Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
Zmena: 692/2006 Z.z.
Zmena: 342/2007 Z.z.
Zmena: 643/2007 Z.z.
Zmena: 61/2008 Z.z.
Zmena: 491/2008 Z.z.
Zmena: 498/2008 Z.z.
Zmena: 5/2009 Z.z.
Zmena: 97/2009 Z.z.
Zmena: 59/2009 Z.z., 70/2009 Z.z.
Zmena: 290/2009 Z.z., 291/2009 Z.z.
Zmena: 305/2009 Z.z.
Zmena: 576/2009 Z.z.
Zmena: 93/2010 Z.z.
Zmena: 224/2010 Z.z., 346/2010 Z.z.
Zmena: 547/2010 Z.z.
Zmena: 262/2011 Z.z.
Zmena: 220/2011 Z.z.
Zmena: 220/2011 Z.z.
Zmena: 331/2011 Z.z.
Zmena: 236/2012 Z.z.
Zmena: 334/2012 Z.z., 345/2012 Z.z.
Zmena: 204/2013 Z.z.
Zmena: 305/2013 Z.z.
Zmena: 1/2014 Z.z.
Zmena: 195/2014 Z.z.
Zmena: 307/2014 Z.z.
Zmena: 353/2014 Z.z.
Zmena: 78/2015 Z.z.
Zmena: 139/2015 Z.z.
Zmena: 174/2015 Z.z.
Zmena: 91/2016 Z.z., 125/2016 Z.z.
Zmena: 316/2016 Z.z.
Zmena: 152/2017 Z.z.
Zmena: 236/2017 Z.z.
Zmena: 274/2017 Z.z.
Zmena: 161/2018 Z.z.
Zmena: 321/2018 Z.z.
Zmena: 3/2019 Z.z., 6/2019 Z.z.
Zmena: 314/2018 Z.z., 54/2019 Z.z.
Zmena: 161/2018 Z.z.
Zmena: 35/2019 Z.z.
Zmena: 214/2019 Z.z.
Zmena: 6/2019 Z.z., 231/2019 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet zákona
Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov
tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo
potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických
osôb.
Základné zásady trestného konania
(1) Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
(2) Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno
zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom
treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.
(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo
v prípravnom konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje
sudca pre prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch
ustanovených týmto zákonom.
(4) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,
kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(5) Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná
zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo
rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje
inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
(6) Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a
súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a
urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné
v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.
(7) Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený
alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných
prostriedkov v súlade so zákonom.
(9) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.
(10) Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú
aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti
svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
(11) Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo
nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
(12) Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
(13) Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami
občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(14) Strany sú si v konaní pred súdom rovné.
(15) Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby
podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.
(16) V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca
pre prípravné konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie
rozhodujú sami, ak to zákon výslovne ustanovuje.
(17) Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo
verejného zasadnutia môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto
zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.
(18) Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie
riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla
ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
(19) Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo
na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto
konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
(20) Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená
osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo
na tlmočníka a prekladateľa.
(21) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého
trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba
riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou
ohľaduplnosťou k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona.
Treba zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné
zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu
a morálnu integritu. Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov
tým nie sú dotknuté.
Súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb
(1) Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické
osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri
plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým
osobám preukázané vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak. Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia § 553
ods. 5 a 6; taký návrh môže podať ten, komu vecné náklady vznikli.
(2) Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné
bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce
tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom
konaní a súdov.
(3) Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať
pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať
medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.
(4) Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú
skutočnosť, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo
alebo telekomunikačné tajomstvo.
(5) Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva
alebo daňového tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov
môže požadovať pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a
s jeho predchádzajúcim súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.
Spolupráca so záujmovými združeniami občanov a s dôveryhodnou osobou
(1) Orgány činné v trestnom konaní a súd v záujme výchovného pôsobenia
trestného konania, zamedzovania a predchádzania trestnej činnosti môžu, ak to považujú
za vhodné a účelné, spolupracovať aj so záujmovými združeniami občanov.
(2) Záujmovými združeniami občanov sa na účely tohto zákona rozumejú
najmä občianske združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom
uznané cirkvi a náboženské spoločnosti; za záujmové združenia občanov sa nepovažujú
politické strany a hnutia.
(3) Dôveryhodná osoba je osoba, ktorá je schopná priaznivo ovplyvňovať
správanie obvineného. Dôveryhodnosť osoby posúdi súd a v prípravnom konaní prokurátor.
(4) Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za nápravu
obvineného, ak sú predpoklady, že obvinený sa jeho pôsobením napraví; v návrhu na
prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného.
Súd, ktorému bol podaný taký návrh, môže prejednať vec na hlavnom pojednávaní pred
zástupcami záujmového združenia občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, berie na
ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste. Môže, najmä pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa,
povoliť podmienečný odklad výkonu trestu alebo uložiť taký druh trestu, ktorý nie
je spojený s odňatím slobody, alebo môže upustiť od potrestania.
(5) Záujmové združenie občanov má právo vyslať na prejednanie veci pred
okresným súdom alebo krajským súdom zástupcu, ktorý sa na základe rozhodnutia súdu
zúčastní pojednávania, na ktorom podľa tohto zákona oznámi súdu stanovisko záujmového
združenia občanov k prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam
jeho nápravy.
(1) Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za dovŕšenie
nápravy odsúdeného a žiadať o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody alebo o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo
zákazu pobytu; v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby
pôsobenia na obvineného. Na získanie podkladov na takú žiadosť sa môže informovať
o stave prevýchovy odsúdeného.
(2) Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba môžu tiež navrhnúť,
aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou a podávať za odsúdeného žiadosť o
milosť alebo žiadosť o zahladenie odsúdenia.
(3) Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorí prevzali
záruku za prevýchovu obvineného alebo odsúdeného, majú povinnosť pôsobiť na osobu,
za ktorú sa zaručili.
Poskytovanie informácií o trestnom konaní
(1) Orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom
konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto
informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva,
bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného
tajomstva.
(2) Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd
oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a
vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na
to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru,
najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou
nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých
osobné údaje sa nezverejňujú.
(3) V konaní pred súdom rozsah poskytovaných informácií vyplýva zo zásady
verejnosti. V priebehu súdneho konania nemožno účastníkom zakázať zhotovovanie písomných
poznámok alebo nákresov, ak sa touto činnosťou nenarušuje priebeh konania.
(4) Ak by poskytnutie informácie porušilo alebo ohrozilo záujmy uvedené
v odseku 1 alebo 2, orgán činný v trestnom konaní a súd odmietnu poskytnutie informácie.
(5) Ak orgány činné v trestnom konaní poskytujú informácie z trestného
konania orgánom členských štátov Európskej únie, ktoré sú oprávnené podľa svojho
vnútroštátneho práva na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie
páchateľov trestných činov a na vyšetrovanie trestných činov, vykonávať právomoci
a prijímať donucovacie opatrenia v súvislosti s takýmito činmi podľa osobitného predpisu,
primerane sa použijú aj odseky 1, 2 a 4.
(6) Pri trestnom čine spáchanom v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí
vzťahujúcom sa na športové podujatie, súd o odsúdení upovedomí správcu informačného
systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona, v rozsahu
podľa osobitného zákona.
Posudzovanie predbežných otázok
(1) Orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné
otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie
súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho dvora
Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd
sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.
(2) Orgány činné v trestnom konaní a súd nie sú oprávnené samostatne riešiť
predbežné otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v inom súdnom
konaní. Ak o takej otázke nebolo ešte rozhodnuté, orgány činné v trestnom konaní
a súd sú povinné počkať na vydanie rozhodnutia.
(3) Otázky, o ktorých má rozhodnúť Súdny dvor Európskej únie, sa nemôžu
posudzovať ako predbežné otázky.
Osoby vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu
(1) Pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby,
ktoré požívajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.
(2) Ak vznikne pochybnosť, či je iná osoba vyňatá z pôsobnosti orgánov
činných v trestnom konaní a súdu, musí orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať
o stanovisko Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo
spravodlivosti“). Ministerstvo spravodlivosti, ak ide o cudzích štátnych príslušníkov,
zašle stanovisko po vyjadrení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Neprípustnosť trestného stíhania
(1) Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené,
a) ak je trestné stíhanie premlčané,
b) ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní
a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol
oprávneným orgánom daný,
c) ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
d) proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
e) ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo
právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené
a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného
stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,
f) ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo
bol vzatý späť, alebo
g) ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
(2) Ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 len niektorého z čiastkových útokov
pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo
trestné stíhanie.
(3) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku
1 písm. a), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo
uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O
tom treba obvineného poučiť.
(4) zrušený od 1.9.2014.
Výklad niektorých pojmov
(1) Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.
(2) Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy na všetkých stupňoch
oddelene od iných štátnych orgánov prostredníctvom sudcu pre prípravné konanie, samosudcu,
predsedu senátu, senátu alebo v prípadoch ustanovených zákonom aj vyšším súdnym úradníkom,
probačným a mediačným úradníkom a súdnym tajomníkom.
(3) Sudca pre prípravné konanie je sudca súdu prvého stupňa, ktorý je
rozvrhom práce súdu poverený rozhodovať o
a) zásahoch do základných práv a slobôd
pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní,
b) sťažnostiach proti rozhodnutiam prokurátora, ak tak ustanovuje tento zákon,
c) v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.
(4) Na účely tohto zákona sa súdom rozumie okresný súd, krajský súd, Špecializovaný
trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd").
(5) Krajským súdom sa na účely tohto zákona rozumie aj Špecializovaný trestný
súd, ak tento zákon neustanovuje inak; odvolacím súdom je krajský súd a najvyšší
súd.
(6) Predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak
z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
(7) Krajským prokurátorom sa na účely tohto zákona rozumie, ak tento zákon
neustanovuje inak, aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ak ide o veci patriace
do jej pôsobnosti.
(8) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
a) vyšetrovateľ Policajného
zboru,
b) vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade inšpekčnej služby, ak ide o trestné
činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a nejde o trestné činy uvedené
v písmene c); to platí, aj ak ide o trestné činy colníkov a nejde o trestné činy
uvedené v písmene c),
c) vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením
colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri
dovoze a spotrebných daní,
d) poverený príslušník Policajného zboru,
e) poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov
ozbrojených síl,
f) poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch
osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,
g) poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti
s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej
hodnoty pri dovoze a spotrebných daní,
h) veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi.
(9) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie v rozsahu poverenia úkonov
vyšetrovania aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej únie alebo
orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ktorý je zaradený do
spoločného vyšetrovacieho tímu vytvoreného na základe dohody. Spoločný vyšetrovací
tím sa môže zriadiť najmä, ak vyšetrovanie trestného činu vyžaduje vykonať zložité
úkony aj v inom štáte alebo vyšetrovanie trestného činu uskutočňuje niekoľko štátov,
pričom okolnosti prípadu vyžadujú ich koordinovaný a spoločný postup. Vedúci spoločného
vyšetrovacieho tímu je vždy zástupca orgánu činného v trestnom konaní Slovenskej
republiky; ostatné podmienky činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu upraví dohoda
o jeho vytvorení. Orgánom oprávneným uzavrieť dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho
tímu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
po predchádzajúcom prerokovaní s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej
len „minister spravodlivosti“).
(10) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Policajného
zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom
Policajného zboru uvedeným v odseku 8 písm. a), b) a d) v rozsahu určenom všeobecne
záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na
vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo
v skrátenom vyšetrovaní.
(11) Subjekt trestného konania je každý, kto má a vykonáva vplyv na priebeh
konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné
práva alebo ukladá povinnosti. V konaní pred súdom je stranou ten, proti komu sa
vedie trestné konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor; rovnaké postavenie
ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba,
na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok
a v konaní proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Ak sa v tomto zákone používa pojem strana, rozumie sa tým v predsúdnom konaní aj
subjekt trestného konania, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.
(12) Ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvineným sa rozumie aj obžalovaný
a odsúdený.
(13) Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.
(14) Odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý
už nadobudol právoplatnosť.
(15) Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek
od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia
orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa
rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie
dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo
právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.
(16) Skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu,
ak nie je výslovne ustanovené inak.
(17) Neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo
zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas,
kým sa začne trestné stíhanie.
(18) Neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý v ďalšom konaní už nemožno
vykonať, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak.
(19) Opatrenia sú neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej
alebo operatívnej povahy.
(20) Agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného
štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu
a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej
hlavy osobitnej časti Trestného zákona (ďalej len „korupcia“), trestného činu zneužívania
právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie alebo trestných činov
terorizmu môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená
prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“).
(21) Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú
elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a
iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom
pri odpočúvaní a zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej
len „odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo
obrazovo-zvukových záznamov alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak
sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Na spracúvanie informácií
získaných použitím informačno-technických prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu,
ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje
inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych sietí, poskytovatelia elektronických
telekomunikačných sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných služieb,
poštový podnik, dopravcovia a iní zasielatelia a ich zamestnanci sú povinní poskytnúť
nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov; pritom sa nemôžu
dovolávať povinnosti mlčanlivosti podľa osobitných zákonov.
(22) Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona
rozumejú kontrolovaná dodávka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod,
sledovanie osôb a vecí.
(23) Organizáciou na pomoc poškodeným sa na účely tohto zákona rozumie
subjekt poskytujúci pomoc obetiam podľa osobitného zákona a mimovládna organizácia
zriadená podľa osobitného zákona, ktorá poskytuje bezodplatnú pomoc poškodeným.
DRUHÁ HLAVA
SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ
Prvý diel
Pôsobnosť a príslušnosť súdov
Výkon trestného súdnictva
Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanovuje
osobitný zákon.
Nadpis zrušený od 1.4.2009
Zrušený od 1.4.2009
Zrušený od 1.4.2009
Nadpis zrušený od 17.7.2009
Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na
a) trestný čin úkladnej vraždy,
b) trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe
podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona,
c) trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí
a cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona,
d) trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 3 a 4 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f),
g), h), i), l) alebo m),
e) trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 330 Trestného zákona,
f) trestné činy podplácania podľa § 332 až 334 Trestného zákona,
g) trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona,
h) trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona,
i) trestný čin športovej korupcie podľa § 336b Trestného zákona,
j) trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
a obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou,
k) trestné činy terorizmu,
l) trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného
zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného
zákona, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci
najmenej dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa Trestného zákona, alebo ak taký
čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej dvadsaťpäťtisícnásobku malej
škody podľa Trestného zákona,
m) trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie,
n) trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a)
až l) alebo m), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie,
o) trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona.
Vecná príslušnosť
Konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(1) Okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva v prvom stupni konanie
a) o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody
s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo
b) ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou
skupinou.
(2) Okresný súd uvedený v osobitnom zákone v prvom stupni a krajský
súd uvedený v osobitnom zákone v druhom stupni vykonávajú konanie o trestných činoch
a) vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Trestného zákona; to neplatí, ak
ide o trestné činy uvedené v § 14,
b) vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách.
(3) Súdy uvedené v odseku 2 vykonávajú konanie aj o spolupáchateľovi
a účastníkovi trestného činu.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na trestné činy, ktoré
patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Špecializovaný trestný súd
vykonáva konanie o trestných činoch patriacich do jeho pôsobnosti v prvom stupni.
Miestna príslušnosť
(1) Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.
(2) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, obvodom okresného súdu v sídle
krajského súdu pre konanie o trestných činoch uvedených v § 16 ods. 1 je obvod tohto
krajského súdu.
(3) Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, konanie
vykonáva súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú
tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, konanie vykonáva súd,
v ktorého obvode čin vyšiel najavo.
Spoločné konanie
(1) O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým
obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie,
ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.
(2) Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal konať samosudca,
a o trestnom čine, o ktorom by mal konať senát, vykonáva senát.
(3) Ak je osoba, ktorá podlieha pôsobnosti súdov podľa § 16 ods. 2,
súčasne stíhaná pre trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa
vzťahuje pôsobnosť súdov podľa § 16 ods. 2, súd podľa § 16 ods. 2 vec prejedná a
rozhodne aj o súvisiacom trestnom čine.
(4) Ak je osoba podliehajúca pôsobnosti okresného súdu súčasne stíhaná
pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc
Špecializovaného trestného súdu, Špecializovaný trestný súd vec prejedná a rozhodne,
aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin. Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi
okresným súdom na jednej strane a Špecializovaným trestným súdom na druhej strane
nepoužije.
(5) Ustanovenie o spoločnom konaní proti viacerým obvineným sa nepoužije,
ak okolnosti prípadu a postoj obvineného umožňujú vykonať len u niektorého z nich
konanie o dohode o vine a treste.
(1) Spoločné konanie vykonáva okresný súd v sídle krajského súdu, ak
je príslušný vykonávať konanie aspoň o jednom z trestných činov podľa § 16 ods. 1.
Ak však čo len jeden z trestných činov patrí do pôsobnosti Špecializovaného trestného
súdu, spoločné konanie vykonáva Špecializovaný trestný súd.
(2) Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie
proti páchateľovi zločinu alebo konanie o najťažšom zločine.
Príslušnosť niekoľkých súdov
Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov,
konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola
vec postúpená nepríslušným súdom.
Vylúčenie a spojenie veci
(1) Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie
o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného
konania.
(2) Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení. Ak však
a) okresný
súd v sídle krajského súdu vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať inému okresnému
súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu,
b) Špecializovaný trestný súd vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať okresnému
súdu alebo krajskému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.
(3) Ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie
a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.
Spory o príslušnosť
(1) Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie spoločne
nadriadený.
(2) Najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského
súdu na jednej strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane je najvyšší
súd.
Odňatie a prikázanie veci
(1) Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná
inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý
je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
(2) Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špecializovaný trestný súd, iným
súdom toho istého druhu a stupňa sa rozumie krajský súd podľa osobitného predpisu.
(3) Návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu nariadeného
úkonu trestného konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku
1. O návrhu strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo
rozhodnuté, sa nekoná.
Príslušnosť súdu na úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní
(1) Úkony pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vykonáva
súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony
vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
(2) Vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 je na vykonanie úkonov pred začatím
trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd v sídle krajského
súdu, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony
vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
(3) Vo veciach uvedených v § 16 ods. 5 je na vykonávanie úkonov pred
začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný Špecializovaný trestný
súd.
(4) Na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 4,
príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
podľa § 114, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115
alebo § 116 a príkazu na použitie agenta podľa § 117 je pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd v sídle toho krajského súdu, v ktorého
obvode je súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe, a Špecializovaný trestný
súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva
súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh. Ak ide o
veci podľa § 16 ods. 2, je príslušný okresný súd, ktorý by bol príslušný na konanie
o obžalobe.
Druhý diel
Pomocné osoby
Probačný a mediačný úradník
(1) Probačný a mediačný úradník plní úlohy probácie a mediácie uložené
súdom alebo iným príslušným orgánom a iné úlohy ustanovené v tomto zákone alebo v
osobitnom zákone.
(2) Ak probácia neplní účel, ktorý bol rozhodnutím súdu alebo iného príslušného
orgánu ustanovený, probačný a mediačný úradník podá súdu podnet na nariadenie výkonu
trestu odňatia slobody alebo podá podnet na pokračovanie trestného stíhania proti
osobe, u ktorej bolo rozhodnuté o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Ak ide
o ochranný dohľad, marenie jeho výkonu oznámi probačný a mediačný úradník príslušnej
okresnej prokuratúre.
Vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora
(1) Vyšší súdny úradník v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona
a osobitného zákona. Vyšší súdny úradník môže vydať rozhodnutie alebo vykonávať iné
úkony v trestnom konaní, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
(2) Súdny tajomník v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a
osobitného zákona. Súdny tajomník môže vykonávať úkony v trestnom konaní, ak tak
ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
(3) Asistent prokurátora v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona
a osobitného zákona. Asistent prokurátora môže vydať rozhodnutie alebo vykonávať
iné úkony v trestnom konaní, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
Zapisovateľ
Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní a súdu
sa spravidla priberie zapisovateľ, ktorý zložil predpísaný sľub. Ak zapisovateľ nebol
pribraný, spíše zápisnicu osoba, ktorá úkon vykonáva. Na účely tohto zákona sa zapisovateľom
rozumie aj technický asistent.
Tlmočník a prekladateľ
(1) Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená
v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie alebo nehovorí
týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ.
Ak obvinený využije svoje právo podľa § 2 ods. 20, pribratý tlmočník pretlmočí na
jeho žiadosť aj jeho poradu s obhajcom v priebehu alebo v priamej súvislosti s procesným
úkonom, s podaním opravného prostriedku alebo s inými procesnými podaniami.
(2) Tlmočník sa priberie aj vtedy, ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 síce
vyhlási, že rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon vykonáva
zistí, že jazykové schopnosti tejto osoby nie sú dostatočné k riadnemu uplatneniu
jej práv v jazyku, v ktorom sa vedie konanie; o pribratí tlmočníka sa v takomto prípade
rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť.
(3) Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname
tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci
sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na
úradný jazyk štátu, ktorého je táto osoba štátnym občanom, alebo v ktorom má bydlisko
a ktorému táto osoba rozumie.
(4) Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť,
priberie sa prekladateľ opatrením. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa použijú primerane.
Obvinenému sa písomne preloží uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného
do väzby, obžaloba, dohoda o vine a treste a návrh na jej schválenie, rozsudok, trestný
rozkaz, rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania;
tohto práva sa môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený, rovnako ako
o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Ak sa takéto rozhodnutie týka viacerých obvinených,
preloží sa obvinenému len tá časť rozhodnutia, ktorá sa ho týka pokiaľ ju možno oddeliť
od ostatných výrokov rozhodnutia a ich odôvodnení. Preklad rozhodnutia a jeho doručenie
zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide.
(5) Na žiadosť obvineného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán,
pred ktorým sa konanie vedie, že sa obvinenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku
4 písomne preloží aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné pre zaručenie spravodlivého
procesu, najmä pre riadne uplatnenie práva na obhajobu, a to v rozsahu určenom týmto
orgánom. Ak orgán, pred ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti obvineného,
rozhodne o tom uznesením, proti ktorému môže obvinený podať sťažnosť. Namiesto písomného
prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť,
ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici
o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť alebo ktorá jej časť.
Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už bola písomnosť alebo jej podstatný obsah
obvinenému pretlmočený alebo ak obvinený po poučení prehlási, že preklad takejto
písomnosti nepožaduje.
(6) Poškodenému sa písomne preloží rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie
o odvolaní, rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania a upovedomenie
o hlavnom pojednávaní. Ak je oznamovateľom podľa § 196 poškodený, na jeho žiadosť
sa mu písomne preloží aj písomné potvrdenie o prijatí trestného oznámenia. Preklad
rozhodnutia a písomného potvrdenia o prijatí trestného oznámenia a ich doručenie
zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide alebo ktorý prijal trestné oznámenie.
(7) Na žiadosť poškodeného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán,
pred ktorým sa konanie vedie, že sa poškodenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku
6 písomne preloží aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné k riadnemu uplatneniu práv
poškodeného v trestnom konaní, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán, pred
ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti poškodeného, rozhodne o tom uznesením,
proti ktorému môže poškodený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu podľa prvej
vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv
na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby
bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť alebo len jej časť a ktorá. Ustanovenie
prvej vety sa nepoužije, ak už boli písomnosť alebo jej podstatný obsah poškodenému
pretlmočené alebo ak poškodený po poučení vyhlási, že preklad takejto písomnosti
nepožaduje.
(8) Pokiaľ sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická
prítomnosť tlmočníka a nepodarí sa zabezpečiť tlmočníka pre jazyk, ktorému osoba
uvedená v § 2 ods. 20 dostatočne rozumie, možno v odôvodnených prípadoch tlmočenie
zabezpečiť aj prostredníctvom technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku
(ďalej len "videokonferenčné zariadenie").
(9) Za podmienok uvedených v odseku 1 je osobe, ktorá je zadržaná alebo
zatknutá, potrebné preložiť tiež poučenie o jej právach podľa § 34 ods. 6. Ak preklad
poučenia nie je k dispozícií, poučenie sa jej pretlmočí; preklad písomného poučenia
sa takejto osobe poskytne bez zbytočného odkladu.
(1) O ustanovení tlmočníka alebo prekladateľa, o spôsobilosti na túto
funkciu a o vylúčení z nej, o práve odoprieť uskutočnenie tlmočníckeho alebo prekladateľského
úkonu, o sľube a pripomenutí povinností pred uskutočnením tlmočníckeho alebo prekladateľského
úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky alebo prekladateľský
úkon platia osobitné predpisy.
(2) Výšku náhrady a odmeny tlmočníka a prekladateľa určí ten orgán,
ktorý tlmočníka alebo prekladateľa pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu.
Ak tento orgán alebo predseda senátu nesúhlasí s vyúčtovaním náhrady hotových výdavkov
a odmeny tlmočníka alebo prekladateľa, rozhodne o ich výške uznesením. Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Nezúčastnená osoba a figurant
(1) Na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, sa priberie nezúčastnená
osoba. Nezúčastnená osoba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy
alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba
neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo jej bolo
oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť nezúčastnená osoba upozornená.
(2) Nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie
sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých
sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo
k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.
(3) Na vykonanie rekognície, rekonštrukcie, vyšetrovacieho pokusu, previerky
výpovede na mieste a iných úkonov, ktoré súvisia s obhliadkou, môžu byť pribratí
figuranti. Figurant má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo
iného preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho figurant neuplatní do troch
dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu
nedôjde; na to musí byť figurant upozornený.
Psychológ
V prípadoch ustanovených týmto zákonom sa na vykonanie úkonu priberie
psychológ. Psychológ má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo
iného preukázateľného ušlého príjmu; ak bol psychológ pribraný na vykonanie úkonu
v čase, za ktorý mu nepatrí náhrada mzdy alebo iný preukázateľný príjem, má právo
na odmenu, ktorej výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom
spravodlivosti. Nárok zaniká, ak ho psychológ neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti
na úkone alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť psychológ
upozornený.
Tretí diel
Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb
(1) Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,
vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého
možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo
pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
(2) Sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník
a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej
veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec
zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca
poškodených.
(3) Dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nie je skoršie rozhodnutie sudcu
alebo senátu o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné
činy spolu súvisia.
(4) Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku
2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a
súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak.
Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil
na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti
na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo
dal naň súhlas alebo pokyn.
(5) Námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo
sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť
podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného
úkonu.
(1) Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca
alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho
súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné
konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného súdu. Ak sudca alebo prísediaci je
vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 4, nahradí ho iný sudca určený na
zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný prísediaci podľa pokynu predsedu
senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora alebo ak
je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 4, alebo ak
z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení
rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je
taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť prokurátor,
o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak z dôvodov uvedených v
§ 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený
tohto policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
(2) Ak z dôvodov uvedených v § 31 oznámi svoju zaujatosť zapisovateľ
alebo vznesie námietku jeho zaujatosti strana, o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho
na spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní pred súdom predseda senátu.
(3) O vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej
niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého
sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje
v senáte, rozhodne tento senát.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej
podaní sa vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo
veci samej a úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Ak
je výsledkom tohto úkonu uznesenie a proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť,
má sa za to, že strana podala sťažnosť popri sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku
2 alebo 3; vziať späť možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti uzneseniu,
ktoré je výsledkom úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu
podľa odseku 2 alebo 3.
(5) O sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje
a)
bezprostredne nadriadený policajta, ak ide o rozhodnutie policajta,
b) bezprostredne nadriadený prokurátor, ak ide o rozhodnutie prokurátora,
c) nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, predsedu senátu, senátu
súdu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie, alebo
d) iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho
o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu
odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.
(6) O námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch,
pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
podľa § 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných
v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je
založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.
Štvrtý diel
Obvinený
Obvinený
Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za
obvineného a použiť proti nemu prostriedky určené týmto zákonom proti obvinenému
až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené obvinenie.
Práva a povinnosti obvineného
(1) Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však
právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať
dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.
Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom
činným v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu
nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný
za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného
konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický
rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu
ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých
sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a klásť svedkom otázky.
Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.
(2) Obvinený môže už na začiatku konania pred súdom prvého stupňa uplatniť
všetky dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré navrhne vykonať. Ak po podaní obžaloby podá
obvinený návrh na vykonanie dôkazov pred začatím konania na súde prvého stupňa, súd
je povinný takýto návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a poškodenému.
(3) Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby,
má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok na bezplatnú
obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní
o náhrade trov trestného konania a ak ide o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2,
najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu.
(4) Na žiadosť obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, orgán činný
v trestnom konaní bezodkladne vyrozumie o tejto skutočnosti rodinného príslušníka
alebo inú osobu, ktorú označí a uvedie údaje potrebné na vyrozumenie. Vyrozumenie
nevykoná, ak by tým došlo k zmareniu objasnenia a vyšetrenia veci. Ak je zadržanou
alebo zatknutou osobou mladistvý, vyrozumie o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu
zákonného zástupcu mladistvého orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
a ak má mladistvý ustanoveného opatrovníka aj jeho. Ak ide o cudzinca, orgán činný
v trestnom konaní na žiadosť cudzinca vyrozumie o tejto skutočnosti konzulárny úrad
štátu, ktorého je cudzinec občanom alebo na ktorého území má trvalý pobyt; cudzinec
má právo komunikovať s týmto konzulárnym úradom. Obvinený, ktorý bol zadržaný alebo
zatknutý má právo najviac dvakrát počas obmedzenia osobnej slobody na vlastné náklady
komunikovať prostredníctvom telefónneho zariadenia s osobou, ktorú označí, ak tým
nedôjde k ohrozeniu účelu trestného konania a je to technicky možné, a to v trvaní
najviac 20 minút. Počas telefonického hovoru obvineného, ktorý bol zadržaný alebo
zatknutý, je vždy prítomný policajt, ktorý je oprávnený ukončiť hovor, ak je z jeho
obsahu zrejmé, že je marený účel trestného konania.
(5) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o
jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich
uplatnenie. Poučenie sa obvinenému v prípade potreby primerane vysvetlí. Obvineného,
ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, je potrebné poučiť aj o práve na naliehavú lekársku
pomoc, o práve nazerať do spisov a o maximálnej lehote, počas ktorej môže byť obmedzený
na slobode, kým nebude odovzdaný súdu.
(6) Orgán činný v trestnom konaní obvinenému, ktorý bol zadržaný alebo
zatknutý, poskytne bez zbytočného odkladu poučenie o jeho právach v písomnej forme;
táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici. Obvinený má právo ponechať si toto poučenie
u seba po celú dobu obmedzenia osobnej slobody.
(7) Obvinený je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na
ktorú sa mu majú písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk,
ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení,
musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch
s tým spojených orgán činný v trestnom konaní alebo súd obvineného poučí.
Zákonný zástupca obvineného
(1) Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného
zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za neho návrhy, podávať za neho žiadosti
a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na tých úkonoch, na ktorých
sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca
tieto práva vykonať aj proti vôli obvineného.
(2) V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca obvineného nemôže vykonávať
svoje práva uvedené v odseku 1 alebo je nebezpečenstvo z omeškania, v prípravnom
konaní môže na výkon týchto práv na návrh prokurátora ustanoviť obvinenému opatrovníka
sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu aj bez návrhu.
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
Piaty diel
Obhajca
Obhajca
(1) Obhajcom môže byť len advokát.
(2) Pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť advokátskym
koncipientom, ak s tým obvinený súhlasí
a) v prípravnom konaní, ak ide o konanie
o prečine a zločine s výnimkou obzvlášť závažného zločinu,
b) v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine.
(3) Obhajcom nemôže byť advokát, ktorý už bol pribratý ako znalec, tlmočník
alebo prekladateľ alebo ktorý bol ako svedok prejednávaného skutku. Obhajca nemôže
byť vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby.
(4) Za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti
o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu nie
je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 dôvodom na zmenu
termínu už nariadeného úkonu trestného konania.
(5) Účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia
alebo opatrenia o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní
alebo súdu.
Povinná obhajoba
(1) Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom
konaní, ak
a) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v
zdravotníckom ústave,
b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony
je obmedzená,
c) ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d) ide o konanie proti mladistvému,
e) ide o konanie proti ušlému.
(2) Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom
konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o
spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.
(3) Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v
konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického
liečenia alebo protitoxikomanického liečenia.
(4) Ak ide o prípad podľa odseku 1 písm. c), obvinený sa môže po prvej
porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie
môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú
obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.
(1) Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní,
musí mať odsúdený obhajcu, ak
a) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo
ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
b) ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý
v čase konania verejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok,
c) je vo väzbe, alebo
d) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
(2) V konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch musí mať odsúdený
obhajcu, ak
a) ide o prípady uvedené v § 37 ods. 1 písm. a), b) alebo c),
b) je mladistvý a v čase konania verejného zasadania o mimoriadnom opravnom prostriedku
nedovŕšil osemnásty rok,
c) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať,
d) ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.
(3) Ak ide o prípad podľa § 37 ods. 1 písm. c), obvinený sa môže po
prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto
vyhlásenie môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva
na povinnú obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.
Zvolený obhajca
(1) Obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne
splnomocní obhajobou advokáta.
(2) Ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný
zástupca, môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec,
manžel, druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú na žiadosť
obvineného povinné obvinenému umožniť, aby v určenej lehote požiadal oprávnenú osobu,
aby mu zvolila obhajcu vo vlastnom mene. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú
povinné o žiadosti obvineného bez meškania upovedomiť oprávnenú osobu.
(3) Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu mu oprávnené osoby zvoliť obhajcu
i proti jeho vôli.
(4) Obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť v tej istej veci aj viacerých
obhajcov.
(5) Obvinený môže namiesto obhajcu, ktorého si zvolil alebo ktorého mu
zvolila oprávnená osoba uvedená v odseku 1, zvoliť iného obhajcu.
Ustanovený obhajca
(1) Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať, určí sa
mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak v tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí mu
byť obhajca bez meškania ustanovený. Obhajcu ustanoví a ustanovenie obhajcu zruší
v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu
prostredníctvom programového prostriedku schváleného ministerstvom spravodlivosti.
(2) Obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby
a požiada o ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie a v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v
prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky,
musí obvinený preukázať.
(3) Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom
konaní neodporujú, spravidla spoločný obhajca.
(4) Ak dôjde k spojeniu veci na spoločné konanie a obvinenému sa v každej
z týchto vecí ustanovil obhajca podľa odseku 1, predseda senátu v súdnom konaní a
sudca pre prípravné konanie v prípravnom konaní zruší ustanovenie tých obhajcov,
ktorí boli ustanovení neskôr. Ak došlo k ustanoveniu obhajcov súčasne, zruší sa ustanovenie
tých obhajcov, ktorí boli ustanovení v konaní o menej závažnom prečine alebo zločine.
(5) Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený, sám zvoliť
obhajcu podľa § 39. Ustanovenie obhajcu zruší ten, kto obhajcu ustanovil.
(6) Ak sa už v priebehu konania zistí, že obvinený má dostatočné prostriedky,
aby uhradil trovy obhajoby alebo ak obvinený nepreukáže nárok na bezplatnú obhajobu
v lehote podľa § 34 ods. 3, obhajcu ustanoveného podľa odseku 2 zruší ten, kto ho
ustanovil.
Prevzatie obhajoby
(1) Ustanovený obhajca je povinný obhajobu bez meškania prevziať.
(2) Ak dôjde k spojeniu vecí na spoločné konanie a rozhodnutie a v jednej
z nich je obhajca zvolený podľa § 39 a v inej obhajca ustanovený podľa § 40, ustanovenie
obhajcu podľa § 40 zruší v prípravnom konaní na návrh prokurátora alebo policajta
sudca pre prípravné konanie, ktorý obhajcu ustanovil, a v súdnom konaní predseda
senátu, ktorý vo veci koná.
Náhradný obhajca
(1) Ak je dôvodná obava, že by mohol byť zmarený v prípravnom konaní
výsluch obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu, hlavné pojednávanie alebo
verejné zasadnutie pre neprítomnosť zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu,
môže byť obvinenému popri zvolenom obhajcovi alebo ustanovenom obhajcovi ustanovený
náhradný obhajca.
(2) Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako zvolený obhajca
alebo ustanovený obhajca; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí ich však môže
vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu.
(3) Ustanovenia § 40 a 41 sa na náhradného obhajcu vzťahujú primerane.
Oslobodenie od povinnosti obhajovania
(1) Zo závažných dôvodov môže byť ustanovený obhajca na svoju žiadosť
alebo žiadosť obvineného oslobodený od povinnosti obhajovania a namiesto neho zvolený
alebo ustanovený iný obhajca. Iný obhajca môže byť obvinenému ustanovený aj vtedy,
ak si ustanovený obhajca dlhodobo neplní svoje povinnosti.
(2) O oslobodení ustanoveného obhajcu rozhodne predseda senátu a v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie.
(3) Skôr zvolený alebo ustanovený obhajca je však povinný plniť svoje
povinnosti až do skutočného prevzatia obhajoby iným zvoleným alebo ustanoveným obhajcom.
Práva a povinnosti obhajcu
(1) Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na
obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v
zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti,
ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.
(2) Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného
návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť
sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť
sa obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods.
2 až 4.
(3) Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia podľa odseku
2 vykonávať aj proti vôli obvineného.
(4) Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení
vymedzené inak, zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto
zaniklo, je obhajca oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad
výkonu trestu.
(5) Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestného konania vyžiadať
si vopred kópiu alebo rovnopis zápisnice o každom úkone trestného konania. Orgány
činné v trestnom konaní a súd sú povinné mu vyhovieť; odmietnuť môžu len vtedy, ak
to nie je z technických dôvodov možné; po odpadnutí technických prekážok sú povinné
žiadosti obhajcu vyhovieť. Náklady spojené s vyhotovením kópie alebo rovnopisu je
obhajca povinný štátu uhradiť.
(6) Obhajca je oprávnený na náklady obhajoby zaobstarávať a predkladať
dôkazy.
(7) Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti
a práva podľa tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona
stačí prítomnosť len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.
(8) Ak má obvinený viacerých obhajcov, doručí sa písomnosť tomu z nich,
koho si určili na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí
sa písomnosť tomu, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý. Ak bolo naraz zvolených
viac obhajcov, doručí sa písomnosť tomu, ktorého určí obvinený.
Šiesty diel
Zúčastnená osoba
(1) Zúčastnená osoba je osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo
bola zhabaná vec.
(2) Zúčastnená osoba má právo
a) po podaní návrhu na uloženie ochranného opatrenia vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam a dôkazom, o ktoré sa návrh opiera,
b) byť prítomná na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí, robiť
na nich návrhy, predkladať dôkazy a nazerať do spisov,
c) podávať v prípadoch ustanovených týmto zákonom opravné prostriedky.
(3) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné zúčastnenú osobu
o jej právach poučiť a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia vrátane poučenia o doručovaní
a následkoch s tým spojených.
(4) Ak je zúčastnená fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykoná jej práva podľa tohto
zákona jej zákonný zástupca.
(5) V prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora
a v konaní pred súdom predseda senátu ustanoví opatrením zúčastnenej osobe splnomocnenca
zo zoznamu advokátov, ak je to potrebné na ochranu jej záujmov. Ak dôvod ustanovenia
odpadne, opatrením ho v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora
a v konaní pred súdom predseda senátu zruší.
(6) Zúčastnená osoba je povinná pri prvom úkone s ňou uviesť adresu,
na ktorú sa jej majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných
rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania
zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní
a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní alebo súd zúčastnenú osobu
poučí.
Siedmy diel
Poškodený
Oprávnenia poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody
(1) Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví,
spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej
iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených
týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok
na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať
dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní
a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí
trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať
opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek
v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne
orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému
poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by
poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(2) Poškodený je povinný najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť
adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných
rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania
zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní
a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní poškodeného poučí.
(3) Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu
škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd
v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh
musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.
Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody
uplatňuje.
(4) Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté
v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.
(5) Ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe, návrh na
ich vykonanie musí predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi
a pred súdom prvého stupňa súdu najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Ak poškodený návrh na vykonanie dôkazov predloží skôr, súd je povinný takýto návrh
bez meškania doručiť prokurátorovi a obvinenému.
(6) Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia
zmieru alebo dohody s páchateľom; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom
probačného a mediačného úradníka.
(7) Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice
pred orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom vzdať procesných práv, ktoré mu
tento zákon ako poškodenému priznáva.
(8) Poškodený, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom
obvineného alebo odsúdeného na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácie
o
a) prepustení alebo úteku obvineného z väzby,
b) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c) prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
d) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti,
e) zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie,
alebo
f) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.
(9) Bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd
poskytne poškodenému informácie podľa odseku 8, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo
v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže svoje
rozhodnutie o práve byť informovaný o skutočnostiach uvedených v odseku 8 zmeniť;
na zmenu rozhodnutia poškodeného sa prihliada.
(1) Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom
konaní stíhaný ako spoluobvinený.
(2) Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom
ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania a poškodení
sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora
ustanoví opatrením v prípravnom konaní na výkon týchto práv spoločného zástupcu poškodených,
spravidla niektorého z poškodených po jeho predchádzajúcom súhlase. Prokurátor oznámi
opatrenie poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na náhradu škody, a opatrenie sa
vhodným spôsobom uverejní. Spoločných zástupcov môže byť najviac desať. Spoločný
zástupca vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku
na náhradu škody v trestnom konaní a má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec;
bez písomného súhlasu poškodeného nemožno vziať späť uplatnený nárok na náhradu škody.
(3) Ak je v tej istej veci veľký počet poškodených, spravidla prevyšujúci
sto, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účel
a rýchly priebeh trestného stíhania, rozhodne v prípravnom konaní na návrh generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor") o účasti poškodených
v trestnom konaní najvyšší súd uznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak návrh
nebol zamietnutý, generálny prokurátor zabezpečí, aby bolo uznesenie vhodným spôsobom
zverejnené.
(4) K návrhu generálneho prokurátora podľa odseku 3, ktorý musí byť
odôvodnený, treba pripojiť dosiaľ získaný celý spisový materiál.
(5) Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom
ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh súdneho konania, pričom poškodeným
nebol v prípravnom konaní ustanovený spoločný zástupca podľa odseku 2, rozhodne o
účasti poškodených v súdnom konaní súd; ak súd považuje za účelné ustanoviť poškodeným,
ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody, spoločného zástupcu, postupuje primerane
podľa odseku 2.
(6) Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné
prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení
obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom
aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje
za potrebné na ochranu záujmov poškodeného; posledná veta odseku 2 platí primerane.
Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí poškodený preukázať.
(7) Ak sa už v priebehu konania zistí, že poškodený má dostatočné prostriedky,
aby uhradil náklady spojené s uplatňovaním nároku na náhradu škody v trestnom konaní,
zástupcu ustanoveného podľa odseku 6 zruší orgán, ktorý zástupcu ustanovil. Po podaní
obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste o tom rozhodne predseda senátu.
(1) Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo
ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona
jej zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc
poškodeným.
(2) V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať
svoje práva uvedené v odseku 1, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka
z radov advokátov. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým
sudca pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka,
je prípustná sťažnosť.
(3) Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán
poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa
tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom
konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto
práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná
sťažnosť.
(4) Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva,
ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.
Právo na sprievod dôverníka
(1) Poškodený má právo, aby ho na úkony trestného konania sprevádzal
dôverník.
(2) Dôverníkom môže byť fyzická osoba spôsobilá na právne úkony, ktorú
si poškodený zvolí. Dôverník poskytuje poškodenému potrebnú pomoc, najmä psychickú.
Dôverník môže byť zároveň splnomocnencom poškodeného. Dôverníkom nemôže byť osoba,
ktorá má v trestnom konaní postavenie sudcu, prokurátora, obvineného, obhajcu, svedka,
znalca alebo tlmočníka. O skutočnostiach, o ktorých sa dôverník dozvedel v priebehu
trestného konania, je povinný zachovávať mlčanlivosť.
(3) Dôverník nemôže zasahovať do priebehu úkonu trestného konania.
(4) Vylúčiť dôverníka z účasti na úkone trestného konania je možné
len vtedy, ak by jeho účasť narúšala priebeh úkonu alebo ohrozila vykonanie tohto
úkonu. Ak je dôverník vylúčený, poškodenému sa umožní, aby si zvolil iného dôverníka;
to neplatí, ak ide o neopakovateľný úkon alebo neodkladný úkon alebo v prípade dokončenia
už prebiehajúceho úkonu.
Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného o jeho právach
poučiť podľa tohto zákona a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Zaistenie nároku poškodeného
(1) Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu
škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej
výšky škody zaistiť
a) na majetku obvineného,
b) na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú
účasť,
c) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený
1. má majetkovú účasť,
alebo
2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu,
prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného
registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného
registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,
za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto
právnickej osoby,
d) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu majetkovú
účasť právnická osoba, v ktorej obvinený
1. má majetkovú účasť, alebo
2. je štatutárnym
orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej
zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej
osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,
za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto
právnickej osoby,
e) na ostatných majetkových právach obvineného.
(2) Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení
opíšu a obvinenému a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať.
Hnuteľné veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol. Ak ich
úschovu nemôže sám zabezpečiť, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu
alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odbore podnikateľskú
činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti
a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na
úseku katastra nehnuteľností.
(3) Zaistiť podľa odseku 1 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom
konaní uplatniť. Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych
predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu
odmeny z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného
a na výplatu dávok z nemocenského poistenia a dávok sociálneho zabezpečenia.
(4) O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného,
v prípravnom konaní prokurátor na návrh poškodeného; v prípravnom konaní môže prokurátor
nárok zaistiť aj bez návrhu poškodeného, ak si to vyžaduje ochrana jeho záujmov,
najmä ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(5) Súd a v prípravnom konaní prokurátor zamietne návrh poškodeného,
ak zistí, že návrh nie je dôvodný.
(6) Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením
na dôvody, pre ktoré sa zaistenie podľa § 51 ods. 1 zruší.
(1) Zaistenie sa zruší,
a) ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo o zaistení
rozhodnuté,
b) ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c) ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým
bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť
uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.
(2) Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu,
v akom bolo nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako
obvinenému alebo právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1, vyjmú sa zo zaistenia.
Proti rozhodnutiu podľa § 50 a 51 je prípustná sťažnosť, ktorá má,
ak ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný
účinok.
Ôsmy diel
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného
(1) Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.
Splnomocnencom poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným.
(2) Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba,
ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a verejnom
zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec,
tlmočník alebo prekladateľ.
(3) Splnomocnencom zúčastnenej osoby alebo poškodeného v trestnom konaní,
v ktorom sa prejednávajú utajované skutočnosti, môže byť iba advokát alebo osoba,
ktorá sa môže oboznamovať s utajovanou skutočnosťou na príslušnom úseku.
(1) Splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného je oprávnený robiť
za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti
a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých
sa môže zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený. Splnomocnenec poškodeného má
právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným
o náhrade škody; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného
úradníka.
(2) Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného chce navrhnúť
dôkazy, ktoré sú mu známe, musí návrh na ich vykonanie predložiť súdu prvého stupňa
najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak splnomocnenec zúčastnenej
osoby alebo poškodeného návrh na vykonanie dôkazov predloží písomne súdu, súd je
povinný s takýmto návrhom oboznámiť prokurátora a obvineného.
Deviaty diel
Oznamovateľ
(1) Oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodený, má okrem iných práv ustanovených
týmto zákonom právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať
dôkazy. Ustanovenie § 46 ods. 5 a 7 platí rovnako.
(2) Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti má rovnaké
práva a povinnosti ako oznamovateľ, ak sa oznamovateľovi poskytuje ochrana v pracovnoprávnom
vzťahu podľa osobitného predpisu.
TRETIA HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA
Spôsoby vykonávania úkonov trestného konania a odstránenie prieťahov v
súdnom konaní
(1) Pri vykonávaní úkonov trestného konania musia orgány činné v trestnom
konaní, súd a osoby príslušné vykonávať úkony trestného konania zaobchádzať s osobami
zúčastnenými na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného konania; vždy sa musí rešpektovať
ich dôstojnosť a ich ústavou zaručené základné práva a slobody.
(2) Úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd zásadne v čase
medzi 7.00 hod. a 20.00 hod. a v úradných miestnostiach. V odôvodnených prípadoch
môžu byť úkony vykonané aj mimo úradných miestností a mimo uvedeného času.
(3) Ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania
veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní
súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť
pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného
úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre
nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu
nadriadenému súdu.
(4) Ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť
do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí
sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu
piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre
nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.
(5) O sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát
nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak
a) zo strany súdu
nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,
b) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na
uskutočnenie namietaného úkonu.
(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie je prípustná.
(7) Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom zodpovedá štát podľa osobitného zákona.
Dožiadanie
(1) Predseda senátu, sudca pre prípravné konanie, prokurátor, policajt,
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora
vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla osobne.
Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania dožiadaním okresného
súdu, prokurátora alebo policajta, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný, alebo prostredníctvom
videokonferenčného zariadenia; ak nie je úkon vykonávaný prostredníctvom videokonferenčného
zariadenia, vykonajú ho mimo svojho obvodu osobne, len ak vec nepripúšťa odklad alebo
je to na riadne posúdenie veci nevyhnutné.
(2) Najvyšší súd, Špecializovaný trestný súd a krajský súd môžu jednotlivé
úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním okresného súdu, v ktorého obvode má byť
úkon vykonaný; najvyšší súd a Špecializovaný trestný súd to môže urobiť aj dožiadaním
krajského súdu.
(3) zrušený od 1.11.2011.
(1) V dožiadaní treba uviesť spisové údaje vrátane skutkových okolností
činu, ktorých sa dožiadanie týka, a jeho právnu kvalifikáciu. Ak treba, pripojí dožadujúci
orgán spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný
orgán je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený
a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony, najmä vypočuť ďalšie osoby a objasňovať
okolnosti uvedené v dožiadaní, ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu
veci.
(2) Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca; má pritom práva a povinnosti
predsedu senátu.
(3) Dožiadanie sa vybavuje spravidla do siedmich dní odo dňa jeho doručenia.
Ak dožiadanie nemožno vykonať v tejto lehote, dožiadaný orgán o tom vyrozumie dožadujúci
orgán.
Zápisnica
(1) O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone
alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať
a) označenie súdu, prokuratúry
alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,
b) miesto, čas a predmet úkonu,
c) meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia
a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného
alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania,
d) stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie
zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí
vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie
o tomto doručení,
e) návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f) námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.
(2) V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá neovláda
slovenský jazyk.
(3) Predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní
alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným
záznamom alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie.
O vyhotovovaní rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia
sa prítomní upovedomia.
(4) Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica
diktovaním predsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah výpovede obžalovaného, svedkov,
znalcov a iných osôb. Ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto
zákonu, ich výpoveď za zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim
výpovediam. Ak výpoveď takej osoby neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim
výpovediam, v zápisnici sa poznačí len dátum predchádzajúcej výpovede a číslo listov
spisu, v ktorom sa nachádza. Predseda senátu však môže v takom prípade súčasne nariadiť
aj vyhotovenie zvukového záznamu.
(5) Ak sa zápisnica o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotovuje
rýchlopisným záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, súčasťou
zápisnice sú aj údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a obsah záznamu získaného použitím
iného vhodného záznamového zariadenia tak, aby poskytol prehľad o vykonaných úkonoch
a rozhodnutiach. Táto súčasť zápisnice sa vyhotovuje počas vykonávaného úkonu. Rýchlopisný
záznam alebo nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu získaného použitím iného
vhodného záznamového zariadenia, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone. Ak
sa nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu, uchováva mimo spisu, v zápisnici
sa poznačí, kde je uložený.
(6) Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica
rýchlopisným záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, výpovede
obžalovaného, svedkov, znalcov a iných osôb sa zaznamenávajú v úplnom znení. Ak to
nariadi predseda senátu, rýchlopisný záznam alebo záznam získaný použitím iného vhodného
záznamového zariadenia sa bezodkladne prepíše do obyčajného písma a pripojí sa k
súčasti zápisnice vyhotovovanej počas vykonávaného úkonu. Ak to nariadi predseda
senátu sám alebo na žiadosť strany, vyhotoví sa ďalšia kópia záznamu. Náklady na
vyhotovenie kópie záznamu hradí s výnimkou prokurátora ten, kto o kópiu požiadal.
(7) O použití iného vhodného záznamového zariadenia môže v prípravnom konaní
rozhodnúť aj policajt alebo prokurátor. V takom prípade sa primerane použijú odseky
3 až 6, vždy sa však vyhotoví prepis do obyčajného písma.
(8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nevzťahujú na zápisnicu o úkonoch vykonávaných
v rámci probácie a mediácie.
Zaznamenávanie úkonov probácie a výsledku mediácie
(1) O úkonoch probácie sa spíše úradný záznam, ktorý obsahuje najmä
a)
označenie súdu a probačného a mediačného úradníka, meno a priezvisko, dátum narodenia
a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili,
b) miesto a čas úkonu,
c) stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, ak je to potrebné,
d) poučenie, ak ide o úkon, pri ktorom je probačný a mediačný úradník povinný poskytnúť
poučenie.
(2) O výsledku mediácie sa vyhotovuje záverečná správa, ktorá obsahuje
najmä
a) označenie súdu a probačného a mediačného úradníka, meno a priezvisko, dátum
narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na mediácii zúčastnili,
b) miesto a čas vykonanej mediácie,
c) informáciu o poučení účastníkov o podstate a podmienkach mediácie a podmienkach
ďalšieho postupu podľa § 216 alebo § 220,
d) informáciu o výsledku mediácie.
(3) Záverečná správa o výsledku mediácie neobsahuje opis priebehu mediácie
ani vyjadrenia účastníkov, ktoré boli podkladom pre dosiahnutie dohody.
Podpisovanie zápisnice
(1) Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom zasadnutí podpisuje predseda
senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej
sa úkon týka, zapisovateľ, tlmočník, znalec, prekladateľ, prípadne iná osoba pribratá
k úkonu. Ak sa úkon vykonáva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, osoba,
ktorej sa úkon týka, zápisnicu nepodpisuje. Ak má zápisnica o výsluchu viac strán,
musí vypočúvaná osoba podpísať každú stranu zápisnice. Ak vypočúvaný alebo iná osoba
pribratá k úkonu odmietne zápisnicu podpísať, uvedie sa to do zápisnice s poznamenaním
dôvodu odmietnutia.
(2) Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu
o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, podpíše ju iný sudca príslušného
súdu. Ak je táto prekážka u iného sudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo zápisnica
nebola podpísaná.
(3) Ak osoba, ktorej sa úkon týka, nevie čítať alebo písať, zápisnicu jej
prečíta ten, kto úkon vykonal; táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici.
Oprava a doplnenie záznamu alebo zápisnice
(1) O oprave, doplnení a námietkach proti záznamu alebo proti zápisnici
rozhodne orgán, o ktorého záznam alebo zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je
prípustná sťažnosť.
(2) Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonanie úkonu, môže i po podpise
zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností.
Oprava sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný, opravu podpíše ten, kto
ju nariadil.
Zápisnica o hlasovaní
(1) V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí
a)
postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b) mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.
(2) Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(3) Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní.
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, otvoriť ju smie len predseda senátu na nadriadenom
súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu pri
rozhodovaní o dovolaní, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju
opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpisom.
(4) Zápisnica o hlasovaní sa nespíše, ak ide o jednoduché rozhodnutia,
na ktorých sa senát uzniesol jednomyseľne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávanej
sieni bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená,
že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.
Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného zasadnutia
Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom
zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia
určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát,
ktorý je súčasťou spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.
Vykonávanie výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia
(1) Ak je osoba vypočúvaná prostredníctvom videokonferenčného zariadenia,
upovedomí sa vhodným spôsobom o čase a mieste výsluchu obhajca alebo obvinený, ak
nemá obhajcu, a to aspoň päť pracovných dní pred vykonaním výsluchu.
(2) Totožnosť vypočúvanej osoby overí osoba, ktorá je v rovnakom procesnom
postavení ako osoba, ktorá výsluch vykoná; ak výsluch vykoná súd, totožnosť môže
overiť aj poverený zamestnanec súdu, a ak je vypočúvaná osoba vo výkone trestu odňatia
slobody alebo vo väzbe, totožnosť môže overiť aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej
stráže. Osoba, ktorá overila totožnosť, je počas výsluchu vždy prítomná v mieste,
kde sa nachádza vypočúvaná osoba. O overení totožnosti vypočúvanej osoby a vykonaní
výsluchu sa vyhotoví záznam, ktorý podpíše vypočúvaná osoba a osoba, ktorá overila
totožnosť; záznam je súčasťou zápisnice o výsluchu.
(3) Ak sa vykonáva výsluch agenta alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená,
osoba, ktorá overuje totožnosť podľa odseku 2, musí mať oprávnenie na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia.
(4) Osoba, ktorá vykonáva výsluch, poučí vypočúvanú osobu pred začiatkom
výsluchu o spôsobe vedenia výsluchu.
(5) Vypočúvaná osoba môže kedykoľvek v priebehu výsluchu vzniesť námietky
proti kvalite obrazového alebo zvukového prenosu; táto skutočnosť sa poznamená v
zápisnici o výsluchu, pričom nebráni v pokračovaní výsluchu, ak boli odstránené technické
problémy s obrazovým a zvukovým prenosom.
Podanie
(1) Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.
Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými
prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona
alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom
alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť
písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.
(2) Ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej
len „trestné oznámenie“) podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti
za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti
a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu
podľa osobitného predpisu a vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný,
o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a výške škody a
iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom; ak je oznamovateľ súčasne
poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd
rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Výsluch osoby, ktorá podáva
oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa získali podklady na ďalšie konanie. Na žiadosť
oznamovateľa sa v trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré
umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do
spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom.
(3) Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje
nepravdivé údaje o totožnosti odosielateľa sa považuje za anonymné podanie; to platí
aj pre trestné oznámenie. Ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie,
že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné
podanie vybavovať; orgán činný v trestnom konaní postúpi takéto anonymné podanie
na prešetrenie jeho obsahu inému orgánu, ak z jeho obsahu vyplýva, že ide o vec,
ktorá patrí do pôsobnosti iného orgánu. O postupe s anonymným podaním sa vyhotoví
záznam.
(4) Ak bola zápisnica o ústnom podaní trestného oznámenia spísaná na súde,
pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi.
Počítanie lehôt
(1) Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace
a roky.
(2) Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.
(3) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala
udalosť určujúca začiatok lehoty.
(4) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím
toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom
sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci
lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(5) Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného
voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí
pre lehotu väzby.
(6) Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote
a) podané
na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať
alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,
b) urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c) urobené príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo príslušníkom v služobnom
pomere u jeho nadriadeného alebo služobného orgánu,
d) urobené u riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí podanie, vo väzbe alebo
vo výkone trestu odňatia slobody, alebo
e) urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.
Navrátenie lehoty
(1) Ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká
z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí jej orgán, ktorému
patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže
oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok
ešte podaný, je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku,
možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení
navrátenia lehoty.
(2) Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán
pri povolení navrátenia lehoty i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže,
že lehota na podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná
nebola.
Doručovanie
(1) Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa
spravidla poštou. Ak je adresátom obvinený alebo poškodený, doručuje sa mu na adresu,
ktorú uviedol na tento účel. Ak je potrebné opakovať úkon alebo odročiť hlavné pojednávanie
alebo verejné zasadnutie, stačí prítomným osobám, ktoré sa majú na ňom znova zúčastniť,
oznámiť nový termín. Obsah oznámenia, ako aj skutočnosť, že tieto osoby nový termín
vzali na vedomie, sa poznačí v zápisnici.
(2) V prípade potreby, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti
pokusu doručiť iným spôsobom do vlastných rúk adresátovi zásielku, alebo pri nebezpečenstve,
že prieťahom v doručovaní sa pojednávanie zmarí, možno o doručenie požiadať útvar
Policajného zboru alebo obec.
(3) Ak nebol adresát zásielky zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely
uviedol, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom
dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať
a jej odovzdanie obstarať. Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý
zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže
vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát
o uložení nedozvedel.
(4) Písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka
vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to
dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď
sa adresát o tom nedozvedel.
(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka,
pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom
tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá
zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje.
V oboch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát
zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty
sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(6) Písomnosti určené osobám požívajúcim výsady a imunity podľa medzinárodného
práva alebo osobám v ich bytoch sa predložia Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej
republiky, ktoré zariadi ich doručenie.
(7) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú oprávnení vlastnými prostriedkami
a na vlastné náklady vykonávať doručovanie.
(8) Orgány činné v trestnom konaní a súd môžu písomnosti doručovať obvinenému,
obhajcovi, poškodenému a jeho splnomocnencovi, oznamovateľovi, zákonnému zástupcovi,
zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi, ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon
trestu odňatia slobody aj elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým
podpisom.
Doručovanie do vlastných rúk
(1) Do vlastných rúk sa doručuje
a) obvinenému obžaloba a predvolanie,
b) osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto
rozhodnutia,
c) iná písomnosť, ak to sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,
vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora z dôležitých dôvodov
nariadi.
(2) Zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adresátovi alebo ich vydá
osobe, ktorá sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo
splnomocnením vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta.
(3) Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý
na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku
doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu
v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa
písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde
a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných
dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa
adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.
(4) Písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka
vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to
dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď
sa adresát o tom nedozvedel; to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o
podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.
(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku,
pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom
tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá
zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje.
V oboch prípadoch sa dátum príchodu považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku
nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje
za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Doručovanie elektronickými prostriedkami
Na doručovanie elektronickými prostriedkami podľa tohto zákona sa nevzťahuje
osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci.
Odopretie prijatia
(1) Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznačí sa to na doručenke spolu
s dátumom a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.
(2) Ak sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora, ktorý písomnosť odoslal,
uzná, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom,
keď bolo prijatie odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť.
Doručovanie právnickým osobám
(1) Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú
sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak
ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený
za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi,
ktorý písomnosti prijme.
(2) Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú
v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa
nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky
súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu,
o tom nedozvie.
(3) Ustanovenie § 66 sa pri doručovaní orgánom alebo právnickým osobám
použije primerane.
Nazeranie do spisov
(1) Obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodeným
a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor,
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora
majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej
údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť
je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky
a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor,
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora.
Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby,
ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na
právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu
a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to
potrebné na uplatnenie ich práv.
(2) V prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo nazerať
do spisu a s ním spojené práva podľa odseku 1 zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä
ak v spise nemožno urobiť také opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému
sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania. Závažnosť dôvodov, z ktorých orgán
činný v trestnom konaní toto právo odmietol, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie
týka, je prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Ak právo nahliadať do spisu a s
ním spojené ostatné práva uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odmietol prokurátor,
na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je nadriadený prokurátor povinný urýchlene
preskúmať dôvodnosť odmietnutia. Tieto práva nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi
a poškodenému po tom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spisy.
(3) Tomu, kto má právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie
do zápisnice o tomto úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretie
do uznesenia o vznesení obvinenia. V konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie
do spisov prokurátorovi, obvinenému a jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe
a ich splnomocnencom.
(4) Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa osobitného zákona nie
sú ustanoveniami predchádzajúcich odsekov dotknuté.
(5) Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenia,
aby boli zachované utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo,
daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. Ak by v súvislosti
s nazretím do spisov hrozila obava z prieťahov konania, je v prípravnom konaní orgán
činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu oprávnený ustanoviť
primeranú lehotu.
(6) Rovnaké práva ako orgán činný v trestnom konaní má aj sudca pre prípravné
konanie, ak v čase konania v rámci svojej právomoci nakladá so spisom. Ak však sudca
pre prípravné konanie v konaní o väzbe pred rozhodnutím o nej odmietne obvinenému
alebo obhajcovi právo nazrieť do celého spisu, zároveň s odmietnutím tohto práva
označí a umožní sprístupniť na nazretie obvinenému alebo jeho obhajcovi tie časti
spisu, ktoré obsahujú skutočnosti alebo dôkazy, na ktoré sa podľa § 71 až 87 a §
339 pri rozhodovaní o väzbe prihliada.
Poriadková pokuta
(1) Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa
voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného
ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa
tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať
poriadkovou pokutou do 1 650 eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na
možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené.
(2) Ak sa konania podľa odseku 1 dopustí prokurátor, obhajca alebo príslušník
v služobnom pomere, môže sa jeho prejednanie prenechať príslušnému orgánu na disciplinárne
konanie. Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe alebo výkone trestu
odňatia slobody, môže sa prenechať riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu
na výkon trestu odňatia slobody na disciplinárne potrestanie. Príslušný orgán alebo
riaditeľ je povinný o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnom konaní alebo súd.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAISTENIE OSÔB A VECÍ
Prvý diel
Väzba
Dôvody väzby
(1) Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol
spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,
že
a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,
najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu
hrozí vysoký trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
(2) Obvinený môže byť vzatý do väzby aj vtedy, ak je trestne stíhaný
pre trestné činy terorizmu, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú
dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený.
(3) Ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci vzatý
do väzby, ak
a) je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu
alebo trestu, nezdržiava sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní
alebo súdu, nepreberá zásielky alebo nerešpektuje príkazy orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu, alebo inak vedome marí vykonávanie nariadených úkonov,
b) pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak marí objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie,
c) pokračuje v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,
alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
d) bol prepustený z väzby preto, že nastúpil do výkonu trestu odňatia
slobody a sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú niektorý z dôvodov väzby podľa
odseku 1,
e) je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný
po prepustení z väzby, alebo
f) ide o väzbu podľa odseku 2.
Rozhodnutie o väzbe
(1) Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o
a) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí
do väzby sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení
väzby,
b) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného
z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,
c) zmene dôvodov väzby obvineného,
d) návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,
e) ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby
v trestnom konaní,
f) prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie
sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.
(2) Konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené
obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových okolností,
o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom
konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení
dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo
sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím
o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom
upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu
alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim
alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia
o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne
požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje
jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo
peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora
sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané
v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť
pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť
o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa § 76a.
(3) Ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie nevyhovie návrhu
prokurátora vziať obvineného do väzby, rozhodne o nevzatí do väzby uznesením, ktoré
v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone; to platí aj pre
rozhodnutie o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhoduje podľa § 76
ods. 3 alebo 4. Prokurátor môže v prípravnom konaní vziať návrh na vzatie obvineného
do väzby späť až do vyhlásenia uznesenia sudcu pre prípravné konanie, ktorým sa o
tomto návrhu rozhoduje; sudca pre prípravné konanie uznesením vezme na vedomie späťvzatie
návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby.
(4) K návrhu na vzatie obvineného do väzby, ako aj k ďalším návrhom prokurátora,
na ktorých základe sa má v prípravnom konaní rozhodnúť o väzbe treba vždy pripojiť
originál alebo orgánom činným v trestnom konaní overený rovnopis celého doposiaľ
získaného spisového materiálu s očíslovanými listami a s prehľadom obsahu spisu.
Predloženie spisu príslušnému orgánu nesmie byť prekážkou pre plynulé konanie vo
veci.
(5) Sudca pre prípravné konanie alebo predseda senátu súdu, ktorý o návrhu
alebo sťažnosti koná, môže v prípadoch zvlášť rozsiahleho spisového materiálu súhlasiť
s predložením len príslušnej časti spisu.
(6) Obvineného, ktorý bol vzatý do väzby alebo u ktorého bolo nariadené
dodanie na ďalší výkon väzby, dodajú do miesta výkonu väzby príslušníci Policajného
zboru, Vojenskej polície alebo ozbrojení príslušníci finančnej správy a v súdnom
objekte aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Príkaz na zatknutie
(1) Ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného nemožno predvolať,
predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo na inom úkone,
vydá predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora
príkaz, aby bol obvinený zatknutý.
(2) Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený
nebude zamenený s inou osobou, obsahovať opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný,
právnu kvalifikáciu tohto skutku a dôvody, pre ktoré sa príkaz na zatknutie vydáva.
(3) Zatknutie vykonávajú na podklade príkazu príslušníci Policajného
zboru, Vojenskej polície a ozbrojení príslušníci finančnej správy, ktorí sú tiež
povinní, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.
(4) Orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol, je povinný ho
bez meškania, najneskôr však do 24 hodín, dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal.
Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu.
(5) Predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie,
ktorý prevzal zatknutého obvineného, musí do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch
do 72 hodín od jeho prevzatia obvineného vypočuť a rozhodnúť o jeho vzatí do väzby
alebo ho prepustiť na slobodu; pritom postupuje primerane podľa § 72 ods. 2. Ak nebolo
uznesenie o vznesení obvinenia obvinenému v konaní doposiaľ oznámené, doručí mu rovnopis
uznesenia sudca pre prípravné konanie pred výsluchom; doručenie sudcom pre prípravné
konanie má rovnaké účinky ako oznámenie uznesenia orgánom, ktorý uznesenie o vznesení
obvinenia vydal a sťažnosť proti nemu môže obvinený podať aj do zápisnice o výsluchu
pred sudcom pre prípravné konanie. Ak prokurátor nebol pri výsluchu prítomný, doručí
mu sudca pre prípravné konanie zápisnicu o výsluchu obvineného.
(6) O väzbe zatknutého obvineného rozhoduje predseda senátu a v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie uznesením.
(7) Predseda senátu rozhodne o prepustení zatknutého obvineného na slobodu
príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne a musí byť primerane odôvodnený. V prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie rozhodne o prepustení zatknutého obvineného na
slobodu z dôvodu uplynutia lehôt podľa odseku 5 príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne
a musí byť primerane odôvodnený; o prepustení zatknutého obvineného na slobodu z
iných dôvodov rozhodne uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie
v zápisnici o úkone.
(8) zrušený od 1.2.2009.
Upovedomenie o vzatí do väzby, prepustení z väzby alebo o úteku z väzby
(1) O vzatí do väzby súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
bez prieťahov vyrozumie rodinného príslušníka obvineného alebo inú osobu, ktorú obvinený
označí, a jeho obhajcu; inú osobu, ktorú označí obvinený, možno vyrozumieť len vtedy,
ak sa tým nezmarí účel väzby. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo
ozbrojeného zboru, alebo príslušníka v služobnom pomere treba upovedomiť aj jeho
nadriadeného alebo služobný orgán. Ak je obvinený zaradený v evidencii nezamestnaných,
treba o vzatí do väzby upovedomiť príslušný úrad, v ktorého evidencii sa nachádza.
Ak neustanovuje inak vyhlásená medzinárodná zmluva, vyrozumie súd a v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie o vzatí cudzinca do väzby tiež konzulárny úrad
štátu, ktorého je cudzinec občanom alebo na ktorého území má trvalý pobyt.
(2) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vhodným spôsobom vyrozumie
poškodeného alebo svedka v prípadoch podľa § 46 ods. 8 a 9 a § 139 o prepustení obvineného
z väzby alebo o jeho úteku z väzby najneskôr v deň, v ktorý sa o tejto skutočnosti
dozvedel.
Upovedomenie ústavu na výkon väzby o väzbe
(1) Príslušný ústav na výkon väzby treba ihneď vyrozumieť o
a) vzatí
obvineného do väzby,
b) zmene dôvodov väzby,
c) rozhodnutí o ponechaní obvineného vo väzbe,
d) rozhodnutí o prepustení obvineného z väzby,
e) právnej kvalifikácií trestných činov, pre ktorý je obvinený stíhaný, alebo o ich
zmene,
f) mene, priezvisku a adrese obhajcu, ktorý obvineného zastupuje,
g) osobných údajoch spoluobvineného, ak sa nachádza vo väzbe,
h) postúpení veci inému orgánu činnému v trestnom konaní alebo inému súdu,
i) podaní obžaloby, podaní návrhu na schválenie dohody o vine a treste, späťvzatí
obžaloby prokurátorom, právoplatnom rozhodnutí súdu o vrátení veci prokurátorovi
na došetrenie a o odmietnutí obžaloby.
(2) Vyrozumenie podľa odseku 1 vykoná prokurátor alebo súd, ktorý vedie
konanie v čase, keď nastala skutočnosť, ktorú treba ústavu na výkon väzby oznámiť;
vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie alebo odmietnutie obžaloby oznamuje súd,
v konaní pred ktorým sa toto rozhodnutie stalo právoplatným.
Trvanie väzby
(1) Väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom
konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.
(2) Základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor
je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty,
ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie
dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto
lehoty.
(3) Súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe alebo o
návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade
podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr
päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom
konaní alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne
do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty,
ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného
z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť
lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo
možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť
a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené
dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem
mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku
7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby sa postupuje primerane
podľa § 72 ods. 3.
(4) Ak bolo rozhodnuté, že lehota väzby obvineného sa predlžuje, je
v prípravnom konaní prokurátor po každom takomto rozhodnutí povinný opäť postupovať
podľa odseku 2 a súd alebo sudca pre prípravné konanie podľa odseku 3.
(5) Ak bola podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine
a treste bez predchádzajúceho prepustenia obvineného prokurátorom na slobodu a lehota
dvadsať pracovných dní podľa odseku 2 alebo 4 nebola dodržaná, predseda senátu bezodkladne
prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane
odôvodnený; rovnako postupuje sudca pre prípravné konanie, ak bol podaný návrh na
predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní a nebola dodržaná lehota dvadsať pracovných
dní podľa odseku 2 alebo 4.
(6) Celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní
pred súdom nesmie presiahnuť
a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre
prečin,
b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
c) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
(7) Z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné konanie najviac
a) sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
b) devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
c) dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
Ustanovenie § 78 tým nie je dotknuté.
(8) Ak je obvinený v tom istom konaní stíhaný za viac trestných činov,
na určenie lehoty uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin najprísnejšie trestný; rozhodnutie
o väzbe sa však na tento čin musí pri vymedzení dôvodov väzby skutkovo vzťahovať.
Ak je to potrebné na dosiahnutie tohto účelu, môže súd a v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie na návrh prokurátora rozhodnúť o zmene dôvodov väzby.
(9) Ak v priebehu konania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené
obvinenie, je iným trestným činom a dĺžka vykonanej väzby už presiahla lehotu uvedenú
v odseku 6 alebo 7, obvinený musí byť prepustený z väzby na slobodu písomným príkazom
predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený, najneskôr
do 24 hodín od upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie skutku, aj keď trvá niektorý
z dôvodov väzby; predseda senátu koná na podklade rozhodnutia senátu.
(10) Lehoty uvedené v odsekoch 6 a 7 začínajú plynúť odo dňa zadržania
alebo zatknutia obvineného; ak nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie obvineného,
odo dňa obmedzenia osobnej slobody obvineného na základe rozhodnutia o väzbe. V prípadoch
odmietnutia obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi, vrátenia veci prokurátorovi na
konanie o dohode o vine a treste, vrátenia veci prokurátorovi do prípravného konania
podľa § 334 ods. 3, odmietnutia návrhu dohody o vine a treste podľa § 331 ods. 1
písm. b) alebo v prípadoch vrátenia veci prokurátorovi do prípravného konania, alebo
ak prokurátor vzal obžalobu alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste späť,
plynie nová základná sedemmesačná lehota väzby v rámci lehoty uvedenej v odseku 7
odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi.
Ak sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý
možno uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie
alebo pre trestné činy terorizmu, ktoré nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných
závažných dôvodov skončiť do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní a
prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené
dosiahnutie účelu trestného konania, môže súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty
väzby v trestnom konaní na nevyhnutnú dobu, a to aj opakovane. Celková lehota väzby
v trestnom konaní spolu s jej predĺžením podľa predchádzajúcej vety však nesmie presiahnuť
šesťdesiat mesiacov.
(1) Do plynutia lehôt podľa § 76 ods. 6 a 7 sa nezapočítava doba,
počas ktorej sa obvinený nemohol zúčastniť na úkonoch trestného konania v dôsledku
toho, že
a) bol vo väzbe v cudzine alebo tam bol zadržaný,
b) úmyselne si poškodil alebo nechal poškodiť zdravie, alebo
c) úmyselne vyvolal inú prekážku, ktorá mu v takej účasti bránila alebo bránila riadnemu
vykonaniu úkonu trestného konania.
(2) Uznesenie podľa odseku 1 vydá predseda senátu a v prípravnom konaní
na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť.
(3) Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych
opravných prostriedkoch podľa § 380 ods. 2 alebo § 403, sa posudzuje samostatne a
nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní.
Pre trvanie väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 3 sa použije § 76 ods.
1 až 5 a ods. 8 až 10. Doba trvania väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 3 spolu s už
vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 alebo 2 môže v prípravnom konaní presiahnuť lehoty
uvedené v § 76 ods. 7 len v rozsahu novej základnej sedemmesačnej lehoty väzby z
dôvodov podľa § 71 ods. 3; celková doba trvania väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 3
spolu s už vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 alebo 2 nesmie presiahnuť lehoty uvedené
v § 76 ods. 6, okrem predĺženia podľa § 76a.
(1) Ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie
lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený
na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurátor.
(2) Policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní
skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.
Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na
predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti
obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní prokurátor
zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie
o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne bez meškania.
Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na
prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť
v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula
lehota väzby podľa § 76 ods. 6.
(3) Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak
v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania
so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o
čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť.
Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať
až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti
nadobudlo právoplatnosť.
(4) Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže
v konaní pred súdom obvineného z väzby prepustiť predseda senátu príkazom, ktorý
musí byť vydaný písomne a musí byť primerane odôvodnený; rovnako rozhodne aj prokurátor,
ak postupuje podľa druhej vety odseku 1.
Druhý diel
Nahradenie väzby
Nahradenie väzby zárukou, sľubom alebo dohľadom
(1) Ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže
súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode
alebo prepustiť ho na slobodu, ak
a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná
osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený
sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred
oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd
alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na
osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju,
b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej
činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo
v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného
a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo
c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby
dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním
dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
(2) Súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie oboznámi toho,
kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky na jej prijatie,
s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu; obvineného oboznámi
s obsahom záruky. Súčasne môže obvinenému súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie uložiť splnenie primeraných povinností a dodržanie obmedzení. Ak je obvinený
stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm.
a) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa §
81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú
výnimočné okolnosti prípadu. Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno
záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti
prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo
súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
(3) Ak bol obvinený ponechaný na slobode alebo prepustený na slobodu
podľa odseku 1 a záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorá ponúkla
prevzatie záruky, dôvodne odstúpi od záruky, obvinený poruší daný sľub alebo nesplní
povinnosti alebo poruší obmedzenia, ktoré mu uložil súd a v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie, alebo probačný a mediačný úradník oznámi, že dohľad neplní
svoj účel alebo že obvinený marí nerušený výkon kontroly technickými prostriedkami,
môže súd, ak je daný dôvod väzby podľa § 71, vziať obvineného do väzby a na ten účel
predseda senátu prípadne i vydať príkaz na zatknutie; v prípravnom konaní postupuje
policajt a prokurátor podľa § 86 a § 87 ods. 1 a sudca pre prípravné konanie podľa
§ 87 ods. 2, alebo sa postupuje podľa § 73. Ak bol obvinený vzatý do väzby po predchádzajúcom
prepustení z väzby na slobodu, pre ďalšie trvanie väzby sa použije § 78.
(4) Ak obvinený bol počas výkonu dohľadu probačného a mediačného úradníka
vzatý do väzby v inej veci, výkon dohľadu sa prerušuje. To sa netýka postupu súdu
alebo na návrh prokurátora sudcu pre prípravné konanie podľa odseku 3.
Peňažná záruka
(1) Ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže
súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní obvineného
na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú
záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný
pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a) až c)
alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods.
3, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno peňažnú záruku prijať, len
ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť
oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom obvineného
môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená
s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody,
pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú
záruku zložila, vopred upozorniť.
(2) S prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného alebo toho,
kto za neho zloženie peňažnej záruky ponúka, povahu činu, jeho následok a iné okolnosti
prípadu predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
a)
v rámci postupu podľa § 72 ods. 2 alebo § 302 ods. 2 opatrením určí výšku peňažnej
záruky a spôsob jej zloženia a doručí opatrenie tomu, kto má peňažnú záruku zložiť,
alebo
b) postupuje podľa § 72 ods. 2 alebo § 302 ods. 2 bez vydania tohto opatrenia.
(3) Súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie rozhodne, že peňažná záruka pripadá štátu, ak obvinený
a) ujde, skrýva sa
alebo neoznámi zmenu svojho pobytu a znemožní tak doručenie predvolania alebo inej
písomnosti policajta, prokurátora alebo súdu,
b) pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak marí objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie,
c) zavinene sa nedostaví na predvolanie na úkon trestného konania, ktorého vykonanie
je bez jeho prítomnosti vylúčené,
d) pokračuje v trestnej činnosti alebo sa pokúsi dokonať trestný čin, ktorý prv nedokonal
alebo ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil,
e) nesplní povinnosti alebo nedodrží obmedzenia, ktoré mu uložil súd a v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie,
f) sa vyhýba výkonu uloženého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu, alebo
výkonu náhradného trestu odňatia slobody za peňažný trest, alebo
g) nevedie riadny život.
(4) Ak bol obvinený ponechaný na slobode alebo prepustený na slobodu
podľa odseku 1 a nastane niektorá z okolností podľa odseku 3, môže súd, ak je daný
dôvod väzby podľa § 71, vziať obvineného do väzby a na ten účel predseda senátu prípadne
aj vydať príkaz na zatknutie; v prípravnom konaní postupuje policajt a prokurátor
podľa § 86 a 87 ods. 1 a sudca pre prípravné konanie podľa § 87 ods. 2, alebo sa
postupuje podľa § 73. Ak bol obvinený vzatý do väzby po predchádzajúcom prepustení
z väzby na slobodu, pre ďalšie trvanie väzby sa použije § 78.
(5) Peňažnú záruku zruší na návrh prokurátora alebo obvineného, alebo
osoby, ktorá ju zložila, alebo aj bez návrhu súd a v prípravnom konaní sudca pre
prípravné konanie, ktorý o jej prijatí rozhodol, ak pominuli alebo sa zmenili dôvody,
ktoré k jej prijatiu viedli. Ak bol obvinený právoplatne odsúdený na trest odňatia
slobody alebo peňažný trest, alebo trest povinnej práce, môže súd rozhodnúť, že peňažná
záruka trvá do dňa, keď odsúdený nastúpi výkon trestu odňatia slobody alebo zaplatí
peňažný trest, alebo vykoná trest povinnej práce, alebo uhradí náklady trestného
konania. Obvinený, ktorý bol právoplatne odsúdený na peňažný trest, môže tiež požiadať,
aby sa záruka, ktorú zložil, použila na zaplatenie peňažného trestu alebo uspokojenie
priznaného nároku na náhradu škody.
(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
Primerané povinnosti a obmedzenia
(1) Ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo
§ 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu,
na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe
zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä
a)
zákaz vycestovania do zahraničia,
b) zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu,
c) zákaz návštev určených miest,
d) povinnosť odovzdať legálne držanú zbraň,
e) zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok,
f) povinnosť pravidelne alebo v určenom čase sa dostaviť na štátny orgán určený súdom,
g) zákaz vedenia motorového vozidla a odovzdanie vodičského preukazu,
h) zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej osobe
na vzdialenosť menšiu ako päť metrov,
i) povinnosť zložiť peňažné prostriedky na účely zabezpečenia nároku poškodeného
na náhradu škody,
j) zákaz alebo obmedzenie kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami,
alebo
k) zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde
sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.
(2) Povinnosti alebo obmedzenia zruší alebo zmení na návrh prokurátora,
obvineného alebo probačného a mediačného úradníka v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie a v konaní pred súdom aj bez takého návrhu súd. Rovnako sa postupuje vo vzťahu
k udeleniu výnimky z uložených primeraných povinností alebo obmedzení na nevyhnutný
čas, ak bola nariadená kontrola technickými prostriedkami.
(3) Plnenie a kontrolu uložených povinností alebo obmedzení vykonáva
súdom určený probačný a mediačný úradník.
(4) Obvinený, ktorému boli uložené primerané obmedzenia alebo povinnosti
podľa odseku 1, je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je
takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.
(5) Sudca pre prípravné konanie alebo súd pri uložení obmedzenia alebo
povinnosti podľa odseku 1 písm. h), j) a k) informuje určenú osobu o možnosti požiadať
o vydanie európskeho ochranného príkazu na účely zabezpečenia jej ochrany na území
iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
(6) Ak súd uložil primerané obmedzenie podľa odseku 1 písm. h) obvinenému,
ktorý má rozhodnutím súdu vydaným v civilnom procese upravené právo styku s poškodeným,
ktorým je osoba mladšia ako 18 rokov, rozhodnutie súdu vydané v civilnom procese
nemožno vykonať počas trvania primeraného obmedzenia podľa odseku 1 písm. h). O uložení
primeraného obmedzenia podľa odseku 1 písm. h) sudca pre prípravné konanie alebo
súd, informuje ten súd, ktorý vydal rozhodnutie o úprave styku v civilnom procese.
Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe
(1) Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť. Sťažnosť nie je
prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2) Proti uzneseniu o nevzatí do väzby alebo uzneseniu o prepustení zatknutého
obvineného na slobodu môže prokurátor podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia;
to platí aj pre podanie sťažnosti obvineným, obhajcom mladistvého obvineného alebo
prokurátorom proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie
rozhodoval podľa § 76 ods. 3 alebo 4, ustanovenie § 186 ods. 2 sa v tomto prípade
nepoužije.
(3) Odkladný účinok má sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení
obvineného z väzby alebo proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená lehota väzby.
Ak však bol prokurátor prítomný pri vyhlásení takého rozhodnutia, má jeho sťažnosť
odkladný účinok iba vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia.
Obmedzenie obvineného vo výkone trestu odňatia slobody
(1) Ak sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému vo výkone trestu odňatia
slobody a ak je daný niektorý z dôvodov väzby, rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní
nevyhnutných obmedzení, ktoré sa proti nemu uplatnia, súd a v prípravnom konaní na
návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.
(2) Uložené obmedzenia nesmú byť závažnejšie ako tie, ktorým by bol inak
obvinený podrobený vo väzbe.
(3) Na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní sa použijú primerane ustanovenia
§ 76 až 78 a § 82.
Tretí diel
Zadržanie
Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby
(1) Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať,
ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2 alebo ak ide o podozrivú
osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na
zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno
zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť,
najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.
(2) Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo
bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej
totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu
trestnej činnosti. Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného
zboru, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy.
(3) Policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená
osoba podľa osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine
podľa odseku 2, bezodkladne oznámi vykonané zadržanie prokurátorovi a spíše o ňom
zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas zadržania alebo prevzatia takej osoby a bližšie
okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej
osoby. Rovnopis zápisnice doručí bezodkladne prokurátorovi.
(4) Policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená
osoba podľa osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine
podľa odseku 2, takú osobu bezodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ju;
v prípade, že podozrenie nebude naďalej dôvodné alebo dôvody zadržania z inej príčiny
odpadnú, prepustí ju písomným opatrením ihneď na slobodu. Ak zadržanú osobu neprepustí
na slobodu, vznesie jej obvinenie a vypočuje ju. Po jej výsluchu odovzdá spis prokurátorovi,
aby ten mohol prípadne podať návrh na vzatie do väzby alebo na postup podľa § 204
ods. 1. Policajt alebo prokurátor postupujú pri tom tak, aby zadržanú osobu bolo
možné odovzdať súdu najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96
hodín od jej zadržania alebo zaistenia podľa osobitného zákona alebo prevzatia podľa
odseku 2, inak musí byť zadržaná osoba prepustená na slobodu písomným príkazom prokurátora
s primeraným odôvodnením. Zadržanú osobu môže prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora
písomným príkazom s primeraným odôvodnením aj policajt.
(5) Ustanovenia § 34, § 121 až 124 sa primerane použijú aj vtedy, ak
je zadržaná osoba vypočúvaná v čase, keď proti nej ešte nebolo vznesené obvinenie.
(6) Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu
zadržania bez prítomnosti tretej osoby; má právo požadovať, aby obhajca bol prítomný
pri jej výsluchu podľa odseku 4, ibaže je obhajca v lehote uvedenej v odseku 4 nedosiahnuteľný.
Zadržanie obvineného policajtom
(1) Ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 a pre neodkladnosť veci
nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže policajt obvineného zadržať predbežne
sám. Zadržaného obvineného policajt bez meškania oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje
ho. Súčasne je povinný vykonané zadržanie prokurátorovi bez meškania oznámiť a odovzdať
mu rovnopis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, ako aj ďalší spis na rozhodnutie
o podaní návrhu na vzatie do väzby. Návrh sa musí podať tak, aby obvinený mohol byť
najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín od zadržania odovzdaný
súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.
(2) Ak sa po zadržaní zistí, že dôvod väzby podľa § 71 pominul, môže
obvineného prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným opatrením aj policajt,
inak sa postupuje podľa § 87 ods. 1.
Rozhodnutie o zadržanej osobe
(1) Ak prokurátor odovzdá zadržanú osobu súdu podľa § 85 ods. 4 alebo
podľa § 86 ods. 1, pripojí k zároveň podanej obžalobe alebo k návrhu na vzatie do
väzby celý doposiaľ získaný spisový materiál; inak nariadi prepustenie zadržanej
osoby na slobodu písomným príkazom s primeraným odôvodnením.
(2) Sudca pre prípravné konanie je povinný do 48 hodín a pri obzvlášť
závažných zločinoch do 72 hodín od prevzatia zadržanej osoby podľa odseku 1 a doručenia
návrhu prokurátora na vzatie do väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí
do väzby alebo ju prepustiť na slobodu, ak rozhodne uznesením o nevzatí do väzby
podľa § 72 ods. 3, inak ju príkazom, ktorý musí byť písomný a primerane odôvodnený,
prepustí na slobodu. Ak sudca pre prípravné konanie prevzal obvineného pri postupe
podľa § 204 ods. 1 a prokurátor nepodal súčasne s obžalobou návrh na vzatie obvineného
do väzby, sudca pre prípravné konanie po prednostnom a urýchlenom vykonaní úkonov
podľa § 348 ods. 1 písm. a) alebo b), najneskôr do 48 hodín od prevzatia obvineného
a doručenia obžaloby prepustí zadržanú osobu na slobodu písomným príkazom s uvedením
dôvodu prepustenia; ak bol prokurátorom súčasne s obžalobou podaný aj návrh na vzatie
obvineného do väzby, postupuje sudca pre prípravné konanie urýchlene a prednostne
podľa § 348 ods. 1 písm. a) až d).
Zabezpečenie svedka
(1) Svedkovi, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na konanie pred súdom
bez ospravedlnenia nedostavil, minulo sa účinkom aj nariadenie jeho predvedenia a
jeho prítomnosť nemožno inak zabezpečiť, môže byť na ten účel uznesením súdu nariadené,
aby bola obmedzená jeho osobná sloboda a aby bol predvedený príslušníkom Policajného
zboru alebo Vojenskej polície; uznesenie súdu sa v plnom znení uvedie v zápisnici
o úkone a svedkovi sa oznámi pri jeho výsluchu.
(2) Pred rozhodnutím podľa odseku 1 požiada predseda senátu stranu, ktorá
navrhla svedka vypočuť, aby uviedla skutočnosti a otázky, na ktoré má byť svedok
vypočutý.
(3) Obmedzenie osobnej slobody svedka podľa odseku 1 môže trvať len čas
nevyhnutne potrebný na vykonanie úkonu, najviac 72 hodín, z ktorých 24 hodín pripadá
na jeho predvedenie a 48 hodín na jeho výsluch predsedom senátu, ktorý o tom rozhodol
podľa odseku 1. O výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor a obvinený, a
ak má obvinený obhajcu, jeho obhajca.
(4) Po výsluchu svedka sa svedkovi doručí predvolanie na súdne konanie
alebo vyžiada sa jeho adresa, na ktorú treba predvolanie zaslať. Ak sa svedok opätovne
nedostaví na konanie pred súdom, môže predseda senátu namiesto jeho výsluchu prečítať
výpoveď urobenú podľa odsekov 1 a 2 aj bez podmienok podľa § 263; to neplatí, ak
o výsluchu nebol upovedomený prokurátor a obvinený, a ak má obvinený obhajcu, jeho
obhajca, iba ak by upovedomenie nebolo možné zabezpečiť. O tomto úkone sa urobí záznam,
ktorý sa založí do spisu.
(5) Ak nemožno svedka, ktorému bola obmedzená osobná sloboda, predviesť
pred predsedu senátu podľa odseku 3, predvedie sa pred iného sudcu toho istého súdu,
ktorý postupuje podľa odsekov 1, 3 a 4.
(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
Štvrtý diel
Vydanie, odňatie a prevzatie veci, uchovanie a vydanie počítačových údajov
Povinnosť na vydanie veci
(1) Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na
vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného
konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba
upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky
nevyhovenia.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu alebo inú vec,
ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď
došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od
povinnosti mlčanlivosti.
(3) Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a pred začatím
trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.
Uchovanie a vydanie počítačových údajov
(1) Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné
uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli
uložené prostredníctvom počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím
trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí
byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou
sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby
a) také údaje
uchovali a udržiavali v celistvosti,
b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,
c) znemožnili prístup k takým údajom,
d) také údaje odstránili z počítačového systému,
e) také údaje vydali na účely trestného konania.
(2) V príkaze podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. c) musí byť ustanovený
čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, tento čas môže byť až na 90 dní,
a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.
(3) Ak uchovávanie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov na
účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania
týchto údajov.
(4) Príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej držbe alebo
pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb,
ktorým sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.
(5) Osoba, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú počítačové
údaje, vydá tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie týkajúce sa týchto
služieb, ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal príkaz podľa
odseku 1 alebo osobe uvedenej v príkaze podľa odseku 1.
Odňatie veci
(1) Ak vec dôležitú pre trestné konanie alebo počítačové údaje na vyzvanie
nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom
konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie
takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2) Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci
sám, vykoná ho na podklade príkazu policajt.
(3) Bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz
len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad.
(4) K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie nezúčastnená osoba.
Prevzatie zaistenej veci
Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona, zaistiť na
účely trestného konania, prevezme ju prokurátor alebo policajt.
Spoločné ustanovenia
(1) Zápisnica o úkonoch podľa § 89 až 92 musí obsahovať aj dostatočne
presný opis vydanej veci, odňatej veci, prevzatej veci alebo počítačových údajov,
ktorý umožní určiť ich totožnosť.
(2) Osobe, ktorá vec alebo počítačové údaje vydala alebo ktorej boli
vec alebo počítačové údaje odňaté, alebo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje
prevzaté, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci
alebo počítačových údajov alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové
údaje boli zaistené, o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje
prevzal.
Úschova vydaných, odňatých a prevzatých vecí
(1) Úschovu vecí vydaných, odňatých a prevzatých v prípravnom konaní
zabezpečuje policajt alebo prokurátor, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd zabezpečuje
úschovu vecí, ak boli vydané alebo odňaté v súdnom konaní, alebo ak si veci vydané,
odňaté alebo prevzaté v prípravnom konaní súd vyžiada od policajta alebo prokurátora
z dôvodu, že na účely dokazovania nepostačuje ich fotodokumentácia, vypracované znalecké
posudky alebo iné dôkazné prostriedky, použité v prípravnom konaní; k obžalobe alebo
návrhu na schválenie dohody o vine a treste sa ako vecný dôkaz pripájajú len drobné
veci, ktorých úschovu zabezpečí tiež súd.
(2) Ak súd, prokurátor alebo policajt nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných,
odňatých alebo prevzatých vecí, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu
alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odbore podnikateľskú
činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti
a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na
úseku katastra nehnuteľností.
Zaistenie peňažných prostriedkov
(1) Ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky na účte v
banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo iné peňažné prostriedky sú určené na
spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom z trestnej
činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, aby
peňažné prostriedky boli zaistené. Príkaz na zaistenie podľa prvej vety sa môže týkať
aj peňažných prostriedkov dodatočne došlých na účet vrátane príslušenstva, ak sa
dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne.
(2) Ak vec neznesie odklad, prokurátor môže vydať príkaz podľa odseku
1 aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť
sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.
(3) Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Uvedie sa v
ňom aj suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje, pokiaľ ju v čase rozhodovania
o zaistení možno vyčísliť. V príkaze, ak nerozhodne predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenými peňažnými prostriedkami
až do výšky zaistenia.
(4) Zaistenie sa nemôže vzťahovať na peňažné prostriedky, ktoré sú potrebné
na uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb obvineného alebo osoby, ktorej boli
zaistené, na uspokojovanie životných potrieb osoby, o ktorej výchovu alebo výživu
sú obvinený alebo osoba, ktorej boli peňažné prostriedky zaistené, povinní sa podľa
zákona starať.
(5) Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov, zaistenie
sa zruší. Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov v ustanovenej sume,
zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení zaistenia rozhodne príkazom predseda
senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(6) Príkaz podľa odseku 1 alebo 2 sa vždy doručí banke, pobočke zahraničnej
banky alebo inej právnickej osobe, alebo fyzickej osobe, ktorá disponuje peňažnými
prostriedkami, a po uskutočnení príkazu aj osobe, ktorej peňažné prostriedky boli
zaistené.
(7) So zaistenými peňažnými prostriedkami možno nakladať len po predchádzajúcom
písomnom súhlase predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora. Pokiaľ trvá zaistenie,
sú neúčinné všetky právne úkony a uplatnenia nárokov voči zaisteným peňažným prostriedkom.
(8) Osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené, má právo žiadať
o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v
prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené,
ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď
rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej
nekoná.
(9) Ak v trestnom konaní je potrebné zaistiť peňažné prostriedky na zabezpečenie
nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.
Rozhodnutie o zaistených peňažných prostriedkoch v prípravnom konaní
(1) Ak podľa výsledku dokazovania v prípravnom konaní je nepochybné,
že zaistené peňažné prostriedky nepatria majiteľovi účtu, na ktorom sú peňažné prostriedky
zaistené a na ďalšie konanie nie sú potrebné, vrátia sa ich vlastníkovi, ak si vlastník
v trestnom konaní uplatnil nárok na ich vrátenie. O vrátení zaistených peňažných
prostriedkov ich vlastníkovi rozhodne uznesením sudca pre prípravné konanie na návrh
prokurátora.
(2) Uznesenie podľa odseku 1 musí obsahovať popri skutočnostiach ustanovených
v § 176 označenie osoby, ktorej majú byť peňažné prostriedky vrátené, číslo účtu,
na ktorý majú byť peňažné prostriedky vrátené a výška sumy, ktorá má byť vrátená.
(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
(4) Sudca pre prípravné konanie po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení
zaistených peňažných prostriedkov bez meškania doručí rovnopis rozhodnutia banke
alebo pobočke zahraničnej banky, v ktorej je vedený účet, na ktorom sú zaistené peňažné
prostriedky. Banka alebo pobočka zahraničnej banky vykoná prevod peňažných prostriedkov
vo výške a na účet uvedený v rozhodnutí súdu bez meškania.
(1) Ak policajt alebo prokurátor v prípravnom konaní rozhodne podľa
§ 214, § 215 alebo § 228 a zaistenie peňažných prostriedkov nebolo podľa § 95 ods.
5 zrušené alebo zaistené peňažné prostriedky neboli podľa § 95a ods. 1 vrátené, zaistené
peňažné prostriedky sa uložia do úschovy súdu a osoba, ktorá si na ne robí nárok,
sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese.
(2) Príkaz na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu
vydá sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Príkaz sa bez meškania doručí
banke alebo pobočke zahraničnej banke, v ktorej je vedený účet, na ktorom sú zaistené
peňažné prostriedky.
Zaistenie zaknihovaných cenných papierov
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že zaknihovaný cenný papier
je určený na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie bol použitý alebo je výnosom
z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať
príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.
(2) Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor
aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť
sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.
(3) Príkaz sa doručí tomu, kto registruje zaknihované cenné papiere,
a po vykonaní príkazu aj majiteľovi zaknihovaných cenných papierov. Majiteľ zaknihovaného
cenného papiera má právo žiadať o zrušenie zaistenia; takú žiadosť musí odôvodniť.
(4) Ak zaistenie zaknihovaného cenného papiera na účely trestného konania
už nie je potrebné, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bez meškania
príkaz na registráciu zrušenia pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.
(6) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť zaknihovaný cenný papier
na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa
odsekov 1 až 5.
Vrátenie veci
(1) Ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa
§ 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie
alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola
zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa
vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné.
Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí
nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese. Ak osoba, ktorá je vlastníkom
veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá
si na vec robí nárok, si tento neuplatní v civilnom procese v primeranej lehote,
vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu
sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia
iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa § 94 ods. 2, pričom pri predaji sú povinní
postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa
rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa
odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou
osobou podľa § 94 ods. 2 len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.
(2) Na vrátenie vydaných počítačových dát sa použije primerane postup
podľa odseku 1.
(3) Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo
vydaná podľa odseku 1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy.
Na predaj sa primerane použije odsek 1.
(4) Rozhodnutia podľa odsekov 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor alebo policajt. Proti uzneseniu o vrátení a vydaní veci je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok; proti ostatným uzneseniam sťažnosť nie je prípustná.
(1) Ak obvinený vydal alebo mu bola odňatá vec, ktorú získal alebo
pravdepodobne získal trestným činom, alebo bola použitá na spáchanie trestného činu,
a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási
sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného najúčelnejším,
a to spolu s výzvou, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia.
Primerane sa postupuje aj pri prevzatej zaistenej veci.
(2) Ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vec niekto iný ako
obvinený, postupuje sa podľa § 97 ods. 1. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá
sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená
obvinenému na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorú získal trestným činom. Ak obvinený
nepožiadal o vrátenie veci, postupuje sa podľa § 97 ods. 1. Tým nie je dotknuté právo
vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
(3) Ak ide o bezcennú vec alebo vec nepatrnej hodnoty, možno ju zničiť,
a to aj bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu.
(4) Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda
senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.
(5) Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci orgánu príslušnému
podľa osobitných predpisov na realizáciu alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Piaty diel
Domová a osobná prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemkov, vstup
do obydlia, iných priestorov a na pozemky
Dôvody domovej prehliadky a osobnej prehliadky a prehliadky iných priestorov
a pozemkov
(1) Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte
alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (ďalej
len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá
zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí
na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.
(2) Z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonať aj prehliadku priestorov
neslúžiacich na bývanie (ďalej len „iné priestory“) a prehliadku pozemku, ktoré nie
sú verejne prístupné.
(3) Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto
má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie.
(4) U zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie
do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri
sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby.
Príkaz na domovú prehliadku
(1) Nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím
trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a
v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz
na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa
uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak
je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to
nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.
(2) Domovú prehliadku bez meškania vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo
na jeho príkaz policajt.
Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov
(1) Prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku je oprávnený
nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí
byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku,
alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín
po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.
(2) Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov vykoná bez meškania orgán,
ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt.
(3) Bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku
iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť
vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine,
alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo o prenasledovanú osobu,
ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. O vykonaní tohto úkonu musí však bez meškania
upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1.
Príkaz na osobnú prehliadku
(1) Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu a pred začatím
trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt.
(2) Ak osobnú prehliadku nevykoná orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju
na jeho príkaz policajt.
(3) Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia.
(4) Bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vykonať osobnú
prehliadku len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť a vec neznesie
odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú
bol vydaný príkaz na zatknutie. O vykonaní takého úkonu musí však bez meškania upovedomiť
orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1. Bez príkazu alebo
súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 4.
Vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok
(1) Policajt môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok
len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia
osôb alebo na ochranu štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu majetku, alebo
ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody,
najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri
trestnom čine.
(2) Na miesta uvedené v odseku 1 môže vstúpiť policajt, príslušník Policajného
zboru, Vojenskej polície alebo colného orgánu v prípade, ak bol vydaný príkaz na
zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa
tam zdržuje, alebo ak treba predviesť obvineného alebo svedka, ktorý sa tam zdržuje.
(3) Po vstupe na miesta uvedené v odseku 1 možno vykonať iba také úkony,
ktoré neznesú odklad, alebo úkony na predvedenie osoby vrátane postupu podľa § 99
ods. 4.
Predchádzajúca výzva
(1) Domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov,
alebo prehliadku pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho
alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné
vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.
(2) Postup podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná prekážka
a vec neznesie odklad alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná.
Výkon prehliadky a vstupu do obydlia, iných priestorov a na pozemky
(1) Orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov,
alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva,
alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných
priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke
je povinný tieto osoby poučiť.
(2) K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať nezúčastnenú
osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.
(3) Účasť osôb uvedených v odseku 1 pri domovej prehliadke alebo prehliadke
iných priestorov, alebo prehliadke pozemku možno odoprieť a osobu uvedenú v odseku
2 nepribrať, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že by mohlo prísť k ohrozeniu
jej života alebo zdravia.
(4) V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia
o predchádzajúcej výzve, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke
došlo k vydaniu alebo odňatiu veci, treba uviesť do zápisnice aj údaje uvedené v
§ 93.
(5) Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký
úkon vykonal, ihneď, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po vykonaní prehliadky
alebo odpadnutí prekážky, ktorá bránila splneniu tejto povinnosti, písomné potvrdenie
o výsledku úkonu, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté,
alebo rovnopis zápisnice.
(6) Pri vstupe do obydlia, iných priestorov a na pozemky sa použijú
primerane ustanovenia odsekov 1 až 5.
(1) Osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliadka, prehliadka iných
priestorov alebo prehliadka pozemku, osobná prehliadka, prehliadka tela a iné podobné
úkony alebo vstup do obydlia, je povinná tieto úkony strpieť.
(2) Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 1, alebo iná
osoba neumožní vykonanie takého úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej
márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia
záznam do zápisnice.
Vykonávanie dôkazu v obydlí, v iných priestoroch a na pozemku
Ustanovenia § 100, § 101, § 104 až 106 sa použijú aj vtedy, ak na miestach
uvedených v týchto ustanoveniach treba vykonať obhliadku miesta, rekonštrukciu, rekogníciu,
previerku výpovede na mieste činu alebo vyšetrovací pokus, alebo iný úkon, ak z povahy
úkonu vyplýva, že ho nemožno vykonať na inom mieste a ten, u koho sa má taký úkon
vykonať, naň nedal súhlas.
Šiesty diel
Zadržanie, otvorenie a zámena obsahu zásielok, kontrolovaná dodávka a predstieraný
prevod
Zadržanie zásielok
(1) Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné
zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú
od obvineného alebo sú mu určené, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt vydá príkaz,
aby mu ich pošta alebo právnická osoba, ktorá vykonáva ich prepravu, vydali.
(2) V trestnom konaní o zločinoch, korupcii, trestnom čine zneužívania
právomoci verejného činiteľa a trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti
môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie vydať príkaz, aby mu pošta alebo
právnická osoba, ktorá vykonáva prepravu zásielok, vydala zásielku, pri ktorej je
dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný taký trestný čin alebo s takým trestným činom
súvisí, ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné
zistiť jej obsah.
(3) Bez príkazu podľa odseku 2 možno prepravu zásielky zadržať na príkaz
prokurátora alebo policajta, ale len vtedy, ak nemožno príkaz podľa odseku 2 vopred
zadovážiť a vec neznesie odklad. Ak v takom prípade nedôjde pošte alebo právnickej
osobe vykonávajúcej prepravu zásielok do troch dní príkaz predsedu senátu a v prípravnom
konaní sudcu pre prípravné konanie, aby sa mu zásielky vydali, nesmie pošta alebo
právnická osoba prepravu zásielok ďalej zadržiavať. Listovú zásielku alebo iný nosič
informácií medzi obhajcom a obvineným nemožno zadržať.
(4) Príkaz na vydanie zásielok podľa odseku 1 alebo 2 sa musí vydať písomne
a vždy sa doručí pošte alebo právnickej osobe vykonávajúcej ich prepravu. Príkaz
na vydanie zásielok podľa odseku 2 sa musí odôvodniť.
Otvorenie zásielok
(1) Zásielku vydanú podľa § 108 ods. 1 alebo 2 smie otvoriť len predseda
senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt s predchádzajúcim súhlasom
sudcu pre prípravné konanie.
(2) Otvorená zásielka so záznamom o jej otvorení sa odovzdá adresátovi,
a ak nie je jeho pobyt známy, niektorej z jeho blízkych osôb; inak sa zásielka vráti
odosielateľovi. Ak je však zásielka vecou dôležitou pre trestné konanie alebo je
obava, že by jej odovzdaním alebo vrátením mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému
sťaženiu trestného konania, pripojí sa zásielka k spisu, ak to jej rozmery a charakter
umožňujú; inak sa uloží do úschovy. Adresátovi sa oznámi obsah zásielky; to neplatí,
ak by to ohrozilo trestné konanie. Ak nie je pobyt adresáta známy a ak tomu nebránia
iné prekážky, oznámi sa obsah zásielky niektorej z jeho blízkych osôb alebo sa zničí,
keď nie je potrebná pre ďalšie konanie a nemožno ju vrátiť.
(3) Ak je obsahom zásielky vec uvedená v § 110, naloží sa s ňou podľa
osobitného zákona.
(4) Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, sa ihneď odovzdá
adresátovi alebo sa vráti pošte alebo organizácii, ktorá ju vydala.
Zámena obsahu zásielok
(1) Na účely zistenia osôb, ktoré sa zúčastňujú na nakladaní so zásielkou
obsahujúcou omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný
obdobný rádioaktívny materiál, vysokorizikovú chemickú látku, falšované alebo pozmenené
peniaze, falšované alebo pozmenené cenné papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene
vyrobené kolkové známky, poštové ceniny, nálepky a poštové pečiatky, strelné alebo
hromadne účinné zbrane, strelivo, výbušniny, kultúrne pamiatky, iné veci, na nakladanie
s ktorými je potrebné osobitné povolenie, veci určené na spáchanie trestného činu
alebo veci pochádzajúce z trestného činu, predseda senátu a pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt môže
nariadiť, aby bol obsah takej zásielky vydanej podľa § 108 ods. 1 alebo 2 zamenený
za iný a takto upravená zásielka bola daná na ďalšiu prepravu.
(2) Zámenu vykoná orgán poverený
a) ministrom vnútra, ak ide o Policajný zbor,
b) ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ak ide o Zbor väzenskej a justičnej
stráže,
c) ministrom financií Slovenskej republiky, ak ide o colné orgány,
d) ministrom obrany Slovenskej republiky, ak ide o Vojenskú políciu,
e) zrušené od 1.4.2009.
(3) Orgán uvedený v odseku 2 o zámene spíše záznam, zabezpečí jeho založenie
do spisu a zabezpečí úschovu zamenených vecí alebo materiálov. So zamenenými vecami
sa nakladá ako s odňatými vecami.
(4) Na nakladanie s vecami získanými zámenou obsahu zásielok sa primerane
použijú ustanovenia § 109.
(5) Ak je to potrebné, pri postupe podľa odseku 1 sa použije prostriedok
na zaznamenanie priebehu úkonu.
Kontrolovaná dodávka
(1) Kontrolovanou dodávkou sa rozumie sledovanie pohybu zásielky od odosielateľa
k adresátovi pri jej dovoze, vývoze alebo prevoze, ak okolnosti prípadu odôvodňujú
predpoklad, že zásielka bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné
látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, alebo vysokorizikovú
chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze a falšované alebo pozmenené cenné
papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové známky, poštové ceniny,
nálepky a poštové pečiatky, elektronický platobný prostriedok alebo inú platobnú
kartu, alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu, strelné alebo hromadne účinné
zbrane, strelivo a výbušniny, kultúrne pamiatky alebo iné veci, na nakladanie s ktorými
je potrebné osobitné povolenie, alebo veci určené na spáchanie trestného činu, alebo
veci pochádzajúce z trestného činu na účely zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní
s touto zásielkou.
(2) Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu, pred začatím
trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3) Sledovanie dodávky vykonáva Policajný zbor v súčinnosti s orgánmi
colnej správy, ktoré sa musia o takom postupe vopred vyrozumieť.
(4) Bez príkazu podľa odseku 2 môže Policajný zbor začať sledovanie zásielky,
ak vec neznesie odklad a príkaz nemožno vopred zadovážiť. O tomto úkone Policajný
zbor bez meškania vyrozumie prokurátora. Ak prokurátor do 48 hodín nevydá príkaz
podľa odseku 2, musí sa sledovanie zásielky ukončiť a získané informácie nemožno
v ďalšom konaní použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(5) V priebehu sledovania zásielky môže Policajný zbor vykonávať nevyhnutné
opatrenia na to, aby sa s vedomím a pod kontrolou orgánov colnej správy dostala zásielka
alebo veci ju nahradzujúce z územia Slovenskej republiky do cudziny alebo naopak,
alebo z cudziny cez územie Slovenskej republiky do tretieho štátu.
(6) Sledovanie zásielky ukončí Policajný zbor na písomný príkaz prokurátora,
a ak je zrejmé, že disponovaním zásielkou vzniká vážne nebezpečenstvo ohrozenia života
alebo zdravia, značnej škody na majetku, alebo ak hrozí vážne nebezpečenstvo, že
takúto zásielku nebude možné ďalej sledovať aj bez písomného príkazu. Podľa potreby
súčasne s ukončením sledovania zásielky Policajný zbor vykoná úkon smerujúci proti
ďalšiemu držaniu vecí, ktoré tvoria obsah zásielky; to neplatí, ak sledovaná zásielka
prechádza štátnou hranicou a v rámci medzinárodnej spolupráce jej sledovanie prevezme
príslušný orgán cudzieho štátu.
(7) Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok
na zaznamenanie priebehu úkonu.
Predstieraný prevod
(1) Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo
iného spôsobu prevodu predmetu plnenia, na ktorého držanie sa vyžaduje osobitné povolenie,
ktorého držanie je zakázané, ktorý pochádza z trestného činu alebo ktorý je určený
na spáchanie trestného činu. Predstieraný prevod možno vykonať v trestnom konaní
pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný
čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať,
že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
(2) Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne predseda senátu, pred
začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3) Predstieraný prevod vykoná orgán uvedený v § 110 ods. 2.
(4) Príkaz na predstieraný prevod môže byť vydaný len na základe písomnej
žiadosti policajta alebo orgánu uvedeného v odseku 3. Žiadosť musí byť odôvodnená
podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých
sa predstieraný prevod týka, ak sú tieto údaje známe.
(5) Bez príkazu podľa odseku 2 sa môže uskutočniť predstieraný prevod
len vtedy, ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred; orgán uvedený
v odseku 3 je však povinný o príkaz bez meškania požiadať. Ak nebude príkaz do 48
hodín vydaný, orgán uvedený v odseku 3 je povinný predstieraný prevod skončiť. Ak
sa pri tomto úkone získala informácia, nemožno ju použiť a musí sa predpísaným spôsobom
bez meškania zničiť.
(6) Ak sa má záznam vyhotovený pri predstieranom prevode použiť ako dôkaz,
postupuje sa primerane podľa § 115 ods. 6 .
(7) Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok
na zaznamenanie priebehu úkonu.
PIATA HLAVA
ZABEZPEČOVANIE INFORMÁCIÍ
Sledovanie osôb a vecí
(1) Sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie“) sa rozumie získavanie
informácií o pohybe a činnosti osoby alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným
spôsobom; sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak
možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné
konanie.
(2) Príkaz na sledovanie vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3) Sledovanie vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri sledovaní
zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno
použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť;
to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje
obvineného ako obhajca.
(4) Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v iných priestoroch
alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné, alebo ak sa má popri sledovaní
súčasne použiť informačno-technický prostriedok a sledovanie nie je spojené so vstupom
do obydlia, príkaz na sledovanie vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ak skutočnosti
významné pre trestné konanie nemožno získať pri vykonaní sledovania iným spôsobom;
v príkaze sa uvedú iné priestory alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v
ktorých sa má vykonať sledovanie, a druh informačno-technického prostriedku, ktorý
sa má použiť. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného sudcu pre prípravné
konanie vydať príkaz sudca pre prípravné konanie súdu, v ktorého obvode sa má vykonať
sledovanie. Pri vstupe do priestorov neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré
nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné
na vykonanie sledovania.
(5) Príkaz na sledovanie podľa odseku 2 sa môže vydať len na základe písomnej
žiadosti policajta alebo príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom
na písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť sa musí odôvodniť podozrením z konkrétnej
trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak
sú tieto údaje známe. V príkaze sa musí ustanoviť čas, v ktorom sa bude sledovanie
vykonávať, a to najviac šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na sledovanie, môže
dobu sledovania písomne predĺžiť najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane.
Ak sledovanie trvá dlhšie ako dvanásť mesiacov, príkaz na sledovanie pred začatím
trestného stíhania a v prípravnom konaní vydáva sudca pre prípravné konanie.
(6) Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne
skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na sledovanie. Ak dôvody pominuli,
sledovanie sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 5. Túto
skutočnosť bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v prípravnom konaní
tiež prokurátorovi.
(7) Ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred, sledovanie
možno začať aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Policajt alebo
príslušný útvar Policajného zboru je však povinný bez meškania dodatočne požiadať
o vydanie príkazu. Ak príkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť
a takto získané informácie nemožno použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania
zničiť.
(8) Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz, postupuje
sa primerane podľa § 115 ods. 6.
(9) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané,
možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné
konanie pre úmyselný trestný čin.
(10) Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie,
musí sa vyhotovený záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(11) Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok
na zaznamenanie priebehu úkonu a prostriedok technického sledovania.
Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu
alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva,
možno vyhotoviť obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, ak možno dôvodne
predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
(2) Príkaz na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových
záznamov vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v
prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Návrh musí byť
odôvodnený podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach,
ktorých sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
týka, ak sú tieto údaje známe. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov nie je spojené so vstupom
do obydlia a písomný príkaz sudcu pre prípravné konanie nemožno získať vopred, môže
pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydať príkaz prokurátor; takýto
príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie,
inak stráca platnosť a takto získané informácie nemožno na účely trestného konania
použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Vyhotovovanie obrazových,
zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov spojených s priamym vstupom do obydlia
je prípustné len v trestnom konaní o zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania
právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti
alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva,
a len s predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu, pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie.
(3) V príkaze podľa odseku 2 musí byť ustanovený čas, v ktorom bude vykonávané
vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov; tento čas
môže trvať najviac šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových,
zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, môže čas ich trvania písomne predĺžiť
vždy najviac o dva mesiace, a to aj opakovane.
(4) Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
vykonáva príslušný útvar Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových
alebo obrazovo-zvukových záznamov zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom,
takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným
spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú
na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca.
(5) Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne
skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na vyhotovovanie obrazových,
zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov. Ak dôvody pominuli, musí sa vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov skončiť, a to aj pred uplynutím
času uvedeného v odseku 4. Túto skutočnosť bez meškania písomne oznámi tomu, kto
vydal príkaz, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.
(6) Ak sa má obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam použiť ako
dôkaz, postupuje sa primerane podľa § 115 ods. 6.
(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové,
zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy,
ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou
tri roky, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný
čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o
ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.
(8) Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových
záznamov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom
konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom
bez meškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu
osobu uvedenú v odseku 2, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona,
upovedomí orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred
súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia
trestného stíhania v danej veci; to neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine
alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou
skupinou alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému
z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej
informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
(1) V trestnom konaní o zločine, korupcii, trestných činoch extrémizmu,
trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie
príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie
zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzky, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre
trestné konanie. Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo
ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. Ak sa pri odpočúvaní
a zaznamenávaní telekomunikačnej prevádzky zistí, že obvinený komunikuje so svojím
obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia
sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré
sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca.
(2) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydáva
predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad,
a príkaz sudcu pre prípravné konanie nemožno získať vopred, môže taký príkaz pred
začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vydať prokurátor, ak odpočúvanie
a záznam telekomunikačnej prevádzky nie je spojené so vstupom do obydlia, ktorý však
musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie,
inak stráca platnosť a takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného
konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(3) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí
vydať písomne a odôvodniť aj skutkovými okolnosťami, a to osobitne na každú účastnícku
stanicu alebo zariadenie. V príkaze musí byť určená účastnícka stanica alebo zariadenie
a osoba, ak je známa, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky týka,
a čas, po ktorý sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonávať.
Čas odpočúvania a záznamu môže trvať najviac šesť mesiacov. Tento čas môže v prípravnom
konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva
mesiace, a to aj opakovane. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky robí
príslušný útvar Policajného zboru.
(4) Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne
skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzky. Ak dôvody pominuli, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa
musí skončiť, a to aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 3. Táto skutočnosť
sa bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzky, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.
(5) V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je uvedený v
odseku 1,môže vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky predseda
senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie na návrh prokurátora iba so súhlasom užívateľa odpočúvaného alebo zaznamenávaného
telekomunikačného zariadenia.
(6) Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba
k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý
vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených
skutočností významných pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne,
ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Záznam telekomunikačnej
prevádzky sa na vhodných elektronických nosičoch uchováva v celosti v spise, ktorých
kópie si môže vyžiadať prokurátor a obvinený alebo obhajca. Po ukončení odpočúvania
a záznamu telekomunikačnej prevádzky si obvinený alebo obhajca môžu na svoje náklady
vyhotoviť prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, v akom to uznajú za
vhodné. Povinnosti uvedené v prvej vete sa na nich vzťahujú primerane. Hodnovernosť
prepisu posudzuje súd. Ak bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, predseda
senátu môže nariadiť jeho doplnenie, ktoré vyhotoví príslušník Policajného zboru
uvedený v prvej vete. Doslovný prepis záznamu v cudzom jazyku a doplnenie doslovného
prepisu záznamu v cudzom jazyku môže vyhotoviť tlmočník. Pri pribratí tlmočníka sa
postupuje primerane podľa § 28. Do spisu sa zakladá prepis záznamu telekomunikačnej
prevádzky, ktorý sa neutajuje, podpísaný príslušníkom Policajného zboru alebo tlmočníkom,
ktorý ho vyhotovil; ak doslovný prepis záznamu obsahuje utajovanú skutočnosť, utajuje
sa podľa predpisov o ochrane utajovaných skutočností. Záznam telekomunikačnej prevádzky
sa môže použiť ako dôkaz až po skončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky.
V prípravnom konaní, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno predložiť záznam telekomunikačnej
prevádzky súdu aj bez prepisu tohto záznamu, ak zo sprievodnej správy vyplývajú údaje
o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania,
ako aj o osobách, ktorých sa záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a záznam telekomunikačnej
prevádzky je zrozumiteľný.
(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa
súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.
(8) Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili
skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný
útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.
Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu.
(9) O zničení záznamu informuje osobu uvedenú v odseku 3, ak je známa,
policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní
pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci. Informácia
obsahuje označenie súdu, ktorý vydal alebo potvrdil príkaz na odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky, dĺžku odpočúvania a dátum jeho ukončenia. Súčasťou informácie
je poučenie o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie
zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky najvyššiemu
súdu. Informáciu podá orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v
konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného
skončenia trestného stíhania v danej veci.
(10) Informáciu podľa odseku 9 predseda senátu, policajt alebo prokurátor
nepodá, ak ide o osobu, ktorá má možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, alebo
v konaní o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou,
zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo
viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne
skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného
konania.
(11) Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa rovnako vzťahujú na údaje, ktoré
sú v reálnom čase prenášané prostredníctvom počítačového systému.
Oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke
(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, pre trestný čin
ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, podvodu podľa § 221, nebezpečného vyhrážania
podľa § 360, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, šírenia poplašnej správy
podľa § 361, podnecovania podľa § 337, schvaľovania trestného činu podľa § 338, pre
trestný čin, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť alebo pre iný
úmyselný trestný čin, pri ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať
príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú predmetom
telekomunikačného tajomstva, alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov,
ktoré sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Príkaz
možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie
iným spôsobom podstatne sťažené.
(2) Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke
vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť písomný a odôvodnený
aj skutkovými okolnosťami. Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej
prevádzke sa musí vydať písomne a odôvodniť; súčasťou príkazu je aj spôsob, rozsah
a lehota oznámenia údajov. Ak sa príkaz týka konkrétneho používateľa, musí byť v
ňom uvedená jeho totožnosť, ak je známa. Ak nejde o zistenie a oznámenie údajov o
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, zisťovanie a oznamovanie týchto údajov môže
trvať najviac šesť mesiacov; tento čas môže v prípravnom konaní na písomný a odôvodnený
návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace,
a to aj opakovane. Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke
sa doručuje podniku poskytujúcemu verejné siete alebo služby.
(3) Ak údajom získaným postupom podľa odsekov 1 a 2 neboli zistené skutočnosti
významné pre trestné konanie, orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila,
údaj bezodkladne zničí; policajt údaj zničí po predchádzajúcom písomnom súhlase prokurátora.
Zápisnica o zničení údaja sa založí do spisu.
(4) O zničení údajov o telekomunikačnej prevádzke písomne informuje osobu
podľa odseku 2, ak je známa, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec
právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po
právoplatnom skončení veci. Informácia obsahuje označenie súdu, ktorý vydal príkaz
na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, a údaj o lehote, počas
ktorej sa tento príkaz vykonával. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v
lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na
zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke najvyššiemu súdu. Informáciu
podá orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom
predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného
stíhania v danej veci.
(5) Informáciu podľa odseku 4 predseda senátu, policajt alebo prokurátor
nepodá, ak ide o osobu, ktorá má možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona alebo
v konaní o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou,
zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo
viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne
skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného
konania.
(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa rovnako vzťahujú na údaje prenášané
prostredníctvom počítačového systému.
Agent
(1) Na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie,
trestných činov extrémizmu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa
alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti možno použiť agenta.
Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov
uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky
odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný
čin.
(2) Konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné
protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje.
Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide
o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti
nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie
agenta nebol vydaný.
(3) Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo bez legendy. Legenda
je súhrn krycích údajov o osobe agenta, najmä o jeho totožnosti, rodinnom stave,
vzdelaní a zamestnaní.
(4) Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za
podmienok uvedených v osobitnom zákone vydať, vyhotoviť a používať krycie doklady.
(5) Príkaz na použitie agenta vydáva predseda senátu, pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora,
ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.
(6) Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta
nie je spojené so vstupom do obydlia iného, príkaz uvedený v odseku 5 vydať pred
začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní predbežne aj ústne. Taký príkaz
však v písomnej podobe musí najneskôr do 72 hodín od vydania príkazu potvrdiť sudca
pre prípravné konanie, inak stráca platnosť. To neplatí pre postup podľa odseku 2,
keď príkaz na použitie agenta môže vydať len sudca pre prípravné konanie.
(7) Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí byť v ňom určený
čas, počas ktorého bude agent použitý. Čas použitia agenta nesmie trvať dlhšie ako
šesť mesiacov. Tento čas môže predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane.
(8) Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy,
ak prokurátor v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.
(9) Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby
vstúpiť do obydlia. Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva
vstupu.
(10) Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení
jeho použitia utajená. Prokurátorovi alebo sudcovi pre prípravné konanie, ktorí sú
príslušní rozhodovať podľa odsekov 5 a 6, ako aj predsedovi senátu v konaní pred
súdom musí sa na ich žiadosť oznámiť pravá totožnosť agenta.
(11) O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom
konaní vypočuť prokurátor pri primeranom použití ustanovenia § 134 ods. 1 tak, aby
jeho totožnosť nemohla byť odhalená; agent môže byť výnimočne vypočúvaný na súde
iba pri primeranom použití ustanovení § 134 ods. 1, § 136 a § 262, aby jeho totožnosť
nemohla byť odhalená. Na súdne konanie sa agent predvoláva prostredníctvom Prezídia
Policajného zboru. Doručenie predvolania agentovi zabezpečí príslušník Policajného
zboru poverený prezidentom Policajného zboru. Ak je agentom iná osoba ako príslušník
Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu a súhlasí s tým, aby bola
jeho totožnosť odhalená, použijú sa na ďalšie konanie ustanovenia § 127 až 134 o
svedkovi.
(12) Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej
bol agent použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o zločin,
korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestný čin
legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
(13) Pri postupe podľa odseku 1 možno použiť informačno-technické prostriedky.
Pritom sa primerane postupuje podľa odseku 8.
(14) Agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho vyslaní
do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území
má pôsobiť, a na základe príkazu podľa odseku 5 rozhoduje prezident Policajného zboru,
ak medzinárodná zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sa postupuje, ak má na území
Slovenskej republiky pôsobiť ako agent príslušník iného štátu.
Porovnávanie údajov v informačných systémoch
(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu
alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva,
možno vykonať porovnávanie údajov v informačných systémoch, ktoré obsahujú charakteristické,
prípadne vylučujúce znaky týkajúce sa osôb alebo vecí dôležitých pre trestné konanie,
s údajmi v iných informačných systémoch, ak je to nevyhnutné pre objasnenie trestného
činu.
(2) Príkaz na porovnávanie údajov v informačných systémoch vydáva písomne
predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3) Príkaz podľa odseku 1 musí obsahovať označenie prevádzkovateľa informačného
systému, ktorý je povinný poskytnúť údaje, a vymedzenie údajov a skúšobných znakov
potrebných na porovnanie.
(4) Osoba podľa odseku 3 je povinná poskytnúť údaje potrebné na porovnávanie.
Ak nemožno požadované údaje oddeliť od iných údajov, poskytnú sa aj iné údaje. Tieto
iné údaje nemožno použiť ako dôkaz.
(5) Ak boli údaje poskytnuté na nosičoch informácií, musia sa tieto po
ukončení porovnávania bez meškania vrátiť. Údaje, ktoré sa prenášali na iné nosiče
údajov, musí bez meškania vymazať orgán činný v trestnom konaní, súd alebo príslušník
Policajného zboru, ktorý porovnávanie vykonal, ak už pre trestné konanie nie sú potrebné.
(6) Ak sa má záznam z porovnávania údajov použiť ako dôkaz, postupuje sa
primerane podľa § 115 ods. 6.
(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa vykonalo porovnanie údajov,
možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné
konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.
(8) Ak sa pri porovnávaní údajov nezistili skutočnosti významné pre trestné
konanie, orgán činný v trestnom konaní, súd alebo príslušník Policajného zboru, ktorý
vykonával porovnávanie, musí získané záznamy predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
ŠIESTA HLAVA
DOKAZOVANIE
Prvý diel
Dokazovanie
Všeobecné ustanovenia
(1) V trestnom konaní treba dokazovať najmä
a) či sa stal skutok a
či má znaky trestného činu,
b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,
c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,
d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a
uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,
e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,
f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu,
stav a cenu.
(2) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie
veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky
a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací
pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie
získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej
činnosti.
(3) Dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V prípade oslobodenia
spod obžaloby podľa § 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaložené náklady
obvinenému štát.
(4) Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia
sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá
také donútenie alebo hrozbu donútenia použila.
Predvolanie a predvedenie obvineného
(1) Ak sa obvinený, ktorý bol riadne a včas predvolaný na výsluch alebo
iný úkon, bez dostatočného ospravedlnenia nedostaví, možno ho na tento úkon predviesť.
Na to, ako aj na ďalšie následky nedostavenia sa musí byť obvinený v predvolaní upozornený.
(2) V prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone,
na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného
stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
(3) Obvinený môže byť predvedený aj bez predchádzajúceho predvolania,
ak je to potrebné na úspešné vykonanie úkonu, najmä ak sa skrýva, nemá trvalé bydlisko,
ak mu nie je možné doručiť predvolanie na adrese, ktorú uviedol.
(4) O predvedenie obvineného požiada orgán činný v trestnom konaní alebo
súd útvar Policajného zboru. O predvedenie vojaka alebo príslušníka ozbrojeného zboru
požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd jeho nadriadeného.
Výsluch obvineného
(1) Výsluch obvineného vykonáva orgán činný v trestnom konaní alebo
súd tak, aby zistil podstatné skutočnosti dôležité pre trestné konanie. K výpovedi
ani k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný a pri
výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť.
(2) Pred výsluchom musí byť obvinený poučený: „Ako obvinený máte právo
vypovedať alebo odoprieť vypovedať. K priznaniu vás nikto nesmie nútiť. Máte právo
zvoliť si obhajcu. Ak nemáte prostriedky na zaplatenie obhajcu, máte právo žiadať,
aby vám bol obhajca ustanovený. Máte právo žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na vašom
výsluchu a bez jeho prítomnosti nevypovedať.“.
(3) Obvineného vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu treba poučiť
aj o možnosti a podmienkach podmienečného zastavenia trestného stíhania, uzavretia
zmieru a zastavenia trestného stíhania, o konaní o dohode o vine a treste, ako aj
o podmienkach uloženia trestu prepadnutia majetku, ak bude vznesené obvinenie za
niektorý z trestných činov uvedených v § 58 ods. 2 Trestného zákona.
(4) Obvinený, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného
predpisu o ochrane svedka, môže byť vypočúvaný prostredníctvom videokonferenčného
zariadenia.
(5) Ak je ako obvinený vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov, orgány
činné v trestnom konaní vykonajú výsluch s využitím technických zariadení určených
na záznam zvuku a obrazu, ak je to primerané vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä
ak je pochybnosť, či je táto osoba schopná pochopiť obsah výsluchu, pričom sa zohľadňujú
jej najlepšie záujmy, a ak tomu nebránia závažné technické dôvody, ktoré je orgán
činný v trestnom konaní povinný uviesť v zápisnici.
(1) Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho
osobné, rodinné, majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce trestné stíhania a
tresty, ktoré mu boli uložené. Poučenie uvedené v § 121 ods. 2 sa mu prečíta a v
prípade potreby ešte aj primerane vysvetlí a obvinený podpisom potvrdí, že poučeniu
porozumel. Treba ho poučiť aj o ďalších právach obvineného uvedených v § 34 ods.
1 až 3 a tiež o podmienkach doručovania písomností a následkoch s tým spojených.
Potom treba obvineného oboznámiť so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, a s jeho
právnou kvalifikáciou.
(2) Obvinenému musí byť daná možnosť podrobne sa k obvineniu vyjadriť,
najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti,
ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
(3) Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na
objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne
a zrozumiteľne. Obvinenému sa však nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako
na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti,
ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia
vypočúvaného okrem zisťovania pohnútky činu.
(1) Obvinenému možno dovoliť, aby skôr, než odpovie, nazrel do svojich
poznámok. Táto okolnosť sa musí v zápisnici poznamenať.
(2) Ak treba zistiť pravosť rukopisu, možno obvineného vyzvať, aby
napísal potrebný počet určených slov. Ak treba identifikovať hlas obvineného, možno
ho vyzvať, aby poskytol hlasovú vzorku. K tomu ho však nemožno nijakým spôsobom donucovať.
Obvinený je však povinný strpieť úkony potrebné na zistenie totožnosti.
(1) Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu
vypočúvajúceho v priamej reči a pokiaľ možno doslova.
(2) Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadaní,
musí sa zápisnica po skončení výsluchu predložiť obvinenému na prečítanie, alebo
ak o to požiada, musí sa mu prečítať; ak sa výsluch vykonáva prostredníctvom videokonferenčného
zariadenia, zápisnica sa obvinenému na jeho žiadosť musí prečítať. Obvinený má právo
žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby sa v nej vykonali opravy v súlade s
jeho výpoveďou. O tom treba obvineného poučiť.
(3) Zápisnicu o výsluchu, ktorý sa vykonal bez pribratia zapisovateľa,
treba obvinenému pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti
nezúčastnenej osoby. Ak má obvinený proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať
v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania zahrnúť do zápisnice.
Konfrontácia
(1) Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou
spoluobvineného alebo svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak, môže byť obvinený postavený
tejto osobe tvárou v tvár.
(2) Osoby postavené tvárou v tvár si môžu klásť navzájom otázky len so
súhlasom vypočúvajúceho.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v prípade agenta, ohrozeného
svedka, chráneného svedka, svedka, ktorého totožnosť je utajená a svedka v trestnom
konaní vedenom pre trestné činy terorizmu; to neplatí v prípade agenta, ktorý súhlasil
s odhalením svojej totožnosti.
(4) Použitie ustanovení odsekov 1 a 2 nie je možné, ak ide o svedka mladšieho
ako 18 rokov.
(5) V trestnom konaní o trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti, o
trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo o trestnom čine obchodovania
s ľuďmi sa ustanovenia odsekov 1 a 2 nepoužijú, ak ide o svedka, na ktorom bol takýto
trestný čin spáchaný. Ustanovenie odsekov 1 a 2 sa nepoužijú ani v prípade svedka,
na ktorom bol spáchaný trestný čin násilím alebo hrozbou násilia, ak hrozí nebezpečenstvo
spôsobenia druhotnej viktimizácie alebo opakovanej viktimizácie, najmä s ohľadom
na vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, rasu, národnosť, náboženské vyznanie, rozumovú
vyspelosť alebo na vzťah k páchateľovi trestného činu alebo závislosti na ňom.
Rekognícia
(1) Ak samá výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve
sa obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi
viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.
(2) Rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím
technických prostriedkov.
(3) K rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu.
Druhý diel
Svedkovia
Povinnosť svedčiť
(1) Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom
konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi
alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.
(2) Každý je povinný napomáhať splnenie tejto povinnosti.
Predvolanie, predvedenie a zabezpečenie svedka
(1) Svedok, ktorý bol riadne predvolaný a bez dostatočného ospravedlnenia
sa k úkonu neustanoví, môže byť predvedený. V konaní pred súdom na základe uznesenia
súdu môže byť svedok zabezpečený spôsobom uvedeným v § 88, ak sú splnené podmienky
pre taký postup. Na následky nedostavenia sa musí v predvolaní upozorniť.
(2) V prípade ospravedlnenej neúčasti svedka na úkone orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je svedok povinný predložiť vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý
bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
(3) Ak sa nedostaví príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru,
požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd jeho nadriadeného, aby oznámil dôvod,
prečo sa predvolaný nedostavil, prípadne aby ho dal predviesť alebo ho zabezpečil.
V ostatných prípadoch požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd o predvedenie
alebo zabezpečenie svedka útvar Policajného zboru.
(4) Ak je ako svedok predvolaný zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, adresou na doručovanie predvolania je adresa sídla orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Zákaz výsluchu svedka
(1) Svedok nesmie byť vypočúvaný o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú
skutočnosť, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený.
Oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby bola ohrozená obrana alebo bezpečnosť
štátu alebo hrozila iná rovnako vážna škoda; dôvody na odopretie oslobodenia treba
vždy uviesť.
(2) Svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem
prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v
ktorého záujme má túto povinnosť.
(3) Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú povinnosť
týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť podľa Trestného zákona.
Právo svedka odoprieť výpoveď
(1) Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom
rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac
a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď
ohľadne iných obvinených len vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka,
od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.
(2) Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu
súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám
v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.
Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné
tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod
podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.
Výsluch svedka
(1) Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť a pomer
k obvinenému, poučiť ho o význame svedeckej výpovede a o práve odoprieť výpoveď,
a ak treba, aj o zákaze výsluchu; svedka treba poučiť aj o možnosti a podmienkach
poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného
predpisu. Svedok musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič
nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede.
(2) Ak sa vypočúva ako svedok prezidentom Policajného zboru poverený
príslušník Policajného zboru o skutočnostiach získaných agentom, súd do zápisnice
uvedie príslušné krycie údaje agenta a meno, priezvisko a pracovisko povereného príslušníka
Policajného zboru.
(3) Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadaní je
svedok povinný zložiť prísahu s výnimkou výsluchu svedka podľa odseku 2.
(1) Na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať na jeho pomer k prerokovávanej
veci, ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho
nezaujatosti a hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal
všetko, čo sám o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti.
(2) Svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnutnej pre trestné konanie.
Môžu sa mu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností
alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú
klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani
otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.
Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočúvaného s výnimkou zisťovania
pohnútky obvineného, obzvlášť ak ide o svedka chorého alebo svedka poškodeného trestným
činom proti ľudskej dôstojnosti.
(1) Ak treba zistiť pravosť rukopisu, svedkovi sa môže prikázať, aby
napísal potrebný počet určených slov.
(2) Ak treba identifikovať hlas, môže sa svedkovi prikázať, aby poskytol
hlasovú vzorku.
(1) Svedok, ktorý sa pre svoj vek, chorobu, telesnú alebo duševnú poruchu,
alebo z iných vážnych dôvodov nemôže dostaviť na výsluch, alebo svedok, ktorý je
vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, ak je to primerané a dostačujúce
vzhľadom na okolnosti prípadu, môže byť vypočutý prostredníctvom videokonferenčného
zariadenia.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj vtedy, ak sa svedok
pre svoj pobyt v cudzine nemôže alebo nechce dostaviť na výsluch, ale je ochotný
vypovedať a príslušný orgán cudzieho štátu mu poskytne potrebnú právnu pomoc.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj pri výsluchu ohrozeného
svedka alebo chráneného svedka, ktorému sa poskytuje pomoc podľa osobitného zákona.
Rovnako sa postupuje v prípade, ak taký svedok má byť vypočúvaný v inej veci alebo
pri výsluchu svedka v trestnom konaní o trestných činoch terorizmu.
(4) Ak je ako svedok v trestnom konaní vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť
zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu alebo rodinným príslušníkom takejto
obete, treba vykonať výsluch ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch
v ďalšom konaní už nemusel opakovať; ustanovenie § 135 ods. 1 tým nie je dotknuté.
Výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu
alebo s využitím technických zariadení určených na prenos a záznam zvuku a obrazu;
ustanovenie § 270 ods. 2 tým nie je dotknuté. Orgán činný v trestnom konaní zabezpečí,
aby výsluchy v prípravnom konaní viedla tá istá osoba, ak sa tým nenaruší priebeh
trestného konania. Ak je ako svedok vypočúvaná obzvlášť zraniteľná obeť podľa osobitného
predpisu, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej osobné vlastnosti,
vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného
činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej telesnú integritu alebo duševnú integritu alebo
vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie, k výsluchu sa priberie psychológ alebo
znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu
vedeniu výsluchu; ustanovenie § 135 ods. 1 tým nie je dotknuté. Pred vypočutím svedka
podľa štvrtej vety orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu
so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, aby sa zabezpečilo
správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii.
(5) Ak je ako svedok v trestnom konaní vedenom pre trestný čin proti
ľudskej dôstojnosti, trestný čin obchodovania s ľuďmi alebo trestný čin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa
osobitného zákona, výsluch v prípravnom konaní spravidla vedie osoba rovnakého pohlavia
ako vypočúvaná osoba, ak tomu nebránia závažné dôvody, ktoré je orgán činný v trestnom
konaní povinný uviesť v zápisnici.
(1) Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach,
ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek, vzťah k páchateľovi alebo závislosť
od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať
jej duševný a mravný vývoj alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie alebo
ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, treba výsluch vykonávať obzvlášť
ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel
opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet
výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu
výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak
nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2. Ak to môže prispieť k správnemu
vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Pred
vypočutím svedka podľa prvej vety orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob
vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, a
ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
zákonným zástupcom alebo pedagógom tak, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu
a predišlo sa druhotnej viktimizácii.
(2) V ďalšom konaní má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných
prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom možno
na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených
v § 263. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť
a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob,
akým vypočúvaná osoba vypovedala.
(3) Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov a ak ide
o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z
okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená,
alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol nepriaznivo ovplyvňovať duševný
a mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov, výsluch sa vykoná tak, aby osoba mladšia
ako 18 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ďalší výsluch osoby
mladšej ako 18 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného
zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 so súhlasom opatrovníka.
(4) Ak bola vypočutá osoba mladšia ako 18 rokov podľa odseku 3, v konaní
pred súdom sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje podľa § 270 ods. 2; výsluch tohto
svedka možno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa uplatnia aj vo vzťahu k svedkovi,
ktorého vek nie je známy a u ktorého existuje dôvod domnievať sa, že je osobou mladšou
ako 18 rokov, až kým sa nepreukáže opak.
(6) Ak je ako svedok v trestnom konaní vedenom pre trestné činy terorizmu
vypočúvaná osoba, ktorá vo svojej výpovedi uviedla podstatné skutočnosti pre objasnenie
skutku alebo zistenie jeho páchateľa a hrozí nebezpečenstvo, že v ďalšom priebehu
trestného stíhania bude opakovanie jej výsluchu zmarené alebo podstatne sťažené,
považuje sa jej výsluch za neopakovateľný úkon; ustanovenie odseku 3 o spôsobe vedenia
výsluchu svedka sa použije primerane.
(1) Ak je dôvodná obava, že svedok alebo jemu blízka osoba sú pre uvedenie
bydliska svedka ohrození, môže sa svedkovi povoliť, aby namiesto bydliska uviedol
pracovisko alebo inú adresu, na ktorú sa mu môže doručiť predvolanie. Ak sa ako svedok
vypočúva zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o skutočnostiach,
ktoré sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, orgán činný v trestnom konaní a súd uvedie do zápisnice adresu
sídla orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(2) Ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti, bydliska, prípadne
miesta pobytu svedka je ohrozený jeho život, zdravie, telesná integrita alebo ak
také nebezpečenstvo hrozí jemu blízkej osobe, môže sa svedkovi povoliť, aby neuvádzal
údaje o svojej osobe. Na hlavnom pojednávaní však musí uviesť, ako sa oboznámil so
skutočnosťami, o ktorých vypovedal. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti
takého svedka, sa ukladajú na prokuratúre a v konaní pred súdom u predsedu senátu.
Do spisu sa zakladajú len vtedy, ak ohrozenie pominie. Aj takému svedkovi v prípade
potreby možno položiť otázky o okolnostiach, ktoré sa týkajú jeho hodnovernosti,
a tiež otázky týkajúce sa jeho vzťahu k obvinenému alebo poškodenému.
(3) Pred výsluchom svedka, ktorého totožnosť má zostať utajená, vykoná
orgán činný v trestnom konaní a súd v záujme ochrany svedka podľa potreby opatrenia,
ako sú najmä zmena vzhľadu a hlasu svedka, prípadne vykoná jeho výsluch s využitím
technických zariadení vrátane videokonferenčného zariadenia.
(5) Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov zločinov, korupcie,
trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie
príjmu z trestnej činnosti možno výnimočne pri svedkovi použiť legendu podľa § 117
ods. 3, ak predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie vydá príkaz, ktorým určí svedkovi použitie legendy podľa § 117 ods. 3.
Ak policajt neuzná dôvod na postup podľa § 136 ods. 1 alebo 2, hoci
sa svedok toho domáha a uvádza konkrétne skutočnosti, ktoré taký postup odôvodňujú,
policajt predloží vec prokurátorovi, aby preskúmal správnosť jeho postupu. Ak nehrozí
nebezpečenstvo z omeškania, odloží výsluch svedka dovtedy, kým prokurátor o veci
nerozhodne. Inak svedka vypočuje a do rozhodnutia prokurátora so zápisnicou o výsluchu
zaobchádza tak, aby totožnosť svedka zostala utajená.
Ustanovenia § 123 až 126 o výsluchu obvineného sa primerane použijú
aj na výsluch svedka, na konfrontáciu medzi svedkami, ktorí už boli vypočutí, a na
rekogníciu.
(1) Svedok, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného
alebo odsúdeného na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácie o
a) prepustení
alebo úteku obvineného z väzby,
b) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c) prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
d) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti,
e) zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie,
alebo
f) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.
(2) Bez žiadosti svedka orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne
svedkovi informácie podľa odseku 1, ak zistí, že svedkovi hrozí nebezpečenstvo v
súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode.
(3) Svedok sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice
vzdať práva podľa odseku 1.
Svedočné
(1) Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za
prácu alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní
do troch dní po svojom výsluchu, alebo po tom, ako mu bolo oznámené, že k výsluchu
nedôjde, alebo ak ho nevyčísli do 15 dní od uplatnenia nároku. Na to musí byť svedok
upozornený.
(2) Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred
súdom predseda senátu.
Tretí diel
Odborná činnosť a znalecká činnosť
Odborná činnosť
(1) Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné
odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda
senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona.
V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti
nie sú pochybnosti.
(2) O vyžiadaní odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia podľa
odseku 1 sa rozhodne opatrením.
(3) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie
alebo písomné potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť,
ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Táto organizácia
v odbornom vyjadrení alebo písomnom potvrdení uvedie meno osoby, ktorú možno vypočuť
ako svedka k obsahu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia.
(4) Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie,
sa umožní, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými
dôkazmi. Na jeho návrh možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania
odborného vyjadrenia.
(5) Odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie možno vyžiadať aj od
štátneho orgánu, ktorý odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predloží vždy
bez náhrady.
Znalecká činnosť
(1) Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa §
141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda
senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť
zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o pitvu
mŕtvoly.
(2) Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť ako znalec pribratý lekár,
ktorý zomrelého ošetroval počas choroby, ktorá smrti predchádzala.
(3) O pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu možno
podať sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca.
(1) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie do trestného konania
na podanie znaleckého posudku podľa § 142 predovšetkým znaleckú organizáciu špecializovanú
na činnosť, ktorá je obsahom znaleckého posudku. Táto organizácia v znaleckom posudku
uvedie meno znalca, ktorého možno vypočuť k obsahu znaleckého posudku.
(2) Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba
alebo osoba zapísaná v zozname znalcov nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie
znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno
do konania pribrať aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi,
ak s tým súhlasí. Taká osoba je povinná pred vykonaním znaleckej činnosti zložiť
sľub podľa osobitného zákona; ak ide o právnickú osobu, sľub zloží fyzická osoba
poverená touto právnickou osobou vykonaním znaleckej činnosti.
(1) Znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu
oznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia
byť činný ako znalec. Musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska
všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.
(2) Ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán, poučí príslušný
orgán činný v trestnom konaní alebo súd znalca na okolnosti uvedené v odseku 1.
Príprava znaleckého posudku a výsluch znalca
(1) Úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu
určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom
na to, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy,
ani robiť právne závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil
s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil
na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca
možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní
má právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať
spis.
(2) Znalec podá posudok spravidla písomne. Len výnimočne, v jednoduchších
prípadoch, možno dovoliť, aby ho nadiktoval do zápisnice o výsluchu. Ak znalec spracoval
posudok písomne, stačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal. Posudok sa doručuje aj obhajcovi,
a to na trovy obhajoby.
(3) Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k
súhlasným záverom, stačí, ak podá posudok ten z nich, ktorého sami určili. Ak sa
závery znalcov odlišujú, podá posudok každý z nich samostatne.
(4) V prípravnom konaní možno upustiť od výsluchu znalca, ak policajt
alebo prokurátor nemá o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku pochybnosti.
(5) Ak posudok obstaral obvinený, poškodený alebo zúčastnená osoba, doručí
ho prokurátorovi a ostatným stranám, ktorých záujmov sa dotýka.
Chyby znaleckého posudku
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký
posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie
posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého
posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.
Posudok znaleckého ústavu
(1) Vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné
vedecké posúdenie alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom
konaní alebo súd pribrať na podanie znaleckého posudku znalecký ústav.
(2) Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je žiadna právnická osoba
zapísaná ako znalecký ústav alebo znalecký ústav zapísaný v zozname nemôže podať
znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými
ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať na podanie znaleckého posudku
inú právnickú osobu, ktorá je špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom alebo
špecializovaným odborným pracoviskom.
(3) Znalecký ústav alebo právnická osoba pribratá na podanie znaleckého
posudku podľa odseku 2 je povinná spracovať znalecký posudok písomne, v ktorom uvedie
osoby, ktoré sa na spracovaní znaleckého posudku podieľali, a ich prípadné rozdielne
závery. Ak pri spracovaní znaleckého posudku dospeli k zhodným záverom, určí sa v
znaleckom posudku osoba, ktorá môže byť ako znalec vypočutá na účely trestného konania.
Vyšetrenie duševného stavu obvineného
(1) Duševný stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie.
(2) Na vyšetrenie duševného stavu obvineného je potrebný príkaz súdu
a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie.
(3) Ak na vyšetrenie duševného stavu nepostačí ambulantné vyšetrenie,
môže súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie nariadiť,
aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave alebo, ak je vo väzbe, v nemocnici
pre obvinených a odsúdených.
(4) Proti uzneseniu v odseku 3 možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(1) Pozorovanie duševného stavu v zdravotníckom ústave môže trvať najviac
dva mesiace. Na odôvodnenú žiadosť môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie na návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť, avšak nie viac ako o jeden mesiac.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.
(2) Ak znalec u obvineného zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti
alebo zmenšenej príčetnosti, musí zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na
slobode nebezpečný.
Vyšetrenie duševného stavu svedka
Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre
rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať,
možno znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný
príkaz súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie duševného
stavu svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné.
Odborný konzultant
(1) V odborne náročných veciach môžu orgány činné v trestnom konaní a
súd využiť pomoc odborného konzultanta, ktorý, opierajúc sa o svoje odborné znalosti,
poradí v odbornej problematike prejednávanej veci. O návrh na výber určitej osoby
ako odborného konzultanta možno požiadať ústredný orgán štátnej správy, iný štátny
orgán, vedeckú alebo výskumnú inštitúciu. So súhlasom orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu môže odborný konzultant v potrebnom rozsahu nazerať do spisu a
byť prítomný pri vykonávaní úkonov trestného konania. Do vykonávania úkonov však
nemôže zasahovať. O skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v priebehu trestného konania,
je povinný zachovávať mlčanlivosť. Účasť odborného konzultanta nevylučuje, aby sa
na posúdenie odborných otázok pribral znalec, ktorý podá znalecký posudok.
(2) Kto pôsobil ako konzultant, nemôže byť v tej istej veci znalcom a
nemôže podať ani písomné vyjadrenie.
(3) Odborný konzultant sa priberie opatrením. Na odmeňovanie odborného
konzultanta sa použije primerane ustanovenie § 152 ods. 3.
Spoločné ustanovenie
(1) Na ustanovenie znalca, spôsobilosť na túto funkciu a vylúčenie z
nej, o práve odoprieť vykonanie znaleckého posudku, o sľube znalca pred vykonaním
znaleckej činnosti, o pribratí konzultanta, ako aj náhrade hotových výdavkov a o
odmene za znalecký úkon sa vzťahujú osobitné predpisy.
(2) Výšku odmeny za znalecký úkon určí ten, kto znalca pribral. Ak ten,
kto znalca pribral, nesúhlasí s výškou odmeny vyúčtovanej za znaleckú činnosť, rozhodne
o odmene uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(3) Kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie, má nárok na
náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy, alebo iného preukázateľného ušlého príjmu.
Ak ten, kto odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyžiadal, nesúhlasí s výškou
vyúčtovanej náhrady, rozhodne o náhrade uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Nárok na náhradu však zaniká, ak nie je uplatnený
do troch dní od vypracovania odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia, alebo
po tom, čo mu bolo oznámené, že vyžiadanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia
sa ruší; na to musí byť ten, kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie,
upozornený.
(4) Ak znalecký posudok, odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie
podá pre orgán činný v trestnom konaní alebo súd organizácia zriadená na znaleckú
alebo odbornú činnosť Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, podá ju vždy bez
náhrady.
Štvrtý diel
Ostatné dôkazné prostriedky
Listinné a vecné dôkazy
(1) Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo
vyvracajú skutočnosť vzťahujúcu sa na objasňovaný skutok, na obvineného alebo iné
osoby, ktoré majú k veci vzťah.
(2) Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný
čin spáchaný, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom
na odhalenie alebo zistenie trestného činu alebo jeho páchateľa, ako aj stopy trestného
činu.
(3) Vecnými dôkazmi sú aj zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
Obhliadka
(1) Obhliadka sa vykonáva, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené
skutočnosti dôležité pre trestné konanie, najmä ak by mohli byť zistené alebo zaistené
akékoľvek stopy. Obhliadky sa môže zúčastniť osoba, ktorá vykonáva odbornú činnosť,
alebo pribratý znalec.
(2) Pri vykonaní obhliadky sa vždy spíše zápisnica, ktorá musí obsahovať
úplný opis predmetu obhliadky. K zápisnici treba pripojiť zvukové, obrazové alebo
obrazovo- zvukové záznamy, náčrty a iné vyhotovené dokumenty a pomôcky.
(3) Obhliadku vykonáva orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred
súdom súd.
Prehliadka tela a obdobné úkony
(1) Prehliadke tela je povinný podrobiť sa každý, ak treba zistiť, či
sú na jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár,
môže ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.
(2) Ak na dôkaz treba vykonať odber krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba,
o ktorú ide, povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral
krv alebo vykonal iný obdobný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.
Odber biologického materiálu, ktorý nie je spojený so zásahom do telesnej integrity
osoby, ktorej sa úkon týka, môže uskutočniť aj táto osoba alebo s jej súhlasom orgán
činný v trestnom konaní.
(3) Osoba podozrivá zo spáchania trestného činu a obvinený sú povinní
strpieť odobratie daktyloskopických odtlačkov, ktoré vykoná policajt, a odobratie
vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny; pri odbere vzoriek na účel analýzy
deoxyribonukleovej kyseliny sa postupuje podľa osobitného predpisu. V prípade, že
podozrivá osoba alebo obvinený po márnej výzve odmietne dobrovoľne strpieť úkony
uvedené v tomto odseku, môžu byť tieto vykonané proti ich vôli na základe príkazu
podľa odseku 4.
(4) Príkaz na prehliadku tela, na odber krvi alebo na iný obdobný úkon
vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí
byť odôvodnený.
(5) Ak na účely dokazovania treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala
na mieste činu, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie
vrátane odobratia daktyloskopických odtlačkov.
(6) O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť
a upozorniť ju na následky nevyhovenia výzve alebo príkazu na jej splnenie.
Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia
(1) Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom,
musí byť mŕtvola prehliadnutá a pitvaná. Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi prokurátor
alebo policajt uznesením. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom
prokurátora, ktorý súhlas vydá po prehliadke a pitve bez meškania.
(2) Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom,
môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor nariadiť uznesením exhumáciu
mŕtvoly; exhumáciu mŕtvoly možno nariadiť aj vtedy, ak je to potrebné na zabezpečenie
dôkazu odobratím vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny.
Vyšetrovací pokus
(1) Vyšetrovací pokus sa vykoná, ak majú byť pozorovaním vo vytvorených
alebo, obmieňaných podmienkach preverované alebo upresňované skutočnosti zistené
v trestnom konaní, prípadne ak majú byť zistené nové skutočnosti dôležité pre trestné
konanie.
(2) Vyšetrovací pokus sa nevykoná, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu
alebo osobu podozrivého, obvineného, poškodeného alebo svedka nevhodné alebo ak účel
vyšetrovacieho pokusu možno dosiahnuť inak.
(3) Ak je to vzhľadom na povahu veci a na skutočnosti, ktoré doteraz
vyšli v trestnom konaní najavo, potrebné, priberie sa k vyšetrovaciemu pokusu znalec.
Podľa potreby sa na vyšetrovacom pokuse zúčastní podozrivý, obvinený, poškodený a
svedok. Ich účasť sa na vyšetrovacom pokuse riadi zásadami platnými pre ich výsluch.
(4) K úkonom, ktoré súvisia s vyšetrovacím pokusom, nesmie byť obvinený,
podozrivý alebo svedok, ktorý má právo odoprieť výpoveď, žiadnym spôsobom donucovaný.
Previerka výpovede na mieste činu
(1) Previerka výpovede na mieste činu sa vykoná, ak je to potrebné na
doplnenie alebo overenie údajov dôležitých pre trestné konanie, ktoré sa vzťahujú
k tomuto miestu.
(2) Na postup pri previerke výpovede na mieste činu sa primerane použijú
ustanovenia o vyšetrovacom pokuse.
Rekonštrukcia
(1) Rekonštrukcia sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti,
za ktorých bol spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo
ak má byť preverená výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané
v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci.
(2) Na postup pri rekonštrukcii sa primerane použijú ustanovenia o vyšetrovacom
pokuse.
Hlasová skúška a hlasová vzorka
Ak je v trestnom konaní potrebné identifikovať hlas obvineného alebo
svedka, možno na účely preverenia hlasovej vzorky vykonať hlasovú skúšku. Za hlasovú
vzorku môže slúžiť aj zvukový záznam z výsluchu obvineného alebo svedka.
Piaty diel
Mlčanlivosť
Vyhlásenie o mlčanlivosti
Orgány činné v trestnom konaní a súd musia osobu, ktorá sa v priebehu
konania oboznamuje alebo jednorazovo oboznámila s utajovanými skutočnosťami, poučiť
o povinnostiach podľa osobitných predpisov a musia jej dať podpísať písomné vyhlásenie
o mlčanlivosti; vyhlásenie o mlčanlivosti je súčasťou spisu orgánu činného v trestnom
konaní alebo súdu. Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný bez meškania o
tejto skutočnosti informovať príslušný štátny orgán podľa osobitných predpisov.
SIEDMA HLAVA
ROZHODNUTIA
Spôsob rozhodovania
(1) Súd rozhoduje rozsudkom, trestným rozkazom alebo príkazom, kde to zákon
výslovne ustanovuje; v ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo
iné alebo ak rozhodnutie nemá technicko-organizačnú alebo operatívnu povahu, uznesením.
(2) Orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo
iné alebo ak rozhodnutie nemá technicko-organizačnú alebo operatívnu povahu, uznesením.
Príkazom rozhodujú, kde to zákon výslovne ustanovuje.
Prvý diel
Rozsudok
Obsah rozsudku
(1) Rozsudok po úvodných slovách „V mene Slovenskej republiky“ musí
obsahovať
a) označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, mená a priezviská sudcov a prísediacich,
ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili,
b) dátum a miesto vyhlásenia rozsudku,
c) výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili,
d) odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,
e) poučenie o opravnom prostriedku.
(2) Obžalovaný musí byť v rozsudku označený svojím menom a priezviskom,
dátumom a miestom narodenia a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to, aby
nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu pôsobnosti súdov
podľa § 16 ods. 2, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.
(3) Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod
obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a
to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta,
času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na
to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov
vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
V rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o
a)
náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnený,
b) ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí
konanom o odvolaní rozhodnuté.
(1) Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných
ustanovení, podľa ktorých bol trest uložený alebo podľa ktorých bolo od potrestania
upustené, a to prípadne s poukazom na prijatú záruku. Ak bol uložený trest odňatia
slobody, ktorého výkon možno podmienečne odložiť alebo podmienečne odložiť s probačným
dohľadom, musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad povolený,
a prípadne, na aké podmienky je viazaný. Ak bol uložený trest odňatia slobody na
doživotie alebo iný nepodmienečný trest odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať
výrok o spôsobe výkonu tohto trestu.
(2) Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku sa musí uviesť, o ktorý z dôvodov
uvedených v § 285 sa oslobodenie spod obžaloby opiera uvedením zákonného ustanovenia
a slovným vyjadrením tohto dôvodu.
Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na
základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie
v novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto
výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
V rozsudku, ktorým sa ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie
rozsudky, v ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o
súhrnnom treste.
(1) Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.
Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
(2) V odôvodnení rozsudku, ktorým sa schválila dohoda o vine a treste,
súd stručne uvedie najmä priebeh konania o dohode a jeho výsledok, odpovede obvineného
na otázky uvedené v § 333 ods. 3; ak je obvinený mladistvý a v čase konania nedovŕšil
osemnásty rok svojho veku, aj vyjadrenie jeho obhajcu a zákonného zástupcu.
Porada a hlasovanie o rozsudku
(1) Pri porade o rozsudku posúdi súd najmä, či
a) sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b) tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu a aká je jeho právna kvalifikácia,
c) tento skutok spáchal obžalovaný,
d) je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,
e) trestnosť skutku nezanikla,
f) prijíma ponúknutú záruku záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby,
g) má byť obžalovanému uložený trest a aký,
h) má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu a v akom rozsahu,
i) má byť uložené ochranné opatrenie a aké.
(2) Ak sa rozhoduje o rozsudku, ku ktorému strany dospeli dohodou o
vine a treste, okrem skutočností uvedených v odseku 1 posúdi tiež odpovede na otázky
podľa § 333 ods. 3.
(1) Na porade o hlasovaní nesmie byť okrem predsedu senátu, sudcov,
prísediacich a zapisovateľa, ktorí sa zúčastnili na hlavnom pojednávaní alebo verejnom
zasadnutí, ktoré rozsudku bezprostredne predchádzalo, prítomný nikto iný. So súhlasom
predsedu senátu sa na porade o hlasovaní môže zúčastniť aj náhradný sudca, náhradný
prísediaci a vyšší súdny úradník, ktorí však nehlasujú.
(2) O obsahu porady sú účastníci povinní zachovať mlčanlivosť.
(3) Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť,
pripočítavajú sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším
tak dlho, až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je pre obžalovaného
priaznivejšia, rozhodne sa o tom hlasovaním.
(4) Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej
otázke prehlasovaný. Pri hlasovaní o treste alebo o ochrannom opatrení, alebo o náhrade
škody sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali za oslobodenie spod obžaloby;
ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.
(5) Prísediaci a sudcovia hlasujú pred predsedom senátu. Prísediaci
a služobne mladší sudcovia hlasujú pred služobne staršími. Predseda senátu hlasuje
posledný.
(6) Odlišný názor sudcov a prísediacich, ktorí sa zúčastňujú na hlasovaní
o vine alebo treste alebo o ochrannom opatrení, alebo o náhrade škody, sa zapíše
do zápisnice o hlasovaní.
(7) O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica, ktorá musí byť bezprostredne
po jej podpísaní osobami, ktoré hlasovali, a zapisovateľom vložená do obálky, zalepená
a opatrená odtlačkom pečiatky a podpisom zapisovateľa.
Vyhlásenie rozsudku
(1) Rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne; vyhlasuje ho predseda senátu.
(2) Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene Slovenskej republiky“, úplné znenie
výroku tak, ako bol odhlasovaný, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom
prostriedku. Pri vyhlasovaní úvodných slov a výroku rozsudku prítomní povstanú.
(3) V poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom rozsudku môže podať odvolanie
oprávnená osoba a v akej lehote. Zároveň sa v ňom uvedie, že rozsudok možno napadnúť
odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
(4) Rozsudok sa vyhlási spravidla ihneď po skončení pojednávania, ktoré
rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie
odročiť, najviac však o tri pracovné dni.
Vyhotovenie rozsudku
(1) Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí
byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený.
(2) Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania
alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže
sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie. Ak ide
o mladistvého obvineného, takéto vyhlásenie treba vyžiadať aj od zákonného zástupcu
a zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(3) Rozsudok treba písomne vyhotoviť vo väzobných veciach najneskôr do
10 pracovných dní, v ostatných veciach do 30 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia;
ak ho zo závažných dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu môže povoliť
dlhšiu lehotu, najviac však dvojnásobok uvedených lehôt; o tomto súd upovedomí strany.
(4) Ak nemôže predseda senátu alebo sudca vyhlásený rozsudok písomne
vyhotoviť pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný
sudca.
(5) Vyhotovený rozsudok podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval.
Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania,
podpíše ho za neho iný člen senátu; dôvod treba na vyhotovení rozsudku poznamenať.
Doručenie rozsudku
(1) Rovnopis rozsudku sa doručí obžalovanému, prokurátorovi, poškodenému,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, zúčastnenej osobe, a to aj keď boli pri vyhlásení
rozsudku prítomní.
(2) Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa rovnopis
rozsudku aj jemu.
(3) U mladistvého obžalovaného sa rovnopis rozsudku doručí vždy aj orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi, s ktorým
obžalovaný žije spoločne v domácnosti.
(4) Ak má zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí
sa rovnopis rozsudku len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len
splnomocnencovi.
(5) Ak bola prijatá ponúknutá záruka, doručí sa rovnopis rozsudku aj
tomu, kto záruku ponúkol.
(6) Pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy sa doručí rovnopis rozsudku
aj osobe, do ktorej rúk je obžalovaný povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať
iného.
Oprava vyhotovenia rozsudku a jeho rovnopisu
(1) Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske
chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku a v jeho
rovnopisoch, tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol
vyhlásený. Opravu môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa.
(2) Rovnopis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol
doručený rovnopis rozsudku.
(3) Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
(4) Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa uznesenie o oprave stáva
súčasťou pôvodného rozsudku, čo sa uvedie pri vyznačení právoplatnosti uznesenia.
Účinky opravy
Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava rovnopisu rozsudku podstatne
dotkla obsahu niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe priamo
dotknutej opraveným výrokom lehota na odvolanie od doručenia rovnopisu uznesenia
o oprave a ak bola proti uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia
o sťažnosti. O tom treba osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.
Druhý diel
Uznesenie
Obsah uznesenia
(1) Uznesenie musí obsahovať
a) označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie
ide, mená a priezviská osôb, ktoré sa na rozhodnutí zúčastnili,
b) dátum a miesto rozhodnutia,
c) výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, a ak ide
o rozhodnutie vo veci samej, aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu,
d) odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,
e) poučenie o opravnom prostriedku.
(2) V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť
najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia
opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona
posudzoval dokázané skutočnosti.
(3) Ak sa po vyhlásení uznesenia obvinený alebo iná oprávnená osoba a
prokurátor vzdali sťažnosti alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní
od vyhlásenia uznesenia, môže sa vyhotoviť zjednodušené písomné uznesenie, ktoré
neobsahuje odôvodnenie; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o väzbe. Ak ide o mladistvého
obvineného, taký prejav je potrebný aj od zákonného zástupcu a zástupcu orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.
Vyhlásenie uznesenia
Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené
a) pri úkone vykonávanom
za účasti osoby, ktorej sa uznesenie dotýka,
b) na hlavnom pojednávaní,
c) na verejnom zasadnutí,
d) na neverejnom zasadnutí.
Vyhotovenie uznesenia
(1) Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upravuje priebeh konania
alebo spôsob vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje hlavné
pojednávanie alebo zasadnutie súdu.
(2) Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom
znení v zápisnici o úkone okrem prípadu, ak by bolo treba rovnopis takého uznesenia
doručovať niektorej osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno
mu doručiť rovnopis zápisnice.
Oznamovanie uznesenia
(1) Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe,
ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi.
Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie
oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia.
(2) Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca,
postačí, ak sa uznesenie vyhlási buď tejto osobe, alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi;
ak sa oznamuje uznesenie doručením rovnopisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi.
Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony alebo osobu, ktorej spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená a ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi
sa uznesenie jej zákonnému zástupcovi.
(3) Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na
právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti
ktorému môže podať sťažnosť, treba ho oznámiť obvinenému, jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní
v zdravotníckom ústave, treba uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť, oznámiť
obvinenému a jeho obhajcovi aj vtedy, ak obvinený nemá obmedzenú spôsobilosť na právne
úkony.
(4) Ak nebol zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately prítomný pri vyhlásení uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo
ktorým bolo trestné stíhanie zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí
sa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rovnopis tohto uznesenia,
ak v čase vyhlásenia uznesenia mladistvý obvinený nedovŕšil osemnásty rok svojho
veku.
(5) Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi,
osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo týka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie
podnet, vždy v rovnopise doručí.
(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú na prípad podľa § 47 ods.
3; ak najvyšší súd nezamietne návrh, uznesenie doručí generálnemu prokurátorovi,
ktorý zabezpečí, aby bolo uznesenie oznámené jeho zverejnením vhodným spôsobom.
Použitie ustanovení o rozsudku
Ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia prvého dielu tejto hlavy o rozsudku.
Tretí diel
Príkaz
Obsah príkazu
(1) Príkaz musí obsahovať
a) označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie
ide,
b) dátum a miesto rozhodnutia,
c) výrok príkazu s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d) skutok s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, ak z povahy veci nevyplýva
niečo iné.
(2) Písomné vyhotovenie príkazu musí obsahovať odôvodnenie vtedy, kde
to zákon výslovne ustanovuje.
(3) Proti príkazu opravný prostriedok nie je prípustný.
Použitie ustanovení o rozsudku
Ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na príkaz primerane
ustanovenia prvého dielu tejto hlavy o rozsudku.
Štvrtý diel
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku
(1) Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné,
aj vykonateľný, ak
a) zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie,
b) zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale
1. odvolanie v lehote podané nebolo,
2.
oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo
3.
podané odvolanie bolo zamietnuté.
(2) Odvolanie podané len poškodeným proti výroku o náhrade škody a odvolanie
podané len zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli
právoplatnosť a boli vykonané. Ani odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých
obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť
a bol vykonaný.
(3) Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, ale oprávnenou osobou
bola podaná žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti
rozhodnutia o tejto žiadosti.
Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia
(1) Uznesenie je právoplatné, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné,
aj vykonateľné, ak
a) zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,
b) zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, ale
1. sťažnosť v lehote
podaná nebola,
2. oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali
späť, alebo
3. podaná sťažnosť bola zamietnutá.
(2) Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť,
ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, ale nepriznáva jej odkladný účinok.
(3) Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len
niektorej z viacerých vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni
ani v prípade, že má odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť
a bolo vykonané v ostatných častiach, ak ich možno oddeliť.
(4) Ak bola lehota na podanie sťažnosti, ktorá má odkladný účinok, zmeškaná,
ale oprávnenou osobou bola podaná žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie
vykonať až do právoplatného rozhodnutia o tejto žiadosti.
ÔSMA HLAVA
SŤAŽNOSŤ A KONANIE O SŤAŽNOSTI
Prípustnosť a účinok sťažnosti
(1) Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
(2) Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia
o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť
len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci
v prvom stupni.
(3) Proti uzneseniu predsedu senátu odvolacieho súdu, ktorým uložil poriadkovú
pokutu, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri
tomto rozhodovaní má postavenie nadriadeného orgánu.
(4) Proti uzneseniu odvolacieho súdu o vzatí obvineného do väzby je prípustná
sťažnosť, o ktorej rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní má
postavenie nadriadeného orgánu.
(5) Proti uzneseniu generálneho prokurátora možno podať sťažnosť, iba ak
ide o uznesenie o zaistení majetku podľa § 191. O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd.
(6) Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.
Oprávnené osoby
(1) Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej
sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje;
proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného.
V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný
zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota
na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne.
(2) Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v
prospech obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.
Lehota a miesto na podanie
(1) Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do
troch pracovných dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam
podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva do skončenia
skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému
zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané
najneskoršie.
(2) Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota
na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota
vždy samostatne.
Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť
(1) Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
(2) Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o
nej nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
(3) Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo
za obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným
súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu
obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia,
že sťažnosť bola vzatá späť.
(4) Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie
orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu
predložená, orgán proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom
o tom rozhoduje predseda senátu.
Dôvody sťažnosti
(1) Uznesenie možno napadnúť pre
a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
(2) V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v
prvostupňovom konaní.
(3) Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť
zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného
do väzby.
Konanie pred orgánom, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje
(1) Orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť,
ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak ide
o uznesenie policajta, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo
na jeho pokyn, môže policajt sám sťažnosti vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom
prokurátora.
(2) Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula
a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie
a) policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom
konaní, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas
alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,
b) prokurátor alebo súd nadriadenému prokurátorovi alebo súdu,
c) vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník predsedovi senátu a v prípravnom konaní
sudcovi pre prípravné konanie, ktorí majú pri tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného
orgánu,
d) asistent prokurátora prokurátorovi, ktorý vykonáva alebo vykonával dozor nad zachovávaním
zákonnosti v prípravnom konaní a ktorý má pri tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného
prokurátora.
(3) Ak bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby,
sudca pre prípravné konanie bez meškania predloží vec nadriadenému súdu na rozhodnutie,
okrem uznesenia o nevzatí do väzby podľa § 403. Predloženie spisu zabezpečí sudca
pre prípravné konanie alebo na jeho žiadosť Policajný zbor najneskôr v nasledujúci
pracovný deň. Rovnako sa postupuje, ak podá sťažnosť obvinený proti uzneseniu o vzatí
do väzby v konaní podľa § 204 ods. 1 alebo bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o
väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhoduje podľa § 76 ods. 3 alebo
4.
Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiam o zaistení majetku
O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým prokurátor
a) zaistil majetok obvineného
na zaistenie nároku poškodeného podľa § 50 ods. 1,
b) zamietol návrh poškodeného na zaistenie jeho nároku podľa § 50 ods. 5,
c) zrušil alebo obmedzil zaistenie nároku poškodeného podľa § 51 ods. 1 a 2 alebo
vyňal veci zaistené na nárok poškodeného podľa § 51 ods. 2,
d) zaistil majetok obvineného podľa § 425 ods. 1,
rozhoduje sudca pre prípravné konanie súdu, ktorý je príslušný na konanie v prvom
stupni, a to spravidla do piatich pracovných dní od predloženia veci súdu.
Rozhodnutie nadriadeného orgánu
(1) Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
(2) Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej
z viacerých vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený
orgán len správnosť výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie
predchádzajúce preskúmavanej časti uznesenia.
(3) O sťažnosti podľa § 190 ods. 3 proti uzneseniu o nevzatí obvineného
do väzby, okrem uznesenia podľa § 403 rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí
a o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby na neverejnom zasadnutí
do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie. O sťažnosti proti uzneseniu
o prepustení zatknutého obvineného na slobodu rozhodne nadriadený súd na verejnom
zasadnutí, ktoré možno vždy konať aj bez prítomnosti obvineného, ak bol na toto verejné
zasadnutie riadne a včas predvolaný a bez prítomnosti obhajcu, ak bol o tomto verejnom
zasadnutí riadne a včas upovedomený; sudca pre prípravné konanie pri výsluchu zatknutého
obvineného vždy zistí adresu na doručovanie písomností.
(4) O sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺženie
lehoty väzby, rozhodne nadriadený súd najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá sa má
predĺžiť. O sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na
schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4 rozhodne nadriadený súd
najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní.
(5) Ak bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 403, rozhodne
sa o nej na neverejnom zasadnutí. Ak bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o povolení
obnovy konania podľa § 400 ods. 1, rozhodne sa o oboch sťažnostiach súčasne; v takom
prípade nadriadený súd nie je lehotou uvedenou v odseku 3 prvej vete viazaný. Ak
nadriadený súd zruší rozhodnutie podľa § 400 ods. 1 a sám obnovu konania nepovolí,
zruší rozhodnutie podľa § 403, a to aj v prípade, ak proti nemu nebola podaná sťažnosť.
(1) Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala
alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
(2) Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba
podala oneskorene len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo
dané pri oznámení uznesenia.
(1) Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie,
a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal
a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa §
72 ods. 1 písm. a), d) a f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe,
ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie
dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti
rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu
trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o
návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.
(2) Ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od
ostatných alebo ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia, obmedzí nadriadený orgán
svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.
(3) Ak nedostatok spočíva v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok
chýba alebo je neúplný, môže nadriadený orgán bez toho, aby vyslovil zrušenie napadnutého
uznesenia, buď ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť
smeruje, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(4) Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť,
aby vec bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení
senátu alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
(5) Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie,
je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený
orgán, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.
(6) Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí obvineného do väzby, ihneď nariadi,
aby ho dodal do miesta výkonu väzby útvar Policajného zboru, Vojenskej polície alebo
Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(1) Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie
v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.
(2) Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu
porušenia jeho práva na obhajobu a je to na prospech aj niektorému spoluobvinenému,
zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.
(3) Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj pre orgán, ktorému bola vec
prikázaná na nové prejednanie a rozhodnutie.
DRUHÁ ČASŤ
PREDSÚDNE KONANIE
PRVÁ HLAVA
POSTUP PRED ZAČATÍM TRESTNÉHO STÍHANIA
(1) Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor
a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom
oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. O prijatí trestného
oznámenia podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie,
ktoré musí obsahovať čas a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie
prijal, a základné skutočnosti trestného oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané
poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne na žiadosť poškodeného odpis
zápisnice o oznámení.
(2) Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí,
že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného
alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu
príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197
alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Prokurátor alebo
policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu
je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto
osoba má právo odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe, alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,
osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom
pomere, ktorých ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná
v prípadoch ustanovených v § 129. Túto osobu treba poučiť o následkoch krivého obvinenia.
Vypočúvaná osoba má právo na právnu pomoc advokáta. Na predvolanie a predvedenie
tejto osoby alebo oznamovateľa sa primerane použijú ustanovenia § 128.
(3) Fyzická osoba, ktorá má trvalé bydlisko v Slovenskej republike a bola
poškodená trestným činom spáchaným v inom členskom štáte Európskej únie, je oprávnená
podať trestné oznámenie príslušnému orgánu podľa tohto zákona, ak tak nemohla urobiť
v členskom štáte Európskej únie, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo ak ide
o zločin, ak tak urobiť nechcela.
(4) Prokurátor alebo prostredníctvom prokurátora policajt, ktorému bolo
trestné oznámenie podľa odseku 3 doručené a nie je príslušný vo veci konať, bez meškania
postúpi trestné oznámenie príslušnému orgánu toho členského štátu Európskej únie,
na ktorého území bol trestný čin spáchaný.
(1) Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa
odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec
a) odovzdá príslušnému orgánu na
prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,
b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie,
c) odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo
d) odmietne.
(2) Prokurátor alebo policajt pred začatím trestného stíhania uznesením
môže odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v
§ 215 ods. 2.
(3) Uznesenie podľa odseku 1 alebo 2 sa doručí oznamovateľovi a poškodenému.
Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Policajt doručí také
uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.
(1) Prokurátor po prijatí trestného oznámenia môže postupovať podľa § 197
ods. 1 alebo 2 alebo odovzdať trestné oznámenie policajtovi. O odovzdaní trestného
oznámenia policajtovi bez meškania písomne upovedomí oznamovateľa a poškodeného.
(2) Prokurátor preskúma postup policajta podľa § 197, ak ho o to požiada
oznamovateľ alebo poškodený najneskôr do 30 dní, a výsledok preskúmania im oznámi
bez meškania.
DRUHÁ HLAVA
PRÍPRAVNÉ KONANIE
Prvý diel
Začatie prípravného konania
Začatie trestného stíhania
(1) Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne
trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia,
ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo
z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného
úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí
trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné
stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného.
Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.
(2) Policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach
odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.
(3) Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku
s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný
čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia
Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.
(4) Trestné stíhanie sa začne vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného
úkonu alebo neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak ho vykonal nepríslušný policajt,
ak nebolo možné dosiahnuť, aby ho vykonal príslušný policajt, a najneskôr do troch
dní od jeho vykonania odovzdá vec príslušnému policajtovi spolu s uznesením o začatí
trestného stíhania.
(5) Policajt je oprávnený po začatí trestného stíhania vykonávať všetky
úkony podľa tohto zákona.
Druhý diel
Vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie
Rozsah vyšetrovania
(1) Vyšetrovanie sa vykonáva o zločinoch.
(2) Vyšetrovanie sa vykonáva aj o prečinoch, ak
a) je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na
pozorovaní v zdravotníckom ústave okrem prečinov spáchaných vo výkone väzby alebo
vo výkone trestu odňatia slobody,
b) ide o náhle úmrtie obvineného vo výkone väzby alebo odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody,
c) ide o trestné konanie proti právnickej osobe,
d) ide o trestné činy extrémizmu, alebo
e) to nariadi prokurátor.
(3) Ak je potrebné vykonať vyšetrovanie aspoň o jednom z trestných činov,
vykoná sa vyšetrovanie o všetkých trestných činoch toho istého obvineného aj proti
všetkým obvineným, ktorých trestné činy súvisia.
(4) Vyšetrovanie vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. a) až
c).
(5) Príslušnosť policajta podľa § 10 ods. 8 písm. a) až c), ktorý vykonáva
vyšetrovanie o zločine alebo prečine, sa nekončí, ak v priebehu vyšetrovania zistí,
že dôvody, pre ktoré bol príslušný vo veci konať, odpadli.
Spoločný postup vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní
(1) Policajt vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie spravidla
osobne. Úkony, ktorými sa začalo trestné stíhanie alebo ktoré boli vykonané po začatí
trestného stíhania nepríslušným policajtom, nie je potrebné opakovať, ak boli vykonané
podľa tohto zákona.
(2) Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak,
aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom
na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu.
(3) Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu
pre prípravné konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne
a je povinný ich vykonať v súlade so zákonom a včas.
(4) Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech
alebo v neprospech obvineného; pritom postupuje podľa odseku 3. Obvinený nesmie byť
nijakým spôsobom k výsluchu a k priznaniu nezákonne nútený. Odopretie výpovede sa
nesmie použiť ako dôkaz proti obvinenému.
(5) Spory o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní rozhoduje
príkazom s primeraným odôvodnením
a) ich najbližšie spoločne nadriadený orgán,
b) prokurátor vykonávajúci dozor podľa § 230, ak ide o spory o príslušnosť medzi
orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenými v § 10 ods. 8, ktoré sú v pôsobnosti
rôznych ministerstiev alebo medzi orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenými v §
10 ods. 8 písm. a) a b).
(6) O odňatí a prikázaní veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní
rozhoduje príkazom s primeraným odôvodnením
a) ich najbližšie spoločne nadriadený
orgán,
b) prokurátor vykonávajúci dozor podľa § 230, ak ide o odňatie a prikázanie veci
medzi orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenými v § 10 ods. 8, ktoré sú v pôsobnosti
rôznych ministerstiev alebo medzi orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenými v §
10 ods. 8 písm. a) a b).
Rozsah skráteného vyšetrovania
(1) Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o prečinoch, ak nejde o konanie
podľa § 200 ods. 2.
(2) Skrátené vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest
odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, vykonáva policajt uvedený
v § 10 ods. 8 písm. d) až h); o ostatných vykonáva skrátené vyšetrovanie policajt
uvedený v § 10 ods. 8 písm. a) a c). Skrátené vyšetrovanie o trestných činoch príslušníkov
ozbrojených bezpečnostných zborov vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. b);
policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. b) vykonáva aj skrátené vyšetrovanie o trestných
činoch colníkov. Skrátené vyšetrovanie o prečinoch proti životnému prostrediu vykonáva
policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. a).
(3) Príslušnosť policajta podľa § 10 ods. 8 písm. a) až c), ktorý vykonáva
skrátené vyšetrovanie o prečine, sa nekončí, ak v priebehu skráteného vyšetrovania
zistí, že odpadli dôvody, pre ktoré bol príslušný vo veci konať.
Postup pri skrátenom vyšetrovaní
(1) Pri skrátenom vyšetrovaní postupuje policajt podľa ustanovení
tohto zákona o vyšetrovaní s týmito odchýlkami:
a) výsluch svedka vykoná, ak ide
o neopakovateľný úkon, neodkladný úkon alebo ak ide o svedka, ktorý bol osobne prítomný
pri páchaní trestného činu; v ostatných prípadoch vyžiada iba vysvetlenie, o ktorom
spíše záznam,
b) vyhľadá a zabezpečí dôkazy, aby mohli byť vykonané v ďalšom konaní, o čom urobí
záznam,
c) skrátené vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.
(2) Ak sa skrátené vyšetrovanie neskončí do dvoch mesiacov od vznesenia
obvinenia, policajt prokurátorovi písomne oznámi, prečo nebolo možné skrátené vyšetrovanie
skončiť a aké úkony je potrebné ešte vykonať. Prokurátor môže policajtovi pokynom
zmeniť rozsah úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané, alebo vo veci nariadiť vyšetrovanie.
(1) Ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu so spisom osoba, ktorá bola
zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, bezprostredne po ňom, alebo
po tom, čo odpadla prekážka jej bezprostredného zadržania najviac do 24 hodín po
spáchaní prečinu a prokurátor ju neprepustí na slobodu, odovzdá ju najneskôr do 48
hodín od zadržania súdu, ktorému tiež podá obžalobu spolu so spisom. Ak prokurátor
zistí dôvody väzby, súčasne navrhne, aby bol obvinený vzatý do väzby.
(2) Ak prokurátor prepustí písomným a odôvodneným príkazom obvineného
uvedeného v odseku 1 na slobodu, môže vrátiť spis policajtovi s pokynom na doplnenie
skráteného vyšetrovania. Ak doplnenie skráteného vyšetrovania nie je potrebné, prokurátor
podá obžalobu, pokiaľ nerozhodne inak.
Dočasné odloženie vznesenia obvinenia
(1) Ak by vznesenie obvinenia podstatne sťažilo objasnenie korupcie,
trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu
spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej
vraždy alebo trestných činov terorizmu alebo zistenie páchateľa tohto trestného činu,
môže policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora na nevyhnutnú dobu dočasne odložiť
vznesenie obvinenia pre taký trestný čin, alebo pre iný trestný čin osobe, ktorá
sa významnou mierou podieľa na objasnení niektorého z týchto trestných činov alebo
na zistení páchateľa. Dočasne odložiť vznesenie obvinenia sa nesmie voči organizátorovi,
návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.
(2) O dočasnom odložení vznesenia obvinenia policajt vyhotoví záznam,
ktorého rovnopis do 48 hodín zašle prokurátorovi.
(3) Ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia, policajt
na pokyn prokurátora bez meškania vznesie obvinenie.
Vznesenie obvinenia
(1) Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností
po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala
určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď
oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným
súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti,
a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí
bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené
jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez
meškania.
(2) O začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia možno rozhodnúť
jedným uznesením, ktoré policajt oznámi bez meškania obvinenému a doručí ho najneskôr
do 48 hodín prokurátorovi. O tomto úkone upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Ak
bolo začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia oznámené vyhlásením uznesenia,
policajt je povinný vydať obvinenému jeho rovnopis.
(3) Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby,
voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných
okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom,
zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením
príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie
obvinenia.
(4) Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde
najavo skutočnosť, ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že obvinený spáchal ďalší skutok,
na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, vznesie policajt obvinenie
aj pre tento ďalší skutok. Ak pre tento skutok nebolo začaté trestné stíhanie, najskôr
sa rozhodne podľa § 199 ods. 1.
(5) Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde
najavo skutočnosť, ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že obvinený spáchal pred oznámením
uznesenia o vznesení obvinenia ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu,
na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, rozšíri uznesením policajt
obvinenie aj pre tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu. Ak pre
tento čiastkový útok nebolo začaté trestné stíhanie, nie je potrebné postupovať podľa
§ 199 ods. 1. O uznesení o rozšírení obvinenia policajt bez meškania upovedomí oznamovateľa
a poškodeného.
(6) Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde
najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo
aj ďalším trestným činom, ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný,
policajt obvineného na túto okolnosť písomne upozorní; upozornenie môže uviesť aj
v zápisnici. Rovnopis upozornenia alebo zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi.
(1) Ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, ktorej má byť vznesené
obvinenie, namiesto osobných údajov sa k uzneseniu o vznesení obvinenia priložia
jej daktyloskopické odtlačky, obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela, zvláštnych
telesných znameniach a uvedie sa aj jej prezývka alebo iné označenie a podrobný opis
osoby.
(2) Ak sa v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania zistí
totožnosť obvineného označeného podľa odseku 1 alebo ak v priebehu vyšetrovania vyjde
najavo, že údaje o totožnosti obvineného sú iné, ako je uvedené v uznesení o vznesení
obvinenia, policajt o tom upovedomí obvineného a zaznačí to v zápisnici. Rovnopis
zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvinený vo väzbe, aj súdu, ktorý
o väzbe rozhodol, ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva, a obhajcovi obvineného. Úkony,
ktoré boli vykonané po označení obvineného podľa odseku 1 alebo pred zistením jej
pravej totožnosti, nie je potrebné opakovať.
(1) Ak je obvineným sudca, vydať uznesenie o vznesení obvinenia môže
len prokurátor generálnej prokuratúry; uznesenie sa doručí najneskôr do 48 hodín
ministrovi spravodlivosti.
(2) O sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa odseku 1
rozhoduje generálny prokurátor.
Skončenie vyšetrovania a skráteného vyšetrovania
(1) Ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za
skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné
rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo
opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať
spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto
práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie
podľa § 204 ods.1, obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety
najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na doplnenie
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje
za potrebný.
(2) O úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľa odseku 1 vykoná
policajt záznam do spisu.
(1) Po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania policajt
predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie,
ak nerozhodne podľa § 214 ods. 2 alebo § 215 ods. 4. Návrh na podanie obžaloby musí
obsahovať zoznam vykonaných a navrhovaných dôkazov a odôvodnenie, prečo nevyhovel
návrhom na vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol predložené dôkazy. So spisom
predloží aj očíslované vecné dôkazy a ich zoznam, ak to ich povaha umožňuje.
(2) Vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je potrebné skončiť do
šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do štyroch mesiacov.
(3) Ak nie je vyšetrovanie skončené v lehotách uvedených v odseku 2,
policajt prokurátorovi písomne oznámi, prečo nebolo možné vyšetrovanie skončiť v
ustanovených lehotách, aké úkony treba ešte vykonať a aký čas bude ešte vyšetrovanie
pokračovať. Prokurátor môže policajtovi pokynom zmeniť rozsah úkonov, ktoré majú
byť ešte vykonané. Môže tiež určiť inú lehotu, akú má vyšetrovanie ešte trvať.
Žiadosť o preskúmanie postupu policajta
Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný
postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní
alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť.
Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
Tretí diel
Súhlas poškodeného
(1) Trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157
a 158, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 167, neposkytnutia pomoci podľa § 177
a 178, porušovania domovej slobody podľa § 194, ochrany súkromia v obydlí podľa §
194a, porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 a 197, krádeže podľa
§ 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215, neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a 217, neoprávneného zásahu do
práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218, neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty
podľa § 219, podvodu podľa § 221, podielnictva podľa § 231 a 232, úžery podľa § 235,
zatajenia veci podľa § 236, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa
§ 237 a 238, poškodzovania veriteľa podľa § 239, zvýhodňovania veriteľa podľa § 240,
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 a 246, poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči
informácií podľa § 247, porušovania autorského práva podľa § 283, krivého obvinenia
podľa § 345, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, ohovárania podľa § 373, poškodzovania
cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému
osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, ako aj pre
trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej
podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno začať a v už začatom trestnom
stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom
niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak takým činom bola spôsobená
smrť alebo poškodeným je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou
účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami.
(1) Poškodený oznámi prejav vôle podľa § 211 ods. 1 prokurátorovi alebo
policajtovi písomne alebo ústne do zápisnice.
(2) Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený výslovným vyhlásením vziať
kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
(3) Súhlas výslovne odopretý alebo vzatý späť možno znovu udeliť, iba
ak z okolností prípadu je zrejmé, že odopretie súhlasu alebo späťvzatie súhlasu bolo
vykonané v tiesni pod vplyvom vyhrážky, nátlaku, odkázanosti alebo podriadenosti.
(4) Ak je z okolností prípadu nesporné, že súhlas nebol daný alebo znovu
udelený iba preto, že poškodený je v tiesni, jemu vyhrážané, je pod nátlakom, v závislosti
alebo podriadenosti, má sa za to, že súhlas bol udelený.
(5) O prípustnosti znovuudelenia súhlasu alebo o stave podľa odseku 4
rozhodne ten orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná.
Štvrtý diel
Účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní
(1) Policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a
umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený
nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad,
že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti
alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.
(2) Obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých
výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno
odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca
klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí.
(3) Ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho
úkonu podľa odseku 2, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu
a druh úkonu okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu
nemožno zabezpečiť. O tomto postupe policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu.
(4) Ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajca nedostaví na nariadený
úkon, policajt vykoná tento úkon aj bez jeho účasti okrem výsluchu obvineného, ktorý
trvá na prítomnosti obhajcu.
(5) Ak sa obhajca zúčastní výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť
utajená podľa § 136 ods. 3, policajt vykoná potrebné opatrenia, aby skutočná totožnosť
svedka nebola zistená.
Piaty diel
Rozhodnutia v prípravnom konaní
Postúpenie veci
(1) Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok,
ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný
v disciplinárnom konaní.
(2) Policajt postúpi vec inému orgánu, iba ak vo veci nebolo vznesené
obvinenie.
(3) Uznesenie o postúpení veci sa doručuje obvinenému a poškodenému a
ak oznamovateľ nie je poškodeným, aj oznamovateľovi; uznesenie policajta sa najneskôr
do 48 hodín doručí aj prokurátorovi.
(4) Proti uzneseniu podľa odseku 1 môže obvinený, poškodený a oznamovateľ
podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Zastavenie trestného stíhania
(1) Prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak
a) je nepochybné, že sa
nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,
b) nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,
c) je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený,
d) je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9,
e) obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
f) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol
takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť
alebo ovládať svoje konanie,
g) sa schváli zmier medzi obvineným a poškodeným, alebo
h) zanikla trestnosť činu.
(2) Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak
a) je trest, ku ktorému
môže trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému
pre iný čin už právoplatne uložený, alebo
b) o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom
alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom delikte, cudzozemským
súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku
alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce,
c) o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny bolo právoplatne rozhodnuté
cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom
čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať
za dostačujúce,
d) ide o skutok, ktorý je prečinom a ktorý spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti
s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin sexuálneho
zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie.
(3) Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie proti obvinenému, ktorý
sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou
alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo
usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého
trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného pre taký trestný
čin alebo pre iný trestný čin; zastaviť trestné stíhanie nie je možné voči organizátorovi,
návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal.
(4) Zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je oprávnený aj policajt,
ak nebolo vznesené obvinenie.
(5) Uznesenie o zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému,
poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným; uznesenie policajta sa
najneskôr do 48 hodín doručí aj prokurátorovi.
(6) Obvinený, poškodený a oznamovateľ môžu proti uzneseniu o zastavení
trestného stíhania okrem dôvodu podľa odseku 1 písm. g) a obvinený aj podľa odseku
3 podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(7) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené podľa odseku 2 písm. a),
sa pokračuje, ak obvinený vyhlási do troch dní od doručenia uznesenia, že na prejednaní
veci trvá. O tom je potrebné obvineného poučiť.
(8) zrušený od 1.9.2014.
Podmienečné zastavenie trestného stíhania
(1) V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného
po vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu
podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý
je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané
slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel
dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti
prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.
(2) V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí
obvinenému skúšobná doba na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou
uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
(3) Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o náhrade škody,
sa v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehu
skúšobnej doby uhradil.
(4) Obvinenému možno tiež podľa odseku 2 uložiť, aby v skúšobnej dobe
dodržiaval primerané obmedzenia a povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny
život alebo aby sa zdržal činnosti, ktorá viedla k spáchaniu prečinu. Obvinený, ktorému
boli uložené primerané obmedzenia a povinnosti podľa predchádzajúcej vety, je povinný
podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená. Nariadiť
kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného
predpisu.
(5) Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje
obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným; obvinený,
poškodený a oznamovateľ môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Ak bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie za trestný čin spáchaný v súvislosti
s účasťou na verejnom podujatí a ak obvinenému bolo súčasne uložené obmedzenie podľa
§ 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona vzťahujúce sa na športové podujatie, prokurátor
o uložení tohto obmedzenia upovedomí správcu informačného systému o bezpečnosti na
športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu informácii podľa osobitného
zákona. Ak bola uznesením uložená obvinenému povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. k)
Trestného zákona, prokurátor zašle uznesenie určenému útvaru Policajného zboru.
(6) Podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je možné, ak
a)
trestným činom bola spôsobená smrť osoby,
b) je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo
c) je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému
činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci
ich zodpovednosti.
(1) Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, splnil
povinnosť nahradiť spôsobenú škodu a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam a povinnostiam,
prokurátor rozhodne, že sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne, a to aj počas skúšobnej
doby, že sa v trestnom stíhaní pokračuje. O osvedčení alebo o pokračovaní v trestnom
stíhaní vydá uznesenie.
(2) Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby nebolo vydané rozhodnutie
podľa odseku 1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.
(3) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje obvinenému a poškodenému;
obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4) Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinený osvedčil, alebo
uplynutím lehoty podľa odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania podľa
§ 9 ods. 1 písm. e).
Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného
(1) Prokurátor môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie obvineného,
ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou
skupinou alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu, alebo na zistení
alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení
takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného pre taký trestný
čin alebo pre iný trestný čin; podmienečne zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči
organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení
sa podieľal.
(2) V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí
obvinenému skúšobná doba na dva roky až desať rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou
uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Obvinenému sa v uznesení uloží,
aby v skúšobnej dobe plnil podmienky uvedené v odseku 1.
(3) Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje
obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným; obvinený,
poškodený a oznamovateľ môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(1) Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby splnil podmienku podľa §
218 ods. 1, prokurátor rozhodne, že sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne, a to aj
počas skúšobnej lehoty, že sa v trestnom stíhaní pokračuje. O osvedčení alebo pokračovaní
v trestnom stíhaní vydá uznesenie.
(2) Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby nebolo vydané rozhodnutie
podľa odseku 1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.
(3) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje obvinenému a poškodenému;
obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4) Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinený osvedčil, alebo
uplynutím doby podľa odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania podľa
§ 9 ods. 1 písm. e).
Zmier
(1) V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného
a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti
o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu
škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú
ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona,
a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu
a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom
dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery
považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
(2) Schváliť zmier podľa odseku 1 nemožno, ak
a) trestným činom bola
spôsobená smrť osoby,
b) je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo
c) je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému
činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci
ich zodpovednosti.
(1) Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, pred rozhodnutím o schválení
zmieru prokurátor vypočuje obvineného a poškodeného, najmä na spôsob a okolnosti
uzavretia zmieru, či zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením
zmieru; výsluchom obvineného zistí, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý
dôsledkov schválenia zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí byť vyhlásenie, že
spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.
(2) Pred výsluchom treba obvineného a poškodeného poučiť o ich právach
a o podstate zmieru.
Ak je poškodeným právnická osoba, možno namiesto výsluchu štatutárneho
zástupcu alebo inej osoby oprávnenej konať v jej mene, zabezpečiť písomné vyhlásenie
právnickej osoby k okolnostiam uvedeným v § 220 ods. 1.
Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí
obsahovať opis skutku, ktorého sa týka zmier, jeho právne posúdenie, obsah zmieru
zahrňujúci výšku nahradenej škody alebo škody, k náhrade ktorej sa obvinený zaviazal,
alebo iné opatrenia na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom, peňažnú sumu podľa
§ 220 ods. 1 písm. c) a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého
sa zmier týka.
Zrušený od 1.1.2018
Práva poškodeného podľa § 220 neprislúchajú tomu, na koho prešiel nárok
na náhradu škody; to neplatí, ak ide o dedičov poškodeného.
Ak prokurátor zmier neschválil, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie
podľa § 220 ods. 1, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je možné v ďalšom
konaní prihliadnuť na toto vyhlásenie ako na dôkaz.
(1) Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým prokurátor schválil
zmier, zabezpečí, aby peňažná suma podľa § 220 ods. 1 písm. c) bola poukázaná ministerstvu.
(2) Ak prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zároveň zabezpečí,
aby peňažná suma zložená na ochranu a podporu obetí trestných činov bola vrátená
obvinenému.
Prerušenie trestného stíhania
(1) Policajt preruší trestné stíhanie, ak sa nezistili skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
(2) Policajt preruší trestné stíhanie, ak
a) nemožno pre neprítomnosť
obvineného alebo svedka vec náležite objasniť,
b) nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,
c) obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný
chápať zmysel trestného stíhania,
d) sa navrhuje odovzdanie trestného stíhania do cudziny alebo obvinený je vydaný
do cudziny alebo vyhostený,
e) ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu
alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo
veci samej, alebo
f) obvinený je dočasne odovzdaný na vykonanie úkonov do cudziny.
(3) Policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môže prerušiť trestné
stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného
činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného
organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraždy
alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto
trestného činu, a to pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; prerušiť trestné
stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného
činu, na ktorého objasnení sa podieľa.
(4) Prokurátor preruší trestné stíhanie, ak podal návrh na začatie
konania o otázke, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
(5) Ak pominie dôvod na prerušenie, prokurátor alebo policajt o pokračovaní
v trestnom stíhaní rozhodne uznesením.
(6) Uznesenie podľa odsekov 1 až 5 sa doručuje obvinenému, poškodenému
a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným; obvinený, poškodený a oznamovateľ
majú právo proti nemu podať sťažnosť. Uznesenie policajta sa doručuje najneskôr do
48 hodín prokurátorovi.
(7) Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetky úkony potrebné
na zabezpečenie vykonania trestného stíhania a dosiahnutia jeho účelu.
Po prerušení trestného stíhania možno vykonávať len úkony podľa štvrtej,
piatej a šiestej hlavy prvej časti tohto zákona na účely zistenia, či nepominul dôvod
prerušenia, alebo zaistenia osoby obvineného.
TRETIA HLAVA
DOZOR A ÚKONY PROKURÁTORA
Prvý diel
Dozor prokurátora
(1) Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
(2) Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený
a) dávať záväzné
pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov
a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu,
b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo
veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal
trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,
c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo
aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek
veci; pritom postupuje podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora
je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,
d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania
s pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného
a poškodeného,
e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť
vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného
stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie
policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej
osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu
policajta,
f) odňať vec policajtovi a urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi
alebo policajtom,
g) nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v § 202 konalo vyšetrovanie,
h) urobiť opatrenie, aby skrátené vyšetrovanie vykonal policajt uvedený v § 10 ods.
8 písm. a) alebo písm. c),
i) urobiť opatrenie, aby vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie trestného činu
príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vykonal policajt uvedený v § 10 ods.
8 písm. a), pričom pred urobením opatrenia si prokurátor vyžiada stanovisko riaditeľa
Úradu inšpekčnej služby; rovnako je prokurátor oprávnený postupovať aj pri vyšetrovaní
alebo skrátenom vyšetrovaní trestného činu colníka.
(3) Prokurátor v prípadoch ustanovených v odseku 2 písm. a), d), f) až
i) rozhoduje opatrením a v prípade ustanovenom v odseku 2 písm. e) rozhoduje uznesením,
ktoré sa doručuje obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným.
Druhý diel
Úkony prokurátora
Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní
a) podať obžalobu,
b) uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste a podať návrh súdu na jej schválenie,
c) postúpiť vec podľa § 214 ods. 1,
d) prerušiť trestné stíhanie podľa § 228 ods. 4,
e) zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. c), e), f) a g) a ods. 2 a
3 alebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie podľa § 216 ods. 1, alebo podmienečne
zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1,
f) schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie podľa § 220 ods. 1,
g) nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa
toto zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie,
h) vykonať zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody, zrušiť toto zaistenie,
a to aj čiastočne, alebo vec z neho vyňať,
i) nariadiť exhumáciu mŕtvoly,
j) vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby
osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej
republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu,
k) navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie doby trvania väzby,
l) navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,
m) vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny, ak tento zákon neustanovuje
inak,
n) navrhnúť súdu, na základe žiadosti príslušného cudzieho orgánu, predbežné zaistenie
majetku patriaceho osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie alebo
časti tohto majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky.
Konanie o dohode o vine a treste
(1) Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne
odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu
skutku priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania, môže prokurátor
začať konanie o dohode o vine a treste na podnet obvineného alebo aj bez takého podnetu.
(2) Na konanie o dohode o vine a treste prokurátor predvolá obvineného
a poškodeného, ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody; o čase a mieste
konania upovedomí obhajcu obvineného a poškodeného, ktorý si riadne a včas uplatnil
nárok na náhradu škody. Ak je obvinený v čase konania mladistvý, postupuje sa primerane
aj podľa ustanovenia § 340, dohodu však nemožno uzavrieť, ak s ňou nesúhlasí zákonný
zástupca mladistvého alebo jeho obhajca.
(3) V rámci konania o dohode o vine a treste je prokurátor povinný
dbať na záujem poškodeného na dohode na náhradu škody. Ak je poškodený prítomný na
konaní o dohode o vine a treste, vyjadrí sa najmä k rozsahu a spôsobu náhrady škody.
Dohodu o vine a treste možno uzavrieť aj bez prítomnosti poškodeného, ktorý sa na
konanie o dohode o vine a treste napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia
nedostavil. V takomto prípade môže prokurátor za poškodeného dohodnúť s obvineným
rozsah a spôsob náhrady škody až do výšky uplatneného nároku na náhradu škody.
(4) Ak došlo k dohode o vine, treste a ďalších výrokoch, prokurátor
podá na súd v rozsahu dohody návrh na schválenie dohody o vine a treste; dohodou
o treste sa rozumie aj dohoda o upustení od potrestania a ak ide o mladistvého, aj
podmienečné upustenie od potrestania vrátane výchovných opatrení, ak sú zákonné dôvody
na ich uloženie. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor na túto skutočnosť
v návrhu na schválenie dohody o vine a treste upozorní súd a navrhne, aby súd poškodeného
odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie.
(5) Ak v rámci konania o dohode o vine a treste obvinený uzná vinu
zo spáchania stíhaného skutku v celom rozsahu, ale nedôjde k dohode o treste, prokurátor
podá obžalobu, v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu,
uznanie viny a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste a
ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
(6) Ak v rámci konania o dohode obvinený uzná vinu len sčasti, podá
prokurátor obžalobu, v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu
a uznanie viny v tomto rozsahu, ako aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu, ktorý obvinený
nepriznal, a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie v rozsahu, v ktorom obvinený
spáchanie skutku nepriznal, a v ďalšom potrebnom rozsahu a aby rozhodol o vine, treste
a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
(7) Ak nedošlo k dohode o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom
dohľade alebo zhabaní veci, postupuje prokurátor podľa § 236 ods. 1.
(8) Dohoda o vine a treste obsahuje
a) označenie účastníkov dohody, dátum, miesto a čas jej spísania,
b) opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností,
za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, právnu
kvalifikáciu trestného činu, ktorý bol skutkom spáchaný, a to aj s uvedením príslušného
ustanovenia Trestného zákona; pri popise skutku dbá prokurátor na to, aby nebola
porušená zásada podľa § 2 ods. 4 vo vzťahu k osobám, ktoré sa na dohode nezúčastňujú,
c) druh, výmeru a spôsob výkonu trestu,
d) rozsah a spôsob náhrady škody, ak bola činom spôsobená, a
e) ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho uloženie.
(9) Dohodu o vine a treste podpíšu na znak súhlasu prokurátor, obvinený,
obhajca a poškodený, ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania.
(10) Ak nedôjde k dohode o vine a treste, prokurátor o tom vykoná záznam
do spisu.
(1) Ak osoby uvedené v § 232 ods. 2 uzavreli dohodu o vine a treste,
prípadne o ďalších výrokoch, prokurátor podá súdu návrh na schválenie tejto dohody.
(2) Návrh podľa odseku 1 obsahuje
a) označenie osôb uvedených v §
232 ods. 2, dátum a miesto spísania návrhu,
b) návrh dohodnutého rozsudku primerane podľa § 163 ods. 1 písm. c) a e) a ods. 2
a 3 a § 164.
(3) Prokurátor s návrhom podľa odseku 1 predkladá súdu dohodu o vine
a treste, celý spisový materiál, jeho prílohy a zoznam vecných dôkazov.
Obžaloba
(1) Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne
odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu,
pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. O podaní obžaloby, ak nejde
o konanie podľa § 204 ods. 1, upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a poškodeného
a ak je obvinený vo väzbe, aj ústav na výkon väzby.
(2) Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie.
Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval
policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného
a zistí, či so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené
vyšetrovanie. Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne
ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala.
(3) Spis obžaloby obsahuje najmä rozhodnutia orgánov prípravného konania
o úkonoch, zápisnicu o výsluchu obvineného, poškodeného, svedka a všetky dôkazy týkajúce
sa veci.
(4) Po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť
dôkaz, ktorý potrebuje vykonať v konaní pred súdom.
Náležitosti obžaloby
Obžaloba musí obsahovať
a) označenie prokurátora, dátum a miesto
spísania obžaloby,
b) meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, bydlisko, prípadne
iné údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o osobu podliehajúcu
pôsobnosti súdov podľa § 16 ods. 2, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar, ktorého
je alebo bol príslušníkom,
c) obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný,
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností,
ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené
použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením
zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie
Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú
sadzbu,
d) ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje
opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu
obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor
spravoval,
e) dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní, a zoznam vecných
dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami, a
f) návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak sú na to splnené zákonné podmienky.
(1) Ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh na uloženie ochranného
opatrenia podľa § 235 písm. f) samostatne.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa postupuje u zúčastnenej osoby, ak prokurátor
podal návrh na konanie o dohode o vine a treste.
TRETIA ČASŤ
SÚDNE KONANIE
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
(1) Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby alebo
návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.
(2) Pri podaní a zastupovaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste
sa prokurátor spravuje zákonom a vnútorným presvedčením založeným na uvážení všetkých
dôkazov a okolností prípadu.
(3) O obžalobe alebo o návrhu na dohodu o vine a treste koná a vo veci
rozhoduje
a) sudca pre prípravné konanie, ak ide o skrátené vyšetrovanie podľa §
204; pritom má rovnaké práva a povinnosti ako samosudca,
b) samosudca o prečinoch a zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinov, za ktoré
zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej
dvanásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak,
c) predseda senátu alebo senát v ostatných prípadoch.
(1) Podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine a treste predseda senátu
najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad,
najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom
zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať.
(2) Po podaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste súd rozhoduje
samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním a je povinný, nečakajúc na ďalšie
návrhy, urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia upravené týmto zákonom, ktoré sú potrebné
na skončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia.
(3) Ak to okolnosti umožňujú, môže byť vec skončená len vo vzťahu k niektorému
zo spoluobvinených samostatne; tým nie je porušená zásada podľa § 2 ods. 7 vo vzťahu
k ostatným obvineným. Súd pri tom dbá na to, aby nebola narušená zásada podľa § 2
ods. 4 vo vzťahu k ostatným obvineným alebo k osobám účastným na skutku.
(4) Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene
a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1,
§ 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods.
3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by
bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.
Späťvzatie obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste a ustúpenie od
obžaloby
(1) Prokurátor môže vziať späť obžalobu až do začatia hlavného pojednávania
a návrh na dohodu o vine a treste do začatia verejného zasadania nariadeného na jeho
prejednanie; vec sa tým vracia do stavu prípravného konania. Predseda senátu uznesením
vezme na vedomie späťvzatie obžaloby alebo späťvzatie návrhu prokurátora na dohodu
o vine a treste.
(2) Ak prokurátor na hlavnom pojednávaní oznámi, že ustupuje od obžaloby
v celom rozsahu alebo pre niektorý zo skutkov uvedených v obžalobe, súd obžalovaného
oslobodí v celom rozsahu alebo pre niektorý zo skutkov uvedený v obžalobe.
Doručenie obžaloby
(1) Po doručení obžaloby súd bez meškania nariadi doručiť rovnopis obžaloby
a) obvinému a jeho obhajcovi,
b) poškodenému,
c) zúčastnenej osobe,
d) zákonnému zástupcovi obvineného, ak ten nie je spôsobilý na právne úkony alebo
ak jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
e) zástupcovi záujmového združenia občanov, ak bolo kladne rozhodnuté o jeho účasti
na hlavnom pojednávaní,
f) pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy osobe, do ktorej rúk je obvinený
povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
(2) Ak má obžalovaný viacerých obhajcov, doručí sa rovnopis obžaloby tomu
z nich, koho si určili na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov,
doručí sa obžaloba každému z nich. Ak má poškodený alebo zúčastnená osoba zákonného
zástupcu alebo splnomocnenca, doručí sa rovnopis obžaloby len zákonnému zástupcovi
alebo splnomocnencovi.
(3) Spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 doručí výzva,
aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov.
Vo výzve sa zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Obvinený sa upozorní
aj na to, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť
súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu;
to neplatí, ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v čase doručenia výzvy
známa.
(4) V návrhu na vykonanie dôkazov podľa odseku 3 treba uviesť okolnosti,
ktoré sa majú nimi objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré
má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možno na hlavnom pojednávaní
vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť
jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba
uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla
odmietne.
(5) Svedkov a znalcov, ktorých navrhuje obvinený alebo prokurátor vypočuť
na hlavnom pojednávaní, treba prokurátorovi alebo obvinenému oznámiť najneskôr tri
pracovné dni pred hlavným pojednávaním, pokiaľ tieto skutočnosti neboli oznámené
v obžalobe alebo pri predbežnom prejednaní obžaloby. Bez zachovania uvedenej lehoty
ich na hlavnom pojednávaní možno vypočuť, len ak prokurátor a obvinený s tým súhlasia.
DRUHÁ HLAVA
PRESKÚMANIE A PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE OBŽALOBY
Preskúmanie obžaloby
(1) Obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť
závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou
trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu
spisu
a) postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b) postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods.
1,
c) trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods.
1,
d) trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 228 ods.
2 alebo 3 alebo § 283 ods.5,
e) môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215
ods. 2 a 3,
f) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné
chyby, najmä porušenie práva na obhajobu,
g) trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 216 ods. 1,
h) môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného
podľa § 218 ods. 1,
i) rozhodne o účasti záujmového združenia občanov v konaní pred súdom,
j) vydá trestný rozkaz,
k) postúpi vec senátu,
l) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania.
(2) Ak samosudca dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby,
pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako
ho posudzuje obžaloba, oboznámi s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis
obžaloby a prokurátora.
(3) Samosudca preruší trestné stíhanie, ak požiada Súdny dvor Európskej
únie o vydanie predbežného rozhodnutia.
(4) Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 písm. a) až h) môže prokurátor
a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný
účinok.
(5) Ak je to potrebné na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2, môže samosudca
vyslúchnuť obvineného aj poškodeného a zadovážiť aj ďalšie potrebné vysvetlenia.
(6) Ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie veci zmierom
alebo z obsahu spisu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie o zmieri,
schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie; pritom postupuje podľa § 220 až 227.
(7) Proti rozhodnutiu podľa odseku 6 môže prokurátor podať sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Zrušený od 1.2.2009
Predbežné prejednanie obžaloby
(1) Obžalobu podanú na súde pre zločin s dolnou hranicou trestnej sadzby
najmenej dvanásť rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu
posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť
hlavné pojednávanie.
(2) Predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy, ak má
za to, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) alebo ak
skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať
podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba.
(3) Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na verejnom zasadnutí; aj na
neverejnom zasadnutí sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza do úvahy
rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).
(4) Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd preskúma obžalobu a zákonnosť
dôkazného materiálu; predseda senátu alebo ním poverený člen senátu z tohto hľadiska
podá správu, pričom sa zameria na otázky, ktoré treba riešiť.
(5) Pri predbežnom prejednaní obžaloby môže súd vypočuť obvineného aj poškodeného
a zadovážiť aj ďalšie potrebné vysvetlenia. Súd zároveň zistí, či prokurátor a obvinený
nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste; ak sa prokurátor a obvinený vyjadria, že
chcú konať o dohode o vine a treste, postupuje podľa § 244 ods. 1 písm. g), len ak
to navrhne prokurátor. Inak súd verejné zasadnutie na potrebný čas preruší a umožní
prokurátorovi a obvinenému uzavrieť dohodu o vine a treste; prokurátor v takom prípade
postupuje primerane podľa § 232 a 233. Ak dôjde k dohode o vine a treste, súd postupuje
primerane podľa § 331, 333 a 334; ak mieni prejednať návrh dohody o vine a treste,
pokračuje vo verejnom zasadnutí. Ak k dohode o vine a treste nedôjde alebo súd návrh
dohody o vine a treste odmietne, alebo dohodu o vine a treste v navrhnutom rozsahu
neschváli, alebo ak obvinený odpovedal na niektorú otázku "nie", pokračuje súd vo
verejnom zasadnutí na podklade pôvodnej obžaloby.
Rozhodnutie pri predbežnom prejednaní obžaloby
(1) Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd
a) postúpi vec príslušnému
súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b) postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1,
c) trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1,
d) trestné stíhanie môže zastaviť, aj ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 alebo
3,
e) trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 228 ods. 2 alebo 3 alebo
§ 283 ods. 5,
f) môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa §
218 ods. 1,
g) vráti vec prokurátorovi na konanie podľa § 232 a § 233, ak sú splnené podmienky
uvedené v § 243 ods. 5 druhá veta,
h) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby,
najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby,
i) postúpi vec samosudcovi,
j) rozhodne o účasti zástupcu záujmového združenia občanov,
k) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania, ktoré
oznámi osobám, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby.
(2) Ak súd dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri
správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje
obžaloba, oboznámi s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby
a prokurátora, a vyzve obvineného a prokurátora, aby písomne oznámili súdu a sebe
navzájom návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré dosiaľ nenavrhli. Zároveň ich upozorní
na ustanovenie § 252 ods. 2 až 5.
(3) Proti uzneseniam podľa odseku 1 písm. a) až h) môžu prokurátor aj obvinený
podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
(4) Predseda senátu preruší trestné stíhanie, ak požiada Súdny dvor Európskej
únie o vydanie predbežného rozhodnutia.
(5) zrušený od 1.2.2009.
Nové preskúmanie alebo predbežné prejednanie obžaloby
(1) Ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá bola odmietnutá, opäť pre
podanie obžaloby, tá sa za podmienok uvedených v § 241 znovu preskúma alebo za podmienok
§ 243 znovu predbežne prejedná.
(2) Za podmienok uvedených v § 241 alebo § 243 sa obžaloba znovu preskúma
alebo predbežne prejedná aj na súde, ktorému bola vec postúpená podľa § 241 ods.
1 písm. a) alebo § 244 ods. 1 písm. a).
TRETIA HLAVA
HLAVNÉ POJEDNÁVANIE
Prvý diel
Príprava hlavného pojednávania
Náhradný sudca
(1) Ak možno dôvodne predpokladať, že hlavné pojednávanie bude trvať
dlhší čas alebo ak sa navrhuje výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka
alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a ak sa počíta s využitím videokonferenčného
zariadenia, zariadi predseda súdu na návrh predsedu senátu, aby sa na hlavnom pojednávaní
zúčastnili jeden alebo dvaja náhradní sudcovia alebo prísediaci.
(2) Náhradný sudca alebo prísediaci má postavenie člena senátu. Hlasovania
sa však zúčastní len v tom prípade, ak do konania nastúpil namiesto sudcu alebo prísediaceho,
ktorému v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní zabránila nejaká prekážka. Sudca alebo
prísediaci, za ktorého nastúpil náhradný sudca alebo prísediaci, sa hlavného pojednávania
už ďalej nezúčastňuje.
(3) Ak sa vykonáva výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka
alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená s využitím videokonferenčného zariadenia
mimo pojednávacej siene, zúčastní sa ho náhradný sudca.
Nariadenie hlavného pojednávania
(1) Termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný
od doručenia predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspoň
päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom a tiež vtedy, ak
obžalovaný odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo požiadal, aby sa hlavné pojednávanie
konalo v jeho neprítomnosti. U ostatných osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú
alebo o ňom upovedomujú, treba spravidla zachovať aspoň trojdňovú lehotu. Ak sa pri
skrátenom vyšetrovaní postupovalo podľa § 204, lehoty uvedené v tomto ustanovení
sa nepoužijú.
(2) O hlavnom pojednávaní sa upovedomí aj zákonný zástupca, poškodený
a zúčastnená osoba. Ak má zúčastnená osoba alebo poškodený splnomocnenca, upovedomí
sa o hlavnom pojednávaní len splnomocnenec. Ak má obžalovaný viac obhajcov, na ich
upovedomenie o hlavnom pojednávaní sa použije primerane ustanovenie § 44 ods. 8.
(3) Poškodeného treba v upovedomení upozorniť, že ak sa na hlavné pojednávanie
nedostaví, bude sa o jeho nároku na náhradu škody rozhodovať na podklade jeho návrhov
obsiahnutých v spise.
(4) Ak súd pripustil účasť zástupcu záujmového združenia občanov na
hlavnom pojednávaní, upovedomí sa o hlavnom pojednávaní tiež záujmové združenie občanov,
ktoré ho vyslalo.
(5) Pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu všetky
opatrenia potrebné na zabezpečenie jeho riadneho priebehu a na to, aby vec bolo možné
prejednať a rozhodnúť bez jeho odročenia. Ak je to odôvodnené prejednávanou vecou,
predseda senátu vykoná nevyhnutné opatrenia, aby v budove súdu pred hlavným pojednávaním
nedošlo ku kontaktu obžalovaného s poškodeným vrátane rodinných príslušníkov obete
podľa osobitného zákona, svedkom a znalcom.
(6) Ak je zrejmé, že sa na hlavnom pojednávaní prejednajú utajované
skutočnosti, predseda senátu je povinný najneskôr po otvorení hlavného pojednávania
sudcov, prísediacich a ostatné osoby, ktoré sa zúčastnia na konaní a oboznámia sa
s utajovanými skutočnosťami, poučiť o zásadách utajenia, ako aj o právnych následkoch
ich porušenia; o poučení treba urobiť záznam do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
(1) Hlavné pojednávanie sa koná spravidla v sídle súdu a v jeho úradných
miestnostiach. Ak je to vhodné a účelné, hlavné pojednávanie sa môže konať priamo
a bezodkladne na mieste, kde bol spáchaný prečin, s uplatnením skráteného vyšetrovania
( § 203, § 204 tohto zákona). Tento postup možno uplatniť iba v prípade, keď nie
sú dané podmienky povinnej obhajoby podľa § 37 Trestného poriadku.
(2) V záujme zabezpečenia ochrany osôb, ktoré sa zúčastnia konania,
alebo ak to vyžadujú iné okolnosti prípadu, možno nariadiť vykonanie hlavného pojednávania
aj mimo sídla súdu a jeho úradných miestností, ale spravidla v rámci územného obvodu
súdu.
(3) Ak sa hlavné pojednávanie má vykonať v iných než úradných miestnostiach
súdu, treba osobám, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo sa o jeho
konaní upovedomujú, oznámiť údaje o mieste konania v potrebnom rozsahu v predvolaní
alebo upovedomení a prípadne vykonať aj ďalšie nevyhnutné opatrenia, aby sa ho mohli
zúčastniť.
Verejnosť hlavného pojednávania
(1) Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne, aby verejnosti bola
poskytnutá v čo najširšej miere možnosť sledovať prejednanie veci a aby sa tak čo
najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie trestného stíhania na verejnosť.
(2) Hlavné pojednávanie môžu sledovať len neozbrojené osoby, ak nejde
o osoby povinné nosiť zbraň z dôvodu plnenia služobných úloh.
(3) Verejnosť na hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená len vtedy, ak
by verejné prejednávanie veci ohrozilo tajomstvo chránené osobitným zákonom, verejný
poriadok, mravnosť alebo bezpečnosť alebo ak to vyžaduje iný dôležitý záujem obžalovaného,
poškodeného, jeho blízkych osôb alebo svedkov. Verejnosť musí byť vylúčená počas
výsluchu agenta a ak ide o ochranu utajovaných skutočností. Verejnosť možno vylúčiť
aj na časť hlavného pojednávania.
(4) O vylúčení verejnosti rozhodne súd z úradnej povinnosti alebo na
návrh prokurátora, obžalovaného alebo poškodeného v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania
po vypočutí strán uznesením, ktoré verejne vyhlási. Po vyhlásení uznesenia, proti
ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, sú osoby, ktoré hlavné pojednávanie
ako verejnosť sledujú, povinné opustiť pojednávaciu miestnosť.
(5) Vylúčiť nemožno prokurátora, obžalovaného a jeho obhajcu, poškodeného,
ani úradnú osobu, ktorej úlohou je zabezpečiť riadny priebeh pojednávania.
(6) Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.
(1) Súd môže odoprieť prístup na hlavné pojednávanie maloletým a tým,
u ktorých je obava, že by rušili dôstojný priebeh hlavného pojednávania. Môže tiež
urobiť nevyhnutné opatrenia proti prepĺňaniu pojednávacej siene.
(2) Ak bola verejnosť vylúčená podľa § 249 ods. 3, môže súd z dôležitých
dôvodov povoliť jednotlivým osobám prístup na hlavné pojednávanie. Na žiadosť obžalovaného
musí byť povolený prístup jeho dvom dôverníkom; to neplatí pri výsluchu agenta. Ak
je obžalovaných viac, má právo na voľbu dôverníkov každý z nich. Ak by celkový počet
dôverníkov vzrástol na viac ako šesť a obžalovaní by sa medzi sebou nedohodli, vykoná
výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ochranu utajovaných skutočností, ohrozenie
tajomstva chráneného zákonom, prípadne bezpečnosti alebo iného dôležitého záujmu
svedkov, môžu byť za dôverníkov zvolené len také osoby, voči ktorým nemá súd výhrady.
Pred týmto rozhodnutím si vyžiada vyjadrenie prokurátora.
(3) Ak bola verejnosť vylúčená pre ochranu utajovaných skutočností
alebo ohrozenie tajomstva chráneného zákonom, upozorní predseda senátu prítomných
na následky toho, keby nepovolaným osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na
pojednávaní dozvedia. Môže tiež zakázať, aby si prítomní robili zvukové alebo obrazové
záznamy alebo písomné poznámky.
(1) Ak súd rozhodol o vylúčení verejnosti podľa § 249 ods. 3 a hlavné
pojednávanie je v dôsledku toho neverejné, je zakázané zverejňovať z neho informácie
týkajúce sa skutočností a okolností, pre ktoré bola verejnosť vylúčená.
(2) Prítomným osobám súd môže uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť
o skutočnostiach, ktoré požívajú ochranu podľa zákona a o ktorých sa v priebehu pojednávania
dozvedeli. Súd o tom rozhodne uznesením, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná.
(3) Uznesenie sa uvedie v zápisnici o hlavnom pojednávaní s uvedením
identifikačných údajov osôb, ktoré sa ho zúčastnili.
(4) Predseda senátu môže nariadiť, aby opatrenia, ktoré vydal na zabezpečenie
nerušeného priebehu hlavného pojednávania, boli vykonané prostredníctvom Zboru väzenskej
a justičnej stráže.
Druhý diel
Začatie hlavného pojednávania
Prítomnosť na hlavnom pojednávaní
(1) Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov
senátu, zapisovateľa a prokurátora.
(2) V neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať,
len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť
aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená
a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred
orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo
skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť
návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu
obžalovaného.
(3) Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak
je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať
rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo
výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
(4) V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné pojednávanie bez
prítomnosti obhajcu. Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu,
možno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný
súhlasí.
(5) Ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti
obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu
spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.
Vedenie hlavného pojednávania
(1) Hlavné pojednávanie vedie a všetky opatrenia smerujúce na zabezpečenie
jeho riadneho priebehu nariaďuje predseda senátu. Pritom prihliada na oprávnené záujmy
strán.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, dôkazy čítaním výpovedí, listín, posudkov,
správ alebo oboznamovanie vecných dôkazov vykonáva predseda senátu. Ich vykonaním
môže poveriť člena senátu alebo toho, kto vykonanie dôkazu navrhol.
(3) Predseda senátu je povinný dbať na to, aby hlavné pojednávanie
nebolo zdržované výkladmi a prejavmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, a
aby bolo zamerané čo najúčinnejšie na objasnenie veci v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé
rozhodnutie.
(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, z priebehu hlavného pojednávania
môžu fyzické osoby a právnické osoby vyhotovovať zvukový záznam a so súhlasom predsedu
senátu aj zvukový prenos. Zvukový záznam a zvukový prenos z hlavného pojednávania
nemožno vyhotovovať pri výsluchu agenta alebo ak sa preberajú okolnosti tvoriace
utajovanú skutočnosť.
(5) Predseda senátu môže vyhotovovanie zvukových záznamov zakázať,
a) ak by to rušilo priebeh hlavného pojednávania,
b) ak sa na hlavnom pojednávaní preberajú okolnosti tvoriace tajomstvo chránené osobitným
zákonom,
c) ak by zvukovým záznamom z priebehu hlavného pojednávania mohla byť ohrozená mravnosť,
verejný poriadok alebo dôležitý záujem strán alebo svedkov, alebo
d) pri výsluchu ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť
je utajená.
(6) Zvukový prenos z hlavného pojednávania predseda senátu nepovolí
z dôvodov uvedených v odseku 5. To neplatí o vyhlasovaní výroku rozsudku.
(7) Vyhotovovanie obrazových záznamov alebo obrazovozvukových záznamov
z hlavného pojednávania nie je prípustné.
(8) Ustanoveniami odsekov 4 až 7 nie je dotknutá možnosť vyhotovovania
zvukových, obrazových alebo obrazovozvukových záznamov pre potreby súdu.
(9) Predseda senátu dbá, aby proti nikomu neboli prednášané urážlivé
výroky alebo zjavne neodôvodnené a s vecou nesúvisiace obvinenia. Ak sa obžalovaný,
poškodený a zúčastnená osoba alebo ich splnomocnenci, svedok alebo znalec takých
vyjadrení dopustí, môže mu byť uložená poriadková pokuta. Ak sa takého konania dopustí
obhajca alebo prokurátor, predseda senátu môže podať príslušnému orgánu podnet na
začatie trestného stíhania alebo disciplinárneho konania alebo uloží poriadkovú pokutu.
(10) Kto sa cíti byť opatrením predsedu senátu pri vedení hlavného
pojednávania ukrátený, môže žiadať, aby rozhodol senát, proti ktorého rozhodnutiu
sťažnosť nie je prípustná. Takú žiadosť aj rozhodnutie o nej treba zaznamenať v zápisnici.
(11) Za porušenie rozhodnutia podľa odseku 1 a odsekov 4 až 7 môže
predseda senátu uložiť poriadkovú pokutu fyzickým osobám aj právnickým osobám na
hlavnom pojednávaní alebo rozhodnutím mimo hlavného pojednávania.
(12) Proti rozhodnutiu podľa odseku 11 je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
(1) Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda senátu z pojednávacej
siene vykázať. Toho, kto neuposlúchne výzvu predsedu senátu na opustenie pojednávacej
siene, možno opatrením predsedu senátu vyviesť; opatrenie vykoná Zbor väzenskej a
justičnej stráže.
(2) Obžalovaného možno z pojednávacej siene vykázať pri výsluchu agenta
alebo na základe rozhodnutia senátu, ak napriek predchádzajúcej výstrahe ruší poriadok,
vždy však len na nevyhnutne potrebný čas. Len čo bol obžalovanému znovu povolený
vstup do pojednávacej siene, oznámi mu predseda senátu podstatný obsah pojednávania
konaného v jeho neprítomnosti a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril.
(3) Ak obžalovaný alebo svedok bez súhlasu predsedu senátu opustí pojednávaciu
sieň, môže byť predvedený.
(4) Prijatie opatrenia podľa odsekov 1 až 3 nevylučuje možnosť uloženia
poriadkovej pokuty.
Začiatok hlavného pojednávania
(1) Hlavné pojednávanie začína predseda senátu oznámením veci, ktorá
bude prejednávaná. Potom zistí, či sa ustanovili osoby, ktoré boli na hlavné pojednávanie
predvolané alebo o ňom upovedomené, a overí ich totožnosť. U osôb, u ktorých treba
zachovať lehotu na prípravu, zistí, či táto lehota bola zachovaná.
(2) Ak sa niektorá z predvolaných osôb neustanovila, rozhodne súd po
vyjadrení prítomných strán, či možno pojednávanie napriek tomu vykonať, alebo či
ho treba odročiť.
(3) Po vykonaní úkonov podľa odsekov 1 a 2 predseda senátu zistí, či
prokurátor a obžalovaný nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Ak sa prokurátor
a obžalovaný vyjadria, že chcú konať o dohode o vine a treste, vráti vec prokurátorovi
na postup podľa § 232 a 233 len ak to navrhne prokurátor. Inak súd hlavné pojednávanie
na potrebný čas preruší a umožní prokurátorovi a obvinenému uzavrieť dohodu o vine
a treste; prokurátor v takom prípade postupuje primerane podľa § 232 a 233. Ak dôjde
k dohode o vine a treste, súd postupuje primerane podľa § 331, 333 a 334; ak mieni
prejednať návrh dohody o vine a treste, pokračuje v hlavnom pojednávaní. Ak k dohode
o vine a treste nedôjde alebo ak súd návrh dohody o vine a treste odmietne, alebo
v navrhnutom rozsahu neschváli, alebo ak obvinený odpovedal na niektorú otázku "nie",
pokračuje súd v hlavnom pojednávaní na podklade pôvodnej obžaloby.
(1) Po vykonaní úkonov uvedených v § 255 predseda senátu vyzve prokurátora,
aby predniesol obžalobu. Ak má obžalovaný obhajcu, po prednesení obžaloby ho predseda
senátu vyzve, aby zaujal k obžalobe stanovisko.
(2) Poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, súd vyzve,
aby sa vyjadril, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody
a v akom rozsahu. Ak sa poškodený alebo jeho splnomocnenec nedostavil na hlavné pojednávanie
a jeho návrh je už zaznamenaný v spise, predseda senátu tento návrh prečíta.
(3) Ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme
nepatrí, vysloví súd uznesením, že túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie
nepripúšťa. Také rozhodnutie nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným
orgánom.
(4) Podľa odseku 3 postupuje súd aj vtedy, ak bránia účasti poškodeného
okolnosti uvedené v § 46 alebo § 47.
(5) Ak súd rozhodol, aby sa pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní
alebo verejnom zasadaní zúčastnil zástupca záujmového združenia občanov, predseda
senátu ho poučí o jeho právach a postavení pred súdom, najmä o práve predniesť záverečnú
reč.
Vyhlásenie obžalovaného
(1) Po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho
práve urobiť niektoré z vyhlásení, že
a) je nevinný,
b) je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe,
c) nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.
(2) Predseda senátu súčasne obžalovaného poučí o následkoch vyhlásenia
podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), a to v rozsahu podľa odsekov 5 a 8.
(3) Ak má obžalovaný obhajcu, môže sa s ním pred vyhlásením podľa odseku
1 radiť.
(4) Ak to vyžadujú okolnosti prípadu, záujem verejnosti alebo obžalovaného,
môže súd obžalovanému povoliť, aby namiesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania
a rozhodnutia bude považovať za priznanie spáchania skutku. O tom musí byť obžalovaný
poučený.
(5) Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d),
f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako
aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c).
(6) Pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred
rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko
prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
(7) Súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením,
či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
(8) Ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma,
zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku,
sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade
škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti
inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Tretí diel
Dokazovanie
Výsluch obžalovaného
(1) Ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného neurobil
vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí
podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí
ho o jeho právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného
treba vyslúchnuť na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj
na tento nárok. Pritom sa postupuje podľa § 122 ods. 2 a 3.
(2) Výsluch môže predseda senátu prerušiť len vtedy, ak výsluch nie
je vedený v súlade so zákonom alebo ak je výsluch vedený inak nevhodným spôsobom,
alebo ak predseda alebo člen senátu považujú za nevyhnutné položiť obžalovanému otázku,
ktorú nemožno odložiť na dobu po skončení výsluchu.
(3) Po skončení výsluchu obžalovaného prokurátorom má právo vypočuť
obžalovaného jeho obhajca. Ustanovenie odseku 2 tu platí primerane. So súhlasom predsedu
senátu sú prokurátor, obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba oprávnení po skončení
výsluchov klásť obžalovanému doplňujúce otázky. O ich poradí rozhodne predseda senátu.
(4) Na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej výpovedi
obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný
využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou
výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta
tá časť zápisnice o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo
týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu.
Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta
sám alebo ním poverený člen senátu.
(5) Ak ide o záznam skoršej výpovede obžalovaného vyhotovený podľa
§ 121 ods. 5, na návrh prokurátora alebo obhajcu sa taký záznam skoršej výpovede
alebo jeho časť prehrá na technickom zariadení, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného,
obžalovaný využije svoje právo nevypovedať, alebo sa objavia podstatné rozpory medzi
jeho skoršou výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach
sa prehrá tá časť záznamu o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory
priamo týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho na ich
príčinu.
Strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať
prípustnosť otázky položenej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda senátu.
Ak námietke vyhovie, vypočúvaný nie je povinný na otázku odpovedať a táto otázka
sa do zápisnice nezapíše alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke proti otázke
predsedu senátu, sudcu alebo prísediaceho rozhodne senát.
Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť opatrenia,
aby obžalovaný bol vypočúvaný v neprítomnosti ostatných spoluobžalovaných. Poradie
výsluchu obžalovaných určí po vypočutí návrhov strán predseda senátu. Obžalovaného
však treba ešte v priebehu dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných,
ktorí boli vypočúvaní v jeho neprítomnosti.
Výsluch svedka
(1) Poradie výsluchu svedkov určí predseda senátu spravidla tak, že
ako prví budú vypočutí svedkovia navrhnutí prokurátorom a po nich svedkovia navrhnutí
obžalovaným. Obdobne sa postupuje aj pri vykonávaní ostatných dôkazov. Obžalovaný
môže požiadať, aby poradie výsluchov bolo zmenené. O tejto žiadosti rozhodne predseda
senátu. Ak obžalovaný s rozhodnutím predsedu senátu nesúhlasí, rozhodne senát.
(2) Predseda senátu dbá na to, aby ešte nevyslúchnutý svedok nebol
prítomný pri výsluchu obžalovaného a iných svedkov. Ak obžalovaný uznal základ aj
výšku škody poškodeným včas a riadne uplatneného nároku na náhradu škody, vykoná
sa ďalšie dokazovanie o výške škody iba výnimočne, najmä ak sú o nej dôvodné pochybnosti
alebo je to potrebné pre záver o právnom posúdení skutku.
(3) Výsluch svedka vykoná ten, kto navrhol vykonanie takého dôkazu;
ak o vykonaní dôkazu rozhodol súd, výsluch svedka vykoná predseda senátu, pri zachovaní
práva prokurátora, obžalovaného a obhajcu vykonať následne výsluch svedka a klásť
mu otázky. Ak výsluch svedka alebo znalca navrhol obžalovaný, jeho obhajca alebo
prokurátor, rozhodne predseda senátu po vypočutí strán o tom, ktorý z nich výsluch
vykoná, pri zachovaní práva druhej strany vykonať následne výsluch svedka alebo znalca
a klásť mu otázky. Pritom sa postupuje podľa § 132.
(4) Ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 sa použijú primerane aj na
vykonanie dôkazu výsluchom svedka. Predseda senátu môže rozhodnúť, že výsluch svedka
vykoná sám, ak má byť ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako pätnásť rokov, ak ide
o chorého, zraneného svedka alebo svedka poškodeného trestným činom proti ľudskej
dôstojnosti alebo ak by výsluch svedka stranou alebo obhajcom nebol z iných dôvodov
vhodný alebo úplný.
Ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu,
prípadne ak ide o výsluch svedka, ktorému alebo jeho blízkej osobe z podaného svedectva
hrozí ujma na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo, agenta alebo o svedka,
ktorého totožnosť musí zostať zo závažných dôvodov utajená, urobí predseda senátu
vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka, prípadne
vylúči obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchu takého svedka z
pojednávacej miestnosti. Po návrate do pojednávacej miestnosti musí byť obžalovaný
oboznámený s obsahom výpovede svedka, môže sa o nej vyjadriť aj bez toho, aby sa
so svedkom stretol, a môže mu prostredníctvom predsedu senátu klásť aj otázky.
Predseda senátu vypočuje svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou
alebo rodinným príslušníkom takejto obete podľa osobitného zákona tak, aby sa zabránilo
vizuálnemu kontaktu s obžalovaným, najmä využitím technických zariadení vrátane zariadení
určených na prenos zvuku; ustanovenie § 262 tým nie je dotknuté.
(1) Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu
o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný
a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný.
(2) Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril, že
sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie
konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu
predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil, alebo sa bez vážneho dôvodu vzdialil z
pojednávacej siene, alebo ak prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedka a
obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3 takého svedka nenavrhol vypočuť osobne.
V uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora. O tejto skutočnosti musí byť obžalovaný
v predvolaní poučený.
(3) Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže prečítať
aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona
a
a) taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt
v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá
natrvalo alebo na dlhší čas znemožňuje jej výsluch alebo ak sa taká osoba ani na
opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej
predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede
v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní
ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne
upovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca,
b) išlo o neodkladný úkon alebo neopakovateľný úkon, alebo
c) taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať.
(4) Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil
svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol
pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne
poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 o čítaní zápisnice o výpovedi sa primerane
použijú aj na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom
videokonferenčného zariadenia.
(6) Strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať
prípustnosť otázky položenej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda senátu.
Ak námietke vyhovie, vypočúvaný nie je povinný na otázku odpovedať a táto otázka
sa do zápisnice nezapíše alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke proti otázke
predsedu senátu, sudcu alebo prísediaceho rozhodne senát.
(1) Ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede,
môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej
výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.
(2) Predloženie skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní
tých častí zápisnice o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť
rozpory medzi svojimi výpoveďami. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda
senátu, ak zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 o predložení zápisnice o skoršom výsluchu
sa primerane použijú aj na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného
prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.
(1) Svedok pred výsluchom na súde je povinný zložiť prísahu.
(2) Pred prísahou musí byť svedok poučený o možnosti poskytnutia ochrany
pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu a musí
byť upozornený na význam svedeckej výpovede a na následky krivej prísahy. Prísaha
znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem vypovedať pravdu, nič iné len
pravdu a vedome nič nezamlčím.“.
(1) Svedok, ktorý má sluchovú alebo rečovú vadu, vykoná prísahu tak,
ak je to možné, že opakuje slová prísahy, ktoré mu prečíta predseda senátu. Písomný
text prísahy svedok pred súdom podpíše.
(2) Nepočujúci svedok po pretlmočení znenia prísahy do posunkovej reči
prítomným tlmočníkom posunkovej reči podpíše text jej znenia s vyznačením, že táto
mu bola pretlmočená do posunkovej reči a že jej obsahu porozumel.
Do prísahy nemožno vziať svedka,
a) ktorý pri svojom výsluchu nedovŕšil
štrnásty rok svojho veku,
b) ak je dôvodný predpoklad, že pre telesnú alebo duševnú chorobu nemusel vnímať
okolnosti, o ktorých má vypovedať, alebo ak také okolnosti nie je schopný uviesť,
c) ktorý vzhľadom na svoje psychické a fyzické predpoklady nie je schopný náležite
pochopiť podstatu a dôležitosť prísahy,
d) ktorý je zaviazaný mlčanlivosťou spojenou s výkonom jeho povolania, ak ten, kto
ho zaviazal mlčanlivosťou, ho mlčanlivosti nezbaví.
Znalecké dokazovanie
(1) Ak znalec ešte nepodal vo veci písomný znalecký posudok alebo sa
od neho odchyľuje, alebo ho dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť, aby znalecký
posudok alebo jeho doplnenie nadiktoval do zápisnice.
(2) Pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia
§ 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu
o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého
posudku poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého
posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.
(3) Ak bol posudok znalca obstaraný niektorou zo strán a predkladá sa
v konaní ako dôkaz, ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.
(4) Ak bol posudok predložený stranou a osoba podávajúca posudok nie
je zapísaná v zozname znalcov, pred súdom zloží sľub podľa osobitného zákona a predseda
senátu ju poučí o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Potom
sa znalec vyjadrí, či posudok podal v zmysle zloženého sľubu.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane použijú aj na odborné vyjadrenie.
Listinné dôkazy
Písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť,
ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak
je to potrebné, aj svedkom a znalcom.
Vecné dôkazy a dokazovanie zvukovým, obrazovým a obrazovo-zvukovým záznamom
(1) Vecné dôkazy súd predloží stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom
a znalcom.
(2) Zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako dôkaz vykoná
na technickom zariadení, a to oboznámením celého záznamu alebo jeho časti, ktorá
sa týka dokazovanej skutočnosti. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môže sa vykonať aj
oboznámením jeho celého písomného prepisu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej
skutočnosti. Súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým
bol záznam vyhotovený alebo získaný.
Súčinnosť strán pri dokazovaní
(1) Obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba po vykonaní
každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše
do zápisnice.
(1) Po skončení výsluchu prokurátorom, obžalovaným, jeho obhajcom alebo
predsedom senátu môže zákonný zástupca obžalovaného, v rozsahu uplatnených práv poškodený
alebo jeho splnomocnenec, zúčastnená osoba alebo jej splnomocnenec so súhlasom predsedu
senátu klásť vypočúvaným otázky, keď už členovia senátu otázky nemajú.
(2) Po vykonaní všetkých dôkazov zistí predseda senátu, či strany nemajú
návrhy na doplnenie dokazovania.
(3) Súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej
pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.
Rozhodnutie o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie
podal, a to spravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený,
ak sa to ukáže potrebným v priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť
a vykonanie dôkazu pripustiť.
Osobitné ustanovenie o vykonávaní dôkazov
(1) Obžalovaný, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného
predpisu a v súvislosti s jeho prítomnosťou v konaní pred súdom je tu dôvodná obava
z ohrozenia jeho života alebo zdravia, či života alebo zdravia jeho blízkej osoby,
môže byť vypočutý s využitím videokonferenčného zariadenia.
(2) Spôsob vykonania dôkazu alebo oboznámenia s obsahom dôkazu môže byť
namietnutý alebo doplnený stranou. Na rozhodovanie o námietke a návrhu na doplnenie
vykonania dôkazu sa primerane použije ustanovenie § 263 ods. 6.
Štvrtý diel
Záver hlavného pojednávania
Záverečné reči
(1) Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak súd rozhodol, že sa
ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a
udelí slovo na záverečné reči.
(2) Po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmového združenia občanov
prehovorí poškodený, zúčastnená osoba, obhajca obžalovaného a obžalovaný. Ak má poškodený
alebo zúčastnená osoba splnomocnenca, prehovorí len splnomocnenec. Ak treba, určí
predseda senátu poradie, v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé
oprávnené osoby. Obhajca obžalovaného a obžalovaný hovoria však vždy poslední; zástupca
záujmového združenia občanov, poškodený a zúčastnená osoba alebo ich splnomocnenec
môžu prehovoriť len v rozsahu uplatnených nárokov.
(3) Ak sa po záverečnej reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova
na základe súhlasu predsedu senátu znovu prokurátor, obhajca a obžalovaný majú právo
sa k tomu vyjadriť.
(4) Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú
zrejme z rámca prejednávanej veci.
Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí
predseda senátu obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému
ani súd, ani nikto iný klásť otázky.
Doplnenie dokazovania
(1) Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade,
že treba ešte niektorú okolnosť objasniť, rozhodne uznesením, že dokazovanie bude
doplnené, a v hlavnom pojednávaní pokračuje.
(2) Po doplnení dokazovania treba vždy znova dať slovo na záverečné reči.
Piaty diel
Odročenie hlavného pojednávania
(1) Ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie vykonať
alebo v ňom pokračovať, súd odročí hlavné pojednávanie a určí termín, kedy sa bude
konať ďalšie hlavné pojednávanie; odročiť hlavné pojednávanie na neurčito možno len
vtedy, ak to vyžaduje povaha úkonu. Ak odpadne prekážka, pre ktorú muselo byť hlavné
pojednávanie odročené na neurčito, treba bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote
dvoch týždňov po jej odpadnutí, nariadiť termín hlavného pojednávania alebo vykonať
iný úkon smerujúci k skončeniu veci.
(2) Skôr ako predseda senátu hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany
nenavrhujú ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba na budúce pojednávanie zadovážiť. Nedôvodné
návrhy súd odmietne uznesením, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná.
(3) Pri odročení hlavného pojednávania súd môže uložiť, aby dôkaz zabezpečila
strana, ktorá ho navrhla vykonať alebo na jeho vykonaní trvá, alebo z ktorej návrhu
takáto potreba vyplynula. To neplatí, ak dôkaz priamo alebo nepriamo navrhol obžalovaný
a z charakteru dôkazu je zrejmé, že obžalovaný ho sám zabezpečiť nemôže.
(4) Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nemožno vykonať, rozhodne, že sa
tento dôkaz nevykoná. Môže tiež rozhodnúť, aby bol svedok zabezpečený a predvedený
podľa § 88.
(5) Ak nie je pre podstatnú chybu konania alebo z iného dôležitého dôvodu
potrebné vykonať hlavné pojednávanie znova, oboznámi predseda senátu pri pokračovaní
v odročenom hlavnom pojednávaní podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak od
odročenia hlavného pojednávania uplynula dlhšia doba, prečíta predseda senátu podstatný
obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní. Ak došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo
zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí, ak so zmenou
samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí.
Šiesty diel
Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní
Podklad na rozhodnutie
(1) Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
(2) Ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy,
ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
(3) Súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.
Vrátenie veci prokurátorovi
(1) Súd vráti vec prokurátorovi uznesením na došetrenie len vtedy, ak
počas hlavného pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok,
ktorý je trestným činom, a prokurátor o vrátenie veci požiadal so zreteľom na potrebu
spoločného prejednania.
(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
Postúpenie veci
(1) Ak zistí súd v žalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednanie
nie je príslušný, postúpi vec príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám,
ak ide iba o miestnu nepríslušnosť a obžalovaný ju nenamietal; rovnako je povinný
sám vec rozhodnúť, ak by mala byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho
stupňa, alebo ak by mala byť vec postúpená z okresného súdu v sídle krajského súdu
na iný okresný súd. Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená
nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad na posúdenie príslušnosti
medzitým podstatne zmenil.
(2) Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo
disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
(3) Proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Zastavenie trestného stíhania
(1) Súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že
je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
(2) Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí na hlavnom
pojednávaní niektorý z dôvodov uvedených v v § 215 ods. 2alebo 3.
(3) Ak súd rozhodne podľa odseku 1 alebo 2, odkáže poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody, na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným
orgánom.
(4) Rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 sa môže týkať tiež len niektorého
zo skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba.
(5) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor a poškodený
podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier
(1) Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní
zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 216 ods. 1.
(2) Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného,
ak na hlavnom pojednávaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 218 ods. 1.
(3) Súd môže schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom
pojednávaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 220; pritom postupuje podľa
ustanovení § 221 až 227.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 môže prokurátor a proti rozhodnutiu
o podmienečnom zastavení trestného stíhania aj obžalovaný a poškodený podať sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Prerušenie trestného stíhania
(1) Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom pojednávaní, že
je tu niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3 alebo § 244 ods.
4, alebo môže prerušiť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu
niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 3.
(2) Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť
predvolanie na hlavné pojednávanie.
(3) Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
(4) Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil alebo ktorým
návrh na pokračovanie v ňom zamietol, môže prokurátor a obžalovaný podať sťažnosť.
(5) Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa domnieva, že všeobecne
záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej
veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh
na začatie konania pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je pre súd záväzný.
Rozsudok
(1) Ak nebude vec vrátená prokurátorovi na došetrenie podľa § 279,
postúpená podľa § 280 ods. 1 alebo 2, ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania
podľa § 281 alebo § 282 ods. 3, k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa
§ 282 ods. 1 alebo 2 alebo k jeho prerušeniu podľa § 283, rozhodne súd rozsudkom,
či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby oslobodzuje.
(2) Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho
ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy,
ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr,
ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada,
treba mu poskytnúť znova lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten
účel odročiť najmenej o päť pracovných dní.
Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a) nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b) skutok nie je trestným činom,
c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol
takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť
alebo ovládať svoje konanie,
f) trestnosť činu zanikla, alebo
g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.
Ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania alebo z dôvodov
uvedených v § 215 ods. 2 a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní
veci trval, súd, ak nezistí žiadny iný dôvod na oslobodenie obžalovaného, vysloví
vinu, trest však neuloží.
(1) Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť
nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu
skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo
ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa
osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
(2) Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať
osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže
súd vysloviť, že záväzok má byť splnený v splátkach, a súčasne určí podmienky ich
splatnosti, pritom berie na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného.
(3) Výrok rozsudku o náhrade škody môže byť na návrh poškodeného vyjadrený
v peňažných prostriedkoch v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a škoda
bola spôsobená na peňažných prostriedkoch v cudzej mene alebo na veciach zakúpených
za také peňažné prostriedky alebo ak obžalovaný alebo poškodený je devízovým cudzozemcom.
(1) Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti
na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo
by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia
a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným
menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri,
živnostenskom registri alebo inom registri.
(2) Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom
odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu
prizná len sčasti.
(3) Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného
s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom.
(1) Ak súd rozhoduje vo veci samej a ak tento zákon neustanovuje inak,
vždy rozhodne o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia; to platí aj
v prípade, ak rozhoduje mimo hlavného pojednávania. Ak súd zistil u obžalovaného
dôvod na uloženie ochranného opatrenia, môže ho uložiť i bez návrhu prokurátora.
(2) Ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte
ďalšie dokazovanie, ktoré nemôže byť vykonané ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom
opatrení verejnému zasadnutiu.
(3) Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil
návrh na zhabanie veci nepatriacej obžalovanému.
(4) zrušený od 1.7.2016
(5) zrušený od 1.7.2016.
Siedmy diel
Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania
(1) Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich
zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného
stíhania podľa § 283 ods. 1 alebo 2, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.
(2) Mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd na neverejnom zasadaní;
ak to však predseda senátu považuje za potrebné, môže na rozhodnutie podľa odsekov
1, 3 a 5 nariadiť verejné zasadnutie.
(3) Rozhodnutie o schválení zmieru môže súd urobiť aj na neverejnom zasadaní.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť,
ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
(5) Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce
zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 3, podmienečné zastavenie trestného
stíhania podľa § 216 ods. 1 alebo § 218 ods. 1 alebo schválenie zmieru a zastavenie
trestného stíhania podľa § 220 ods. 1, súd môže zastaviť trestné stíhanie, podmienečne
zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie.
(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 môže prokurátor, proti rozhodnutiu
o zastavení trestného stíhania aj poškodený a proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení
trestného stíhania aj obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
ŠTVRTÁ HLAVA
VEREJNÉ ZASADNUTIE
Všeobecné ustanovenie
Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje.
Príprava verejného zasadnutia
(1) Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná
účasť na ňom je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu,
ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo
dotknutá rozhodnutím. Ak mladistvý obvinený v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši
devätnásty rok svojho veku, upovedomí sa aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately. Predseda senátu o verejnom zasadnutí upovedomí aj obhajcu, splnomocnenca
a zákonného zástupcu. K predvolaniu alebo upovedomeniu pripojí rovnopis návrhu, ktorým
bol na verejné zasadnutie daný podnet. Ak sa má rozhodovať vo veciach spojených s
výkonom kontroly technickými prostriedkami, predseda senátu o verejnom zasadnutí
upovedomí aj príslušného probačného a mediačného úradníka.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na konanie o sťažnosti proti uzneseniu
o nevzatí obvineného do väzby.
(3) Ak na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vystupoval zástupca záujmového
združenia občanov, upovedomí predseda senátu krajského súdu o verejnom zasadnutí
konanom o odvolaní aj záujmové združenie občanov, ktoré zástupcu vyslalo.
(4) Deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby
osobe, ktorá na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže
byť rozhodnutím priamo dotknutá, obhajcovi a prokurátorovi zostala od doručenia predvolania
na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu;
to neplatí pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Skrátiť lehotu
možno len so súhlasom toho, v záujme koho je lehota ustanovená. U ostatných osôb,
ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať
spravidla trojdňovú lehotu.
(5) Deň verejného zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodovať o sťažnosti
prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, oznámi obvinenému, jeho
obhajcovi a prokurátorovi sudca pre prípravné konanie, ktorý rozhodol o nevzatí obvineného
do väzby, bezprostredne po tomto úkone a urobí o tom záznam v zápisnici. Postupuje
pritom tak, aby sa zachovala lehota uvedená v § 192 ods. 3. Z dní vopred určených
v rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí
do väzby súd oznámi ako deň verejného zasadania posledný deň lehoty podľa § 192 ods.
3.
(6) Verejné zasadnutie o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí
obvineného do väzby sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu,
ak o termíne konania verejného zasadnutia boli upovedomení spôsobom uvedeným v odseku
5.
Prítomnosť na verejnom zasadnutí
(1) Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti samosudcu a zapisovateľa
alebo všetkých členov senátu a zapisovateľa.
(2) Prokurátor sa zúčastní verejného zasadnutia, ak svojím návrhom dal
na verejné zasadnutie podnet; vždy sa však zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom
sa koná o odvolaní alebo o mimoriadnom opravnom prostriedku.
(3) Verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.
(4) Verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak
nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený
obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený.
(5) Verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy,
ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený
o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených
v § 292 ods. 5.
(6) Verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je
obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin,
na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje
desať rokov.
(7) Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť
verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v
jeho neprítomnosti.
(8) Ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom
zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za
jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho
verejného zasadnutia.
(9) V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať verejné zasadnutie bez
prítomnosti obhajcu. Ospravedlnenie a žiadosť podľa odseku 7 môže predniesť aj obhajca
obvineného, ak je na to osobitne splnomocnený.
(10) Obhajca obvineného sa vždy zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom
sa koná o odvolaní, ako aj verejného zasadnutia, na ktoré dal podnet svojím návrhom
obvinený.
(1) Ustanovenie § 293 sa použije primerane, ak ide o osobu, ktorá svojím
návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, alebo o osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá
rozhodnutím.
(2) O konaní verejného zasadnutia v neprítomnosti ďalších osôb, ktoré
boli na verejné zasadnutie predvolané alebo boli o ňom upovedomené, rozhodne súd
uznesením.
Priebeh verejného zasadnutia