáže, že očakávaná efektívna dávka za 1 mesiac 
   neklesne pod zásahovú úroveň pre ukončenie dočasného premiestnenia (10 mSv), 
   musí sa zvažovať trvalé premiestnenie.
Tabuľka č. 5 - Najvyššie prípustné úrovne kontaminácie potravín pri mimoriadnej radiačnej udalosti
---------------------------------------------------------------------------
                    Najvyššie prípustné úrovne rádioaktívnej kontaminácie
                     potravín a) pri mimoriadnych radiačných udalostiach
                                     [Bq/kg alebo Bq/l]
                  ---------------------------------------------------------
                    Potraviny    Mlieko      Pitná    Potraviny  Ostatné
                       pre      a mliečne    voda      uvedené  potraviny
   Rádionuklid      začiatočnú  výrobky    a tekuté   v tab.č.7
                    a následnú             potraviny
                    dojčenskú
                      výživu
---------------------------------------------------------------------------
Izotopy stroncia,       75         125        125       7500       750
hlavne 90Sr

Izotopy jódu,          150         500        500      20 000     2 000
hlavne 131J

Izotopy plutónia a      1          20         20         800       80
transuránových
prvkov emitujúcich
žiarenie alfa,
hlavne 239Pu 
a 241Am

Všetky ostatné         400        1 000       100      12 500     1250
rádionuklidy s
polčasom premeny
viac ako 10 dní,
hlavne 134Cs,
137Cs, okrem
3H,14C,40K
---------------------------------------------------------------------------
a) Najvyššie prípustné úrovne kontaminácie potravín sa pri koncentrovaných 
   alebo sušených potravinách vzťahujú na výsledný produkt, ktorý je určený 
   na priamu konzumáciu (t.j. napr. po zriedení).
Tabuľka č. 6 - Najvyššie prípustné úrovne kontaminácie potravín pre pretrvávajúce ožiarenie po černobyľskej havárii
---------------------------------------------------------------------------
                   Najvyššie prípustné úrovne rádioaktívnej kontaminácie
                  potravín a) pre pretrvávajúce ožiarenie po černobyľskej
                               havárii [Bq/kg] alebo [Bq/l]
                  ---------------------------------------------------------
                    Potraviny   Mlieko a    Pitná     Potraviny  Ostatné
                       pre       mliečne    voda a    uvedené v potraviny
    Rádionuklid   začiatočnú a   výrobky    tekuté     tab.č.7
                    následnú              potraviny
                    dojčenskú
                     výživu
---------------------------------------------------------------------------
      Súčet            370         370       600        6 000      600
  hmotnostných
alebo objemových
 aktivít Cs-134
    a Cs-137
---------------------------------------------------------------------------
a) Najvyššie prípustné úrovne kontaminácie potravín sa pri koncentrovaných 
   alebo sušených potravinách vzťahujú na výsledný produkt, ktorý je určený 
   na priamu konzumáciu (t.j. napr. po zriedení).
Tabuľka č. 7 - Zoznam menej významných potravín, na ktoré sa vzťahujú najvyššie prípustné úrovne rádioaktívnej kontaminácie potravín (uvedené v 5. stĺpci tabuľky č. 5 a tabuľky č. 6)
---------------------------------------------------------------------------  
  Kód CN                          Názov produktu
  (podľa
  colného
sadzobníka)
---------------------------------------------------------------------------
070320      Cesnak čerstvý alebo chladený
070952      Hľuzovky čerstvé alebo chladené
07099040    Kapary čerstvé alebo chladené
071130      Kapary dočasne konzervované, ale v tomto stave nevhodné na
            bezprostrednú konzumáciu
07123000    Hľuzovky, sušené i kúsky, plátky, prášok
0714        Korene manioku - valčeky, guľôčky a pod. z múky, krupice
            Korene manioku ost. určené na ľudskú výživu do 28 kg, nie
            valčeky, guľôčky a pod.
            z múky, krupice
            Korene manioku ost., neurčené na ľudskú výživu do 28 kg,
            valčeky, guľôčky a pod. z múky, krupice
07142010    Sladké zemiaky čerstvé, celé, určené na ľudskú konzumáciu
07142090    Sladké zemiaky ostatné
07149011    Marantové korene, salepové a podobné korene a hľuzy s
            vysokým obsahom škrobu z druhov používaných na ľudskú
            konzumáciu, v bezprostrednom obale s netto obsahom
            nepresahujúcim 28 kg, všetko čerstvé a celé alebo ošúpané
            a mrazené, tiež rozrezané na plátky
07149019    Ostatné
07149090    Ostatné
0814        Kôra citrusových plodov alebo melónov (vrátane vodových
            melónov), čerstvá, mrazená, sušená alebo dočasne
            konzervovaná v slanom náleve, v sírnej vode alebo v iných
            konzervačných roztokoch
0903        Maté
090411      Korenie rodu Piper, nedrvené ani nemleté
090412      Korenie rodu Piper, drvené alebo mleté
09042010    Sladká paprika, nedrvená ani nemletá
09042030    Ostatné plody rodu Capsicum alebo rodu Pimenta, nedrvené
            ani nemleté
09042090    Plody rodu Capsicum alebo rodu Pimenta, drvené alebo mleté
0905        Vanilka
090610      Škorica a kvety škoricovníka, nedrvené ani nemleté
090620      Škorica a kvety škoricovníka, drvené alebo mleté
0907        Klinčeky (celé plody, klinčeky a stopky)
090810      Muškátové oriešky
090820      Muškátový kvet
090830      Kardamómy
090910      Semená anízu a badyánu
090920      Semená koriandra
090930      Semená rasce
090940      Semená korenistej rasce
090950      Semená fenikla; bobuľky borievky
091010      Zázvor
09102010    Šafran nedrvený ani nemletý
09102090    Šafran drvený alebo mletý
091030      Kurkuma
09104011    Tymián nedrvený ani nemletý
09104019    Tymián drvený alebo mletý
09104090    Bobkový list
091050      Karí
09109110    Zmesi korenia, na ktoré sa vzťahuje poznámka 1b) tejto
            kapitoly, nedrvené ani nemleté
09109190    Zmesi korenia, na ktoré sa vzťahuje poznámka 1b) tejto
            kapitoly, drvené alebo mleté
09109910    Semená senovky gréckej
09109991    Ostatné korenie, nedrvené ani nemleté
09109999    Ostatné korenie, drvené alebo mleté
11062010    Múka, krupica a prášok zo sága alebo z koreňov alebo hľúz
            položky 0714, denaturované
11062090    Múka, krupica a prášok zo sága alebo z koreňov alebo hľúz
            položky 0714, ostatné
110814      Škrob maniokový (kasava)
121010      Chmeľové šištičky, čerstvé alebo sušené, ani nedrvené, ani
            v prášku, ani vo forme peliet
12102010    Chmeľové šištičky, čerstvé alebo sušené, drvené, v prášku
            alebo vo forme peliet, s vyšším obsahom lupulínu; lupulín
12102090    Ostatné chmeľové šištičky, čerstvé alebo sušené, drvené, v
            prášku alebo vo forme peliet, ostatné
121110      Korene sladkého drievka, čerstvé alebo sušené, tiež
            rezané, drvené alebo v prášku
121120      Korene ženšenu, čerstvé alebo sušené, tiež rezané, drvené
            alebo v prášku
12119030    Tonkové fazule, čerstvé alebo sušené, tiež rezané, drvené
            alebo v prášku
12119075    Šalvia lekárska (Salvia officinalis) (kvety a listy),
            čerstvá alebo sušená, tiež rezaná, drvená alebo v prášku
121140      Slama maku, čerstvá alebo sušená, tiež rezaná, drvená
            alebo v prášku
121130      Listy koky, čerstvé alebo sušené, tiež rezané, drvené
            alebo v prášku
130110      Šelak
130120      Arabská guma
13019010    Mastix (živičný výron stromu druhu Pistacia lentiscus)
13019090    Ostatné prírodné gumy, živice, gumoživice a olejoživice
            (napr. balzamy)
130211      Ópium, tiež modifikované
130212      Šťavy a výťažky zo sladkého drievka, tiež modifikované
130213      Šťavy a výťažky z chmeľu, tiež modifikované
130214      Šťavy a výťažky z rimbaby (Pyrethrum) alebo z koreňov
            rastlín obsahujúcich rotenón, tiež modifikované
13021905    Olejoživica vanilky, tiež modifikovaná
13021930    Zmesi rastlinných výťažkov, na prípravu nápojov alebo
            potravinových prípravkov, tiež modifikované
13021991    Liečivé rastlinné šťavy a výťažky, tiež modifikované
13021998    Ostatné rastlinné šťavy a výťažky, tiež modifikované
13021998    Ostatné rastlinné šťavy a výťažky, tiež modifikované
13021998    Ostatné rastlinné šťavy a výťažky, tiež modifikované
13022010    Pektínové látky, pektináty a pektáty v suchom stave, tiež
            modifikované
13022090    Ostatné pektínové látky, pektináty a pektáty, tiež
            modifikované
130231      Agar-agar, tiež modifikovaný
13023210    Slizy a zahusťovadlá získané zo svätojánskeho chleba alebo
            zo semien svätojánskeho chleba, tiež modifikované
13023290    Slizy a zahusťovadlá získané z guárových semien, tiež
            modifikované
130239      Ostatné slizy a zahusťovadlá získané z rastlinných
            produktov, tiež modifikované
15041010    Oleje a ich frakcie z rybacej pečene s obsahom vitamínu A
            nepresahujúcim 2 500 IU/g, tiež rafinované, ale chemicky
            nemodifikované
15041091    Oleje a ich frakcie z halibuta s obsahom vitamínu A
            nepresahujúcim 2 500 IU/g, tiež rafinované, ale chemicky
            nemodifikované
15041099    Ostatné oleje z rybacej pečene a ich frakcie s obsahom
            vitamínu A nepresahujúcim 2 500 IU/g, tiež rafinované, ale
            chemicky nemodifikované
15042010    Tuky a oleje a ich tuhé frakcie z rýb, iné ako oleje z
            pečene, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované
15042090    Ostatné tuky a oleje a ich frakcie z rýb, iné ako oleje z
            pečene, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované
15043010    Tuky a oleje a ich tuhé frakcie z morských cicavcov, tiež
            rafinované, ale chemicky nemodifikované
15043090    Ostatné tuky a oleje a ich frakcie z morských cicavcov,
            tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované
16043010    Kaviár (ikry jesetera)
16043090    Kaviárové náhradky
1801        Kakaové bôby, celé alebo lámané, surové alebo pražené
1802        Kakaové škrupiny, šupky, kožky a ostatné kakaové odpady
180310      Kakaová hmota, neodtučnená
180320      Kakaová hmota, celkom alebo čiastočne odtučnená
200320      Hľuzovky, pripravené alebo konzervované inak ako v octe
            alebo kyseline octovej
20060010    Zázvor, konzervovaný cukrom (máčaním, glazovaním alebo
            kandizovaním)
20060031    Čerešne, konzervované cukrom (máčaním, glazovaním alebo
            kandizovaním) s obsahom cukru presahujúcim 13% hmotnosti
20060035    Tropické ovocie a tropické orechy, konzervované cukrom
            (máčaním, glazovaním alebo kandizovaním) s obsahom cukru
            presahujúcim 13% hmotnosti
20060038    Ostatná zelenina, ovocie, orechy, ovocné kôry a šupy a
            ostatné časti rastlín, konzervované cukrom (máčaním,
            glazovaním alebo kandizovaním) s obsahom cukru
            presahujúcim 13% hmotnosti
20060091    Tropické ovocie a tropické orechy, konzervované cukrom
            (máčaním, glazovaním alebo kandizovaním)
20060099    Ostatná zelenina, ovocie, orechy, ovocné kôry a šupy a
            ostatné časti rastlín, konzervované cukrom (máčaním,
            glazovaním alebo kandizovaním)
21021010    Kvasinkové kultúry
21021031    Pekárske kvasinky, sušené
21021039    Pekárske kvasinky, ostatné
21021090    Aktívne kvasinky, ostatné
21022011    Neaktívne kvasinky v tabletkách, kockách alebo podobných
            tvaroch, alebo v balení na okamžitú spotrebu s netto
            obsahom nepresahujúcim 1 kg
21022019    Neaktívne kvasinky, ostatné
21022090    Ostatné jednobunkové mikroorganizmy
210230      Pripravené prášky do pečiva
293610      Provitamíny, nezmiešané
293621      Vitamíny A a ich deriváty, nezmiešané
293622      Vitamín B1 a jeho deriváty, nezmiešané
293623      Vitamín B2 a jeho deriváty, nezmiešané
293624      Kyselina D-alebo D,L-pantoténová (vitamín B3 alebo vitamín
            B5)a jej deriváty, nezmiešané
293625      Vitamín B6 a jeho deriváty, nezmiešané
293626      Vitamín B12 a jeho deriváty, nezmiešané
293627      Vitamín C a jeho deriváty, nezmiešané
293628      Vitamín E a jeho deriváty, nezmiešané
29362910    Vitamín B9 a jeho deriváty, nezmiešané
29362930    Vitamín H a jeho deriváty, nezmiešané
29362990    Ostatné vitamíny a ich deriváty, nezmiešané
29362990    Ostatné vitamíny a ich deriváty, nezmiešané
29369011    Prírodné koncentráty vitamínov A + D
29369019    Ostatné prírodné koncentráty vitamínov
29369090    Zmesi vitamínov vrátane prírodných koncentrátov, tiež v
            akomkoľvek rozpúšťadle
33011110    Silica bergamotová, nedeterpénovaná
33011190    Silica bergamotová, deterpénovaná
33011210    Silica pomarančová, nedeterpénovaná
33011290    Silica pomarančová, deterpénovaná
33011310    Silica citrónová, nedeterpénovaná
33011390    Silica citrónová, deterpénovaná
33011410    Silica limetová, nedeterpénovaná
33011490    Silica limetová, deterpénovaná
33011910    Ostatné silice z citrusového ovocia, nedeterpénované
33011990    Ostatné silice z citrusového ovocia, deterpénované
33012110    Silica geraniová, nedeterpénovaná
33012190    Silica geraniová, deterpénovaná
33012210    Silica jazmínová, nedeterpénovaná
33012290    Silica jazmínová, deterpénovaná
33012310    Silica levanduľová alebo lavandinová, nedeterpénovaná
33012390    Silica levanduľová alebo lavandinová, deterpénovaná
33012410    Silica z mäty piepornej (Mentha piperita), nedeterpénovaná
33012490    Silica z mäty piepornej (Mentha piperita), deterpénovaná
33012510    Silice z ostatných druhov mäty, nedeterpénované
33012590    Silice z ostatných druhov mäty, deterpénované
33012610    Silica vetiverová, nedeterpénovaná
33012690    Silica vetiverová, deterpénovaná
33012911    Silica klinčeková, niaouliová, ylang-ylangová,
            nedeterpénovaná
33012931    Silica klinčeková, niaouliová, ylang-ylangová,
            deterpénovaná
33012961    Ostatné silice, iné ako z citrusového ovocia,
            nedeterpénované
33012991    Ostatné silice, iné ako z citrusového ovocia,
            deterpénované
330130      Rezinoidy
33019010    Terpénické vedľajšie produkty vznikajúce pri deterpenácii
            silíc
33019021    Extrahované olejoživice zo sladkého drievka a chmeľu
33019030    Ostatné extrahované olejoživice
---------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 8 - Najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie izotopmi Cs-134 a Cs-137 v krmovinách
-----------------------------------------------------------  
Zviera, pre ktoré sú krmoviny            Bq.kg-1 a),b)
určené
-----------------------------------------------------------  
Ošípané                                      1250
Hydina, jahňatá, teľatá                      2500
Ostatné                                      5000
-----------------------------------------------------------

a) Účelom týchto hodnôt je prispieť k dodržaniu najvyšších 
   prípustných hodnôt rádioaktívnej kontaminácie potravín, 
   nie sú však zárukou ich dodržania. 
   Neovplyvňujú požiadavky na kontrolovanie dodržania úrovne 
   rádioaktívnej kontaminácie v živočíšnych produktoch určených 
   na ľudskú konzumáciu.
b) Uvedené hodnoty sa aplikujú na krmoviny pripravené na konzumáciu.
PRÍL.11
POŽIADAVKY NA ZNALOSTI KVALIFIKOVANÉHO EXPERTA V RADIAČNEJ OCHRANE
I. Základné znalosti
Teoretické aspekty radiačnej ochrany:
1. Základy atómovej a jadrovej fyziky
2. Interakcia ionizujúceho žiarenia s hmotou
3. Základy biológie a rádiobiológie
4. Biologické účinky ionizujúceho žiarenia
5. Dozimetria ionizujúceho žiarenia, metódy merania, stanovenie neistoty merania a detekčných limitov
6. Veličiny a jednotky v radiačnej ochrane a dozimetrii
7. Základy radiačnej ochrany (napr. epidemiológia, lineárna hypotéza stochastických účinkov ionizujúceho žiarenia, deterministické účinky ionizujúceho žiarenia atď.)
8. Základné princípy radiačnej ochrany - odôvodnenosť, optimalizácia, limitovanie dávok
9. Vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu, zásahy na obmedzenie ožiarenia (vrátane ožiarenia prírodným žiarením, najmä radónom)
Legislatíva v radiačnej ochrane:
1. Legislatívne predpisy v Slovenskej republike (zákony, nariadenia, vyhlášky)
2. Legislatíva Európskej únie
3. Medzinárodné odporúčania a konvencie
Praktické aspekty radiačnej ochrany:
1. Typy zdrojov ionizujúceho žiarenia (uzavreté a otvorené rádioaktívne žiariče, röntgenové zariadenia, urýchľovače častíc)
2. Odhady rizika (ožiarenie osôb vrátane vplyvu ionizujúceho žiarenia na životné prostredie)
3. Minimalizácia rizika z ožiarenia
4. Kontrola výpustí rádioaktívnych látok do životného prostredia
5. Monitorovanie ionizujúceho žiarenia
- osobná dozimetria (externá, interná, pasívna, aktívna)
- monitorovanie pracovného a životného prostredia
- biologický monitoring
6. Určenie kritickej skupiny osôb z hľadiska ožiarenia, stanovenie dávok pre kritickú skupinu
7. Dozimetrické prístroje (výber vhodných dozimetrických prístrojov pre potreby monitorovania)
8. Prevádzkové a bezpečnostné predpisy pre pracoviská so zdrojmi žiarenia, havarijné plánovanie pre prípady mimoriadnych udalostí
9. Postupy v prípade ohrozenia, pri mimoriadnej situácii, nehode a havárii
10. Nápravné opatrenia pri mimoriadnej radiačnej situácii, dekontaminácia
11. Analýza predchádzajúcich nehôd, poučenia zo skúseností z postupov riešenia nehôd na iných pracoviskách
Organizácia radiačnej ochrany:
1. Úloha kvalifikovaných expertov v radiačnej ochrane
2. Kultúra bezpečnosti v radiačnej ochrane - význam správania sa ľudí
3. Význam komunikácie - skúsenosti a schopnosť vštepovať kultúru bezpečnosti druhým
4. Prevádzkové záznamy a ich uchovávanie - záznamy o zdrojoch žiarenia, veľkosti ožiarenia, mimoriadnych a nepredvídateľných situáciách a udalostiach
5. Povolenie na prácu so zdrojmi žiarenia a ďalšie oprávnenia
6. Návrhy na vymedzenie kontrolovaných a sledovaných pásiem, klasifikácia pracovníkov so zdrojmi žiarenia
7. Kontrola kvality a kvalitatívny audit
8. Problematika externých dodávateľov služieb v radiačnej ochrane
9. Preprava zdrojov žiarenia a rádioaktívnych odpadov
Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi:
1. Zásady nakladania s rádioaktívnymi odpadmi vrátane prepravy
2. Zásady odstraňovania rádioaktívnych odpadov Praktická činnosť, resp. cvičenie (napr. monitorovanie, laboratórne postupy a technika, riešenie mimoriadnych situácií)
II. Osobitné znalosti
V súlade so špecifickými potrebami môžu byť pri overovaní odbornej spôsobilosti kvalifikovaných expertov podľa druhu vykonávanej činnosti požadované podrobnejšie znalosti v nasledujúcich oblastiach:
1. Kultúra bezpečnosti radiačnej ochrany
2. Optimalizačné postupy v radiačnej ochrane
3. Prístroje pre medicínsku fyziku:
- overovanie a kalibrácia prístrojov
- obmedzenia prístrojovej techniky a meracích postupov
4. Externá dozimetria
5. Interná dozimetria vrátane dozimetrie špecifických rádionuklidov
6. Monitorovanie pracovných miest
7. Osobitné problémy dekontaminácie
8. Transportné a tieniace kryty, filtrácia žiarenia
9. Fyziológia inhalácie a ingescie rádionuklidov
10. Opatrenia na ochranu pred vnútornou kontamináciou
11. Vymedzovanie kontrolovaných a sledovaných pásiem a ich kontrola
12. Návrhy a výpočty ochranných tieniacich konštrukcií, bariér a tienení
13. Monitorovanie ionizujúceho žiarenia v životnom prostredí (kritická skupina obyvateľstva, vplyv výpustí na životné prostredie
14. Odhad možných mimoriadnych situácií a nehôd
15. Postupy a zásahy v prípade havárií
16. Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi
17. Vyraďovanie jadrových zariadení a pracovísk so zdrojmi žiarenia z prevádzky
18. Preprava zdrojov žiarenia a rádioaktívnych odpadov
III. Znalosti pre špecifické oblasti problematiky radiačnej ochrany
1. Jadrové zariadenia
- štiepne a syntézne procesy a ich produkty
- reaktorová fyzika a konštrukcia reaktorov
- neutróny, ich vlastnosti a detekcia
- kritické súbory
- nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom
Doplňujúca prax zameraná na výrobu jadrového paliva:
- výroba jadrového paliva,
- toxicita prvkov s vysokým atómovým číslom a problémy súvisiace s ich meraním
Doplňujúca prax zameraná na spracovanie paliva a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi:
- chémia procesu
- diaľková manipulácia
- osobitné problémy skladovania paliva a rádioaktívneho odpadu
2. Priemysel
(a) používanie uzavretých rádioaktívnych žiaričov:
- kontrola vstupu, osobitne na odľahlých lokalitách
- preprava (mobilná defektoskopia a iné mobilné zdroje ionizujúceho žiarenia) - náhodné, neúmyselné ožiarenie pracovníkov so zdrojmi žiarenia a iných osôb
- kultúra bezpečnosti pri používaní uzavretých rádioaktívnych žiaričov
- potenciálne riziká spojené s používaním uzavretých rádioaktívnych žiaričov na konkrétne účely
- praktické príklady nehôd, resp. zneužitia zdrojov ionizujúceho žiarenia
(b) používanie otvorených žiaričov:
- riziká vo výrobe a používaní rádioizotopov vrátane neúmyselného použitia
- osobitné problémy pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi (vrátane kvapalných a plynných výpustí)
- osobitné riziká spojené prírodným žiarením
3. Školstvo, veda a výskum
- potenciálne riziká vo výčbe a výskume
- návrhy experimentov so zdrojmi žiarenia
- urýchľovače častíc, osobitné prostredia výskumu a výučby
- osobitné problémy spojené s röntgenovým žiarením
- riziká pri výrobe a používaní rádioizotopov
4. Medicínske aplikácie zdrojov žiarenia
- typy a používanie rôznych diagnostických a terapeutických postupov a rádiologických zariadení
- ochrana pacienta, platná legislatíva Slovenskej republiky v oblasti radiačnej ochrany vo vzťahu k lekárskemu ožiareniu vrátane požiadaviek na mimoriadne ožiarenie a prístrojovú techniku
- osobitné problémy vykonávania lekárskeho ožiarenia, jeho riadenia a kontroly
- požiadavky na personál a návštevy
- nakladanie s rádioaktívnym odpadom v zdravotníckych zariadeniach
- navrhovanie a konštrukcia rádiologických prevádzok (napr. miestností na osobitné účely)
5. Urýchľovače
- osobitné problémy detekcie vysokoenergetického žiarenia, meranie, odozva dozimetrických prístrojov
- kontrola vstupu
- osobitné problémy pri navrhovaní a konštrukcii prevádzok s urýchľovačmi, výpočty tienenia urýchľovačov
PRÍL.12
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 5/zv. 2).
1) § 6 ods. 6 zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3) § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 340/2006 Z.z. o ochrane zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení.
4) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien.
13) § 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vľavo vyberte vzťahy, o ktoré máte záujem.
PRÁVNY PREDPIS
Nariadenie č. 345/2006 Z.z., o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, Vlády Slovenskej republiky.

Schválené: 10.05.2006
Rozposlané/platnosť od: 01.06.2006
Účinnosť od: 01.06.2006
Zrušené: 01.04.2018

122/2006 Zbierky zákonov na strane 2306.
Odkaz na rovnopis čiastky
Zrušené: 87/2018 Z.z.