301/2004 Z.z.

o uzavretí Severoatlantickej zmluvy

§  ×
AA  
Viditeľnosť komentáře:
Obsah Typ obsahu
Predpisy (2)
Vzťah
... další položky
Judikatúra (1)
... dalšie položky
Vzory (1)
... dalšie položky
× Dokument neobsahuje hľadaný výraz "severoatlantick%C3%A1%20zmluva".
301/2004 Z.z.
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 4. apríla 1949 bola vo Washingtone prijatá Severoatlantická zmluva.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 237 z 10. apríla 2003. Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe k zmluve 22. apríla 2003. Listina o prístupe k zmluve bola uložená pri vláde Spojených štátov amerických, u depozitára zmluvy, 29. marca 2004.
Zmluva nadobudla platnosť 24. augusta 1949 na základe článku 11 a pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 29. marca 2004 na základe článku 10.
SEVEROATLANTICKÁ ZMLUVA
Washington D.C., 4. apríla 1949
Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoju vieru v ciele a zásady Charty Spojených národov a túžbu žiť v mieri so všetkými národmi a všetkými vládami.
Sú odhodlané hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku, snažia sa podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti a sú rozhodnuté spojiť svoje úsilie o kolektívnu obranu a o zachovanie mieru a bezpečnosti,
a preto sa dohodli na tejto Severoatlantickej zmluve:
Článok 1
Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených národov, riešiť akékoľvek medzinárodné spory, do ktorých môžu byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a zdržať sa v medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov.
Článok 2
Zmluvné strany budú prispievať k ďalšiemu rozvoju mierových a priateľských medzinárodných vzťahov posilňovaním svojich slobodných inštitúcií, usilovaním sa o lepšie porozumenie zásadám, na ktorých sú tieto inštitúcie založené, a vytváraním podmienok na stabilitu a blahobyt. Budú sa usilovať o vylúčenie konfliktu zo svojej medzinárodnej hospodárskej politiky a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi ktorýmikoľvek zmluvnými stranami alebo medzi všetkými zmluvnými stranami.
Článok 3
Aby sa účinnejšie dosiahli ciele tejto zmluvy, budú zmluvné strany jednotlivo a spoločne, stálou a účinnou svojpomocou a vzájomnou výpomocou udržiavať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojenému útoku.
Článok 4
Zmluvné strany budú spoločne konzultovať vždy, keď podľa názoru ktorejkoľvek z nich bude ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť niektorej zmluvnej strany.
Článok 5
Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo zmluvným stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť v severoatlantickej oblasti.
Akýkoľvek taký ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku sa bezodkladne oznámia Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, len čo Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Článok 6 1)
Na účely článku 5 sa za ozbrojený útok na jednu zmluvnú stranu alebo viac zmluvných strán pokladá ozbrojený útok:
- na územie ktorejkoľvek zmluvnej strany v Európe alebo Severnej Amerike, na alžírske departementy Francúzska, 2) na územie Turecka alebo na ostrovy pod jurisdikciou ktorejkoľvek zmluvnej strany v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka,
- na ozbrojené sily, lode alebo lietadlá ktorejkoľvek zo zmluvných strán, ktoré sa nachádzajú na týchto územiach alebo nad týmito územiami, alebo na ktorúkoľvek oblasť v Európe, kde boli rozmiestnené vojská ktorejkoľvek zmluvnej strany po dátume, keď Severoatlantická zmluva nadobudla platnosť, alebo v Stredozemnom mori, alebo v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka.
Článok 7
Táto zmluva sa nedotýka práv a povinností zmluvných strán, ktoré sú členmi Spojených národov, vyplývajúcich z Charty Spojených národov, ani základnej zodpovednosti Bezpečnostnej rady za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a nebude žiadnym spôsobom interpretovaná, akoby sa ich dotýkala.
Článok 8
Každá zo zmluvných strán vyhlasuje, že žiadne jej súčasne platné medzinárodné záväzky voči ktorejkoľvek inej zmluvnej strane alebo ktorémukoľvek tretiemu štátu nie sú v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy, a zaväzuje sa, že neprijme žiaden medzinárodný záväzok, ktorý by bol s touto zmluvou v rozpore.
Článok 9
Zmluvné strany týmto zakladajú Radu, v ktorej bude každá z nich zastúpená, aby prerokovala záležitosti týkajúce sa uplatňovania tejto zmluvy. Rada bude organizovaná tak, aby bola schopná sa kedykoľvek pohotovo stretnúť. Rada založí také pomocné orgány, aké môžu byť potrebné; najmä ihneď založí obranný výbor, ktorý bude odporúčať opatrenia potrebné na uplatňovanie článkov 3 a 5.
Článok 10
Zmluvné strany môžu na základe jednomyseľného súhlasu vyzvať ktorýkoľvek iný európsky štát, ktorý je schopný napomáhať rozvoj zásad tejto zmluvy a prispieť k bezpečnosti v severoatlantickej oblasti, aby pristúpil k tejto zmluve. Každý takto vyzvaný štát sa môže stať zmluvnou stranou tým, že uloží pri vláde Spojených štátov amerických svoju listinu o prístupe. Vláda Spojených štátov amerických bude informovať každú zo zmluvných strán o uložení každej takej listiny o prístupe.
Článok 11
Táto zmluva bude ratifikovaná a jej ustanovenia budú zmluvné strany plniť v súlade s ich príslušnými ústavnými postupmi. Ratifikačné listiny budú uložené čo najskôr pri vláde Spojených štátov amerických, ktorá informuje všetkých ostatných signatárov o každom uložení. Zmluva nadobudne platnosť medzi štátmi, ktoré ju ratifikovali, len čo budú uložené ratifikačné listiny väčšiny signatárov vrátane ratifikačných listín Belgicka, Kanady, Francúzska, Luxemburska, Holandska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Spojených štátov amerických, a pre ďalšie štáty zmluva nadobudne platnosť dňom uloženia ich ratifikačných listín. 3)
Článok 12
Po desiatich rokoch platnosti tejto zmluvy alebo kedykoľvek neskôr zmluvné strany, ak o to niektorá z nich požiada, sa poradia o revízii zmluvy, pričom vezmú do úvahy faktory v tom čase ovplyvňujúce mier a bezpečnosť v severoatlantickej oblasti vrátane vývoja všeobecných, ako aj regionálnych zmlúv uzatvorených podľa Charty Spojených národov na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Článok 13
Po dvadsiatich rokoch platnosti tejto zmluvy môže ktorákoľvek zmluvná strana odstúpiť od zmluvy rok po tom, ako predloží vláde Spojených štátov amerických oznámenie o vypovedaní zmluvy, a tá informuje vlády ďalších zmluvných strán o uložení takej výpovede.
Článok 14
Táto zmluva, ktorej anglická a francúzska verzia sú rovnako autentické, bude uložená v archíve vlády Spojených štátov amerických. Riadne overené kópie odovzdá táto vláda vládam ostatných signatárskych krajín.
PRÍL.
(Text "SEVEROATLANTICKEJ ZMLUVY Washington D.C., 4. apríla 1949" v anglickom jazyku)
1) Definícia území, pre ktoré platí článok 5, bola doplnená článkom 2 Protokolu k Severoatlantickej zmluve po pristúpení Grécka a Turecka podpísaného 22. októbra 1951.
2) 16. januára 1963 Severoatlantická rada vzala na vedomie, že pokiaľ ide o bývalé alžírske departementy Francúzska, stali sa príslušné ustanovenia tejto zmluvy od 3. júla 1962 neaplikovateľnými.
3) Zmluva nadobudla platnosť 24. augusta 1949 po uložení ratifikačných listín všetkých signatárskych štátov.
Späť na text

Súvisiace dokumenty


Vľavo vyberte vzťahy, o ktoré máte záujem.