Obsah
Dostupné filtre
90/2001 Z.z. zmena Ústavy Slovenskej republiky
Informácie
Znenie: posledný stav textu
Viditeľnosť komentára:
90/2001 Z.z.
ÚSTAVNÝ ZÁKON
z 23. februára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Zmena: 90/2001 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto
ústavnom zákone:
Čl.I
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného
zákona č. 244/1998 Z.z. a ústavného zákona č. 9/1999 Z.z. sa mení
a dopĺňa takto:
1. Doterajší text čl. 1 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa
odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná,
a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.".
2. V čl. 4 sa za slovo "bohatstvo" vkladá čiarka a slovo
"jaskyne".
3. Čl. 7 znie:
"Čl.7
(1) Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia
vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho
zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne
ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.
(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na
základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske
spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré
vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.
(3) Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier,
bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených
medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej
bezpečnosti.
(4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach
a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv,
medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv,
z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných
organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej
povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný
zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred
ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
(5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je
potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú
práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, majú prednosť pred zákonmi.".
4. Za čl. 7 sa vkladá čl. 7a, ktorý znie:
"Čl.7a
Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu
identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie
zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou
krajinou.".
5. Čl. 11 sa vypúšťa.
6. V čl. 13 odsek 1 znie:
"(1) Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri
zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá
práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb,
alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.".
7. V čl. 17 odseky 3 a 4 znejú:
"(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno
zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí
byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do
48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí
zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných
činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo
o jej prepustení na slobodu.
(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz
sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca
musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných
činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo
o jej prepustení na slobodu.".
8. V čl. 18 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
"e) menšie obecné služby na základe zákona.".
9. V čl. 23 ods. 4 druhá veta znie: "Občana nemožno nútiť, aby
opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.".
10. V čl. 25 odsek 1 znie:
"(1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti
občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti.".
11. V čl. 26 ods. 5 prvej vete sa slová "Štátne orgány
a orgány územnej samosprávy" nahrádzajú slovami "Orgány verejnej
moci".
12. V čl. 30 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Cudzinci
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť
a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy
vyšších územných celkov.".
13. V čl. 37 ods. 4 sa slová "príslušníci Zboru požiarnej
ochrany" nahrádzajú slovami "príslušníci a zamestnanci hasičských
a záchranných zborov".
14. V čl. 44 odsek 4 znie:
"(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov,
o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné
prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich
rastlín a voľne žijúcich živočíchov.".
15. Čl. 44 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až
4 ustanoví zákon.".
16. Doterajší text čl. 51 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa
odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd
a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného
stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.".
17. Čl. 56 znie:
"Čl.56
(1) Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka
Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska môže v rámci svojej
pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to
splnomocnená zákonom.
(2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je
Banková rada Národnej banky Slovenska.
(3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.".
18. Čl. 60 znie:
"Čl.60
(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý
orgán kontroly hospodárenia s
a) prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná
rada Slovenskej republiky alebo vláda,
b) majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými
právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií
a Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
c) majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí
a vyšších územných celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na
prenesený výkon štátnej správy,
d) majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými
právami a pohľadávkami, za ktoré Slovenská republika prevzala
záruku,
e) majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami
a pohľadávkami a finančnými prostriedkami, ktoré sa poskytli
Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám
hospodáriacim s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo
nakladajúcim so štátnym majetkom v rámci rozvojových programov
alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia.
(2) Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa
vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 na
a) vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné
orgány štátnej správy Slovenskej republiky a na orgány im
podriadené,
b) štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú
funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa ústredné orgány štátnej
správy alebo iné štátne orgány,
c) obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami
a na právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami,
d) štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené
zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť
verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou
účasťou štátu,
e) Fond národného majetku Slovenskej republiky, právnické osoby
s určenou majetkovou účasťou Fondu národného majetku
Slovenskej republiky,
f) fyzické osoby a právnické osoby.".
19. V čl. 61 ods. 2 sa za slovo "predsedu" vkladajú slová
"a podpredsedu".
20. V čl. 61 ods. 3 sa za slovo "predsedu" vkladajú slová
"a podpredsedu" a slovo "päťročných" sa nahrádza slovom
"sedemročných".
21. V čl. 61 odsek 4 znie:
"(4) Funkcia predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného
úradu sú nezlučiteľné s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej
moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom,
s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo
kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem
správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo
umeleckej činnosti.".
22. Čl. 63 znie:
"Čl.63
Postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie
a základné pravidlá kontrolnej činnosti najvyššieho kontrolného
úradu ustanoví zákon.".
23. Čl. 64 znie:
"Čl.64
Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí
obec a vyšší územný celok.".
24. Za čl. 64 sa vkladá čl. 64a, ktorý znie:
"Čl.64a
Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne
a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú
na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.".
25. Čl. 65 znie:
"Čl.65
(1) Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za
podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným
majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
(2) Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby
predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií.
Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane
a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa
možno domáhať len v medziach zákona.".
26. Čl. 66 znie:
"Čl.66
(1) Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečenie
vecí spoločného záujmu; rovnaké právo združovať sa s inými vyššími
územnými celkami má aj vyšší územný celok. Podmienky ustanoví
zákon.
(2) Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.".
27. Čl. 67 znie:
"Čl.67
(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach
obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho
územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného
celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území
vyššieho územného celku ustanoví zákon.
(2) Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy
možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe
medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.
(3) Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného
celku len spôsobom ustanoveným zákonom.".
28. Čl. 68 znie:
"Čl.68
Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh
vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný
celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.".
29. V čl. 69 odseky 2 a 3 znejú:
"(2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného
zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia
obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa
uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného
práva tajným hlasovaním.
(3) Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej
území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho
volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta
obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje
obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím
volebného obdobia ustanoví zákon.".
30. Čl. 69 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:
"(4) Orgány vyššieho územného celku sú
a) zastupiteľstvo vyššieho územného celku,
b) predseda vyššieho územného celku.
(5) Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci
zastupiteľstva vyššieho územného celku. Poslancov volia
obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho
územného celku, na štvorročné obdobie. Voľby poslancov sa
uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného
práva tajným hlasovaním.
(6) Predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí
majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku, na
základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním na štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob odvolania
predsedu vyššieho územného celku pred uplynutím volebného obdobia
ustanoví zákon. Predseda vyššieho územného celku je výkonným
orgánom vyššieho územného celku, vykonáva správu vyššieho územného
celku a zastupuje vyšší územný celok navonok.".
31. V čl. 71 ods. 1 sa za slovo "obec" vkladajú slová "a vyšší
územný celok".
32. V čl. 71 odsek 2 znie:
"(2) Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok
vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia
v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon
štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok
zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.".
33. V čl. 77 odsek 1 znie:
"(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu,
prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl
a príslušníka ozbrojeného zboru.".
34. Čl. 78 znie:
"Čl.78
(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo
v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho
mandátu.
(2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené
v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno
poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec
podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej
republiky. Občianskoprávna zodpovednosť poslanca tým nie je
dotknutá.
(3) Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani
vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné
stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého
mandátu vylúčené. V takom prípade počas ďalšieho výkonu
poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.
(4) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine,
príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej
rady Slovenskej republiky. Ak mandátový a imunitný výbor Národnej
rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá,
poslanec musí byť ihneď prepustený.
(5) Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba
sa neuplatňuje.".
35. Čl. 81 znie:
"Čl.81
Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na
schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mu v tom bránia
vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne do rúk predsedu Národnej
rady Slovenskej republiky; v takom prípade mandát poslanca zaniká
dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.".
36. Za čl. 81 sa vkladá čl. 81a, ktorý znie:
"Čl.81a
Mandát poslanca zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,
b) vzdaním sa mandátu,
c) stratou voliteľnosti,
d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,
f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec
odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec
odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade
o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.".
37. V čl. 84 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa
čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného prezidentom
Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.".
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
38. V čl. 84 ods. 4 sa za slová "ústavného zákona" vkladajú
slová "na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 2,".
39. V čl. 86 písmeno d) znie:
"d) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami
o ľudských právach a základných slobodách, s medzinárodnými
politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej
povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej
republike členstvo v medzinárodných organizáciách,
s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy,
s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný
zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide
o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5,".
40. V čl. 86 písmeno i) znie:
"i) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky a troch členov Súdnej
rady Slovenskej republiky,".
41. V čl. 86 písm. j) sa na konci pripájajú tieto slová: "a po
skončení vojny o uzavretí mieru,".
42. V čl. 86 písm. k) sa na konci bodka nahrádza čiarkou
a pripájajú sa tieto slová: "ak nejde o prípad uvedený v čl. 119
písm. p),".
43. Čl. 86 sa dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
"l) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na
území Slovenskej republiky.".
44. V čl. 87 odseky 2 až 4 znejú:
"(2) Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon
s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne
prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť taký zákon
vyhlásený.
(3) Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda
Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej
republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom
prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta
Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon
nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej
republiky.
(4) Zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti
o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných
aktov medzinárodnej organizácie podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví
zákon.".
45. V čl. 87 sa vypúšťa odsek 5.
46. V čl. 89 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e).
47. V čl. 89 sa odsek 2 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.".
48. Doterajší text čl. 95 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa
odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením
referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na
rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe
petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky
podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak
prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej
republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má
vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným
zákonom, od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.".
49. V čl. 102 ods. 1 písmeno a) znie:
"a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje
medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže
preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády
na jej jednotlivých členov,".
50. V čl. 102 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b),
ktoré znie:
"b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na
rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú
je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,
s ústavou alebo s ústavným zákonom,".
Doterajšie písmená b) až p) sa označujú ako písmená c) až r).
51. V čl. 102 ods. 1 písmeno c) znie:
"c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,".
52. V čl. 102 ods. 1 písm. e) v druhej vete sa na konci bodka
nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "počas vojny,
vojnového stavu alebo výnimočného stavu.".
53. V čl. 102 ods. 1 písmeno h) znie:
"h) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších
štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch,
ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých
škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje
generálov,".
54. V čl. 102 ods. 1 písm. i) sa slovo "zapožičiava" nahrádza
slovom "udeľuje".
55. V čl. 102 ods. 1 písmeno j) znie:
"j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní
a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo
amnestie,".
56. V čl. 102 ods. 1 písmeno l) znie:
"l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady
Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá
alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv
o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,".
57. V čl. 102 ods. 1 písmeno m) znie:
"m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu
ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť
výnimočný stav a ich skončenie,".
58. V čl. 102 ods. 1 písmeno o) znie:
"o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon
s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona,".
59. V čl. 102 sa odsek 1 dopĺňa písmenami s) a t), ktoré
znejú:
"s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej
republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej
republiky a sľub generálneho prokurátora,
t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch
členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub
sudcov.".
60. V čl. 102 odsek 2 znie:
"(2) Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1
písm. c) a podľa písmena j), ak ide o udelenie amnestie, a podľa
písmena k) je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej
republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za
rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.".
61. Čl. 102 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu,
vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob
výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného
stavu ustanoví ústavný zákon.
(4) Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa
odseku 1 môže ustanoviť zákon.".
62. V čl. 105 odsek 1 znie:
"(1) Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia
prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak
bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak
prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody,
oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n)
a o) prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom
čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí
prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie
ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1
písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.".
63. V čl. 108 sa slovo "najvyšším" nahrádza slovom
"vrcholným".
64. V čl. 109 odsek 2 znie:
"(2) Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom
poslaneckého mandátu, s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej
moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo
s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou,
s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby,
ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou
alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku
a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.".
65. V čl. 109 sa vypúšťa odsek 3.
66. V čl. 119 písmená f) až l) znejú:
"f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých
dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej
republiky,
g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa
čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov,
h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby
rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je
potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou
a s ústavným zákonom,
i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,
j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na
verejnú diskusiu,
k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov,".
67. Čl. 119 sa dopĺňa písmenami m) až r), ktoré znejú:
"m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov
v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady
Slovenskej republiky,
n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie
mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie
výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení
a skončení núdzového stavu,
o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na
účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových
pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných
ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel
humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových
pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných
ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,
p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak
ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej
obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto
rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej
republiky,
r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.".
68. V čl. 120 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať
nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení
uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi
na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na
vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2.".
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
69. Čl. 125 znie:
"Čl.125
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami,
s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky
a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou,
s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré
boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov
štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej
samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi,
s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným
zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný
súd.
(2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,
môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich
častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie
uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí
značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi
právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú
príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia
účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné
do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu
uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi
a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným
zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj
s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d),
aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo
ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia
rozhodnutia.
(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo
návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou,
s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo s ústavným zákonom.
(5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých
právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení
zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak
rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu
ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre
ktoré bolo prijaté.
(6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5
sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.
Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.".
70. Za čl. 125 sa vkladajú čl. 125a a 125b, ktoré znejú:
"Čl.125a
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných
zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej
republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému
súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda pred tým, ako
predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej rady
Slovenskej republiky.
(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty
ustanovenej zákonom; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že
medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným
zákonom, takú medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.
Čl.125b
(1) Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré
sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej
rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade
s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému
súdu prezident Slovenskej republiky pred vyhlásením referenda, ak
má pochybnosti, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na
základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo
s ústavným zákonom.
(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo
dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že
predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov
alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95
ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom,
referendum nemožno vyhlásiť.".
71. Čl. 127 znie:
"Čl.127
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo
slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci
konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie,
zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby
ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav
pred porušením.
(3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa
odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného
súdu dotknutá.".
72. Za čl. 127 sa vkladá čl. 127a, ktorý znie:
"Čl.127a
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej
samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo
inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej
samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej
samosprávy, vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné
rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej
samosprávy, aký ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým
rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súd
napadnuté rozhodnutie zruší, alebo ak porušenie práva spočívalo
v inom zásahu, než je rozhodnutie, zakáže pokračovať v porušovaní
práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred
porušením.".
73. Čl. 128 znie:
"Čl.128
Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je
vec sporná. Rozhodnutie ústavného súdu o výklade ústavy alebo
ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie
zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.".
74. V čl. 129 ods. 2 sa vypúšťajú slová "a odvolávaní".
75. V čl. 129 ods. 5 sa slovo "a" nahrádza slovom "alebo".
76. Čl. 129 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
"(6) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení
výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie
nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou
alebo s ústavným zákonom.
(7) Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich odsekov
sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo
právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný orgán verejnej moci
je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie.
Podrobnosti ustanoví zákon.".
77. V čl. 130 ods. 1 písmeno f) znie:
"f) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených
v čl. 127 a 127a.".
78. V čl. 130 sa vypúšťa odsek 3.
79. Čl. 131 znie:
"Čl.131
(1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených
v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a
ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 6, čl. 136
ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní právnych
názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu
rozpočtu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša
nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina
nedosiahne, návrh sa zamietne.
(2) O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd v trojčlenných
senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.".
80. Čl. 132 sa vypúšťa.
81. V čl. 134 odseky 1 a 2 znejú:
"(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.
(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady
Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej
republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný
počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej
republiky vymenovať.".
82. V čl. 134 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Tá istá
osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.".
83. V čl. 134 ods. 4 sa za slovom "ústavou" slovo "a" nahrádza
čiarkou a za slovami "ústavnými zákonmi" sa vkladajú slová
"a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,".
84. V čl. 136 odsek 3 znie:
"(3) Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie
do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva
disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a generálnemu prokurátorovi.".
85. Čl. 136 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo
vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu,
funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.".
86. V čl. 137 odsek 2 znie:
"(2) Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje
povolanie. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciou v inom
orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným
pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou,
s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby,
ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou
alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku
a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.".
87. Čl. 138 znie:
"Čl.138
(1) Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným
oznámením predsedovi ústavného súdu. Jeho funkcia v takom prípade
zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné
oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
(2) Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu odvolá
a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný
trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin
a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu
trestu odňatia slobody,
b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin,
ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,
c) ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní
ústavného súdu dlhšie ako jeden rok alebo
d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej
republiky.".
88. Za čl. 141 sa vkladá čl. 141a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Čl.141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími členmi sú
a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej
republiky,
b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada
Slovenskej republiky,
c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident
Slovenskej republiky,
d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej
republiky.
(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1
písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má
vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej
praxe.
(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je
päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena
Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe
nasledujúcich obdobiach.
(4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
a) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov
na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,
b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na
vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy
na ich odvolanie,
d) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na
sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku
v medzinárodných súdnych orgánoch,
e) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť
a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,
f) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri
zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu,
g) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(5) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je
potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(6) Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady
Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o organizácii a o vzťahoch
k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy
ustanoví zákon.".
89. V čl. 142 ods. 1 sa slová "správnych orgánov" nahrádzajú
slovami "orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení
alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon".
90. V čl. 142 odsek 2 znie:
"(2) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo
veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na
rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov
občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu
poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného
sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy
sudca.".
91. Čl. 143 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe
súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy.".
92. Čl. 144 znie:
"Čl.144
(1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri
rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
(2) Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa
týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu,
medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie
preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods.
1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd
záväzný.".
93. Čl. 145 znie:
"Čl.145
(1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky
na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez
časového obmedzenia.
(2) Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky,
ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol
vek 30 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie. Ďalšie
predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj
rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
(3) Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na
návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov.
Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky alebo za podpredsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich
obdobiach. Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident
Slovenskej republiky odvolať predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z dôvodov ustanovených v čl. 147.
(4) Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento
sľub: »Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať
ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať
podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.«.
(5) Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie.".
94. Za čl. 145 sa vkladá čl. 145a, ktorý znie:
"Čl.145a
(1) Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo
politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred
zložením sľubu.
(2) Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Výkon funkcie
sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so
štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným
pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom
v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá
vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo
zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej,
pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a členstva
v Súdnej rade Slovenskej republiky.".
95. Čl. 146 znie:
"Čl.146
Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením
prezidentovi Slovenskej republiky. Jeho funkcia v takom prípade
zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné
oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.".
96. Čl. 147 znie:
"Čl.147
(1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady
Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného
odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol
právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho
prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na
základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je
nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho
voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady
Slovenskej republiky môže sudcu odvolať,
a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas
jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti,
b) ak dosiahol vek 65 rokov.".
97. Čl. 148 znie:
"Čl.148
(1) Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo
na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2) Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie a podmienky na
dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu alebo na dočasné
pridelenie sudcu ustanoví zákon.
(3) Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustanoví zákon.".
98. Názov ôsmej hlavy znie:
"PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV".
Doterajší text ôsmej hlavy sa označí nadpisom
"Prvý oddiel".
99. Za čl. 151 sa vkladá čl. 151a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Druhý oddiel
VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV
Čl.151a
(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý sa
v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane
základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri
konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak
je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym
poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu.
(2) Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej
republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej
navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej
republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca
práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia.
(3) Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený
za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin,
a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu
trestu odňatia slobody, alebo stratou voliteľnosti.
(4) Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu
práv odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas
troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce
z jeho funkcie.
(5) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv,
o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe
právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických
osôb ustanoví zákon.".
100. Za čl. 154a sa vkladajú čl. 154b a 154c, ktoré znejú:
"Čl.154b
(1) Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti
tohto ústavného zákona vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia
prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej
republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň
vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.
(2) Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového
obmedzenia sa pokladajú za sudcov vymenovaných podľa tohto
ústavného zákona.
(3) Na sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím
účinnosti tohto ústavného zákona sa ustanovenie čl. 134 ods. 2
prvej vety a ods. 3 druhej vety nevzťahuje.
Čl.154c
(1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto
ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv
a slobôd.
(2) Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred
nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej
právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.".
Čl.II
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje,
aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie
Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ako vyplýva zo zmien
a doplnení vykonaných ústavným zákonom č. 244/1998 Z.z., ústavným
zákonom č. 9/1999 Z.z. a týmto ústavným zákonom.
Čl.III
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2001 okrem
čl. 125a, čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré
nadobudnú účinnosť 1. januára 2002.
Rudolf Schuster v.r.
Jozef Migaš v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
Vľavo vyberte vzťahy, o ktoré máte záujem.
PRÁVNY PREDPIS
Ústavný zákon č. 90/2001 Z.z., , ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, Národnej rady Slovenskej republiky.| Schválené: | 23.02.2001 |
|---|---|
| Rozposlané/platnosť od: | 17.03.2001 |
| Účinnosť od: | 01.07.2001 |
| Zrušené: | - |
38/2001 Zbierky zákonov na strane 1226.
Odkaz na rovnopis čiastky