Obsah
Dostupné filtre
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Informácie
Znenie do: 31.08.2019
Viditeľnosť komentára:
461/2003 Z.z.
ZÁKON
z 30. októbra 2003
o sociálnom poistení
Zmena: 5/2004 Z.z., 43/2004 Z.z.
Zmena: 186/2004 Z.z.
Zmena: 461/2003 Z.z.
Zmena: 365/2004 Z.z.
Zmena: 391/2004 Z.z.
Zmena: 439/2004 Z.z.
Zmena: 721/2004 Z.z.
Zmena: 82/2005 Z.z.
Zmena: 244/2005 Z.z.
Zmena: 244/2005 Z.z.
Zmena: 351/2005 Z.z.
Zmena: 584/2005 Z.z.
Zmena: 534/2005 Z.z., 584/2005 Z.z.
Zmena: 460/2006 Z.z.
Zmena: 310/2006 Z.z.
Zmena: 529/2006 Z.z.
Zmena: 566/2006 Z.z.
Zmena: 592/2006 Z.z.
Zmena: 677/2006 Z.z.
Zmena: 555/2007 Z.z.
Zmena: 204/2008 Z.z.
Zmena: 434/2008 Z.z.
Zmena: 449/2008 Z.z.
Zmena: 659/2007 Z.z., 449/2008 Z.z.
Zmena: 108/2009 Z.z.
Zmena: 192/2009 Z.z., 200/2009 Z.z.
Zmena: 599/2008 Z.z.
Zmena: 285/2009 Z.z.
Zmena: 572/2009 Z.z.
Zmena: 572/2009 Z.z.
Zmena: 151/2010 Z.z.
Zmena: 52/2010 Z.z.
Zmena: 403/2010 Z.z.
Zmena: 572/2009 Z.z., 543/2010 Z.z.
Zmena: 125/2011 Z.z.
Zmena: 223/2011 Z.z.
Zmena: 250/2011 Z.z.
Zmena: 334/2011 Z.z.
Zmena: 348/2011 Z.z., 521/2011 Z.z.
Zmena: 521/2011 Z.z.
Zmena: 69/2012 Z.z.
Zmena: 334/2011 Z.z.
Zmena: 252/2012 Z.z.
Zmena: 252/2012 Z.z., 413/2012 Z.z.
Zmena: 96/2013 Z.z.
Zmena: 338/2013 Z.z.
Zmena: 338/2013 Z.z., 352/2013 Z.z.
Zmena: 183/2014 Z.z.
Zmena: 204/2014 Z.z.
Zmena: 195/2014 Z.z.
Zmena: 240/2014 Z.z.
Zmena: 25/2015 Z.z.
Zmena: 61/2015 Z.z.
Zmena: 87/2015 Z.z.
Zmena: 140/2015 Z.z.
Zmena: 176/2015 Z.z.
Zmena: 336/2015 Z.z.
Zmena: 378/2015 Z.z.
Zmena: 32/2015 Z.z.
Zmena: 125/2016 Z.z.
Zmena: 252/2012 Z.z.
Zmena: 285/2016 Z.z.
Zmena: 2/2017 Z.z.
Zmena: 2/2017 Z.z.
Zmena: 85/2017 Z.z.
Zmena: 2/2017 Z.z.
Zmena: 184/2017 Z.z.
Zmena: 184/2017 Z.z.
Zmena: 184/2017 Z.z., 266/2017 Z.z.
Zmena: 87/2018 Z.z.
Zmena: 279/2017 Z.z.
Zmena: 279/2017 Z.z., 63/2018 Z.z.
Zmena: 266/2017 Z.z., 191/2018 Z.z.
Zmena: 264/2017 Z.z.
Zmena: 282/2018 Z.z.
Zmena: 282/2018 Z.z.
Zmena: 317/2018 Z.z.
Zmena: 366/2018 Z.z.
Zmena: 314/2018 Z.z.
Zmena: 35/2019 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet a pôsobnosť zákona
(1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho
poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho
poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania
pohľadávok.
(2) Tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.1)
(3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov
finančnej správy 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených
síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých
sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje
inak.
Rozsah sociálneho poistenia
Sociálne poistenie podľa tohto zákona je
a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia
príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej
neschopnosti, tehotenstva a materstva,
b) dôchodkové poistenie, a to
1. starobné poistenie ako poistenie
na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
2. invalidné poistenie ako poistenie
pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,
c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo
úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz")
a choroby z povolania,
d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti
zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu podľa osobitného predpisu 2a) a na úhradu povinných príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len "príspevky na starobné dôchodkové sporenie")
nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie,
e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu
z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku
nezamestnanosti.
DRUHÝ DIEL
ZÁKLADNÉ POJMY
Zárobková činnosť
(1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4)
alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje
inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
a) právo na príjem zo
závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho
právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného
predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,
b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu. 6)
(2) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha
dani z príjmov podľa osobitného predpisu 7) preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné
zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
(3) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha
dani z príjmov podľa osobitného predpisu, 7) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú
činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy
Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 4) alebo sa uplatňuje medzinárodná
zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Zamestnanec
(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia
a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba
v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3
ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem
a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej
práci študentov,
b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce
alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný
1. starobný dôchodok,
2. predčasný
starobný dôchodok,
3. invalidný dôchodok,
4. výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2)
a dovŕšila dôchodkový vek,
5. invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2)
c) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva
praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu7aa) a študenta vysokej školy v právnom
vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného
predpisu,7aaa)
d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere,
ak
1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru
1a. dlhodobo nezamestnaný občan7a) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov
o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru;
ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých
pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia
z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký
pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo
1b. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich
mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese7b) a dôvodom vyradenia z evidencie
uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru; časť vety za bodkočiarkou v bode 1a. platí rovnako,
2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2
a 3 z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako
67% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za rok, ktorý 2 roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) alebo
písm. b),
4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu
vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom
na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno
predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace
predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký
pomer,
5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia
tejto fyzickej osoby a
6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov a
e) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do
aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.1c)
(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba
v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1
písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej
dohody podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, žiaka strednej školy v právnom
vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu
7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú
výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu. 7aaa) Zamestnancom na účely
dôchodkového poistenia je aj
a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej
práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods.
1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej
dohody podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto
dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5,
b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce
alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný
príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je fyzickou osobou uvedenou v odseku
1 písm. b), okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa
§ 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne
sumu podľa odseku 5,
c) fyzická osoba, ktorá bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1
písm. d), ktorej vzniklo povinné dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 5 a
d) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych
záloh podľa osobitného predpisu1c) počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh
ozbrojených síl Slovenskej republiky, za ktoré jej patrí príjem podľa § 3 ods. 1
písm. a) a ods. 2 a 3.
(3) Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom
vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.
(4) Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom
vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý
je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa
alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku
zamestnávateľa.
(5) Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného
príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody určenej podľa § 227a je 200
eur.
Samostatne zárobkovo činná osoba
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na
trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a
3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať
osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Poistenec
(1) Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky
poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
(2) Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj
fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4
a 5.
(3) Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v
súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným
zákonom. 23a)
(4) Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže
sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona. 23a)
Zamestnávateľ
(1) Zamestnávateľ podľa tohto zákona je
a) fyzická osoba, ktorá je
povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a
3 a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt 24)
alebo povolenie na trvalý pobyt, 25)
b) právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v §
3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je
na území Slovenskej republiky,
c) pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
2 a 3
1. fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený
v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej
únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore
ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s
ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, alebo
2. právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať
zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo
sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je
zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej
konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú
zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(2) Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa
odseku 1, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu. 25a)
(3) Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia
a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku
1 z právneho vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody určenej podľa § 227a, ak
mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2
a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5.
(4) Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti
nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s
a) fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a)
a odsekov 2 a 3,
b) fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a
odsekov 2 a 3,
c) fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody
o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa
§ 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3, ak je poberateľom
1. starobného dôchodku,
2.
predčasného starobného dôchodku,
3. invalidného dôchodku,
4. výsluhového dôchodku podľa
osobitného predpisu 2) a dovŕšila dôchodkový vek,
5. invalidného výsluhového dôchodku
podľa osobitného predpisu. 2)
Pracovný úraz a choroba z povolania
(1) Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť
fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných
úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo
služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní
škody hroziacej zamestnávateľovi, 26)
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených
v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
(2) Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným
špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, 26a) zaradená do zoznamu chorôb
z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe
a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh
alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo
služobných úloh,
b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených
v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
(3) Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením
do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto
zoznamu.
(4) Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a
2 je
a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných
povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
(5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných
úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je
a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný
pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania
a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného
predpisu, 27) stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani
cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),
b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz
zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta
na ne a späť,
c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo
na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane
školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým
orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na
nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte 28) alebo v priamej
súvislosti s ňou.
(6) V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17
ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti;
odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
(7) Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba
z povolania, ktoré vznikli pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo
v súvislosti s nimi.
Nezaopatrené dieťa
(1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa
a) do skončenia
povinnej školskej dochádzky, 29)
b) po skončení povinnej školskej dochádzky, 29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku,
ak
1. sa sústavne pripravuje na povolanie,
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú
osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie
alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať
zárobkovú činnosť.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba
a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo
trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto
prílohy.
(3) Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
a) ktoré sa sústavne pripravuje
na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol
mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, 30) alebo
b) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
Sústavná príprava na povolanie
(1) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej
škole po skončení povinnej školskej dochádzky 29) alebo štúdium na vysokej škole
do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. 31)
(2) Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého
bodu sa začína
a) žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho
po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,
b) študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium
druhého stupňa.
(3) Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého
bodu sa končí
a) žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,
32)
b) študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. 33)
(4) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie
a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do
konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
b) od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného
v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
c) po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného
predpisu, 32) najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
d) od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské
štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný
do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa.
(5) Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba,
ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo školstva") postavené na roveň štúdia na školách
uvedených v odseku 1.
Všeobecný vymeriavací základ
(1) Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny
rok.
(2) Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho
obdobia uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný
kalendárny rok rozhodujúceho obdobia.
(3) Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003
sú uvedené v prílohe č. 3.
(4) zrušený od 1.7.2014.
Platobná neschopnosť zamestnávateľa
(1) Zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol
podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.
(2) Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia
návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.
(3) Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu,
33a) považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
TRETÍ DIEL
DÁVKY NEMOCENSKÉHO POISTENIA, DÔCHODKOVÉHO POISTENIA, ÚRAZOVÉHO POISTENIA,
GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI
(1) Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom
poskytujú nemocenské dávky, a to
a) nemocenské,
b) ošetrovné,
c) vyrovnávacia dávka,
d) materské.
(2) Z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom
poskytujú dôchodkové dávky, a to
a) zo starobného poistenia
1. starobný dôchodok,
2. predčasný starobný dôchodok,
3. vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
4. sirotský dôchodok,
5. vyrovnávací príplatok,
b) z invalidného poistenia
1. invalidný dôchodok,
2. vdovský dôchodok
a vdovecký dôchodok,
3. sirotský dôchodok.
(3) Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom
poskytujú úrazové dávky, a to
a) úrazový príplatok,
b) úrazová renta,
c) jednorazové vyrovnanie,
d) pozostalostná úrazová renta,
e) jednorazové odškodnenie,
f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
g) rekvalifikácia a rekvalifikačné,
h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
i) náhrada nákladov spojených s liečením,
j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.
(4) Z garančného poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom
poskytuje dávka garančného poistenia.
(5) Z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto
zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.
ŠTVRTÝ DIEL
OSOBNÝ ROZSAH SOCIÁLNEHO POISTENIA
Osobný rozsah nemocenského poistenia
(1) Povinne nemocensky poistení sú
a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5.
(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po
dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie
na prechodný pobyt 24) alebo povolenie na trvalý pobyt, 25) ak nie je povinne nemocensky
poistená a
a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo
invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 70%,
b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového
veku a
c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.
(3) zrušený od 1.1.2008.
Osobný rozsah dôchodkového poistenia
(1) Povinne dôchodkovo poistení sú
a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
c) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný
predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na
nárok na starobný dôchodok (ďalej len "dôchodkový vek") a podala prihlášku na dôchodkové
poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,
d) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich
rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov
jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až c), nebol jej priznaný
predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,
e) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej
sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu 35) a fyzická
osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného
predpisu 35a) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej
asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný
predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,
f) na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová
renta priznaná podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného
starobného dôchodku,
g) ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa osobitného predpisu,35b)
ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie
ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení
podľa písmen a) až f), nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek,
h) vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,35c)
ak nie je dôchodkovo poistený podľa písmen a) až g) a nebol mu priznaný invalidný
dôchodok.
(2) Podmienka podania prihlášky na dôchodkové poistenie sa považuje
za splnenú, ak fyzická osoba podľa
a) odseku 1 písm. c) má nárok na rodičovský príspevok,
b) odseku 1 písm. e) má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej s fyzickou
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú
asistenciu, vykonávať osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne,
c) odseku 1 písm. c) a e) je fyzickou osobou, ktorej vzniklo povinné dôchodkové poistenie
podľa § 22 ods. 3.
(3) Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. c) a d) je rodič alebo osvojiteľ
dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného
orgánu.
(4) Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) a d) je riadna starostlivosť
podľa osobitného predpisu. 36)
(5) Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení
16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na
prechodný pobyt 24) alebo povolenie na trvalý pobyt 25) a nemá priznaný predčasný
starobný dôchodok.
(6) Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom
má aj manžel (manželka) a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v v odsekoch
1 a 5 a po poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného
dôchodku.
Osobný rozsah úrazového poistenia
Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu
fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, 38) v štátnozamestnaneckom
pomere, 39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,
39a) v služobnom pomere 39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor
alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť,
ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. 39c) Povinne úrazovo
poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré
plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu 39d) pre fyzickú osobu
vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené
do práce. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené
aj pre fyzickú osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.39e)
(1) Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má
aj
a) žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému
vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu7aa)
a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba
z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi podľa osobitného predpisu,7aaa)
b) vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz
alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo pri plnení úloh denného režimu
podľa osobitného predpisu,40)
c) vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh, ktorý utrpel pracovný
úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia alebo plnenia
úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,1c)
d) fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej
republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej
vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa
osobitného predpisu, 41) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný
úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,
e) fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa
zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej
pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone
týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,
f) dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej
osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone
zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,
g) dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí
na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii
v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba
z povolania.
(3) Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom
má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch
1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v
čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.
Osobný rozsah garančného poistenia
(1) Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom
vzťahu 38) a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. 39a)
(2) Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v odseku 1,
ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť
vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu. 41a)
(3) Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa
má jeho zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti
(1) Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne
nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť
a) fyzická
osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt, povolenie na prechodný pobyt 24) alebo povolenie na trvalý pobyt 25) a
1.
je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo
2. má prerušené
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osoby z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 prvej vete.
(3) Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na
a) zamestnanca podľa osobitného predpisu, 42) na obvineného vo väzbe
42a) a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, 42b)
b) fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný
starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70% a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok
a dovŕšila dôchodkový vek.
PIATY DIEL
VZNIK A ZÁNIK SOCIÁLNEHO POISTENIA
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového
poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca
(1) Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku
právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy39e) a ktorého právny
vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením
služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového
poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti preloženie alebo prevedenie takého
príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej
zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu,42c)
alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy nanovo do funkcie, ktorá nie
je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným
súhlasom podľa osobitného predpisu.42d) Okrem zániku právneho vzťahu podľa prvej
vety, sa za zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti príslušníka finančnej správy považuje aj
ustanovenie neozbrojeného príslušníka finančnej správy39e) do funkcie spojenej s
pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy na vlastnú
žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.42e)
(2) Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká
odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods.
1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon
neustanovuje inak. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe
ním určenej dohody podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom
nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku
právneho vzťahu na základe tejto dohody, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca,
v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, alebo dňom
zániku právneho vzťahu na základe tejto dohody. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca
uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d) vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia
alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a zaniká dňom skončenia pravidelného
cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.
(3) Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o
pracovnej činnosti zaniká
a) priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku,
invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,
2)
b) dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa
osobitného predpisu. 2)
(4) Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) vzniká
a) od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol jej príjem podľa
§ 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 vyšší ako 67% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
najskôr od vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
b) odo dňa, keď prestane mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese,
ak ide o fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) bode 1b.,
c) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho
kalendárneho mesiaca trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
ak nevzniklo podľa písmen a) alebo b).
(5) Ak bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru fyzickej osobe, ktorá bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d)
a ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trval najviac 12 kalendárnych
mesiacov, vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a pomerná časť
súčtu tohto príjmu a príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru
podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania
pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru je vyššia ako 67% priemernej
mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za
rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo
štátnozamestnanecký pomer, vzniká povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe, ktorá
bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), odo dňa vzniku pracovného pomeru
alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
(1) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako
12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho
roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1
písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného
v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania
podľa osobitného predpisu, 43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a
3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká
30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem
uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5.
(3) Hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zistená
na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného
správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie
a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi
dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.
(4) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti
uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je
oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva
činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká
aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť,
najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne
podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku,
a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia
samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a
ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo
do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania,
b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo
alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva
činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.
(5) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie
činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ktorá podľa svojho čestného
vyhlásenia opätovne začala vykonávať činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3 alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa, od ktorého
je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods.
1 písm. b) a ods. 2 a 3, odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva
túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo
odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou
na vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho
dňu, v ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej
v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ku dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia
vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni,
alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za predchádzajúci
kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138
ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto osobe
zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší
ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb
(1) Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v
a) § 15 ods. 1 písm. c) odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie,
najskôr odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. c); ak táto fyzická osoba
má nárok na rodičovský príspevok, povinné dôchodkové poistenie jej vzniká odo dňa
vzniku nároku na rodičovský príspevok,
b) § 15 ods. 1 písm. e) odo dňa
1. splnenia podmienok podľa § 15
ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na
opatrovanie,
2. prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia podmienok
podľa § 15 ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone
osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím najmenej 140 hodín mesačne,
c) § 15 ods. 1 písm. d), f) až h) odo dňa splnenia podmienok podľa
§ 15 ods. 1 písm. d), f) až h).
(2) Povinné dôchodkové poistenie zaniká fyzickej osobe uvedenej v
a)
§ 15 ods. 1 písm. c) až h) odo dňa, od ktorého prestala spĺňať podmienky podľa §
15 ods. 1 písm. c) až h),
b) § 15 ods. 1 písm. c) až e) a h) odo dňa odhlásenia sa z povinného dôchodkového
poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.
(3) Ak povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods.
1 písm. c) alebo písm. e) zaniklo z dôvodu vzniku povinného dôchodkového poistenia
fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), povinné dôchodkové
poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) alebo písm. e) opätovne
vzniká odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. c) alebo písm. e).
(4) Ak sa fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) až e) a h) odhlásila
z povinného dôchodkového poistenia, povinné dôchodkové poistenie z toho istého dôvodu
jej vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa, v ktorom
jej zaniklo povinné dôchodkové poistenie, ak spĺňa podmienky podľa § 15 ods. 1 písm.
c) až e) a h).
(5) Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) v tom istom období
riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 3 a
a) jedna z týchto fyzických
osôb má nárok na rodičovský príspevok, povinne dôchodkovo poistená z dôvodu tejto
starostlivosti je fyzická osoba, ktorá má nárok na rodičovský príspevok,
b) ani jedna z týchto fyzických osôb nemá nárok na rodičovský príspevok, povinne
dôchodkovo poistená z dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba, ktorá podala
prihlášku skôr.
(6) Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. d) v tom istom období riadne
stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 3, povinne dôchodkovo poistená z
dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba určená podľa ich dohody.
Vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového
poistenia alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo
dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len "dobrovoľné poistenie") vzniká
odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky,
a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.
Dobrovoľné poistenie zaniká aj
a) odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, §
15 ods. 5 a § 19 ods. 2 a 3,
b) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za
dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie
vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom
mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí,
ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne
dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná
platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140.
Vznik a zánik úrazového poistenia
Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať
aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani
jednu takúto fyzickú osobu.
Vznik a zánik garančného poistenia
Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať
aspoň jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom
vzťahu k družstvu, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca
v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.
Prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti
(1) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom
a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu
44) alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného
predpisu 6) okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho
účasti na štrajku,
b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého
pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie
alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, 45) ak
sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
d) je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí
vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo
poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu
odňatia slobody.
e) čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, 45a) ak ide
o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu,
45a) a nemá nárok na materské, ak ide o muža.
(2) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie
živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom
je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku
1 písm. d) platí rovnako.
(3) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby osobného
a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby
osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia
potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a odo dňa nasledujúceho po uplynutí
52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
(4) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného
ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej
a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby
tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a v období, v ktorom má nárok na rodičovský
príspevok podľa osobitného predpisu, 36) ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť
povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo
činnej osoby. Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie aj odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania
dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia a v období trvania dobrovoľnej vojenskej
prípravy, 35c) ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
(5) Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového
poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje
rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa
posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.
ŠIESTY DIEL
SPÔSOBILOSŤ FYZICKEJ OSOBY V PRÁVNYCH VZŤAHOCH SOCIÁLNEHO POISTENIA
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia
práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.
(2) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v
právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením
15. roku veku.
(3) Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným
zástupcom. Kto je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis.
46)
(4) Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného
zástupcu fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť
na právne úkony bola obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu sa vzťahuje
osobitný predpis. 47)
SIEDMY DIEL
PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE LEHÔT
Právne úkony
Na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis, 47)
ak tento zákon neustanovuje inak.
Počítanie lehôt v sociálnom poistení
(1) Na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,
48) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho
poistenia podľa tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný
deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný
deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo
ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou, alebo odošle elektronickou poštou.
DRUHÁ HLAVA
NEMOCENSKÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ PODMIENKY NÁROKU NA NEMOCENSKÉ DÁVKY
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca
Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku
počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138
ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za
obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1,
§ 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby
(1) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a
dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon
neustanovuje inak, ak
a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku
počas trvania nemocenského poistenia a
b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za
obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho
mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu
mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia
poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného
na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
(2) Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci,
v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne
nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na
nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr
v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky
zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
(3) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne
nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod
na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej
lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku
ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich
kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na
nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny
mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného
odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
Platí od 1.1.2022
Ochranná lehota
(1) Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak
tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ochranná lehota
a) poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je
toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie,
b) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva,
je osem mesiacov.
(3) Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet
dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému
počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota
nemôže byť viac ako sedem dní.
(4) Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom,
v ktorom poistencovi
a) vzniklo nemocenské poistenie,
b) vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku.
DRUHÝ DIEL
NEMOCENSKÉ
Podmienky nároku na nemocenské
(1) Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo
činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne
práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne
opatrenie podľa osobitného predpisu 50) (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť").
(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak
jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom
dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
(1) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne
nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej
neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti
(ďalej len "podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.
(3) Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých desiatich
dní dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho
po dni zániku nemocenského poistenia.
(4) Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia
dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.
(5) Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú
do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia
poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského
poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava
obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.
(6) Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich
týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od
začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol
nárok na materské.
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých
a) má nárok na výplatu materského alebo
b) pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa
osobitného predpisu.50a)
Poskytovanie nemocenského
Nemocenské sa poskytuje za dni.
Výška nemocenského
(1) Výška nemocenského zamestnanca je 55% denného vymeriavacieho základu
určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného
podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť
vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období
dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo
činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje
inak, je v období
a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo
pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 a
b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55% denného vymeriavacieho
základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu
určeného podľa § 57.
Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného
režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu
30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
TRETÍ DIEL
OŠETROVNÉ
Podmienky nároku na ošetrovné
(1) Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne
a) ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča
alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia
príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo
b) sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak
1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného
predpisu, 50)
2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých
sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím
príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa
osobitného predpisu 50) alebo
3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela,
bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu 50) alebo bola
prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o
dieťa starať.
(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla
potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm.
a) alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm.
b) a v posledných dvoch rokoch pred vznikom tejto potreby bola nemocensky poistená
najmenej 270 dní.
(3) Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je
a) vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela
(manželky),
b) dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Poskytovanie ošetrovného
Ošetrovné sa poskytuje za dni.
Výška ošetrovného
Výška ošetrovného je 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa
§ 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
Vznik a zánik nároku na ošetrovné
Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného
a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby
osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) a zaniká
dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a
celodennej starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa.
(1) Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých
a) sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca podľa osobitného predpisu, 51)
b) má nárok na výplatu nemocenského,
c) má nárok na výplatu materského,
d) pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných
náležitostí podľa osobitného predpisu.50a)
(2) Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného
ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods.
1 písm. a) alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jedno alebo o viac detí uvedených
v § 39 ods. 1 písm. b) len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len
raz a len jednému poistencovi.
ŠTVRTÝ DIEL
VYROVNÁVACIA DÁVKA
Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku
(1) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva
preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného
predpisu 53) zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej
tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší
príjem alebo náhradu príjmu podľa osobitného predpisu 54) ako pri práci, ktorú vykonávala
pred preradením.
(2) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva
do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú
predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu 53) zakázaná matkám do konca deviateho
mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo,
a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako
pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(3) Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve
a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce,
a) zníženie normovaného
výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe je také vykonávanie
práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo
ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,
s výnimkou kratšieho pracovného času,
b) oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú
zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré
podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou
oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca
po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,
c) preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca
po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo
pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca
deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo
pracovné miesto podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo
materstvo,
d) oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne
do konca deviateho mesiaca po pôrode.
Poskytovanie vyrovnávacej dávky
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy,
ak zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho
mesiaca.
(1) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa
mala po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa
§ 138 ods. 1.
(2) Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do
nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca
deviateho mesiaca po pôrode.
Výška vyrovnávacej dávky
(1) Výška vyrovnávacej dávky je 55% z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím
základom určeným podľa § 56 ods. 1 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa
platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení
na inú prácu.
(2) Výška vyrovnávacej dávky je 55% z rozdielu medzi pomernou časťou
mesačného vymeriavacieho základu určeného podľa § 56 ods. 2 a vymeriavacím základom,
z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych
mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý
má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu,
za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.
PIATY DIEL
MATERSKÉ
Podmienky nároku na materské
(1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa,
má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená
najmenej 270 dní.
(2) Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred
týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím
34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku
nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich
sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím
37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve
alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím
43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(4) Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú
v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
(5) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu
menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr
ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské;
osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na
materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve
z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu
menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské
do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku
na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa
pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa,
ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok
na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od
vzniku nároku na materské.
(7) Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské
do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
(8) Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské,
má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do
konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské
najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila
zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie
do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(9) Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie
byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím
šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa
o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti
v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa
stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31
týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti
dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov
od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia
troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do
starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
(2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže
starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej
jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď
dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa
nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá
najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich
týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský
príspevok,
e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela,
alebo
f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného
orgánu.
Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského
poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu
45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu 36) a nevykonáva
činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo
činnej osoby.
Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má
nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným
lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak jej trvala ochranná lehota ku
dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo pred
skutočným dňom pôrodu.
(1) Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická
osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať
o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi
zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia
dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské
trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia
troch rokov veku dieťaťa.
(2) Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho
nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti
o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie,
počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava
do celkového obdobia trvania nároku na materské.
Poistenec nemá nárok na výplatu materského za dni, počas ktorých pre
dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného
predpisu.50a)
Poskytovanie materského
(1) Materské sa poskytuje za dni.
(2) Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi.
To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas
obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.
Výška materského
Výška materského je 75% denného vymeriavacieho základu určeného podľa
§ 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
(1) Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára
kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok
predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky.
(2) Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo
v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie
nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,
bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie
od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu
mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(3) Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí
poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky
bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie
na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu
roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského
poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom
kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré
sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(4) Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne,
ktorá bola preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia
zamestnankyne, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako
90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia
do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.
(5) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na
určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená
na inú prácu podľa osobitného predpisu, 53) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.
(6) Ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo
a) v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho
základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v
ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
c) v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku
nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky.
(7) Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo
najmenej 26 týždňov a vzniklo
a) v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu
roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie
na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia
do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v
ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(8) Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského
poistenia.
(9) Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho
základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského
poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 5 nepoužije.
(10) Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu
sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské
poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky
(1) Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel
súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské
poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací
základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2) Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ
určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku,
ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky.
Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky
(1) Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je
30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55. Mesačný vymeriavací
základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(2) Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej
dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 pripadajúci
na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu
príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských
dávok
(1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho
základu, ak
a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací
základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
b) zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90
dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,
c) dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky
poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia,
okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26
ods. 5, alebo
d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne
nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej
dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie,
ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.
(2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho
základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac,
v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(3) Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je
vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v
§ 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky.
(4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací
základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej
neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca
z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok,
je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské
poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej
vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý
po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia
len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a, nesmie byť nižší ako najvyšší
z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov,
z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského
poistenia.
(5) Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné
miesta nahor.
SIEDMY DIEL
NÁROKY Z NEMOCENSKÉHO POISTENIA V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH
Nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení
(1) Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského
poistenia.
(2) Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení,
nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky
nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku,
a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
(3) Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 nesmie
byť vyšší ako suma denného vymeriavacieho základu určená z 2-násobku všeobecného
vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu
roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Zrušený od 1.1.2008
TRETIA HLAVA
DÔCHODKOVÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE POJMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA
Obdobie dôchodkového poistenia
(1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového
poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem
období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto
zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť
a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové
poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť
nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý
je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa
alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť
na majetku zamestnávateľa.
(2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny
vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok
alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)
(3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta
a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový
dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
(4) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného
dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového
veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.
(5) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3,
za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
(6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej
vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací
základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.
(7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení,
započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.
(8) To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov
jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho
veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej
v § 15 ods. 1 písm. c) a d).
(9) Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na
vyrovnávací príplatok je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom
1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového
poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od
ktorého sa priznáva starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.
(10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
Osobný vymeriavací základ
Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny
rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné
na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.
Osobný mzdový bod
(1) Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel
osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový
bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2) Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo
celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo
len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného
mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel
osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo
získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri
desatinné miesta nahor.
(3) Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.
Priemerný osobný mzdový bod
(1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa
určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych
rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,
ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané
dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2) Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu
3 sa neprihliada.
(3) Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava
v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava
v roku
a) 2013 80%, b) 2014 76%, c) 2015 72%, d) 2016 a nasledujúcich rokoch 68%.
(4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa
pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným
podľa odseku 1 v roku
a) 2013 17% b) 2014 18%, c) 2015 19%, d) 2016 a nasledujúcich rokoch 20%.
(5) Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje
na štyri desatinné miesta nahor.
(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu
sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú
dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje
inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod
podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového
poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý
kalendárny rok.
(7) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva
kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne
tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani
po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa
priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.
(8) Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej
vete alebo § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3.
(9) Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako
jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového
bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu
dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na
štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ
na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku,
ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.
(10) Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom
poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa
určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového
poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel
počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje
na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako.
(11) Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku
dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako
podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové
poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej
dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je
vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny
mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.
Dôchodková hodnota
(1) Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.
(2) Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.
(3) Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje
od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej
mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy
zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu
roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota
platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.
(4) Priemerná mzda uvedená v odseku 3 je priemerná mzda v hospodárstve
Slovenskej republiky zistená štatistickým úradom.
(5) Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(6) Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov
1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(7) zrušený od 1.7.2014.
DRUHÝ DIEL
PODMIENKY NÁROKU NA STAROBNÝ DÔCHODOK
Nadpis zrušený od 1.8.2016
(1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
(2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch
4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
(3) Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005
dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.
(4) Žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1.
januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak,
že k veku 53 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,
j) v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov,
k) v roku 2014 deväťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov.
(5) Žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1.
januára 2004 do 31. decembra 2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak,
že k veku 54 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,
j) v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov.
(6) Žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do
31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55
rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov.
(7) Žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004
do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku
56 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov.
(8) Žene, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009 dovŕšila
vek 57 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 57 rokov sa pripočíta
a) v roku
2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov.
(9) Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 8 je vek dovŕšený v kalendárnom
mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.
(10) Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 8
pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia
dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho
mesiaca.
(1) Od 1. januára 2024 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je
súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu
roku, a počtu kalendárnych mesiacov, ktorý sa určí ako súčin čísla 12 a rozdielu
priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej
strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet kalendárnych
mesiacov sa zaokrúhľuje na celé kalendárne mesiace. Dôchodkový vek upravený podľa
prvej vety platí pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dovŕši
referenčný vek.
(2) Na účely určovania dôchodkového veku
a) stredná dĺžka života je
stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom, spoločná pre
mužov a ženy,
b) referenčný vek je dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku zaokrúhlený na
celé roky nadol,
c) prvé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych
rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o dvanásť rokov predchádza príslušnému
kalendárnemu roku,
d) druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych
rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o trinásť rokov predchádza príslušnému
kalendárnemu roku,
e) príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.
(3) Počet kalendárnych mesiacov, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek,
dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a kalendárnych mesiacoch na príslušný kalendárny
rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")
podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "Zbierka zákonov") najneskôr do 31. októbra
kalendárneho roka, ktorý päť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(4) Dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši dôchodkový
vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, sa zachováva.
(5) Dôchodkový vek poistenca, ktorý
a) v roku 2019 dovŕši vek 62 rokov,
je 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2020 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2021 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2022 dovŕši vek 63 rokov, je 63 rokov,
e) v roku 2023 dovŕši vek 63 rokov, je 63 rokov a 2 kalendárne mesiace.
(6) Na určenie dôchodkového veku podľa odsekov 1 a 5 platí § 65 ods.
9 a 10 rovnako.
Nadpis platí od 1.1.2020
Určenie sumy starobného dôchodku
(1) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia
rovnako.
(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku
na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného
dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu
osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku
na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného
dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku
nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
(3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku
na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku
sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku,
určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka
sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov
získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo
jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o
určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom
sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové
poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej
vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom
kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného
dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie
sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného
dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená
ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového
poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty.
(4) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku
alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok
alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného
dôchodku určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty
starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných
mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného
dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin
súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania
starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená
suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia
získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo
jeho časti.
(5) Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku
dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal
v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým
dôchodkom, pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na
sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(6) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol
sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom
sporení
a) pred 1. septembrom 2012 zníži o 1/2 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
b) od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 2/9 pomernej
sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
c) od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/72 pomernej
sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
d) od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 1/4 pomernej sumy
starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
e) od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/72 pomernej
sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
f) od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 5/18 pomernej
sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
g) od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 7/24 pomernej
sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
h) od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 zníži o 11/36 pomernej
sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
i) od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zníži o 23/72 pomernej
sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
j) po 31. decembri 2023 zníži o 1/3 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
(7) Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia
dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú
obdobia uvedené v § 140 ods. 1 až 4; na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov
2 až 4 sa na hodnotu osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po
vzniku nároku na starobný dôchodok prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.
(8) Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu
za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný
vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu
roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie
osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku
na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok,
ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.
(9) Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa
odsekov 3 a 4 v kalendárnom roku len raz.
Platí od 1.1.2020
TRETÍ DIEL
PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK
Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok
(1) Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od
ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56)
(2) Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom
sporení podľa osobitného predpisu,1) má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy,
ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej
15 rokov,
b) chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa
osobitného predpisu1) je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú
fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)
(3) Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr
odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný
dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.
(4) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec
ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený
ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená
v § 4 ods. 1 písm. d).
(5) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho
splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa jeho splátky splatnej po
dni, v ktorom sa poberateľ predčasného starobného dôchodku stal fyzickou osobou uvedenou
v § 4 ods. 1 písm. d). Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne
vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho
po dni, v ktorom fyzická osoba prestala byť fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1
písm. d); nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevznikne, ak fyzickej
osobe, ktorá prestala byť fyzickou osobou podľa § 4 ods. 1 písm. d), vznikne povinné
dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 4.
(6) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku fyzickej osoby v
právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky
splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn
príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur; na
určenie príjmu sa primerane použije § 139c. Nárok na výplatu predčasného starobného
dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej
vety.
(7) Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol povinne dôchodkovo
poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku a nárok na výplatu predčasného
starobného dôchodku mu nezanikol podľa odseku 5 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý
zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zanikol pred
najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim
po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom
dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného
dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok
po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia. Ak poberateľ predčasného starobného
dôchodku bol počas poberania predčasného starobného dôchodku fyzickou osobou uvedenou
v § 4 ods. 1 písm. d) a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol
podľa odseku 5 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený
v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky
predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú
sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie, počas ktorého bol
fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej
výplatu vznikne nárok odo dňa, ktorým prestane byť fyzickou osobou uvedenou v § 4
ods. 1 písm. d). Sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku po zániku nároku
na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 6 prvej vety sa zúčtujú so
sumami predčasného starobného dôchodku, na ktorého výplatu opätovne vznikne nárok
alebo so sumami starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1.
Nadpis platí od 1.1.2020
Určenie sumy predčasného starobného dôchodku
(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku
na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za
každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na
základe dohody určenej podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku
alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho
roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume
predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta
suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za
obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej
podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty;
o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho
roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa
prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma
predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného
starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku
nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej
podľa § 227a, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie
sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného
starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu
na základe dohody určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej
polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom
roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
(3) Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume
predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu
sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu
osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu
osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.
(4) Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho
výplatu vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom
alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa
odsekov 2 a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila
bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(5) Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý
je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) platí § 66 ods. 6 rovnako.
(6) Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu
za predposledný rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný
starobný dôchodok platí § 66 ods. 8 rovnako.
(7) Suma predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa určí
v kalendárnom roku len raz.
Platí od 1.1.2020
Vylúčenie nároku na starobný dôchodok
Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok
na starobný dôchodok.
(1) Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný
dôchodok.
(2) Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
nebol predčasný starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1,
na ktorú mal poistenec nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť
poistenca znovu. Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 určená podľa § 68 ods. 2
a 3 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5% za každých začatých 30 dní, počas ktorých
netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku; § 82 ods. 5 sa v tomto
prípade neuplatní.
(3) Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa
odseku 2, vznikne odo dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového
veku.
ŠTVRTÝ DIEL
VYROVNÁVACÍ PRÍPLATOK
(1) Poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný
starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak
a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého
obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný
dôchodok podľa predpisov Českej republiky,
b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby
zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,
c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného
dôchodku podľa predpisov Českej republiky,
d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky
tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného
dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola
vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ
podľa osobitného predpisu,1)
e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) ak získal
obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, 2) a
f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho
priznanie, kladnú hodnotu.
(2) Suma vyrovnávacieho príplatku poistenca, ktorému bol priznaný starobný
dôchodok, sa ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí ako rozdiel fiktívnej
sumy starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa tohto
zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, sumy
starobného dôchodku alebo sumy predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe
zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a
sumy vyplácaného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2) Suma vyrovnávacieho
príplatku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, sa ku dňu
vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného
starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného predčasného starobného dôchodku alebo
starobného dôchodku podľa tohto zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa
predpisov Českej republiky, sumy starobného dôchodku alebo sumy predčasného starobného
dôchodku vyplácaného na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia 1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom 1) a sumy vyplácaného výsluhového dôchodku podľa osobitného
predpisu. 2)
(3) Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku
podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný
dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením
obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej
republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá
sa neznižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6.
Fiktívna suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako suma predčasného starobného
dôchodku podľa tohto zákona so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného
po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia
dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie účasti na
starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6.
(4) Ak sa vyrovnávací príplatok priznáva od neskoršieho dňa ako odo dňa,
od ktorého je priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, zvyšuje
sa fiktívna suma starobného dôchodku alebo fiktívna suma predčasného starobného dôchodku
za obdobie odo dňa, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný
dôchodok do dňa, od ktorého sa priznáva vyrovnávací príplatok; na zvyšovanie fiktívnej
sumy starobného dôchodku alebo fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku sa
vzťahujú ustanovenia o zvyšovaní starobného dôchodku a o zvyšovaní predčasného starobného
dôchodku rovnako.
(5) Ak starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa tohto
zákona alebo starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky je upravený z dôvodu
súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z iného
dôvodu ustanoveného zákonom, použije sa na určenie sumy vyrovnávacieho príplatku
suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila,
ak by k úprave sumy starobného dôchodku z tohto dôvodu nedošlo.
(6) Starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na
účely určenia sumy vyrovnávacieho príplatku podľa odseku 2 prepočítava na eurá podľa
referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,56ab)
ktorý je platný ku dňu, od ktorého sa vyrovnávací príplatok priznáva.
(1) Suma vyrovnávacieho príplatku sa novo určuje vždy k 31. januáru kalendárneho
roka a prvýkrát sa novo určí k 31. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, v ktorom bol vyrovnávací príplatok priznaný. Pri určení novej sumy vyrovnávacieho
príplatku sa prihliada na fiktívnu sumu starobného dôchodku alebo fiktívnu sumu predčasného
starobného dôchodku určenú podľa § 69b ods. 3, zvýšenú za obdobie od priznania vyrovnávacieho
príplatku do 31. januára kalendárneho roka, v ktorom sa novo určuje suma vyrovnávacieho
príplatku. Vyrovnávací príplatok v novo určenej sume sa vypláca od splátky starobného
dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej v apríli
kalendárneho roka, v ktorom sa novo určila suma vyrovnávacieho príplatku, do splátky
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej
v marci nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely určenia novej sumy vyrovnávacieho
príplatku sa starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky prepočítava
na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou
bankou,56ab) ktorý je platný 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa novo určuje
suma vyrovnávacieho príplatku.
(2) Ak novo určená suma vyrovnávacieho príplatku nemá kladnú hodnotu,
nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku zaniká od splátky starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej v apríli kalendárneho
roka, v ktorom sa novo určila suma vyrovnávacieho príplatku, do splátky tohto dôchodku
splatnej v marci nasledujúceho kalendárneho roka. Ak nárok na výplatu vyrovnávacieho
príplatku zanikol podľa prvej vety v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych
rokov, nárok na vyrovnávací príplatok zaniká 31. januára posledného z týchto kalendárnych
rokov.
(3) Ak zanikol nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku z dôvodu zániku
nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa
tohto zákona alebo starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, nová suma
vyrovnávacieho príplatku sa určí odo dňa opätovného vzniku nároku na výplatu starobného
dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo starobného
dôchodku podľa predpisov Českej republiky. Starobný dôchodok priznaný podľa predpisov
Českej republiky sa na účely určenia novej sumy vyrovnávacieho príplatku podľa prvej
vety prepočítava na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného
Európskou centrálnou bankou,56ab) ktorý je platný ku dňu, od ktorého sa určuje nová
suma vyrovnávacieho príplatku.
Nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku trvá v období, počas ktorého
trvá nárok na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa
tohto zákona a starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky.
PIATY DIEL
INVALIDNÝ DÔCHODOK
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal
počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok.
(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej
republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr
odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba,
ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila
26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť
(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na
invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho
ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v
prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách
sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania,
skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného
v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi
opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
(1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku
a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,
g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
(2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
(3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v
ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26
rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje
za splnenú.
Nadpis platí od 1.1.2020
Určenie sumy invalidného dôchodku
(1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku
na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods.
1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho
poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia
veta a štvrtá veta platia rovnako.
(3) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2,
ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%,
sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod
sa určuje na hodnotu 0,67.
(4) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2,
ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%,
sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať
zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného
mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
(5) Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý
nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo
poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným
zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal
obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným
zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden
rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%,
sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného
mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
(6) Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý
nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo
poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným
zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal
obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným
zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden
rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%,
sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tohto poistenca vykonávať zárobkovú
činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku
na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty;
§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového
bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
Zrušený od 1.1.2008 do 31.12.2019
ŠIESTY DIEL
VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK
Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok
(1) Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku
alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok,
b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo
získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od
smrti manžela.
(3) Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu
vdovského dôchodku, ak
a) sa stará o nezaopatrené dieťa,
b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 70% alebo
c) vychovala aspoň tri deti,
d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
e) dovŕšila dôchodkový vek.
(4) Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po
zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého
vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa
vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(5) Nárok na vdovský dôchodok zaniká
a) uzatvorením manželstva,
b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom
spôsobila smrť manžela.
(6) Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1
až 5 rovnako.
Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku
(1) Suma vdovského dôchodku je 60% starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené
podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(2) Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok, je 60% predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý
manžel ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok
do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 60% predčasného
starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a
3 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5% za každých začatých 30 dní, počas
ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma vdovského
dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý
nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového
veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 60%
starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.
(4) Na určenie sumy vdovského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného
dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
(5) Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 4 rovnako.
SIEDMY DIEL
SIROTSKÝ DÔCHODOK
Podmienky nároku na sirotský dôchodok
(1) Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel
rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok
alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný
dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej
starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.
(3) Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného
dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. Nárok
na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným
dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu
začalo byť nezaopatreným dieťaťom.
(4) Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia
súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po
ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.
(5) Nárok na sirotský dôchodok zaniká vždy dovŕšením 26. roku veku dieťaťa.
Suma sirotského dôchodku
(1) Suma sirotského dôchodku je 40% starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého
smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.
(2) Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok, je 40% predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý
rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok
do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 40% predčasného
starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a
3 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5% za každých začatých 30 dní, počas
ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma sirotského
dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý
nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového
veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 40%
starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.
(4) Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku
na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(5) Na určenie sumy sirotského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného
dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
ÔSMY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH
(1) Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a
dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné
na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové
poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný
dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia
odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie.
To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po
fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo
sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej
v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku
zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené
ku dňu jeho smrti.
(2) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe
dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne
zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena
sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom
mesiaci, v ktorom poberateľ tejto dávky
a) bol povinný predložiť výpis z dodatočného
daňového priznania Sociálnej poisťovni alebo v ktorom nadobudol právoplatnosť dodatočný
platobný výmer,
b) doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo
činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného
platobného výmeru je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby,
z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.
Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa
§ 142 ods. 3 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
Zrušený od 1.8.2006
Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca,
ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného
osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.
Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa
nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec
nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu 51) alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok
(1) Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková
dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca
sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových
dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca.
Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2
alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný
dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.
(2) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na
výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo
ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského
dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume
z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej
suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa
vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský
dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého
dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý
si poistenec zvolil.
(3) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku
a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky
nároku na výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného
dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia,
a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej
sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo
vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.
(4) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku
alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne
osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo
najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume
dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.
(5) Ak priznaním alebo vznikom nároku na výplatu starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého
dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o
súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov
podľa § 82.
(6) Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku
alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a
sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn
sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100% dôchodkovej dávky zomretého poistenca,
na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto
sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn
dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok
sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako
aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému
z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku
alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových
dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby dosiahli
sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku
dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.
(7) Na účely odsekov 1 až 3, 5 a 6 sa zohľadňuje
a) suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia
na sumu minimálneho dôchodku,
b) úhrn sumy vyrovnávacieho príplatku a sumy starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku, na ktorých výplatu vznikol nárok.
Zvyšovanie dôchodkových dávok
(1) Dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1.
januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku,
priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o
percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného
štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku.
(2) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových
dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho
roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná
od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej
priznania.
(3) Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej
dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého
sa zvyšuje.
(4) Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok,
ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady
príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51)
alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, sa zvýšia za príslušný kalendárny
rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku
na výplatu týchto dôchodkov.
(5) Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala
z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej
výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala.
Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(6) Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou
dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom
zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.
(7) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z
týchto dôchodkových dávok.
(8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom
kalendárnom roku nezvyšujú, ak ich suma bola určená zo starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom
roku.
(9) Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.
Prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie
(1) Poistenec, ktorý sa stal úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie
alebo orgánu Európskej únie 56a) (ďalej len "úradník"), po skončení vykonávania zárobkovej
činnosti v Slovenskej republike môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv
získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej
únie alebo jej inštitúcie (ďalej len "dôchodkový systém Európskej únie"), ak nemá
priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok
z dôchodkového systému Slovenskej republiky. Dôchodkové práva podľa prvej vety sú
finančná suma určená ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom
období dôchodkového poistenia a vymeriavacom základe. Prevodom dôchodkových práv
zaniká nárok na zhodnotenie toho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho
základu v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktoré boli použité na určenie
finančnej sumy podľa druhej vety.
(2) Ak sa úradník po skončení služby alebo zamestnania v Európskej únii
alebo v jej inštitúcii, ktorý bol počas tejto služby alebo zamestnania zúčastnený
v dôchodkovom systéme Európskej únie, stane poistencom v dôchodkovom systéme Slovenskej
republiky a požiada o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej
únie do dôchodkového systému Slovenskej republiky, prevedú sa tieto dôchodkové práva,
ktoré sú finančnou sumou určenou ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti
na získanom období služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii,
ktoré založili účasť v dôchodkom systéme Európskej únie, a na vymeriavacom základe
za toto obdobie.
(3) Prevod dôchodkových práv podľa odseku 1 sa vykoná na základe žiadosti
a súhlasu úradníka s prevodom dôchodkových práv podľa odseku 1.
(4) Obdobie služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii
a obdobie získané v dôchodkovom systéme členského štátu Európskej únie, ktoré bolo
zohľadnené na určenie sumy poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok
v dôchodkovom systéme Európskej únie, sa v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky
považuje za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok. Obdobie dôchodkového
poistenia podľa prvej vety nie je obdobie dôchodkového poistenia na určenie sumy
dôchodku.
(5) Obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy použité na
určenie predpokladanej sumy starobného dôchodku a zohľadnené na určenie poistno-matematického
ekvivalentu na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej
republiky do dôchodkového systému Európskej únie sa považujú za nárok na dôchodok
a na určenie jeho sumy v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky za obdobie dôchodkového
poistenia a vymeriavacie základy v rovnakom časovom období a v rovnakom rozsahu.
Ak boli obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy podľa prvej vety zohľadnené
pri určení poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej
únie, tento poistno-matematický ekvivalent sa zníži o sumu, ktorá bola prevedená
ako dôchodkové právo získané v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového
systému Európskej únie.
(6) Suma starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané
v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy starobného dôchodku určenej
podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného
v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného
dôchodku určenej podľa osobitného predpisu56b) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej
na desať eurocentov nahor.
(7) Suma predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové
práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy predčasného
starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického
ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty
odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu56b) k rozhodujúcemu
dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.
(8) Ak nárok na starobný dôchodok nevznikol z dôvodu smrti, suma invalidného
dôchodku na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského
dôchodku podľa osobitného predpisu sa určí ako súčet sumy invalidného dôchodku určenej
podľa tohto zákona a sumy, o ktorú by sa zvýšila suma starobného dôchodku podľa odseku
6.
(9) Rozhodujúci deň na účely odsekov 6 a 7 je deň doručenia žiadosti
o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie inštitúcii
alebo orgánu Európskej únie alebo deň, v ktorom podľa osobitného predpisu56a) vzniklo
právo na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie,
ak žiadosť bola doručená pred týmto dňom.
Zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného
po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku
(1) Suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je
a)
136% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu56)
platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku
alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec
získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo
b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o
1. dva percentuálne body za každý
ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového
poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov,
2. tri percentuálne body za každý ďalší
rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového
poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.
(2) Suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je
sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) sa znižuje rovnako ako
sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6; do obdobia účasti na starobnom
dôchodkovom sporení sa započítava len obdobie podľa odseku 4.
(3) Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného
po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm
podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v
rozsahu najmenej 30 rokov,
b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky
tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného
dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola
vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak poistenec je poberateľ invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ
podľa osobitného predpisu,1)
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku
alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako
úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového
veku a vyplácaného
1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2. výsluhového
dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého
výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku
podľa osobitného predpisu,2)
3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo
dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým
výberom,1) ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení
dôchodkového veku,
4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku
zo starobného dôchodkového sporenia1) a
5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému
dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého
bodu, a
d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého
bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.
(4) Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je
obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového
poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané
a) v kalendárnom roku, za
ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d)
nie je ustanovené inak,
b) pred 1. januárom 1993,
c) v cudzine alebo
d) v kalendárnom roku,
1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo invalidný dôchodok,
2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný
dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
(5) Na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku
vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku cudzina je
iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom
hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
ŠTVRTÁ HLAVA
ÚRAZOVÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE POJMOV NA ÚČELY ÚRAZOVÝCH DÁVOK
Poškodený
Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa
podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo
sa u nich zistila choroba z povolania.
Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok
(1) Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok
uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného
je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa
zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa
§ 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho
obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na
určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo
sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského
poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom,
v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z
povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu,
v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania.
Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť
rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo
deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.
(2) Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1
príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku
vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej
dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu,
z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny
mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného
úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba
z povolania.
(3) Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po
kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný
úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval
za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ
podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho
základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom
vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny
rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz
alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok,
za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné
miesta nahor.
(4) Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá
nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného
v § 138 ods. 5, ktorý platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok
na úrazovú dávku.
(5) Denný vymeriavací základ
a) fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) sa určí ako podiel
súčtu príjmov zistených podľa § 138 ods. 8 písm. b), dosiahnutých za obdobie od vzniku
pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru u zamestnávateľa zodpovedného
za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku
pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní
tohto obdobia okrem obdobia uvedeného v § 26 alebo § 140,
b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa
§ 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne
sumu podľa § 4 ods. 5, sa určí ako podiel súčtu príjmov zistených podľa § 138 ods.
8 písm. a), dosiahnutých za obdobie od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody
u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,
do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z
povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem obdobia uvedeného v § 26 alebo
§ 140.
DRUHÝ DIEL
ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK
Podmienky nároku na úrazový príplatok
Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový
príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) alebo nárok na
výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
Poskytovanie úrazového príplatku
Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.
Suma úrazového príplatku
Suma úrazového príplatku je
a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého
dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého
dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania.
TRETÍ DIEL
ÚRAZOVÁ RENTA
Podmienky nároku na úrazovú rentu
(1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu
činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles
pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.
(2) Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého
má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné
alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období,
počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho
neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného
Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti
s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v §
17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej
súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak
sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej
schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok
na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
Určenie sumy úrazovej renty
(1) Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej
80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel
čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
(2) Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej
renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume
zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.
(3) Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku,
na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený
v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na
ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.
(4) Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu
toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma
úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti
k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu
pracovnej schopnosti.
(5) Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého
pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí
z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku
nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu
za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol
nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.
(6) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových
rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba
jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej
renty platí § 81 ods. 1 druhá veta primerane.
(7) Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu
viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty
určenej ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých
pracovných úrazov alebo chorôb z povolania o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta
sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok
na jeho výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná podľa prvej vety nesmie byť vyššia
ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti.
(8) Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka
a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka
sa zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného štatistickým
úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu
roku.
(9) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty
vykonáva. Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje
od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára
do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa priznania.
(10) zrušený od 1.1.2018.
Zánik nároku na úrazovú rentu
Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo
dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
ŠTVRTÝ DIEL
JEDNORAZOVÉ VYROVNANIE
Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie
Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak
a) v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10% a najviac
40%,
b) mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok
na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10%, alebo
c) mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného
dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti
najmenej 10%.
Určenie sumy jednorazového vyrovnania
Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho
základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu
pracovnej schopnosti a čísla 100.
PIATY DIEL
POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA
Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu
(1) Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú
súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
(2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala
trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.
(3) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej
z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.
(4) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený
dovŕšil dôchodkový vek.
Suma pozostalostnej úrazovej renty
(1) Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného
alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.
(2) Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných
úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na
ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti.
To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho
poklesu pracovnej schopnosti.
(3) Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 ods. 8 rovnako.
ŠIESTY DIEL
JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE
(1) Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.
(2) Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok
denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura.
(3) Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené
v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného.
Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40
eura. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových
odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485,40 eura.
(4) Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné k 31. decembru kalendárneho
roka sa zvyšujú vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia
úrazovej renty podľa § 89 ods. 8.
SIEDMY DIEL
PRACOVNÁ REHABILITÁCIA A REHABILITAČNÉ
Pracovná rehabilitácia
(1) Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa
posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného
procesu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ
starobného dôchodku.
(3) Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti
na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného.
Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby
uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím
na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.
(4) Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa,
v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu 58) alebo v inom odbornom zariadení
na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára
so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu,
ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej
rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa;
ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa osobitného
predpisu. 59)
(5) Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania
sa pracovná rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V
odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť
na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí
šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto
obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.
(6) Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného
na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa
nezapočítava do obdobia podľa odseku 5.
Rehabilitačné
(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok
na rehabilitačné.
(2) Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie
okrem dní,
a) v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho
dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,
b) za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca podľa osobitného predpisu 51) alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok,
alebo
c) počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.
(3) Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného.
(4) Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný
dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy
rehabilitačného určeného podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.
ÔSMY DIEL
REKVALIFIKÁCIA A REKVALIFIKAČNÉ
Rekvalifikácia
(1) Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa
posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného
procesu.
(2) Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú
treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou
prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného;
§ 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako.
(3) Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení
na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. 60) Na
zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú
dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním
rekvalifikácie; § 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako.
(4) Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí §
95 ods. 5 a 6 rovnako.
(5) Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného
dôchodku.
Rekvalifikačné
(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.
(2) Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96
ods. 2 až 4 rovnako.
DEVIATY DIEL
NÁHRADA ZA BOLESŤ A NÁHRADA ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA
Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a)
DESIATY DIEL
NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S LIEČENÍM
(1) Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré
účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania
na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného
poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.
(2) Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 23 242,70 eura.
Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.
JEDENÁSTY DIEL
NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S POHREBOM
(1) Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.
(2) Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä
a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením
pohrebu,
b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
c) cintorínske poplatky,
d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
e) náklady na úpravu hrobu.
(3) Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2 324,40 eura.
Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.
(4) Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené
dieťa poškodeného majú nárok na náhradu
a) jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac
v sume 99,60 eura pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a
b) cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého
pobytu na miesto pohrebu a späť.
(5) Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby
a nezaopatrené deti uvedené v odseku 4 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto
sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.
PIATA HLAVA
DÁVKA GARANČNÉHO POISTENIA
Podmienky nároku na dávku garančného poistenia
(1) Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného
poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky
tohto zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho
roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci
kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného
pomeru,
g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri
plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
podľa osobitného predpisu, 51)
l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru
zamestnanca na súde vrátane trov právneho zastúpenia.
(2) Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny
vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú
neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.
Výška dávky garančného poistenia
(1) Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v
sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské
poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné
na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok
na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných
podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený
nárok.
(2) Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov
z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu
z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
(3) Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny
všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti
zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna
kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom
roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho
roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom
kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
(4) zrušený od 1.8.2006.
Uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa
so sídlom, adresou organizačnej zložky alebo s pobytom aj na území iného členského
štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom
priestore
(1) Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so
sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne
s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského
štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom
priestore, inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného
poistenia je inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou
stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba
vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou
podľa prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca
uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne
neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na
prechodný pobyt 24) alebo povolením na trvalý pobyt 25) na území Slovenskej republiky
a s bydliskom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo
štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.
(2) V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku
1 je Sociálna poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného
v odseku 1 podaným v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou
stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.
ŠIESTA HLAVA
DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
(1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch
rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti
najmenej dva roky.
(2) Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení
výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku
na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku
na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu. 2)
(3) U fyzických osôb uvedených v odseku 2 je obdobie poistenia na výsluhový
príspevok podľa osobitného predpisu 2) obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa
tohto zákona.
(4) Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti
sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku
predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.
(5) Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na
vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil
poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného
na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti
sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti
je v úhrne nižšia ako päť eur.
(6) Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti
sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca
z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu. 45a)
(1) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti,
nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov
o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie
v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava
obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z
dôvodu uvedeného v § 106.
(2) Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca
z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
(3) Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie
počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne
zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti
odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná
predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím
zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.
(4) Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie
počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti
trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50% dávky v nezamestnanosti
za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým
vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti
podľa odseku 3.
Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas
ktorých
a) má nárok na výplatu nemocenského,
b) má nárok na výplatu ošetrovného,
c) má nárok na výplatu materského,
d) sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu. 36)
Poskytovanie dávky v nezamestnanosti
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.
Výška dávky v nezamestnanosti
(1) Výška dávky v nezamestnanosti je 50% denného vymeriavacieho základu.
(2) Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je
podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie
v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,
2) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich
dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na
zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie
je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné
na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. 2) Denný vymeriavací základ
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno
zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací
základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období
podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti,
denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.
5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje
sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len
obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti
zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa
zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia
povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.
To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje
na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského.
Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ
podľa druhej vety.
(4) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v
nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia
v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti
sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak
získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená
v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov,
výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.
(5) Na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej
dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu
na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný
vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej
vety.
(6) Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je
najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu
a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné
miesta nahor.
(7) Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací
základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku,
v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací
základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom
vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
SIEDMA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH, DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH, ÚRAZOVÝCH
DÁVKACH, DÁVKE GARANČNÉHO POISTENIA A O DÁVKE V NEZAMESTNANOSTI
Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku
garančného poistenia, dávku v nezamestnanosti a vznik nároku na ich výplatu
(1) Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného
poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok
ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca
nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské
poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné
na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti;
to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.
(2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto
zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním
žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.
Zánik nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku
na úrazové dávky
(1) Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti
rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný
čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.
(2) Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická
osoba podľa osobitného predpisu 61) celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia
alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu. 62)
(3) zrušený od 1.1.2008.
Obmedzenie sumy dávky
(1) Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského
a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným
v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia
iných návykových látok.
(2) Ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu
61) sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa
osobitného predpisu 63) a osobitný predpis 64) neustanovuje inak, poškodený má nárok
na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej
podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného
predpisu 61) zníženého o mieru zavinenia poškodeného.
Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky
(1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej
zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo
sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia
nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
(2) Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa
dávka priznala neprávom.
(3) Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako
patrí.
(4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume
alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
(5) Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú
výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu
a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou
poisťovňou. Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa
zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.
(6) Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho
po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
(7) Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom
pracovnej schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba
posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky
prestal byť invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až
po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.
(8) Výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto
dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci
nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku
doručila Sociálnej poisťovni.
(9) Ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená
skôr priznaná iná dávka, na ktorú zanikol nárok alebo zanikol nárok na jej výplatu
pre priznanie neskôr priznanej dávky, zúčtuje sa za toto obdobie neskôr priznaná
dávka s vyplatenou skôr priznanou inou dávkou, a ak suma vyplatenej skôr priznanej
inej dávky
a) je nižšia ako suma neskôr priznanej dávky, poukáže sa poberateľovi
dávky suma rovnajúca sa rozdielu medzi sumou neskôr priznanej dávky a sumou vyplatenej
skôr priznanej inej dávky,
b) dosahuje alebo prevyšuje sumu neskôr priznanej dávky, poukazuje sa poberateľovi
dávky suma neskôr priznanej dávky od splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo
o neskôr priznanej dávke, znížená o rozdiel sumy vyplatenej skôr priznanej inej dávky
a sumy neskôr priznanej dávky od jej priznania do jej splátky splatnej v mesiaci,
v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke; takto znížená suma neskôr priznanej
dávky nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia
nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
(10) Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu
vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku
za obdobie odo dňa splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni vzniku
tohto dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne
nárok. Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku fyzickej osobe
uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom
dôchodku za obdobie odo dňa splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni,
od ktorého je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), so sumami dôchodkovej
dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.
(11) Ak sa zistí, že poistencovi sa vyplatil dôchodok uvedený v § 82b ods.
3 písm. c) druhom bode až piatom bode aj za obdobie, za ktoré bol vyplatený starobný
dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku v sume zvýšenej na
sumu minimálneho dôchodku, poberateľovi dávky sa odo dňa zníženia poukazuje suma
starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového
veku znížená o sumu vyplatenú navyše; takto znížená suma starobného dôchodku alebo
suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku nesmie byť v
úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma,
ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Zánik nároku na dávku a zánik nároku na výplatu dávky
(1) Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.
(2) Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby,
ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Premlčanie nároku na výplatu dávky
(1) Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov
odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
(2) Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období,
v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
Zúčtovanie dávok s dávkou v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi
Ak sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný
dôchodok, úrazová renta, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti
spätne aj za obdobie, v ktorom sa poistencovi vyplácala dávka v hmotnej núdzi a príspevky
k dávke v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznané uvedené
dávky s vyplatenou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi,
a
a) ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného
dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti
prevyšuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
poukáže
1. na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá
zodpovedá sume poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
2.
poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku,
úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti rozdiel
medzi sumou tohto priznaného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia
alebo dávky v nezamestnanosti a poskytnutou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami
k dávke v hmotnej núdzi,
b) ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného
dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti
je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke
v hmotnej núdzi, poukáže
1. na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
sumu, ktorá zodpovedá sume poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke
v hmotnej núdzi,
2. poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku,
invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti
dôchodok, úrazovú rentu, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti
prvýkrát až v príslušnom mesiaci, v ktorom súčet nevyplatených dôchodkov, úrazovej
renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti je vyšší ako vyplatená
dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi; takto vzniknutý rozdiel
poukáže poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného
dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti.
Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok
(1) Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné
a dávka v nezamestnanosti sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou
poisťovňou.
(2) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú
vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.
(3) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú
do cudziny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou
stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou konfederáciou,
pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky,
ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje
inak.
(4) Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú
dávku, úrazovú dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo.
Počas vyplácania dávky podľa prvej vety neplynie lehota podľa § 210 ods. 2.
(5) Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 60 dní od doručenia
žiadosti o priznanie tejto dávky.
(6) Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca
konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise,
65) zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na
preddavok na túto dávku vo výške nároku, najviac do sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu 56) platného v čase rozhodnutia
o poskytnutí preddavku, za jeden kalendárny mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom
na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí,
ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej
podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise, 65) najneskôr
do jedného roka od poskytnutia preddavku.
(7) Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom
predpise 65) najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
súdu a predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia
povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise 65) v lehote podľa odseku
6, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky
nároku, najviac do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných
mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu. 66)
(8) Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.
Zaokrúhľovanie výsledkov jednotlivých matematických úkonov na určenie sumy
dávky
Na účely určenia sumy dávky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov
vypočítavajú najviac na osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Poukazovanie dávok a poberateľ dávky
(1) Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky. 67) Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon
neustanovuje inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet
manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, 67) ak má v čase poberania
dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom
poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky
je povinný vrátiť splátky dôchodku, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty
poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky.
(2) Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna
poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom
kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o
zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni.
(3) Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení
sociálnych služieb, dávka sa poukazuje prostredníctvom hromadného poukazu do tohto
zariadenia, ak poberateľ dávky nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky.
(4) Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky,
osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca.
(5) Osobitný príjemca je
a) fyzická osoba alebo právnická osoba určená
rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo
b) fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti
nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.
(6) Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so
súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo
zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.
(7) Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím
súdu, a osobitný príjemca uvedený v odseku 5 písm. b) sú povinní dávku použiť len
v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať.
Osobitný príjemca uvedený v odseku 5 písm. a) používa dávku podľa pokynov poberateľa
dávky alebo zákonného zástupcu.
(8) Fyzickej osobe vo výkone väzby 42a) a fyzickej osobe vo výkone trestu
odňatia slobody 42b) sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo
ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(9) Vyrovnávací príplatok sa vypláca spolu so starobným dôchodkom alebo
predčasným starobným dôchodkom podľa tohto zákona.
Prechod nároku na dávku
(1) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela
po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy
splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a
rodičov.
(2) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky,
úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo
dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú
nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela
(manželku), deti a rodičov.
(3) Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky
nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili
ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.
(4) Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie
sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických
osôb.
(5) Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok
na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť
vyplatené.
Postúpenie nároku na dávku
Nárok na dávku nemožno postúpiť.
DRUHÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
VÝKON A ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEHO POISTENIA
Výkon sociálneho poistenia
(1) Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
(2) Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon
sociálneho poistenia.
(3) Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.
(4) Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej
inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu
a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami
dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov,
ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou
Švajčiarskej konfederácie.
(5) Sociálna poisťovňa plní funkciu prístupového bodu podľa osobitného
predpisu67a) na elektronickú výmenu údajov medzi inštitúciami členských štátov Európskej
únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore
a Švajčiarskej konfederácie v rozsahu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.4)
DRUHÝ DIEL
ORGÁNY SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
Orgány Sociálnej poisťovne
Orgány Sociálnej poisťovne sú
a) generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len "generálny riaditeľ"),
b) Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len "dozorná rada"),
c) riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len "riaditeľ pobočky").
Generálny riaditeľ
(1) Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ.
(2) Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda.
(3) Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase
jeho neprítomnosti ho zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho
priamej riadiacej pôsobnosti.
(4) Generálny riaditeľ
a) zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto
zákona, z osobitných predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne,
b) prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou
radou a orgánmi dozoru štátu,
c) predkladá
1. vláde a Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len "národná
rada") výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne po schválení dozornou radou,
2. vláde na schválenie návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný
kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich
dvoch rokov so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu súčasne s návrhom rozpočtu
verejnej správy, ktorý predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej
len "ministerstvo financií") vláde, a po schválení vládou na schválenie národnej
rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu,
3. vláde na schválenie návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne
so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu a po schválení vládou na schválenie
národnej rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu,
4. vláde na schválenie návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej
poisťovne so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu najneskôr do šiestich mesiacov
odo dňa jeho vymenovania, po schválení vládou na schválenie národnej rade a informuje
vládu o ich plnení raz ročne najneskôr do 31. marca každého kalendárneho roka nasledujúceho
po schválení tohto návrhu národnou radou,
5. dozornej rade správu o hospodárení Sociálnej poisťovne najmenej
raz za štvrťrok,
d) schvaľuje
1. pracovný poriadok Sociálnej poisťovne a iné vnútorné
predpisy Sociálnej poisťovne, ak tento zákon neustanovuje inak,
2. návrh dohody o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, 60a)
e) schvaľuje po prerokovaní v dozornej rade
1. štatút Sociálnej poisťovne, organizačný poriadok, mzdový poriadok,
kontrolný poriadok a pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
3. zmluvu o postúpení pohľadávky
na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) na pokutách a na penále uložených
v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom,
4. zmluvu o prevedení
vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4,
f) schvaľuje v súlade s plánom verejného obstarávania pre nadlimitné
zákazky a nadlimitné koncesie podľa osobitného predpisu68) schváleným dozornou radou
1. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania,
2. oznámenia o koncesii,
3. oznámenia
o zámere uzatvoriť zmluvu,
4. súťažné podklady.
g) rozhoduje po schválení dozornou radou o použití finančných prostriedkov
základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie
finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných
prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený,
i) vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia Sociálnej poisťovne
(ďalej len "ústredie") v jeho priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek
po prerokovaní v dozornej rade.
(5) Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá
spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, 69)
má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej šesť rokov praxe v
riadiacej funkcii. Na pracovnoprávne vzťahy generálneho riaditeľa sa vzťahuje osobitný
predpis, 69a) ak tento zákon neustanovuje inak.
(6) Mzda generálneho riaditeľa je mesačne šesťnásobok priemernej mesačnej
mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci
kalendárny rok. Úprava mzdy generálneho riaditeľa sa vykoná od 1. apríla kalendárneho
roka. Ak generálnemu riaditeľovi patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky, počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí
generálnemu riaditeľovi mesačne mzda v sume minimálnej mzdy. Generálnemu riaditeľovi
môže vláda priznať odmenu jedenkrát ročne najneskôr do 31. marca kalendárneho roka,
najviac do výšky 12-násobku jeho mzdy. Pri priznaní odmeny vláda zohľadní plnenie
strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne a hospodárenie Sociálnej poisťovne.
(7) Generálny riaditeľ zodpovedá vláde za porušenie povinností uložených
týmto zákonom alebo osobitnými predpismi organizačným zložkám Sociálnej poisťovne,
za neprijatie a neplnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených
dozornou radou a orgánmi dozoru štátu a za neplnenie opatrení uložených podľa osobitného
predpisu. 1)
(8) Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesťročné. Za generálneho
riaditeľa môže byť vymenovaná tá istá fyzická osoba najviac na dve po sebe nasledujúce
funkčné obdobia.
(9) Funkcia generálneho riaditeľa zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia,
na ktoré bol vymenovaný,
b) vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa písomnou žiadosťou doručenou vláde, a
to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c) odvolaním,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e) rozhodnutím o strate verejnej funkcie vydanom v konaní podľa osobitného predpisu
69b) alebo
f) dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie generálneho riaditeľa
podľa osobitného predpisu. 69)
(10) Vláda odvolá generálneho riaditeľa, ak
a) si neplní povinnosti
generálneho riaditeľa ustanovené zákonom,
b) nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne
vykonávať funkciu generálneho riaditeľa.
(11) Ak zanikne funkcia generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku
9 alebo vláda odvolá generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 10, do vymenovania
generálneho riaditeľa vládou vykonáva jeho funkciu vedúci zamestnanec, ktorý zastupoval
generálneho riaditeľa v čase jeho neprítomnosti podľa odseku 3.
(12) Vláda vymenuje generálneho riaditeľa najneskôr do 30 dní odo dňa
zániku funkcie alebo odvolania generálneho riaditeľa.
(13) Generálny riaditeľ je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou
odbornou starostlivosťou tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho
poistenia.
(14) Generálny riaditeľ, ktorý porušil povinnosti pri výkone svojej funkcie,
je povinný v celom rozsahu nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil.
Dozorná rada
(1) Dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.
(2) Dozorná rada
a) vypracúva stanoviská
1.
k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným
vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov,
2. k návrhu účtovnej
závierky Sociálnej poisťovne,
3. k návrhu strategických zámerov činnosti
Sociálnej poisťovne a k správe o ich plnení,
b) schvaľuje
1. výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne,
2.
rokovací poriadok dozornej rady,
3. plán verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky
a nadlimitné koncesie podľa osobitného predpisu68) na príslušný kalendárny rok vrátane
jeho doplnenia, ktorý obsahuje názov predmetu zákazky alebo koncesie, stručný opis
predmetu zákazky alebo koncesie, odhad predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie,
predpokladaný termín vyhlásenia verejného obstarávania a predpokladaný termín ukončenia
verejného obstarávania,
4. podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra
Sociálnej poisťovne (ďalej len "hlavný kontrolór"),
5. priznanie odmeny hlavnému kontrolórovi,
6.
použitie finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných
prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom
nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený,
c) prerokúva
1. návrh štatútu, návrh organizačného poriadku, návrh mzdového poriadku,
návrh kontrolného poriadku a návrh pravidiel financovania a hospodárenia Sociálnej
poisťovne,
2. návrh na uzatvorenie zmluvy o prevedení vymáhania
pohľadávok podľa § 148 ods. 4 a návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky
podľa § 149, 293s a 293ak,
3. návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na
príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) na pokutách a na penále uložených
v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom,
4. návrh
na odpísanie pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na dôchodkovom
poistení, poistnom na úrazovom poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom
na poistenie v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách
a na penále uložených v sociálnom poistení,
5. návrhy na vymenovanie a odvolanie vedúcich
zamestnancov ústredia v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa a návrhy
na vymenovanie a odvolanie riaditeľov pobočiek,
d) ukladá generálnemu riaditeľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie
zistených nedostatkov,
e) kontroluje
1. hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami
základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného
fondu invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu
poistenia v nezamestnanosti, základného fondu garančného poistenia, rezervného fondu
solidarity a správneho fondu,
2. dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne,
f) vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny
rok, ktorá je súčasťou účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
g) predkladá vláde návrh na priznanie odmeny generálneho riaditeľa
a jej výšku,
h) volí a odvoláva hlavného kontrolóra.
(3) Dozorná rada má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí
a) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových
zväzov,
b) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,
c) z jedného zástupcu ministerstva a z dvoch zástupcov ministerstva
financií navrhnutých vládou,
d) z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi
poberateľov dôchodkových dávok.
(4) Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná
rada.
(5) Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba,
ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba,
ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom
z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje
potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.69c)
(6) Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.
(7) Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci
alebo za prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí
zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.
(8) Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom
tejto funkcie. O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej
rade rozhoduje národná rada.
(9) Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen
dozornej rady nemôže byť v pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni.
(10) Dozorná rada si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov dozornej
rady, z ktorých jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov
a jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.
(11) Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi jej predseda alebo ním
poverený podpredseda dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za dva kalendárne
mesiace.
(12) Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré
na zasadnutie prizve dozorná rada.
(13) Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť
sa generálny riaditeľ.
(14) Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná
väčšina všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny prítomných členov.
(15) Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov
týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od
zamestnancov Sociálnej poisťovne a od generálneho riaditeľa.
(16) Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej
rady.
(17) Členstvo v dozornej rade zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia
člena dozornej rady,
b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade,
a to najskôr odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania
sa funkcie,
c) odvolaním alebo
d) smrťou.
(18) Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak
a) sa neodôvodnene
nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady,
b) začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v odseku
9,
c) si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými
všeobecne záväznými právnymi predpismi,
d) bol právoplatne odsúdený za trestný čin.
(19) Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj
z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh
na zvolenia člena dozornej rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu ( § 246).
(20) Na predsedu dozornej rady sa odsek 6 a odsek 17 písm. a) až c) nepoužijú.
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky.
Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí
štatút Sociálnej poisťovne.
(1) Ústredie riadi generálny riaditeľ.
(2) Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej
poisťovne generálny riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym
riaditeľom.
Riaditeľ pobočky
(1) Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu
riaditeľovi.
(2) Za riaditeľa pobočky môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná
fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin.
Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti
poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.69c)
(3) Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach
patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky
ním poverený vedúci zamestnanec pobočky.
DRUHÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
POISTNÉ NA SOCIÁLNE POISTENIE
Platitelia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné
poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a platitelia
poistného do rezervného fondu solidarity
(1) Poistné na nemocenské poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
(2) Poistné na starobné poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e) štát,
f) Sociálna poisťovňa.
(3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje
inak,
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e) štát.
(4) Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo
poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné
na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné
na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa
prvej a druhej vety.
(5) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné
do rezervného fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až
e), g) a h) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom
sa jej poskytuje materské.
(6) Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, 1) poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného
fondu solidarity platené štátom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom financií.
(7) Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov
úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania
predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného
fondu starobného poistenia.
(8) Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.
(9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne
garančne poistený.
(10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
a) zamestnanec, ak
osobitný predpis 42) neustanovuje inak,
b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis 42) neustanovuje inak,
c) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.
(11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí
a) zamestnávateľ,
b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
d) štát.
Poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie,
úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného
fondu solidarity
(1) Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné
poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie,
suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti
a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou
sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací
základ").
(2) Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné
poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) poistného na invalidné
poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného
na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú
na najbližší eurocent nadol.
Sadzba poistného na nemocenské poistenie
Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre
a) zamestnanca 1,4%
z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa 1,4% z vymeriavacieho základu,
c) povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4% z vymeriavacieho
základu,
d) dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4% z vymeriavacieho základu.
Sadzba poistného na starobné poistenie
(1) Sadzba poistného na starobné poistenie, ak v odseku 2 nie je ustanovené
inak, je pre
a) zamestnanca 4% z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa za zamestnanca 14% z vymeriavacieho základu,
c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 18% z vymeriavacieho
základu,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 18% z vymeriavacieho základu,
e) štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5 18% z vymeriavacieho základu,
f) Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do
31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok, 18% z vymeriavacieho základu.
(2) Sadzba poistného na starobné poistenie je pre
a) zamestnanca, ktorý
je sporiteľ podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo
predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) 4% z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu1) a
nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného
predpisu,1)
1. od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 10% z vymeriavacieho základu,
2.
v roku 2017 9,75% z vymeriavacieho základu,
3. v roku 2018 9,50% z vymeriavacieho
základu,
4. v roku 2019 9,25% z vymeriavacieho základu,
5. v roku 2020 9% z vymeriavacieho
základu,
6. v roku 2021 8,75% z vymeriavacieho základu,
7. v roku 2022 8,50% z vymeriavacieho
základu,
8. v roku 2023 8,25% z vymeriavacieho základu,
9. v roku 2024 a nasledujúcich
rokoch 8% z vymeriavacieho základu,
c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ
podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný
starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu,
ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa jej starobný dôchodok
alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) štát za fyzické osoby
uvedené v § 128 ods. 5, ktoré sú sporitelia podľa osobitného predpisu1) a nevypláca
sa im starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1)
a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do
31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa im starobný
dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1)
1. od 1.
januára 2015 do 31. decembra 2016 14% z vymeriavacieho základu,
2. v roku 2017 13,75%
z vymeriavacieho základu,
3. v roku 2018 13,50% z vymeriavacieho základu,
4. v roku
2019 13,25% z vymeriavacieho základu,
5. v roku 2020 13% z vymeriavacieho základu,
6.
v roku 2021 12,75% z vymeriavacieho základu,
7. v roku 2022 12,50% z vymeriavacieho
základu,
8. v roku 2023 12,25% z vymeriavacieho základu,
9. v roku 2024 a nasledujúcich
rokoch 12% z vymeriavacieho základu.
Sadzba poistného na invalidné poistenie
Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre
a) zamestnanca 3% z
vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa 3% z vymeriavacieho základu,
c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6% z vymeriavacieho
základu,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6% z vymeriavacieho základu,
e) štát 6% z vymeriavacieho základu.
Sadzba poistného na úrazové poistenie
Sadzba poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa je 0,8% z vymeriavacieho
základu.
Zrušený od 1.1.2018
Sadzba poistného na garančné poistenie
Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25% z
vymeriavacieho základu.
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre
a) zamestnanca
1% z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa 1% z vymeriavacieho základu,
c) dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2% z vymeriavacieho základu.
Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity
Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre
a) zamestnávateľa
4,75% z vymeriavacieho základu,
b) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75% z vymeriavacieho
základu,
c) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 4,75% z vymeriavacieho základu,
d) štát 2% z vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ
(1) Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť
uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem
príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného
predpisu, 7) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ
za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou
spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti
alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť
uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov,
ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov
štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.
(2) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane
z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné
na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie
z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne
dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky,
ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený
vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna
nasledujúceho kalendárneho roka.
(3) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie
daňového priznania podľa osobitného predpisu, 43) je v období od 1. júla do 30. septembra
kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie
a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.
(4) Vymeriavací základ poistenca, ktorý je
a) súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený
a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,
b) súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený,
je ním určená suma,
c) súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti,
je ním určená suma,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti,
je ním určená suma.
(5) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby,
dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti
je mesačne najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu
za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí
poistné.
(6) Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac
a) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne
nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou
osobou v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu
roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,
b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne
dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou
osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne
poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny
všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a
poistné na poistenie v nezamestnanosti.
(7) Vymeriavací základ na platenie poistného do rezervného fondu solidarity
povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo
poistenou osobou v úhrne je mesačne najviac v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny
všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.
(8) Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.
Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu
zamestnávateľa zahŕňa aj
a) príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody
podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
2 a 3, ak tento príjem nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, okrem príjmov, ktoré nie
sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,7) alebo
ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov
štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje; vymeriavacím základom je aj podiel
na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti
na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
b) príjem z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej
osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), okrem príjmu vyplateného v období uvedenom
v § 26 ods. 1 a 3 a príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené
podľa osobitného predpisu,7) alebo ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené
podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje; vymeriavacím
základom je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi
bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
(9) Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské
poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného
na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého
jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny
všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,
poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie
v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.
(10) Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové
poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.
(11) Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti
platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné
na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho
základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu
základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná
povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie
a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací
základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo
skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne
dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie
a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu
dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť
a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená
osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie,
poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí
vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti.
Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky
poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba
v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie
a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých
zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie,
poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu
viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.
(12) Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti
trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa
§ 140, vymeriavací základ uvedený v odsekoch 5 až 7, 9 sa upraví podľa počtu dní,
za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje
na najbližší eurocent nadol.
(13) Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie
a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm.
a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú
v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne 60% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu
roku, za ktorý platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu
solidarity.
(14) Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie
a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm.
e), g) a h), je mesačne vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý
sa platí poistné.
(15) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na
starobné poistenie za poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia
jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, je mesačne
1,25-násobok sumy vyplatenej úrazovej renty.
(16) Vymeriavací základ za obdobie uvedené v § 142 ods. 3 je mesačne
najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny
rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové
poistenie dopláca, a mesačne najviac v sume maximálneho vymeriavacieho základu na
platenie poistného na dôchodkové poistenie dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou
platného v kalendárnom roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.
Vymeriavací základ podľa prvej vety sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné
na dôchodkové poistenie dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje
na najbližší eurocent nadol.
(17) Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
Platí od 1.1.2022
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu
(1) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca
uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí
poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie
v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca
uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods.
2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v
§ 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa
podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.
(2) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky
poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je
a)
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí
poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného
fondu solidarity,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci
kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu
solidarity.
(3) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa
je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.
Vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi
Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k
zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného
právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne
skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký
kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.
(1) Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 1 bol vyplatený príjem zo závislej
činnosti podľa osobitného predpisu 5) po zániku povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti a zamestnancovi
uvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného
predpisu 5) po zániku dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť
tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom
kalendárnom roku; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(2) Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej
osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 5) počas trvania
dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca
na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem
obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho
základu; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(3) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) je
súčet pomernej časti príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 vyplateného po
zániku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pripadajúcej na každý
kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia a príjmu z pracovného
pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3
za príslušný kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(1) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete,
ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, je priemerný mesačný príjem z tohto právneho vzťahu, ak nie je v odseku 2
ustanovené inak; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(2) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý je v
právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na platenie poistného
na dôchodkové poistenie je rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným
príjmom z tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12
a 17 platia rovnako.
(3) Ak fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody
podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods.
1 písm. a) a ods. 2 a 3, bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2
a 3 po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu táto fyzická osoba nadobudla
postavenie zamestnanca, vymeriavací základ je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny
mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej
na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5;
§ 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom
(1) Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená
samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne
dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní
platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné
na poistenie v nezamestnanosti
a) v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,
b) od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej
osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti
o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo
potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania
alebo potreby tejto starostlivosti.
c) zrušené od 1.1.2008.
(2) Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie,
poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období,
počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca
rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť
v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.
(3) Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné
na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú
alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. 50)
(4) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená
osoba, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v
nezamestnanosti ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské.
(5) Povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne
dôchodkovo poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity
v období, počas ktorého nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie.
(6) Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie,
poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie
v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého
jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Odvod poistného
(1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné,
sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ
vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie
a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
(3) Za štát odvádza poistné na dôchodkové poistenie za osoby uvedené
v § 128 ods. 5 ministerstvo.
(4) Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia
sú povinní previesť Sociálnej poisťovni, ak o to Sociálna poisťovňa požiada, a to
do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného
predpisu 2) vo výške poistného zodpovedajúcej poistnému na
a) dôchodkové poistenie
za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré nebolo získané
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu 2) alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na invalidný
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, 2)
b) poistenie v nezamestnanosti za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho
vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok
podľa osobitného predpisu. 2)
Platenie poistného
(1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici
za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty
za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia
poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.
(2) Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné
sa platí len za túto časť.
(3) Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za
obdobie, počas ktorého fyzická osoba
a) mala prerušené poistenie podľa § 26,
b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d),
c) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo
d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole
alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
(4) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe
dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,
poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po
nadobudnutí právoplatnosti dodatočného platobného výmeru.
(5) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená
osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ
najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu
touto osobou. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená
osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti zmení vymeriavací základ, poistné
sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.
(6) Poistné sa platí
a) bezhotovostným prevodom,
b) poštovou poukážkou alebo
c) v hotovosti v Sociálnej poisťovni.
(7) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné,
sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný
symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu
k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí
Sociálna poisťovňa.
(8) Variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej
odvádzať poistné, ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa.
(9) Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca
a kalendárneho roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne
je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.
Splatnosť poistného
(1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu
zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa
fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného
pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie
zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a
ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej
vete okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru, poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138
ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou
určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem
podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie
zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné z vymeriavacieho základu podľa
§ 139a, 139b ods. 1 a 2 a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho
základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu
na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho
základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby
z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo
na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto
príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné
do ôsmeho dňa
a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom
právny vzťah zanikol, alebo
b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem
vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a).
(2) Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený
na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto
príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni,
poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny
mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného
pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci
pracovný deň.
(3) Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici
uskutočnila oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak
(4) Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici
poukázala v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa
jednotlivých sadzieb.
Predpísanie poistného
(1) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej
osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak
ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5
eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
(2) Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady
potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné
na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov
iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí
rovnako.
Vrátenie poistného
(1) Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené
bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné
alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od
a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou
poisťovňou alebo
b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať
poistné alebo jej právneho nástupcu.
(2) Poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna
poisťovňa vráti poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie
a poistné na poistenie v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu do 30 dní
od
a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b) doručenia písomnej žiadosti tohto poistenca.
(3) Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného
dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 zúčtovaná
na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
(4) Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na
zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe
povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.
Povolenie splátok dlžných súm poistného
(1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby
alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného
pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná
neschopnosť, ak
a) možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov
bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a
b) je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne
odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného.
(2) V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj
zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, použije sa ročná
úroková sadzba 10%.
(3) V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou
na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna
poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma.
Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky
Sociálnej poisťovne.
(4) Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní
penále nepoužije.
Premlčanie poistného
(1) Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť
ustanovená v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b).
(3) Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
Nadpis platí od 1.1.2022
Platí od 1.1.2022
Platí od 1.1.2022
Platí od 1.1.2022
Platí od 1.1.2022
Platí od 1.1.2022
DRUHÝ DIEL
POHĽADÁVKY
Pohľadávky
(1) Pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods.
6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa §
240 (ďalej len "pohľadávka") sa vymáhajú
a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona,
b) podľa osobitného predpisu,81) ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 150
ods. 1 písm. a), b), d) a e) a § 151 ods. 1 až 3,
1. bezodkladne po zastavení konania
vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo
2. ak ide o pohľadávku podľa § 179 ods. 1 písm.
f).
(2) Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do
desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
(3) Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom
Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2
platia rovnako.
(4) Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok
uvedených v § 179 ods. 1 písm. f) okrem pohľadávok voči fyzickej osobe alebo voči
právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii,
na inú právnickú osobu najskôr dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka
predpísaná. Pri výbere právnickej osoby, na ktorú Sociálna poisťovňa prevedie vymáhanie
vybraných pohľadávok, postupuje Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu. 82)
Sociálna poisťovňa uhrádza odmenu právnickej osobe z vymoženej pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky
(1) Pohľadávku môže Sociálna poisťovňa postúpiť len právnickej osobe
so 100% majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom po dohode s ministerstvom
financií. Právnická osoba uvedená v prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna
poisťovňa postúpila podľa prvej vety, postúpiť len inej právnickej osobe so 100%
majetkovou účasťou štátu.
(2) Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť,
a) ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia
času uplatniť ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a
b) ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná,
uplynul jeden rok; to neplatí, ak ide o pohľadávku fyzickej osoby alebo právnickej
osoby, na ktorej majetok je vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.
(3) Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie
v splátkach; to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 146 ods. 3 a § 237a
ods. 2.
(4) O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára
Sociálna poisťovňa s právnickou osobou podľa odseku 1 písomnú zmluvu o postúpení
pohľadávky (ďalej len "zmluva") za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník.
(5) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie
pohľadávky fyzickej osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej Sociálnej poisťovni
vznikla pohľadávka. Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.
(6) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická
osoba uvedená v odseku 5 uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované
aj po postúpení pohľadávky.
(7) Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na právnickú osobu
podľa odseku 1 uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na
účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
(8) Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú
osobu podľa odseku 1 táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne
a súčasne zaniká
a) povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku
5 splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b) oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.
(9) Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú
osobu podľa odseku 1 vzniká
a) povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej
v odseku 5 splniť záväzok voči právnickej osobe podľa odseku 1 v rozsahu postúpenej
pohľadávky,
b) právo právnickej osoby podľa odseku 1 vyžadovať peňažné plnenie od fyzickej osoby
alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 v rozsahu postúpenej pohľadávky,
c) právo právnickej osoby podľa odseku 1 vymáhať postúpenú pohľadávku.
(10) Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis
83) nepoužije.
Odpísanie pohľadávky
(1) Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu,
ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka,
pri ktorej
a) je pravdepodobné, že náklady na jej vymáhanie presiahnu výťažok
z vymáhania,
b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo
právnickej osoby uvedenej v § 149 ods. 5 vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému
uspokojeniu pohľadávky,
c) sa najmenej v období troch rokov bezvýsledne vedie exekúcia podľa
osobitného predpisu, 81)
d) vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé,
že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky alebo
e) nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním na dedičoch
dlžníka.
(2) O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie,
ktoré sa fyzickej osobe alebo právnickej osobe uvedenej v § 149 ods. 5 nedoručuje
a je právoplatné odo dňa jeho vydania.
(3) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 5 uhradí
pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie
bez právneho dôvodu a fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 5
nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
(1) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak
na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla
povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu,
že na jej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania. Sociálna poisťovňa odpíše
pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu
po splnení reštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej
poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol
povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku
alebo jej neuhradenú časť aj vtedy, keď na základe právoplatného uznesenia súdu o
oddlžení dlžníka zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku
alebo jej neuhradenú časť.
(2) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť
aj na základe právoplatného
a) uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,
b) uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje
na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty,
c) uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku alebo
d) uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania,
e) uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra,
ak imanie zanikajúcej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu,
f) uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,
g) rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z
dôvodu uplynutia času vykonať,
h) rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
(3) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku, ktorá vznikla vyplatením dávky
garančného poistenia voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím
súdu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a pohľadávku,
ktorá vznikla doplatením dávky garančného poistenia podľa § 116 ods. 7.
(4) Odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.
(5) Ustanovenie § 150 ods. 2 platí rovnako.
TRETÍ DIEL
Zrušený od 1.8.2006
Na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) vrátenie
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) povolenie splátok dlžných súm príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie, 1) premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie, 1) pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) postúpenie
pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) odpísanie pohľadávky
na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie 1) platia § 144 až 151 rovnako.
TRETIA HLAVA
LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ PRI VÝKONE SOCIÁLNEHO POISTENIA
Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia
(1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení
na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.
(2) Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na
účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu
a) posudzovania
spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.
(3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť,
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
(4) Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa
a) posudzovanie
poklesu pracovnej schopnosti,
b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu
alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa
považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a
doprava poškodeného spojená s liečením.
(5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia
(ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
(6) Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných
lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú
schopnosť poistenca a poškodeného
a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní
alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie
kontrolnej lekárskej prehliadky,
b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(7) Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke
nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.
(8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje
s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom
odbore.
(9) Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia,
vykazované pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie
prostriedkov sociálneho poistenia.
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu
(1) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu
a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej
neschopnosti,
c) potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a
celodennej starostlivosti na poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch,
d) potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky
v sporných prípadoch.
(2) Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.
(3) Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci
lekár je povinný najmä
a) predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) predložiť zdravotnú dokumentáciu posudzovanej fyzickej osoby,
c) umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,
d) predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak,
e) doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej fyzickej osoby,
ak o to písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,
f) prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej fyzickej osoby,
ak trvá dlhšie ako 21 dní,
g) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého
dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov,
h) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti poistenca, ktorého dočasná
pracovná neschopnosť má trvať dlhšie ako 52 týždňov.
(4) Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú
a) poistenec uznaný za
dočasne práceneschopného,
b) poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie,
c) fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,
d) zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.
(5) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku
ošetrujúceho lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom
dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom.
(6) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách
určených posudkovým lekárom; ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej fyzickej
osoby, vykonáva sa najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca
(1) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca,
ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec
Sociálnej poisťovne.
(2) Posudkový lekár a určený zamestnanec podľa odseku 1 sú povinní najmä
a) v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov,
u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy,
choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti,
b) informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v
súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu,
a údaje potvrdiť svojím podpisom,
d) oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,
e) preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.
(3) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného
poistenca sa môže vykonať na podnet
a) posudkového lekára,
b) ošetrujúceho lekára,
c) zamestnávateľa; kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda
súdu alebo vedúci prokurátor,
d) inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(4) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca
sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste,
kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.
(5) Posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky organizuje
a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného
režimu dočasne práceneschopného poistenca podľa odsekov 1 až 4 od prvého dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti.
Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia
(1) Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú
a) vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) vystavenie potvrdenia o potrebe osobného a celodenného ošetrovania
alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti,
c) vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu,
d) vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,
e) vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania
na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
f) vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového
lekára,
g) zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového
lekára,
h) vystavenie tlačiva "Hlásenie o úraze" a tlačiva "Hlásenie choroby
z povolania",
i) vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.
(2) Úhrada zdravotných výkonov uvedených v odseku 1 sa vykonáva podľa osobitného
predpisu. 88)
(3) Sociálna poisťovňa uhrádza zdravotné výkony priamo poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti.
ŠTVRTÁ HLAVA
HOSPODÁRENIE SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
Hospodárenie Sociálnej poisťovne
(1) Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným
majetkom. Sociálna poisťovňa môže mať v správe majetok štátu. Majetok štátu spravuje
podľa osobitného predpisu. 89)
(2) Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné
veci, finančné prostriedky správneho fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, majetok,
ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou činnosťou, a pohľadávky okrem pohľadávky
podľa § 148 ods. 1.
(3) Vlastný majetok Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky základného
fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu
invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu garančného
poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti, rezervného fondu solidarity,
základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) vrátane z nich plynúcich
úrokov, pohľadávky podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové
sporenie. 1)
(4) V prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne
štát Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc. Ak z dôvodu platobnej neschopnosti rezervného
fondu solidarity nemožno uhradiť škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným
konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s osobitným
predpisom 1) alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok
poškodenie majetku v dôchodkovom fonde, štát poskytne Sociálnej poisťovni finančnú
výpomoc.
(5) Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať
do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.
Rozpočet Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na
a) základný fond nemocenského poistenia,
b) základný fond starobného poistenia,
c) základný fond invalidného poistenia,
d) základný fond úrazového poistenia,
e) základný fond garančného poistenia,
f) základný fond poistenia v nezamestnanosti,
g) rezervný fond solidarity,
h) správny fond.
Príjmy Sociálnej poisťovne
Príjmy Sociálnej poisťovne sú
a) poistné a 0,25% z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
b) poistné prevedené Sociálnej poisťovni útvarmi sociálneho zabezpečenia
a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, 90)
c) suma podľa osobitného predpisu 90a) prevedená dôchodkovou správcovskou
spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za sporiteľa, ktorému
zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu, 90b)
d) suma dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie
prevedená na účet Sociálnej poisťovne z účtu dôchodkového systému Európskej únie,
e) pokuty a penále,
f) odplata za postúpenú pohľadávku,
g) úroky z vkladov na účte Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici znížené
o osobitnú sadzbu dane (ďalej len "úrok"),
h) poplatok za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,
1)
i) úhrada nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom
spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19,
j) dary,
k) ostatné príjmy.
Výdavky Sociálnej poisťovne
Výdavky Sociálnej poisťovne sú
a) úhrada dávok sociálneho poistenia,
b) poistné prevedené Sociálnou poisťovňou útvarom sociálneho zabezpečenia
a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, 91)
c) finančná suma zodpovedajúca dôchodkovým právam úradníka podľa § 82a
ods. 1,
d) úhrada nákladov súvisiacich s vykonávaním sociálneho poistenia a starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,
e) úhrada nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom
spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19.
Základný fond nemocenského poistenia
(1) Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu nemocenských
dávok.
(2) Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí
a) z poistného na nemocenské poistenie,
b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,
c) z odplaty za postúpenú pohľadávku z nemocenského poistenia,
d) z úrokov,
e) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
f) z ostatných príjmov.
Základný fond starobného poistenia
(1) Základný fond starobného poistenia je určený na výplatu
a) starobného
dôchodku,
b) predčasného starobného dôchodku,
c) vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a po poistencovi, ktorý ku dňu
smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
(2) Základný fond starobného poistenia sa tvorí
a) z poistného na starobné poistenie; poistné na starobné poistenie je
aj finančná suma podľa § 159 písm. c) a d),
b) z poistného na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) prevedeného
podľa § 141 ods. 4, a to vo výške 79,13% sumy prevedeného poistného,
c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d) z odplaty za postúpenú pohľadávku zo starobného poistenia,
e) z úrokov,
f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g) z ostatných príjmov.
Základný fond invalidného poistenia
(1) Základný fond invalidného poistenia je určený na
a) výplatu invalidného dôchodku,
b) výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku
po poberateľovi invalidného dôchodku, po poistencovi, ktorý ku dňu smrti získal počet
rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a po poistencovi,
ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
c) zrušené od 1.1.2008
d) zrušené od 1.1.2008.
(2) Základný fond invalidného poistenia sa tvorí
a) z poistného na invalidné poistenie,
b) z poistného na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu
2) prevedeného podľa § 141 ods. 4, a to vo výške 20,87% sumy prevedeného poistného,
c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d) z odplaty za postúpenú pohľadávku z invalidného poistenia,
e) z úrokov,
f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g) z ostatných príjmov.
Základný fond úrazového poistenia
(1) Základný fond úrazového poistenia je určený na výplatu úrazových dávok,
úhradu poistného na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa
§ 88 a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za poberateľov úrazovej
renty priznanej podľa § 88, ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu. 1)
(2) Základný fond úrazového poistenia sa tvorí
a) z poistného na úrazové poistenie,
b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
c) z odplaty za postúpenú pohľadávku z úrazového poistenia,
d) z úrokov,
e) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
f) z ostatných príjmov.
Základný fond garančného poistenia
(1) Základný fond garančného poistenia je určený na výplatu dávky garančného
poistenia, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu
2a) a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom
do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Sociálna poisťovňa
je povinná uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ
podľa osobitného predpisu 1) zo základného fondu garančného poistenia do základného
fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 60 dní odo dňa splatnosti týchto
príspevkov.
(2) Základný fond garančného poistenia sa tvorí
a) z poistného na garančné poistenie,
b) z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ
zaplatil po uplynutí 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov, a z penále súvisiace
s príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neboli odvedené včas alebo boli
odvedené v nižšej sume,
c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d) z odplaty za postúpenú pohľadávku z garančného poistenia,
e) z úrokov,
f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g) z príjmov z uspokojovania pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené
dávky garančného poistenia,
h) z ostatných príjmov.
Základný fond poistenia v nezamestnanosti
(1) Základný fond poistenia v nezamestnanosti je určený na výplatu dávky
v nezamestnanosti.
(2) Základný fond poistenia v nezamestnanosti sa tvorí
a) z poistného na poistenie v nezamestnanosti,
b) z poistného na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu 2) prevedeného
podľa § 141 ods. 4,
c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d) z odplaty za postúpenie pohľadávky z poistenia v nezamestnanosti,
e) z úrokov,
f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g) z ostatných príjmov.
Rezervný fond solidarity
(1) Rezervný fond solidarity je určený na dávky, na ktorých úhradu nie
je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde a na úhradu škody
podľa osobitného predpisu. 91a) Rezervný fond solidarity nesmie byť použitý na iný
účel, než na ktorý je určený podľa predchádzajúcej vety.
(2) Rezervný fond solidarity sa tvorí
a) z poistného do rezervného fondu solidarity,
b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,
c) z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom do rezervného fondu
solidarity, z odplaty za postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové
sporenie, z odplaty za postúpenie pohľadávky na pokute a z odplaty za postúpenie
pohľadávky na penále,
d) z úrokov,
e) z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,
f) z ostatných príjmov.
Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
(1) Sociálna poisťovňa vedie osobitný účet základného fondu príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie 1) v Štátnej pokladnici.
(2) Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je určený
na postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) a penále podľa osobitného
predpisu. Sociálnou poisťovňou na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej
správcovskej spoločnosti. 1)
(3) Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa tvorí z
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) a z penále podľa § 241a.
Správny fond
(1) Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov
Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia,
starobného dôchodkového sporenia 1) v rozsahu upravenom týmto zákonom, výdavkov súvisiacich
s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a výdavkov uvedených v odseku
3. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho fondu Sociálna poisťovňa je
povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.
(2) Správny fond sa tvorí
a) najviac vo výške 2,4% z poistného na nemocenské poistenie, poistného
na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie
a poistného na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity
a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom
na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné
poistenie a na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného
fondu solidarity,
b) z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy
sociálnych dávok,
c) vo výške 0,25% z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1)
d) z finančných prostriedkov poskytnutých na krytie výdavkov súvisiacich
so zavedením eura v Slovenskej republike,
e) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,
f) z úrokov na účte správneho fondu,
g) z poriadkových pokút podľa § 202,
h) z poplatku za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,
1)
i) z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods.
1, § 231 ods. 1 písm. a), písm. b) prvom bode, písm. f) a písm. m),
j) z úhrady nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom
spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19,
k) z ostatných príjmov.
(3) Zo správneho fondu sa uhrádzajú
a) náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia okrem nákladov
na zriadenie a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
b) splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu
správy sociálnych dávok,
c) zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia ustanovené v § 156,
d) trovy konania podľa § 203,
e) odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného
predpisu, 91c)
g) náklady na vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu, 1)
h) náklady spojené s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa
podľa § 170 ods. 19.
(4) Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru príslušného kalendárneho
roka sa prevedie do 10 dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za
príslušný kalendárny rok národnou radou do rezervného fondu solidarity.
(1) Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne
na úhradu nákladov na invalidné dôchodky podľa § 70 ods. 2, vdovské dôchodky, vdovecké
dôchodky a sirotské dôchodky po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods.
2, zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení
dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku a na vyrovnávací príplatok.
(2) Finančné prostriedky uvedené v odseku 1 sa poukazujú prostredníctvom
rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.
Finančné prostriedky na úhradu poistného na starobné poistenie, invalidné
poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. g) sa poukazujú prostredníctvom
rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo vnútra").
Prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej
republiky sa poukazujú finančné prostriedky na úhradu
a) poistného na starobné poistenie,
poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. h),
b) nákladov na dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol nárok v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 písm. b) a
c),
c) nákladov na starobné poistenie, ktoré platí Sociálna poisťovňa za poberateľa úrazovej
renty, na ktorú vznikol nárok v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania
fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 písm. b) a c).
Účtovníctvo
Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu. 92)
Zhromažďovanie, zverejňovanie a ochrana údajov
(1) Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia,
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom 1) a na
plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 vo vlastnom informačnom systéme.
Používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej
poisťovne.
(2) Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému
len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú,
ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže
údaje podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť
tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a
postupovaním pohľadávok. Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných
pre nositeľov sociálneho poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je
zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie
a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení,
sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Na poskytovanie osobných údajov v súvislosti
s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 sa nevyžaduje súhlas dotknutej
osoby.
(3) Orgánom verejnej moci, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným
predpisom sa poskytujú údaje z informačného systému bezplatne.
(4) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu na účely plnenia jeho úloh
údaje, vrátane osobných údajov, 92aa) zo svojho informačného systému bez súhlasu
dotknutých osôb.
(5) Sociálna poisťovňa poskytuje údaje zo svojho informačného systému
štatistickému úradu pre potreby štátnej štatistiky a štatistík Európskej únie.
(6) Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone sociálneho
poistenia a o výkone starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom, 1) a to tak, aby fyzické osoby a právnické osoby povinné odvádzať poistné,
príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) a poberatelia dávok nemohli byť identifikované.
(7) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu financií zo svojho informačného
systému údaje vrátane osobných údajov92aa) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu,
spôsobom a na účel ustanovený osobitným predpisom.92aaa)
(8) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti zo svojho informačného
systému bez súhlasu dotknutej osoby
a) ministerstvu vnútra údaje potrebné na overenie
1. plnenia povinností žiadateľa o azyl a osoby, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana
podľa osobitného predpisu,92ab)
2. rozhodných skutočností o nadobudnutí odbornej praxe
podľa osobitného predpisu,92aba)
b) okresnému úradu v sídle kraja údaje na overenie plnenia povinnosti pri prevádzkovaní
živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu podľa osobitného predpisu.92abb)
(9) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti subjektom, do ktorých
pôsobnosti patrí riadenie a kontrola prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej
únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov
Slovenskej republiky a Európskej únie a ochrana finančných záujmov Európskej únie,
údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických
osôb, na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov. 92ac)
(10) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva na základe údajov
92a) z centrálneho registra študentov vysokých škôl štatistické údaje zo svojho informačného
systému.
(11) Sociálna poisťovňa môže poskytovať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti") elektronicky údaje zo svojho
informačného systému bez súhlasu fyzických osôb a právnických osôb potrebné na overovanie
údajov na účely exekučného konania 92b) podľa § 233 ods. 15.
(12) Na ochranu údajov informačného systému je Sociálna poisťovňa povinná
zabezpečiť technické a organizačné podmienky.
(13) Sociálna poisťovňa uloží výročnú správu za príslušný kalendárny
rok do verejnej časti registra účtovných závierok 92c) najneskôr do šiestich mesiacov
po uplynutí príslušného kalendárneho roka.
(14) Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov 93) sa
nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej
sa vedú údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
(15) Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom lehotu, po ktorej uplynutí
je splnený účel spracúvania údajov v informačnom systéme.
(16) Sociálna poisťovňa oznamuje elektronicky na základe dohody podľa
osobitných predpisov 93aa) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na účely
a) výpočtu limitu spoluúčasti údaje podľa osobitného predpisu, 93ab)
b) vykonania ročného zúčtovania poistného údaje podľa osobitného predpisu. 93ac)
(17) Sociálna poisťovňa poskytuje zdravotným poisťovniam na základe uzavretej
dohody elektronicky údaje zo svojho informačného systému na účely vykonávania verejného
zdravotného poistenia bez súhlasu dotknutých osôb.93ad)
(18) Sociálna poisťovňa poskytuje Úradu vlády Slovenskej republiky zo
svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov92aa) o poistencovi, poberateľovi
dávky a o zamestnávateľovi bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel
ustanovený osobitným predpisom.93ada)
(19) Sociálna poisťovňa elektronicky overuje prostredníctvom súboru otázok
súvisiacich s príjmom spotrebiteľa93adb) bez súhlasu spotrebiteľa informácie súvisiace
s príjmom spotrebiteľa na žiadosť veriteľa,93adc) banky, zahraničnej banky a pobočky
zahraničnej banky93add) na základe dohody uzavretej s prevádzkovateľom registra podľa
osobitných predpisov.93ade) Sociálna poisťovňa overuje informácie súvisiace s príjmom
spotrebiteľa za úhradu, ktorá je vo výške nákladov spojených s overením informácií
súvisiacich s príjmom spotrebiteľa; spôsob a určenie úhrady za overenie informácií
súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na základe žiadosti sa určí v dohode medzi Sociálnou
poisťovňou a prevádzkovateľom registra.
(20) Súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií po dohode s ministerstvom.
(1) Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických
osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie
do tohto zoznamu, určí generálny riaditeľ.
(2) Zoznam fyzických osôb a právnických osôb uvedených v odseku 1 obsahuje
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný
pobyt,
b) obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo.
c) sumu pohľadávky.
(3) Sociálna poisťovňa na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby
vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas so zápisom v obchodnom
registri,93ae) ak voči takejto osobe nevedie pohľadávku alebo ak pohľadávka neprevyšuje
sumu vo výške určenej generálnym riaditeľom. Ustanovenie prvej vety sa použije rovnako,
ak ide o žiadosť obchodnej spoločnosti o vydanie súhlasu s výmazom z obchodného registra.93af)
TRETIA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SOCIÁLNEHO POISTENIA
Konanie
(1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie
vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
(2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov
právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
(3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je
a) konanie v dávkových veciach
sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"),
b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").
(4) Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.
(5) Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku
sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku
na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení
splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty
a penále.
Účastníci konania
(1) Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba,
o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo
ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak
(ďalej len "účastník konania").
(2) Účastník konania spolupracuje s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne
počas celého konania.
(3) Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.
Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť
vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Zastupovanie
(1) Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný
zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu.
(2) Vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi
konania opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného
zástupcu.
(3) Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka sa môže odvolať účastník
konania a ten, kto bol ustanovený za opatrovníka.
(1) Účastník konania, jeho zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené
dieťa zverené rozhodnutím súdu, a opatrovník môžu byť zastúpení advokátom alebo iným
zástupcom, ktorého si zvolia.
(2) Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo prostredníctvom
svojho zástupcu.
(3) Splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom
alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice.
Príslušnosť
Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky
Sociálnej poisťovne.
Vecná príslušnosť pobočky
(1) Do pôsobnosti pobočky patrí
a) rozhodovať v prvom stupni
1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,
2. o nemocenských dávkach,
3. o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej
renty,
4. o dávke garančného poistenia,
5. o dávke v nezamestnanosti,
6. o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia,
dávky v nezamestnanosti a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej
renty vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,
7. o povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby nahradiť podľa
§ 237 ods. 1 neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených v druhom bode až piatom
bode a o povinnosti zamestnávateľa vrátiť podľa § 234 ods. 6 sumu vyplatenej dávky
uvedenej vo štvrtom bode,
8. o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1)
9. o uložení pokuty a penále,
10. o povolení splátok dlžných súm dávok, poistného, príspevku na starobné
dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále,
11. o odpustení zmeškania lehoty,
12. o náhradách trov konania,
13. o prerušení konania a o zastavení konania,
14. o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,
15. o uložení poriadkovej pokuty,
16. o ustanovení osobitného príjemcu,
17. o ustanovení opatrovníka,
18. o predbežnom opatrení,
19. vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až
piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1)
pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou
dávok podľa druhého bodu až piateho bodu,
b) vykonávať lekársku posudkovú činnosť,
c) spisovať žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového
príplatku a dávky v nezamestnanosti,
d) prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný
dôchodok podľa osobitného predpisu,94) ak sporiteľ podľa osobitného predpisu1) má
na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
e) vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej
úrazovej renty, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti,
f) vyberať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty
a penále a vymáhať pohľadávky na dávkach podľa písmena a) druhého bodu až piateho
bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,
1) pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni
výplatou dávok podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu,
g) hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,
h) uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej
poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,
i) vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť
vo veciach sociálneho poistenia.
(2) Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich
do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
Vecná príslušnosť ústredia
(1) Do pôsobnosti ústredia patrí
a) rozhodovať v prvom stupni
1. o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku
podľa osobitného predpisu, 95a) o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente,
2.
o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú
rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo
vo vyššej sume, ako patrili,
3. o povinnosti fyzickej osoby
alebo právnickej osoby nahradiť podľa § 237 ods. 1 neprávom vyplatené sumy na dávkach
uvedených v prvom bode,
4. o náhradách trov konania,
5. o prerušení konania a o zastavení
konania,
6. o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,
7. o ustanovení
osobitného príjemcu,
8. o uložení poriadkovej pokuty,
9. o povolení splátok dlžných súm
poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále, ak ich
suma presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom a dlžných súm dávok,
10. o odpustení
zmeškania lehoty,
11. o ustanovení opatrovníka,
12. o predbežnom opatrení,
13. o priznaní
príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách
poskytovaný podľa osobitného predpisu, 93a)
14. o príspevku športovému reprezentantovi
podľa osobitného predpisu,95aa) a o povinnosti poberateľa príspevku vrátiť príspevok
alebo jeho časť vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume ako patril,
15. vo veciach
vymáhania pohľadávok na dávkach a príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa prvého
bodu, pokute a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou
dávok podľa prvého bodu,
b) rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom
stupni patrí do pôsobnosti pobočky,
c) riadiť a kontrolovať činnosť pobočiek,
d) hospodáriť s finančnými prostriedkami, s majetkom, ktorý Sociálna poisťovňa
nadobudla svojou činnosťou, a spravovať majetok štátu podľa osobitného predpisu,
89)
e) vyplácať dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu,
príspevok športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu, 95aa) príplatok za
štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu95a) a plniť ďalšie úlohy vo veciach
príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu,95a)
f) uplatňovať pohľadávky a pohľadávky na príspevku na starobné dôchodkové
sporenie 1) podľa osobitných predpisov, 81) ak suma týchto pohľadávok presiahne sumu
určenú generálnym riaditeľom,
g) vymáhať pohľadávky na dávkach a príplatku za štátnu službu k dôchodku
podľa písmena a) prvého bodu, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie
a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa písmena a) trinásteho bodu, príspevku
športovému reprezentantovi podľa písmena a) štrnásteho bodu, pokute a na náhradách
škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa písmena
a) prvého bodu, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom
po týchto osobách podľa písmena a) trinásteho bodu a príspevku športovému reprezentantovi
podľa písmena a) štrnásteho bodu,
h) prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný
dôchodok podľa osobitného predpisu,94) ak sporiteľ podľa osobitného predpisu1) nemá
na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
i) určovať dôchodkový vek poistenca, ktorý je sporiteľom podľa osobitného
predpisu1) na účely starobného dôchodkového sporenia,95b)
j) spisovať žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky podľa § 184 ods. 10
písm. a),
k) vykonávať lekársku posudkovú činnosť,
l) plniť administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou dozornej rady,
m) uzatvárať zmluvy o pracovnej rehabilitácii a o rekvalifikácii,
n) vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť
vo veciach sociálneho poistenia,
o) vykonávať prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému
Európskej únie,
p) vykonávať ďalšie činnosti podľa tohto zákona, ktoré nepatria do pôsobnosti
pobočky.
(2) Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich
do jeho pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
Miestna príslušnosť
(1) Miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia
a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa
určuje
a) miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,
b) sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie
iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd,
je mimo územia Slovenskej republiky,
c) miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2) Miestna príslušnosť pobočky na účely kontroly dodržiavania liečebného
režimu dočasne práceneschopného poistenca a kontroly posudzovania spôsobilosti na
prácu sa určuje miestom výkonu práce ošetrujúceho lekára oprávneného na posudzovanie
spôsobilosti na prácu. Ak sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava mimo miesta
výkonu práce ošetrujúceho lekára, miestne príslušná je pobočka, v ktorej obvode sa
dočasne práceneschopný poistenec zdržiava.
(3) Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje konanie pobočka,
ktorá konanie začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak.
(4) Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek a ak každá z nich odmieta
uskutočniť konanie, ústredie určí, ktorá z nich konanie uskutoční.
(5) Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže miestne príslušná
pobočka podľa odseku 1 písm. c) postúpiť vec na vybavenie inej pobočke, ak s tým
súhlasia ostatní účastníci konania a pobočka, ktorej sa má vec postúpiť.
Vylúčenie zamestnancov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
(1) Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2) Z prerokovávania rozhodovania pred organizačnými zložkami Sociálnej
poisťovne je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne iného stupňa.
(1) Účastník konania oznámi organizačnej zložke Sociálnej poisťovne skutočnosti
odôvodňujúce vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, len čo
sa o nich dozvie.
(2) Len čo sa zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dozvie
o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu
najbližšiemu nadriadenému.
(3) Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, u ktorého sú dôvody
na jeho vylúčenie, urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(1) O tom, či je zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
z konania vylúčený, rozhoduje
a) riaditeľ pobočky, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky,
a
b) generálny riaditeľ, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia.
(2) Ak riaditeľ pobočky alebo generálny riaditeľ rozhodli, že zamestnanec
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený, urobia opatrenie na zabezpečenie
riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
(3) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne z konania nemožno podať odvolanie.
Začatie konania
(1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe
písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu
dávky.
(2) Dávkové konanie o poskytnutie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie
sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného. Dávkové konanie o priznanie rehabilitačného
a rekvalifikačného sa začína na základe rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne o poskytnutí pracovnej rehabilitácie alebo o poskytnutí rekvalifikácie.
(3) Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej
dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo
z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
(4) Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama
podať žiadosť o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom
stave tejto fyzickej osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá
na právne úkony.
(5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.
Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na
nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné
oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje
za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
(6) Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do
60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho
vzťahu.
(7) Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa
domnieva, že fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a
nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.
(8) Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka
konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
(9) Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva
v miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak.
(10) Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva
a) v ústredí, ak fyzická
osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú
úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
b) v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu, ak fyzická osoba, ktorá
si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu
a nárok na ich výplatu, sa prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných
dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.
(11) Fyzická osoba, ktorá je obvinená vo väzbe 42a) alebo odsúdená vo výkone
trestu odňatia slobody 42b) žiadosť o začatie dávkového konania podáva prostredníctvom
ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody v pobočke príslušnej
podľa sídla tohto ústavu.
(1) Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach
a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.
(2) Za deň uplatnenia nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, dávku
garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti a nároku na výplatu týchto dávok sa
považuje deň, v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke.
(3) Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem
úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa
považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej
poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.
(4) Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,
je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči
účastníkovi konania prvý úkon.
Podanie
(1) Podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými
prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu,
96) ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie
urobené telegraficky je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr
do troch dní a podanie urobené faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu 96) alebo urobené v súlade
s dohodou podľa odseku 2, je potrebné potvrdiť písomne najneskôr do troch dní. Na
podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené alebo potvrdené, sa neprihliada.
(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba môže organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, ak o takom postupe
uzatvorí so Sociálnou poisťovňou písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti
elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami
a spôsob preukazovania doručenia.
(3) Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho
podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom
podania.
(4) Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené
na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže
účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v
určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky
neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania.
(5) Na žiadosť účastníka konania organizačná zložka Sociálnej poisťovne
potvrdí prijatie podania.
Postúpenie
Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je príslušná na rozhodnutie,
je povinná podanie bez meškania postúpiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne a upovedomiť o tom účastníka konania.
Ústne pojednávanie
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie,
ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
(2) Na ústne pojednávanie organizačná zložka Sociálnej poisťovne prizve
všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje
pripomienky.
(3) Ústne pojednávanie je neverejné.
Zápisnica
(1) O ústnych podaniach, o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v
konaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.
(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto,
kde, kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické
osoby sa na konaní zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké
opatrenia sa prijali.
(3) Zápisnicu podpisujú po prečítaní zástupcovia organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne, ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci po oboznámení s obsahom
zápisnice aj ostatní účastníci konania, ktorí sa na konaní zúčastnili. Zástupca organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne je povinný v zápisnici uviesť námietky, ktoré účastník
konania uviedol k obsahu zápisnice, a dôvody, pre ktoré účastník konania odmietol
zápisnicu podpísať.
Nazeranie do spisov
(1) Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a
robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie okrem údajov
o zdravotnom stave účastníka konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Právo nazerať do spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave, a
robiť si z neho výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie má len účastník
konania, ktorého sa tieto údaje týkajú. Iní účastníci konania a ich zástupcovia majú
toto právo len so súhlasom účastníka konania, ktorého sa údaje o zdravotnom stave
týkajú.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná umožniť nazeranie
do spisov komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v
súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
(4) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná zabezpečiť, aby nazretím
do spisu, jeho výpisom, odpisom alebo vyhotovenou fotokópiou nebola porušená povinnosť
mlčanlivosti a ochrany osobných údajov. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je
povinná o každom nazretí do spisu, vyhotovení výpisu, odpisu alebo fotokópie spísať
zápisnicu.
Lehoty
(1) Ak treba, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí na vykonanie
úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.
(2) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže
opak.
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne zo závažných dôvodov odpustí
zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikla
príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.
(2) Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť,
uplynul jeden rok.
(3) Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sa nemožno
odvolať.
Prerušenie konania
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo
konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil
nedostatky podania.
(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie
na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa
§ 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.
(4) Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
(5) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo.
(6) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Zastavenie konania
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak
a) účastník
konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich
rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,
b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
alebo
c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.
(2) Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti
platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné
na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie
sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.
(3) Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania
podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.
(4) Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej
organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu
potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
Podklad rozhodnutia
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje
tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje
rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech,
alebo v neprospech účastníka konania.
Dokazovanie
(1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe
alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď
svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať
a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného
predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok.
(4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní,
ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
(5) Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej
techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny,
podľa ktorého boli vyhotovené.
(6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
Čestné vyhlásenie
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť
čestné vyhlásenie účastníka konania.
(2) Čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej poisťovne nepripustí,
ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi
konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.
(3) V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná upozorniť účastníka konania na
právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
Predbežné otázky
(1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný
príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná;
inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok
alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke
urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo
o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.
Zabezpečenie priebehu konania a účelu konania
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo
právnické osoby, ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.
(2) V predvolaní organizačná zložka Sociálnej poisťovne upozorní na právne
následky nedostavenia sa na predvolanie.
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania
v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť
účastníkom konania, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.
(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predbežné opatrenie zruší, len
čo zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť odo dňa, keď rozhodnutie
vo veci nadobudlo právoplatnosť.
(3) Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.
(1) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vykonávajú procesné úkony v
obvode svojej pôsobnosti.
(2) Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemôže vykonať niektorý procesný
úkon v obvode svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnená
dožiadať o jeho vykonanie inú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne.
(3) Dožiadaná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná v medziach
svojej pôsobnosti dožiadaniu vyhovieť najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie
je určená dlhšia lehota.
Tomu, kto sťažuje priebeh konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov
nedostaví na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, bezdôvodne odmieta svedeckú
výpoveď, predloženie listiny, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť
poriadkovú pokutu až do 16,50 eura.
Trovy konania
(1) Trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni, uhrádza Sociálna poisťovňa.
Trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. Účastník
konania, ktorý sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie,
okrem konania vo veci spisovania žiadosti o dôchodkovú dávku, alebo sa pre potreby
tejto organizačnej zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu, má právo na ich
náhradu, ak bol v konaní úspešný. Náhradu poskytne účastníkovi konania Sociálna poisťovňa.
(2) Trovy konania, ktoré Sociálna poisťovňa nahrádza účastníkovi konania
podľa odseku 1, sú
a) náhrada cestovných výdavkov,
b) náhrada výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada ušlého zárobku.
(3) Sociálna poisťovňa uhradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý svedkovi
preukázateľne ušiel. Toto právo treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak
zaniká.
(4) Trovy konania spojené s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto
nie je účastník konania, uhrádza Sociálna poisťovňa. Fyzické osoby a právnické osoby,
ktorým tento zákon ukladá povinnosti, sú povinné poskytovať listinné dôkazy na účely
sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom Sociálnej poisťovni bezplatne.
(5) Náhradu hotových výdavkov a odmenu znalca ustanovuje osobitný predpis.
Náhrada cestovných výdavkov
(1) Náhrada cestovných výdavkov patrí pri použití verejnej pravidelnej dopravy
okrem mestskej pravidelnej dopravy za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania
a späť.
(2) Pri doprave vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu; príplatok
na rýchlik sa uhrádza len vtedy, ak vzdialenosť zo železničnej stanice najbližšej
miestu pobytu do železničnej stanice najbližšej miestu predvolania je dlhšia ako
100 km. Cestovnými výdavkami sú výdavky za cestovný lístok a za miestenku, a ak bolo
nevyhnutné použiť lôžkový alebo ležadlový vozeň, aj výdavky s tým spojené.
(3) Ak má účastník konania možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí
mu náhrada len vo výške zľavneného cestovn