Obsah
Dostupné filtre
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
Informácie
Znenie do: 31.08.2019
Viditeľnosť komentára:
543/2002 Z.z.
ZÁKON
z 25. júna 2002
o ochrane prírody a krajiny
Zmena: 525/2003 Z.z.
Zmena: 543/2002 Z.z.
Zmena: 205/2004 Z.z., 364/2004 Z.z.
Zmena: 587/2004 Z.z.
Zmena: 15/2005 Z.z.
Zmena: 479/2005 Z.z.
Zmena: 24/2006 Z.z.
Zmena: 359/2007 Z.z.
Zmena: 454/2007 Z.z.
Zmena: 515/2008 Z.z.
Zmena: 117/2010 Z.z., 145/2010 Z.z.
Zmena: 408/2011 Z.z.
Zmena: 207/2013 Z.z.
Zmena: 180/2013 Z.z.
Zmena: 311/2013 Z.z.
Zmena: 506/2013 Z.z.
Zmena: 35/2014 Z.z.
Zmena: 198/2014 Z.z.
Zmena: 324/2014 Z.z.
Zmena: 314/2014 Z.z.
Zmena: 91/2016 Z.z., 125/2016 Z.z.
Zmena: 240/2017 Z.z.
Zmena: 177/2018 Z.z., 310/2018 Z.z.
Zmena: 284/2018 Z.z.
Zmena: 150/2019 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
Predmet zákona
(1) Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj
práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny
s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti
podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo
udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb,
berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne
pomery.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ochranu zložiek životného
prostredia 4) osobitné predpisy. 5)
(3) Tento zákon sa nevzťahuje na ochranu
a) poľnohospodárskych plodín a
kultúr, 6)
b) hospodársky významných druhov a rodov rastlín a zvierat, 7)
c) rastlinných a živočíšnych škodcov vonkajšej a vnútornej karantény, 8)
d) rastlinných a živočíšnych pôvodcov nákaz a ochorení ľudí a zvierat. 9)
Základné pojmy
(1) Ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť
štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy
a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, 10) nerasty, skameneliny, geologické
a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana
prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody
a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou
s orgánmi verejnej správy.
(2) Na účely tohto zákona sa považuje za
a) územný systém ekologickej stability
taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov,
ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému
predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho
alebo miestneho významu,
b) zložky ekosystémov horniny a nerasty, 11) reliéf, pôda, voda, ovzdušie, rastlinstvo,
živočíšstvo a antropické objekty a látky; zložky sa skladajú z prvkov ekosystémov,
ktorými sú najmä jedince druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín, ich časti
a vývinové štádiá, tvary reliéfu, pôdne typy, jazerá, vodné toky, pramene, ponory,
gejzíry, formy osídlenia a využitia krajiny,
c) významný krajinný prvok taká časť územia, ktorá utvára charakteristický vzhľad
krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najmä les, rašelinisko, brehový
porast, jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, pieskový presyp, park,
aleja, remíza,
d) biocentrum ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky
na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj
ich spoločenstiev,
e) biokoridor priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje
migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na
ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky,
f) interakčný prvok určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä
trvalá trávna plocha, močiar, porast, jazero, prepojený na biocentrá a biokoridory,
ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo
narušenej človekom,
g) mokraď územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná
tečúca voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi
a vodnými nádržami,
h) druh aj poddruh alebo nižšia taxonomická jednotka rastlín alebo živočíchov,
i) voľne rastúcu rastlinu (ďalej len "rastlina") jedinec rastlinného druhu alebo
druhu húb, ktorého populácia sa udržuje samovoľne, a to i v prípade jeho držby alebo
pestovania mimo jeho prirodzeného výskytu v biotopoch,
j) voľne žijúceho živočícha (ďalej len "živočích") jedinec živočíšneho druhu, ktorého
populácia sa udržuje samovoľne, a to aj v prípade jeho držby vrátane chovu v ľudskej
opatere,
k) jedinca rastlina alebo živočích určitého druhu, živý alebo mŕtvy, všetky jeho
časti a vývinové štádiá, ako aj akýkoľvek výrobok a tovar, pri ktorom je zo sprievodnej
dokumentácie, obalu, štítku alebo z akýchkoľvek iných okolností zrejmé, že je vyrobený
z častí rastlín alebo živočíchov tohto druhu,
l) chov v ľudskej opatere držba živočíchov, ktorej výsledkom je rozmnožovanie živočícha,
m) drevinu rastúcu mimo lesa (ďalej len "drevina") strom alebo ker vrátane jeho koreňovej
sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pôdneho fondu, 12)
n) genofond súbor dedičných vlastností rastlín a živočíchov,
o) osobitne chránenú časť prírody a krajiny časť prírody a krajiny, ktorou sú chránené
druhy ( § 33), chránené územia ( § 17), územia európskeho významu ( § 27), súkromné
chránené územia ( § 31), chránené objekty ( § 49), ochranné pásma ( § 17 a 49),
p) sťahovavý druh druh, pre ktorého populáciu alebo jej časť platí, že väčší počet
jej jedincov sa cyklicky a predvídateľne pohybuje na väčšie vzdialenosti, pričom
presahuje hranice Slovenskej republiky,
q) prírodný biotop suchozemské alebo vodné územie prírodného alebo poloprírodného
charakteru rozlíšené geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami,
r) biotop európskeho významu prírodný biotop, ktorý je v Európe ohrozený vymiznutím
alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky jednej alebo viacerých
biogeografických oblastí Európy,
s) biotop národného významu prírodný biotop, ktorý nie je biotopom európskeho významu,
ale je v Slovenskej republike ohrozený vymiznutím alebo má malý prirodzený areál,
alebo predstavuje typické ukážky biogeografických oblastí Slovenskej republiky,
t) prioritný biotop biotop európskeho významu, ktorého ochrana má zvláštny význam
vzhľadom na podiel jeho prirodzeného výskytu v Európe,
u) stav ochrany prírodného biotopu súhrn vplyvov pôsobiacich na prírodné biotopy
a ich typické druhy, ktoré ovplyvňujú ich prirodzený areál, štruktúru a funkciu,
rovnako ako dlhodobé prežívanie ich typických druhov,
v) biotop druhu prostredie definované špecifickými abiotickými a biotickými faktormi,
v ktorom druh žije v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického cyklu,
w) druh európskeho významu
1. druh voľne žijúceho vtáka prirodzene sa vyskytujúci
na európskom území členských štátov Európskej únie, ktorý je, zohľadňujúc trendy
a kolísanie početnosti jeho populácie,
1a. ohrozený vyhynutím,
1b. zraniteľný špecifickými zmenami jeho biotopu,
1c. vzácny vzhľadom na jeho málo početnú populáciu alebo obmedzené rozšírenie na
tomto území, alebo
1d. druhom vyžadujúcim si zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru jeho
biotopu
(ďalej len "druh vtáka európskeho významu"),
2. iný druh živočícha alebo druh
rastliny prirodzene sa vyskytujúci na európskom území členských štátov Európskej
únie, ktorý je
2a. ohrozený, s výnimkou druhov, ktorých prirodzený areál je na tomto
území okrajový, a ktoré nie sú ohrozené alebo zraniteľné v západnej palearktickej
oblasti,
2b. zraniteľný, ktorý bude pravdepodobne v blízkej budúcnosti ohrozený, ak naň budú
naďalej pôsobiť ohrozujúce faktory,
2c. vzácny, s málo početnou populáciou, vyskytujúci sa na geograficky ohraničených
územiach, alebo riedko rozptýlený v rozsiahlejších areáloch, ktorý nie je zatiaľ
ohrozený alebo zraniteľný, ale ktorý sa dostal do nebezpečenstva, alebo
2d. endemický, vyžadujúci zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru jeho
biotopu alebo z dôvodu možného vplyvu jeho využívania na jeho biotop alebo stav ochrany.
x) druh národného významu druh živočícha alebo rastliny, ktorý nie je druhom európskeho
významu, ale ktorý je v Slovenskej republike
1. ohrozený,
2. zraniteľný, o ktorom
sa predpokladá, že v blízkej budúcnosti bude ohrozený, ak naň budú naďalej pôsobiť
ohrozujúce faktory,
3. vzácny, s málo početnou populáciou, ktorý nie je zatiaľ ohrozený
alebo zraniteľný, ale ktorý sa dostal do nebezpečenstva, alebo
4. endemický, reliktný
a vyžadujúci zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru jeho biotopu,
y) prioritný druh druh európskeho významu, ktorého ochrana je nevyhnutná vzhľadom
na jeho malý prirodzený areál v Európe,
z) stav ochrany druhu súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušný druh, ktoré môžu ovplyvniť
dlhodobé rozšírenie a početnosť jeho populácie,
za) lokalitu geograficky určené územie, ktorého hranice sú jasne vymedzené,
zb) vybrané domestikované živočíchy - kone, osly a ich krížence, dobytok, ošípané,
ovce, kozy, hydina, králiky a kožušinové živočíchy,
zc) živočícha, ktorý unikol, živočích držaný človekom, ktorý sa od svojho držiteľa
svojvoľne vzdialil bez návratu,
zd) uzatvorený objekt stavba alebo zariadenie, ktoré zabraňuje vybraným domestikovaným
živočíchom vo voľnom pohybe mimo tejto stavby alebo zariadenia, napríklad budova,
ohrada, dvor, oplotený pozemok,
ze) nájomcu aj vypožičiavateľ alebo prednájomca, ak je zapísaný v katastri nehnuteľností
formou poznámky, 65)
zf) ekosystémové služby prínosy a úžitky, ktoré poskytujú prirodzene fungujúce ekosystémy,
zg) väčším počtom vlastníkov sa rozumie najmenej 50 vlastníkov,
zh) zelenú infraštruktúru sieť prírodných a poloprírodných oblastí s ďalšími súvisiacimi
environmentálnymi prvkami vytváraná a spravovaná tak, aby poskytovala široký rozsah
ekosystémových služieb,
zi) zelený park územie so súvislými plochami drevinovej a inej vegetácie poskytujúce
prostredie pre biodiverzitu v urbanizovanom prostredí, ktoré je územným plánom vymedzené
na tento účel,
zj) zelenú strechu vrchná časť budovy alebo inej stavby pokrytá vegetáciou, ktorá
poskytuje prostredie pre biodiverzitu v urbanizovanom prostredí,
zk) ekodukt objekt, ktorý prekonáva umelú prekážku v migračných trasách živočíchov
a ktorý slúži ich migrácii a zároveň znižuje negatívne dopady fragmentácie krajiny,
zl) hendikepovaného chráneného živočícha chránený živočích, ktorý v dôsledku poranenia,
poškodenia, choroby, straty rodiča alebo iných okolností nie je schopný dočasne alebo
trvalo samostatne prežiť vo voľnej prírode.
DRUHÁ ČASŤ
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY
Základné práva a povinnosti pri všeobecnej ochrane prírody a krajiny
(1) Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním
a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania
a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného
systému ekologickej stability.
(2) Významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený
jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu jeho ekologickostabilizačnej funkcie.
(3) Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným
záujmom. Podnikatelia 14) a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou
môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú povinní zároveň
navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu. 15)
(4) Podnikatelia a právnické osoby, ktorí svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov,
ich zložiek alebo prvkov, sú povinní na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce
k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia.
(5) Podnikatelia a právnické osoby sú povinní opatrenia podľa odsekov 3 a
4 zahrnúť už do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie vypracúvanej
podľa osobitných predpisov. 16)
Všeobecná ochrana rastlín a živočíchov
(1) Každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo
zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo
k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.
(2) Ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín
a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo
k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len "orgán
ochrany prírody") túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.
(3) Zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy na miestach ich prirodzeného
výskytu. Tento zákaz neplatí, ak sa odchytávanie alebo usmrcovanie uskutočňuje v
súvislosti s vykonávaním vedeckovýskumnej činnosti alebo ak hrozí bezprostredné ohrozenie
života alebo zdravia človeka alebo poškodenie jeho majetku, alebo ak to ustanovujú
osobitné predpisy 17) alebo tretia časť tohto zákona.
(4) Každý, kto buduje alebo plánovane rekonštruuje nadzemné elektrické vedenie,
je povinný použiť také technické riešenie, ktoré bráni usmrcovaniu vtákov.
(5) Ak dochádza k preukázateľnému usmrcovaniu vtáctva na elektrických vedeniach
alebo telekomunikačných zariadeniach, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť, aby ich
správca vykonal technické opatrenia zabraňujúce usmrcovaniu vtákov.
(6) Každý, kto buduje vodnú stavbu alebo líniovú stavbu, ktorá môže ohroziť
zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácií druhov živočíchov v ich prirodzenom
areáli v dôsledku narušenia alebo obmedzenia ich migračných trás, je povinný použiť
také riešenie, ktoré zachováva migračnú priechodnosť. Za týmto účelom je povinný
na vlastné náklady vykonať opatrenia umožňujúce migráciu živočíchov v miestach, ktoré
sa križujú s ich migračnými trasami, a to zriadenie vhodných stavebných konštrukcií
alebo technických zariadení a zabezpečenie ich funkčnosti.
(7) Ak je prevádzkou vodnej stavby alebo líniovej stavby ohrozené zabezpečenie
priaznivého stavu ochrany populácií druhov živočíchov v ich prirodzenom areáli v
dôsledku narušenia alebo obmedzenia ich migračných trás, môže orgán ochrany prírody
po dohode s príslušným orgánom štátnej správy 17a) rozhodnúť, aby vlastník alebo
správca vodnej stavby alebo líniovej stavby na vlastné náklady vykonal opatrenia
na obnovu migračnej priechodnosti podľa odseku 6.
Priaznivý stav ochrany druhu, priaznivý stav ochrany prírodného biotopu a
priaznivý stav časti krajiny
(1) Stav ochrany druhu sa považuje za priaznivý, keď
a) údaje o populačnej
dynamike druhu naznačujú, že sa dlhodobo udržuje ako životaschopný prvok svojho biotopu,
b) prirodzený areál druhu sa nezmenšuje a pravdepodobne sa ani v dohľadnej budúcnosti
nebude zmenšovať a
c) existuje a pravdepodobne bude aj naďalej existovať dostatočne veľký biotop na
dlhodobé udržanie jeho populácie.
(2) Stav ochrany prírodného biotopu sa považuje za priaznivý, keď
a) jeho prirodzený areál a územie, ktoré v tomto areáli pokrýva, sú stabilné
alebo sa zväčšujú,
b) špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné na jeho dlhodobé udržanie,
existujú a pravdepodobne budú existovať aj v dohľadnej budúcnosti,
c) stav ochrany jeho typických druhov je priaznivý.
(3) Za priaznivý stav osobitne chránenej časti prírody a krajiny, navrhovaného
územia európskeho významu ( § 27) a územia medzinárodného významu (§ 17 ods. 11)
z hľadiska ich ochrany (ďalej len "priaznivý stav časti krajiny") sa považuje stav,
keď predmet ochrany je v súlade s cieľmi ich ochrany určenými v dokumentácii ochrany
prírody a krajiny tohto územia podľa tohto zákona.
(4) Udržiavanie a dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny sú činnosti
vykonávané vo verejnom záujme.
(5) Vlastník, správca alebo nájomca pozemku s osobitne chránenou časťou prírody
a krajiny v navrhovanom území európskeho významu a území medzinárodného významu je
povinný pri jeho bežnom obhospodarovaní ( § 61) zabezpečovať priaznivý stav časti
krajiny.
(6) Ak udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny podľa
odseku 5 nemožno zabezpečiť bežným obhospodarovaním ( § 61), možno vlastníkovi, správcovi
alebo nájomcovi dotknutých pozemkov poskytnúť finančný príspevok ( § 60).
(7) Ak vlastník, správca alebo nájomca dotknutých pozemkov nezabezpečí ani
po predchádzajúcom upozornení priaznivý stav časti krajiny alebo ak je zabezpečenie
priaznivého stavu časti krajiny potrebné z dôvodu jej bezprostredného ohrozenia,
môže tak urobiť organizácia ochrany prírody a krajiny zriadená podľa § 65 ods. 1
písm. k) (ďalej len "organizácia ochrany prírody") na vlastné náklady.
Ochrana prírodných biotopov
"(1) Ochrana prírodných biotopov je súbor opatrení potrebných na zachovanie
alebo obnovu priaznivého stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu.
(2) Ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní,
že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu
biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto
činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj
a) identifikáciu
biotopu európskeho významu a biotopu národného významu,
b) popis jeho stavu,
c) mapové vymedzenie hranice biotopu,
d) vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a využitím súvisia s realizáciou súboru
opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu,
e) určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu
v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky.
(3) Zoznam biotopov európskeho významu vrátane prioritných biotopov a biotopov
národného významu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") v spolupráci
s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka").
(4) Na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou
tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody
okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.
18a)
(5) Súhlas podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak
a) ide o činnosti vykonávané v súvislosti s bežným obhospodarovaním poľnohospodárskej
pôdy a lesných pozemkov [(§ 61 ods. 2 písm. a) a b)],
b) k poškodeniu alebo zničeniu biotopov dochádza v súvislosti s výrubom
drevín (§ 47),
c) sa postupuje podľa § 28 ods. 9 a 10.
Nadpis zrušený od 1.8.2019
Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov
(1) Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov zahŕňa reguláciu
rozširovania nepôvodných druhov19) a sledovanie ich výskytu, veľkosti populácií a
spôsobu ich šírenia. Reguláciu rozširovania inváznych nepôvodných druhov20) a sledovanie
ich výskytu, veľkosti populácií a spôsobu ich šírenia upravuje osobitný predpis.21)
(2) Každý, kto drží v zajatí nepôvodné druhy živočíchov, je povinný zabezpečiť,
aby nedošlo k ich úniku do životného prostredia.
(3) Súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na
a) výsadbu a pestovanie
nepôvodných druhov rastlín alebo pestovanie nepôvodných druhov rastlín za hranicami
zastavaného územia obce,21a)
b) výsadbu a pestovanie nepôvodných druhov rastlín alebo pestovanie nepôvodných druhov
rastlín v zastavanom území obce na výmere viac ako 1 000 m2,
c) vypustenie nepôvodných druhov živočíchov do životného prostredia.
(4) Súhlas podľa odseku 3 je možné vydať, len ak výsadba a pestovanie nepôvodných
druhov rastlín, pestovanie nepôvodných druhov rastlín alebo vypustenie nepôvodných
druhov živočíchov do životného prostredia preukázateľne nebude mať nepriaznivý vplyv
na pôvodné druhy rastlín alebo živočíchov, alebo prírodné biotopy. Súčasťou súhlasu
vydaného podľa odseku 3 môže byť aj určenie podmienok regulácie výsadby a pestovania
nepôvodných druhov rastlín alebo pestovania nepôvodných druhov rastlín a určenie
podmienok regulácie vypustenia nepôvodných druhov živočíchov do životného prostredia.
(5) Ak sa má na lesnom pozemku vykonávať výsadba a pestovanie nepôvodných
druhov rastlín alebo pestovanie nepôvodných druhov rastlín, súhlas podľa odseku 3
sa pre nepôvodné druhy rastlín uvedených v návrhu programu starostlivosti o lesy21b)
vydáva ako súčasť záväzného vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m).
(6) Ak orgán ochrany prírody súhlas podľa odseku 3 na pestovanie nepôvodných
druhov rastlín nevydá, v rozhodnutí môže nariadiť ich likvidáciu, najmä ak zníženie
nepriaznivého vplyvu nepôvodných druhov rastlín na pôvodné druhy rastlín alebo živočíchov,
alebo prírodné biotopy nemožno dosiahnuť reguláciou pestovania nepôvodných druhov
rastlín podľa odseku 4.
(7) Podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu podľa odseku 3 a zoznam
nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, pre ktoré sa vydanie tohto súhlasu nevyžaduje,
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Zrušený od 1.8.2019
Zrušený od 1.8.2019
Preventívne a nápravné opatrenia orgánu ochrany prírody
(1) Orgán ochrany prírody po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže
až do odstránenia nedostatkov činnosť, ktorej následkom hrozí poškodenie alebo ničenie
prírody a krajiny, alebo činnosť, ktorá takéto poškodenie alebo ničenie spôsobila.
(2) Orgán ochrany prírody tomu, kto činnosťou nevyžadujúcou rozhodnutie orgánu
ochrany prírody podľa tohto zákona poškodzuje alebo ničí prírodu alebo krajinu, nariadi,
aby v určenej lehote odstránil škodlivé následky tejto činnosti, a určí podmienky
na jej ďalšie vykonávanie. Ak škodlivé následky nebudú v určenej lehote odstránené,
môže ich odstrániť orgán ochrany prírody na náklady povinného.
(3) Orgán ochrany prírody obmedzí alebo zakáže činnosť tomu, kto nesplnil
podmienky určené v rozhodnutí tohto orgánu, alebo tomu, kto nesplnil povinnosti uložené
v ním vydanom rozhodnutí podľa odseku 2. Rovnako obmedzí alebo zakáže činnosť tomu,
kto vykonáva činnosť vyžadujúcu súhlas orgánu ochrany prírody podľa tretej alebo
štvrtej časti tohto zákona bez tohto súhlasu alebo vykonáva činnosť napriek zákazu
podľa tohto zákona. Ak uvedenou činnosťou vznikli škodlivé následky na prírode a
krajine, ktoré povinný v určenej lehote neodstráni, môže to urobiť orgán ochrany
prírody na náklady povinného.
Vyjadrenie orgánu ochrany prírody
(1) Orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných
predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o
a) schválenie alebo
zmenu územnoplánovacej dokumentácie, 22)
b) vydanie územného rozhodnutia, 23)
c) vydanie stavebného povolenia na stavbu alebo zmenu stavby, 24)
d) vydanie povolenia terénnych úprav, prác alebo zariadení, 25) ak sa nevyžaduje
územné rozhodnutie,
e) vydanie rozhodnutia o zmene v užívaní stavby, 27)
f) vydanie rozhodnutia o odstránení stavby alebo dodatočnom povolení stavby, 28)
g) vydanie rozhodnutia o určení, zmene - zväčšení plochy a predĺžení doby platnosti
prieskumného územia, 29)
h) vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení chráneného ložiskového územia, 30)
i) vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení dobývacieho priestoru, 31)
j) vydanie povolenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, 32)
k) vydanie súhlasu na zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok 32a)
alebo zmenu jedného poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh
pozemku, alebo nepoľnohospodárskeho druhu pozemku na poľnohospodársky druh pozemku,
33)
l) vydanie povolenia na výrub drevín podľa osobitných predpisov, 34)
m) schválenie alebo zmenu programu starostlivosti o lesy, 35)
n) schválenie alebo zmenu projektu alebo geologického zámeru geologickej úlohy, 36)
o) schválenie alebo zmenu základného dokumentu podpory regionálneho rozvoja, 37)
p) vydanie rozhodnutia v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych
škôd na chránených druhoch a chránených biotopoch podľa osobitného predpisu, 37a)
r) vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy, 37b) ak sa na vykonanie činnosti
nevyžaduje územné rozhodnutie,
s) vydanie rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov alebo rozhodnutia
o obmedzení využívania funkcií lesov na lesných pozemkoch, 37c) ak sa na vykonanie
činnosti nevyžaduje územné rozhodnutie,
t) schválenie zvernice alebo bažantnice, 37d)
u) schválenie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových
úprav. 37e)
(2) Orgán ochrany prírody ako dotknutý orgán uplatňuje záujmy ochrany prírody
a krajiny najmä formou vyjadrenia alebo iného stanoviska k činnosti podľa osobitného
predpisu 38) (ďalej len "vyjadrenie").
(3) Vyjadrenie sa vyžaduje v prípadoch uvedených v odseku 1. V územiach s
prvým a druhým stupňom ochrany sa vyjadrenie podľa odseku 1 písm. c) až f) a n) vyžaduje,
ak sa rozhodnutie alebo schválenie týka činností za hranicami zastavaného územia
obce alebo činnosti vykonávanej na stavbe, ktorá je miestom hniezdenia, rozmnožovania
alebo odpočinku chráneného živočícha.
Súčinnosť s inými orgánmi
Orgán ochrany prírody je povinný ako dotknutý orgán poskytnúť potrebnú súčinnosť
iným orgánom rozhodujúcim podľa osobitných predpisov 39) o činnostiach, ktoré môžu
mať vplyv na ochranu prírody a krajiny, najmä ak ide o rozhodnutie o predbežnej otázke.
TRETIA ČASŤ
OSOBITNÁ OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY
PRVÁ HLAVA
ÚZEMNÁ OCHRANA
Územná ochrana prírody a krajiny a jej stupne
(1) Územnou ochranou prírody a krajiny (ďalej len "územná ochrana") podľa
tohto zákona sa rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo
jeho časti.
(2) Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení
sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje.
Nadpis zrušený od 1.12.2007
Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon
alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak.
V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny
podľa druhej časti zákona.
Druhý stupeň ochrany
(1) Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný
a) vjazd a státie s motorovým vozidlom, 44) motorovou trojkolkou, motorovou
štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo
saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej
komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo
letištného priestoru,
b) vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia
obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie 45) a vyznačenej
cyklotrasy.
(2) Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas
orgánu ochrany prírody na
a) umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia
obce mimo ovocného sadu, vinice, chmeľnice a záhrady, 45a) a energetických porastov
na poľnohospodárskej pôde,
b) likvidáciu existujúcich trvalých trávnych porastov 46) s výnimkou činnosti povoľovanej
podľa osobitných predpisov, 47)
c) výstavbu lesných ciest a zvážnic,
d) oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej
škôlky, ovocného sadu a vinice,
e) pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat 48) na voľných
ležoviskách, ako aj ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda
nad tridsať veľkých dobytčích jednotiek, 49) umiestnenie košiara, stavby a iného
zariadenia na ich ochranu,
f) vykonávanie technických geologických prác, 50) banskej činnosti a činnosti vykonávanej
banským spôsobom,
g) umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia 51) za hranicami
zastavaného územia obce,
h) aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, toxických látok, priemyselných
hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti
na súvislej ploche väčšej ako 2 ha,
i) budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy,
lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy,
j) vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi
a ozbrojenými silami mimo vojenských priestorov a vojenských obvodov; vykonanie prípravy
alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností v oblasti civilnej ochrany, Hasičským
a záchranným zborom, alebo zložkami integrovaného záchranného systému 52) za hranicami
zastavaného územia obce,
k) organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, 53)
ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného
územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených,
l) umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok,
konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej
stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce,
m) umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiacej
plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela,
n) použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj,
laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb, 54)
o) vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka.
(3) Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla
55) vrátane motorovej trojkolky, motorovej štvorkolky a snežného skútra
a) slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho vlastníkovi,
správcovi a nájomcovi pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz,
b) na miesta, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie
(ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma ( § 17) vyhradí všeobecne
záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo
( § 17) a na miesta, ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí návštevným poriadkom
národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením zoznamu týchto miest
na svojej úradnej tabuli a na úradnej tabuli dotknutej obce,
c) ak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa osobitného predpisu.
56)
(4) Súhlas podľa odseku 2 písm. e), k) a n) sa nevyžaduje na miestach vyhradených
orgánom ochrany prírody spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b).
Tretí stupeň ochrany
(1) Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané
a) vykonávať
činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako,
b) vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce
mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy; § 13 ods. 3 platí
rovnako,
c) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za
hranicami zastavaného územia obce,
d) táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb,
lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné
športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce,
e) organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné
verejnosti prístupné spoločenské podujatie,
f) použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové
zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb,
g) rozširovať nepôvodné druhy,
h) zbierať rastliny vrátane ich plodov,
i) organizovať spoločné poľovačky,
j) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom.
(2) Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas
orgánu ochrany prírody na
a) vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a
o),
b) umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia, 51) ako aj
akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača, alebo tabule,
c) aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok,
priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a
inej činnosti,
d) let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, 57) ktorých
výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla
alebo lietajúceho športového zariadenia,
e) osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých
stavieb,
f) vykonávanie technických geologických prác.
(3) Zákaz podľa odseku 1 písm. c) neplatí na pohyb
a) v súvislosti s obhospodarovaním pozemku, výkonom práva poľovníctva alebo výkonom
rybárskeho práva a na pohyb vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, na ktorý sa vzťahuje
tento zákaz,
b) na miestach, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie)
chráneného územia a jeho ochranného pásma ( § 17) vyhradí všeobecne záväzným právnym
predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo ( § 17) a na miesta,
ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí návštevným poriadkom národného parku a jeho
ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením zoznamu týchto miest na svojej úradnej
tabuli a na úradnej tabuli dotknutej obce.
(4) Zákaz podľa odseku 1 písm. d) až h) neplatí na miestach vyhradených
spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b). Zákaz podľa odseku 1 písm. h) neplatí na vlastníka,
správcu a nájomcu pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz. Zákaz zakladania ohňa
mimo uzavretých stavieb neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu so zabezpečením zdravotného
stavu lesného porastu.
Štvrtý stupeň ochrany
(1) Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané
b) ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom, 58)
c) umiestniť informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, ako aj akýkoľvek iný
reklamný alebo propagačný pútač, alebo tabuľu,
d) aplikovať chemické látky a hnojivá,
e) rozorávať existujúce trvalé trávne porasty a rúbať dreviny okrem inváznych nepôvodných
druhov drevín uvedených v zoznamoch podľa osobitných predpisov,58a)
f) zbierať nerasty alebo skameneliny,
g) oplocovať pozemok okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice,
h) umiestniť košiar, stavbu alebo iné zariadenie na ochranu hospodárskych zvierat,
i) vykonávať geologické práce,
j) umiestniť zariadenie na vodnom toku alebo inej vodnej ploche neslúžiacej plavbe
alebo správe vodného toku alebo vodného diela,
k) voľne pustiť psa okrem psa používaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov
59) (služobný pes) a poľovného psa.
(2) Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas
orgánu ochrany prírody na
a) vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a), c), i), j) a l) a o) a
§ 14 ods. 2 písm. d) až f),
b) pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách,
ako aj ich ustajňovanie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať
veľkých dobytčích jednotiek; 49) súhlas sa nevyžaduje na miestach vyhradených spôsobom
uvedeným v § 13 ods. 3 písm. b),
c) umiestnenie stavby.
(3) Zákaz podľa odseku 1 písm. b) až k) neplatí na miestach, ktoré orgán
oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho
ochranného pásma ( § 17) vyhradí všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa
vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo, a na miesta, ktoré okresný úrad
v sídle kraja vyhradí návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma
(§ 20) alebo uverejnením zoznamu týchto miest na svojej úradnej tabuli a na úradnej
tabuli dotknutej obce.
Piaty stupeň ochrany
(1) Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané
b) zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt,
c) stavať lesnú cestu alebo zvážnicu,
d) zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie,
e) osvetľovať bežeckú trať, lyžiarsku trať alebo športový areál,
f) rušiť pokoj a ticho,
g) chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha,
h) meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním,
odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania
týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom,
18a)
i) umiestniť stavbu.
(2) Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas
orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a),
i), j) a l) a o), § 14 ods. 2 písm. d) a f) a § 15 ods. 2 písm. b).
Chránené územia a ich ochranné pásma
(1) Lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy
národného významu ( § 6 ods. 3), biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov
národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu
sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory, možno
vyhlásiť za chránené územia:
a) chránená krajinná oblasť ( § 18),
b) národný park ( § 19),
c) chránený areál ( § 21),
d) prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia (§ 22),
e) prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka (§ 23, § 24 ods. 3),
f) chránený krajinný prvok ( § 25),
g) chránené vtáčie územie ( § 26),
h) obecné chránené územie.
(2) Zoznam druhov európskeho významu vrátane prioritných druhov, druhov
národného významu a druhov vtákov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia,
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3) Ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej
rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej
pamiatky možno vyhlásiť ich ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa podľa tohto zákona
vyhlasuje príslušné chránené územie.
(4) Na území ochranného pásma chráneného územia s tretím stupňom ochrany
platí druhý stupeň ochrany ( § 13).
(5) Na území ochranného pásma chráneného územia so štvrtým stupňom ochrany
platí tretí stupeň ochrany ( § 14).
(6) Na území ochranného pásma chráneného územia s piatym stupňom ochrany
platí štvrtý stupeň ochrany ( § 15).
(7) Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie ( § 22) alebo ochranné pásmo
národnej prírodnej rezervácie ( § 22 ods. 2) nebolo vyhlásené podľa odseku 3, je
ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň
ochrany ( § 14).
(8) Ak ochranné pásmo prírodnej pamiatky ( § 23) alebo ochranné pásmo národnej
prírodnej pamiatky ( § 23 ods. 2) nebolo vyhlásené podľa odseku 3, je ním územie
do vzdialenosti 60 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany
( § 14). Toto ustanovenie neplatí, ak ide o ochranné pásmo jaskyne a ochranné pásmo
prírodného vodopádu ( § 24).
(9) Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie, ochranné pásmo prírodnej pamiatky,
ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie alebo ochranné pásmo národnej prírodnej
pamiatky nebolo vyhlásené podľa odseku 3 a ak nie je v záujme takého chráneného územia,
aby malo ochranné pásmo podľa odsekov 7 alebo 8, možno spôsobom, akým sa chránené
územie vyhlasuje, ustanoviť, že ochranné pásmo podľa odsekov 7 a 8 neplatí.
(10) Ak v dôsledku ustanovenia zón v chránenom území podľa tohto zákona
nie je možné určiť stupeň územnej ochrany v ochrannom pásme podľa odsekov 4 až 8,
platí na ňom stupeň ochrany určený vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým
sa ustanovujú zóny chráneného územia.
(11) Územím medzinárodného významu sa podľa tohto zákona rozumie lokalita,
na ktorú sa vzťahujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných programov, dohôd alebo
dohovorov, 59a) ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Územia medzinárodného významu
tvoria mokrade medzinárodného významu, lokality svetového prírodného dedičstva, biosférické
rezervácie a iné medzinárodne významné územia evidované v zoznamoch, ktoré vedú výbory
alebo sekretariáty príslušných medzinárodných programov, dohovorov alebo organizácií.
Lokalitu, ktorá je územím medzinárodného významu, možno vyhlásiť za chránené územie.
Chránená krajinná oblasť
(1) Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými
ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability,
s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia
môže vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") nariadením vyhlásiť za chránenú
krajinnú oblasť.
(2) Na území chránenej krajinnej oblasti, ak v tomto zákone nie je ustanovené
inak, platí druhý stupeň ochrany ( § 13).
(3) Podrobnosti o územnej ochrane chránenej krajinnej oblasti a vymedzenie
jej hraníc ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä
územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13.
Národný park
(1) Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s
ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej
krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné
dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda
nariadením vyhlásiť za národný park.
(2) Na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,
platí tretí stupeň ochrany ( § 14).
(3) V lesoch národných parkov sa určuje funkcia lesov podľa osobitných
predpisov 60) v súlade so zónami chránených území ( § 30). Na územiach národných
parkov možno vyhlasovať len ochranné lesy a lesy osobitného určenia. 61)
(4) Orgán ochrany prírody môže na území národného parku obmedziť rozsah
a spôsob dopravy a vstup verejnosti do národného parku alebo do jeho časti, ak je
to v záujme ochrany prírody a krajiny.
(5) Podrobnosti o územnej ochrane národného parku a jeho ochranného pásma
a vymedzenie hraníc ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa
určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13 a 14.
Návštevný poriadok národného parku
(1) Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť národného
parku, po dohode s orgánmi ochrany prírody, v ktorých územných obvodoch sú ostatné
časti národného parku, po vyjadrení dotknutých obcí, oboznámení sa s pripomienkami
vlastníkov, správcov a nájomcov dotknutých pozemkov uplatnenými v lehote podľa odseku
2 a po prerokovaní s riaditeľstvom národného parku vydá vyhláškou návštevný poriadok
národného parku a jeho ochranného pásma; upraví v ňom najmä podrobnosti o povinnostiach
návštevníkov, o rozsahu a spôsobe dopravy a o kultúrno-výchovnom využívaní národného
parku a jeho ochranného pásma. Návštevný poriadok možno vydať aj pre časť územia
národného parku.
(2) Orgán ochrany prírody oprávnený vydať návštevný poriadok národného
parku a jeho ochranného pásma oznámi návrh návštevného poriadku vlastníkom, správcom
a nájomcom dotknutých pozemkov zistených z evidencie v katastri nehnuteľností; ak
je týchto vlastníkov, správcov a nájomcov väčší počet alebo ak ich pobyt nie je známy,
možno oznámenie návrhu doručiť verejnou vyhláškou. Vlastník, správca a nájomca dotknutého
pozemku je oprávnený k návrhu návštevného poriadku uplatniť pripomienky v lehote
30 dní od doručenia návrhu alebo jeho verejného oznámenia.
Chránený areál
(1) Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho
významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho
významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav ochrany týchto
biotopov záleží na obhospodarovaní človekom, môže vláda nariadením vyhlásiť za chránený
areál.
(2) Za chránený areál možno vyhlásiť aj územie s trvalejším výskytom chránených
druhov živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín, plochy slúžiace na prírodovedecké
účely a kultúrno-výchovné účely, niektoré časti prírody dotvorené ľudskou činnosťou,
arboréta a botanické záhrady.
(3) Na území chráneného areálu platí druhý ( § 13), tretí ( § 14), štvrtý
( § 15) alebo piaty ( § 16) stupeň ochrany.
(4) Stupeň ochrany chráneného areálu, vymedzenie jeho hraníc a hraníc jeho
ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane chráneného areálu a jeho ochranného
pásma ustanoví vláda nariadením, ktorou sa chránený areál a jeho ochranné pásmo vyhlasuje.
Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania
zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany ( § 13 až 16).
Prírodná rezervácia
(1) Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné
alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného
významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného
významu, môže vláda nariadením vyhlásiť za prírodnú rezerváciu.
(2) Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum
ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť
za národnú prírodnú rezerváciu.
(3) Ak sa zistia nové skutočnosti, môže vláda nariadením zrušiť ustanovenie
prírodnej rezervácie za národnú prírodnú rezerváciu; urobí tak vždy, ak sa národná
prírodná rezervácia stane súčasťou vyhlásených zón chránenej krajinnej oblasti alebo
národného parku ( § 30).
(4) Na území prírodnej rezervácie a národnej prírodnej rezervácie platí
štvrtý ( § 15) alebo piaty ( § 16) stupeň ochrany.
(5) V prípade ohrozenia prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie
návštevnosťou môže orgán ochrany prírody rozhodnúť o jej uzavretí alebo o uzavretí
jej časti pre verejnosť alebo dočasne obmedziť vstup do nej alebo do jej časti. Zákaz
alebo obmedzenie vstupu je orgán ochrany prírody povinný vopred prerokovať s dotknutými
obcami.
(6) Stupeň ochrany prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie,
vymedzenie jej hraníc a hraníc jej ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane
prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie a jej ochranného pásma platnosti
ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná
a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany
( § 14 až 16).
Prírodná pamiatka
(1) Bodové, líniové alebo iné maloplošné ekosystémy, ich zložky alebo prvky,
spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický
alebo krajinotvorný význam, môže vláda nariadením vyhlásiť za prírodnú pamiatku.
(2) Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho
prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku.
(3) Ak sa zistia nové skutočnosti, môže vláda nariadením zrušiť ustanovenie
prírodnej pamiatky za národnú prírodnú pamiatku; urobí tak vždy, ak sa národná prírodná
pamiatka stane súčasťou vyhlásených zón chránenej krajinnej oblasti alebo národného
parku ( § 30).
(4) Na území prírodnej pamiatky a národnej prírodnej pamiatky platí štvrtý
( § 15) alebo piaty ( § 16) stupeň ochrany, ak tento zákon neustanovuje inak ( §
24).
(5) Stupeň ochrany prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky,
vymedzenie jej hraníc a hraníc jej ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane
prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky a jej ochranného pásma ustanoví
vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová
doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany ( § 14 až
16).
Jaskyňa a prírodný vodopád
(1) Jaskyňou podľa tohto zákona je človeku prístupný a prírodnými procesmi
vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje
2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka.
(2) Prírodným vodopádom podľa tohto zákona je prírodný skalný útvar, cez
ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m
alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75 stupňov
a voda v koryte pretrváva celý rok.
(3) Jaskyne a prírodné vodopády sú prírodnými pamiatkami. Jedinečnú jaskyňu
alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva
štátu, môže vláda vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku ( § 23 ods. 2).
(4) V jaskyni je zakázané
a) vstúpiť alebo inak preniknúť do nej; zákaz
sa nevzťahuje na vstup alebo iný prienik v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo
inej kontrolnej činnosti, s výkonom činnosti spojenej so zabezpečovaním odbornej
starostlivosti o jaskyňu a jej ekosystémy, ak túto činnosť vykonáva alebo obstaráva
organizácia ochrany prírody, na vstup do sprístupnenej jaskyne podľa odseku 15 a
na vstup do verejnosti voľne prístupnej jaskyne podľa odseku 18,
b) poškodzovať a ničiť chemickú a mechanickú výplň jaskyne, biotopy živočíchov a
ostatné zložky a prvky jaskynného ekosystému,
c) zbierať nerasty a skameneliny, archeologické nálezy, paleoantropologické nálezy
a ich časti, chytať alebo usmrtiť živočíchy,
d) vykonávať činnosť meniacu stav vodných tokov, jazier a miest presakovania zrážkových
vôd,
e) vykonávať technické geologické práce, banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským
spôsobom,
f) skladovať alebo vyrábať priemyselné výrobky, poľnohospodárske produkty a iné materiály,
g) táboriť, bivakovať alebo zakladať oheň,
h) vpustiť alebo ustajniť hospodárske zvieratá alebo domáce zvieratá,
i) organizovať telovýchovné, športové alebo kultúrno-výchovné podujatie, ako aj iné
spoločenské podujatie prístupné verejnosti,
j) znečisťovať podzemné priestory,
k) rušiť pokoj a ticho,
l) umiestniť stavbu,
m) umiestniť reklamné alebo propagačné zariadenie, informačnú tabuľu neslúžiacu na
ochranu jaskyne alebo robiť reklamu na vstup do nesprístupnenej jaskyne.
(5) V jaskyni sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na
a) zriadenie
výskumnej stacionárnej stanice alebo výskumnej plochy,
b) sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne alebo jej časti na kultúrno-výchovné účely,
liečebné účely a na iné verejné sprístupnenie (ďalej len "sprístupnenie jaskyne"),
c) vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi,
ozbrojenými silami, v oblasti civilnej ochrany, Hasičským a záchranným zborom, alebo
zložkami integrovaného záchranného systému,
d) inštaláciu alebo použitie zariadenia na svetelné a hlukové efekty, najmä na ohňostroj,
laserové zariadenie, intenzívny svetelný zdroj, reprodukovanú hudbu,
e) nakrúcanie filmu.
(6) V prírodnom vodopáde je zakázané
a) vykonávať činnosť meniacu vodný
tok alebo vodný režim nad prírodným vodopádom,
b) poškodzovať, zasiahnuť alebo ničiť skalný útvar prírodného vodopádu,
c) vykonávať skalolezeckú alebo lezeckú činnosť na skalných útvaroch prírodného vodopádu,
d) kúpanie v toku v bezprostrednej blízkosti nad prírodným vodopádom alebo pod prírodným
vodopádom.
(7) V prírodnom vodopáde sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na
a) umiestnenie zariadenia na vodnom toku nad prírodným vodopádom okrem zariadenia,
ktoré slúži správe vodného toku,
b) preháňanie a napájanie hospodárskych zvierat na vodnom toku nad prírodným vodopádom
vo vzdialenosti do 100 metrov proti toku od skalného stupňa, cez ktorý voda prepadá.
(8) Ak si to vyžaduje záujem ochrany jaskyne alebo prírodného vodopádu,
môže vláda nariadením vyhlásiť ich ochranné pásmo, a to rovnakým postupom, akým sa
vyhlasuje prírodná pamiatka ( § 50). Ak ide o vývojovo súvisiace jaskyne alebo jaskyne
nachádzajúce sa blízko seba, vyhlášku o vyhlásení ochranného pásma môže vydať ten
okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť ochranného
pásma jaskyne.
(9) Na území ochranného pásma jaskyne je zakázané
a) vykonávať činnosti
uvedené v odseku 4 písm. d) až f) a l),
b) vykonávať pozemnú a leteckú aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov,
herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej,
lesohospodárskej a inej činnosti,
c) ustajniť hospodárske zvieratá alebo umiestniť košiar,
d) ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom,
e) zakladať oheň mimo uzavretých stavieb.
(10) V ochrannom pásme jaskyne sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje
na
a) vykonávanie činností uvedených v odseku 5 písm. c),
b) vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka,
c) umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho
správe vodného toku,
d) likvidáciu geologického diela alebo geologického objektu,
e) výstavbu lesnej cesty alebo zvážnice,
f) rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov,
g) táborenie, vykonávanie horolezeckých, skalolezeckých výstupov alebo skialpinizmu,
h) vjazd a státie motorového vozidla alebo záprahového vozidla na pozemky za hranicami
zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a parkoviska;
§ 13 ods. 3 platí rovnako,
i) organizovanie telovýchovného, športového alebo kultúrno-výchovného podujatia,
ako aj iného verejnosti prístupného spoločenského podujatia.
(11) V ochrannom pásme prírodného vodopádu je zakázané
a) vykonávať činnosť
bezprostredne meniacu vodný režim toku nad prírodným vodopádom,
b) ťažiť riečny materiál z koryta vodného toku nad prírodným vodopádom,
c) poškodzovať evorzné tvary vytvorené v mieste dopadu vody na dne toku pod prírodným
vodopádom,
d) umiestniť zariadenie na vodnom toku nad prírodným vodopádom okrem zariadenia,
ktoré slúži správe vodného toku,
e) vykonávať technické geologické práce, banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským
spôsobom.
(12) V ochrannom pásme prírodného vodopádu sa vyžaduje súhlas orgánu
ochrany prírody na
a) umiestnenie stavby,
b) ťažbu drevnej hmoty holorubným hospodárskym spôsobom,
c) výstavbu lesnej cesty alebo zvážnice,
d) likvidáciu geologického diela alebo geologického objektu,
e) vykonávanie terénnych úprav, prác alebo zariadení,
f) rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov.
(13) Ak pri stavebných prácach, geologických prácach, banskej činnosti
alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom, prípadne inej technickej činnosti dôjde
k objaveniu jaskyne, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá jaskyňu objavila,
je povinná zastaviť práce a neodkladne nahlásiť objavenie jaskyne orgánu ochrany
prírody. Orgán ochrany prírody nariadi prieskum a výskum novoobjavenej jaskyne, ktorý
zabezpečí organizácia ochrany prírody alebo oprávnené osoby na prieskum a výskum
jaskýň ( § 56 ods. 2). O spôsobe pokračovania prác rozhodne orgán ochrany prírody.
(14) Ak k objaveniu jaskyne alebo časti jaskyne dôjde pri prieskume a výskume
vykonávanom na základe súhlasu orgánu ochrany prírody ( § 56 ods. 2), súhlas na prieskum
a výskum sa vzťahuje aj na objavenú jaskyňu alebo jej časti.
(15) Súhlas na sprístupnenie jaskyne alebo jej časti podľa odseku 5 písm.
b) možno vydať pre jaskyne, v ktorých bol uskutočnený komplexný speleologický prieskum
a výskum, a ak nedôjde k
a) degradácii alebo devastácii jej prírodných a kultúrnych
hodnôt nadmerným zásahom do horninového prostredia, chemickej a mechanickej výplne
a vodného režimu,
b) poškodeniu biotopov vzácnych alebo ohrozených živočíchov, archeologických alebo
paleoantropologických nálezov,
c) poškodeniu prírodných hodnôt na povrchu jaskyne.
(16) Na sprístupnenie jaskyne dáva súhlas ten orgán ochrany prírody, v
ktorého územnom obvode je najväčšia časť jaskyne, ktorý ho vydá po dohode s orgánmi
ochrany prírody, na ktorých území sú ostatné časti jaskyne, a so súhlasom správcu
jaskyne.
(17) V sprístupnenej jaskyni alebo jej časti sa možno pohybovať len so
sprievodcom po označených trasách, ktoré sú zakreslené v dokumentácii ochrany prírody
[ § 54 ods. 2 písm. d)], a musí byť zaistený bezpečný pohyb návštevníkov. 62)
(18) Jaskyne alebo časti jaskýň, v ktorých nehrozí nebezpečenstvo poškodenia
ich prírodných a kultúrnych hodnôt a v ktorých je zaistený bezpečný pohyb návštevníkov,
62) môže orgán ochrany prírody po dohode so správcom jaskýň vyhlásiť vyhláškou za
verejnosti voľne prístupné jaskyne.
(19) Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť
sprístupnenej jaskyne alebo verejne voľne prístupnej jaskyne, po dohode s orgánmi
ochrany prírody, na ktorých území sú ostatné časti jaskyne, a po prerokovaní so správcom
jaskyne vydá vyhláškou návštevný poriadok jaskyne; upraví v ňom najmä podrobnosti
o územnej ochrane a využívaní jaskyne a o správaní sa návštevníkov.
(20) Jaskyne ako vlastníctvo Slovenskej republiky 63) spravuje organizácia
ochrany prírody zriadená ministerstvom. Prevod správy jaskyne a prenechanie jaskyne
do nájmu môže správca uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom ministerstva. Jaskyňu
možno prenechať do nájmu iba na čas určitý, najviac na tri roky; po jeho skončení
možno nájom dojednať opätovne.
(21) Podrobnosti o územnej ochrane jaskyne alebo prírodného vodopádu ustanoví
vyhláška, ktorú vydá okresný úrad v sídle kraja; ak sa vyhlasuje ochranné pásmo jaskyne
alebo ochranné pásmo prírodného vodopádu, vyhláškou tohto úradu sa ustanovia aj podrobnosti
o územnej ochrane ochranného pásma a vymedzia sa jeho hranice. Ak sa jaskyňa, prírodný
vodopád alebo ochranné pásmo nachádzajú v územných obvodoch viacerých okresných úradov
v sídlach krajov, vyhlášku vydá ten z nich, v ktorého územnom obvode je najväčšia
časť jaskyne, prírodného vodopádu alebo ochranného pásma po dohode s orgánmi ochrany
prírody, v ktorých územných obvodoch sú ostatné časti jaskyne, prírodného vodopádu
alebo ochranného pásma. Podrobnosťami o územnej ochrane jaskyne alebo prírodného
vodopádu a ich ochranných pásiem sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania
zákazov a obmedzení podľa odsekov 4 až 7 a 9 až 12.
(22) Podrobnosti o žiadosti na vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne
a o sprístupňovaní jaskyne ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.
Chránený krajinný prvok
(1) Významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru
alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu, môže vláda nariadením
vyhlásiť za chránený krajinný prvok.
(2) Na území chráneného krajinného prvku platí druhý ( § 13), tretí ( §
14), štvrtý ( § 15) alebo piaty ( § 16) stupeň ochrany.
(3) Stupeň ochrany chráneného krajinného prvku, vymedzenie jeho hraníc
a podrobnosti o jeho územnej ochrane ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej
ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa
uplatňovaného stupňa ochrany ( § 13 až 16).
Obecné chránené územie
(1) Lokalitu, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym, vedeckým, ekologickým,
estetickým alebo krajinotvorným významom môže obec vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením
za obecné chránené územie.
(2) Obecné chránené územie môže obec vyhlásiť vo svojom katastrálnom území
na pozemku vo vlastníctve obce alebo na inom pozemku po dohode s jeho vlastníkom
alebo správcom. Obce sa môžu dohodnúť na vyhlásení spoločného obecného chráneného
územia na susediacich katastrálnych územiach na pozemkoch vo vlastníctve obcí alebo
na iných pozemkoch po dohode s ich vlastníkmi alebo správcami.
(3) Vymedzenie hraníc obecného chráneného územia a podmienky jeho ochrany,
najmä určenie opatrení na zabezpečenie starostlivosti o predmet ochrany územia a
určenie zásad a regulatív využívania územia vrátane určenia zákazov činností alebo
obmedzenia činností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany územia, ustanoví
obec všeobecne záväzným nariadením, ktorým sa obecné chránené územie vyhlasuje.
Chránené vtáčie územie
(1) Biotopy sťahovavých druhov vtákov, najmä oblasti ich hniezdenia, preperovania,
zimovania, ako aj miesta odpočinku na ich migračných trasách a biotopy druhov vtákov
európskeho významu možno na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania vyhlásiť
za chránené vtáčie územia.
(2) Ministerstvo obstaráva národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích
území (ďalej len "zoznam vtáčích území"), ktorý schvaľuje vláda uznesením. Zoznam
vtáčích území vláda po jeho schválení zasiela Európskej komisii.
(3) Zoznam vtáčích území, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného chráneného
vtáčieho územia, katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality
a odôvodnenie návrhu ochrany, uverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku.
(4) Pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na životné prostredie podľa
osobitného predpisu, 64) pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj pri inej činnosti
podľa tohto zákona sa navrhované chránené vtáčie územie zaradené do schváleného zoznamu
vtáčích území považuje odo dňa schválenia tohto zoznamu za chránené územie vyhlásené
podľa tohto zákona.
(5) V chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu
mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany.
(6) Vláda nariadením vyhlási biotopy druhov vtákov európskeho významu a
biotopy sťahovavých druhov vtákov uvedené v schválenom zozname vtáčích území za chránené
vtáčie územie a ustanoví vymedzenie hraníc chráneného vtáčieho územia a zoznam činností
podľa odseku 5 vrátane územného a časového obmedzenia ich výkonu.
Územie európskeho významu
(1) Územím európskeho významu podľa tohto zákona sa rozumie územie v
Slovenskej republike tvorené jednou alebo viacerými lokalitami,
a) na ktorých sa
nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu
ktorých sa vyhlasujú chránené územia,
b) ktoré sú zaradené v národnom zozname týchto lokalít obstaraným ministerstvom a
prerokovaným s ministerstvom pôdohospodárstva (ďalej len "národný zoznam").
(2) Do národného zoznamu môžu byť zaradené len lokality, pre ktoré bol
vypracovaný návrh podľa § 54 ods. 12 písm. b).
(3) Ministerstvo prerokuje s vlastníkmi, správcami a nájomcami pozemkov
dotknutých zamýšľanou ochranou zaradenie navrhovaného územia európskeho významu do
národného zoznamu; súčasťou prerokovania je najmä odôvodnenie zaradenia lokality
do národného zoznamu, vymedzenie činností, na výkon ktorých je potrebný súhlas orgánu
ochrany prírody alebo výkon ktorých je zakázaný podľa tohto zákona, a spôsob náhrady
za obmedzenie bežného obhospodarovania ( § 61).
(4) Národný zoznam prerokúva vláda, ktorá ho po odsúhlasení zasiela Európskej
komisii na schválenie.
(5) Národný zoznam, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného územia európskeho
významu, katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality, stupeň
územnej ochrany navrhovaného územia európskeho významu, podrobnosti o jeho územnej
ochrane a odôvodnenie návrhu ochrany, sa po jeho odsúhlasení vládou ustanoví všeobecne
záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosťami o územnej ochrane
sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného
stupňa ochrany ( § 13 až 16).
(6) Národný zoznam sa priebežne aktualizuje podľa stavu ochrany biotopov
európskeho významu a druhov európskeho významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené
územia alebo na základe návrhu Európskej komisie; ustanovenia odsekov 2 až 5 sa použijú
rovnako. Ak Európska komisia navrhne zaradiť do národného zoznamu lokalitu s výskytom
prioritných biotopov alebo prioritných druhov, ktorú na základe relevantných vedeckých
informácií považuje za dôležitú pre ich zachovanie alebo prežitie, takáto lokalita
sa zaradí do národného zoznamu aj v prípade, keď je návrh na jej zaradenie sporný,
a to až do vyriešenia sporu alebo do rozhodnutia Rady Európskej únie o tomto návrhu.
(7) Navrhované územie európskeho významu uvedené v národnom zozname ustanovenom
podľa odseku 5 sa považuje za chránené územie vyhlásené podľa tohto zákona so stupňom
ochrany uvedenom v národnom zozname. Pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti
na životné prostredie podľa osobitného predpisu, 64) pri povoľovaní tejto činnosti,
ako aj inej činnosti podľa tohto zákona sa postupuje v súlade so stupňom ochrany
navrhovaného územia európskeho významu, tak ako vo vyhlásenom chránenom území.
(8) Ak sa navrhované územie európskeho významu nachádza na chránenom území
[ § 17 ods. 1 písm. a) až f)] alebo v jeho ochrannom pásme s druhým až piatym stupňom
ochrany, pričom stupeň ochrany na navrhovanom území európskeho významu a na vyhlásenom
chránenom území alebo v jeho ochrannom pásme je rôzny, platia na spoločnom území
podmienky ochrany určené neskorším právnym predpisom.
(9) Navrhované územia európskeho významu schválené Európskou komisiou vyhlási
vláda za chránené územie alebo zónu chráneného územia podľa tohto zákona najneskôr
do šiestich rokov od schválenia národného zoznamu Európskou komisiou. Pozemky územia
európskeho významu sa vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým sa vyhlasuje
chránené územie alebo zóny chráneného územia, osobitne vyznačia.
(10) zrušený od 1.5.2010.
Európska sústava chránených území
(1) Chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených
území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom
je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav
ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.
(2) Akýkoľvek plán 64a) alebo projekt, 64b) ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou
o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie
územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy chránených území")
alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne
alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha
hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.
(3) Každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej
len "navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie
orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré
sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu. 64)
(4) Okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa
odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených
území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné
stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť
najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo
alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol
zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona.
Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii
s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania
vplyvov podľa osobitného predpisu.64)
(5) Plán alebo projekt možno schváliť alebo povoliť, len ak sa na základe
výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu 64) preukáže, že nebude mať
nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy chránených území z hľadiska cieľov
jeho ochrany (ďalej len "nepriaznivý vplyv na integritu územia").
(6) Plán alebo projekt, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na integritu územia,
možno schváliť alebo povoliť, len ak sa preukáže, že neexistujú iné alternatívne
riešenia a musí sa realizovať z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
záujmov sociálnej a ekonomickej povahy. V tomto prípade sa príjmu kompenzačné opatrenia
potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia európskej sústavy chránených
území bude ochránená.
(7) Ak sa na území sústavy chránených území vyskytujú prioritné biotopy
alebo prioritné druhy, plán alebo projekt, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na integritu
územia, sa môže schváliť alebo povoliť len z takých naliehavých dôvodov vyššieho
verejného záujmu, ktoré sa týkajú verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí alebo
priaznivých dôsledkov zásadného významu na životné prostredie a pri ďalších naliehavých
dôvodoch vyššieho verejného záujmu na základe stanoviska Európskej komisie.
(8) O tom, či schválenie plánu, alebo povolenie projektu s nepriaznivým
vplyvom na integritu územia predstavuje naliehavý vyšší verejný záujem, rozhoduje
vláda na základe návrhu, ktorý predkladá ministerstvo na základe žiadosti ústredného
orgánu štátnej správy, do pôsobnosti ktorého schvaľovaný plán alebo povoľovaný projekt
patrí. Súčasťou žiadosti je informácia o rozsahu, lokalizácii navrhovaných kompenzačných
opatrení a výške finančných prostriedkov potrebných na ich realizáciu a stanovisko
ministerstva k rozsahu a lokalizácii navrhovaných opatrení uvedených v informácii;
informáciu vyhotovuje navrhovateľ a stanovisko vydáva ministerstvo na základe žiadosti
navrhovateľa.
(9) Návrh kompenzačných opatrení vypracúva na náklady navrhovateľa organizácia
ochrany prírody alebo odborne spôsobilá osoba (§ 55) v spolupráci s organizáciou
ochrany prírody. K návrhu kompenzačných opatrení je navrhovateľ povinný si vyžiadať
súhlas ministerstva, a to ešte pred schválením alebo povolením plánu alebo projektu.
(10) Vykonanie kompenzačných opatrení je navrhovateľ povinný zabezpečiť
na vlastné náklady spravidla pred uskutočnením činnosti. Ak navrhovateľ nezabezpečí
vykonanie kompenzačných opatrení, môže ich vykonanie zabezpečiť ministerstvo alebo
ním poverená organizácia ochrany prírody na jeho náklady.
(11) Podrobnosti o kompenzačných opatreniach ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Zrušený od 1.5.2010
Výnimky z podmienok ochrany chránených území a ich ochranných pásiem
Zákaz činnosti v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany a chránených
vtáčích územiach neplatí a súhlas na činnosť v prvom až piatom stupni ochrany sa
nevyžaduje, ak
a) sa činnosť vykonáva v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo inej
kontrolnej činnosti,
b) ide o činnosti súvisiace so zabezpečením starostlivosti o chránené
územie alebo jeho ochranné pásmo, ktoré sa vykonávajú v súlade s dokumentáciou ochrany
prírody a krajiny podľa § 54 ods. 2 písm. b),
c) orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky alebo
vydanie súhlasu, vopred písomne určí, že ide o činnosť, ktorá je preukázateľne nevyhnutná
na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo vrátane
činnosti vykonávanej podľa osobitného predpisu,64c)
d) ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo majetku
a o vykonávanie úloh Horskou záchrannou službou podľa osobitného predpisu, 64e)
e) ide o bezprostredné ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky cudzou
mocou, alebo
f) sa činnosť vykonáva v súvislosti s ochranou štátnej hranice alebo
jej správou.
Nadpis zrušený od 1.12.2007
(1) Chránené územia možno na základe stavu ochrany biotopov členiť najviac
na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne.
(2) Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa
povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou
a využívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý
stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a prvý alebo druhý stupeň
ochrany v zóne D.
(3) Zóny podľa odseku 2 možno členiť na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú
časti chráneného územia s rôznou prírodnou hodnotou. V odôvodnených prípadoch možno
všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 5 určiť pre podzónu iný stupeň
ochrany, ako je pre príslušnú zónu určený podľa odseku 2.
(4) Určením stupňa ochrany podľa zón alebo podzón sa nahrádzajú doterajšie
stupne ochrany ustanovené týmto zákonom ( § 17 ods. 4 až 8, § 18 ods. 2, § 19 ods.
2 a § 49 ods. 5 a 6) alebo všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým bolo chránené
územie vyhlásené (ustanovené).
(5) Vyhlásenie jednotlivých zón a podzón chránených území vrátane stupňov
ochrany, podrobnosti o ich územnej ochrane a vymedzení hraníc ustanoví všeobecne
záväzným právnym predpisom orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie)
chráneného územia. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje územná a časová doba
uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany ( § 6, 13 až
16).
(6) V zóne A a B môže ministerstvo povoliť výnimku zo zakázaných činností
alebo z územnej a časovej doby uplatňovania zákazov a obmedzení určených všeobecne
záväzným právnym predpisom podľa odseku 5, len ak ich vykonaním sa zabezpečí zachovanie
alebo zlepšenie stavu prírody a krajiny ( § 5 ods. 3).
(7) Pozemok, ktorý sa nachádza v zóne A alebo B a nie je vo vlastníctve
štátu a nedochádza na ňom k obmedzeniu bežného obhospodarovania, môže organizácia
ochrany prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť na účel zabezpečenia celistvosti
zóny. Na nájom, výkup alebo zámenu takého pozemku sa primerane vzťahujú ustanovenia
§ 61a až 61c.
Súkromné chránené územie a jeho ochranné pásmo
(1) Vlastník takého pozemku, ktorý spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom
pre chránený areál ( § 21), prírodnú rezerváciu ( § 22) alebo prírodnú pamiatku (
§ 23) a nebol vyhlásený za chránený podľa § 17 ods. 1, môže na základe predloženého
projektu ochrany ( § 54 ods. 13) požiadať okresný úrad v sídle kraja o vyhlásenie
súkromného chráneného areálu, súkromnej prírodnej rezervácie alebo súkromnej prírodnej
pamiatky (ďalej len "súkromné chránené územie"). Ak to vyžaduje záujem ochrany súkromného
chráneného územia, môže okresný úrad v sídle kraja na základe žiadosti vlastníka
vyhlásiť ochranné pásmo súkromného chráneného územia spôsobom, akým sa podľa tohto
zákona vyhlasuje ochranné pásmo príslušného chráneného územia; ochranné pásmo možno
vyhlásiť, iba ak je žiadateľ zároveň aj vlastníkom pozemku navrhovaného ochranného
pásma alebo ak vlastníci dotknutých pozemkov s vyhlásením ochranného pásma súhlasia;
súhlas vlastníkov zabezpečí žiadateľ.
(2) Ak pozemok spĺňa podmienky na vyhlásenie územnej ochrany podľa odseku
1, okresný úrad v sídle kraja ho vyhlási za súkromné chránené územie a jeho ochranné
pásmo vyhláškou, v ktorej sa ustanoví aj stupeň ochrany súkromného chráneného územia
a podrobnosti o územnej ochrane súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma
vrátane ich územnej a časovej doby platnosti. Zriadená ochrana sa zapíše v katastri
nehnuteľností formou poznámky. 65)
(3) V súkromnom chránenom území a v jeho ochrannom pásme môže platiť len
stupeň ochrany zodpovedajúci príslušnému chránenému územiu a jeho ochrannému pásmu
podľa tohto zákona.
(4) Vlastník pozemku, na ktorom bolo vyhlásené súkromné chránené územie
a jeho ochranné pásmo, je povinný ho označiť podľa § 52 ods. 3, a to do šiestich
mesiacov odo dňa jeho vyhlásenia.
DRUHÁ HLAVA
DRUHOVÁ OCHRANA CHRÁNENÝCH RASTLÍN, CHRÁNENÝCH ŽIVOČÍCHOV, CHRÁNENÝCH NERASTOV
A CHRÁNENÝCH SKAMENELÍN
Druhová ochrana
Druhovou ochranou chránených rastlín, chránených živočíchov, chránených
nerastov a chránených skamenelín (ďalej len "druhová ochrana") podľa tohto zákona
sa rozumie osobitná ochrana druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín (ďalej
len "chránený druh") a obmedzenie využívania vybraných druhov rastlín a živočíchov.
Chránené druhy
(1) Druhy európskeho významu a druhy národného významu môže ministerstvo
ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené rastliny a chránené živočíchy.
(2) Nerasty a skameneliny významné z hľadiska ich zachovania, výskytu alebo
vedeckého poznania môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom
za chránené nerasty a chránené skameneliny.
(3) Za chránené živočíchy sa podľa tohto zákona považujú aj všetky druhy
voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov
Európskej únie.
(4) Za chránené rastliny a chránené živočíchy sa považujú aj rastliny a
živočíchy, ak najmenej jeden z ich rodičov je chránenou rastlinou alebo chráneným
živočíchom podľa odseku 1 alebo je chránený podľa odseku 3 okrem poľovnej zveri.
(5) Druhy podľa odsekov 1 a 2 sa považujú za chránené v rozsahu ustanovenom
všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa vydáva ich zoznam.
Chránená rastlina
(1) Chránenú rastlinu je zakázané
a) úmyselne trhať, zbierať, rezať,
vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode,
b) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.
(2) Zákaz podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahuje na chránenú rastlinu, ktorá
nepochádza z voľnej prírody, a chránenú rastlinu, pre ktorú bola vydaná výnimka podľa
osobitného predpisu. 66)
(3) Na nález chránenej rastliny v súvislosti s prípravou alebo uskutočňovaním
stavby sa vzťahujú osobitné predpisy. 67)
(4) Podrobnosti o druhovej ochrane chránených rastlín ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Chránený živočích
(1) Chráneného živočícha je zakázané
a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom
areáli,
b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli,
c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania,
výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie,
d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov,
e) držať, chovať v ľudskej opatere, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať
na predaj alebo výmenu.
(2) Zakázané je
a) zbierať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť vajcia
chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode alebo držať ich
vrátane prázdnych vajec,
b) odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha
v jeho prirodzenom areáli,
c) poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného
živočícha v jeho prirodzenom areáli.
(3) Zákazy podľa odseku 1 písm. e) sa nevzťahujú na chráneného živočícha,
ktorý nepochádza z voľnej prírody a na chráneného živočícha, pre ktorého bola vydaná
výnimka podľa osobitného predpisu. 66)
(4) Zákaz podľa odseku 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na lov druhov vtákov
uvedených v osobitnom predpise 68) mimo obdobia ich hniezdenia alebo rozmnožovania
a v prípade sťahovavých druhov mimo obdobia ich rozmnožovania alebo návratu na hniezdiská.
Na tieto druhy vtákov, ktoré môžu byť predmetom lovu, sa nevzťahuje zákaz držby a
prepravy podľa odseku 1 písm. e).
(5) Zákaz podľa odseku 1 písm. e) sa nevzťahuje na druhy vtákov, ktorých
zoznam vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, ak boli nadobudnuté
v súlade s týmto zákonom.
(6) Kto nájde hendikepovaného chráneného živočícha alebo uhynutého chráneného
živočícha v jeho prirodzenom prostredí alebo kto chráneného živočícha pochádzajúceho
z voľnej prírody v čase jeho ochrany náhodne odchytí, zraní alebo usmrtí, je povinný
to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k jeho nálezu, zraneniu alebo
usmrteniu došlo organizácii ochrany prírody, ktorá v prípade potreby, najmä ak ide
o hendikepovaného chráneného živočícha, ktorý si vyžaduje starostlivosť, určí ďalšie
nakladanie s ním. Ten, kto sa stará o nájdeného hendikepovaného chráneného živočícha
v súlade s určením organizácie ochrany prírody, má nárok na náhradu výdavkov spojených
so starostlivosťou o tohto živočícha.
(7) Úhyn chráneného živočícha vybraného druhu držaného v ľudskej opatere
a príčinu jeho úhynu je jeho držiteľ povinný preukázať potvrdením veterinárneho lekára.
(8) Na nález chráneného živočícha v súvislosti s prípravou alebo uskutočňovaním
stavby sa vzťahujú osobitné predpisy. 67)
(9) Podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov, ktorých úhyn
sa preukazuje podľa odseku 7, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.
Zakázané metódy a prostriedky odchytu a usmrcovania chráneného živočícha
(1) Pri odchyte a usmrcovaní chráneného živočícha je zakázané používať
a) metódy a nevýberové prostriedky, ktoré môžu spôsobiť miestne vymiznutie alebo
ohrozenie populácií jeho druhu,
b) akékoľvek formy odchytu a zabíjania z dopravných prostriedkov.
(2) Zoznam zakázaných metód a prostriedkov odchytu a usmrcovania chránených
živočíchov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Obmedzenie využívania vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov
V záujme zachovania priaznivého stavu ochrany vybraných druhov rastlín
a vybraných druhov živočíchov, ktoré nie sú chránenými rastlinami ani chránenými
živočíchmi, možno pre tieto druhy ustanoviť vybrané podmienky druhovej ochrany podľa
§ 34 až 36. Zoznam vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, vybraných
ustanovení druhovej ochrany podľa § 34 až 36 a podrobnosti o nich vrátane ich územnej
a časovej doby platnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
po dohode s ministerstvom pôdohospodárstva.
Chránený nerast a chránená skamenelina
(1) Chránený nerast a chránenú skamenelinu je zakázané poškodzovať a ničiť.
(2) Na zber a spracúvanie chráneného nerastu a chránenej skameneliny, ako
aj na obchodovanie s nimi je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody.
(3) Nález chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny je nálezca alebo
osoba zodpovedná za vykonávanie prác, pri ktorých došlo k nálezu, povinná oznámiť
bezodkladne orgánu ochrany prírody.
(4) Orgán ochrany prírody, ktorému bol nález oznámený, vydá nálezcovi na
jeho požiadanie potvrdenie o oznámení nálezu a zabezpečí opatrenia potrebné na ochranu
nálezu.
(5) Ochrana sa zabezpečuje na mieste prirodzeného nálezu. Ak hrozí nebezpečenstvo
poškodenia alebo zničenia nálezu v dôsledku prírodných vplyvov alebo ľudskej činnosti,
zabezpečí sa jeho ochrana odberom z miesta prirodzeného nálezu a uložením v zbierke
štátneho múzea s prírodovedeckým zameraním.
(6) Odber podľa odseku 5 môžu vykonávať iba právnické osoby a fyzické osoby,
ktorých činnosť je zameraná na vyhľadávanie, výskum, prieskum, ťažbu, zber, poznávanie
alebo ochranu nerastov a skamenelín, a to na základe osobitného oprávnenia vydaného
orgánom ochrany prírody.
(7) Ak chránenému nerastu alebo chránenej skameneline hrozí poškodenie,
odcudzenie alebo zničenie, alebo ak by zabezpečenie jeho ochrany ohrozovalo plynulý
chod prevádzkovej činnosti podnikateľa alebo právnickej osoby, je nálezca povinný
vykonať jeho šetrný odber.
(8) Ak orgán ochrany prírody písomne neuplatní u nálezcu právo na vydanie
nálezu v lehote troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia, stáva sa jeho vlastníkom nálezca.
V opačnom prípade má nálezca právo na nálezné do výšky desať percent spoločenskej
hodnoty nálezu. Nálezca má právo aj na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli
v súvislosti s nálezom. O náleznom a náhrade bezodkladne rozhodne orgán ochrany prírody.
Nárok na nálezné a náhradu nevyhnutných nákladov zanikne, ak ho nálezca neuplatní
do šiestich mesiacov odo dňa nálezu.
(9) Na nález chráneného nerastu a chránenej skameneliny v súvislosti s
terénnymi úpravami alebo uskutočňovaním stavby sa vzťahujú osobitné predpisy. 67)
(10) Podrobnosti o ochrane a odbere chránených nerastov a chránených skamenelín
a o ich spoločenskom ohodnocovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
Vývoz chráneného nerastu a chránenej skameneliny
Chránený nerast a chránenú skamenelinu možno vyviezť len so súhlasom ministerstva.
Výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín
a vybraných druhov živočíchov
(1) Zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín
a vybraným druhom živočíchov ( § 34 až 38) neplatí, ak orgán ochrany prírody, ktorý
je príslušný na povolenie výnimky, vopred písomne určí, že činnosť je potrebná na
zabezpečenie starostlivosti o chránené druhy, vybrané druhy rastlín, vybrané druhy
živočíchov alebo ich biotopy; ustanovenia odsekov 2 a 4 sa použijú rovnako. Zákaz
činnosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) (zákaz vykopávať alebo ničiť chránenú rastlinu),
§ 35 ods. 2 písm. b) a c) neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu s vykonávaním činnosti,
ktorá
a) bola povolená v rámci územnej ochrany orgánom ochrany prírody, pričom
sa v konaní preukázalo, že činnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutého
druhu a zároveň
b) na základe výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu
64) nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia a v prípade územia
podľa § 28 ani na priaznivý stav predmetu jeho ochrany.
(2) Orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených
druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje
iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie
priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.
(3) Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a) v záujme ochrany dotknutých
druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove
rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov,
aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje
na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného
záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré
majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia
do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto
účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok,
na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.
(4) Rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 obsahuje
a) určenie
dotknutých druhov, pre ktoré platí výnimka,
b) prostriedky, zariadenia alebo metódy povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie
dotknutých druhov,
c) podmienky možného rizika a časové a miestne okolnosti, za ktorých možno vykonávať
činnosť povolenú výnimkou,
d) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky,
e) ďalšie podmienky výkonu činnosti povolenej výnimkou určené podľa § 82 ods. 12.
Evidencia chránených rastlín a chránených živočíchov
(1) Kto má v držbe chránené rastliny a chránené živočíchy, mimo prirodzeného
výskytu v biotopoch, je povinný viesť o nich evidenciu podľa tohto zákona, ak ju
nevedie podľa osobitného predpisu. 68b)
(2) Evidenciu chránených rastlín tvorí
a) evidenčný zoznam chránených
rastlín (ďalej len "evidenčný zoznam"),
b) písomný doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránených rastlín; obsahuje
najmä
1. obchodné meno podnikateľa, názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko
fyzickej osoby a adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa, sídla právnickej
osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, od ktorých bol jedinec nadobudnutý,
2.
vedecké meno druhu jedinca,
3. počet nadobudnutých chránených rastlín a spôsob ich
nadobudnutia,
4. údaje preukazujúce pôvod chránených rastlín podľa § 42 ods. 1,
5.
dátum nadobudnutia jedinca chránenej rastliny, napríklad dátum, keď bol jedinec odobratý
z voľnej prírody alebo umelo rozmnožený.
(3) Evidenciu podľa odseku 2 písm. a) vedie ten, kto má v držbe živé jedince
chránených rastlín. Evidenčný zoznam predkladá okresnému úradu raz ročne do 31. januára
na overenie a potvrdenie správnosti vedenia evidencie za predchádzajúci kalendárny
rok. Evidenčné číslo v evidenčnom zozname určuje ministerstvom poverená organizácia
ochrany prírody na základe písomnej žiadosti držiteľa chránenej rastliny.
(4) Evidenciu podľa odseku 2 písm. b) vedú držitelia ostatných chránených
rastlín.
(5) Evidenciu živých chránených živočíchov tvorí
a) druhová karta chráneného
živočícha a jeho vývinových štádií (ďalej len "druhová karta"),
b) kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (ďalej len "kniha chovu").
(6) Evidenciu chránených živočíchov a o ktorých sa nevedie evidencia
podľa odseku 5, tvorí písomný doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránených
živočíchov, ktorý obsahuje najmä
a) obchodné meno podnikateľa, názov právnickej osoby
alebo meno a priezvisko fyzickej osoby a adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa,
sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, od ktorých bol jedinec
nadobudnutý,
b) vedecké meno druhu jedinca,
c) počet nadobudnutých chránených živočíchov a spôsob ich nadobudnutia,
d) údaje preukazujúce pôvod chránených živočíchov podľa § 42 ods. 1,
e) dátum nadobudnutia jedinca chráneného živočícha, napríklad dátum, keď bol jedinec
odobratý z voľnej prírody alebo umelo odchovaný.
(7) Evidenciu podľa odseku 5 písm. a) vedú o živých plazoch, vtákoch a
cicavcoch ich držitelia; ak sú držiteľmi podnikatelia, ktorí tieto živočíchy kupujú
alebo predávajú, sú povinní druhové karty vedené o takých živočíchoch v záhlaví označiť
slovom "obchod". Prevádzkovateľ zariadenia na záchranu chránených živočíchov podľa
§ 45 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) vedie pre hendikepované chránené živočíchy pochádzajúce
z voľnej prírody evidenciu v druhovej karte ním označenej v záhlaví slovom "rehabilitácia"
oddelene od druhových kariet ostatných chránených živočíchov určených na iné účely.
(8) Každú zmenu v druhovej karte oznamuje ten, kto ju vedie, okresnému
úradu raz ročne do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok písomne doručením
kópie druhovej karty s vyznačenou zmenou alebo osobitného listu.
(9) Evidenciu podľa odseku 5 písm. b) vedú o živých bezstavovcoch, rybách
a obojživelníkoch ich držitelia. Títo držitelia predkladajú knihu chovu okresnému
úradu raz ročne do 31. januára na overenie a potvrdenie správnosti vedenia evidencie
za predchádzajúci kalendárny rok. Evidenčné číslo v knihe chovu určuje ministerstvom
poverená organizácia ochrany prírody na základe písomnej žiadosti držiteľa chráneného
živočícha.
(10) Múzeá s prírodovedným zameraním pri zbierkovej činnosti vedú evidenciu
chránených rastlín a chránených živočíchov iba podľa osobitného predpisu. 69)
(11) Botanické záhrady, arboréta, vysoké školy s prírodovedným zameraním
a stredné školy s prírodovedným zameraním, Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecké
inštitúcie, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť, každoročne najneskôr do konca
marca nasledujúceho roka odovzdajú príslušnému okresnému úradu zoznam držaných alebo
pestovaných chránených rastlín alebo držaných alebo chovaných v ľudskej opatere chránených
živočíchov, ktorý obsahuje najmä
a) názov výskumnej úlohy, v ktorej rámci sa zber alebo odchyt chránených
druhov uskutočnil,
b) meno riešiteľa výskumnej úlohy,
c) zoznam chránených druhov, ich počet, lokalitu, kde boli zbierané alebo
odchytené,
d) zoznam inak nadobudnutých jedincov chránených druhov.
(12) Držiteľ chránených druhov, ktorý je povinný uviesť v evidencii podľa
tohto zákona údaje o totožnosti nového držiteľa jedinca, je oprávnený od neho vyžadovať
preukázanie totožnosti; 70) bez preukázania totožnosti nemôže pôvodný držiteľ jedinca
chráneného druhu odovzdať.
(13) Vedenie evidencie o chránených druhoch sa považuje za jej vedenie
podľa tohto zákona, len ak sú v nej uvedené úplné a pravdivé údaje; za neúplné a
nepravdivé údaje sa nepovažujú zrejmé chyby v písaní a počítaní. Odo dňa prvého uvedenia
neúplného alebo nepravdivého údaja v evidencii, sa táto nepovažuje za evidenciu vedenú
podľa tohto zákona.
(14) Kto má v držbe chránené druhy, mimo prirodzeného výskytu v biotopoch,
je povinný
a) na požiadanie orgánu ochrany prírody podľa § 65 až 68
1. preukázať
svoju totožnosť platným dokladom totožnosti, 70)
2. predložiť evidenciu o chránených
druhoch podľa tohto zákona,
3. umožniť mu vykonať podrobnú identifikáciu a označenie
jedinca chránených druhov,
4. preukázať spôsob nadobudnutia jedinca chránených druhov,
b) uchovávať evidenciu po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisu.
(15) Podrobnosti o vedení evidencie a obsah a vzory evidenčného zoznamu,
druhovej karty a knihy chovu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.
Preukázanie pôvodu chránených rastlín a chránených živočíchov
(1) Kto má v držbe chránené rastliny alebo chránené živočíchy, mimo prirodzeného
výskytu v biotopoch, je povinný na požiadanie orgánu ochrany prírody podľa § 65 až
68 preukázať, že takýto jedinec
a) pochádza z voľnej prírody alebo
b) je z potomstva prvej generácie, alebo
c) je z potomstva druhej generácie a potomstva ďalších generácií, alebo
d) je zaisteným, prepadnutým, zhabaným alebo nájdeným jedincom (ďalej len "pôvod").
(2) Držiteľ jedinca chráneného druhu, na ktorého držbu sa nevzťahuje
zákaz podľa tohto zákona, je povinný preukázať pôvod
a) výnimkou na získanie jedinca
chráneného druhu z voľnej prírody podľa tohto zákona,
b) preukazom o pôvode chráneného živočícha (ďalej len "preukaz o pôvode") alebo
c) iným písomným dokladom, ktorý musí obsahovať najmenej náležitosti podľa § 41 ods.
2 písm. b) alebo § 41 ods. 6.
(3) Písomný doklad podľa odseku 2 písm. c) možno predložiť, iba ak sa na
jedinca chráneného druhu nevzťahuje povinnosť mať doklad podľa písmena a) alebo b).
(4) Držiteľ živých plazov, vtákov a cicavcov je povinný zabezpečiť a vyplniť
preukaz o ich pôvode.
(5) Evidenčné číslo v preukaze o pôvode určuje ministerstvom poverená organizácia
ochrany prírody na základe písomnej žiadosti držiteľa chráneného živočícha.
(6) Pôvod chráneného živočícha v preukaze o pôvode určuje okresný úrad
na základe písomných podkladov predložených držiteľom jedinca chráneného živočícha
a) po predložení
1. výnimky ministerstva na odchyt alebo zber daného
jedinca chráneného živočícha z voľnej prírody kódom "W",
2. dokladu o tom, že chránený
živočích sa stal vlastníctvom štátu, kódom "I", ktorý sa používa spolu s iným kódom,
napríklad "I/W"; pri posudzovaní pôvodu potomstva je určujúcim kód uvedený za lomkou,
b) kódom "N", ak
1. ide o chráneného živočícha, ktorý nebol chránený
do nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
2. držiteľ začal viesť o ňom evidenciu v lehote
podľa § 104 ods. 6 a
3. nemožno mu určiť pôvod podľa písmena a), c) a d),
c) kódom "F", ak aspoň jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom
v súlade s písm. a) uvedený pôvod "W" a ani jeden z nich nemá pôvod "N",
d) kódom "C", ak ani jeden z rodičov nemá v preukaze o pôvode vydanom
v súlade s písm. a) a b) uvedený pôvod "W" ani "N",
e) kódom "N/F", ak jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom v súlade
s písm. b) uvedený pôvod "N"; pri posudzovaní pôvodu potomstva je určujúcim kód uvedený
za lomkou alebo
f) v súlade so stanoviskom ministerstva, ak držiteľ predloží iný písomný
doklad, ako je uvedený v písmenách a) až e), alebo ak jeden z rodičov má uvedený
v preukaze o pôvode vydanom pred účinnosťou tohto zákona neznámy pôvod.
(7) Okresný úrad určí pôvod do 30 dní od doručenia kompletných podkladov
podľa odseku 6 písm. a) až e) a v prípade podľa odseku 6 písm. f) do 60 dní od doručenia
žiadosti o určenie pôvodu a potvrdí preukaz o pôvode odtlačkom pečiatky okresného
úradu a podpisom zodpovedného zamestnanca. Ak nemožno určiť pôvod jedinca chráneného
živočícha podľa odseku 6, okresný úrad preukaz o pôvode nepotvrdí.
(8) Preukaz o pôvode je neplatný, ak
a) nie je potvrdený odtlačkom pečiatky okresného úradu a podpisom zodpovedného
zamestnanca alebo
b) sa preukáže, že
1. pôvod jedinca chráneného živočícha bol určený
v rozpore s odsekom 6, alebo
2. bol vydaný na základe nepravdivých údajov.
(9) Držiteľ neplatného preukazu o pôvode je povinný bezodkladne odovzdať
jeho originál na písomnú výzvu orgánu ochrany prírody podľa § 65 až 68.
(10) Na akýkoľvek iný doklad, ktorý bol vydaný na základe neplatného preukazu
o pôvode sa neprihliada.
(11) Nový preukaz o pôvode jedincov chránených živočíchov, na ktoré už
bol raz vydaný neplatný preukaz, možno vydať, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo
dôkazy nevyhnutné na preukázanie pôvodu podľa odseku 6.
(12) Pri každom prevode jedinca chráneného živočícha je pôvodný držiteľ
povinný odovzdať novému držiteľovi spolu s jedincom chráneného živočícha aj originál
preukazu o pôvode. Nový držiteľ je povinný nadobudnúť jedinca chráneného živočícha
len spolu s preukazom o pôvode. Preukaz o pôvode sprevádza jedinca chráneného živočícha
pri každom jeho premiestnení. Pri strate alebo krádeži jedinca chráneného živočícha
jeho posledný držiteľ je povinný bezodkladne doručiť originál preukazu o pôvode okresnému
úradu príslušnému podľa jeho miesta trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania.
(13) Preukaz o pôvode potvrdený podľa odseku 7 je verejnou listinou.
(14) Ustanovenia podľa odsekov 1 až 13 sa nevzťahujú na chránené rastliny
a chránené živočíchy, na ktoré sa vzťahuje preukazovanie pôvodu podľa osobitného
predpisu. 68b)
(15) Obsah a vzor preukazu o pôvode a postup pri zabezpečovaní a vypĺňaní
preukazu o pôvode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Nezameniteľné označenie chráneného živočícha
(1) Držiteľ živého jedinca chráneného živočícha ustanoveného podľa odseku
5 je povinný ho nezameniteľne označiť pod dohľadom zamestnanca okresného úradu alebo
ním poverenej organizácie ochrany prírody, ak okresný úrad neurčí inak. Náklady na
nezameniteľné označenie jedinca chráneného živočícha znáša ten, kto ho má v držbe.
(2) Pri strate alebo znehodnotení nezameniteľného označenia je držiteľ
jedinca chráneného živočícha povinný o tom bezodkladne písomne informovať okresný
úrad. Opätovné označenie jedinca chráneného živočícha sa vykonáva podľa odseku 1.
O novom nezameniteľnom označení jedinca chráneného živočícha vedie okresný úrad osobitnú
evidenciu a bezodkladne informuje orgán ochrany prírody podľa § 66.
(3) Nezameniteľné označenie uhynutého alebo usmrteného jedinca chráneného
živočícha sa nesmie znovu použiť na označenie jedinca chráneného živočícha s výnimkou
prípadu, ak sa uhynutý alebo usmrtený jedinec chráneného živočícha ponecháva ako
dermoplastický preparát vcelku.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na chráneného živočícha, na
ktorého sa vzťahuje povinnosť jeho nezameniteľného označenia podľa osobitného predpisu.
(5) Spôsoby nezameniteľného označovania, lehoty na označovanie, zoznam
druhov, ktoré sa nezameniteľne označujú, prípady, keď sa nezameniteľné označenie
nevykonáva a iné podrobnosti o nezameniteľnom označovaní ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Zoologická záhrada
(1) Zoologická záhrada je stále zariadenie na držbu živočíchov a ich
chov v ľudskej opatere na účel ich vystavovania verejnosti najmenej sedem dní v roku
vrátane zariadenia na držbu a predvádzanie živočíchov z radu veľrybotvarých (delfinárium)
a zariadenia na chov plazov, obojživelníkov a ďalších živočíchov z taxonomicky nižších
skupín v sklenených alebo podobných chovných zariadeniach (terárium). Za zoologickú
záhradu sa nepovažujú
a) cirkusy a im podobné zariadenia,
b) obchody so živočíchmi,
c) akváriá ako zariadenia na chov rýb a ďalších vodných živočíchov nižších skupín,
ak ich prevádzkovatelia nie sú držiteľmi súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady
podľa tohto zákona,
d) zariadenia na držbu živočíchov a ich chov v ľudskej opatere, v ktorých sa nevystavujú
na verejnosti cicavce v množstve väčšom ako 30 jedincov z 15 druhov alebo vtáky v
množstve väčšom ako 50 jedincov z 15 druhov okrem delfinárií,
e) zariadenia na záchranu chránených živočíchov podľa § 45.
(2) Na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady je potrebný súhlas
orgánu ochrany prírody; súhlas sa vydáva na čas určitý, najviac na štyri roky.
(3) Názov "zoologická záhrada", "zoo", "zoopark", "zoosafari" alebo "delfinárium"
môžu používať iba zariadenia, ktoré majú súhlas podľa odseku 2.
(4) Súhlas podľa odseku 2 vydáva orgán ochrany prírody na základe žiadosti
žiadateľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem o prevádzkovanie
zoologickej záhrady. Žiadosť obsahuje
a) identifikačné údaje žiadateľa, a to: obchodné
meno podnikateľa, názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby,
identifikačné číslo (IČO) alebo rodné číslo, adresu sídla alebo miesta podnikania
podnikateľa, sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby,
b) názov a umiestnenie zoologickej záhrady,
c) právnu formu žiadateľa,
d) označenie vlastníka (zriaďovateľa) zoologickej záhrady, ak nie je totožný so žiadateľom,
a údaje o ňom podľa písmen a) a c),
e) základné ekonomické údaje o zoologickej záhrade za tri prechádzajúce kalendárne
roky, najmä príjmy (výnosy), výdavky (náklady), ekonomická sebestačnosť, hodnota
majetku, dotácie zo štátnych a verejných zdrojov, dotácie z iných zdrojov, počet
návštevníkov; ak zoologická záhrada existuje kratšiu dobu, uvedú sa údaje za túto
dobu; ak ide o novozriaďovanú zoologickú záhradu, uvedú sa predpokladané údaje na
jeden rok,
f) zoznam živočíchov, ktoré sú alebo budú v zoologickej záhrade držané, spracovaný
podľa jednotlivých radov,
g) prehľad účasti na aktivitách uvedených v odseku 5 písm. a) prvom a druhom bode;
novozriaďované zoologické záhrady uvedú plánovanú účasť na týchto aktivitách,
h) údaje a doklady preukazujúce splnenie podmienok na vydanie súhlasu na zriadenie
zoologickej záhrady, najmä stanovisko Štátnej veterinárnej a potravinovej správy
71) potvrdzujúce splnenie podmienok podľa odseku 5 písm. a) tretieho až piateho bodu.
(5) Súhlas na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady možno vydať,
len ak
a) žiadateľ o vydanie súhlasu preukáže a orgán ochrany prírody miestnou ohliadkou
overí, že žiadateľ
1. sa zúčastňuje na výskume zameranom na ochranu druhov, odborných
školeniach a tréningoch venovaných rozvoju skúseností a zručností potrebných na zachovanie
druhu, na výmene informácií vo vzťahu k ochrane druhov živočíchov alebo na chove
v ľudskej opatere chránených živočíchov, na ich odborne zaistenej reintrodukcii alebo
repatriácii do voľnej prírody s cieľom uchovať biologickú rozmanitosť,
2. uskutočňuje
výchovu verejnosti k ochrane prírody a biologickej rozmanitosti, a to najmä poskytovaním
informácií o vystavených druhoch, ich prirodzenom prostredí a úlohe v ekosystémoch,
3.
drží živočíchy v podmienkach, ktoré uspokojujú ich biologické, fyziologické a etologické
potreby a vytvárajú predpoklady na ďalšie zachovanie druhu, a to najmä vytvorením
druhovo špecifických chovných podmienok a priestorov s druhovo špecifickým obohatením,
4.
má pre držané živočíchy zabezpečený program preventívnej a liečebnej veterinárnej
starostlivosti a podávania potravy,
5. má zariadenie na držbu živočíchov zabezpečené
pred ich únikom a proti vniknutiu vonkajších škodlivých a nebezpečných organizmov,
šíreniu parazitov, nákazlivých chorôb a organizmov,
6. vedie o držaných chránených
živočíchoch evidenciu podľa § 41,
b) žiadateľ o vydanie súhlasu je dôveryhodnou osobou,
c) vydanie súhlasu odporučí vo svojom stanovisku Komisia pre zoologické záhrady (ďalej
len "komisia").
(6) Za dôveryhodnú osobu sa na účely odseku 5 písm. b) považuje žiadateľ,
a) ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin
ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti; 72) u právnickej osoby musí
túto podmienku spĺňať právnická osoba aj jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho
orgánu, a
b) ktorému nebola uložená pokuta alebo iná sankcia za porušenie povinností podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu 68b) v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.
(7) Skutočnosti podľa odseku 6 písm. a) sa preukazujú výpisom z registra
trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba poskytne údaje potrebné na
vyžiadanie výpisu z registra trestov;72a) u právnickej osoby poskytne údaje potrebné
na vyžiadanie výpisu z registra trestov osoba, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu a zodpovedným zástupcom, ak bol ustanovený. Údaje podľa
druhej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. Ak ide o cudzinca, skutočnosti
podľa odseku 6 písm. a) sa preukazujú obdobných potvrdením o bezúhonnosti vydaným
príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle
zdržiava; ak tieto dokumenty príslušné štáty nevydávajú, nahradí ich fyzická osoba
čestným vyhlásením.
(8) Úlohou komisie je
a) preskúmavať a posudzovať obsah podaných žiadostí
o vydanie súhlasu podľa odseku 2 z hľadiska splnenia podmienok podľa odseku 5 písm.
a),
b) pripravovať stanoviská ako odborný podklad na vydávanie súhlasu ministerstva podľa
odseku 2,
c) pripravovať stanoviská k uzavretiu zoologickej záhrady alebo jej časti podľa odseku
14, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti ministerstva o ich vydanie.
(9) Komisiu zriaďuje ministerstvo. Členov komisie vymenúva a odvoláva minister
životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "minister životného prostredia")
v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Členom komisie je
aj zástupca občianskeho združenia, ktorého cieľom podľa stanov alebo ich zmien platných
najmenej jeden rok je ochrana zvierat. Za člena komisie môže byť vymenovaná fyzická
osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore veterinárny lekár alebo fyzická
osoba s iným ukončeným vysokoškolským vzdelaním príslušného smeru. Štatút a rokovací
poriadok komisie, v ktorom sa podrobne upraví postavenie a činnosť komisie, vydá
minister životného prostredia.
(10) Ak žiadateľ nemôže splniť niektorú z podmienok uvedených v odseku
5 písm. a) a ku dňu podania žiadosti o vydanie súhlasu písomne potvrdí, že uvedenú
podmienku splní do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti, súhlas podľa odseku 2 možno
vydať najviac na dva roky, ak nesplnením podmienok nie je ohrozené plnenie hlavného
poslania zoologickej záhrady.
(11) Súhlas podľa odseku 2 obsahuje najmä
a) názov a umiestnenie zoologickej
záhrady,
b) právnu formu žiadateľa,
c) identifikačné údaje žiadateľa [ odsek 4 písm. a)],
d) identifikačné údaje zriaďovateľa [ odsek 4 písm. a)] a jeho právnu formu, ak nie
je totožný so žiadateľom,
e) čas platnosti súhlasu,
f) v prípade odkladu plnenia podmienok podľa odseku 8 lehotu, v ktorej má byť tá-ktorá
podmienka splnená spolu s jej konkretizáciou.
(12) Prevádzkovateľ zoologickej záhrady musí spĺňať podmienky podľa odseku
5 písm. a) počas celej doby prevádzkovania okrem prípadov uvedených v odsekoch 10
a 13.
(13) Ak prevádzkovateľ zoologickej záhrady neplní podmienky podľa odseku
5 písm. a) alebo podmienky v súhlase na jej zriadenie a prevádzkovanie určené podľa
§ 82 ods. 12, orgán ochrany prírody môže určiť lehotu, v ktorej musia byť podmienky
splnené; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky. Ak orgán ochrany prírody lehotu neurčí,
uplatní postup podľa odseku 14.
(14) Ak prevádzkovateľ zoologickej záhrady nesplní podmienky na jej zriadenie
a prevádzkovanie, a to ani po uplynutí lehoty, ak bola určená podľa odseku 13, orgán
ochrany prírody zoologickú záhradu alebo jej časť uzavrie pre verejnosť a súhlas
na jej zriadenie a prevádzkovanie zmení, ak sa uzavretie týka len časti zoologickej
záhrady, alebo ho zruší ( § 89 ods. 1). Na uzavretie zoologickej záhrady alebo jej
časti sa vyžadujú stanoviská Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a komisie,
ktoré posúdia, či zoologická záhrada spĺňa podmienky podľa odseku 5 písm. a).
(15) Po uzavretí zoologickej záhrady alebo jej časti pre verejnosť má zriaďovateľ
naďalej povinnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o živočíchy a ich vhodné umiestnenie
v súlade s osobitnými predpismi. 73)
(16) Na prevádzkovateľa zoologickej záhrady neplatí zákaz podľa § 35 ods.
1 písm. e) a zákaz držby podľa § 35 ods. 2 písm. a), ak sa chránené živočíchy použijú
na ich odborne zaistenú reintrodukciu alebo repatriáciu do voľnej prírody s cieľom
uchovať biologickú rozmanitosť.
(17) Podrobnosti o podmienkach podľa odseku 5 písm. a) tretieho až piateho
bodu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva.
Zariadenia na záchranu chránených rastlín a chránených živočíchov
(1) Zariadeniami na záchranu chránených rastlín a chránených živočíchov
sú
a) botanické záhrady,
b) arboréta,
c) chovné stanice,
d) rehabilitačné stanice,
e) záchytné strediská.
(2) Na zriadenie a prevádzkovanie zariadení podľa odseku 1 písm. a) až
c) a na prevádzkovanie rehabilitačnej stanice sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.
(3) Botanické záhrady a arboréta sú zariadenia, ktoré
a) sa špecializujú
na pestovanie vybraných druhov ohrozených, zriedkavých, vzácnych alebo inak významných
chránených rastlín so zameraním na
1. štúdium biologických vlastností a nárokov druhov
s využitím výsledkov štúdií pri ochrane ich populácií v prírodnom prostredí,
2. štúdium
možností návratu pestovanej populácie do prírodného prostredia,
3. tvorbu genofondových
zbierok chránených rastlín,
4. uchovanie existujúcich druhov v umelých podmienkach
v prípade ich vyhynutia alebo vyhubenia v prírodnom prostredí,
b) získavajú semená a rastlinný materiál chránených rastlín,
c) realizujú vzdelávanie a výchovu obyvateľstva so zameraním na ochranu chránených
rastlín.
(4) Súhlas na zriadenie a prevádzkovanie botanickej záhrady alebo arboréta
možno vydať, ak sa v tomto zariadení držia rastliny získané v súlade s týmto zákonom
a osobitným predpisom. 68b)
(5) Botanické záhrady a arboréta poskytujú odbornú pomoc orgánu ochrany
prírody a iným orgánom štátnej správy.
(6) Chovné stanice sú zariadenia, ktoré
a) sa zriaďujú na účel záchrany
druhovej rozmanitosti, genetickej variability, obnovy a posilňovania stability populácií
chránených živočíchov,
b) slúžia aj na umiestnenie počas nevyhnutnej doby potrebnej na ošetrenie, ktorá
nepresiahne tri mesiace a na zabezpečenie prvotného veterinárneho ošetrenia chorých,
poranených alebo inak poškodených živočíchov, ktoré sú neschopné samostatného života
v prírodnom prostredí.
(7) Rehabilitačné stanice sú zariadenia zriadené štátom podľa osobitného
predpisu, 74) ktoré
a) sa zriaďujú na účel uvedený v odseku 6 písm. a),
b) sú určené na umiestnenie živočíchov, ktorých zdravotný stav alebo poškodenie si
vyžaduje dlhodobejšiu rehabilitáciu a prípravu na návrat do prírodného prostredia.
(8) Orgán ochrany prírody vydá súhlas na zriadenie a prevádzkovanie chovnej
stanice a súhlas na prevádzkovanie rehabilitačnej stanice, ak štatutárny orgán alebo
člen štatutárneho orgánu prevádzkovateľa tohto zariadenia je dôveryhodný ( § 44 ods.
6 a 7) a ak v tomto zariadení
a) sú vhodné chovné priestory, 73) najmä ubikácie,
výbehy, voliéry, akváriá a teráriá, ktoré zodpovedajú biologickým, fyziologickým
a etologickým potrebám konkrétneho druhu a umožňujú primeranú starostlivosť o živočícha,
b) je zabezpečená veterinárna starostlivosť o živočíchy, 75)
c) je zamestnávaná aspoň jedna osoba so stredoškolským vzdelaním príslušného odboru,
ktorá má najmenej päťročnú prax v chove príslušnej skupiny živočíchov,
d) sú splnené podmienky ustanovené osobitnými predpismi. 76)
(9) Po prvotnom veterinárnom ošetrení sa živočíchy umiestnené v chovnej
stanici, ktoré sú schopné samostatného života, navrátia do prírodného prostredia
a tie, ktoré sú dočasne alebo trvalo neschopné samostatného života, sa premiestnia
do rehabilitačnej stanice alebo iného chovného zariadenia, napríklad na účel záchranného
chovu.
(10) Záchytné strediská sú zariadenia určené na umiestnenie zhabaných,
prepadnutých alebo zaistených chránených rastlín a chránených živočíchov, ako aj
na umiestnenie ostatných chránených rastlín a chránených živočíchov, ktoré sa stali
vlastníctvom štátu. Záchytné strediská určuje ministerstvo po dohode s ich vlastníkom.
(11) Názov "botanická záhrada", "arborétum", "chovná stanica" alebo "rehabilitačná
stanica" môžu používať iba zariadenia, ktoré majú príslušný súhlas podľa odseku 4
alebo 8; názov "záchytné stredisko" môže používať iba zariadenie určené podľa odseku
10.
(12) Zariadenia, na ktorých zriadenie a prevádzkovanie je potrebný súhlas
podľa odseku 2, musia spĺňať príslušné podmienky ustanovené v odsekoch 3 až 8 počas
celej doby prevádzkovania.
(13) Na zariadenia podľa odsekov 6, 7 a 10 neplatia zákazy držby a prepravy
podľa § 34 ods. 1 písm. b) a § 35 ods. 1 písm. e) a zákaz držby podľa § 35 ods. 2
písm. a) v súvislosti s plnením ich úloh podľa tohto zákona.
TRETIA HLAVA
OCHRANA DREVÍN
Práva a povinnosti pri ochrane drevín
Ustanovenia § 47 až 49 sa použijú, ak sa na drevinu nevzťahujú ustanovenia
o chránených rastlinách ( § 32 až 34).
(1) Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.
(2) Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina,
je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte
nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi
alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť
o jej vyrúbaní.
(3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento
zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch
vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie
človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie
vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je
jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.
(4) Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje
a) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad
zemou, a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za
hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m2,
b) pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných
drevín, ak sa ich výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu,
c) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad
zemou, ak rastú v záhradách76a) a záhradkárskych osadách,
d) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri
bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody77) na majetku,
e) ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov,78)
f) ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti
o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak ho vykonáva alebo obstaráva organizácia
ochrany prírody,
g) ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že výrub je preukázateľne
nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny,
h) ak sa výrub vykonáva v súvislosti s odstraňovaním inváznych nepôvodných
druhov drevín uvedených v zoznamoch podľa osobitných predpisov,58a)
i) na porasty rýchlorastúcich drevín založené na poľnohospodárskej
pôde v súlade s osobitným predpisom78a) a plantáže vianočných stromčekov a okrasných
drevín,
j) na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub
drevín zakázaný [§ 15 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)].
(5) Ustanovenie odseku 4 písm. a) sa nepoužije v prípade, ak drevina
rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť
verejnej zelene.
(6) Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. b) a d) drevinu vyrúbal,
je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok
na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu.
Lehotu na výsadbu nových ovocných drevín podľa odseku 4 písm. b) môže orgán ochrany
prírody na základe odôvodnenej žiadosti podanej pred uplynutím stanovenej lehoty
predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov.
(7) Ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4 písm. e) vyrúbať drevinu,
je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany prírody najmenej 15 pracovných
dní pred uskutočnením výrubu; oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na prípady podľa
§ 9 ods. 1 písm. l). Orgán ochrany prírody môže v tejto lehote
a) určiť podrobnejšie
podmienky uskutočnenia výrubu alebo
b) výrub obmedziť, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín, chránených druhov
alebo prírodných biotopov.
(8) Výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po vyznačení výrubu
dreviny a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ
výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.
(9) Prepravca alebo nákupca dreva je povinný na požiadanie príslušníkov
Policajného zboru, orgánov ochrany prírody alebo členov stráže prírody preukázať
pôvod prepravovaného dreva súhlasom podľa odseku 3.
(10) Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach
vydávania súhlasu na výrub drevín a spôsob vyznačovania výrubu drevín ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Náhradná výsadba
(1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny
povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste,
a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy.
Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže
mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch
rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu
do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť
zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky
spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa
výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov
spojených s
a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny,
b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,
c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou
o dreviny rastúce na jej území,
d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému
ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu
miestneho územného systému ekologickej stability,
e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo
ekodukty.
(2) Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1
na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len
s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.
(3) Obce sú povinné viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu
vo svojom územnom obvode. Zaradenie pozemkov do evidencie prerokujú obce s ich vlastníkmi.
Chránené stromy
(1) Kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne
významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže vláda nariadením vyhlásiť
za chránené stromy. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesnom
pôdnom fonde. Chránené stromy sa považujú za chránený objekt. 13)
(2) Na ochranu chránených stromov sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 46
a 47 ods. 1, 2, 3 (druhá veta), 8 a 9.
(3) Na výrub a spôsob ošetrovania chráneného stromu sa vyžaduje súhlas
orgánu ochrany prírody. V prípade povoleného výrubu sa použije obdobne ustanovenie
§ 48 a následne sa zruší vyhlásenie ochrany chráneného stromu.
(4) Chránené stromy sa nevyhlasujú na území chránených krajinných prvkov,
prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.
(5) Ak to vyžaduje záujem ochrany chráneného stromu, možno vyhlásiť jeho
ochranné pásmo, a to spôsobom, akým vyhlasuje chránený strom.
(6) Ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené podľa odseku 5, je ním územie okolo
chráneného stromu v plošnom priemete jeho koruny, ktorý je zväčšený o jeden a pol
metra, najmenej však v okruhu 10 m od kmeňa stromu, a platí v ňom primerane druhý
stupeň ochrany ( § 13).
(7) Podrobnosti o ochrane chráneného stromu a jeho ochranného pásma a vymedzenie
pozemku, na ktorom sa nachádza chránený strom a jeho ochranné pásmo, sa ustanovia
spôsobom, ktorým sa chránený strom a jeho ochranné pásmo vyhlasuje. Podrobnosťami
o ochrane sa určuje aj územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa
§ 13 alebo 14.
ŠTVRTÁ HLAVA
VYHLASOVANIE, ZMENA A ZRUŠENIE OCHRANY OSOBITNE CHRÁNENÝCH ČASTÍ PRÍRODY
A KRAJINY A ICH OZNAČENIE
Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny
(1) Návrh na vyhlásenie ochrany chráneného územia alebo jeho ochranného
pásma (§ 54 ods. 13) doručí navrhovateľ orgánu ochrany prírody príslušnému na oznámenie
zámeru, ktorý dá jeho opodstatnenosť posúdiť organizácii ochrany prírody z hľadiska
ekologických, ekonomických a sociálnych vplyvov, a do 30 dní vydá navrhovateľovi
stanovisko k návrhu; to neplatí, ak návrh predkladá organizácia ochrany prírody.
(2) Orgán ochrany prírody je povinný vlastníkovi, správcovi a nájomcovi
pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť z evidencie v katastri
nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy 79) písomne oznámiť
zámer vyhlásiť chránené územie, zóny chráneného územia alebo chránený strom (ďalej
len "zámer"). Orgánom ochrany prírody príslušným na oznámenie zámeru a na postup
podľa odsekov 5 a 6 je okresný úrad v sídle kraja; ak ide o chránený krajinný prvok
a chránený strom, je týmto orgánom okresný úrad. Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov
pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou
vyhláškou; ak ide o pozemkové spoločenstvo, oznámenie zámeru sa doručí aj jeho orgánu.
(3) Oznámenie zámeru obsahuje najmä
a) základnú charakteristiku zámeru,
b) podrobnosti o ochrane, najmä ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie, rozsah
obmedzení bežného obhospodarovania a ekonomické zhodnotenie vplyvu uplatňovania obmedzení
bežného obhospodarovania,
c) možnosti riešenia spôsobu a určenia výšky poskytnutia náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania podľa § 61 ods. 1 písm. a) až d).
(4) Obec je povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať
o ňom verejnosť vo svojom územnom obvode a umožniť nahliadnuť doň na obvyklom mieste,
najmä na úradnej tabuli, najmenej po dobu 15 dní.
(5) Vlastník, správca a nájomca dotknutého pozemku, obec a dotknutý orgán
štátnej správy má právo najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru alebo jeho
verejného oznámenia podať k nemu písomné pripomienky orgánu ochrany prírody. Vlastník
dotknutého pozemku má právo v tej istej lehote sa vyjadriť k možnosti riešenia spôsobu
a určenia výšky poskytnutia náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa
§ 61 ods. 1 písm. a) až d). Orgán ochrany prírody je povinný najneskôr do 30 dní
pripomienky prerokovať s tým, kto ich podal; ak ide o vyjadrenie k možnosti riešenia
spôsobu a určenia výšky poskytnutia náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania,
orgán ochrany prírody je povinný prerokovať toto vyjadrenie najneskôr do 60 dní a
v prípade súhlasu vlastníka s navrhovaným spôsobom poskytnutia náhrady vyzvať ministerstvo
alebo ním poverenú organizáciu ochrany prírody, alebo správcu majetku štátu dotknutých
navrhovaným spôsobom náhrady, aby s vlastníkom prerokovali podmienky poskytnutia
náhrady a v prípade dohody s ním uzavreli zmluvu o budúcej zmluve o poskytnutí náhrady
za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61a až 61d.
(6) Vlastník, správca a nájomca pozemku, ktorí sú dotknutí podmienkami
ochrany určenými v zámere, sú povinní odo dňa oznámenia zámeru až do vyhlásenia časti
prírody za chránenú bezodkladne informovať o plánovaných činnostiach, ktoré môžu
byť v rozpore s podmienkami ochrany určenými v zámere. Ak to vyžaduje záujem ochrany
prírody a krajiny, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie
tejto činnosti alebo ju zakázať. Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti
prírody a krajiny za chránenú. Ak v dôsledku určenia podmienok vykonávania činnosti
alebo jej zákazu dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania, vzniká nárok na
finančnú náhradu podľa § 61e prvým dňom po právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochranu
prírody.
(7) Ak orgán ochrany prírody najneskôr do dvoch rokov od oznámenia zámeru
nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti
určené v rozhodnutí podľa odseku 6 zanikajú.
(8) Ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nevzťahujú na vyhlasovanie chránených
vtáčích území, zón chránených území a chránených území podľa § 27 ods. 9.
(9) Chránené územia alebo ich zóny so štvrtým stupňom ochrany a piatym
stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve sa môžu vyhlásiť len so súhlasom
vlastníka pozemku. Ak vlastník pozemku nie je známy, súhlas dáva Slovenský pozemkový
fond. 79a) Ak by nevyhlásením chráneného územia alebo jeho zóny so štvrtým stupňom
ochrany a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve došlo k narušeniu
celkovej koherencie európskej sústavy chránených území, možno súhlas vlastníka pozemku
nahradiť rozhodnutím orgánu ochrany prírody. Tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť
náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61.
(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa nevzťahujú na vyhlasovanie súkromného
chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 31) a obecného chráneného územia (§
25a).
(11) Chránený krajinný prvok a obecné chránené územie sa nevyhlasujú na
ostatných chránených územiach a v ich ochranných pásmach.
Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny
(1) Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len
"štátny zoznam") vedie ministerstvo; vydáva z neho aj výpisy pre územné obvody kraja
a okresu. Výpisy zo štátneho zoznamu sú uložené na príslušnom orgáne ochrany prírody.
(2) Ministerstvo môže poveriť vedením štátneho zoznamu a vydávaním výpisov
z neho podľa odseku 1 ním zriadenú organizáciu ochrany prírody.
(3) Okresný úrad v sídle kraja zašle do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti
vyhlášky, ktorou sa vyhlásila ochrana osobitne chránenej časti prírody a krajiny
(§ 31), podklady na vykonanie jej zápisu do štátneho zoznamu; táto povinnosť sa vzťahuje
aj na obec, ak vyhlásila obecné chránené územie.
(4) Ministerstvo zapíše osobitne chránenú časť prírody a krajiny do štátneho
zoznamu do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády, ktorým sa vyhlásila
jej ochrana, alebo do 30 dní odo dňa doručenia podkladov podľa odseku 3.
(5) Po vykonaní zápisu osobitne chránenej časti prírody a krajiny do štátneho
zoznamu správa katastra na základe podkladov predložených ministerstvom vyznačí chránené
územie s jeho ochranným pásmom, súkromné chránené územie s jeho ochranným pásmom,
ak bolo vyhlásené, alebo pozemok s chráneným stromom v rozsahu jeho ochranného pásma
v katastri nehnuteľností; 80) ak ide o súkromné chránené územie, podklady predkladá
okresný úrad v sídle kraja a ak ide o obecné chránené územie, podklady predkladá
obec.
(6) V prípade zrušenia ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny
ministerstvo zápis zo štátneho zoznamu vyškrtne.
(7) Štátny zoznam a výpisy z neho sú verejne prístupné. 81)
(8) Podrobnosti o vedení štátneho zoznamu ustanoví ministerstvo všeobecne
záväzným právnym predpisom.
Označenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny
(1) Chránené územia ( § 17 ods. 1 písm. a) až g)), ich zóny ( § 30 ods.
1) a chránené stromy ( § 49), ako aj ich ochranné pásma sa označujú tabuľami so štátnym
znakom 82) Slovenskej republiky a s nápisom. Prírodné pamiatky podľa § 24 sa označujú,
len ak boli vyhlásené za národné prírodné pamiatky alebo ak ide o významné alebo
ohrozené jaskyne, alebo prírodné vodopády.
(2) Označenie podľa odseku 1 zabezpečí organizácia ochrany prírody.
(3) Chránené územia a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené
stromy možno označiť so súhlasom orgánu ochrany prírody aj tabuľami s osobitným označením.
Týmto spôsobom sa označujú aj súkromné chránené územia a obecné chránené územia.
(4) Ak je to v záujme ochrany navrhovaného územia európskeho významu, možno
takéto územie označiť ako vyhlásené chránené územie.
(5) Podrobnosti o označení osobitne chránených častí prírody a krajiny
ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
Zmena a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny
(1) Zmena alebo zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny
sa vykoná do jedného roka od podania návrhu alebo od zistenia nových skutočností,
ktoré majú závažný vplyv na predmet ochrany, alebo ak predmet ochrany zanikol, a
to rovnakým spôsobom, akým sa ochrana podľa tohto zákona vyhlasuje (ustanovuje).
Návrh na zmenu alebo zrušenie je oprávnený podať aj správca, vlastník alebo nájomca
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme, ak už
nie je zrejmý predmet ochrany alebo tento zanikol, ako aj pokiaľ nebolo v zákonnej
lehote rozhodnuté o nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa
§ 61e. Chránený areál, prírodná rezervácia a prírodná pamiatka sa zrušia vždy, ak
sa stanú súčasťou vyhlásených zón alebo podzón chránenej krajinnej oblasti alebo
národného parku.
(2) Na zmenu alebo zrušenie ochrany podľa odseku 1 sa vzťahujú obdobne
ustanovenia § 50 a § 51; v prípade zrušenia chráneného územia na návrh organizácie
ochrany prírody orgán ochrany prírody oznámi zámer vlastníkovi, správcovi a nájomcovi
pozemku a dotknutej obci, ktorí sa do 30 dní vyjadria k zámeru.
(3) Orgán ochrany prírody na žiadosť vlastníka pozemku zruší súkromné chránené
územie. Na zmenu alebo zrušenie súkromného chráneného územia sa vzťahujú obdobne
ustanovenia § 31 a 51.
ŠTVRTÁ ČASŤ
DOKUMENTÁCIA OCHRANY PRÍRODY A KRAJINY, PRÍSTUP DO KRAJINY, FINANČNÝ PRÍSPEVOK,
OBMEDZENIA VLASTNÍCKYCH PRÁV A PREDKUPNÉ PRÁVO
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny
(1) Dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä
a) určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich
dosiahnutie,
b) vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov
ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného
významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví,
c) posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo
do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany,
d) obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných
zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane,
druhovej ochrane a ochrane drevín,
e) určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného
rozvoja 83) a územného systému ekologickej stability,
f) poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov
chránených území, ich ochranných pásiem a zón,
g) určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť chránených druhov vrátane
prioritných druhov a prioritných biotopov.
(2) Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria:
a) koncepcia ochrany
prírody a krajiny,
b) dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny a o územia
medzinárodného významu (ďalej len "dokumenty starostlivosti"),
c) dokumenty územného systému ekologickej stability,
d) dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny,
e) dokumenty starostlivosti o dreviny,
f) dokumenty starostlivosti o lesy. 83a)
(3) Koncepcia ochrany prírody a krajiny sa vyhotovuje pre územie Slovenskej
republiky najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. a).
(4) Dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku
1 písm. b) až d) a tvoria ich
a) programy starostlivosti o chránené územia a chránené
stromy,
b) programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov,
c) programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny,
d) programy starostlivosti o lesy. 35)
(5) Program starostlivosti o chránené územia je dokumentom na zabezpečenie
dlhodobej priebežnej starostlivosti o chránené územie a jeho ochranné pásmo; nevypracúva
sa pre chránený krajinný prvok, prírodný výtvor, obecné chránené územie a súkromné
chránené územie. Program starostlivosti o chránené územie sa vypracováva spravidla
na obdobie 30 rokov a jeho plnenie sa priebežne vyhodnocuje a aktualizuje. Rozhodnutia
o povolení činnosti alebo plány a iná dokumentácia podľa osobitných predpisov, 83aa)
ktoré môžu mať vplyv na chránené územie, musia byť v súlade s opatreniami programu
starostlivosti o chránené územie.
(6) Program starostlivosti o chránené územie, na ktorom sa nachádzajú lesné
pozemky, sa vypracúva so zohľadnením výsledkov komplexného zisťovania stavu lesa,
83ab) rámcového plánovania a určených modelov hospodárenia. 83ac) Za týmto účelom
poskytuje organizácia ochrany prírody potrebné podklady a súčinnosť pri komplexnom
zisťovaní stavu lesa a rámcovom plánovaní.
(7) Ak ide o lesné pozemky v chránených územiach, pre ktoré nebol schválený
program starostlivosti o chránené územie, poskytuje organizácia ochrany prírody a
krajiny pri vypracúvaní programu starostlivosti o lesy potrebné podklady a súčinnosť
pre komplexné zisťovanie stavu lesa.
(8) Programy starostlivosti o chránené stromy sú dokumenty na zabezpečenie
priebežnej starostlivosti o chránené stromy. Programy starostlivosti o druhy rastlín
a živočíchov sú podkladom na zabezpečenie trvalo udržateľného priaznivého stavu druhov
európskeho významu a druhov národného významu. Na vypracovanie programov starostlivosti
o územia medzinárodného významu, ktoré neboli vyhlásené za chránené územie, sa primerane
vzťahujú odseky 5 až 7.
(9) Programy záchrany podľa odseku 4 písm. c) sa vyhotovujú v prípade kritického
ohrozenia chránených areálov, prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných
prírodných rezervácií, národných prírodných pamiatok, súkromných chránených území,
chránených vtáčích území a chránených stromov a ich ochranných pásiem, chránených
druhov rastlín a živočíchov a zón a častí zón chránených krajinných oblastí a národného
parku a určujú opatrenia potrebné na zlepšenie stavu ich ochrany a odstránenie príčin
ich ohrozenia.
(10) Na zabezpečenie územného systému ekologickej stability sa vyhotovuje
a) Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky
ako dokument určený na stratégiu ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života v
štáte,
b) dokument regionálneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený
na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života v určitom regióne,
c) dokument miestneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený
na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života na miestnej úrovni.
(11) Na území chránenej krajinnej oblasti a národného parku a jeho ochranného
pásma funkciu dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability podľa
odseku 10 písm. b) plní program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť alebo program
starostlivosti o národný park podľa odseku 4 písm. a).
(12) Dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny sa vyhotovujú
najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. f) a g) a tvoria ich
a) projekty ochrany chránených
území a chránených stromov,
b) návrhy chránených vtáčích území a návrhy území európskeho významu,
c) výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody
a krajiny,
d) rezervačné knihy chránených území a chránených stromov,
e) národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov,
f) národná databáza chránených druhov, druhov európskeho významu a druhov národného
významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, biotopov európskeho významu,
biotopov národného významu, jaskýň a prírodných vodopádov.
(13) Projekty ochrany chránených území a chránených stromov podľa odseku
12 písm. a) sa vyhotovujú ako podklad na vyhlasovanie ochrany alebo zmeny ochrany
chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem. Projekty ochrany chránených
území a chránených stromov sú pre spracovanie ďalšej dokumentácie ochrany prírody
a krajiny záväzné.
(14) Návrhy podľa odseku 12 písm. b) tvoria podklad na vypracovanie zoznamu
vtáčích území ( § 26 ods. 2) a národného zoznamu ( § 27 ods. 1) a na zabezpečenie
predbežnej ochrany navrhovaných chránených vtáčích území a území európskeho významu.
(15) Výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených
častí prírody a krajiny podľa odseku 12 písm. c) obsahujú aj výsledky inventarizačných
výskumov a monitoringu častí prírody a krajiny navrhovaných na vyhlásenie ochrany
a sú podkladom na hodnotenie stavu a vývoja chránených území a ich ochranných pásiem
a chránených druhov a na vypracovanie alebo aktualizáciu projektov ochrany chránených
území a chránených stromov alebo dokumentov starostlivosti.
(16) Rezervačné knihy chránených území a chránených stromov podľa odseku
12 písm. d) sú základnou dokumentáciou chránených území, chránených stromov a ich
ochranných pásiem. Obsahujú kompletnú zbierku dokumentov týkajúcich sa ochrany a
využívania týchto osobitne chránených častí prírody a krajiny.
(17) Národný červený zoznam podľa odseku 12 písm. e) predstavuje východiskový
dokument ochrany druhov rastlín a živočíchov slúžiaci na hodnotenie stupňa ohrozenosti
a ustanovovanie chránených druhov rastlín a živočíchov.
(18) Národná databáza podľa odseku 12 písm. f) je podkladom na
a) sledovanie výskytu a vývoja populácií chránených živočíchov a chránených
rastlín, rozšírenia biotopov, lokalít výskytu chránených nerastov a chránených skamenelín
a miesta držby odobratých chránených nerastov a chránených skamenelín,
b) evidenciu a dokumentáciu jaskýň a prírodných vodopádov.
(19) Dokumenty starostlivosti o dreviny podľa odseku 2 písm. e) sú východiskovým
dokumentom na zabezpečovanie starostlivosti o dreviny v katastrálnom území obce.
(20) Koncepciu ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o chránené
územia, okrem programu starostlivosti o prírodnú pamiatku, národnú prírodnú pamiatku,
prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú rezerváciu a chránený areál, programy záchrany
o chránené územia patriace do európskej sústavy chránených území a Generel nadregionálneho
územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky obstaráva ministerstvo
a schvaľuje vláda, dokumenty podľa odsekov 15, 16 a 18 vedie ministerstvom poverená
organizácia ochrany prírody. Ostatnú dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný
orgán ochrany prírody po prerokovaní s dotknutými orgánmi štátnej správy; to neplatí
pre programy starostlivosti o lesy, ktoré sa vyhotovujú postupom podľa osobitného
predpisu. 83b) Návrhy programov starostlivosti o chránené územia prerokuje okresný
úrad v sídle kraja so známymi vlastníkmi, správcami a nájomcami dotknutých pozemkov.
(21) Orgán ochrany prírody, ktorý dokumentáciu ochrany prírody a krajiny
obstaráva, je povinný pred jej schválením prerokovať písomne oznámené pripomienky
občianskeho združenia, ktorého cieľom podľa stanov alebo ich zmien platných najmenej
jeden rok je ochrana prírody a krajiny ( § 2 ods. 1), doručené tomuto orgánu najneskôr
30 dní pred predpokladaným termínom jej schválenia.
(22) Občianske združenie podľa odseku 21 môže požiadať orgán ochrany prírody,
ktorý dokumentáciu ochrany prírody a krajiny obstaráva, aby ho písomne upovedomil
o obstarávanej dokumentácii a predpokladanom termíne jej schvaľovania. Žiadosť združenia
musí obsahovať najmä názov občianskeho združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo,
meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a druh dokumentácie,
ktorej sa žiadosť o upovedomenie týka; prílohou k žiadosti musia byť zaregistrované
stanovy občianskeho združenia a ich zmeny. Orgán ochrany prírody, ktorému takáto
žiadosť bola doručená, je povinný písomne upovedomiť občianske združenie o obstarávanej
dokumentácii ochrany prírody a krajiny a predpokladanom termíne jej schvaľovania,
a to najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti.
(23) Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je podkladom na vypracovanie
územnoplánovacej dokumentácie, 84) dokumentov, plánov alebo projektov podľa § 9 ods.
1 a na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody.
(24) Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je verejne prístupná. 85)
(25) Na schválenie dokumentácie ochrany prírody a krajiny vyhotovenej odborne
spôsobilou osobou ( § 55) si orgán ochrany prírody vyžiada stanovisko územne príslušnej
organizácie ochrany prírody.
(26) Podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Odborne spôsobilá osoba
(1) Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny podľa § 54 vyhotovuje organizácia
ochrany prírody alebo fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ministerstvom
v osobitnom zozname (ďalej len "odborne spôsobilá osoba"), ktorý každoročne uverejňuje
vo svojom vestníku.
(2) Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti zapísať do zoznamu fyzickú
osobu alebo právnickú osobu, ktorá
a) má na uvedenú činnosť kvalifikačné predpoklady,
b) je bezúhonná.
(3) Za kvalifikačné predpoklady podľa odseku 2 písm. a) sa považuje vysokoškolské
vzdelanie s prírodovedným, lesníckym alebo poľnohospodárskym zameraním a najmenej
tri roky odbornej praxe v problematike ochrany prírody a krajiny. Právnická osoba
musí zamestnávať aspoň jednu osobu spĺňajúcu uvedené kvalifikačné predpoklady a musí
mať vo svojej zriaďovacej listine alebo štatúte 86) uvedenú činnosť v oblasti environmentalistiky.
(4) Za bezúhonnú sa na účel odseku 2 písm. b) považuje osoba, ktorá nebola
právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia životného
prostredia spáchaný z nedbanlivosti; 72) u právnickej osoby musí túto podmienku spĺňať
právnická osoba aj jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; bezúhonnosť
sa preukazuje dokladmi uvedenými v § 44 ods. 7.
(5) Ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu fyzickú osobu, ktorá
a) prestala
byť spôsobilá na právne úkony alebo
b) bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo trestný čin ohrozenia
životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti, 72) alebo
c) bola zapísaná do zoznamu na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti,
pripojených dokladoch alebo pri pohovore, alebo
d) zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu, alebo
e) je v zozname zapísaná po dobu dlhšiu ako desať rokov, alebo
f) požiadala o vyčiarknutie zo zoznamu.
(6) Ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu právnickú osobu,
a) ktorá bola zapísaná
do zoznamu na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti, pripojených dokladoch
alebo pri pohovore, alebo
b) ktorej štatutárny orgán alebo jeho člen bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný
čin alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti, 72)
alebo
c) ktorá zanikla bez právneho nástupcu, alebo
d) ktorá je v zozname zapísaná po dobu dlhšiu ako desať rokov, alebo
e) ktorá požiadala o vyčiarknutie zo zoznamu.
(7) Ministerstvo môže vyčiarknuť zo zoznamu odborne spôsobilú osobu, ktorá
a) bez závažného dôvodu neoznámila zmenu údajov uvedených v žiadosti a pripojených
dokladoch alebo
b) nemôže vykonávať svoju činnosť pre závažné skutočnosti dlhodobého charakteru.
(8) Osoba, ktorá bola zo zoznamu vyčiarknutá z dôvodu uvedeného v odseku
5 písm. e) alebo odseku 6 písm. d), môže opätovne požiadať o zapísanie do zoznamu.
(9) Podrobnosti o zapisovaní do zoznamu podľa odseku 1 a o vedení tohto zoznamu
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Prieskum a výskum
(1) Na účely zabezpečenia priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody
a krajiny sa podporuje 86a) ich výskum a vedecká činnosť zamerané najmä na zisťovanie
výskytu a stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, významných
geologických a geomorfologických lokalít a chránených druhov a ich biotopov a možných
vplyvov na ne.
(2) Prieskum alebo výskum 86b) (ďalej len "výskum") prírody a krajiny, jej
zložiek alebo prvkov je oprávnená vykonávať len právnická osoba alebo fyzická osoba,
ktorá má na jeho vykonávanie kvalifikačné predpoklady (ďalej len "oprávnená osoba"),
a ak ide o výskum osobitne chránenej časti prírody a krajiny, aj súhlas orgánu ochrany
prírody.
(3) Ak ide o výskum v záujme ochrany prírody a krajiny a nedôjde k dohode
s vlastníkom, správcom alebo nájomcom pozemku, na ktorom sa má výskum vykonať, o
jeho vykonaní a o podmienkach, za akých sa môže výskum vykonať, rozhodne orgán ochrany
prírody.
(4) Oprávnená osoba je povinná vopred oznámiť orgánu ochrany prírody začatie
a ukončenie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny; oznámenie orgánu
ochrany prírody sa nevyžaduje, ak ide o výskum vykonávaný organizáciou ochrany prírody,
na ktorý nie je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody (§ 65a ods. 4). Po ukončení
výskumu je oprávnená osoba povinná do šiestich mesiacov odovzdať organizácii ochrany
prírody správu o výsledku výskumu. Pri viacročných výskumoch je oprávnená osoba povinná
odovzdať organizácii ochrany prírody priebežnú správu o výsledku výskumu každoročne
do 31. januára kalendárneho roka. Oprávnená osoba môže pri odovzdávaní údajov do
národnej databázy určiť podmienky, za akých možno tieto údaje sprístupňovať a poskytovať
o nich informácie. Výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov organizácia
ochrany prírody zverejní na svojom webovom sídle; ustanovenia osobitného predpisu
tým nie sú dotknuté. 86c)
(5) Pri vykonávaní výskumu je oprávnená osoba povinná rešpektovať práva a
oprávnené záujmy vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, na ktorom sa výskum vykonáva.
(6) Ak bezprostredne hrozí zánik biotopov alebo ekosystémov, ich zložiek
alebo prvkov, môže orgán ochrany prírody nariadiť ich nevyhnutný výskum a zároveň
určiť oprávnenú osobu na jeho vykonanie. Môže tiež rozhodnúť, že náklady spojené
s vykonaním tohto výskumu v území s druhým až piatym stupňom ochrany hradí ten, kto
svojou činnosťou spôsobil ohrozenie biotopov alebo ekosystémov, ich zložiek alebo
prvkov.
(7) Na vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa
§ 50 a území európskeho významu podľa § 27 a 28 môžu byť použité iba výsledky výskumu
vykonávaného v súlade s odsekmi 2 až 6.
(8) Orgán ochrany prírody môže oprávnenej osobe zakázať vykonávanie výskumu,
ak porušuje podmienky ochrany prírody a krajiny ustanovené týmto zákonom, predpismi
vydanými na jeho vykonanie alebo určené v súhlase orgánu ochrany prírody podľa odseku
2.
(9) Vzor správy podľa odseku 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
Prístup do krajiny
(1) Každý má právo pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody na
voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve (správe, nájme) štátu, obce, právnickej
osoby alebo fyzickej osoby, ak tým nespôsobí škodu na majetku alebo zdraví inej osoby.
Je pritom povinný rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka, správcu a nájomcu
pozemku, ako aj podmienky ochrany prírody a krajiny.
(2) Právo podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zastavané pozemky alebo stavebné
pozemky, dvory, záhrady, sady, vinice, chmeľnice, lesné škôlky, zvernice a na miesta,
na ktoré sa vzťahuje zákaz vstupu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
86d) Orná pôda, lúky a pasienky sú z práva podľa odseku 1 vylúčené v čase, keď môže
dôjsť k poškodeniu porastov alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na nich pasie dobytok.
(3) Pri oplocovaní pozemku, ktorý nie je vylúčený z práva voľného prechodu
podľa odseku 2, zabezpečí jeho vlastník, správca alebo nájomca možnosť voľného prechodu
na vhodnom mieste pozemku.
Vstupné do chráneného územia
(1) Na účely regulácie využívania chráneného územia alebo jeho častí môže
orgán ochrany prírody ( § 65) alebo ním poverená organizácia ochrany prírody, alebo
vlastník súkromného chráneného územia vyberať za vjazd a zotrvanie motorového vozidla
44) alebo za používanie plavidla, nemotorového vozidla alebo iného dopravného prostriedku
v chránenom území alebo za vstup do jeho vybraných častí vstupné; orgán ochrany prírody
alebo ním poverená organizácia ochrany prírody môžu vstupné vyberať za vstup do chráneného
územia alebo jeho častí, ktoré nie je vo vlastníctve štátu, len so súhlasom vlastníka
dotknutého pozemku. Príjem zo vstupného musí byť použitý na zabezpečenie starostlivosti
o príslušné územie.
(2) Vstupné podľa odseku 1 neplatia fyzické osoby pracujúce v chránenom území,
fyzické osoby, ktoré v ňom majú trvalý alebo prechodný pobyt, ani vlastníci nehnuteľností
nachádzajúcich sa v chránenom území. Vstupné sa nevyberá pri činnostiach spojených
so zabezpečením starostlivosti o chránené územie, s ochranou zdravia a majetku a
za vjazd a zotrvanie motorových vozidiel nemobilných zdravotne postihnutých osôb.
(3) Vstupné podľa odseku 1 je príjmom organizácie ochrany prírody okrem vstupného
do súkromného chráneného územia, ktoré je príjmom jeho vlastníka.
Vstup na pozemky
(1) Vlastník, správca a nájomca pozemku je povinný
a) umožniť zamestnancom orgánu ochrany prírody a ním poverenej osobe, ktorí
sa pri výkone svojej pracovnej činnosti preukážu služobným preukazom, vstupovať na
pozemok s cieľom plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona a z ďalších predpisov
na úseku ochrany prírody a krajiny,
b) strpieť označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny, umiestňovanie
a udržiavanie dočasných zariadení potrebných na zabezpečenie starostlivosti o osobitne
chránenú časť prírody a krajiny,
c) strpieť vykonanie nevyhnutných opatrení orgánom ochrany prírody a ním
poverenou osobou na účel zabránenia závažnému poškodeniu alebo zničeniu ekosystému,
jeho zložky alebo prvku.
(2) Zamestnanec orgánu ochrany prírody alebo ním poverená osoba sú povinní
pri výkone činnosti podľa odseku 1 postupovať tak, aby ich činnosťou nedochádzalo
k neodôvodnenému poškodzovaniu dotknutého pozemku, ako aj k rušeniu práv a právom
chránených záujmov vlastníka, správcu a nájomcu pozemku nad mieru ustanovenú týmto
zákonom.
(3) Orgán ochrany prírody alebo ním poverená osoba vopred oznámi vlastníkovi,
správcovi alebo nájomcovi pozemku rozsah a čas trvania výkonu činnosti podľa odseku
1 písm. b).
(4) Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy, 87) podľa ktorých je vykonávanie
činnosti podľa odseku 1 vylúčené, obmedzené alebo viazané na osobitný súhlas alebo
povolenie.
Finančný príspevok
(1) Finančný príspevok zo štátneho rozpočtu je určený na
a) udržiavanie
alebo dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny, ktorý nie je možné dosiahnuť len
bežným obhospodarovaním pozemku,
b) udržiavanie budovy alebo podzemného priestoru vytvoreného ľudskou činnosťou, ak
sú tieto budovy alebo priestory potrebné na zabezpečenie ochrany chránených živočíchov,
ktoré sú na ne viazané.
(2) Finančný príspevok poskytuje orgán ochrany prírody na základe písomnej
zmluvy uzatvorenej medzi orgánom ochrany prírody alebo ním poverenou organizáciou
ochrany prírody a vlastníkom, správcom alebo nájomcom dotknutého pozemku, budovy
alebo podzemného priestoru.
(3) Finančný príspevok sa môže poskytnúť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi
pozemku na zabezpečenie opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo
podzemný priestor
a) v chránenom areáli, prírodnej rezervácii, prírodnej pamiatke, národnej
prírodnej rezervácii, národnej prírodnej pamiatke a chránenom vtáčom území,
b) v navrhovanom území európskeho významu,
c) v územiach medzinárodného významu,
d) s chráneným stromom alebo
e) s chránenými druhmi živočíchov a rastlín.
(4) Výška finančného príspevku je vyjadrením nákladov vlastníka, správcu
alebo nájomcu dotknutého pozemku, budovy alebo podzemného priestoru na zabezpečenie
realizácie opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo podzemný
priestor a určuje sa dohodou medzi orgánom ochrany prírody alebo ním poverenou organizáciou
ochrany prírody a vlastníkom, správcom alebo nájomcom podľa
a) náročnosti a rozsahu opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok,
budovu alebo podzemný priestor,
b) nákladov na opatrenia týkajúce sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo
podzemný priestor obvyklých v mieste realizácie,
c) rozdielu nákladov medzi bežným obhospodarovaním pozemku rovnakej bonity
v mieste realizácie opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok alebo udržiavaním
budovy alebo podzemného priestoru a požadovaným spôsobom obhospodarovania alebo udržiavania.
(5) Finančný príspevok možno poskytnúť až do výšky 100% rozdielu nákladov
podľa odseku 4 písm. c).
(6) Finančný príspevok sa poskytuje pred realizáciou dohodnutých opatrení
týkajúcich sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo podzemný priestor, a to v tom
kalendárnom roku, keď sa záväzok vlastníka, správcu alebo nájomcu dotknutého pozemku,
budovy alebo podzemného priestoru zabezpečiť príslušné opatrenie na udržanie alebo
dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny má plniť.
(7) Finančný príspevok možno použiť len na účel, na ktorý bol poskytnutý.
Nepoužité prostriedky je vlastník, správca alebo nájomca dotknutého pozemku, budovy
alebo podzemného priestoru povinný vrátiť do štátneho rozpočtu.
(8) Ak vlastník, správca alebo nájomca dotknutého pozemku, budovy alebo podzemného
priestoru použil finančný príspevok v rozpore s určeným účelom alebo s určenými alebo
dohodnutými podmienkami, je povinný ho vrátiť do štátneho rozpočtu a zároveň zaplatiť
penále podľa osobitného predpisu. 88)
(9) Orgán ochrany prírody alebo ním poverená organizácia ochrany prírody
je povinná zisťovať všetky okolnosti potrebné na poskytnutie finančného príspevku
a kontrolovať jeho použitie.
Náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania
(1) Ak dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo zákazov
a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho
základe k obmedzeniu bežného obhospodarovania, patrí vlastníkovi za podmienok ustanovených
týmto zákonom náhrada, ktorou sa rozumie
a) zámena pozemku za iný vhodný pozemok
vo vlastníctve štátu, ak je možná (§ 61a),
b) nájom pozemku (§ 61b),
c) výkup pozemkov do vlastníctva štátu (§ 61c),
d) zmluvná starostlivosť (§ 61d) alebo
e) finančná náhrada (§ 61e).
(2) Bežným obhospodarovaním sa podľa tohto zákona rozumie
a) obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy v súlade s osobitným predpisom,
89)
b) bežné hospodárenie v lesoch,90)
c) hospodárenie na inom pozemku, ako je uvedené v písmenách a) a b), ktoré
je v súlade s podmienkami určenými v povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
91)
(3) Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody vyhotoví
každoročne, v termíne do 30. júna príslušného kalendárneho roku, zoznam pozemkov
vo vybraných chránených územiach vhodných na zámenu pozemkov, nájom pozemkov, výkup
pozemkov a zmluvnú starostlivosť.
(4) Pre zámenu pozemkov nie sú vhodné pozemky vo vlastníctve štátu
a) potrebné
pre potreby prevodu pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu, 92)
b) v lesoch osobitného určenia, okrem lesov osobitného určenia v chránených územiach,
a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu alebo chránených druhov.
93)
(5) Výpočet výšky finančných prostriedkov na zabezpečenie financovania náhrad
podľa odseku 1 na tri rozpočtové roky vypracúva a aktualizuje ministerstvo v spolupráci
s ministerstvom pôdohospodárstva, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Slovenským
pozemkovým fondom.
(6) Na stanovenie hodnoty pozemkov a porastov na účely zámeny pozemkov, výpočtu
kúpnej ceny, výšky nájmu a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť sa použije osobitný
predpis. 93a)
(7) Minimálna výška nájmu musí byť najmenej 1% z ceny pôdy určenej podľa
osobitného predpisu. 93a) Pri určení výšky nájmu a odplaty za zmluvnú starostlivosť
na lesných pozemkoch sa prihliada na výnosovú hodnotu pozemkov a hodnotu ťažbového
výnosu v rubnej dobe počas trvania doby nájmu alebo doby trvania zmluvnej starostlivosti.
Maximálna výška nájmu za obdobie dojednanej doby nájmu nesmie byť vyššia, ako by
bola výška finančnej náhrady za obdobie dojednanej doby nájmu.
(8) Podrobnosti o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsob
výpočtu finančnej náhrady, spôsob určenia výšky nájomného a spôsob určenia výšky
odplaty za zmluvnú starostlivosť ustanoví vláda nariadením. Podmienky zámeny a výkupu
ustanoví ministerstvo v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, Ministerstvom
obrany Slovenskej republiky a Slovenským pozemkovým fondom všeobecne záväzným právnym
predpisom. Podmienky nájmu a zmluvnej starostlivosti ustanoví ministerstvo všeobecne
záväzným právnym predpisom.
Zámena pozemkov
(1) Ak sa pozemky vhodné na zámenu nachádzajú v tom istom katastrálnom území,
správca pozemkov vo vlastníctve štátu po dohode s ministerstvom alebo ním poverenou
organizáciou ochrany prírody ponúkne vlastníkovi pozemok na zámenu; ak v tom istom
katastrálnom území pozemky vhodné na zámenu nie sú, ponúkne iné pozemky v bezprostredne
susediacich obciach alebo v katastrálnych územiach okresu. Ak opatrenia proti drobeniu
pozemkov neumožňujú pozemok zameniť, správca pozemkov vo vlastníctve štátu môže vyčleniť
vlastnícky podiel na pozemku vo vlastníctve štátu, ak vlastnícky podiel štátu bude
aj po zámene väčšinový.
(2) Zámennú zmluvu možno uzavrieť, ak je porovnateľný stav zamieňaných pozemkov.
Porovnateľnosť sa posudzuje podľa druhu pozemku, výmery a vlastností porovnávaných
pozemkov alebo hodnoty pozemku podľa osobitného predpisu. 93b)
(3) Pri zámene lesných pozemkov a lesných porastov na nich sa nesmie ich
hodnota stanovená znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu 93b) líšiť o viac
ako desať percent. Ak hodnota zamieňaných pozemkov a lesných porastov na nich nie
je rovnaká, výšku a spôsob úhrady jej rozdielu upraví zámenná zmluva; rozdiel musí
byť uhradený.
(4) Za účelom preverenia skutočného stavu zamieňaného pozemku sa vykoná miestna
ohliadka, identifikácia hraníc zamieňaných pozemkov a porovnanie s hospodárskou evidenciou.
Miestnej ohliadky sa zúčastnia účastníci zámeny. Z miestnej ohliadky sa vyhotoví
záznam, ktorý je prílohou zámennej zmluvy.
(5) Osobou oprávnenou na rokovanie o možnosti zámeny pozemkov je
a) vlastník
pozemku,
b) zástupca určený spoluvlastníkmi, ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve,
c) orgán pozemkového spoločenstva, 93c) ak je pozemok súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.
(6) Zámenná zmluva musí mať listinnú podobu a musí obsahovať najmä určenie
predmetu zámeny, účel využitia, hodnotu zamieňaných pozemkov a porastov stanovenú
na základe znaleckého posudku a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom. 93d)
(7) Náklady na vyhotovenie geometrického plánu, náklady na znalecké posudky
a správny poplatok za návrh na vklad do katastra nehnuteľností hradí organizácia
ochrany prírody.
Nájom pozemkov
(1) Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody môže uzavrieť
s vlastníkom pozemku zmluvu o nájme pozemku v chránenom území. Nájomná zmluva sa
neuzatvára, ak ide o pozemky vo vlastníctve štátu.
(2) Na nájomnú zmluvu uzatvorenú podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia
o nájme poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov podľa osobitného predpisu.
93e)
(3) Na nájomcu prechádzajú všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z osobitných
predpisov 93f) a súvisia s užívaním pozemku na dosiahnutie účelu nájmu, ak sa nedohodnú
inak. Nájomca je povinný poskytnúť prenajímateľovi dokumentáciu súvisiacu so spôsobom
starostlivosti o pozemok, najmä popis predpokladaného vývoja a očakávaného stavu
pozemku po ukončení nájomnej zmluvy.
(4) Nájomnú zmluvu možno uzavrieť na dobu najmenej
a) tridsať rokov, ak
je predmetom nájmu lesný pozemok,
b) päť rokov, ak je predmetom nájmu iný ako lesný pozemok.
(5) Po uplynutí dohodnutej doby sa nájomná zmluva obnovuje za tých istých
podmienok, za akých bola dohodnutá pôvodne; to neplatí, ak v poslednom roku platnosti
nájomnej zmluvy jedna zo zmluvných strán oznámi druhej zmluvnej strane úmysel zmluvu
nepredĺžiť alebo ak dôjde k zmene určenia podmienok ochrany prírody a krajiny.
(6) Nájomná zmluva musí mať listinnú podobu a obsahovať najmä určenie predmetu
nájmu, účel využitia, výšku nájmu, dobu nájmu, podmienky odpustenia alebo zľavy z
nájomného, podmienky vypovedania zmluvy a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.
93g) Prílohou zmluvy je grafická identifikácia predmetu ochrany v mape zobrazujúcej
právny stav k pozemkom a na porastovej mape a dokumentácia podľa odseku 3.
Výkup pozemkov
(1) Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody, Slovenský
pozemkový fond alebo správca lesných pozemkov vo vlastníctve štátu môže vykúpiť pozemky
v chránených územiach, a to najviac za cenu podľa osobitného predpisu. 93b)
(2) Kúpna zmluva musí mať listinnú podobu a obsahovať najmä určenie predmetu
kúpy, účel využitia pozemku, cenu pozemku a porastu na ňom stanovenú na základe znaleckého
posudku a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom. 93h) Prílohou zmluvy je
grafická identifikácia predmetu ochrany v mape zobrazujúcej právny stav k pozemkom
a na porastovej mape.
(3) Pozemky do vlastníctva štátu môže vykúpiť aj navrhovateľ ako kompenzačné
opatrenie podľa § 28.
Zmluvná starostlivosť
(1) Zmluvu o starostlivosti uzatvára s vlastníkom pozemku ministerstvo alebo
ním poverená organizácia ochrany prírody; zmluvná starostlivosť sa neuplatňuje, ak
ide o pozemky vo vlastníctve štátu.
(2) Vlastník je povinný zabezpečiť starostlivosť o pozemok v súlade s podmienkami
určenými v zmluve o starostlivosti aj v prípade, ak pozemok sám neobhospodaruje.
Na zabezpečenie účelu zmluvy o starostlivosti je organizácia ochrany prírody povinná
v prípade potreby poskytnúť vlastníkovi alebo nájomcovi pozemku primeranú súčinnosť.
(3) Ak vlastník zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, prechádzajú práva
a povinnosti zmluvnej starostlivosti na osobu, 93i) ktorá sa na základe písomnej
dohody oprávnených dedičov zaviaže pokračovať v zabezpečení účelu zmluvy. Práva a
povinnosti zmluvnej starostlivosti prechádzajú na nadobúdateľa pozemku, najdlhšie
do doby, na ktorú bola zmluva uzavretá.
(4) Štát v zastúpení organizácie ochrany prírody môže vlastníkovi alebo nájomcovi
zabezpečujúcemu zmluvu o starostlivosti poskytnúť finančný príspevok podľa § 60 na
činnosti vyvolané nepredvídateľnými okolnosťami nad rámec dohodnutého spôsobu starostlivosti
o pozemok.
(5) Zmluva o starostlivosti sa uzatvára spravidla na dobu najmenej päť rokov.
Po uplynutí dohodnutej doby sa zmluva o starostlivosti predlžuje za rovnakých podmienok
o rovnakú dobu; to neplatí, ak v poslednom roku trvania zmluvy o starostlivosti došlo
k písomnému oznámeniu o úmysle zmluvnej strany nepredĺžiť alebo zmeniť zmluvu o starostlivosti
doručenom druhej zmluvnej strane.
(6) Zmluva o starostlivosti musí mať listinnú podobu a musí obsahovať najmä
určenie predmetu starostlivosti, ciele starostlivosti a opatrenia na ich dosiahnutie,
výšku odplaty za zmluvnú starostlivosť, dobu starostlivosti a podmienky vypovedania
zmluvy. Prílohou zmluvy je grafická identifikácia predmetu ochrany v mape zobrazujúcej
právny a užívací stav k pozemkom a na porastovej mape.
(7) Na činnosti vykonávané v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o
chránené územie a jeho ochranné pásmo uvedené v zmluve o starostlivosti sa nevzťahujú
zákazy podľa § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 a nevyžadujú súhlasy podľa §
13 ods. 2, § 14 ods. 2, a § 15 ods. 2.
Finančná náhrada
(1) Ak nebola uzavretá zámenná zmluva, nájomná zmluva, kúpna zmluva alebo
zmluva o starostlivosti a dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich
zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom
alebo na jeho základe k obmedzeniu bežného obhospodarovania, patrí vlastníkovi finančná
náhrada s výnimkou prípadov podľa odsekov 3, 5 a 10 písm. e).
(2) Výška finančnej náhrady sa určí z rozdielu nákladov a výnosov vykonávania
činností pri bežnom spôsobe obhospodarovania a pri spôsobe obhospodarovania vyplývajúcom
zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom
alebo na jeho základe. Finančnú náhradu orgán ochrany prírody zníži o výšku podpory
alebo dotácie poskytovanej z verejných zdrojov na kompenzáciu znížených výnosov alebo
zvýšených nákladov pri obhospodarovaní pozemku podľa osobitných predpisov, 93j) a
o výšku oslobodenia od dane z nehnuteľnosti 93k) za obdobie, za ktoré sa poskytuje.
(3) Nárok na finančnú náhradu nevzniká, ak
a) je pozemok vo vlastníctve
štátu, v správe alebo v užívaní správcu majetku štátu,
b) sa pozemok nachádza v súkromnom chránenom území alebo jeho ochrannom pásme alebo
v obecnom chránenom území,
c) náhrada bola uhradená predchádzajúcemu vlastníkovi pozemku,
d) vlastník pozemku uzavrel zámennú zmluvu, nájomnú zmluvu, kúpnu zmluvu alebo zmluvu
o zabezpečení zmluvnej starostlivosti (§ 61a až § 61d),
e) s pozemkom nakladá Slovenský pozemkový fond.
(4) Osobou oprávnenou na uplatnenie nároku na finančnú náhradu je
a) vlastník
pozemku,
b) zástupca určený spoluvlastníkmi, ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve,
c) orgán pozemkového spoločenstva, ak je pozemok súčasťou spoločnej nedeliteľnej
nehnuteľnosti.
(5) Ak vlastník pozemok sám neobhospodaruje, môže nárok na finančnú náhradu
uplatniť nájomca pozemku, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy.
(6) Nárok na finančnú náhradu začína plynúť dňom nadobudnutia
a) účinnosti
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje chránené územie alebo
menia podmienky jeho ochrany, z ktorého vyplýva obmedzenie bežného obhospodarovania,
b) platnosti rozhodnutia o schválení programu starostlivosti o lesy alebo jeho zmeny,
v ktorých boli uplatnené obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody,
c) právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody o nepovolení výnimky na odstránenie
následkov škôd v lesoch spôsobených škodlivými činiteľmi, alebo
d) právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody s určenými obmedzujúcimi podmienkami
vykonávania činnosti alebo jej zákazu (§ 50 ods. 6).
(7) Nárok na finančnú náhradu možno uplatniť písomnou žiadosťou na okresnom
úrade v sídle kraja v trojročnej lehote, ktorá, ak ide o obmedzenia na
a) lesných
pozemkoch, začína plynúť dňom vzniku nároku podľa odseku 6,
b) iných ako lesných pozemkoch, začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roka po roku,
za ktorý sa nárok uplatňuje.
(8) Finančná náhrada na lesných pozemkoch sa vypláca každoročne vyplatením
pomernej časti z celkovej sumy náhrady za obdobie platnosti programu starostlivosti
o lesy po uplynutí roku, za ktorý sa vypláca, ak oprávnená osoba nepožiadala o vyplatenie
finančnej náhrady za viac rokov. Ak oprávnená osoba požiadala o vyplatenie finančnej
náhrady za viac rokov, finančná náhrada sa vypláca po uplynutí rokov, za ktoré sa
vypláca.
(9) O nároku na vyplatenie finančnej náhrady a zániku tohto nároku podľa
odseku 6 písm. b) až d) rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, v územnej pôsobnosti
ktorého sa dotknutý pozemok nachádza. Orgán, ktorý rozhodol o nároku na vyplatenie
finančnej náhrady, je povinný viesť evidenciu rozhodnutí o vyplatení finančnej náhrady.
Finančná náhrada sa poskytuje zo štátneho rozpočtu a je splatná do 60 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej priznaní.
(10) Nárok na vyplatenie finančnej náhrady zaniká, ak
a) uplynula lehota
podľa odseku 7,
b) odpadol dôvod obmedzenia bežného obhospodarovania podľa tohto zákona,
c) oprávnená osoba nedodržala obmedzenia bežného obhospodarovania,
d) oprávnená osoba nezabezpečila dodržanie obmedzení, okrem prípadov, ak ide o mimoriadne
okolnosti, najmä následky prírodných pomerov, ktoré oprávnená osoba nespôsobila,
a nemožno predpokladať, že by ich odvrátila alebo ich následky mohla odvrátiť alebo
prekonať.
e) vlastník pozemku uzavrel zámennú zmluvu, nájomnú zmluvu, kúpnu zmluvu alebo zmluvu
o zabezpečení zmluvnej starostlivosti (§ 61a až § 61d).
Zákaz prevodu vlastníckeho práva
(1) Vlastníctvo štátu k pozemkom a vodným plochám v územiach s tretím, štvrtým
alebo piatym stupňom ochrany je zakázané previesť na iné osoby. Tým nie sú dotknuté
práva fyzických osôb a právnických osôb podľa predpisov o majetkovej reštitúcii.
94)
(2) Pri podielovom spoluvlastníctve sa zákaz podľa odseku 1 vzťahuje iba
na podiel vo vlastníctve štátu.
(3) Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje
a) na prevod vlastníckeho práva k pozemku, ak sa na pozemku umiestni stavba
v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom, 23) ani
b) na prevod vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacim zastavané plochy a
nádvoria, ak sú na nich ku dňu účinnosti tohto zákona umiestnené bytové budovy alebo
nebytové budovy vo vlastníctve fyzických osôb alebo právnických osôb, vrátane priľahlej
plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s týmito budovami,
c) na zámenu pozemkov, ak získaním zamenených pozemkov do vlastníctva štátu
dôjde k sceleniu pozemkov alebo k inému usporiadaniu vlastníctva štátu k týmto pozemkom
v lokalitách, na ktorých sú sústredené málo pozmenené biotopy európskeho významu,
biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného
významu, prírodné dedičstvo, významné biocentrá či iné prírodné hodnoty,
d) na zámenu pozemkov s tretím stupňom ochrany podľa § 61a.
(4) Zámenu pozemkov podľa odseku 3 písm. c) je možné uskutočniť len na základe
súhlasu orgánu ochrany prírody.
Predkupné právo štátu
(1) K pozemkom nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného územia obce v územiach
s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu,
má štát predkupné právo.
(2) Ak sa vlastník pozemku uvedeného v odseku 1 rozhodne pozemok predať,
je povinný prednostne písomne ponúknuť pozemok na kúpu štátu zastúpeného orgánom
ochrany prírody. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok.
(3) Ak štát ponuku prijme, orgán ochrany prírody je povinný do dvoch mesiacov
odo dňa prijatia ponuky uzavrieť s vlastníkom pozemku kúpnu zmluvu, ak sa nedohodnú
inak.
(4) Ak štát zastúpený orgánom ochrany prírody ponuku písomne neprijme do
dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia, vlastník pozemku, ktorý ponúkol pozemok na
kúpu štátu, môže pozemok predať inej osobe; predkupné právo štátu zostáva zachované
voči nadobúdateľovi pozemku.
(5) Predkupné právo podľa odseku 1 má prednosť pred predkupným právom dohodnutým
zmluvou; prijatím ponuky podľa odseku 3 a uzavretím zmluvy predkupné právo dohodnuté
zmluvou zaniká.
(6) Predkupné právo štátu podľa odseku 1 zaniká, ak sa na pozemku nachádza
alebo umiestni stavba v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom. 24)
PIATA ČASŤ
ORGÁNY OCHRANY PRÍRODY, ORGANIZÁCIE OCHRANY PRÍRODY, ICH PÔSOBNOSŤ A STRÁŽ
PRÍRODY
Orgány ochrany prírody
(1) Štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona
vykonáva
a) ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody
a krajiny, 95)
b) Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len "inšpekcia"), 96)
c) okresný úrad v sídle kraja, 97)
d) okresný úrad, 97)
e) obec.
(2) Štátnu správu vo veciach ochrany prírody podľa tohto zákona vykonáva
aj Štátna veterinárna a potravinová správa. 98)
Ministerstvo
(1) Ministerstvo
a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach
ochrany prírody a krajiny a určuje hlavné smery tejto činnosti,
b) plní funkciu hlavného štátneho dozoru vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa
§ 71 (ďalej len "štátny dozor") a vykonáva ústredné revízie stavu osobitne chránených
častí prírody a krajiny,
c) obstaráva
1. koncepciu ochrany prírody a krajiny,
2. program starostlivosti o chránenú
krajinnú oblasť, národný park a chránené vtáčie územie a programy záchrany o chránené
územia patriace do európskej sústavy chránených území,
3. Generel nadregionálneho
územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky,
4. projekt ochrany chránenej
krajinnej oblasti, národného parku, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej
pamiatky a ich ochranného pásma, projekt ochrany chráneného vtáčieho územia,
5. návrh
chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu,
d) obstaráva a schvaľuje
1. program starostlivosti
o územia medzinárodného významu a program starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov,
2.
programy záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov a programy záchrany zón
a častí zón chránenej krajinnej oblasti a národného parku,
3. národný červený zoznam
vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov,
e) vykonáva pôsobnosť podľa § 44 ods. 13, § 55, 60 a 63,
f) vydáva vyjadrenie ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska [ § 9 ods. 1 písm. a)]
a k Národnému plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, regionálnemu operačnému
programu, sektorovému operačnému programu [ § 9 ods. 1 písm. o)],
g) vydáva súhlas podľa § 7 ods. 3 písm. c), § 39, § 44 ods. 2 , § 45 ods. 2 na zriadenie
a prevádzku botanickej záhrady a arboréta, § 62 ods. 4 a predchádzajúci súhlas podľa
§ 24 ods. 20 a § 94 ods. 5,
h) môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide druhy
podľa § 40,
i) rozhoduje pri pochybnostiach, či ide o nepôvodný druh rastliny, alebo živočícha,
j) rozhoduje podľa § 44 ods. 14,
k) zriaďuje a riadi organizácie ochrany prírody, 74) ktorých prostredníctvom zabezpečuje
výkon štátnej ochrany prírody a krajiny,
l) v súčinnosti s okresným úradom, obcou a inšpekciou vedie pre potreby orgánov ochrany
prírody evidenciu fyzických osôb, podnikateľov a iných právnických osôb, ktorým bola
uložená sankcia za protiprávne konanie podľa tohto zákona,
m) zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci, na uskutočňovaní medzinárodných programov,
projektov a dohovorov vo veciach ochrany prírody a krajiny,
n) spolupracuje s Európskou komisiou pri plnení záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
dohovorov na úseku ochrany prírody a krajiny,
o) podáva správy a informácie v súlade s právom Európskej únie, najmä zasiela Európskej
komisii každoročne správu o povolených výnimkách, ktoré sa týkajú voľne žijúcich
vtákov, a každé dva roky správu o povolených výnimkách, ktoré sa týkajú ostatných
druhov rastlín a živočíchov (§ 40) a informáciu o prijatých kompenzačných opatreniach
(§ 28),
p) pri plnení úloh podľa tohto zákona spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými
orgánmi štátnej správy, ktoré sú povinné mu poskytnúť potrebnú súčinnosť, najmä informácie
a podklady na účel plnenia úlohy podľa písmena o),
q) povoľuje výnimku podľa § 30 ods. 6,
r) koná podľa § 28 ods. 4, 8 a 9 a povoľuje výnimky a vydáva súhlasy a vyjadrenia
podľa tohto zákona, ak sa vydávajú v súvislosti so schvaľovaním alebo povoľovaním
plánu alebo projektu podľa § 28 ods. 6 alebo v súvislosti s potrebou vykonať kompenzačné
opatrenia podľa § 28 ods. 9,
s) plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až
štvrtej časti tohto zákona,
t) pred vydaním záverečného stanoviska podľa osobitného predpisu98aa) vydáva stanovisko,
v ktorom vyberie variant s najmenším pravdepodobne nepriaznivým vplyvom na životné
prostredie,
u) uzatvára dohodu o určení rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
podľa osobitného predpisu.98ab)
(2) Evidencia podľa odseku 1 písm. l) obsahuje najmä
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodné meno podnikateľa alebo názov
právnickej osoby,
b) rodné číslo alebo identifikačné číslo (IČO),
c) adresu trvalého pobytu fyzickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné)
číslo domu, názov obce (časti obce), poštové smerovacie číslo, názov okresu],
d) adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa alebo sídla právnickej
osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce (časti obce), poštové
smerovacie číslo, názov okresu],
e) deň právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie a jeho číslo, označenie
orgánu ochrany prírody, ktorý sankciu uložil, druh sankcie a označenie protiprávneho
konania, za ktoré bola sankcia uložená.
(3) zrušený od 1.1.2014.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
(1) Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany
prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková
organizácia, 98a) ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa
tohto zákona a osobitných predpisov. 98b)
(2) Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
a) obstaráva a zabezpečuje starostlivosť o osobitne chránené časti prírody
a krajiny vrátane vykonávania ich revízií,
b) plní funkciu chovnej stanice a rehabilitačnej stanice a uhrádza výdavky
spojené so starostlivosťou o hendikepované chránené živočíchy,
c) prijíma oznámenia o nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne
odchytených, zranených alebo usmrtených chránených živočíchoch podľa § 35 ods. 6,
určuje nakladanie s nimi a vedie o nich evidenciu; podrobnosti o evidencii ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,
d) vedie evidenciu chránených živočíchov a chránených rastlín, ktoré sú
v držbe právnických osôb a fyzických osôb mimo prirodzeného výskytu v biotopoch,
e) určuje držiteľom chránených živočíchov a chránených rastlín evidenčné
číslo,
f) prijíma nájdené chránené živočíchy podľa § 103 ods. 3 a určuje ďalšie
nakladanie s nimi,
g) vedie evidenciu škôd spôsobených určenými živočíchmi,
h) vyhotovuje, obstaráva a vedie vybranú dokumentáciu ochrany prírody a
krajiny a iné odborné podklady s ňou súvisiace, poskytuje informácie z nej a realizuje
vybrané opatrenia z nej vyplývajúce,
i) vypracúva programy starostlivosti o územia medzinárodného významu,
j) vypracúva návrhy kompenzačných opatrení podľa § 28 ods. 9,
k) poskytuje potrebné podklady a súčinnosť pri komplexnom zisťovaní stavu
lesa a rámcovom plánovaní,
l) zabezpečuje označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny,
m) vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny a vedie
evidenciu správ o výsledkoch ich výskumu a na svojom webovom sídle zverejňuje výsledky
výskumu financovaného z verejných zdrojov (§ 56 ods. 4),
n) vykonáva sprievodcovskú činnosť v chránených územiach,
o) vyberá vstupné do chránených území,
p) vedie evidenciu zmlúv, ktoré uzavrela podľa § 61a až 61d,
q) spravuje jaskyne a pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach,
ktoré nadobudla ako opatrenie podľa § 28 alebo ktoré nadobudla podľa § 30 ods. 7,
§ 61c ods. 1 alebo § 63,
r) užíva pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré
sú predmetom nájmu podľa § 30 ods. 7 a § 61b, ako aj iné pozemky v chránených územiach
a ich ochranných pásmach, ktoré má v nájme alebo výpožičke,
s) poskytuje vlastníkovi alebo nájomcovi pozemku súčinnosť pri zabezpečení
starostlivosti o pozemok podľa § 61d,
t) vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich
sa ekologických podmienkach a zabezpečuje opatrenia na udržanie a zlepšenie ich ekologickej
stability,
u) riadi a koordinuje činnosť členov stráže prírody na základe poverenia
orgánu ochrany prírody,
v) spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany
prírody,
w) vykonáva kultúrno-výchovnú, propagačnú a edičnú činnosť v oblasti ochrany
prírody a krajiny, zabezpečuje činnosť informačných stredísk a iných zariadení ochrany
prírody a krajiny,
x) zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci a na uskutočňovaní medzinárodných
projektov programov a dohovorov v oblasti ochrany prírody a krajiny a zabezpečuje
a koordinuje starostlivosť o územia medzinárodného významu,
y) poskytuje súčinnosť pri vedení štátneho zoznamu,
z) plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v
druhej až štvrtej časti tohto zákona alebo uvedené v jej štatúte.
(3) Evidencia podľa odseku 2 písm. d) obsahuje najmä meno, priezvisko a trvalý
pobyt držiteľa jedinca, alebo názov, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania
držiteľa jedinca, evidenčné číslo držiteľa jedinca, ak sa vyžaduje podľa tohto zákona,
názov druhu a opis jedinca a spôsob jeho označenia; ďalšie podrobnosti o obsahových
náležitostiach evidencie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4) Na činnosti, ktoré vykonáva alebo obstaráva Štátna ochrana prírody Slovenskej
republiky pri zabezpečení plnenia jej úlohy podľa tohto zákona, ak ide o výskum,
monitoring a starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny, sa nevzťahujú
zákazy podľa § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 24 ods. 4, 6, 9 a 11 a nevyžadujú
sa súhlasy podľa § 13 ods. 2, § 14 ods. 2, § 15 ods. 2, § 24 ods. 5, 7, 10 a 12,
§ 49 ods. 3 a § 56 ods. 2.
Inšpekcia
Inšpekcia
a) je orgánom štátneho dozoru, ktorého prostredníctvom ministerstvo
vykonáva štátny dozor,
b) ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie podľa tohto
zákona a informuje ministerstvo o ich uložení,
c) nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
d) môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu) na preukázanie
identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov, ak je
dôvodné podozrenie, že jedinec bol nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom,
e) rozhoduje podľa § 44 ods. 14 a § 96,
f) plní ďalšie úlohy podľa § 44 ods. 13 a § 47 ods. 9.
Okresný úrad v sídle kraja
Okresný úrad v sídle kraja
a) obstaráva
1. projekt ochrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie,
prírodnej pamiatky, chráneného stromu a ich ochranného pásma,
2. projekt ochrany ochranného
pásma jaskyne a prírodného vodopádu,
b) vyhlasuje, mení a zrušuje ochranu súkromného chráneného územia,
c) obstaráva a schvaľuje
1. program starostlivosti o chránený areál,
prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, národnú prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú
pamiatku a chránený strom,
2. program záchrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie,
prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky a
chráneného stromu,
3. na základe žiadosti vlastníka pozemku v súkromnom chránenom
území program záchrany súkromného chráneného územia,
d) vykonáva krajské revízie stavu ochrany osobitne chránených častí prírody
a krajiny,
e) vydáva súhlas podľa § 6 ods. 4, § 7 ods. 3 písm. a) a b), § 13 ods.
2 písm. c), f) a i) a o), § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 2 písm. c), § 24 ods. 5,
7, 10 a 12, § 49 ods. 3, § 56 ods. 2,
f) vydáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) v územiach so štvrtým
a piatym stupňom ochrany, podľa § 9 ods. 1 písm. g) až j), m) a n), k územnému plánu
regiónu a územnému plánu obce [ § 9 ods. 1 písm. a)] a k programu hospodárskeho rozvoja
a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja [ § 9 ods. 1 písm. o)] a vydáva odborné
stanovisko podľa § 28 ods. 4,
g) rozhoduje podľa § 19 ods. 4, § 22 ods. 5, § 24 ods. 13, § 50 ods. 9,
§ 56 ods. 3, 6 a 8 a § 96,
h) môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností
v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích
územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné
pásma podľa § 24 a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z
územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo,
i) prijíma nahlásenia podľa § 24 ods. 13,
j) prijíma oznámenia podľa § 56 ods. 4,
l) vyhlasuje verejne prístupné jaskyne ( § 24 ods. 18),
m) koná vo vzťahu k chráneným stromom podľa § 49 ods. 2,
n) vydáva osobitné oprávnenie podľa § 38 ods. 6,
o) môže uzatvoriť dohodu o finančnom príspevku ( § 60),
p) koná a rozhoduje vo veciach finančnej náhrady podľa § 61e,
q) nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
r) môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu)
na preukázanie identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov,
ak je dôvodné podozrenie, že jedinec bol nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom,
s) vedie zoznam členov stráže prírody,
t) bezprostredne riadi a koordinuje činnosť členov stráže prírody v obvode
svojej pôsobnosti, ak touto činnosťou nepoverí organizáciu ochrany prírody alebo
okresný úrad,
u) spolu s organizáciou ochrany prírody sa stará o udržiavanie a zvyšovanie
odbornej úrovne členov stráže prírody vrátane ich oboznamovania sa so všeobecne záväznými
právnymi predpismi,
v) v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona môže poskytnúť členovi
stráže prírody právne predpisy, donucovacie prostriedky, mapy, prípadne ďalšie potrebné
pomôcky súvisiace s výkonom funkcie člena stráže prírody,
w) vykonáva štátny dozor,
x) plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v
druhej až štvrtej časti tohto zákona.
Okresný úrad
Okresný úrad
a) vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
b) obstaráva projekt ochrany chráneného krajinného prvku,
c) obstaráva a schvaľuje dokument regionálneho územného systému ekologickej
stability,
d) vykonáva okresné revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny,
e) vydáva súhlas podľa § 6 ods. 2, § 13 ods. 2 písm. b), d), e), g), h),
j) až n), § 14 ods. 2 písm. b) až e), § 15 ods. 2 písm. b), § 45 ods. 2 na zriadenie
a prevádzkovanie chovnej stanice a prevádzkovanie rehabilitačnej stanice a podľa
§ 52 ods. 3,
f) vydáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) v územiach s prvým,
druhým a tretím stupňom ochrany, podľa § 9 ods. 1 písm. d) až f), k), p) až u), k
územnému plánu zóny [ § 9 ods. 1 písm. a)] a k programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho
rozvoja obce [ § 9 ods. 1 písm. o)],
g) rozhoduje podľa § 4 ods. 2, 5 a 7, § 8 a 96,
h) môže si vyhradiť pôsobnosť obce vo veciach podľa § 13 ods. 2 písm. a),
§ 47 a 48, ak sú na to závažné dôvody, najmä ak sa má činnosť vykonávať na pozemkoch
vo vlastníctve obcí, v územiach s druhým alebo tretím stupňom ochrany,
i) koná podľa § 38 ods. 2 a 8 a § 47 ods. 6 a 7,
j) určuje územné a časové obmedzenie výkonu činností uvedených vo všeobecne
záväznom právnom predpise vydanom podľa § 26 ods. 6,
l) upozorňuje stavebné úrady na výskyt chránených živočíchov na stavbách
v súvislosti s plánovanými činnosťami, ktoré sú predmetom konaní podľa § 9 ods. 1
písm. c) až f),
m) vydáva potvrdenie podľa § 38 ods. 4,
n) za podmienok ustanovených osobitným predpisom 100) uhrádza výdavky súvisiace
s výkonom funkcie člena stráže prírody,
o) ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie
podľa tohto zákona a informuje ministerstvo o ich uložení,
p) rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až 102,
q) určuje, či je výrub nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne
chránenú časť prírody a krajiny [§ 47 ods. 4 písm. g)] a príslušnosť obce pri rozhodovaní
o výrube v prípade podľa § 69 ods. 3,
r) nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
s) môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu)
na preukázanie identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov,
ak je dôvodné podozrenie, že jedinec bol nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom,
t) uchováva kópie evidenčných zoznamov, preukazov o pôvode a druhových
kariet,
u) vykonáva štátny dozor,
v) plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v
druhej až štvrtej časti tohto zákona,
w) vydáva súhlas na
1. státie plávajúceho zariadenia100a) na vodnom toku
alebo inej vodnej ploche v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme,
2. zriadenie
požičovne plavidiel v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme,
3. prevádzku prístaviska,
prekladiska, výväziska alebo kotviska v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme.
Obec
(1) Obec
a) vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
b) môže uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku, na ktorom drevina
rastie, vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní
podľa § 47 ods. 2,
c) dáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. l),
d) dáva súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. a) a § 47 ods. 3,
e) vyznačuje dreviny určené na výrub podľa § 47 ods. 8,
f) v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby, starostlivosti
o ňu alebo zaplatenie finančnej náhrady podľa § 48 ods. 1,
g) obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability
a dokument starostlivosti o dreviny,
h) vykonáva štátny dozor vo veciach, v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom,
j) vyhlasuje obecne chránené územie a mení a zrušuje jeho ochranu.
(2) Obec môže vydať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým ustanoví podrobnosti
o ochrane drevín, ktoré sú súčasťou verejnej zelene.
(3) Ak je na konanie o vydaní súhlasu na výrub dreviny príslušná obec, ktorá
je zároveň žiadateľom o vydanie súhlasu na výrub dreviny, okresný úrad určí, ktorá
obec vykoná konanie o vydanie súhlasu na výrub dreviny.
Štátna veterinárna a potravinová správa
a) posudzuje, či
1. podmienky na
držbu živočíchov zodpovedajú ich biologickým, fyziologickým a etologickým potrebám
[ § 44 ods. 5 písm. a) tretí bod],
2. pre držané živočíchy je zabezpečený program
preventívnej a liečebnej veterinárnej starostlivosti a podávania potravy [ § 44 ods.
5 písm. a) štvrtý bod],
3. zariadenie na držbu živočíchov je zabezpečené pred ich
únikom a proti vniknutiu vonkajších škodlivých a nebezpečných organizmov, šíreniu
parazitov, nákazlivých chorôb a organizmov [ § 44 ods. 5 písm. a) piaty bod],
b) vykonáva štátny dozor podľa § 71 na účel kontroly dodržiavania podmienok uvedených
v § 44 ods. 5 písm. a) tretí až piaty bod,
c) poskytuje ministerstvu informácie o uložených sankciách proti prevádzkovateľom
zoologických záhrad podľa osobitného predpisu,
d) poskytuje inšpekcii súčinnosť pri výkone štátneho dozoru podľa tohto zákona.
Výkon štátneho dozoru
(1) Štátny dozor je
a) zisťovanie, či fyzické osoby alebo právnické osoby
dodržiavajú tento zákon a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie,
ako aj rozhodnutia orgánov ochrany prírody vydané na ich základe,
b) objasňovanie spočívajúce v prešetrovaní podozrení alebo podnetov poukazujúcich
na porušenie tohto zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie,
či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa
tohto zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal.
(2) Zamestnanci orgánov ochrany prírody vykonávajúci štátny dozor sú oprávnení
a) vstupovať na pozemky alebo do stavieb, alebo zariadení používaných na podnikanie
alebo inú hospodársku činnosť, ak sa na to nevyžaduje povolenie podľa osobitných
predpisov, 101)
b) požadovať preukázanie totožnosti osôb a ich pobytu,
c) požadovať vyjadrenia, informácie, údaje a vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých
na výkon štátneho dozoru,
d) vykonávať potrebné zisťovania,
e) predvolať osoby na podanie vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho
dozoru,
f) vyžadovať predloženie potrebných dokladov, spisov a iných písomností potrebných
na výkon štátneho dozoru,
g) nazerať do príslušných dokladov,
h) odobrať prvopisy dokladov a iných písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov,
i) odobrať potrebné vzorky,
j) požadovať od osoby, ktorá má v držbe chránené živočíchy alebo chránené rastliny
ich identifikáciu,
k) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie
a zvukových záznamov potrebných na zabezpečenie dôkazov, ak ich použitie nezakazuje
osobitný predpis, 102)
l) obmedziť alebo zakázať výkon činnosti do objasnenia veci alebo zabezpečenia dôkazov
počas výkonu štátneho dozoru.
(3) Na plnenie úloh v rámci výkonu štátneho dozoru môže orgán ochrany prírody
prizvať ďalšie osoby. Účasť zamestnancov na výkone štátneho dozoru sa považuje za
úkon vo všeobecnom záujme podľa osobitných predpisov. 104) Prizvané osoby majú nárok
na cestovné náhrady podľa osobitného predpisu. 100) Prizvané osoby sa môžu zúčastniť
výkonu štátneho dozoru iba pod vedením zamestnanca vykonávajúceho štátny dozor a
majú oprávnenia podľa odseku 2 písm. a) a povinnosti podľa odseku 5 písm. d).
(4) Pri výkone štátneho dozoru je každý povinný zamestnancovi orgánu ochrany
prírody vykonávajúcemu štátny dozor
a) umožniť vstupovanie na pozemky alebo do stavieb,
alebo zariadení používaných na podnikanie alebo inú hospodársku činnosť, ak sa na
to nevyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov, 101)
b) preukázať svoju totožnosť,
c) strpieť výkon štátneho dozoru, poskytnúť súčinnosť a vytvoriť primerané podmienky
na výkon štátneho dozoru,
d) podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru; vysvetlenie
môže odoprieť ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo
blízkej osobe, 105)
e) dostaviť sa na predvolanie za účelom podania vysvetlenia alebo predloženia požadovaných
dokladov,
f) predložiť požadované doklady a iné písomností,
g) umožniť odobrať prvopisy dokladov a iných písomností a vzoriek,
h) poskytnúť súčinnosť pri identifikácii chránených živočíchov a chránených rastlín
a manipulovať s nimi,
i) umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie
a zvukových záznamov,
j) zdržať sa činnosti, ktorá bola orgánom ochrany prírody obmedzená alebo zakázaná
podľa odseku 2 písm. l).
(5) Zamestnanec orgánu ochrany prírody vykonávajúci štátny dozor je povinný
a) preukázať sa služobným preukazom alebo osobitným písomným poverením na výkon štátneho
dozoru,
b) vydať osobe, ktorej boli odobraté doklady a iné písomností, potvrdenie o ich prevzatí
a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením alebo zneužitím,
c) odovzdať osobe odobraté doklady a iné písomností, ak nie sú potrebné na ďalšie
konanie o priestupku alebo správnom delikte alebo konanie o zhabaní podľa tohto zákona,
d) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone štátneho
dozoru s výnimkou poskytnutia takto získaných informácií súdu na účely občianskeho
súdneho konania alebo orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania.
(6) Orgány verejnej správy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné v
nevyhnutnom rozsahu poskytnúť orgánom ochrany prírody súčinnosť pri výkone štátneho
dozoru. Osoba, ktorá sa dostaví na predvolanie podľa odseku 4 písm. e), má nárok
na cestovné náhrady podľa osobitného predpisu. 100) Nárok zaniká, ak ho oprávnená
osoba neuplatní do desiatich pracovných dní odo dňa, keď sa dostavila na predvolanie.
(7) Každý, kto vykonáva činnosť, na ktorú sa vyžaduje súhlas alebo výnimka
podľa tohto zákona, je povinný sa na požiadanie zamestnancov orgánov ochrany prírody
alebo stráže prírody preukázať právoplatným rozhodnutím orgánu ochrany prírody.
(8) Vydavatelia tlače a poskytovatelia internetových služieb sú povinní na
účely vykonania štátneho dozoru oznámiť orgánu ochrany prírody na jeho výzvu totožnosť
a adresu podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(9) Dopravcovia sú povinní na písomnú žiadosť orgánu ochrany prírody oznámiť
odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaného tovaru, ako
aj údaje o čase prepravy a prípadne ďalšie údaje, ak sú im známe.
(10) Policajný zbor je povinný poskytnúť orgánom štátneho dozoru na základe
ich žiadosti súčinnosť pri zisťovaní páchateľov priestupkov a iných správnych deliktov,
ako aj spoluprácu alebo ochranu, ak je možné odôvodnene predpokladať ohrozenie života
alebo zdravia osoby vykonávajúcej štátny dozor alebo marenie výkonu štátneho dozoru.
(11) Pri výkone štátneho dozoru, ktorý si vyžaduje zaznamenať stav zistených
skutočností priamo na mieste výkonu štátneho dozoru alebo zaznamenať dôležité informácie
z vykonaných úkonov, orgán štátneho dozoru spíše záznam o zistených skutočnostiach
alebo vykonaných úkonoch, ktorý obsahuje označenie orgánu štátneho dozoru a osoby
vykonávajúcej štátny dozor, miesto a čas zistenia skutočnosti alebo vykonania úkonu
a ich stručný opis.
(12) Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver,
že protiprávneho konania sa dopustila určitá fyzická osoba alebo právnická osoba
(ďalej len "kontrolovaná osoba"), vypracuje orgán ochrany prírody protokol, ktorý
obsahuje najmä označenie orgánu ochrany prírody a osoby vykonávajúcej štátny dozor,
označenie kontrolovanej osoby, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet kontroly
a kontrolné zistenia s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené. Orgán ochrany
prírody je povinný s protokolom oboznámiť kontrolovanú osobu, ktorá má právo sa vyjadriť
ku kontrolným zisteniam v lehote určenej orgánom ochrany prírody. Ak sa kontrolovaná
osoba nevyjadrí v stanovenej lehote, má sa za to, že nemá ku kontrolným zisteniam
námietky. Lehotu na vyjadrenie môže orgán ochrany prírody z dôležitých dôvodov na
základe žiadosti kontrolovanej osoby predĺžiť. Ak boli ku kontrolným zisteniam uvedeným
v protokole podané námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, orgán ochrany
prírody vypracuje dodatok k protokolu.
(13) Ak je to možné a účelné, orgán ochrany prírody kontrolovanej osobe nariadi
vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, a to bezodkladne po nariadení
alebo v určenej lehote. Kontrolovaná osoba je povinná predložiť orgánu ochrany prírody
písomnú správu o splnení opatrení do siedmich dní od ich vykonania.
(14) Ak nebolo zistené porušenie zákona, orgán ochrany prírody vypracuje
záznam, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu ochrany prírody, predmet štátneho dozoru,
miesto a čas vykonania štátneho dozoru, kontrolné zistenia a dátum vypracovania záznamu.
(15) Ak orgán ochrany prírody nezistil subjekt zodpovedný za protiprávne
konanie, vypracuje zápis z objasňovania. Na zápis z objasňovania sa primerane vzťahujú
náležitosti protokolu podľa odseku 12.
(16) Štátny dozor je ukončený dňom doručenia písomného oznámenia o ukončení
štátneho dozoru kontrolovanej osobe alebo vypracovaním zápisu z objasňovania.
(17) Orgán štátneho dozoru môže za marenie alebo sťaženie výkonu štátneho
dozoru alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4 uložiť fyzickej osobe poriadkovú
pokutu od 50 eur do 750 eur a právnickej osobe od 100 eur do 5 000 eur. Poriadkovú
pokutu je možné uložiť aj opakovane. Výnos poriadkovej pokuty je príjmom Environmentálneho
fondu.
(18) Ak sa predvolaná osoba nedostaví na opakované predvolanie na podanie
vysvetlenia, môže ju orgán ochrany prírody dať predviesť prostredníctvom príslušného
útvaru Policajného zboru.
(19) Na doručovanie písomností pri výkone štátneho dozoru sa použijú všeobecné
predpisy o správnom konaní. 112)
(20) Na predpojatosť pri výkone štátneho dozoru podľa tohto zákona sa primerane
vzťahuje osobitný predpis. 106)
Stráž prírody
Spôsobilosť na výkon funkcie člena stráže prírody
(1) Členom stráže prírody môže byť fyzická osoba, ktorá
a) dosiahla vek
najmenej 18 rokov,
b) je občanom Slovenskej republiky,
c) je bezúhonná,
d) je úplne spôsobilá na právne úkony,
e) je na výkon tejto funkcie zdravotne a fyzicky spôsobilá,
f) je odborne spôsobilá,
g) zložila sľub podľa odseku 8.
(2) Za bezúhonnú sa na účel ustanovenia odseku 1 písm. c) považuje osoba,
ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia
životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti; 72) tieto skutočnosti sa preukazujú
dokladmi uvedenými v § 44 ods. 7.
(3) Odborná spôsobilosť uchádzača za člena stráže prírody podľa odseku
1 písm. f) sa preukazuje vykonaním skúšky na okresnom úrade v sídle kraja pred komisiou,
ktorú tvorí jeden zástupca krajského úradu, jeden zástupca organizácie ochrany prírody
a jeden zástupca územného útvaru Policajného zboru.
(4) Obsahom skúšky podľa odseku 3 je preukázanie základných znalostí z
trestného práva, právnej úpravy priestupkov, právnej úpravy na úseku ochrany prírody
a krajiny, použitia donucovacích prostriedkov, ako aj miestopisu a geografie územia,
v ktorom má funkciu vykonávať.
(5) Okresný úrad v sídle kraja môže od povinnosti overenia odbornej spôsobilosti
skúškou a zloženia sľubu upustiť, ak ide o člena stráže prírody, u ktorého dochádza
iba k zmene obvodu pôsobnosti.
(6) Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti podľa odsekov 3 a 4 zabezpečuje
okresný úrad v sídle kraja v spolupráci s organizáciou ochrany prírody.
(7) Členom stráže prírody sa fyzická osoba stáva dňom zápisu do zoznamu
členov stráže prírody, ktorý vedie okresný úrad v sídle kraja. Fyzická osoba môže
byť zapísaná do zoznamu členov stráže prírody najmä na návrh orgánu ochrany prírody,
organizácie ochrany prírody, obce alebo občianskeho združenia, ktorého poslaním podľa
stanov je ochrana prírody a krajiny. Do zoznamu členov stráže prírody okresný úrad
v sídle kraja zapíše aj vlastníka súkromného chráneného územia po preukázaní spôsobilosti
na výkon funkcie člena stráže prírody podľa odseku 1.
(8) Navrhovaný za člena stráže prírody skladá do rúk prednostu okresného
úradu v sídle kraja sľub v tomto znení: "Sľubujem, že ako člen stráže prírody budem
svedomito plniť svoje úlohy pri ochrane prírody a krajiny, dbať na dodržiavanie Ústavy
Slovenskej republiky, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.".
(9) Podrobnosti o zápise do zoznamu členov stráže prírody ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Zoznam členov stráže prírody
(1) Okresný úrad v sídle kraja pre svoj územný obvod vedie zoznam členov
stráže prírody na účel zabezpečenia starostlivosti o prírodu a krajinu podľa tohto
zákona. Ak pôsobnosť člena stráže prírody zasahuje do územného obvodu viacerých okresných
úradov v sídle kraja, člena stráže prírody zapíše do zoznamu ten okresný úrad v sídle
kraja, v ktorého pôsobnosti bude najväčšia časť obvodu jeho pôsobnosti.
(2) V zozname členov stráže prírody okresný úrad v sídle kraja uvedie meno
a priezvisko, trvalý pobyt člena stráže prírody, dátum zloženia sľubu, ako aj názov
obvodu pôsobnosti, v ktorom člen stráže prírody svoju funkciu vykonáva.
(3) Člena stráže prírody zapisuje do zoznamu okresný úrad v sídle kraja
po zložení skúšky podľa § 72 ods. 3 a 4 a po zložení sľubu podľa § 72 ods. 8.
(4) Po zapísaní člena stráže prírody do zoznamu a po zložení sľubu mu vydá
okresný úrad v sídle kraja do 30 dní preukaz člena stráže prírody a odznak člena
stráže prírody. Preukaz člena stráže prírody je verejnou listinou.
Preukazovanie príslušnosti k stráži prírody
(1) Člen stráže prírody sa preukazuje odznakom člena stráže prírody, ako
aj ústnym vyhlásením "stráž prírody" a na požiadanie aj preukazom člena stráže prírody.
Člen stráže prírody pri preukazovaní príslušnosti nesmie odznak a preukaz vydať z
rúk; na požiadanie ukáže iba na nahliadnutie ich prednú stranu. Pritom nie je povinný
oznámiť svoje meno ani priezvisko. Ak situácia nedovoľuje preukázať sa odznakom alebo
preukazom, preukáže sa člen stráže prírody iba ústnym vyhlásením "stráž prírody".
Po uplynutí prekážky sa preukáže odznakom člena stráže prírody alebo preukazom člena
stráže prírody.
(2) Preukaz člena stráže prírody obsahuje najmä fotografiu, meno a priezvisko
člena stráže prírody, názov "STRÁŽ PRÍRODY", názov obvodu pôsobnosti člena stráže
prírody, evidenčné číslo, ako aj odtlačok úradnej pečiatky okresného úradu v sídle
kraja a podpis prednostu okresného úradu v sídle kraja. Platnosť preukazu člena stráže
prírody potvrdzuje okresný úrad v sídle kraja každoročne najneskôr do 31. januára.
(3) Vzor preukazu člena stráže prírody a vzor odznaku člena stráže prírody
sú uvedené v prílohe č. 1.
Oprávnenia člena stráže prírody
(1) Člen stráže prírody je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený
vo svojom obvode pôsobnosti
a) sledovať a zbierať údaje o stave prírody a krajiny,
jej zložiek a prvkov,
b) kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov
vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe,
c) vstupovať na pozemky, do stavieb a zariadení, ak sa na to nevyžaduje povolenie
podľa osobitných predpisov, 101)
d) vykonávať potrebné zisťovania,
e) požadovať potrebné vyjadrenia, informácie, údaje a vysvetlenia, ktoré sa týkajú
uplatňovania tohto zákona,
f) nazerať do príslušných dokladov,
g) vyzvať osobu, aby upustila od protiprávneho konania, ak je dôvodné podozrenie,
že osoba pácha trestný čin alebo priestupok, alebo iný správny delikt,
h) obmedziť osobnú slobodu 107) osoby pristihnutej pri páchaní trestného činu, zisťovať
jej totožnosť, a ak nemožno zistiť jej totožnosť, predviesť ju na útvar Policajného
zboru,
i) zisťovať totožnosť osoby podozrivej zo spáchania priestupku alebo iného správneho
deliktu podľa tohto zákona, a ak nemožno zistiť jej totožnosť, predviesť ju na útvar
Policajného zboru; na tento účel môže obmedziť jej osobnú slobodu,
j) odňať jedinca chráneného druhu ( § 33), ak je dôvodné podozrenie, že bol získaný
v rozpore s týmto zákonom, a vykonať nevyhnutné opatrenia na jeho záchranu,
k) odňať inú vec ako uvedenú v písmene j), ak je dôvodné podozrenie, že bola získaná
konaním v rozpore s týmto zákonom alebo použitá na takéto konanie,
l) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie
a zvukových záznamov potrebných na zdokumentovanie stavu prírody a krajiny a na zdokumentovanie
zistených konaní v rozpore s týmto zákonom, ak ich použitie nezakazuje osobitný predpis,
102)
m) použiť donucovacie prostriedky,
n) požadovať pomoc Policajného zboru alebo obecnej polície, ak nemôže splnenie svojich
úloh zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami,
o) zastaviť a kontrolovať dopravný prostriedok, ktorý sa nachádza v chránenom území,
na účel overenia oprávnenosti jeho vjazdu na toto územie alebo prehľadať dopravný
prostriedok a obsah batožiny v ňom, ak je dôvodné podozrenie, že sa v nich nachádzajú
jedince chráneného druhu, zver alebo ryby získané v rozpore s týmto zákonom,
p) požiadať každého o pomoc v prípade bezprostredného ohrozenia života a zdravia
alebo majetku; kto bol o túto pomoc požiadaný, nemusí ju poskytnúť, ak by tým vystavil
vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby 105) alebo ak tomu bránia iné dôležité
okolnosti,
q) ukladať a vyberať za priestupky na úseku ochrany prírody a krajiny pokuty v blokovom
konaní v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 108) ak tento zákon
neustanovuje inak,
r) nosiť zbraň, ak je držiteľom zbrojného preukazu vydaného podľa osobitného predpisu,
109) a použiť túto zbraň
1. v prípade nutnej obrany alebo krajnej núdze, 110)
2. pri
zneškodňovaní zvierat, ktoré bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie osôb alebo
chránených živočíchov,
3. pri hrozbe namierenou zbraňou proti osobe, ktorá je ozbrojená
alebo kladie odpor pred predvedením na útvar Policajného zboru,
4. pri varovnom výstrele
do vzduchu na odvrátenie nebezpečenstva hroziaceho jemu alebo inej osobe alebo na
odvrátenie vzniku škody, ktorá bezprostredne ohrozuje záujmy chránené týmto zákonom,
alebo
5. pri varovnom výstrele pri úteku osoby, ktorú je člen stráže prírody oprávnený
predviesť na útvar Policajného zboru,
s) pred predvedením osoby na útvar Policajného zboru podľa písmen h) a i) presvedčiť
sa, či osoba nie je ozbrojená, a zbraň jej odobrať.
(2) Prehliadka podľa odseku 1 písm. o) nesmie sledovať iný záujem, ako
zistiť výskyt neoprávnene nadobudnutých jedincov chránených druhov, zveri alebo rýb.
(3) Oprávnenia člena stráže prírody sa nevzťahujú na vstup a vykonávanie
kontroly v súkromnom chránenom území ( § 31), ak člen stráže prírody nie je vlastníkom
pozemkov v ňom.
(4) Ak osoba pri plnení služobných úloh alebo v súvislosti s ním preukáže
svoju príslušnosť podľa osobitného predpisu, 110a) ustanovenia odseku 1 písm. i)
a o) sa nepoužijú.
(1) Donucovacími prostriedkami sú
a) hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
b) slzotvorné prostriedky,
c) obušok,
d) putá,
e) služobný pes.
(2) Pred použitím donucovacích prostriedkov člen stráže prírody je povinný
vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou,
že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť
iba v prípade, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby,
alebo vec neznesie odklad, alebo tomu bránia iné okolnosti.
(3) O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje člen stráže
prírody podľa konkrétnej situácie tak, aby použitý donucovací prostriedok a intenzita
jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku.
(4) Člen stráže prírody je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy
sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok s cieľom
a) zabrániť úmyselnému poškodzovaniu
záujmov chránených týmto zákonom,
b) zaistiť bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve
od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude
pokračovať,
c) obmedziť osobnú slobodu osoby, ktorá kladie aktívny odpor.
(5) Člen stráže prírody je oprávnený použiť putá
a) na spútanie osoby,
ktorá kladie aktívny odpor alebo fyzicky napáda člena stráže prírody alebo osobu,
ktorá vystúpila na jeho podporu, úmyselne koná v rozpore s týmto zákonom, po márnej
výzve, aby od takéhoto konania upustila,
b) na vzájomné pripútanie osôb za podmienok uvedených v písmene a).
(6) Člen stráže prírody je oprávnený použiť služobného psa s cieľom
a)
zaistiť bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od
útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
b) zabrániť úteku osoby, ak má byť takejto osobe obmedzená osobná sloboda.
(7) Člen stráže prírody používa služobného psa s náhubkom. Ak to povaha
a intenzita útoku, prípadne prekonanie odporu osoby vyžadujú, použije služobného
psa bez náhubku.
(8) Pri zákroku proti osobe vysokého veku, osobe so zjavným telesným postihnutím
a proti osobe mladšej ako 15 rokov je člen stráže prírody oprávnený použiť z donucovacích
prostriedkov iba hmaty a chvaty. Ostatné donucovacie prostriedky je člen stráže prírody
oprávnený použiť len vtedy, keď útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy a
zdravie iných osôb alebo vlastnej osoby alebo hrozí závažná škoda na chránených častiach
prírody a krajiny a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak. Člen stráže prírody nie
je oprávnený použiť donucovacie prostriedky proti zjavne tehotnej žene.
(9) Rozsah vybavenia člena stráže prírody donucovacími prostriedkami určí
okresný úrad v sídle kraja.
(10) Služobným psom na účel odsekov 1 až 9 je pes pracovného plemena, ktorý
je vo vlastníctve člena stráže prírody, má platný veterinárny preukaz a absolvoval
skúšku z výkonu služobných a pracovných plemien psov.
Povinnosti člena stráže prírody
(1) Člen stráže prírody je povinný
a) sledovať dianie v prírode, ľudské
zásahy do prírody a krajiny a ich vplyv na ňu,
b) vykonávať kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov
vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe,
c) nosiť pri plnení úloh podľa tohto zákona na viditeľnom mieste odznak člena stráže
prírody a na požiadanie sa preukázať preukazom člena stráže prírody,
d) spolupracovať s príslušníkmi Policajného zboru a obecnou políciou,
e) oznamovať okresnému úradu v sídle kraja alebo ním poverenej organizácii ochrany
prírody nedostatky a udalosti zistené pri obhliadke a kontrole územia,
f) predkladať raz za dva mesiace okresnému úradu v sídle kraja alebo ním poverenej
organizácii ochrany prírody správy o plnení funkcie, o zistených priestupkoch na
úseku ochrany prírody a krajiny, o výške uložených blokových pokút a o spolupráci
s Policajným zborom alebo obecnou políciou,
g) upovedomiť príslušný okresný úrad v sídle kraja o ohrození záujmov chránených
týmto zákonom,
h) vykonávať nevyhnutné opatrenia na odvrátenie ohrozenia záujmov chránených týmto
zákonom a jeho následkov a o svojom konaní bez zbytočného odkladu informovať okresný
úrad v sídle kraja,
i) odovzdať bezodkladne predvedenú osobu príslušnému útvaru Policajného zboru a odovzdať
mu odobratú zbraň,
j) oznamovať priestupky a iné správne delikty a prispievať k ich objasňovaniu a oznamovať
trestné činy, ako aj podozrivé osoby príslušným orgánom, 111)
k) zabezpečovať dôkazový materiál o konaní v rozpore s týmto zákonom,
l) spisovať o odňatých veciach písomné záznamy a ich odpis odovzdať kontrolovanej
osobe,
m) odovzdať bezodkladne odňaté veci orgánu, ktorý rozhoduje o konaní v rozpore s
týmto zákonom,
n) umiestniť v prípade použitia motorového vozidla počas výkonu svojej funkcie na
pravej polovici predného skla motorového vozidla označenie "STRÁŽ PRÍRODY" vydané
okresným úradom v sídle kraja,
o) poskytnúť zranenej osobe pomoc, ak to okolnosti dovolia, ak v súvislosti s použitím
donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby,
p) spísať o okolnostiach použitia donucovacích prostriedkov úradný záznam a oznámiť
bez zbytočného odkladu použitie donucovacích prostriedkov okresnému úradu v sídle
kraja,
q) zachovávať pri plnení úloh podľa tohto zákona dôstojnosť a vážnosť svoju vlastnú,
ako aj osôb, proti ktorým zasahuje,
r) chrániť preukaz člena stráže prírody a odznak člena stráže prírody pred poškodením,
stratou, odcudzením alebo zneužitím; ich stratu alebo odcudzenie bez zbytočného odkladu
oznámiť okresnému úradu v sídle kraja, ktorý ho zapísal do zoznamu,
s) nahradiť okresnému úradu v sídle kraja vzniknutú škodu v prípade poškodenia, straty
alebo odcudzenia preukazu člena stráže prírody a odznaku člena stráže prírody,
t) zúčastňovať sa na odborno-zdokonaľovacom školení organizovanom okresným úradom
v sídle kraja alebo ním poverenou organizáciou ochrany prírody,
u) oznámiť okresnému úradu v sídle kraja do 15 dní zmenu skutočností zapísaných v
preukaze člena stráže prírody,
v) predložiť okresnému úradu v sídle kraja každoročne najneskôr do 15. januára preukaz
člena stráže prírody na potvrdenie jeho platnosti,
w) odovzdať do 30 dní po vyškrtnutí zo zoznamu členov stráže prírody príslušnému
okresnému úradu v sídle kraja preukaz člena stráže prírody a odznak člena stráže
prírody.
(2) Pri použití zbrane je člen stráže prírody povinný
a) zachovávať nevyhnutnú
opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život osôb,
b) čo najviac šetriť život osoby, proti ktorej zákrok smeruje,
c) zistiť priame následky použitia zbrane, len čo tak môže urobiť bez ohrozenia seba
alebo inej osoby, ako aj poranenému poskytnúť pomoc alebo zabezpečiť jeho lekárske
ošetrenie,
d) o použití zbrane proti osobe bez zbytočného odkladu upovedomiť útvar Policajného
zboru a okresný úrad v sídle kraja.
Vyškrtnutie člena stráže prírody zo zoznamu
(1) Okresný úrad v sídle kraja, ktorý člena stráže prírody zapísal do
zoznamu, vyškrtne ho zo zoznamu členov stráže prírody, ak
a) nastanú okolnosti, ktoré bránia tomu, aby člen stráže prírody naďalej
plnil svoju funkciu,
b) člen stráže prírody prekročí svoje oprávnenia alebo inak poruší svoj
sľub,
c) člen stráže prírody napriek písomnému upozorneniu nevykonáva svoju
funkciu podľa tohto zákona,
d) člen stráže prírody prestane spĺňať niektorú z podmienok uvedených
v § 72 ods. 1,
e) člen stráže prírody požiada o vyškrtnutie zo zoznamu členov stráže
prírody,
f) člen stráže prírody zomrie.
(2) Činnosť člena stráže prírody sa končí dňom vyškrtnutia zo zoznamu členov
stráže prírody. V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až e) okresný úrad v sídle
kraja písomne upovedomí člena stráže prírody o vyškrtnutí zo zoznamu členov stráže
prírody. O vyškrtnutí člena stráže prírody zo zoznamu informuje okresný úrad v sídle
kraja aj príslušnú organizáciu ochrany prírody.
Osoby, ktoré majú oprávnenia a povinnosti člena stráže prírody
Oprávnenia a povinnosti člena stráže prírody majú aj ministerstvom určení
zamestnanci organizácií ochrany prírody; táto skutočnosť sa zaznačí do ich služobného
preukazu.
Rovnošata a označenie zamestnancov ochrany prírody a krajiny
(1) Zamestnanci orgánov ochrany prírody a zamestnanci organizácií ochrany
prírody môžu pri výkone pracovnej činnosti nosiť rovnošatu ochrany prírody a odznak
so štátnym znakom Slovenskej republiky.
(2) Podrobnosti o rovnošate a označení zamestnancov ochrany prírody a zamestnancov
organizácií ochrany prírody a hodnotu rovnošaty a jej súčastí ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
ŠIESTA ČASŤ
KONANIE
(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní, 112) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Všeobecné predpisy o správnom konaní 112) s výnimkou ustanovení o miestnej
príslušnosti sa nevzťahujú na
a) vydanie vyjadrenia podľa § 9,
b) vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 24 ods. 20 a § 94 ods. 5,
c) vydanie stanoviska podľa § 28 ods. 8,
d) určenie činnosti podľa § 29 písm. c) a § 40 ods. 1 a určenie výrubu podľa § 47
ods. 4 písm. g),
e) určenie ďalšieho nakladania s chránenými živočíchmi podľa § 35 ods. 6 a § 103
ods. 3,
f) vydanie potvrdenia o oznámení nálezu chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny
podľa § 38 ods. 4,
g) vydanie oprávnenia na odber chránených nerastov a chránených skamenelín podľa
§ 38 ods. 6,
h) určenie lehoty podľa § 44 ods. 13 a na určenie kompetencie podľa § 67 písm. h),
i) určenie záchytného strediska podľa § 45 ods. 10,
j) vydanie súhlasu podľa § 52 ods. 3 a § 62 ods. 4,
k) konanie o zápise odborne spôsobilej osoby do zoznamu podľa § 55 a konanie o jej
vyškrtnutí z tohto zoznamu,
l) rozhodovanie v pochybnostiach, či ide o nepôvodný druh [ § 65 ods. 1 písm. i)],
m) konanie podľa § 47 ods. 6 druhej vety a ods. 7, § 54 ods. 20 až 22 a § 71 ods.
2 písm. l) a ods. 11,
n) konanie o zápise člena stráže prírody do zoznamu členov stráže prírody podľa §
73 a konanie o jeho vyškrtnutí z tohto zoznamu podľa § 78,
o) konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102,
p) vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 okrem
rozhodovania podľa § 50 ods. 6 a 9,
q) zmenu a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny podľa § 53.
(1) Zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva,
akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia
byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku. 113)
(2) Žiadosť sa podáva v dostatočnom časovom predstihu, spravidla najmenej
30 dní pred plánovanou činnosťou. Prílohou k žiadosti o vydanie súhlasu podľa podľa
§ 13 ods. 2 písm. a), b) až e) a k) až m) a o) a o povolenie výnimky podľa § 14 ods.
1 písm. e), § 15 ods. 1 písm. e), g), h) a j) a § 16 ods. 1 písm. b) až d) a h) je
aj súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z
nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať, ak žiadateľ
nie je jeho vlastníkom, správcom alebo nájomcom.
(3) Účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie výnimky je v prípadoch
uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníkom konania
o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec, v ktorej katastrálnom
území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Účastníkom konania podľa tohto
zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva 113a) alebo právnická osoba, ktorej
toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 113b) Združenie s právnou subjektivitou,
114) ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§
2 ods. 1), a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa odseku 6, je účastníkom
konania, pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne
alebo elektronicky potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní;
potvrdenie musí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej
týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania,
v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom,
podľa odseku 7.
(4) Účastníci konania sú v priebehu konania povinní bezodkladne oznámiť orgánu
ochrany prírody akúkoľvek zmenu týkajúcu sa predmetu konania.
(5) Ak sa dá účastník konania zastúpiť, podpis splnomocniteľa v dohode o
plnomocenstve musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov. 115)
(6) Združenie podľa odseku 3 môže formou predbežnej žiadosti písomne požiadať
orgán ochrany prírody o účasť v bližšie nešpecifikovaných správnych konaniach, ktoré
tento orgán v budúcnosti začne alebo v súčasnosti vedie, a v ktorých môžu byť dotknuté
záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä
názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej
konať v mene združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené;
prílohou k žiadosti musia byť stanovy 115a) preukazujúce predmet činnosti podľa odseku
3.
(7) Orgán ochrany prírody je povinný zverejniť na svojej internetovej stránke
informáciu o začatí každého správneho konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy
ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom okrem konaní podľa odseku 8, a to
najneskôr do troch pracovných dní od začatia konania; súčasťou uvedenej informácie
je údaj o lehote, ktorú určil na doručenie písomného alebo elektronického potvrdenia
záujmu byť účastníkom v začatom správnom konaní podľa odseku 3, ktorá nesmie byť
kratšia ako päť pracovných dní od zverejnenia informácie.
(8) Ustanovenia odseku 3 tretej vety, štvrtej vety a odsekov 6 a 7 sa nevzťahujú
na konanie podľa § 44 ods. 2, § 61e, konania uvedené v § 81 ods. 2, konanie o priestupkoch
a iných správnych deliktoch podľa § 90 až 93 a konanie o zhabaní jedincov chránených
druhov podľa § 96.
(9) Orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak
a) dôvod
na konanie odpadol,
b) účastník konania, na ktorého návrh sa konanie začalo, vzal návrh na začatie konania
späť,
c) účastník konania, na ktorého návrh sa konanie začalo, neodstránil v určenej lehote
nedostatky podania, hoci bol na to vyzvaný orgánom ochrany prírody,
d) jeden z účastníkov konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo ak zanikol
bez právneho nástupcu a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,
e) jediný účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo ak zanikol
bez právneho nástupcu,
f) sa preukáže, že ten, kto podal žiadosť o vydanie rozhodnutia, nie je účastníkom
konania a nejde o konanie, ktoré sa môže začať aj z vlastného podnetu,
g) po vykonaní úkonov voči účastníkovi konania zistí, že nie je príslušný na konanie,
h) účastník konania vzal svoje odvolanie (rozklad) alebo návrh na obnovu konania
späť,
i) uplynula lehota na prejednanie iného správneho deliktu.
(10) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 9 písm. b), d), e),
h) a i) nie je prípustné odvolanie (rozklad); v prípadoch podľa odseku 9 písm. b),
d) a e) sa rozhodnutie iba vyznačí v spise.
(11) Orgán ochrany prírody môže žiadosť zamietnuť, ak nie sú splnené podmienky
na jeho vydanie podľa tohto zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných
na jeho vykonanie.
(12) V rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon
činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona,
môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce
ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.
Osobitné ustanovenie o vecnej a miestnej príslušnosti
(1) Ak sa na vykonanie činnosti vyžaduje viac súhlasov, povolení alebo rozhodnutí
podľa tohto zákona, o veci rozhoduje v jednom konaní vecne príslušný, kompetenčne
najvyšší orgán ochrany prírody; to neplatí, ak sa vydáva odborné stanoviska podľa
§ 28 ods. 4, ktoré orgán ochrany prírody vydáva vždy v samostatnom konaní. Ak sa
povoľujú výnimky a vydávajú súhlasy a vyjadrenia podľa tohto zákona v súvislosti
so schvaľovaním alebo povoľovaním plánu alebo projektu podľa § 28 ods. 6 alebo v
súvislosti s potrebou vykonať kompenzačné opatrenia podľa § 28 ods. 9, rozhoduje
vždy ministerstvo.
(2) Ak žiadosť o vydanie vyjadrenia, súhlasu, povolenia alebo rozhodnutia
je doručená orgánu ochrany prírody, ktorý nie je príslušný na rozhodnutie podľa odseku
1, je tento povinný žiadosť bez meškania, najneskôr do troch pracovných dní, postúpiť
príslušnému orgánu ochrany prírody a upovedomiť o tom žiadateľa. Ak je nebezpečenstvo
z omeškania, orgán ochrany prírody urobí nevyhnuté úkony, najmä na odvrátenie hroziacej
škody.
(3) Ak sa výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny má ( § 56) vykonávať
v územných obvodoch viacerých krajov, príslušný na vydanie súhlasu je ten orgán ochrany
prírody, ktorý konanie začal prvý; súhlas sa vydáva po dohode s ostatnými orgánmi
ochrany prírody, v ktorých územnom obvode sa má výskum uskutočniť.
(4) Ak sa územie, ktoré má byť vyhlásené za chránené, nachádza na území viacerých
krajov, príslušný na jeho vyhlásenie je ten okresný úrad v sídle kraja, v ktorého
územnom obvode je najväčšia časť tohto územia.
Doručovanie
(1) Orgán ochrany prírody doručuje písomnosti spravidla poštou. Orgán ochrany
prírody však môže podľa okolností doručiť písomnosti aj prostredníctvom svojho zamestnanca.
(2) Ak niet osôb oprávnených za štátny orgán alebo právnickú osobu prijímať
písomnosti, písomnosť, ktorá nie je štátnemu orgánu alebo právnickej osobe určená
do vlastných rúk, sa doručuje ktorémukoľvek ich zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme.
(3) Písomnosti určené advokátovi môžu prijímať aj advokátski koncipienti
alebo iní zamestnanci, ktorí sú u advokáta pracovne činní a sú advokátom poverení
na prijímanie zásielok; platí to aj o prijímaní písomností určených komerčnému právnikovi,
notárovi alebo exekútorovi.
(4) Účastníci konania alebo ich zástupcovia sú povinní bezodkladne oznámiť
orgánu ochrany prírody zmenu bydliska, sídla alebo miesta podnikania, zmenu osoby
určenej na prijímanie písomností alebo akúkoľvek obdobnú skutočnosť nevyhnutnú na
riadne doručovanie písomností.
(5) Za doručenú sa považuje aj písomnosť vrátená poštou ako nedoručiteľná,
ak nebolo možné účastníka konania na uvedenej adrese zistiť, ak účastník konania
zmenil svoj pobyt a doposlanie nie je možné alebo poštovými podmienkami dovolené,
ak písomnosť nebola vyzdvihnutá v určenej lehote a ak ju orgán ochrany prírody doručoval
na poslednú známu adresu, na ktorej sa fyzická osoba zdržuje, alebo ak ide o podnikateľa,
na poslednú známu adresu, ktorá bola oznámená orgánu ochrany prírody, obchodnému
registru alebo živnostenskému registru ako sídlo právnickej osoby, ak ide o právnickú
osobu, alebo ako miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu. Za deň doručenia sa považuje
deň vrátenia písomnosti orgánu ochrany prírody, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát
nedozvie.
(6) Ak by doručovanie písomností účastníkovi konania bolo spojené s ťažkosťami
alebo s prieťahmi alebo ak ide o účastníka konania so sídlom v cudzine, môže mu orgán
ochrany prírody uložiť, aby si zvolil na prijímanie písomností zástupcu, ktorému
ich možno bez ťažkosti a prieťahov doručovať. Ak si ho účastník konania nezvolí,
budú sa preňho písomnosti ukladať na orgáne ochrany prírody s účinkami doručenia;
o tom je orgán ochrany prírody povinný účastníka konania poučiť.
(7) Ak je účastníkov konania, ktorých účastníctvo v konaní vyplýva z osobitného
predpisu,113b) viac ako 20, doručovanie možno vykonať verejnou vyhláškou.
Lehota na rozhodnutie
(1) Orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do 30 dní odo dňa začatia konania;
v prípade rozhodnutia podľa § 44 ods. 2 do 90 dní odo dňa začatia konania. Vedúci
orgánu ochrany prírody môže túto lehotu v zložitých prípadoch pred jej uplynutím
primerane predĺžiť, najviac však o štyri mesiace. Ak dôvodom na predĺženie lehoty
je potreba vyčkania na priebeh vegetačnej sezóny alebo rozmnožovacieho cyklu, najviac
na jeden rok. Ak orgán ochrany prírody nemôže rozhodnúť do 30 dní a v prípade rozhodnutia
podľa § 44 ods. 2 do 90 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov
písomne upovedomiť.
(2) Ak sa konanie preruší, lehoty podľa odseku 1 neplynú.
(3) Ak ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie povinností podľa
osobitného zákona, 115b) orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej
činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa § 82 ods. 1 najmenej 30 dní pred plánovanou
činnosťou.
(4) Ak orgán ochrany prírody rozhodnutie podľa odseku 3 nevydá, predpokladá
sa, že vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti vyhovel.
(6) Ak ide o konania podľa § 81 ods. 2, orgán ochrany prírody je povinný
konanie viesť bez zbytočných prieťahov tak, aby vydal vyjadrenie alebo potvrdenie,
či vo veci rozhodol najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
Podklady na rozhodnutie
(1) Orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu
a z vykonaných dôkazov.
(2) Fyzické osoby a právnické osoby sú povinné na základe žiadosti orgánu
ochrany prírody podať vysvetlenie o skutočnostiach, ktoré majú význam pre konanie
a rozhodnutie podľa tohto zákona. Takto získané informácie sa môžu použiť iba na
účely konania podľa tohto zákona. Ustanovenie § 71 ods. 6 a 17 vo vzťahu k predvolaniu
platí rovnako.
Odvolanie (rozklad)
(1) Na konanie o odvolaní (rozklade) sa primerane použijú ustanovenia §
82 ods. 4, 5, 9 a 10, § 84 až 86.
(2) Odkladný účinok odvolania (rozkladu) je vylúčený v prípade rozhodovania
podľa § 8, § 71 ods. 2 písm. l) a ods. 13 a o zhabaní jedincov chránených druhov
podľa § 96.
(1) Vzdať sa odvolania (rozkladu) proti rozhodnutiu možno na orgáne, ktorý
vydal rozhodnutie na prvom stupni, a to až po oznámení rozhodnutia.
(2) Ak o odvolaní (rozklade) nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak
účastník konania vzal odvolanie (rozklad) späť, nemôže ho podať znova.
(3) Ak sa účastník konania vzdá odvolania (rozkladu) alebo vezme svoje
odvolanie (rozklad) späť, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom doručenia vzdania
sa alebo späťvzatia odvolania (rozkladu) orgánu, ktorý vydal rozhodnutie na prvom
stupni.
Zmena, zrušenie, predĺženie platnosti a strata platnosti rozhodnutia
(1) Orgán ochrany prírody môže ním vydané rozhodnutie z vlastného podnetu
alebo na návrh účastníka konania
a) zmeniť, ak
1. dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich
na vydanie rozhodnutia,
2. to vyžadujú záujmy prírody a krajiny chránené týmto zákonom
alebo
3. sa nedodržia podmienky určené v rozhodnutí orgánu ochrany prírody,
b) zrušiť, ak
1. oprávnený bez závažného dôvodu nevyužije rozhodnutie po čas dlhší
ako jeden rok,
2. ten, komu bolo rozhodnutie vydané, závažným spôsobom či opakovane
porušuje ustanovenia tohto zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných
na jeho vykonanie,
3. pri činnosti vykonávanej na základe rozhodnutia dochádza k porušovaniu
ustanovení tohto zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na
jeho vykonanie alebo k podstatnému poškodzovaniu iných oprávnených záujmov v ochrane
prírody a krajiny alebo
4. zistí, že rozhodnutie bolo vydané na základe nepravdivých
údajov alebo podkladov o splnení podmienok na jeho vydanie.
(2) Výkon činnosti povolenej rozhodnutím, ktoré bolo vydané na dobu určitú,
možno na návrh účastníka konania rozhodnutím predĺžiť, ak
a) s tým súhlasia ostatní
účastníci konania,
b) nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vydanie rozhodnutia od vydania rozhodnutia
alebo posledného predĺženia platnosti rozhodnutia,
c) účastník konania požiadal o predĺženie najneskôr 30 dní pred ukončením jeho platnosti,
d) nie sú splnené podmienky na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 a
e) to nie je v rozpore so záujmami prírody a krajiny chránenými týmto zákonom.
(3) Rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť
a) dňom, keď
sa orgán ochrany prírody dozvedel od účastníka konania o skončení vykonávania povolenej
činnosti,
b) uplynutím času, na ktorý bolo vydané, alebo
c) smrťou účastníka konania, jeho vyhlásením za mŕtveho, pozbavením spôsobilosti
na právne úkony alebo zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu, ktorej bol
súhlas alebo výnimka vydané.
(4) Ustanovenie odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje na rozhodnutie o priestupku
a inom správnom delikte podľa § 90 až 93 a konanie o zhabaní jedincov chránených
druhov podľa § 96.
SIEDMA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ NA ÚSEKU OCHRANY PRÍRODY A KRAJINY
Iné správne delikty a sankcie
(1) Orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie
veci podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania
tým, že
a) vykonáva činnosť uvedenú v § 6 ods. 2 a 4, § 7 ods. 3, § 13 až 16,
§ 24 alebo § 38 ods. 2 bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody,
b) vykonáva činnosť zakázanú podľa § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods.
1, § 16 ods. 1 alebo § 24 ods. 4, 6, 9 a 11,
c) nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyhlásený podľa § 4 ods. 2,
d) porušuje podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom
ochrany prírody v rozhodnutí o súhlase alebo vo výnimke podľa § 82 ods. 12 alebo
podmienky určené podľa § 50 ods. 6,
e) porušuje návštevný poriadok národného parku alebo jaskyne ( § 20 a
24),
f) neoznámi výrub dreviny ( § 47 ods. 6) alebo nález chráneného nerastu
alebo chránenej skameneliny ( § 38 ods. 3),
h) nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 50 ods. 6 alebo § 104 ods. 10,
i) nevedie evidenciu o chránenom druhu ( § 41 ods. 1),
j) vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny bez súhlasu
orgánu ochrany prírody ( § 56 ods. 2) alebo neoznámi začatie alebo ukončenie výskumu
osobitne chránenej časti prírody a krajiny, alebo nepodá správu o jeho výsledku v
určenej lehote ( § 56 ods. 4),
k) neumožní osobám oprávneným podľa § 59, 71, 73 a 79 vstup na pozemky
alebo do iných nehnuteľností, ktoré vlastní alebo užíva,
l) nesplní povinnosť podľa § 4 ods. 6, § 7 ods. 2, § 35 ods. 7, § 41
ods. 12 a 14, § 47 ods. 2 a 7, § 57 ods. 3, § 71 ods. 7 až 9 alebo § 104 ods. 1,
5 až 9, 13 a 14,
m) uvedie nesprávne údaje v žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa tohto
zákona,
n) použije falzifikované alebo neplatné rozhodnutie ako podklad na vydanie
iného rozhodnutia alebo na akýkoľvek iný úradný účel v súvislosti s týmto zákonom,
o) použije rozhodnutie, ktoré bolo zmenené, bez súhlasu vydávajúceho
orgánu ochrany prírody ako podklad na vydanie iného rozhodnutia alebo na akýkoľvek
iný úradný účel v súvislosti s týmto zákonom,
p) sfalšuje alebo zmení rozhodnutie alebo si nechá vykonať neoprávnené
zmeny v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona,
q) neoznámi nález chráneného druhu živočícha ( § 35 ods. 6).
(2) Pokutu do 23 235,74 eura a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody
uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania
tým, že
a) odchytáva a usmrcuje živočíchy ( § 4 ods. 3),
b) poškodzuje chránené nerasty a chránené skameneliny ( § 38 ods. 1)
alebo dreviny ( § 47 ods. 1 a § 49 ods. 2),
c) nedodržuje obmedzenie vyhlásené v národnom parku alebo jeho časti
podľa § 19 ods. 4,
d) nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyhlásený orgánom ochrany prírody
podľa § 22 ods. 5 alebo § 56 ods. 8,
e) vykonáva odber chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny bez
osobitného oprávnenia alebo nezabezpečí ich šetrný odber ( § 38 ods. 6 a 7),
f) nesplní povinnosti uložené orgánom ochrany prírody v súhlase na výrub
dreviny ( § 48 ods. 1 a § 49 ods. 3),
g) zničí zariadenie určené na ochranu osobitne chránenej časti prírody
a krajiny alebo označenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny ( § 52),
h) nevyžiada si predchádzajúci súhlas ministerstva podľa § 28 ods. 9,
i) použije zakázané metódy a prostriedky odchytu alebo usmrcovania živočíchov
( § 36), ktoré nie sú poľovnou zverou,
j) nedodržuje obmedzenia využívania vybraných druhov rastlín a vybraných
druhov živočíchov podľa § 37.
(3) Pokutu do 33 193,91 eura a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody
uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania
tým, že
b) ničí chránené nerasty a chránené skameneliny ( § 38 ods. 1) alebo
dreviny ( § 47 ods. 1 a § 49 ods. 2),
c) nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyslovený orgánom ochrany prírody
podľa § 8 ods. 1 a 3,
d) nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 8 ods. 2
alebo povinnosť uloženú v § 24 ods. 13, § 28 ods. 10, § 42 ods. 9 a 12 alebo § 43,
e) nevykoná opatrenia podľa § 28 ods. 10 alebo ich vykoná v rozpore so
súhlasom ministerstva,
f) vyviezol chránené nerasty alebo chránené skameneliny bez súhlasu orgánu
ochrany prírody podľa § 39 alebo sa ich pokúsil vyviezť,
g) nepreukáže pôvod chránených rastlín alebo chránených živočíchov podľa
§ 42,
h) nesprávne použije, sníme alebo sfalšuje nezameniteľné označenie chráneného
živočícha okrem veterinárneho zákroku nevyhnutného pri ohrození zdravia alebo života
živého exemplára ( § 43),
i) prevádzkuje zoologickú záhradu alebo vystavuje na verejnosti živočíchy
viac ako sedem dní v roku bez súhlasu orgánu ochrany prírody ( § 44 ods. 2),
j) používa názov "zoologická záhrada", "zoo", "zoopark", "zoosafari",
"delfinárium", "botanická záhrada", "arborétum", "chovná stanica", "rehabilitačná
stanica" alebo "záchytné stredisko" v rozpore s týmto zákonom ( § 44 ods. 3 a § 45
ods. 11),
k) neplní povinnosti po uzavretí zoologickej záhrady podľa § 44 ods.
15,
l) vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny alebo chráneného
stromu (§ 49 ods. 3) bez splnenia podmienok podľa § 47 ods. 8, alebo ošetrí chránený
strom (§ 49 ods. 3) bez súhlasu orgánu ochrany prírody, alebo sa na požiadanie nepreukáže
právoplatným súhlasom na výrub (§ 47 ods. 8) a pôvod prepravovaného dreva (§ 47 ods.
9),
m) koná v rozpore s rozhodnutím podľa § 47 ods. 7 písm. a) a b), alebo
s určením výrubu podľa § 47 ods. 4 písm. g),
n) neobnoví produkčné ovocné dreviny v lehote stanovenej podľa § 47 ods.
4 písm. b), alebo určenej podľa § 47 ods. 6 druhej vety,
o) nevykoná opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov (§ 71 ods.
13),
p) nevydá zaistenú vec ( § 93 ods. 5),
q) neumožní odňatie veci ( § 93 ods. 6),
r) koná v rozpore s nariadením orgánu ochrany prírody ( § 93 ods. 8).
(4) Ak sa dopustí osoba iného správneho deliktu podľa odsekov 1 až 3 do
dvoch rokov po tom, čo jej bola za rovnaký iný správny delikt uložená sankcia, môže
jej byť uložená pokuta do dvojnásobku hornej hranice pokuty.
(1) Pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne na jeho
závažnosť, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky vrátane vzniknutej ujmy,
na rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenej spoločenskej hodnoty ( § 95) a na
okolnosti, za ktorých bol spáchaný.
(2) Prepadnutie veci možno uložiť vtedy, ak vec je vo vlastníctve porušovateľa
a vec bola
a) na spáchanie iného správneho deliktu použitá alebo určená alebo
b) získaná iným správnym deliktom alebo bola nadobudnutá za vec získanú iným správnym
deliktom.
(3) Prepadnutie veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou. Prepadnutie
veci nie je možné uložiť, ak hodnota veci je v nápadnom nepomere k povahe iného správneho
deliktu.
(4) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
(5) Ak nebola za iný správny delikt uložená sankcia prepadnutia veci, orgán
ochrany prírody môže rozhodnúť o zhabaní veci, ak nepatrí porušovateľovi alebo ak
porušovateľ je neznámy a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný
záujem.
(6) O zhabaní veci nemožno rozhodnúť, ak od spáchania iného správneho deliktu
uplynuli tri roky. Ustanovenie odseku 4 platí rovnako.
(7) Orgán ochrany prírody môže v rozhodnutí o inom správnom delikte povinnému
uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho
konania, za ktoré bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia
nevykoná, možno mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty.
(8) Sankciu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti
dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď
došlo k porušeniu povinnosti. Ďalšiu pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do jedného
roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 7 splniť.
(9) Účastníkovi konania, ktorý sa bez závažných dôvodov nedostaví na pojednávanie
alebo inak sťažuje postup konania, môže orgán ochrany prírody uložiť poriadkovú pokutu
do 331,93 eura. Ak sa účastník konania bez závažných dôvodov opakovane nedostaví
na pojednávanie alebo opakovane inak sťažuje postup konania, môže mu orgán ochrany
prírody uložiť poriadkovú pokutu do 3 319,39 eura.
(10) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým bola uložená, ak orgán, ktorý pokutu uložil, neurčí dlhšiu lehotu jej splatnosti.
(11) Výnosy z pokút uložených za iné správne delikty podľa tohto zákona
sú príjmom Environmentálneho fondu.
(12) Osoba, voči ktorej orgán ochrany prírody rozhodnutím vyslovil výrok
o porušení tohto zákona, je povinná uhradiť štátu trovy konania spojené s prerokovaním
iného správneho deliktu paušálnou sumou vo výške 33,19 eura. Trovy konania sú splatné
v lehote splatnosti uloženej pokuty; ak sa ukladá iná sankcia, tak v lehote 30 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená iná sankcia.
(13) Uhradené trovy konania podľa odseku 12 sú príjmom Environmentálneho
fondu.
(14) Za viac iných správnych deliktov tej istej právnickej osoby alebo
fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia
podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.
Priestupky
(1) Priestupku sa dopustí ten, kto
a) pohybuje sa v sprístupnenej jaskyni
bez sprievodcu ( § 24 ods. 17),
b) pohybuje sa v sprístupnenej jaskyni mimo označených trás ( § 24 ods. 17),
c) vykonáva činnosť uvedenú v § 6 ods. 2 a 4, § 7 ods. 3, § 13 až 16, § 24 alebo
§ 38 ods. 2 bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody,
d) vykonáva činnosť zakázanú podľa § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods.
1 alebo § 24 ods. 4, 6, 9 a 11,
e) nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyhlásený podľa § 4 ods. 2,
f) porušuje podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom ochrany prírody
v rozhodnutí o súhlase alebo vo výnimke podľa § 82 ods. 12 alebo podmienky určené
podľa § 50 ods. 6,
g) porušuje návštevný poriadok národného parku alebo jaskyne ( § 20 a 24),
h) neoznámi výrub dreviny ( § 47 ods. 6) alebo nález chráneného nerastu alebo chránenej
skameneliny ( § 38 ods. 3),
j) nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 50 ods. 6 alebo § 104 ods. 10,
k) nevedie evidenciu o chránenom druhu ( § 41 ods. 1),
l) vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny bez súhlasu orgánu
ochrany prírody ( § 56 ods. 2) alebo neoznámi začatie alebo ukončenie výskumu osobitne
chránenej časti prírody a krajiny, alebo nepodá správu o jeho výsledku v určenej
lehote ( § 56 ods. 4),
m) neumožní osobám oprávneným podľa § 59, 71, 73 a 79 vstup na pozemky alebo do iných
nehnuteľností, ktoré vlastní alebo užíva,
n) nesplní povinnosť podľa § 4 ods. 6, § 7 ods. 2, § 35 ods. 7, § 41 ods. 12 a 14,
§ 47 ods. 2 a 7, § 57 ods. 3, § 71 ods. 7 až 9 alebo § 104 ods. 1, 5 až 9, 13 a 14,
o) uvedie nesprávne údaje v žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona,
p) použije falzifikované alebo neplatné rozhodnutie ako podklad na vydanie iného
rozhodnutia alebo na akýkoľvek iný úradný účel v súvislosti s týmto zákonom,
q) použije rozhodnutie, ktoré bolo zmenené bez súhlasu vydávajúceho orgánu ochrany
prírody ako podklad na vydanie iného rozhodnutia alebo na akýkoľvek iný úradný účel
v súvislosti s týmto zákonom,
r) sfalšuje alebo zmení rozhodnutie alebo si nechá vykonať neoprávnené zmeny v rozhodnutí
vydanom podľa tohto zákona,
s) neoznámi nález chráneného druhu živočícha ( § 35 ods. 6),
t) neodovzdá preukaz alebo odznak člena stráže prírody v ustanovenej lehote [ § 77
písm. w) a § 104 ods. 16],
u) odchytáva a usmrcuje živočíchy ( § 4 ods. 3),
v) poškodzuje chránené nerasty a chránené skameneliny ( § 38 ods. 1) alebo dreviny
( § 47 ods. 1 a § 49 ods. 2),
w) nedodržuje obmedzenie vyhlásené v národnom parku alebo jeho časti podľa § 19 ods.
4,
x) nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyhlásený orgánom ochrany prírody podľa § 22
ods. 5 alebo § 56 ods. 8,
y) vykonáva odber chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny bez osobitného oprávnenia
alebo nezabezpečí ich šetrný odber ( § 38 ods. 6 a 7),
z) nesplní povinnosti uložené orgánom ochrany prírody v súhlase na výrub dreviny
( § 48 ods. 1 a § 49 ods. 3),
za) zničí zariadenie určené na ochranu osobitne chránenej časti prírody a krajiny
alebo označenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny ( § 52),
zb) nevyžiada si predchádzajúci súhlas ministerstva podľa § 28 ods. 9,
zc) použije zakázané metódy a prostriedky odchytu alebo usmrcovania živočíchov (
§ 36), ktoré nie sú poľovnou zverou alebo nedodržiava obmedzenia využívania vybraných
druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov podľa § 37,
ze) ničí chránené nerasty a chránené skameneliny ( § 38 ods. 1) alebo dreviny ( §
47 ods. 1 a § 49 ods. 2),
zf) nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyslovený orgánom ochrany prírody podľa § 8
ods. 1 a 3,
zg) nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 8 ods. 2 alebo povinnosť
uloženú v § 24 ods. 13, § 28 ods. 10, § 42 ods. 9 a 12 alebo § 43,
zh) nevykoná opatrenia podľa § 28 ods. 10 alebo ich vykoná v rozpore so súhlasom
ministerstva,
zi) vyviezol chránené nerasty alebo chránené skameneliny bez súhlasu orgánu ochrany
prírody podľa § 39 alebo sa ich pokúsil vyviezť,
zj) nepreukáže pôvod chránených rastlín alebo chránených živočíchov podľa § 42,
zk) nesprávne použije, sníme alebo sfalšuje nezameniteľné označenie chráneného živočícha
okrem veterinárneho zákroku nevyhnutného pri ohrození zdravia alebo života živého
exemplára ( § 43),
zl) prevádzkuje zoologickú záhradu alebo vystavuje na verejnosti živočíchy viac ako
sedem dní v roku bez súhlasu orgánu ochrany prírody ( § 44 ods. 2),
zm) používa názov "zoologická záhrada", "zoo", "zoopark", "zoosafari", "delfinárium",
"botanická záhrada", "arborétum", "chovná stanica", "rehabilitačná stanica" alebo
"záchytné stredisko" v rozpore s týmto zákonom ( § 44 ods. 3 a § 45 ods. 11),
zn) neplní povinnosti po uzavretí zoologickej záhrady podľa § 44 ods. 15,
zo) vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny alebo chráneného stromu
(§ 49 ods. 3) bez splnenia podmienok podľa § 47 ods. 8, alebo ošetrí chránený strom
(§ 49 ods. 3) bez súhlasu orgánu ochrany prírody, alebo sa na požiadanie nepreukáže
právoplatným súhlasom na výrub (§ 47 ods. 8) a pôvod prepravovaného dreva (§ 47 ods.
9),
zp) koná v rozpore s rozhodnutím podľa § 47 ods. 7 písm. a) a b), alebo s určením
výrubu podľa § 47 ods. 4 písm. g),
zq) neobnoví produkčné ovocné dreviny v lehote stanovenej podľa § 47 ods. 4 písm.
b) alebo určenej podľa § 47 ods. 6 druhej vety,
zr) nevykoná opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov (§ 71 ods. 13),
zs) nevydá zaistenú vec ( § 93 ods. 5),
zt) neumožní odňatie veci ( § 93 ods. 6),
zu) koná v rozpore s nariadením orgánu ochrany prírody ( § 93 ods. 8).
(2) Za priestupok podľa
b) odseku 1 písm. c) až s) možno uložiť pokarhanie, pokutu do 3 319,39 eura a prepadnutie
veci,
c) odseku 1 písm. u) až zc) možno uložiť pokutu do 6 638,78 eura a prepadnutie veci,
d) odseku 1 písm. zd) až zu) možno uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie veci.
(3) Prepadnutie veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
(4) Ak sa dopustí osoba priestupku podľa odseku 1 do dvoch rokov po tom,
čo jej bola za rovnaký priestupok uložená sankcia, môže jej byť uložená pokuta do
dvojnásobku hornej hranice pokuty.
(5) V blokovom konaní za priestupky podľa tohto zákona možno uložiť pokutu
do 66,38 eura.
(6) Orgán ochrany prírody môže v rozhodnutí o priestupku povinnému uložiť,
aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania,
za ktoré bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná,
možno mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty. Ďalšiu pokutu
možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí
o priestupku splniť.
(7) Účastníkovi konania, ktorý sa bez závažných dôvodov nedostaví na pojednávanie
alebo inak sťažuje postup konania, môže orgán ochrany prírody uložiť poriadkovú pokutu
do 66,38 eura. Ak sa účastník konania bez závažných dôvodov opakovane nedostaví na
pojednávanie alebo opakovane inak sťažuje postup konania, môže mu orgán ochrany prírody
uložiť poriadkovú pokutu do 331,93 eura.
(8) Pokuta uložená za priestupok je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak orgán, ktorý pokutu uložil, neurčí
dlhšiu lehotu jej splatnosti.
(9) Výnosy pokút uložených za priestupky podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho
fondu.
(10) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o prejednávaní
priestupkov, 108) ak tento zákon neustanovuje inak.
Zaistenie veci
(1) Orgán ochrany prírody môže na prerokovanie priestupku alebo iného správneho
deliktu zaistiť vec, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že sa na spáchanie
a) priestupku
použila alebo sa priestupkom získala, alebo bola nadobudnutá za vec priestupkom získanú,
b) iného správneho deliktu použila alebo sa iným správnym deliktom získala, alebo
bola nadobudnutá za vec iným správnym deliktom získanú.
(2) Orgán ochrany prírody môže vec zaistiť podľa odseku 1 bez ohľadu na práva
tretích osôb.
(3) Orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o zaistení veci a doručí ho do
vlastných rúk osobe, ktorej bola vec zaistená. Ak to vyžaduje naliehavá situácia,
môže rozhodnutie o zaistení veci oznámiť ústne; deň ústneho oznámenia rozhodnutia
je dňom oznámenia rozhodnutia. Písomné rozhodnutie musí orgán ochrany prírody vydať
do piatich dní odo dňa ústneho oznámenia rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu možno
podať odvolanie v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa jeho doručenia; odvolanie nemá
odkladný účinok.
(4) V rozhodnutí o zaistení veci sa uvedú dôvody, v ktorých dôsledku sa vec
zaisťuje, a poučenie o právach a povinnostiach osoby, ktorej sa rozhodnutie týka.
(5) Osoba, ktorej bolo doručené alebo ústne oznámené rozhodnutie o zaistení
veci podľa odseku 3, je povinná túto vec vydať orgánu ochrany prírody.
(6) Ak nie je orgánu ochrany prírody zaistená vec vydaná, možno ju osobe,
ktorá ju má v držbe, odňať.
(7) O vydaní alebo odňatí zaistenej veci sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom
je uvedený najmä opis veci. Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá,
vystaví orgán ochrany prírody o tejto skutočnosti potvrdenie.
(8) Ak orgán ochrany prírody vec, ktorú možno podľa odseku 1 zaistiť, osobe
ponechá, súčasne nariadi, aby táto osoba vec nepoužívala, nepredávala alebo s ňou
iným spôsobom nenakladala. Odsek 7 platí primerane.
(9) Ak zaistená vec už nie je potrebná na ďalšie konanie podľa tohto zákona
alebo ak sa neuplatní postup podľa § 96, orgán ochrany prírody, ktorý vec zaistil,
vec osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola odňatá, bezodkladne vráti. Vrátenie
veci potvrdí osoba svojím podpisom.
(10) Zaistiť možno aj jedinca chráneného druhu na zistenie skutkového stavu
veci, vykonanie dôkazov v konaní podľa § 90 až 92 alebo pre potreby konania podľa
§ 96. Na zaistenie jedinca chráneného druhu platia rovnako ustanovenia odsekov 2
až 9.
(11) Orgán ochrany prírody, ktorý zaistí živého jedinca chráneného druhu,
je povinný zabezpečiť vhodné podmienky na jeho umiestnenie a starostlivosť. Ak orgán
ochrany prírody nemôže sám zabezpečiť takéto podmienky, zabezpečí ich najmä prostredníctvom
zariadení podľa § 45 ods. 10.
Správa vybraných chránených druhov, správa vybraných chránených častí krajiny
a osobitné podmienky správy majetku štátu vo vybraných chránených územiach
(1) Ministerstvo vykonáva správu chránených druhov, ktoré sa stali vlastníctvom
štátu
a) na základe rozhodnutia, ktorým bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorým
bol chránený druh zhabaný v konaní podľa tohto zákona alebo v trestnom konaní,
b) podľa § 103 ods. 2 druhej vety a ods. 3.
(2) Ministerstvo môže poveriť správou majetku štátu uvedeného v odseku 1
ním zriadenú organizáciu ochrany prírody.
(3) Ak v odseku 4 nie je ustanovené inak, chránené druhy vo vlastníctve
štátu možno
a) navrátiť do voľnej prírody, ak je to možné alebo účelné,
b) umiestniť v zariadeniach na záchranu chránených rastlín a chránených
živočíchov,
c) použiť na plnenie úloh vyplývajúcich zo schváleného programu záchrany
chráneného druhu,
d) použiť na výskum zameraný na ochranu a zachovanie daného druhu,
e) použiť na zbierkotvornú, výchovnú a vzdelávaciu činnosť múzeí, vedeckých
inštitúcií, vysokých škôl a výchovno-vzdelávacích inštitúcií,
f) použiť na vzdelávacie účely orgánov ochrany prírody,
g) previesť na inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu v súlade s účelom
podľa písmen b) až f),
h) zlikvidovať, ak neživé jedince nemožno použiť inak,
i) použiť iným spôsobom podľa stanoviska ministerstva.
(4) Zakazuje sa akýkoľvek prevod jedincov chránených druhov podľa odseku
1, ako aj akákoľvek zmena ich držiteľa na
a) osobu, ktorej boli jedince chránených
druhov zhabané alebo ktorá sa dopustila trestného činu porušovania ochrany rastlín
a živočíchov,115c)
b) neštátny subjekt, ak ide o jedince chránených druhov uvedené v osobitnom predpise,115d)
ktoré sa nenarodili a neodchovali v zajatí alebo umelo nevypestovali; to sa nevzťahuje
na
1. držbu hendikepovaných chránených živočíchov v zariadení na záchranu chránených
živočíchov podľa § 45 ods. 1 písm. c) a d) počas nevyhnutnej doby potrebnej na zabezpečenie
starostlivosti o ne,
2. držbu hendikepovaných chránených živočíchov, ktoré podľa posudku
veterinárneho lekára nie sú schopné z dôvodu trvalého poškodenia ich fyzického zdravia
samostatne prežiť vo voľnej prírode, v zariadení na záchranu chránených živočíchov
podľa § 45 ods. 1 písm. c) a d),
3. osobu, ktorá je zapojená do medzinárodného záchranného
programu, ktorého úlohou je ochrana predmetného chráneného druhu.
(5) Nehnuteľný majetok štátu116) nachádzajúci sa v území s tretím, štvrtým
alebo piatym stupňom ochrany možno prenechať do nájmu len po predchádzajúcom súhlase
ministerstva. Ministerstvo môže ako podmienku predchádzajúceho súhlasu určiť požiadavky
na nájom zabezpečujúce záujmy ochrany prírody a krajiny a správca dotknutého majetku
štátu je povinný ich zahrnúť do podmienok výberu nájomcu. Správca dotknutého majetku
štátu môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý spĺňa požiadavky ministerstva,
požiadavky správcu vyplývajúce z podmienok ochrany prírody a krajiny a ktorý dodržal
podmienky podľa osobitného predpisu.116) Požiadavky zabezpečujúce záujmy ochrany
prírody a krajiny musia byť obsiahnuté v nájomnej zmluve. Nehnuteľný majetok štátu
nachádzajúci sa v území s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany možno prenechať
do nájmu nájomnou zmluvou uzavretou najviac na desať rokov; to platí aj pre opätovné
dojednanie nájmu.
(6) Na nakladanie s majetkom štátu uvedeným v odsekoch 1 a 5 a § 24 ods.
20 platia ustanovenia osobitného predpisu, 116) ak tento zákon neustanovuje inak.
Spoločenská hodnota chránených druhov, drevín a biotopov
(1) Spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, drevín,
biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú,
ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť
a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie
spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym
stupňom ochrany a chránených stromov.
(2) Spoločenská hodnota chránených nerastov a chránených skamenelín vyjadruje
najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na
vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky.
(3) Spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri
a) posudzovaní
závažnosti konania spočívajúceho v nepovolenom nakladaní s nimi a pri vyčíslení takto
vzniknutej ujmy, určenia výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu, 117)
b) vypracúvaní znaleckých posudkov, 118)
c) určovaní nálezného podľa § 38 ods. 8,
d) rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané
dreviny podľa § 48.
(4) Spoločenskú hodnotu chránených rastlín, chránených živočíchov, chránených
nerastov, chránených skamenelín, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného
významu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Zhabanie jedincov chránených druhov
(1) Orgán ochrany prírody môže zhabať jedinca chráneného druhu, ak
a) držiteľ
nevedie o ňom evidenciu podľa § 41 alebo
b) držiteľ nepreukáže jeho pôvod v súlade s § 42, alebo
c) sa s ním nakladá v rozpore s nariadením podľa § 71 ods. 2 písm. l) a ods. 13.
(2) Vlastníkom zhabaného jedinca chráneného druhu sa stáva dňom právoplatnosti
rozhodnutia o zhabaní štát.
(3) Orgán ochrany prírody, ktorý rozhodol o zhabaní jedinca chráneného druhu,
oznámi to bezodkladne ministerstvu. Živý jedinec chráneného druhu musí byť bezodkladne
umiestnený v záchytnom stredisku.
(4) Osoba, ktorej bol živý jedinec chráneného druhu zhabaný, je povinná
uhradiť náklady spojené s
a) odobratím, zaistením a so zhabaním jedinca chráneného
druhu a s jeho následnou starostlivosťou do právoplatnosti rozhodnutia o zhabaní
alebo
b) premiestnením zhabaného živého jedinca chráneného druhu do záchytného strediska
v cudzine alebo v Slovenskej republike alebo s jeho navrátením do voľnej prírody.
(5) Povinnosť uhradenia nákladov podľa odseku 4 sa ukladá rozhodnutím; uhradené
náklady sú príjmom Environmentálneho fondu.
ÔSMA ČASŤ
NÁHRADA ŠKODY SPÔSOBENÁ ŽIVOČÍCHMI
Predmet náhrady škody
(1) Štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto
zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky živočíchmi, ktorých zoznam
ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (ďalej len "určený živočích"),
na
a) živote a zdraví fyzickej osoby,
b) vybraných domestikovaných živočíchoch,
c) psoch používaných na stráženie vybraných domestikovaných živočíchov pred útokmi
šeliem, za ktoré sa považujú psy, pri ktorých výcviku sa používajú odlišné metódy
ako pri výcviku služobných, ovčiarskych a poľovnícky upotrebiteľných psov, a veľké
ovčiarske psy (ďalej len "pastiersky pes"),
d) rybách chovaných na hospodársky chov rýb 118a) v rybníkoch, 118b) rybochovných
zariadeniach 118c) alebo malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb,
118d) (ďalej len "ryby"),
e) včelstvách a včelárskych zariadeniach,
f) nepozberaných poľných plodinách,
g) drevinách alebo lesných porastoch alebo
h) poľovnej raticovej zveri v oblastiach s celoročnou druhovou ochranou určených
živočíchov.
(2) Štát nezodpovedá podľa tohto zákona za škodu
a) spôsobenú určeným živočíchom
držaným alebo chovaným v ľudskej opatere alebo živočíchom, ktorý unikol,
b) spôsobenú určeným živočíchom, ak vznikla fyzickej osobe pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním alebo pri plnení služobných úloh alebo iných
obdobných činností alebo v súvislosti s ním,
c) vzniknutú lovcovi pri love určeného živočícha, ktorý škodu podľa odseku 1 spôsobil.
Podmienky nároku na náhradu škody
(1) Náhradu škody na vybraných domestikovaných živočíchoch možno poskytnúť,
ak
a) kôň, osol a ich krížence, dobytok, ovca, koza alebo ošípaná boli v čase rozhodujúcej
udalosti umiestnené v uzatvorenom objekte alebo v elektrickom ohradníku alebo pri
ich umiestnení v čase, keď nastala skutočnosť, v ktorej priamom dôsledku došlo ku
škode (ďalej len "rozhodujúca udalosť"), mimo uzatvoreného objektu alebo elektrického
ohradníka boli pod priamym dohľadom fyzickej osoby a voľne pusteného pastierskeho
psa,
b) hydina bola v čase rozhodujúcej udalosti umiestnená v uzatvorenom objekte,
c) králiky a kožušinové živočíchy boli v čase rozhodujúcej udalosti umiestnené v
uzatvorenom objekte.
(2) Náhradu škody na rybách možno poskytnúť, ak škoda bola spôsobená určeným
živočíchom, ktorý sa v čase a na mieste vzniku škody preukázateľne zdržiava. Ak bola
škoda na rybách spôsobená určeným živočíchom, ktorý je voľne žijúcim vtákom, náhrada
škody sa poskytne, len ak v lokalite, kde došlo k vzniku škody, nebola na základe
žiadosti orgánom ochrany prírody celoročne povolená výnimka z podmienok druhovej
ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. a) až c). Ak bola škoda na rybách v rybochovnom zariadení
spôsobená určeným živočíchom, ktorý nie je voľne žijúcim vtákom, poskytne sa náhrada
škody, len ak toto zariadenie s výnimkou klietok bolo v čase rozhodujúcej udalosti
dostatočne oplotené a na prípadnom prítoku a odtoku vody opatrené mriežkami brániacimi
vniknutiu určeného živočícha.
(3) Náhradu škody na poľných plodinách nemožno poskytnúť, ak neboli pozbierané
v agrotechnickom termíne na ich zber, obvyklom pre dané územie; náhrada škody sa
však poskytne, ak sa zber v agrotechnickom termíne neuskutočnil zo závažného dôvodu,
najmä z dôvodu ochrany prírody a krajiny.
(4) Náhradu škody na včelstvách a včelárskych zariadeniach možno poskytnúť,
ak včelárske zariadenie bolo v čase rozhodujúcej udalosti trvale oplotené alebo v
elektrickom ohradníku.
(5) Náhradu škody nemožno poskytnúť, ak škoda bola spôsobená určeným živočíchom
mimo doby jeho druhovej ochrany podľa tohto zákona.
Rozsah náhrady škody
(1) Pri škode na živote fyzickej osoby spôsobenej určeným živočíchom sa
poskytne
a) jednorazové odškodnenie manželovi (druhovi) usmrteného a každému jeho maloletému
dieťaťu, voči ktorému mal usmrtený vyživovaciu povinnosť, a to pozostalej maloletej
osobe vo výške tridsaťnásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla škoda (ďalej len
"priemerná mesačná mzda") a ostatným pozostalým vo výške dvadsaťnásobku priemernej
mesačnej mzdy; v prípade usmrtenia maloletého dieťa jednorazové odškodnenie patrí
každému z rodičov a
b) náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom a náhrada účelne a preukázateľne
vynaložených nákladov spojených s liečením poručiteľa v súvislosti so vznikom škody,
ktorá sa nahrádza podľa tohto zákona fyzickej osobe, ktorá tieto náklady vynaložila;
náhrada nákladov spojených s pohrebom sa zníži o príspevok na pohreb poskytovaný
podľa osobitného predpisu. 119)
(2) Pri škode na zdraví fyzickej osoby sa poškodenému poskytne odškodnenie
za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie vo výške určenej podľa osobitného predpisu,
120) ako i náhrada účelne a preukázateľne vynaložených nákladov spojených s liečením
poškodeného v súvislosti so vznikom škody, ktorá sa nahrádza podľa tohto zákona.
(3) Pri škode na majetku sa uhradí skutočná škoda. Pri škode na domestikovaných
živočíchoch, pastierskych psoch a rybách sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku
ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom.
(4) Na preukázanie rozsahu škody podľa tohto zákona možno použiť znalecké
posudky; 118) rozsah škody na rybách sa preukazuje vždy znaleckým posudkom.
(5) Ak bola náhrada škody poskytnutá podľa osobitného predpisu, 121) náhrada
škody podľa tohto zákona sa zníži o sumu náhrady škody podľa osobitného predpisu.
Uplatnenie nároku na náhradu škody
(1) Poškodený alebo pozostalá osoba (ďalej len "poškodený") písomne oznámi
vzniknutú škodu podľa tohto zákona do piatich dní odo dňa jej zistenia orgánu ochrany
prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, okrem prípadu, ak ide o škodu na
majetku a poškodeným nie je pozostalá osoba; v takomto prípade je lehota na oznámenie
škody 48 hodín od jej zistenia.
(2) Právo na náhradu škody musí poškodený uplatniť písomnou žiadosťou
doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu škody na
orgáne ochrany prírody a krajiny, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, a to ak
ide o škodu na
a) živote alebo zdraví, najneskôr do dvoch rokov od vzniku škody,
b) vybraných domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch, včelstvách a včelárskych
zariadeniach, nepozbieraných poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch
alebo poľovnej raticovej zveri, do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode
dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.
(3) Pri škode na rybách sa náhrada škody uplatňuje za obdobie odo dňa vzniku
škody, ktorú poškodený oznámil podľa odseku 1, po deň výlovu rýb, ktorý poškodený
najmenej päť dní vopred písomne oznámil orgánu ochrany prírody, v ktorého územnom
obvode ku škode došlo. Právo na náhradu škody na rybách musí poškodený uplatniť písomnou
žiadosťou doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu
škody na orgáne ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, a to najneskôr
do jedného mesiaca odo dňa oznámeného výlovu rýb.
(4) Právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatnilo v lehotách uvedených
v odsekoch 2 a 3, alebo ak vzniknutá škoda nebola oznámená v lehote podľa odseku
1.
(5) Žiadosť o náhradu škody sa považuje za predloženú dňom, keď orgánu
ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, bola doručená úplná žiadosť
poškodeného. Náležitosti žiadosti, ako i doklady a podklady, ktoré poškodený k žiadosti
pripája, upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(6) Ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie sú k žiadosti
pripojené predpísané doklady a podklady, vyzve orgán ochrany prírody, v ktorého územnom
obvode ku škode došlo, poškodeného, aby doplnil chýbajúce údaje, doklady alebo podklady
najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie. V tejto lehote môže poškodený
tiež upresniť rozsah náhrady škody, o ktorej poskytnutie žiadal. Orgán ochrany prírody,
v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže z osobitných dôvodov túto lehotu na
základe žiadosti poškodeného predĺžiť.
(7) Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže
na preukázanie času rozhodujúcej udalosti, na preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla,
ako i na preukázanie rozsahu škody vyzvať poškodeného v prípade pochybností na doplnenie
predložených dokladov a podkladov o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a
to v primeranej lehote určenej týmto orgánom.
(8) Ak žiadosť poškodeného neobsahuje predpísané údaje, neboli k nej pripojené
požadované doklady a podklady ani na základe výzvy orgánu ochrany prírody neboli
predpísané náležitosti žiadosti, ako i predpísané doklady a podklady poškodeného
doplnené, náhrada škody sa poškodenému neposkytne. Tým nie je dotknuté právo poškodeného
domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa
§ 101 ods. 3.
(1) Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, po
ohlásení škody ( § 100 ods. 1) do troch dní uskutoční miestne šetrenie za účasti
poškodeného a dotknutých orgánov štátnej správy, spíše protokol a zaistí vhodným
spôsobom dôkazy. Pri škode na rybách orgán ochrany prírody uskutoční miestne šetrenie
opakovane, a to najmenej raz za tri mesiace. Z miestneho šetrenia sa spíše protokol
a zaistia sa vhodným spôsobom dôkazy.
(2) Skutočnosti nevyhnutné na posúdenie nároku na náhradu škody posúdi
orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, bezodkladne po doručení
úplnej žiadosti. Pri posudzovaní vychádza z predložených dokladov a podkladov, ktorými
poškodený preukazuje svoj nárok na náhradu škody, majetkové práva, prípadne iné vzťahy
k predmetu náhrady škody, ďalej z odborných alebo znaleckých posudkov, z lekárskej
správy v prípade škody na živote a zdraví, z potvrdenia veterinárneho lekára v prípade
úhynu zvierat a rovnako tiež zo stanovísk a z údajov o monitorovaní určených živočíchov
poskytnutých ministerstvom, prípadne ním zriadených organizácií ochrany prírody.
(3) Ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo,
zistí, že škodu spôsobil určený živočích, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom
a nie sú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody poškodenému a o
rozsahu ním požadovanej náhrady škody, zaplatí náhradu škody poškodenému najneskôr
do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov odo dňa,
keď bola tomuto orgánu žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady doručená, a to spôsobom,
ktorý poškodený vo svojej žiadosti navrhol. Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný,
orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí.
(1) Ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo,
nezaplatí náhradu škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3, môže sa
poškodený domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde,
a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie
náhrady podľa § 100 ods. 2 tomuto orgánu doručená.
(2) Na právne vzťahy o náhrade škody spôsobenej určenými živočíchmi upravené
v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náhrade škody, 121a) ak tento
zákon neustanovuje inak.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
(1) Výkon štátneho dozoru podľa § 71 a konanie o uložení opatrenia na nápravu
alebo sankcie vykonáva orgán, ktorý ako prvý začal konanie. Ak súčasne začnú konanie
dva alebo viaceré orgány ochrany prírody a nedôjde medzi nimi k dohode, kto konanie
dokončí, je na dokončenie konania príslušný orgán ochrany prírody určený najbližším
spoločným orgánom vyššieho stupňa; ak je však jedným z týchto orgánov inšpekcia,
konanie dokončí inšpekcia.
(2) Chránené rastliny a chránené živočíchy, ktoré boli z miesta ich prirodzeného
výskytu odobraté v súlade s týmto zákonom, sa stávajú vlastníctvom toho, komu bola
povolená výnimka podľa § 40. Živé jedince chránených druhov, ktoré boli z miesta
ich prirodzeného výskytu odobraté podľa tohto zákona na základe určenia vydaného
pre organizáciu ochrany prírody podľa § 40 ods. 1 vrátane hendikepovaných chránených
živočíchov podľa § 35 ods. 6, sa stávajú dňom ich odobratia vlastníctvom štátu; na
správu a nakladanie s takýmito jedincami chránených druhov sa osobitný predpis 116)
nevzťahuje.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na chráneného živočícha, ktorého je
možné na základe jeho nezameniteľného označenia identifikovať ako živočícha, ktorý
unikol. Nálezca takéhoto chráneného živočícha je povinný vydať ho jeho vlastníkovi.
Ak vlastník nájdeného chráneného živočícha nie je známy, je povinný odovzdať ho organizácii
ochrany prírody, ktorá určí ďalšie nakladanie s ním. Ak sa oň vlastník neprihlási
do troch mesiacov od dňa jeho odovzdania, prepadá do vlastníctva štátu.
(4) Na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného
predpisu 64) sa ochranné pásmo chráneného územia ( § 17 ods. 3, 7 a 8) považuje za
chránené územie.
(5) Orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté
záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo
doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo
povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo vyjadrenie,
ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Ak orgán ochrany prírody nevydá vyjadrenie podľa
§ 9 ods. 1 písm. m) v lehote podľa osobitného predpisu, 121b) predpokladá sa, že
súhlasí.
(6) Orgán ochrany prírody má v konaniach uvedených v § 9 ods. 1 písm. a)
až f) postavenie dotknutého orgánu; 122) vyjadrenie orgánu ochrany prírody uplatnené
v týchto konaniach sa považuje za záväzné stanovisko, 123) ak sa týka územia s tretím,
štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ako aj územia s prvým alebo druhým stupňom
ochrany, ak nejde o zastavané plochy a nádvoria, záhrady a vinice.
(7) Rozhodnutím o vydaní súhlasu, povolení výnimky, nevydaní súhlasu alebo
nepovolení výnimky podľa tohto zákona, odborným stanoviskom a vyjadrením je orgán
štátnej správy viazaný. Vyjadreniami podľa § 9 ods. 1 písm. a) až f) a m) nie sú
orgány štátnej správy viazané, ak sa týkajú vojenských obvodov.
(8) Obvodné úrady životného prostredia vopred prerokujú a dohodnú so správcami
vodných tokov zásady pravidelnej údržby vodných tokov v chránených územiach s druhým,
tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany a v chránených vtáčích územiach a spôsob
jej výkonu vrátane možnosti použitia mechanizmov a podmienok ich vstupu do chránených
území, a to spravidla na obdobie jedného roka.
Prechodné ustanovenia
(1) Ten, kto ku dňu účinnosti tohto zákona vykonáva činnosť, na ktorú nebola
do 1. januára 2003 potrebná výnimka alebo súhlas podľa doterajších právnych predpisov,
ale na ktorú je od 1. januára 2003 výnimka alebo súhlas podľa tohto zákona potrebná,
je povinný požiadať príslušný orgán ochrany prírody o ich vydanie do šiestich mesiacov
odo dňa účinnosti tohto zákona. Rozhodnutia vydané podľa doterajších predpisov bez
obmedzenia ich časovej platnosti strácajú platnosť po uplynutí jedného roka odo dňa
účinnosti tohto zákona.
(2) Konania, ktoré neboli dokončené do dňa účinnosti tohto zákona, dokončia
sa podľa doterajšieho právneho predpisu. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.
(3) Lehoty, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,
sa až do ich uplynutia posudzujú podľa doterajších predpisov.
(4) Na ukladanie sankcií za porušenie ustanovení tohto zákona, ku ktorému
došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa použijú ustanovenia tohto zákona,
ak sú pre toho, kto porušil zákon, priaznivejšie.
(5) Ten, kto vedie evidenciu o chránených druhoch podľa doterajších predpisov,
je povinný uviesť ju do súladu s týmto zákonom do troch mesiacov odo dňa účinnosti
tohto zákona; ak tak neurobí, platnosť evidencie uplynutím tejto lehoty zaniká.
(6) Ten, kto ku dňu účinnosti tohto zákona má v držbe chránené druhy, o ktorých
sa vedie evidencia podľa tohto zákona, je povinný ju začať viesť najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(7) Ten, kto ku dňu účinnosti tohto zákona má v držbe neživé chránené rastliny
a chránené živočíchy, o ktorých sa vedie evidencia podľa tohto zákona, je povinný
zaslať na obvodný úrad životného prostredia zoznam držaných neživých jedincov chránených
rastlín a chránených živočíchov do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona;
zoznam musí obsahovať najmä slovenské alebo vedecké meno chráneného druhu, jeho opis,
množstvo, dátum a spôsob nadobudnutia. Na chránené druhy uvedené v tomto zozname
sa nevzťahuje vedenie evidencie podľa tohto zákona.
(8) Ten, kto drží chránené živočíchy nezameniteľne označené podľa doterajších
predpisov, je povinný ich nezameniteľne označiť v súlade s týmto zákonom do šiestich
mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona; ak tak neurobí, platnosť nezameniteľného
označenia uplynutím tejto lehoty zaniká.
(9) Ten, kto ku dňu účinnosti tohto zákona má v držbe chránené živočíchy,
ktoré sa nezameniteľne označujú podľa tohto zákona, je povinný ich nezameniteľne
označiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(10) Zákazy podľa § 34 ods. 1 písm. b), c) a d) a § 35 ods. 1 písm. f) a
g) sa nevzťahujú na chránené rastliny a chránené živočíchy nadobudnuté pred účinnosťou
tohto zákona v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými
dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Kto ku dňu účinnosti tohto zákona
vlastní alebo drží takéto chránené rastliny alebo chránené živočíchy, ktoré neboli
chránené podľa doterajších predpisov, je povinný oznámiť to orgánu ochrany prírody
a písomne preukázať spôsob nadobudnutia jedinca chráneného druhu najneskôr do šiestich
mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(11) Podľa tohto zákona sa poskytuje náhrada škody podľa § 97 až 102 vzniknutá
po dni nadobudnutia jeho účinnosti.
(12) Botanická záhrada, arborétum, chovná stanica a rehabilitačná stanica
zriadené do účinnosti tohto zákona sa považujú za zariadenia na záchranu chránených
rastlín alebo chránených živočíchov podľa tohto zákona. Záchytné strediská pre rastliny
a živočíchy určené do účinnosti tohto zákona sa považujú za záchytné strediská pre
rastliny a živočíchy podľa tohto zákona.
(13) Zoologická záhrada zriadená do účinnosti tohto zákona je povinná požiadať
o vydanie súhlasu podľa § 44 ods. 2 do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto
zákona. Takáto zoologická záhrada sa považuje za zoologickú záhradu zriadenú v súlade
s týmto zákonom až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v súlade s
§ 44 ods. 2.
(14) Ten, kto prevádzkuje zariadenie, v ktorom vystavuje na verejnosti živočíchy
viac ako sedem dní v roku a chce v tejto činnosti pokračovať po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona, je povinný do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona požiadať
o vydanie súhlasu podľa § 44 ods. 2. Takéto zariadenie sa považuje za zoologickú
záhradu zriadenú v súlade s týmto zákonom až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
vydaného v súlade s § 44 ods. 2.
(15) V prípadoch uvedených v odsekoch 13 a 14 rozhodne orgán ochrany prírody
do jedného roka od podania kompletnej žiadosti. V prípade, že zoologická záhrada
alebo ten, kto prevádzkuje zariadenie podľa odseku 14, nesplní podmienky podľa §
44 ods. 5 ani do 31. decembra 2004, orgán ochrany prírody súhlas nevydá a ďalej postupuje
podľa § 44 ods. 14.
(16) Krajský úrad životného prostredia do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti
tohto zákona overí, či členovia stráže prírody ustanovení podľa doterajších predpisov
sú odborne spôsobilí podľa § 72 ods. 1 písm. f); overenie sa vykoná skúškou podľa
§ 72 ods. 3 a 4. Ak člen stráže prírody preukáže odbornú spôsobilosť, krajský úrad
životného prostredia mu do 30 dní od vykonania skúšky vydá preukaz člena stráže prírody
a odznak člena stráže prírody podľa tohto zákona; pri ich vydaní je člen stráže prírody
povinný odovzdať preukaz člena stráže prírody a odznak člena stráže prírody vydané
podľa doterajších predpisov. Ak člen stráže prírody nepreukáže odbornú spôsobilosť,
krajský úrad životného prostredia ho zo zoznamu členov stráže prírody vyškrtne; osoba,
ktorá bola zo zoznamu vyškrtnutá, je povinná do 15 dní od vyškrtnutia odovzdať krajskému
úradu životného prostredia preukaz člena stráže prírody a odznak člena stráže prírody.
(17) Platnosť preukazu člena stráže prírody a odznaku člena stráže prírody
vydaných podľa doterajších predpisov zostáva zachovaná až do vydania preukazu člena
stráže prírody a odznaku člena stráže prírody podľa tohto zákona; platnosť preukazu
člena stráže prírody a odznaku člena stráže prírody, ktorý nepreukázal odbornú spôsobilosť
podľa odseku 16, sa končí dňom vyškrtnutia zo zoznamu členov stráže prírody, najneskôr
však uplynutím šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona.
(18) Chránené územia vyhlásené do účinnosti tohto zákona sa považujú za chránené
územia vyhlásené (ustanovené) podľa tohto zákona a na ich území platia podmienky
ochrany ustanovené týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajšieho
predpisu sa považujú za ochranné pásma chránených území vyhlásené (ustanovené) podľa
tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Stupeň
ochrany chránených území a ich ochranných pásiem určený podľa doterajšieho predpisu
zostáva v platnosti, pokým orgán ochrany prírody všeobecne záväzným právnym predpisom
neustanoví inak; v prípade prírodných rezervácií, národných prírodných rezervácií,
prírodných pamiatok a národných prírodných pamiatok sú krajské úrady životného prostredia
povinné stupne ochrany prehodnotiť a v prípade potreby aj zmeniť do piatich rokov
od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podrobnosti o podmienkach ochrany chránených
území a ich ochranných pásiem vyhlásených po 1. januári 1995 ustanovené vo všeobecne
záväzných vyhláškach, ktorými boli tieto územia vyhlásené za chránené, zostávajú
v platnosti.
(19) Chránené stromy vyhlásené do účinnosti tohto zákona sa považujú za chránené
stromy vyhlásené podľa tohto zákona a na ich území platia podmienky ochrany ustanovené
týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajšieho predpisu sa považujú
za ochranné pásma chránených stromov vyhlásené podľa tohto zákona a vzťahujú sa na
ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Stupeň ochrany v ochrannom pásme chránených
stromov určený podľa doterajšieho predpisu zostáva v platnosti, pokým orgán ochrany
prírody neustanoví inak.
(20) Ministerstvo do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona
vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví, ktoré prírodné rezervácie
sa ustanovujú za národné prírodné rezervácie, a ktorým uverejní zoznam prírodných
rezervácií.
(21) Zákaz ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom 58) podľa
tretej časti tohto zákona sa nevzťahuje na takúto ťažbu predpísanú ku dňu účinnosti
tohto zákona v programe starostlivosti o lesy platnom v čase nadobudnutia účinnosti
tohto zákona.
(22) Nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania možno v prípade
programov starostlivosti o lesy platných ku dňu účinnosti tohto zákona uplatniť do
jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona, ak sú ku dňu účinnosti tohto zákona
v týchto programoch zaevidované obmedzujúce požiadavky orgánov ochrany prírody; inak
možno nárok na náhradu uplatniť až po schválení zmeny programu starostlivosti o lesy
podľa § 61 ods. 3 druhej vety v lehote podľa § 61 ods. 7 písm. a).
(23) Nárok na náhradu majetkovej ujmy podľa doterajších predpisov uplatnený
ku dňu účinnosti tohto zákona sa uhradí podľa doterajších predpisov.
(24) Vláda do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona vydá nariadenie,
ktoré ustanoví vymedzenie hraníc Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma
a podrobnosti o územnej ochrane vrátane ich územnej a časovej platnosti ( § 19 ods.
5).
(25) Konania, ktoré neboli dokončené do 31. júna 2004, dokončia orgány ochrany
prírody podľa doterajšieho právneho predpisu s výnimkou konaní podľa § 61.
(26) Nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa doterajších
právnych predpisov uplatnený do 31. júna 2004 sa uhradí podľa doterajších predpisov.
(27) Nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania možno v prípade
programov starostlivosti o lesy schválených do 31. júna 2004 uplatniť podľa § 61
ods. 7, ak sú k tomuto termínu v týchto plánoch zaevidované obmedzujúce požiadavky
orgánu ochrany prírody a nárok na náhradu nebol uplatnený podľa doterajších právnych
predpisov.
(28) Vláda do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona vydá nariadenie,
ktorým vyhlási zóny Tatranského národného parku.
(29) Zóny v chránených územiach ustanovené ministerstvom do 31. októbra 2005
sa od 1. novembra 2005 považujú za zóny vyhlásené vládou podľa § 30 ods. 2 tohto
zákona.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2010
(1) Navrhované územia európskeho významu schválené Európskou komisiou pred
1. májom 2010 vyhlási orgán ochrany prírody za chránené územie alebo zónu chráneného
územia najneskôr do dvoch rokov od 1. mája 2010.
(2) Ustanovenia § 28 sa nepoužijú na lesné hospodárske plány, ku ktorým bol
pred 1. májom 2010 vyhotovený protokol podľa osobitného predpisu. 124)
(3) Konania, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 30. apríla 2010,
sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov s výnimkou konaní podľa § 6 ods.
2, ktoré sa dokončia podľa tohto zákona.
(4) Programy starostlivosti o lesy vyhotovené podľa predpisov účinných do
1. mája 2010 a programy starostlivosti o lesy podľa odseku 2, ktoré sa dotýkajú území
patriacich do európskej sústavy chránených území, sa považujú za programy starostlivosti
o lesy podľa tohto zákona, ak prešli primeraným posúdením podľa § 28.
(5) Na ukladanie sankcií za porušenie ustanovení tohto zákona v znení platnom
pred 1. májom 2010, ku ktorému došlo pred účinnosťou tohto zákona, sa použijú ustanovenia
tohto zákona, ak sú pre toho, kto porušil zákon, priaznivejšie.
(6) Ten, komu bol vydaný súhlas na zásah do biotopu európskeho významu alebo
biotopu národného významu podľa doterajších právnych predpisov, a ku dňu účinnosti
tohto zákona neuplynula lehota vykonateľnosti náhradných revitalizačných opatrení
alebo úhrady finančnej náhrady, môže v lehote do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti
tohto zákona požiadať príslušný orgán ochrany prírody o zmenu súhlasu.
(7) Orgán ochrany prírody rozhodne o prehodnotení rozsahu náhradných revitalizačných
opatrení podľa tohto zákona do troch mesiacov od doručenia žiadosti podľa odseku
1.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014
(1) Konania začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2013 sa dokončia
podľa tohto zákona.
(2) Zákaz držby a prepravy inváznych druhov živočíchov a obchodovania s nimi
podľa § 7a ods. 4 sa nevzťahuje na živočíchy, ktoré boli predmetom držby k 31. decembru
2013, ak držbu nezakazujú osobitné predpisy. 121c)
(3) Zákaz pestovania nepôvodných druhov podľa § 14 ods. 1 písm. g) sa nevzťahuje
na lesné porasty, ktoré boli vysadené na lesných pozemkoch k 31. decembru 2013.
(4) Pri zmene, zrušení alebo postupe podľa § 30 pri chránených územiach a
ich ochranných pásmach vyhlásených do účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa tohto
zákona; ustanovenie § 56 ods. 7 sa nepoužije.
(5) Súhlas podľa § 50 ods. 9 sa nevyžaduje, ak ide o územia medzinárodného
významu (§ 17 ods. 11) a o územia sústavy chránených území (§ 28 ods. 2) zaradené
v zoznamoch schválených vládou do účinnosti tohto zákona.
(6) Konanie o náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania začaté a právoplatne
neukončené do 31. decembra 2013, sa dokončia podľa doterajšieho zákona.
(7) Nárok na vyplatenie finančnej náhrady možno v prípade programov starostlivosti
o lesy, ktorých platnosť skončila od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, uplatniť
v lehotách podľa doterajších predpisov.
(8) V prípade programov starostlivosti o lesy platných ku dňu účinnosti tohto
zákona možno uplatniť nárok na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za uplynulé
obdobie platnosti programov starostlivosti o lesy do troch rokov odo dňa účinnosti
tohto zákona. Na zostávajúce obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy sa
primerane uplatní postup podľa § 61e ods. 8.
(9) Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem "biotop"
vo význame podľa § 2 ods. 2 písm. r) v znení účinnom do 31. decembra 2013, rozumie
sa tým "prírodný biotop" podľa tohto zákona.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2014
Konania začaté a právoplatne neukončené do 31. augusta 2014 sa dokončia podľa
doterajšieho zákona.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015.
Konania podľa § 28 ods. 4 začaté a neukončené pred 1. januárom 2015 sa dokončia
podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014.
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2016
V konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa
postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2019
(1) Konania začaté a právoplatne neukončené do 31. júla 2019 sa dokončia
podľa doterajších predpisov.
(2) Na pestovanie nepôvodných druhov lesných drevín125) vysadených alebo
rastúcich na lesných pozemkoch v súlade s doterajšími predpismi sa považuje súhlas
podľa tohto zákona za vydaný. Tým nie je dotknuté oprávnenie orgánu ochrany prírody
určiť v záväznom stanovisku vydanom po 1. auguste 2019 podmienky regulácie pestovania
pre tieto nepôvodné druhy lesných drevín postupom podľa § 7 ods. 5 alebo nariadiť
ich likvidáciu podľa § 7 ods. 6.
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z.,
zákona č. 211/2000 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 553/2001 Z.z., zákona
č. 237/2002 Z.z. a zákona č. 261/2002 Z.z.,
2. položky č. 74 až 90 prílohy k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky
č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov,
3. zákon Slovenskej národnej rady č. 11/1949 Zb. SNR o Tatranskom národnom
parku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z.,
4. nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 12/1987 Zb.
o vyhlásení časti Západných Tatier za súčasť Tatranského národného parku v znení
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 272/1991 Zb.,
5. body 3 a 105 v prílohe k vyhláške Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 83/1993 Z.z. o štátnych prírodných rezerváciách,
6. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 295/1996
Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o ochrane prírody a krajiny,
7. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 218/1998
Z.z., ktorou sa ustanovujú niektoré podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a
krajiny,
8. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999
Z.z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní
chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín v znení vyhlášky č. 183/2001 Z.z.
a vyhlášky č. 347/2002 Z.z.,
9. výnos Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 1162/1988-32
z 30. júna 1988 o chránenom nálezisku Dropie (registrovaný v čiastke č. 24/1988 Zb.),
10. ustanovenia výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
č. 1160/1988-32 z 30. júna 1988 o štátnych prírodných rezerváciách (registrovaného
v čiastke č. 24/1988 Zb.), ktorými boli Kiarovský močiar, Jedlinka, Ružínske jelšiny,
Cigánka a Pohanský hrad vyhlásené za chránené,
11. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č.
9150/1979-OP z 30. novembra 1979 o vyhlásení chráneného náleziska Pstruša (registrovaná
v čiastke č. 5/1980 Zb.),
12. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č.
806/1980-32 z 29. februára 1980 o vyhlásení chráneného náleziska Jurajova štôlňa
(registrovaná v čiastke č. 17/1980 Zb.),
13. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č.
2652/1981-32 z 30. apríla 1981 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Klenovské
Blatá (registrovaná v čiastke č. 25/1981 Zb.),
14. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č.
2660/1981-32 z 30. apríla 1981 o vyhlásení chránenej študijnej plochy Vejmutovkový
porast (registrovaná v čiastke č. 25/1981 Zb.),
15. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č.
3258/1981-32 z 30. júna 1981 o vyhlásení chránenej záhrady Kochova záhrada (registrovaná
v čiastke č. 26/1981 Zb.),
16. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č.
1566/1983-32 z 31. marca 1983 o vyhlásení chráneného náleziska Nad Furmancom (registrovaná
v čiastke č. 27/1983 Zb.).
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe
č. 2.
Zrušovacie ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014
Zrušujú sa:
1. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
č. 3491/1980-32 z 31. mája 1980 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Iľovnica
(registrovaná v čiastke č. 34/1980 Zb.),
2. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 2960/1982-32
z 30. apríla 1982 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Udava (registrovaná v
čiastke č. 30/1982 Zb.),
3. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 42/1984-32
z 30. apríla 1984 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom (registrovaná
v čiastke č. 16/1984 Zb.),
4. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1984-32
z 30. apríla 1984 o vyhlásení chráneného náleziska Pod Rígľom (registrovaná v čiastke
č. 16/1984 Zb.),
5. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 478/1986-32
z 31. januára 1986 o vyhlásení chráneného náleziska Pod Demjatou (registrovaná v
čiastke č. 4/1984 Zb.).
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 s výnimkou § 27 ods. 10, ktorý
nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky
k Európskej únii, a § 105 tretieho a štvrtého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom
nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 104
ods. 24.
Zákon č. 525/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2004.
Zákony č. 205/2004 Z.z. a č. 364/2004 Z.z. nadobudli účinnosť 1. júlom 2004.
Zákon č. 587/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2005.
Zákon č. 15/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2005.
Zákon č. 479/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2005.
Zákon č. 24/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2006.
Zákon č. 359/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2007.
Zákon č. 454/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2007.
Zákon č. 515/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.
Zákony č. 117/2010 Z.z. a č. 145/2010 Z.z. nadobudli účinnosť 1. májom 2010.
Zákon č. 408/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2011.
Zákon č. 207/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2013.
Zákon č. 180/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2013.
Zákon č. 311/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2013.
Zákon č. 506/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2014.
Zákon č. 35/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2014.
Zákon č. 198/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2014.
Zákon č. 324/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2014.
Zákon č. 314/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015.
Zákony č. 91/2016 Z.z. a č. 125/2016 Z.z. nadobudli účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 240/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2017.
Zákony č. 177/2018 Z.z. a č. 310/2018 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom
2019.
Zákon č. 284/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 2. januárom 2019.
Zákon č. 150/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2019.
Rudolf Schuster v.r.
Jozef Migaš v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
PRÍL.2
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov
a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 2;
Ú.v. ES L 206, 22.7.1992) v znení smernice Rady 97/62/ES z 27. októbra 1997 (Mimoriadne
vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú.v. ES L 305, 8.11.1997) v znení nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú.v. EÚ L 284, 31.10.2003) v znení Aktu o podmienkach pristúpenia
Rakúska, Švédska a Fínska (Ú.v. ES C 241, 29.8.1994) [upravené rozhodnutím Rady 95/1/ES,
Euratom, ESUO (Ú.v. ES L 1, 1.1.1995)] v znení Aktu o podmienkach pristúpenia Českej
republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej
republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej
republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska
únia (Ú.v. EÚ L 236, 23.9.2003) v znení smernice Rady 2006/105/ES z 20. novembra
2006 (Ú.v. EÚ L 363, 20.12.2006) v znení smernice Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013
(Ú.v. EÚ L 158, 10.6.2013).
2. Smernica Rady 1999/22/ES z 29. marca 1999 o chove voľne žijúcich živočíchov
v zoologických záhradách (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú.v. ES L 94,
9.4.1999).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009
o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú.v. EÚ L 20, 26.1.2010) v znení smernice Rady
2013/17/EÚ z 13. mája 2013 (Ú.v. EÚ L 158, 10.6.2013).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o
posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie
(kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 26, 28.1.2012).
5) Napríklad zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov,
zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov, zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení
neskorších predpisov, zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi
látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej
rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších
predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 139/2002 Z.z. o rybárstve,
zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon).
6) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z.z. o rastlinolekárskej
starostlivosti v znení zákona č. 471/2001 Z.z.
7) Zákon č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat
v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva
a výživy č. 134/1989 Zb., ktorou sa vydáva zoznam hospodársky významných druhov a
rodov rastlín a zvierat v znení neskorších predpisov.
8) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z.z. v znení
zákona č. 471/2001 Z.z., vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva a Ministerstva spravodlivosti č. 62/1964 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie
predpisy k zákonu o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb., vyhláška
Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 63/1964 Zb. o ochrane
proti zavliekaniu škodcov a chorôb rastlín a burín pri dovoze, prevoze a vývoze (vonkajšia
karanténa) v znení vyhlášky č. 51/1977 Zb.
9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
13) § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z.z.
14) § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
15) Napríklad § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. v znení zákona
č. 83/2000 Z.z.
16) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 61/1977
Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o
banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov,
zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách
v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej
geologickej správe (geologický zákon), zákon č. 184/2002 Z.z.
17) Napríklad zákon č. 23/1962 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 337/1998
Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 139/2002 Z.z.
17a) § 120 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
18a) § 48 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v
znení zákona č. 384/2009 Z.z.
19) Čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22.
októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných
druhov (Ú.v. EÚ L 317, 4.11.2014).
20) § 2 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z.z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia
inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1141 z 13. júla 2016, ktorým sa prijíma
zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 (Ú.v. EÚ L 189, 14.7.2016) v platnom znení.
21) Zákon č. 150/2019 Z.z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych
nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nariadenie (EÚ) č. 1143/2014.
21a) Príloha č. 5 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
21b) § 40 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
22) § 8 ods. 2 a § 20 až 31 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
23) § 32 až 42 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
25) § 71 až 74 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
27) § 85 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
29) § 23 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení
neskorších predpisov.
30) § 17 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
31) § 27 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
32) Napríklad § 9 až 13 a § 17 až 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988
Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.
32a) § 9 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy
a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
33) § 10 zákona č. 220/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
34) Napríklad § 14 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) v znení neskorších predpisov.
35) § 40 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení zákona č. 117/2010 Z.z.
36) § 12 zákona č. 569/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
37) § 5 zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja.
37a) Zákon č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
37b) § 17 zákona č. 220/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
37c) § 5 a 7 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
37d) § 6 a 7 zákona č. 274/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
37e) § 10 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
38) Napríklad § 14 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,
§ 126 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, § 13 ods. 3 a 4
vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z.z. o hospodárskej
úprave lesov, § 17 ods. 1 a § 27 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov, § 18 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb., § 7 ods. 4
písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb., § 3 ods. 2 zákona Slovenskej
národnej rady č. 307/1992 Zb. v znení zákona č. 83/2000 Z.z., § 21 ods. 4 zákona
č. 313/1999 Z.z., § 14 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 141/2000 Z.z., § 13 zákona č. 503/2001 Z.z.
39) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb., § 29 ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb., zákon
Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb., zákon č. 23/1962 Zb., zákon č. 44/1988
Zb.
41) § 9 písm. b) až e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníctva a iných práv k nehnuteľnostiam.
44) § 2 písm. x) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o
premávke na pozemných komunikáciách.
46) Bod A.1. 6 písm. a) až c) prílohy č. 1 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej
rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon).
47) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
49) Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 3. januára 2002
č. 3485/1/2001-100, ktorým sa vyhlasujú katastrálne územia patriace do jednotlivých
poľnohospodársky znevýhodnených oblastí a ustanovuje výška podpory na ich obhospodarovanie
(oznámenie č. 14/2002 Z.z.).
51) § 71 ods. 1 písm. c) a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
52) Zákon č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme.
53) Zákon Slovenskej národnej rady č. 315/1992 Zb. o verejných telovýchovných,
športových a turistických podujatiach.
57) § 2 písm. b) a c) zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
58a) § 2 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z.z.
Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1141
v platnom znení.
59) Napríklad § 25 zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii, § 53 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov, § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1994 Z.z.
o poľnej stráži.
59a) Napríklad Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým
ako biotopy vodného vtáctva (oznámenie č. 396/1990 Zb.), Dohovor o ochrane svetového
kultúrneho a prírodného dedičstva (oznámenie č. 159/1991 Zb.), Dohovor o biologickej
diverzite (oznámenie č. 34/1996 Z.z.), Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne
žijúcich živočíchov (oznámenie č. 91/1998 Z.z.), Dohovor o ochrane európskych voľne
žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (oznámenie č. 93/1998 Z.z.), Dohoda o
ochrane netopierov v Európe (oznámenie č. 250/1999 Z.z.), Dohoda o ochrane africko-euroázijských
druhov vodného sťahovavého vtáctva (oznámenie č. 268/2002 Z.z.), Rámcový dohovor
o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (oznámenie č. 111/2006 Z.z.).
61) § 2 ods. 1 a § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej
republiky č. 5/1995 Z.z.
62) Úprava Slovenského banského úradu č. 3000/1975, ktorou sa vydáva predpis
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o bezpečnosti prevádzky pri sprístupňovaní
prírodných jaskýň a ich udržiavaní v bezpečnostnom stave (bezpečnostný predpis pre
jaskyne) v znení neskorších predpisov (registrovaná v čiastke 33/1975 Zb.).
63) Čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z.z.
64) Zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
64e) § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe v znení
zákona č. 567/2005 Z.z.
65) § 39 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v
znení zákona č. 255/2001 Z.z.
66) Čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne
žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, kap. 15/zv. 3; Ú.v. ES L 61, 3.3.1997) v platnom znení.
§ 8 zákona č. 15/2005 Z.z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich
rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
67) § 127 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z.z.
68) § 71 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
č. 344/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve.
68b) Zákon č. 15/2005 Z.z.
69) Zákon č. 115/1998 Z.z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej
hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov. Vyhláška Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky č. 342/1998 Z.z. o odbornej správe múzejných zbierkových
predmetov a galerijných zbierkových predmetov.
70) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z.z. o občianskych
preukazoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 381/1997 Z.z. o cestovných dokladoch
v znení neskorších predpisov, zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
71) § 8 zákona č. 337/1998 Z.z. v znení zákona č. 23/2002 Z.z.
72a) § 10 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z.z.
73) Napríklad vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.
231/1998 Z.z. o chove spoločenských zvierat, divých zvierat a nebezpečných živočíchov
a o ochrane pokusných zvierat.
74) § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových
pravidlách v znení neskorších predpisov.
75) Zákon č. 337/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.
76) Napríklad zákon č. 337/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z.z. o ochrane zvierat.
76a) Príloha č. 1 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Príloha č. 8 k
vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 508/2004 Z.z., ktorou
sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej
pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 59/2013 Z.z.
78) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998
Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii
v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z.z., zákon č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred
povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z.z., zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov, zákon č. 405/2011 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti
v znení neskorších predpisov, zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
78a) § 18a zákona č. 220/2004 Z.z. v znení zákona č. 57/2013 Z.z.
79) Napríklad zákon č. 23/1962 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976
Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 61/1977 Zb. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady
č. 307/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového
fondu, zákon č. 184/2002 Z.z.
80) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
82) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch
Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
83a) § 2 písm. a) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch.
83aa) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č.
50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/1999 Z.z.
v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,
§ 40 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení zákona č. 117/2010 Z.z.
83ac) § 32 ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej
republiky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa.
83b) § 41 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
84) § 7a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
85) Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
86) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších
predpisov.
86a) Napríklad zákon č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
86b) § 2 ods. 1 zákona č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu
a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 185/2009 Z.z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
86c) Zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon).
86d) Napríklad zákon č. 281/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č.
326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
87) Napríklad zákon č. 281/1997 Z.z., zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej
socialistickej republiky v znení neskorších predpisov.
88) § 47 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
89) § 1 až 8 zákona č. 220/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
91) Napríklad § 32 zákona č. 50/1976 Zb., § 27 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov, § 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 139/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 56 ods. 3 zákona
č. 274/2009 Z.z.
93) § 14 ods. 2 písm. e) zákona č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
93a) Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z.
o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.
93b) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
93c) Zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.
93e) Zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
93f) Napríklad zákon č. 220/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č.
326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 139/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 274/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
93i) § 473 až 480 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
93j) Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore
rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka
(EPFRV) (Ú.v. EÚ L 277, 21.10.2005) v platnom znení, § 8a zákona č. 523/2004 Z.z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
93k) § 17 zákona č. 584/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
94) Napríklad zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových
krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách
v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej
národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a
o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií
v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 282/1993
Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam
v znení zákona č. 97/2002 Z.z.
95) Zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy.
96) § 7 a 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe
pre životné prostredie.
97) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
98a) Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
98aa) § 37 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
98ab) § 8 ods. 1 a § 30 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
98b) Napríklad § 4 ods. 5 zákona č. 139/2002 Z.z., § 21 zákona č. 15/2005 Z.z.
v znení zákona č. 447/2012 Z.z.
99) Čl. V zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb. o niektorých opatreniach
v miestnej samospráve a v štátnej správe.
100) Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
100a) § 2 zákona č. 338/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
101) Napríklad zákon č. 281/1997 Z.z., Trestný poriadok.
102) Zákon č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z.z.Trestný poriadok.
104) § 136 a 138 Zákonníka práce.
§ 149 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 1 ods. 5 zákona č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe.
106) § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole
v štátnej správe.
108) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.
109) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 246/1993 Z.z. o zbraniach a
strelive v znení neskorších predpisov.
110) § 13 a 14 Trestného zákona.
110a) § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších
predpisov.
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej
službe.
§ 13 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov.
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z.z. o Vojenskom spravodajstve.
§ 16 zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
111) Napríklad § 52 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov, § 12 ods. 1 Trestného poriadku.
112) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona
č. 215/2002 Z.z.
113) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
113a) § 25 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
113b) § 24 a 25 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
114) Napríklad § 18 až 20a a § 20f až 21 Občianskeho zákonníka, zákon č. 83/1990
Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
114a) § 15a zákona č. 71/1967 Zb. v znení zákona č. 527/2003 Z.z.
115) Zákon č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými
úradmi a obcami.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
115a) Napríklad § 20h Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 83/1990
Zb.
115b) § 28 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení zákona č. 360/2007 Z.z.
115c) § 305 Trestného zákona.
115d) Príloha A nariadenia (ES) č. 338/97 v platnom znení.
116) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku
štátu v znení neskorších predpisov.
117) § 89 ods. 13 a 14 Trestného zákona.
118) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000
Z.z.
119) Zákon č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb.
Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
121) Napríklad § 27 vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 59/1967
Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve v znení neskorších
predpisov.
121c) § 4 zákona č. 15/2005 Z.z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a
voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 7 vyhlášky Ministerstva životného prostredia
č. 110/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane druhov
voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
122) § 140a zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z.z.
123) § 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z.z.
Vľavo vyberte vzťahy, o ktoré máte záujem.
PRÁVNY PREDPIS
Zákon č. 543/2002 Z.z., o ochrane prírody a krajiny, Národnej rady Slovenskej republiky.| Schválené: | 25.06.2002 |
|---|---|
| Rozposlané/platnosť od: | 26.09.2002 |
| Účinnosť od: | 01.01.2003 |
| Zrušené: | - |
212/2002 Zbierky zákonov na strane 5410.
Odkaz na rovnopis čiastky