366/1999 Z.z.

o daniach z príjmov

§  ×
AA  
Viditeľnosť komentáře:
Obsah Typ obsahu
Predpisy (84)
Vzťah
... další položky
... další položky
... další položky
Judikatúra (45)
... dalšie položky
Vybraná judikatúra (2)
... dalšie položky
Články a iné dokumenty (66)
... dalšie položky
Monografie (6)
... dalšie položky
366/1999 Z.z.
ZÁKON
z 24. novembra 1999
o daniach z príjmov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIE
§ 1
Tento zákon upravuje
a) daň z príjmov fyzických osôb,
b) daň z príjmov právnických osôb,
c) spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.
DRUHÁ ČASŤ
DAŇ Z PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB
§ 2
Daňovníci dane z príjmov fyzických osôb
(1) Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby, ktorým plynú príjmy podliehajúce dani podľa tohto zákona (ďalej len "daňovníci").
(2) Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo ktorí majú povolenie na dlhodobý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "bydlisko") alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky a na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(3) Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).
(4) Daňovníci, ktorí sa obvykle zdržiavajú na území Slovenskej republiky, sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých daňovníkov, ktorí sa tu zdržiavajú na účel štúdia alebo liečenia. Do tohto obdobia sa započítava každý začatý deň pobytu s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účel výkonu tejto činnosti.
(5) zrušený od 1.1.2001.
§ 3
Predmet dane z príjmov fyzických osôb
(1) Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len "daň") sú
a) príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6),
b) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),
c) príjmy z kapitálového majetku (§ 8),
d) príjmy z prenájmu (§ 9),
e) ostatné príjmy (§ 10).
(2) Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou vrátane zisteného majetkového prírastku podľa osobitného predpisu 1a) nadobudnutého z príjmov daňovníka, ktoré neboli podľa tohto zákona zdanené.
(3) Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia, a to podľa jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(4) Predmetom dane nie sú
a) príjmy získané nadobudnutím cenných papierov podľa osobitného zákona, 1) dedením, 2) vydaním 3) alebo darovaním 4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 alebo podľa § 7,
b) úvery a pôžičky.
§ 4
Oslobodenie od dane
(1) Od dane je oslobodený príjem
a) z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom (táto podmienka sa považuje za splnenú, ak sa občan preukáže, že návrh na povolenie vkladu do katastra je starší ako dva roky), pričom v prípade, ak ide o predaj takého bytu alebo domu nadobudnutého dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú bol taký byt alebo dom vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval 5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti;
b) z predaja nehnuteľností, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov, pričom v prípade, ak ide o predaj takýchto nehnuteľností nadobudnutých dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú boli takéto nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, o ktorých daňovník účtoval 5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ich evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto nehnuteľnosti daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ich daňovník využíval na uvedené činnosti;
c) z predaja hnuteľných vecí; od dane nie je oslobodený príjem z predaja motorových vozidiel, lietadiel a lodí, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo o nich daňovník účtoval 5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom [§ 9 ods. 1 písm. b)], alebo ich evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok využívaný na prenájom [§ 9 ods. 1 písm. b)], a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji hnuteľnej veci uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto hnuteľné veci daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom tieto veci daňovník využíval na uvedené činnosti;
d) z predaja cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje tri roky; predajom cenného papiera na účely tohto zákona je aj spätný predaj (vyplatenie) podielových listov. Ak doba medzi nadobudnutím a predajom tuzemských cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov 6) vrátane spätného predaja tuzemských podielových listov nepresiahne tri roky, oslobodený od dane je príjem z ich predaja znížený o výdavky podľa § 10 ods. 5 v sume neprevyšujúcej 50 000 Sk v kalendárnom roku; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, o ktorých daňovník účtoval, 5) a príjem z kapitálového majetku (§ 8);
e) z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, 3) prijatý touto osobou úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd prijaté oprávnenou osobou a prijaté náhrady oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov; 3)
f) z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením, s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW; od dane je oslobodený príjem dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch; za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené do dane;
g) z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov, 7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka 8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov, ktorý prevyšuje výdavky súvisiace s týmto príjmom;
h) z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov; od dane nie sú oslobodené príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak o ich obstaraní daňovník účtoval, 5) a to do piatich rokov od skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti; od dane nie sú oslobodené príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom prevode členských práv družstva alebo o prevode účasti na obchodných spoločnostiach v dobe do piatich rokov od nadobudnutia, aj keď zmluva o prevode bude uzatvorená až po piatich rokoch od ich nadobudnutia;
i) z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných podľa osobitného predpisu; 9)
j) z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty; 9)
k) poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia, 10) nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia 11) a z poistenia v nezamestnanosti 12) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj formou sociálnych dávok poskytovaných namiesto dávok z povinného poistenia;
l) prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu, 13)
m) získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnenie iného bytu alebo ako náhrada za uvoľnenie bytu vyplatená užívateľovi bytu, ak náhradu použil alebo použije na uspokojenie bytovej potreby, najneskôr do dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom náhradu prijal, pričom za uspokojenie svojej bytovej potreby sa považuje
1. výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba rodinného domu alebo bytového domu,
2. nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,
3. nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu,
4. nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom,
5. nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových priestorov na byt,
6. úhrada podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,
7. stavebná úprava bytu, rodinného domu alebo bytového domu,
8. údržba alebo stavebná úprava rodinného domu, bytového domu alebo bytu vo vlastníctve a bytu v nájme a v užívaní,
9. prestavba nebytových priestorov na byt,
10. vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo vyporiadanie spoludedičov, ak predmetom vyporiadania je úhrada podielu spojeného so získaním bytu, rodinného domu alebo bytového domu,
11. splatenie úveru alebo pôžičky použitej daňovníkom na účely podľa bodov 1 až 10,
n) z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo v lesnom a vodnom hospodárstve.
(2) Od dane sú oslobodené aj
a) dávky sociálnej pomoci, sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, 14) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi 15) a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia; 16)
b) plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce 17) s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 7;
c) plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej služby, vojakom náhradnej služby, vojakom zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom vojenských škôl podľa osobitných predpisov; 18)
d) plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 19) a plnenia poskytované v cudzej mene zamestnancom 19a) plniacim úlohy mimo územia Slovenskej republiky v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov a vojenských misií medzinárodných organizácií;
e) sociálne dávky a odchodné sudcov podľa osobitného zákona, 20) sociálne dávky, odchodné a úmrtné prokurátorov podľa osobitného zákona, 20a) sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov; 20b)
f) disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov; 21)
g) plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby; 22)
h) časť platu a časť náhrady platu za dovolenku v cudzej mene zamestnancov zahraničnej služby; 23)
i) vecné alebo peňažné dary poskytované príslušníkom, zamestnancom a členom jednotiek požiarnej ochrany a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku; 24)
j) odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu;
k) plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a z dôchodkového poistenia;
l) prijaté náhrady škôd, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu s výnimkou platieb prijatých ako
1. náhrada za stratu príjmu,
2. náhrada za škodu spôsobenú na majetku, o ktorom v čase vzniku škody daňovník účtoval 5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4,
3. náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 7) daňovníka a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 9),
4. náhrada za škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť;
m) štipendiá 25) zo štátneho rozpočtu a takéto plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení 26) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky 27) z prostriedkov štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a zo štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia a plnenia poskytované neziskovou organizáciou 28) s výnimkou platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 a 7;
n) prijaté ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru, pričom od dane nie sú oslobodené príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov a ceny zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 7); cena z verejnej súťaže a podobná cena plynúca zo zahraničia je oslobodená od dane v plnej výške, ak ju príjemca daroval na účely uvedené v § 12 ods. 10 v plnej výške obci alebo právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky; cenou alebo výhrou sa rozumie
1. cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže s výnimkou odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
2. výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
3. cena zo športovej súťaže;
o) úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu; 29)
p) úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov; 30)
r) výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu; 31)
s) výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu; 30)
t) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane; 32)
u) peňažné náhrady z garančného fondu, 12)
v) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(3) Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, 32a) do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo b) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
§ 5
Základ dane
(1) Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len "zdaňovacie obdobie") presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak.
(2) Základom dane daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac druhov príjmov uvedených v § 6 až 10, je súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov s použitím ustanovenia odseku 1.
(3) Ak podľa účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa § 9 ods. 4 výdavky presiahnu príjmy uvedené v § 7 a 9, rozdiel je stratou. O stratu upravenú podľa § 23 (ďalej len "daňová strata") sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovenia odseku 1. Odpočítavaná daňová strata sa zníži o príjmy, o ktorých daňovník účtuje, 5) ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36). Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení § 34.
(4) Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9 sa prihliadne na zásoby obstarané aj v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Rovnako sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky daňovníka spojené so začatím činnosti.
(5) Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane, príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa z nich daň vyrubí sadzbou dane podľa § 13 ods. 9 a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36 zo samostatného základu dane.
(6) Príjmy uvedené v § 8 až 10, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného z nich.
(7) Ak daňovník nepoužije príjmy oslobodené od dane podľa 4 ods. 1 písm. m) v súlade s § 4 ods. 1 písm. m), tieto príjmy sú základom dane v tom zdaňovacom období, do ktorého konca ich mal použiť v súlade s § 4 ods. 1 písm. m). Ak daňovník použije alebo používal rodinný dom alebo bytový dom (byt), alebo jeho časť, na ktorých obstaranie použil príjmy oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. m), na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom do piatich rokov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mal daňovník príjem oslobodený od dane podľa § 4 ods. 1 písm. m), musí zahrnúť do základu dane tú časť príjmov, ktorá zodpovedá pomeru, v akom tento rodinný dom alebo bytový dom (byt), alebo jeho časť používa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom. V takomto prípade sa pomerná časť príjmov oslobodených od dane podľa § 4 ods. 1 písm. m) zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa používal rodinný dom alebo bytový dom (byt), alebo jeho časť na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom.
§ 6
Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky
(1) Príjmami zo závislej činnosti sú
a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, zo služobného pomeru alebo z členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku;
b) príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby;
c) odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie;
d) odmeny obvinených vo väzbe 33) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu; 34)
e) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu; 35)
f) príjmy plynúce daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie, aj keď sa vyplácajú ako náhrada za stratu týchto príjmov platiteľom, u ktorého daňovník nevykonáva alebo nevykonával túto závislú činnosť alebo funkciu;
g) obslužné. 36)
(2) Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa ďalej označuje ako "zamestnanec", platiteľ príjmu ako "zamestnávateľ". Zamestnávateľom na účely tohto zákona je aj platiteľ príjmu uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 2, u ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho príkazov, aj keď príjem za túto prácu je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely ďalších ustanovení tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 2. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.
(3) Príjmami podľa odsekov 1 a 9 sú bez ohľadu na ich právny nárok pravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré dostáva osoba, na ktorú prešlo príslušné právo na tieto príjmy.
(4) Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a f) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 4 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane (§ 36). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane na výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
(5) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(6) Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, je suma vo výške 1% z ceny obstarania vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia na takéto účely, najmenej však 2 000 Sk za kalendárny mesiac. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši.
(7) Za príjem zo závislej činnosti sa nepovažuje a predmetom dane okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 4, nie je
a) náhrada cestovných výdavkov poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, 37) ani vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40% nároku na stravné ustanovené týmito predpismi; 37)
b) hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);
c) suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vydal, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;
d) suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom 38) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca;
e) hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 39)
(8) Od dane sú oslobodené okrem príjmov uvedených v § 4 aj
a) nepeňažné príjmy zamestnanca poskytnuté ako
1. suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý príjem,
2. hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov,
3. hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
4. použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 12),
5. zvýhodnenie plynúce zamestnancovi z nižšieho úroku pri poskytnutí pôžičky od zamestnávateľa, ako je bežne používaný úrok v mieste a v čase poskytnutia tejto pôžičky, ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých zamestnancovi v kalendárnom roku nepresiahne 50 000 Sk; ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých v kalendárnom roku presiahne 50 000 Sk, peňažné zvýhodnenie vzťahujúce sa na celú sumu je predmetom dane podľa odseku 3,
6. poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitných predpisov 40) (ďalej len "povinné poistné"), ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca,
7. príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu, 41)
8. plnenie zo sociálneho fondu podľa osobitného predpisu 35) poskytnuté zamestnancovi najviac do výšky 2 000 Sk ročne od jedného zamestnávateľa; do tejto sumy sa nezapočítava hodnota ostatných plnení poskytnutých zo sociálneho fondu uvedených v tomto odseku;
b) príspevky zamestnávateľa na vstupenky na kultúrne programy a športové akcie vrátane poskytnutia vstupeniek; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 12);
c) príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale sa pripisujú na ich členské podiely;
d) príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu 42) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu;
e) príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak nejde o príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bode 3 a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2);
f) náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.
(9) Funkčnými požitkami na účely tohto zákona sú
a) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky a prokurátorov Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi 43) a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky;
b) odmeny za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy, v štátnych orgánoch, v občianskych združeniach 26) a v iných záujmových združeniach alebo spoločenstvách a v profesijných komorách.
(10) Príjmami podľa odseku 9 a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, 43) s výnimkou náhrady ušlého príjmu a náhrady za stratu času.
(11) Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú rovnako aj na plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.
(12) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o
a) povinné poistné, 40) ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;
b) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu 41) najviac 10% príjmu, najviac však 24 000 Sk ročne.
§ 7
Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
(1) Príjmami z podnikania sú
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 44)
b) príjmy zo živnosti, 45)
c) príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, 46)
d) podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku podľa odsekov 5 a 6.
(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú príjmy
a) z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu, 47) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
b) z činností, 48) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov,
c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu. 49)
(3) Príjmom podľa odsekov 1 a 2 je aj
a) príjem z akéhokoľvek nakladania s majetkom, o ktorom daňovník účtuje 5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 23 ods. 18) na základe zmluvy o predaji podniku, 50)
d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka.
(4) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 až 3 s výnimkou uvedenou v odseku 8, znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24). Ak daňovníkovi okrem príjmov podľa odseku 1 písm. a) plynú aj iné druhy príjmov podľa § 6 až 10, a úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. a) tvorí viac ako 50% z celkových príjmov podľa § 6 až 10, do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 sa nezahŕňajú príjmy podľa odseku 1 písm. a); z príjmov podľa odseku 1 písm. a) sa základ dane vyčísľuje osobitne a zdaňuje sa podľa § 13 ods. 8. Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 7. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.
(5) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom. 51) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.
(6) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom. 52) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.
(7) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné, 40) ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto poistné nie je nákladom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Poistné platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov je u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.
(8) Samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak
a) ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov 53) a súčasne
b) ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk.
(9) Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2 vo výške
a) 60% z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 44)
b) 35% z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a) s výnimkou príjmov podľa odseku 8,
c) 25% z príjmov zo živnosti, z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b) a c).
Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
(10) Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem výdavkov, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce 17) a ktoré môže uplatniť najviac v preukázateľnej výške, ak sú tieto dotácie, podpory a príspevky zahrňované do príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.
(11) O hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia, účtuje 5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť jeden z manželov.
(12) Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa odseku 11 sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti.
(13) Príjem z predaja hnuteľných vecí alebo nehnuteľností uvedených v odseku 11 sa zdaňuje tomu manželovi, ktorý o nich účtoval. 5)
(14) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) a v odseku 2 písm. a), ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník dosiahol príjem, a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu, ktorý daňovník dosiahol za niekoľko zdaňovacích období. Na výpočet dane sa použije sadzba dane najmenej vo výške 10%.
§ 8
Príjmy z kapitálového majetku
(1) Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú
a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev, 54)
b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu s výnimkou úrokov uvedených v § 7 ods. 3,
c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,
d) podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, ak sa nepoužijú na doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky,
e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu 41) znížené o zaplatené poistné; na výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 3 písm. e),
f) výnosy zo zmeniek.
(2) Príjmom z kapitálového majetku je aj
a) výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; pri vrátení zamestnaneckej akcie z rozdielu medzi jej cenou obstarania pri vydaní a vyplatenou hodnotou pri jej vrátení; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu,
b) príjmy z prevodu predkupného práva na cenné papiere.
(3) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d) a e) a v odseku 2 písm. a), plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36); v prípade štátnych dlhopisov predávaných pod ich menovitú hodnotu, ktorých výnos je určený pevnou úrokovou sadzbou, sa rozdiel medzi menovitou hodnotou a nižšou cenou obstarania u majiteľa zahrnie do základu dane pri splatnosti dlhopisu. Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa 5 ods. 2.
(4) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) a f) neznížené o výdavky a príjmy uvedené v odseku 2 písm. b) znížené o cenu obstarania predkupného práva sú základom dane (čiastkovým základom dane).
(5) Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma banka alebo pobočka zahraničnej banky 55) len od svojich zamestnancov za iných podmienok ako od ostatných fyzických osôb, sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
§ 9
Príjmy z prenájmu
(1) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8, sú príjmy
a) z prenájmu nehnuteľností (ich častí) alebo bytov (ich častí),
b) z prenájmu hnuteľných vecí s výnimkou príležitostného prenájmu podľa § 10 ods. 1 písm. b).
(2) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjem z prenájmu, ktorý plynie daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3, je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti. Príjem z prenájmu nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, 55a) je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(3) Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže ich uplatniť vo výške 25% z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z prenájmu. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
(4) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 1 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o
a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,
b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,
c) tvorbe a použití rezervy na opravy hmotného majetku, ak rezervu vytvára,
d) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa skončí prenájom.
(5) Evidenciu podľa odseku 4 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu. 56)
(6) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne vynaložené daňové výdavky, rozhodne namiesto vedenia evidencie podľa odseku 4 účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov, 5) je povinný podľa týchto predpisov postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.
§ 10
Ostatné príjmy
(1) Ostatnými príjmami, pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä
a) príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,
b) príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
c) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, ak nejde o činnosť vykonávanú v rámci podnikania [§ 7 ods. 1 písm. a)],
d) príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4,
e) príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v § 4,
f) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, 57)
g) prijaté výživné, dôchodky 58) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v písm. m) a v § 4,
h) podiel spoločníka obchodnej spoločnosti s výnimkou spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti alebo podiel člena družstva na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,
i) vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti s výnimkou spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti alebo pri zániku členstva v družstve,
j) výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b) a v § 4,
k) ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4,
l) podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb,
m) dávky poskytované z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu. 41)
(2) Od dane sú okrem príjmov uvedených v § 4 oslobodené aj
a) príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), ak ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 10 000 Sk,
b) výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov 59) v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru.
(3) Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Základom dane (čiastkovým základom dane)
a) pri príjmoch z predaja tuzemských cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov 6) vrátane spätného predaja (vyplatenia) tuzemských podielových listov znížených o výdavky podľa odseku 5 je suma prevyšujúca 50 000 Sk,
b) pri príjmoch podľa odseku 1 písm. j) a k), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí, je príjem neznížený o výdavky,
c) pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva u spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva s výnimkou, ak je vkladom majetok, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) až e) a h), je v zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, rozdiel
1. medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a), alebo
2. medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. a) a jeho zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2, ak je vkladom majetok, ktorý sa podľa tohto zákona odpisoval, alebo
3. medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2, ak je vkladom majetok, ktorý sa podľa tohto zákona odpisoval, alebo
4. medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho cenou podľa § 29 ods. 1 písm. d), alebo
5. medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu a úhrnu cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,
d) pri predaji osobných dopravných prostriedkov, o ktorých daňovník účtoval, 5) s limitovanou vstupnou cenou podľa § 24 ods. 2 písm. a) alebo limitovaným nájomným podľa § 24 ods. 3 písm. f), je zostatková cena a časť predajnej ceny podľa § 23 ods. 20,
e) je dôchodok podľa osobitných predpisov 58) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku; toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa § 6,
f) pri výhrach v lotériách, stávkach a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu 59) je suma prevyšujúca 300 000 Sk,
g) pri príjmoch podľa odseku 1 písm. l) je podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb znížený o podiel na spoločne vynaložených výdavkoch (§ 11 ods. 3) a o výdavok podľa § 24 ods. 3 písm. p).
(4) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnú aj príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e), ktoré plynú zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo prevodu, alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji alebo prevode v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté.
(5) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom
a) kúpna cena, ktorú daňovník za vec preukázateľne zaplatil,
b) cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania, 60) ak daňovník vec nadobudol dedením alebo darovaním,
c) zostatková cena podľa § 29 ods. 2, ak ide o majetok, o ktorom daňovník účtoval 5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom (§ 9), alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok využívaný na prenájom,
d) cena veci zistená v čase jej nadobudnutia, ak ju daňovník získal zámenou,
e) finančné prostriedky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci s výnimkou výdavkov na osobné účely daňovníka,
f) zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, 60) ak ide o príjem z predaja nehnuteľnosti,
g) výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov,
h) výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil, ak ide o majetok, ktorý daňovník obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii.
(6) Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota daňovníkovej vlastnej práce na veci, ktorú si sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.
(7) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a i) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Ak je vkladom majetok, ktorý bol na účely tohto zákona odpisovaný, považuje sa za výdavok zostatková cena podľa § 29 ods. 2.
(8) Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. d) a e) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.
(9) Ak daňovník pri príjmoch podľa odseku 1 písm. c) neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 50% z týchto príjmov.
(10) Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až k) a m) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(11) Príjmy z cien z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 7. U daňovníkov (§ 2 ods. 2), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v § 7. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v § 6.
(12) Zistené majetkové prírastky, ktoré sú predmetom dane, sú samostatným základom dane na vyrubenie dane sadzbou podľa § 13 ods. 9.
§ 11
Výpočet príjmu spoluvlastníka, účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou, a vypomáhajúcej osoby
(1) Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov. 61)
(2) Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) s výnimkou príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa § 15, na základe písomnej zmluvy o združení 62) alebo písomného vyhlásenia o združení sa 63) a daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Rovnako sa rozdeľujú príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 7) na základe písomnej zmluvy o združení 62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.
(3) Príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) a § 7 ods. 2 s výnimkou príjmov účastníkov združenia 62) a spoločníkov pozemkových spoločenstiev 63) a príjmov uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) a b), ktoré sa zdaňujú podľa § 15, dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v domácnosti 64) s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20%. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju skončia, ani na deti, ani na manželku (manžela), ak sa uplatňujú ako vyživované osoby (§ 12).
§ 12
Zníženie základu dane
(1) Základ dane sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3 a o hodnotu darov podľa odseku 10.
(2) Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy
a) 38 760 Sk ročne na daňovníka; táto suma sa vynásobí koeficientom, ktorý na príslušné zdaňovacie obdobie ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok tak, aby sa suma tejto nezdaniteľnej časti základu dane v porovnaní s bezprostredne predchádzajúcim rokom neznížila;
b) 16 800 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti 64) s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti 64) nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane; táto suma sa zvyšuje na dvojnásobok ročne, ak ide o dieťa, ktoré je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak podľa rozhodnutia alebo posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť;
c) 12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, 64) ak nemá vlastné príjmy presahujúce 38 760 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky 15) a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;
d) 8 400 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;
e) 16 800 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodu jeho invalidity.
(3) Ak je daňovník čiastočne invalidný alebo invalidný a súčasne je aj držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšuje sa suma podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e) na 48 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Tieto sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, 65) výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov, 66) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.
(4) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu podľa odseku 2 písm. a), ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku 65) alebo výsluhového príspevku vyplácaného, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov 66) (ďalej len "dôchodky") alebo mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a sú vyššie ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a). Ak suma týchto dôchodkov neprevyšuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a), zníži sa základ dane podľa odseku 2 písm. a) len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou týchto dôchodkov a sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a). Na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti sa neprihliada.
(5) Daňovníkovi, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 2 písm. b) až e) a v odseku 3.
(6) Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje
a) maloleté dieťa,
b) plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a
1. sústavne sa pripravuje na budúce povolanie 67) štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo
2. nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo
4. na budúce povolanie je schopné sa pripravovať len za mimoriadnych podmienok.
(7) Ak dieťa uvedené v odseku 6 uzavrie manželstvo a žije v domácnosti 64) s manželom (manželkou), môže uplatniť manžel (manželka) zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. c). Ak manžel (manželka) nemá príjmy, z ktorých by mohol (mohla) toto zníženie základu dane uplatniť, môže uplatniť zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v spoločnej domácnosti. 64)
(8) Ak v rámci jednej domácnosti 64) vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 9 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky nároku spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nárok si uplatní alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
(9) Daňovník, u ktorého podmienky na zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. b) až e) a odseku 3 trvajú len jeden mesiac alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, si môže znížiť základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Zníženie základu dane na dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(10) Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých v zdaňovacom období obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti a na telovýchovné a športové účely, ak úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 500 Sk; v úhrne možno odpočítať najviac 10% zo základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3; ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 Sk.
(11) Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 10, je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10 určená v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa § 7 ods. 5.
(12) Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 10, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10 pripadajúca na komplementára v pomere, v akom sa rozdeľuje na jednotlivých komplementárov základ dane alebo daňová strata podľa § 7 ods. 6.
§ 13
Sadzba dane
(1) Daň je zo základu dane zníženého podľa § 12, zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol
    nad Sk       do Sk
    -            90 000      10%
    90 000      180 000       9 000 Sk +  20% zo sumy
                             presahujúcej 90 000 Sk
   180 000      396 000      27 000 Sk + 28% zo sumy
                             presahujúcej 180 000 Sk
   396 000      564 000      87 480 Sk + 35% zo sumy
                             presahujúcej 396 000 Sk
   564 000       a viac      146 280 Sk + 38% zo sumy
                             presahujúcej 564 000 Sk.
(2) Daň vypočítaná podľa odseku 1 sa znižuje o sumy podľa § 35 ods. 16.
(3) Daňovník, ktorý má príjmy len podľa § 7 ods. 1 písm. a), b) alebo c), ktorého daň zo základu dane zníženého podľa § 12 vypočítaná podľa odseku 1 je vyššia ako daň vypočítaná sadzbou podľa § 21 ods. 1, môže znížiť daň o tento rozdiel, ak sumu, o ktorú znížil daň, vynaloží najneskôr do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil zníženie dane, na obstaranie hmotného investičného majetku, o ktorom bude účtovať ako o majetku využívanom na podnikanie [§ 7 ods. 1 písm. a), b) a c)] najmenej tri zdaňovacie obdobia. To platí aj vtedy, ak dedič daňovníka pokračuje v podnikaní daňovníka a vynaloží sumu, o ktorú si daňovník znížil daň do konca tretieho zdaňovacieho obdobia od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil zníženie dane pôvodný daňovník.
(4) Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane, a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a), b), alebo c), si môže uplatniť zníženie dane podľa odseku 3 v pomere zodpovedajúcom pomeru čiastkového základu dane z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a), b) alebo c) k základu dane.
(5) Výška sumy, o ktorú si daňovník môže znížiť daň podľa odsekov 3 a 4, zistená z daňového priznania sa nemení, ak správca dane dodatočne zistí, že daň vypočítaná podľa odseku 1 je vyššia, ako daň uvedená v daňovom priznaní.
(6) Ak daňovník v ustanovenej lehote nevynaloží sumu, o ktorú si znížil daň alebo časť tejto sumy, na obstaranie hmotného investičného majetku podľa odseku 3, je povinný túto sumu alebo časť sumy vrátiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, do konca ktorého bol povinný túto sumu vynaložiť a zaplatiť úrok z tejto sumy vo výške 140% diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej ku koncu tohto zdaňovacieho obdobia. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa § 55.
(7) Možnosť zníženia dane podľa odseku 3 sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý uplatní postup podľa § 7 ods. 14 alebo uplatní zníženie dane podľa odseku 8.
(8 Daň zo základu dane z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zníženého podľa § 12, vypočítaná podľa odseku 1 sa znižuje na polovicu. Tento základ dane sa neznižuje podľa § 12, ak daňovník uplatňuje zníženie základu dane podľa § 12 z ostatných druhov príjmov uvedených v § 6 až 10.
(9) Daň vyrubená zo zistených majetkových prírastkov, ktoré sú predmetom dane (§ 3 ods. 2), je 38%.
§ 14
Zrušený od 1.1.2001
§ 15
Osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré činnosti
(1) Daňovník, ktorý má príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo ods. 2 písm. a) okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1, sa môže rozhodnúť pre osobitný spôsob zdaňovania a platenia dane (ďalej len "paušálna daň") z týchto príjmov na bežné zdaňovacie obdobie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 2.
(2) Paušálnu daň môže platiť daňovník,
a) ktorý má príjmy z činnosti podľa odseku 1 a
b) ktorého úhrn príjmov z činností podľa odseku 1 v predchádzajúcom zdaňovacom období s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane (§ 36) nepresiahol 2 000 000 Sk a
c) ktorý nemal v predchádzajúcom zdaňovacom období iné druhy príjmov uvedené v § 7 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane a úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 nepresiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane a
d) ktorý nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty 68) a
e) ktorý nie je registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane. 69)
(3) Daňovník, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2 a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane, vedie na daňové účely počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o
a) príjmoch v časovom slede preukázateľným spôsobom, 70)
b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie,
c) pohľadávkach a záväzkoch,
d) prijatých a vydaných účtovných dokladoch. 5)
(4) Daňovník je povinný evidenciu podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 70) uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo paušálnu daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť. 56)
(5) Ak daňovník podá daňové priznanie k paušálnej dani a v bežnom zdaňovacom období
a) úhrn jeho príjmov z činností podľa odseku 1 s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane (§ 36) v bežnom zdaňovacom období presiahne sumu 2 000 000 Sk, alebo
b) daňovníkovi začnú plynúť iné druhy príjmov uvedené v § 7 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane alebo úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 presiahne v zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane, alebo
c) sa stane registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty, 68) alebo
d) sa stane registrovaným platiteľom spotrebnej dane, 69) je povinný odo dňa vzniku týchto skutočností viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu 5) alebo evidenciu podľa § 7 ods. 9 a za celé zdaňovacie obdobie je povinný vypočítať základ dane podľa § 5, podať daňové priznanie podľa § 38 a zaplatiť daň podľa § 13. Zaplatená paušálna daň sa považuje za preddavok na daň na celé bežné zdaňovacie obdobie.
(6) Paušálna daň sa platí na bežné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania k paušálnej dani podľa odsekov 7 a 8. O zaplatení paušálnej dane vydá správca dane potvrdenie podľa osobitného predpisu. 72)
(7) Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 1 000 Sk, z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1. V tejto lehote je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani aj daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane a v predchádzajúcom zdaňovacom období nedosiahol príjmy uvedené v odseku 1, pričom nejde o daňovníka podľa odseku 8. Tento daňovník zaplatí paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie obdobie.
(8) Daňovník, ktorému osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo 44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo ktorému vzniklo živnostenské oprávnenie po 31. decembri predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia na činnosti, z ktorých príjmy sa môžu zdaňovať paušálnou daňou, a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane a spĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), d) a e), je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo 44) alebo vzniku živnostenského oprávnenia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Daňovník, ktorý skončil podnikanie v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň, a v nasledujúcom zdaňovacom období tomuto daňovníkovi nadobudne právoplatnosť osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo alebo mu vznikne živnostenské oprávnenie, zaplatí daň na bežné zdaňovacie obdobie vypočítanú z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období, najmenej však 3 000 Sk. Ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie obdobie.
(9) Sadzba paušálnej dane z príjmov zaokrúhlených na celé koruny nadol je
    2%           z príjmov      do   500 000 Sk
    2,25%        z príjmov      do 1 000 000 Sk
    2,5%         z príjmov      do 1 500 000 Sk
    2,75%        z príjmov      do 2 000 000 Sk.
(10) Paušálna daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(11) Paušálna daň vypočítaná podľa odseku 9 sa neznižuje o sumy podľa § 35 ods. 16.
(12) Na platenie paušálnej dane sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 40.
(13) Ak daňovníkovi v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň, plynuli príjmy podľa § 6 alebo aj iné druhy príjmov uvedených v § 8 až 10 a úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 nepresiahol 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane, je povinný podať daňové priznanie z týchto príjmov podľa § 38 a zaplatiť daň z týchto príjmov podľa § 13.
(14) Príjmom podľa odseku 1 je aj hodnota pohľadávky, ktorú daňovník vložil do obchodnej spoločnosti alebo do družstva alebo ktorú postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo pri jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.
(15) V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne platiť paušálnu daň, je príjmom podľa odseku 1 aj suma vytvorenej rezervy uznaná za daňový výdavok podľa § 24 ods. 2 písm. h), ak v tomto zdaňovacom období pominuli dôvody, pre ktoré bola táto rezerva vytvorená.
§ 16
Úľava na paušálnej dani
(1) Daňovníkovi s príjmami podľa § 7 ods. 1 písm. a) alebo b) dosiahnutými z činnosti podľa § 15 ods. 1, ktorému prvé osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo 44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 2000 alebo ktorému vzniklo prvé živnostenské oprávnenie po 31. decembri 1999, sa poskytne úľava na paušálnej dani (§ 15) vo výške 100% tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v prvých dvoch rokoch vykonávania činnosti a vo výške 50% tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v treťom roku vykonávania činnosti, ak
a) daňovník bol bezprostredne pred začatím vykonávania činnosti evidovaný nepretržite aspoň šesť mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaný občan hľadajúci zamestnanie, alebo
b) daňovník zamestnáva aspoň dvoch zamestnancov počas týchto troch celých zdaňovacích období, ktorí boli bezprostredne pred prijatím do zamestnania k daňovníkovi nepretržite evidovaní aspoň tri mesiace v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaní občania hľadajúci zamestnanie, alebo
c) daňovník sa pred začatím vykonávania činnosti pripravoval sústavne na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom 67) a doba medzi ukončením štúdia alebo predpísaného výcviku a začatím vykonávania činnosti nepresiahla 6 mesiacov.
(2) Ak daňovník nepokračuje vo vykonávaní činností podľa § 15 ods. 1 počas aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na paušálnej dani, alebo nesplní podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) alebo b), alebo c), je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej jej nesplnenie. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa § 55.
TRETIA ČASŤ
DAŇ Z PRÍJMOV PRÁVNICKÝCH OSÔB
§ 17
Daňovníci dane z príjmov právnických osôb
(1) Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú právnické osoby a subjekty, ktoré nie sú ani fyzickými osobami, ani právnickými osobami (ďalej len "daňovníci").
(2) Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(3) Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky (§ 22).
§ 18
Predmet dane
(1) Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len "príjmy"), ak nie je ďalej ustanovené inak. Príjmom na účely tohto zákona je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.
(2) Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu, 1) príjmy získané na základe vyhlásenia podľa § 48, dedením 2) alebo darovaním 4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkového práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli prijaté na účely podľa § 12 ods. 10 a § 20 ods. 7, ak sa nepoužili na ustanovené účely.
(3) Predmetom dane u investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy 73) sú všetky príjmy investičnej (správcovskej) spoločnosti a príjmy podielových fondov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(4) Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, 74) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(5) Daňovníkmi podľa odseku 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na ktorého základe vznikli, daňovníci, ktorých príjmy sú oslobodené od dane podľa § 19 ods. 1 písm. d), nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne, 41) zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu.
(6) Predmetom dane verejnej obchodnej spoločnosti, Národnej banky Slovenska 75) a Fondu národného majetku Slovenskej republiky 76) sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(7) Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka.
(8) Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúca na komplementára.
§ 19
Oslobodenie od dane
(1) Od dane sú oslobodené
a) príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36); v rozpočtových a príspevkových organizáciách sú od dane oslobodené aj príjmy z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu, 77) a príjmy z prenájmu zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
b) príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo v lesnom a vodnom hospodárstve,
c) príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započíta rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300 000 Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane,
d) príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli po prvýkrát uvedené do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch. Za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené,
e) príjmy štátnych fondov, príjmy Úradu pre finančný trh 78a) a príjmy Fondu ochrany vkladov, 78) ktoré sú ustanovené ako zdroj príjmov osobitnými predpismi 79) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
f) príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných podľa osobitného predpisu, 9)
g) príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty, 9)
h) príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí,
i) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2) Od dane sú oslobodené aj
a) členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,
b) výnosy z kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a príspevky členov štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností,
c) výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu, 30)
d) výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu, 31)
e) úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov, 30)
f) príjmy, o ktoré prevyšujú súvisiace výdavky, ak tieto príjmy plynú z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov, 7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka 8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov,
g) príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a poplatky za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,
h) príjmy vysokých škôl a fakúlt získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti s plnením ich hlavných úloh 80) s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
i) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane, 32)
j) príjmy vysokých škôl a fakúlt 80) a príjmy základných škôl a stredných škôl a školských zariadení 80a) získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti s plnením ich hlavných úloh s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
§ 20
Zistenie základu dane
(1) Základ dane sa zistí podľa § 23 až 34.
(2) Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú likvidáciou alebo zrušením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku 81) v zdaňovacom období podľa § 49, je hospodársky výsledok zistený podľa osobitného predpisu, 5) upravený podľa § 23. Na zníženie základu dane počas likvidácie alebo počas konkurzu sa nepoužijú ustanovenia odseku 12 a § 34.
(3) Základ dane investičnej (správcovskej) spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy 73) sa zisťuje len za investičnú (správcovskú) spoločnosť.
(4) Základ dane komanditnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 23 až 33. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov. 82) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.
(5) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa § 23 ods. 11.
(6) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane sa stanoví v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov. 52)
(7) Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru je aspoň 2 000 Sk, pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2% zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, do Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov.
(8) Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na štátne podniky a obchodné spoločnosti, ktorých jediným spoločníkom alebo akcionárom je Slovenská republika, a na daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5.
(9) Hodnota darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely podľa odseku 7 sa rozdeľuje medzi komplementárov a komanditistov v rovnakom pomere, v akom sa znižuje základ dane podľa odseku 4. Časť hodnoty darov pripadajúca na komplementárov sa delí medzi jednotlivých komplementárov v rovnakom pomere, v akom sa delí základ dane podľa odseku 6.
(10) Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou pripadajúca na jednotlivého komplementára podľa odseku 9.
(11) Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely podľa odseku 7 stanovená v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa § 23 ods. 11.
(12) Od základu dane možno odpočítať aj príspevok do výšky 0,35% z objemu zúčtovaných miezd zaplatený najviac jednému združeniu právnických osôb, vyplývajúci z členstva v tomto združení založenému na účel ochrany záujmov platiteľa okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa § 24 ods. 3 písm. a).
§ 21
Sadzba dane
(1) Sadzba dane s výnimkou odsekov 2 a 3 je 25% zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona.
(2) Sadzba dane u daňovníka zabezpečujúceho poľnohospodársku výrobu, ktorého tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50% z celkových tržieb, je 15%.
(3) Sadzba dane u daňovníka, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou 12) a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím 12) predstavuje viac ako 50% z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov, je 18%. Na výpočet je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet týchto zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou 12) a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím 12) v zdaňovacom období podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
(4) zrušený od 1.1.2003.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 22
Zdroj príjmov
(1) Príjmom plynúcim zo zdroja na území Slovenskej republiky u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie
a) z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne vrátane príjmov z nakladania s jej majetkom;
b) zo závislej činnosti, ak nejde o príjmy uvedené v písmene d) bode 3, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách slovenských lietadiel;
c) z obchodného, technického alebo z iného poradenstva, z poskytovania služieb, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a z podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a);
d) z úhrad od právnických osôb alebo fyzických osôb so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a), a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorými sú najmä
1. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),
2. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,
3. príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu,
4. podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných spoločností a družstiev a iné príjmy z držby kapitálového majetku; za podiel na zisku sa na účely tohto zákona považuje aj rozdiel medzi cenou dojednanou zahraničnými závislými osobami a cenou používanou medzi nezávislými osobami v obchodných vzťahoch (§ 23) a úroky, ktoré sa neuznávajú ako daňový výdavok (náklad) podľa § 25 ods. 1 písm. w),
5. časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,
6. úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných a vkladových účtoch a z cenných papierov,
7. príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,
8. odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
9. výhry v stávkach, lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,
10. výživné, dôchodky a podobné plnenia,
11. príjmy z predaja nehnuteľností alebo ich častí vrátane bytov umiestnených na území Slovenskej republiky,
12. príjmy z predaja hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky, z majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky.
(2) Stálou prevádzkarňou na účely tohto zákona je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci uvedení v § 2 ods. 3 alebo v § 17 ods. 3 vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto vedenia, pobočka, kancelária, dielňa, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sú stálou prevádzkarňou, ak trvajú dlhšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie opravárenskej činnosti, poskytovanie činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) daňovníkom, zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi sa považuje za stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvanie činností presiahne v úhrne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe; za stálu prevádzkareň sa považuje aj osoba, ktorá koná v mene subjektu so sídlom alebo bydliskom v zahraničí a obvykle uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.
(3) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi podľa § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie preddavku na daň z uvedených príjmov sa použije § 53 ods. 2.
§ 23
Základ dane
(1) Základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.
(2) Pri zisťovaní základu dane podľa odseku 1 sa vychádza
a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 5) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 5) z hospodárskeho výsledku.
(3) Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 pri zisťovaní základu dane sa
a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré do daňových výdavkov boli zahrnuté v nesprávnej výške,
b) zvýši o sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy,
c) zvýši o sumy podľa § 24 ods. 3, ak neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, ak ide o daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,
d) zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené a zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa odseku 16,
e) zníži o sumy podľa § 24 ods. 3, ktoré neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, v tom zdaňovacom období, v ktorom k takémuto zaplateniu došlo,
f) zníži o sumy, ktoré boli zaplatené a zvýši o sumy, ktoré boli prijaté, ak ide o sumy podľa odseku 16, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo,
g) zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa § 24 ods. 3, a zvýši o tieto sumy v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.
(4) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa
a) príjem, z ktorého sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), ktorej vybraním je daňová povinnosť splnená,
b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania,
c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,
d) daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, 68) vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,
e) výnos z dlhopisov 30) alebo jeho pomerná časť zahŕňaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov a pri ich splatení s výnimkou predaja dlhopisov osobám, ktoré nemajú bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
f) suma rovnajúca sa hodnote 45% z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov,
g) výnos z odpísaného záväzku, ktorého plnenie je prevzaté a uhradené novým dlžníkom,
h) príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 24,
i) strata vzniknutá pri predaji podniku predávajúcemu v prípade, ak kúpna cena nebola určená súčtom cien podľa jednotlivých druhov predávaného majetku, ale ako celok jednou sumou.
(5) Súčasťou základu dane podľa odseku 1 je aj nepeňažný príjem.
(6) Súčasťou základu dane závislých osôb je aj rozdiel dohodnutých cien medzi závislými osobami (ďalej len "rozdiel") vypočítaný podľa odsekov 7 až 9, pričom na účely tohto zákona je
a) závislou osobou majetkovo alebo personálne prepojená osoba,
b) tuzemskou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba s tuzemskou právnickou osobou alebo tuzemské fyzické osoby navzájom alebo tuzemské právnické osoby navzájom,
c) zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou,
d) majetkovým prepojením viac ako 25% účasť na základnom imaní druhých osôb alebo viac ako 25% podiel na hlasovacích právach druhých osôb, ako aj obchodný vzťah medzi blízkymi osobami 83) navzájom,
e) personálnym prepojením účasť na riadení alebo na kontrole druhej osoby, a to aj prostredníctvom blízkych osôb alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich blízkych osôb.
(7) Rozdiel, ktorý je súčasťou základu dane podľa odseku 6, sa vyčísli vtedy, ak pri obchodných vzťahoch sú ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery odlišné ako ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane. Za cenu, ktorá by bola dohodnutá medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch pri stanovení výšky úroku z úveru a pôžičky, sa na účely tohto ustanovenia považuje úrok zahrnovaný do daňových výdavkov maximálne vo výške 140% diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v čase uzatvorenia zmluvy.
(8) Správca dane môže povoliť zahraničnej závislej osobe na území Slovenskej republiky úpravu základu dane, ak daňová správa krajiny, s ktorou má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.
(9) Súčasťou základu dane podľa odseku 6 je aj rozdiel v cenách dohodnutý medzi tuzemskými závislými osobami, ak tieto ceny nezohľadňujú vynaložené náklady a primeraný zisk, ktorý by inak zohľadňovali vo vzťahu k nezávislým osobám.
(10) Základ dane stálej prevádzkarne (§ 22 ods. 2) daňovníka so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (§ 2 ods. 3 a § 17 ods. 3) vykázaný podľa odseku 1 nemôže byť nižší, ako by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok daňovník so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky. Na jeho úpravu sa použije aj postup uvedený v odsekoch 6 a 7. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele v prípade, ak sa preukázateľnejšie vyčísli základ dane. Rovnako možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov zriaďovateľa stálej prevádzkarne jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Ak správca dane odsúhlasí navrhovanú metódu určenia základu dane, uplatní sa táto daňovníkom navrhnutá a odôvodnená metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k zmene metódy nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.
(11) Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23 až 33). Tento základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov tak, ako sa rozdeľuje zisk 52) podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata verejnej obchodnej spoločnosti sa delí rovnako ako základ dane.
(12) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania (§ 7 a § 49 ods. 4 a 7) alebo v ktorom dochádza k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) alebo prenájmu (§ 9), upraví daňovník, ktorý
a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 24, a výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s) a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane;
b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu;
c) uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s).
(13) Na účely zistenia základu dane fyzickej osoby podľa odseku 12 skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu podľa tohto zákona je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania, skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
(14) Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 24 na spôsob podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou, 5) upraví základ dane podľa odseku 12 za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene.
(15) Do základu dane daňovníkov podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), ktorej vybraním je daňová povinnosť splnená.
(16) Do základu dane daňovník zahŕňa zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania 84) v tom zdaňovacom období, v ktorom ich prijal. Úrokom z omeškania na účely tohto zákona sa rozumie aj rozdiel medzi výškou úroku dohodnutou pri riadnom a včasnom splácaní úveru a výškou, na ktorú sa úrok zvyšuje v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru.
(17) Daňovník, ktorý účtoval o náklade, ktorý je daňovým výdavkom podľa § 24 ods. 3, zahrnie tento do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol uhradený.
(18) Do základu dane u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, sa zahrnie aj rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky, upravenej (zníženej) o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku alebo jeho časti zahŕňanú do výdavkov (nákladov). Daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, zahrnie do výdavkov aj sumu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom podľa § 24. Príjem z predaja podniku sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku. Obdobne sa postupuje pri vklade podniku alebo jeho časti do základného imania.
(19) Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení pohľadávky, je hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.
(20) Do základu dane sa pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou podľa § 24 ods. 2 písm. a) zahrnie aj zostatková cena z určeného limitu a súčasne časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru určeného limitu k obstarávacej cene tohto osobného dopravného prostriedku. Pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovaným nájomným podľa § 24 ods. 3 písm. f) sa do základu dane zahrnie časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru ustanoveného limitu k celkovému zaplatenému nájomnému. Rovnako ako pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou sa postupuje aj pri ich vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.
(21) Súčasťou základu dane je aj rozdiel medzi
a) vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo vkladu člena družstva podľa § 29 ods. 1 písm. c) v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, a jeho
1. vstupnou cenou podľa § 29 ods. 1, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania podľa § 27,
2. zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2 u fyzickej osoby (§ 2) alebo právnickej osoby (§ 17), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali,
3. obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a), ak fyzická osoba na ocenenie vkladu neuplatní postup podľa § 29 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu;
b) obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu a zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje u fyzickej osoby (§ 2), ak ide o majetok už odpisovaný touto fyzickou osobou;
c) vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva a úhrnu cien obstarania cenných papierov a ceny obstarania zmenky, obchodného podielu a pohľadávky v rozsahu uplatňovania § 24 ods. 2 písm. o) až r) s výnimkou tých prípadov, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. d);
d) cenou majetku nadobudnutého dedením alebo darovaním oceneného podľa § 29 ods. 1 písm. d) a jeho vyšším ocenením na účely nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v rozsahu podľa písmen a) až c); rovnako sa postupuje aj pri majetku ocenenom podľa § 29 ods. 1 písm. b) pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.
(22) Súčasťou základu dane nie je rozdiel medzi
a) nižším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho
1. vstupnou cenou podľa § 29 ods. 1, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania podľa § 27, pri ktorom možno pri predaji výdavky spojené s jeho obstaraním zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky príjmov z predaja [§ 24 ods. 2 písm. e)],
2. zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje u fyzickej osoby (§ 2) a právnickej osoby (§ 17), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali,
3. obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a) alebo jeho zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2, ak ide o majetok, ktorý už bol touto fyzickou osobou odpisovaný;
b) nižším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva cenných papierov, zmeniek, obchodného podielu a hodnoty pohľadávok v rozsahu uplatňovania § 24 ods. 2 písm. o) až r);
c) cenou majetku nadobudnutého dedením alebo darovaním oceneného podľa § 29 ods. 1 písm. d) a jeho nižším ocenením na účely nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v rozsahu podľa písmen a) a b); rovnako sa postupuje aj pri majetku ocenenom podľa § 29 ods. 1 písm. b) pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.
(23) Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 ods. 2 a § 17 ods. 2 je aj základ dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou prípadu, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata odpočítavaná v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa § 23 ods. 1 s výnimkou výdavkov (nákladov), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov platných v zahraničí, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto zákonoch.
(24) Pri zrušení daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva bez likvidácie sa základ dane ku dňu jeho zániku upraví o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek vrátane opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých položiek, ktoré preberá právny nástupca zaniknutej spoločnosti, ak sa preukázateľne vzťahujú k právam a záväzkom tejto spoločnosti.
(25) Súčasťou základu dane daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je aj daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, 68) okrem dane, ktorá sa podľa odseku 4 písm. d) nezahŕňa do základu dane.
(26) Základ dane daňovníka, ktorý uhrádza platby osobe s bydliskom alebo so sídlom na území so zvýhodneným daňovým režimom určeným podľa kritérií ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktorých účelom je obchádzanie režimu zdanenia určeného týmto zákonom, sa upraví o sumy podľa podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
(27) Pri trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky alebo jej časti na základe písomnej dohody veriteľa a dlžníka alebo na základe písomného oznámenia veriteľa o trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky alebo jej časti, pri uplatnení odpisu takejto pohľadávky veriteľom do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu zahrnie dlžník odpustenú sumu záväzku do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom má veriteľ podľa písomnej dohody zahrnúť odpis takejto pohľadávky do daňových výdavkov alebo v ktorom mu bolo doručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
(28) Základ dane sa pri rozpustení opravných položiek, rozpustení rezerv a účtovaní zostatkov ostatných účtov nákladov na účet nerozdeleného hospodárskeho výsledku 68a) zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok podľa tohto zákona.
§ 23a
Úprava základu dane zahraničných závislých osôb
(1) Pri zisťovaní rozdielu podľa § 23 ods. 7 sa vychádza z porovnania podmienok, ktoré boli dohodnuté v obchodných alebo finančných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami s podmienkami, ktoré by vznikli medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok (princíp nezávislého vzťahu). Pri overovaní porovnateľnosti podmienok sa porovnávajú najmä vlastnosti majetku alebo služby, ktorá je predmetom obchodného alebo finančného vzťahu, zmluvné podmienky obchodného alebo finančného vzťahu, ekonomické prostredie trhu, v ktorom sa uskutočňuje obchodný alebo finančný vzťah a obchodná stratégia obchodného alebo finančného vzťahu. Podmienky sú porovnateľné, ak medzi nimi nie je žiaden rozdiel alebo ak možno urobiť také úpravy, ktoré odstránia vplyv týchto rozdielov.
(2) Na účely tohto zákona
a) kontrolovaný obchod je obchodný alebo finančný vzťah medzi zahraničnými závislými osobami;
b) nekontrolovaný obchod je obchodný alebo finančný vzťah medzi nezávislými osobami;
c) kontrolovaná cena prevodu je cena, ktorú použili zahraničné závislé osoby vo vzájomných obchodných alebo finančných vzťahoch;
d) obvyklá trhová cena je cena, ktorú používajú nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok;
e) obchodné rozpätie je rozdiel medzi nákupnou cenou tovaru a jeho predajnou cenou v obchodnej organizácii alebo rozdiel medzi nákladmi vynaloženými na výrobu výrobku alebo poskytnutie služby a jeho predajnou cenou u výrobcu alebo poskytovateľa služby.
(3) Na zistenie rozdielu podľa § 23 ods. 7 sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny podľa odseku 4 alebo z porovnávania zisku podľa odseku 5, alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odseku 4 alebo 5, ak ich použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa odseku 1.
(4) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú
a) metóda porovnateľnej nekontrolovanej ceny, pri ktorej sa porovnáva kontrolovaná cena prevodu majetku alebo služby kontrolovaného obchodu s cenou prevodu majetku alebo služby v porovnateľnom nekontrolovanom obchode za porovnateľných podmienok;
b) metóda opakovanej predajnej ceny, ktorá vychádza z ceny, za ktorú sa tovar alebo služba zakúpená od zahraničnej závislej osoby opätovne predáva nezávislej osobe, pričom za obvyklú trhovú cenu sa považuje cena uplatnená pri predaji tovaru alebo služby nezávislej osobe znížená o obchodné rozpätie, ktoré uplatňuje predávajúci v porovnateľných nekontrolovaných obchodoch, alebo o obchodné rozpätie, ktoré uplatňuje nezávislá osoba v porovnateľných nekontrolovaných obchodoch, upravená o ostatné náklady vzťahujúce sa na nákup tovaru alebo služby;
c) metóda zvýšených nákladov, ktorá vychádza zo skutočných priamych a nepriamych nákladov dodávateľa tovaru, výrobku alebo služby v kontrolovanom obchode, zvýšených o sumu obchodného rozpätia uplatňovaného tým istým dodávateľom v porovnateľnom nekontrolovanom obchode alebo o sumu obchodného rozpätia, ktoré by dosiahla nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.
(5) Ak nemožno spoľahlivo použiť metódy podľa odseku 4, použijú sa metódy vychádzajúce z porovnávania zisku, a to
a) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku z kontrolovaných obchodov, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu podľa odseku 1;
b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z kontrolovaného obchodu vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou daňovníkom v porovnateľných nekontrolovaných obchodoch.
(6) Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy podľa odseku 3. Ak správca dane odsúhlasí daňovníkom navrhnutú metódu, uplatní sa táto metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k jej zmene nemôže dôjsť počas zdaňovacieho obdobia.
(7) Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 23 ods. 7 preverujú územné finančné orgány 84a) pri daňovej kontrole, 84b) pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Na daňové konanie vrátane opravných prostriedkov a lehôt na vyrubenie alebo vrátenie dane sa vzťahuje osobitný predpis. 84b)
Daňové výdavky
§ 24
(1) Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve 5) daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 85) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.
(2) Daňové výdavky podľa odseku 1, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú
a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33) s výnimkou uvedenou v § 25; z dopravných prostriedkov využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahŕňajú takto:
1. z osobných automobilov vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54 a 34.10.4) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac zo sumy 800 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29),
2. z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35.12 - Rekreačné a športové člny a 35.3 - Lietadlá) s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 1 400 000 Sk najviac zo sumy 700 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29),
3. z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s obstarávacou cenou prevyšujúcou 1 400 000 Sk zo sumy rovnajúcej sa 50% z obstarávacej ceny, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29);
b) zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa k predanej alebo likvidovanej časti hmotného majetku s výnimkou zostatkovej ceny zahrnovanej do výšky príjmov z predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, ak ide o
1. prístroje určené pre domácnosť (kód Klasifikácie produkcie 29.7),
2. televízne prijímače, rozhlasové prijímače a prístroje na záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu (kód Klasifikácie produkcie 32.3), ktoré sa nevyužívajú na zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb alebo sa nepoužívajú na účely zabezpečovania ochrany majetku daňovníka,
3. nábytok (kód Klasifikácie produkcie 36.1),
4. hudobné nástroje (kód Klasifikácie produkcie 36.3),
5. zariadenia určené na stolové alebo spoločenské hry (kód Klasifikácie produkcie 36.50.4),
6. nástroje, prístroje a modely určené na predvádzacie účely (kód Klasifikácie produkcie 36.63.74),
7. umelé kvetiny (kód Klasifikácie produkcie 36. 63.77),
8. osobné automobily (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2), nákladné terénne automobily (kód Klasifikácie produkcie 34.10.4 a 34.10.54), motocykle a prívesné vozíky k motocyklom (kód Klasifikácie produkcie 35.41.1),
9. osobné dopravné prostriedky (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) odpisované podľa § 24 ods. 2 písm. a) druhého a tretieho bodu vrátane tých, ktoré boli nadobudnuté pred rokom 2000 a nevzťahuje sa na tieto osobné dopravné prostriedky limit odpisovania, zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo jeho technickým zhodnotením sa v súlade s osobitným predpisom zahrnie do obstarávacej (vstupnej, zvýšenej vstupnej alebo zostatkovej) ceny; 5)
c) zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody;
d) zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov 87) aj po 30. júni 1998, znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie;
e) pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 27 výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 27 ods. 1 písm. e), f) a g) a § 27 ods. 2 písm. b) a d) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno výdavok spojený s jeho nadobudnutím zahrnúť len do výšky príjmu z predaja;
f) výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov; 88)
g) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov; 89)
h) vytvorené rezervy vo výške podľa osobitného predpisu 90) alebo rezervy, pri ktorých tvorbe osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom) podľa odseku 1; rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť podľa vypracovaného rozpočtu nákladov na opravu len rovnomerne počas najmenej dvoch rokov, a to najviac do výšky 80% vstupnej ceny alebo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku evidovanej ku koncu zdaňovacieho obdobia roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začala rezerva tvoriť, s výnimkou nehnuteľností obstaraných pred 31. decembrom 1992, pri ktorých sa vstupná cena zvyšuje o vykonané technické zhodnotenie do 31. decembra 1998; pri nájomnej zmluve podľa odseku 4 môže nájomca na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom tvoriť rezervu na opravu hmotného majetku za rovnakých podmienok zo vstupnej (obstarávacej) ceny evidovanej u prenajímateľa počas trvania nájomnej zmluvy a po jej ukončení a prechode vlastníckych práv na nájomcu, zvýšenej o technické zhodnotenie vykonané, uhradené a odpisované nájomcom [§ 26 ods. 6 písm. e)];
i) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na
1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné závodné zdravotnícke zariadenia, 91)
3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu žiakov a na stredné odborné učilištia, ak ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy,
4. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 92)
5. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu danom pracovnoprávnymi predpismi, 93)
6. príspevok maximálne vo výške 1 000 Sk ročne na ubytovanie v zariadeniach cestovného ruchu na území Slovenskej republiky počas dovolenky zamestnanca alebo osoby samostatne zárobkovo činnej, ktoré sú podľa tohto zákona daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb podľa § 2 ods. 1 a majú príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) alebo príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a), b) a c);
j) výdavky (náklady) na pracovné cesty, 94) a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, 94) pritom
1. na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,
2. ak pracovnú cestu vykonáva zamestnanec podľa § 6 motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady,
3. stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40% nároku na stravné podľa osobitného predpisu, 94)
4. stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa § 6,
5. ak pracovnú cestu vykonáva daňovník s príjmami podľa § 7 vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady;
k) daňovníkom nezavinené škody
1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy (požiaru a výbuchu, blesku, víchrice s rýchlosťou nad 75 km/h, povodne, záplavy, krupobitia, zosuvu pôdy, skál a lavín a zemetrasenia),
2. spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok;
l) výdavky (náklady) civilnej ochrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany;
m) výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany; 95)
n) výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností na zabezpečenie obranyschopnosti štátu; 96)
o) výdavky vo výške úhrnu cien obstarania 5) cenných papierov s výnimkou zmeniek v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, pri
1. cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, ak cena obstarania nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka o 10% od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja zverejneného burzou cenných papierov,
2. ostatných cenných papieroch vrátane cenných papierov, pri ktorých nie je dodržaná podmienka uvedená v bode 1, najviac do výšky príjmov z ich predaja; toto ustanovenie sa nepoužije na cenné papiere daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi na základe osobitného zákona; 97) Do úhrnu cien obstarania a cien predaja cenných papierov sa nezahrnú ceny obstarania a ceny predaja tých cenných papierov, ktoré sú predmetom obchodov uzavretých na burze cenných papierov, pri ktorých je súčasne dohodnutý spätný termínový obchod. Ustanovenia bodov 1 a 2 sa použijú v prípade, ak úhrn cien obstarania cenných papierov predaných v zdaňovacom období je vyšší ako úhrn príjmov z ich predaja;
p) výdavky vo výške ceny obstarania
1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou ceny obstarania podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena o),
2. zmenky, o ktorej je účtované 5) ako o cennom papieri, pri ich predaji len do výšky príjmov z predaja posudzovaná za každý predaj jednotlivo;
r) hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia a cena obstarania 5) pohľadávky nadobudnutej postúpením, a to do výšky príjmu plynúceho z jej úhrady dlžníkom alebo postupníkom pri jej následnom postúpení; s výnimkou menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky, ktorá spĺňa podmienky
1. na tvorbu opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní alebo vyrovnacom konaní,
2. na tvorbu opravnej položky podľa § 25 ods. 1 písm. v) tretieho bodu,
3. na tvorbu opravnej položky k pochybným a stratovým pohľadávkam v bankovníctve podľa osobitného predpisu 90) alebo
4. na odpis menovitej hodnoty pohľadávky podľa § 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu, ktoré sa zahŕňajú do výdavkov (nákladov) do výšky účtovanej 68a) v nákladoch,
s) výdavok vo výške obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo výdavok vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky 68a) bez jej príslušenstva alebo hodnoty pohľadávky, ak ide o pohľadávku podľa štvrtého bodu, alebo neuhradenej časti týchto pohľadávok u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva,
1. u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
2. na základe výsledku konkurzného alebo vyrovnacieho konania,
3. ktorý zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,
4. ktorá nepresahuje 1 000 Sk za každú pohľadávku jednotlivo, ak sa trvale upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,
5. ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo na krytie trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu na návrh oprávneného alebo výkon rozhodnutia zastaví,
6. ak pohľadávka bola klasifikovaná ako stratová a ak na túto pohľadávku možno tvoriť opravnú položku zahŕňanú do výdavkov (nákladov) podľa osobitného zákona vo výške 100% nominálnej hodnoty pohľadávky,
7. pri trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky alebo jej časti, pri ktorej je zo všetkých okolností zrejmé, že nebude zaplatená alebo nebude zaplatená väčšia časť jej menovitej hodnoty, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
a) veriteľ a dlžník sú daňovníci so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky a majú uzatvorenú písomnú dohodu o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky alebo dlžníkovi bolo doručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky alebo jej časti,
b) od splatnosti pohľadávky uplynulo najmenej 24 mesiacov; ak ide o pohľadávky, ktorých splatnosť nastala do 31. decembra 2002, odpis takejto pohľadávky sa zahrnie do výdavkov (nákladov) postupne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom od splatnosti pohľadávky uplynulo najmenej 24 mesiacov, a to vo výške 25% menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva za zdaňovacie obdobie, počnúc zdaňovacím obdobím, keď bolo o trvalom upustení účtované 68a) v nákladoch, ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako kalendárny rok, zahrnie sa tento odpis v pomernej výške, ak je zdaňovacie obdobie dlhšie ako kalendárny rok, zahrnie sa tento odpis vo výške pripadajúcej na zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok,
c) o trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky bolo účtované 68a) v nákladoch, počnúc 1. januárom 2003;
t) výdavok vo výške odvodu z výťažku; 59)
u) výdavky (náklady) na reklamu tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami daňovníka, a to formou
1. inzercie v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v televízii, rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní,
2. zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov,
3. propagácie a vystavovania exponátov,
4. priamych výdavkov súvisiacich so zhotovením reklám vo vlastnej réžii;
v) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo v prípade, ak nie je vozidlo používané na pracovné cesty, 94) podľa spotreby preukázanej iným dokladom. Pri výpočte spotreby pohonných látok sa postupuje spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 98)
w) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce 17) zahrnované do príjmov.
(3) Daňovými výdavkami podľa odseku 1 len po zaplatení sú
a) príspevky právnickým osobám, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona;
b) poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;
c) poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov, daňovníkom s príjmami podľa § 7 a § 10 ods. 1 písm. l), poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu hradené zamestnávateľom podľa osobitného predpisu 40) s výnimkou nákladov, ktoré súvisia s náhradami miezd za nevyčerpanú dovolenku a s nevyplatenými prémiami a odmenami, ak sú súčasťou dohadnej položky, 5) ktorá sa zahrnie do výdavkov (nákladov) v období, keď sa o nej účtuje;
d) daň z nehnuteľností, a to aj v prípade, ak bude zaplatená pôvodným vlastníkom pri zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti počas zdaňovacieho obdobia, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností zaplatená daňovníkom, cestná daň, ako aj ďalšie dane s výnimkou uvedenou v § 25 a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu,
1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu 68) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,
2. ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo ak uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 29 ods. 4;
e) úhrady podľa § 22 ods. 1 písm. c) a písm. d) bodov 1 a 2 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3;
f) nájomné za veci s právom kúpy prenajatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahrnie zaplatené nájomné rovnomerne počas celkovej doby nájmu u toho istého daňovníka takto:
1. pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a pri nákladných terénnych automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.4 a 34.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac suma 950 000 Sk,
2. pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným neprevyšujúcim 1 600 000 Sk najviac suma 800 000 Sk,
3. pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným prevyšujúcim 1 600 000 Sk suma rovnajúca sa 50% nájomného, a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva;
g) úhrady za iné obchodné služby (kód Klasifikácie produkcie 74.1);
h) odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, 99) ak súvisia s dosahovanými príjmami uhrádzané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, 100) s výnimkou odplaty (provízie) za sprostredkovanie stavebného sporenia a poistenia, ktorá sa zahrnie do výdavkov (nákladov) po jej zaplatení fyzickej osobe alebo právnickej osobe a s výnimkou provízie podľa § 25; provízie za sprostredkovanie predaja tovaru sa zahrnú do výdavkov najviac vo výške rozdielu, o ktorý príjmy z predaja tovaru prevyšujú náklady vynaložené na predaný tovar s výnimkou nákladov na sprostredkovanie kúpy predávaného tovaru;
i) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu 41) do výšky 3% úhrnu zúčtovaných miezd 41a) poistencov a náhrady miezd poistencov, alebo do výšky 6% úhrnu zúčtovaných miezd 41a) poistencov a náhrady miezd poistencov, ak ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia vydaného podľa osobitného predpisu 41b) do kategórie 3 alebo 4;
j) úroky z omeškania zaplatené veriteľovi za neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne do výšky určenej osobitným predpisom, 101)
k) úroky z úverov a pôžičiek s výnimkou úrokov platených subjektom, ktoré sú založené v súlade s osobitnými predpismi na tento účel;
l) dobrovoľné príspevky tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov platené do Fondu na podporu zahraničného obchodu najviac do sumy 1% zo základu dane;
m) provízie za vymáhanie pohľadávky, ak vyplatená provízia preukázateľne súvisí s dosiahnutým príjmom a jej výšku daňovník preukázateľne odôvodní a ak vymožená suma pohľadávky je najmenej vo výške vyplatenej provízie;
n) mzdové náklady vrátane náhrady mzdy a príjmy spoločníkov obchodnej spoločnosti a členov družstva zo závislej činnosti z tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,
o) odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu, 12)
p) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré podľa osobitného predpisu 41) platí daňovník s príjmami podľa § 7 a § 10 ods. 1 písm. l) najviac do výšky 10% z tohto príjmu, najviac však 24 000 Sk ročne.
(4) Pri splnení podmienok ustanovených v odseku 3 písm. f) sa nájomné pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uznáva do daňových výdavkov, ak
a) doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20% určenej doby odpisovania uvedenej v § 30, najmenej tri roky, v prípade postúpenia nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového nájomcu platí podmienka pre zmluvu ako celok pre tých nájomcov, ktorí nájomné zahŕňajú do daňových výdavkov podľa odseku 3 písm. f), s výnimkou prípadu, ak pôvodným nájomcom je fyzická osoba, ktorá uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 alebo platí paušálnu daň (§ 15), alebo fyzická osoba, ktorá nemá príjmy podľa § 7 alebo 9, a
b) bez zbytočného odkladu po skončení doby nájmu podľa písmena a) dôjde k prevodu vlastníckych práv k predmetu nájmu z vlastníka (prenajímateľa) na doterajšieho nájomcu, pričom kúpna cena prenajatej veci nie je vyššia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona, a
c) po skončení doby nájmu prenajatej veci daňovník uvedený v § 2 bude o odkúpenej veci účtovať 5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho bude evidovať podľa § 9 ods. 4. Ak došlo k porušeniu podmienok podľa písmen a) až c), do daňových výdavkov sa uzná nájomné do výšky odpisu podľa § 31 alebo § 32 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok; za porušenie podmienok podľa písmen a) až c) sa nepovažujú prípady, ak k skončeniu nájomnej zmluvy došlo bez úmyselného zavinenia daňovníka.
(5) Ak sa predáva prenajatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy vrátane nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci po skončení doby nájmu nájomcovi v iných prípadoch, ako je uvedené v odseku 4 písm. a) až c), uznáva sa nájomné do daňových výdavkov iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri odpisovaní podľa § 31 alebo 32 tohto zákona. Ak kúpna cena bude nižšia ako zostatková cena vypočítaná zo vstupnej ceny u prenajímateľa počas doby odpisovania tohto majetku, uzná sa zaplatené nájomné do daňových výdavkov len do výšky odpisu podľa § 31 alebo 32.
(6) Za cenu obstarania obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve sa na účely tohto zákona považuje hodnota splateného peňažného vkladu a nepeňažného vkladu spoločníka alebo člena družstva vrátane emisného ážia, alebo cena obstarania majetkovej účasti v prípade odplatného obstarania podielu, alebo cena stanovená na účely dane z dedičstva alebo z darovania v prípade nadobudnutia podielu dedením alebo darovaním. Za splatený nepeňažný vklad sa nepovažuje zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. 102)
§ 25
(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, 5) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 26) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 27) vrátane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich vstupnej ceny;
b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek;
c) výdavky vo výške ceny obstarania cenných papierov a obchodných podielov na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. o) a p) a s výnimkou kladného rozdielu medzi cenou obstarania cenného papiera a hodnotou zúčtovanou pri splatnosti cenného papiera, ale len v prípade, ak bol cenný papier vydaný za vyššiu cenu, ako je jeho menovitá hodnota;
d) výdavky vo výške odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie;
e) výdavky na vyplácané podiely na zisku;
f) penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút, zvýšenie dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla;
g) prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov; 103)
h) prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd; 104)
i) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané do základu dane;
j) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 91), 94) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 105) ako aj výdavky poskytnuté na získanie neoprávneného prospechu;
k) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 23 ods. 4 písm. f);
l) tvorba rezervných a ostatných účelových fondov, ak osobitný predpis neustanovuje inak;
m) vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva;
n) manká a škody 5) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. k); pričom stratné v maloobchodnom predaji a nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely zákona hmotným majetkom, sa zahrnú do daňových výdavkov do výšky ekonomicky odôvodnenej normy úbytkov a stratného preukázanej daňovníkom. Škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda;
o) zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. b) a c);
p) výdavky na technické zhodnotenie (§ 33 ods. 1);
r) dane zaplatené za iného daňovníka s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 3 písm. d);
s) daň z dedičstva, daň z darovania, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb;
t) výdavky na reprezentáciu s výnimkou uvedenou v § 34 ods. 1;
u) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka, jeho majetku nevloženého do podnikania, blízkych osôb daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka;
v) tvorba opravných položiek 5) s výnimkou
1. opravných položiek, o ktorých osobitný zákon ustanoví, že sú daňovým výdavkom podľa § 24 ods. 1,
2. opravnej položky k nadobudnutému majetku zahrnovanej do výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi, 5) pričom u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva,
3. opravných položiek tvorených k nepremlčaným pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do príjmov, pričom ich splatnosť nastala po 31. decembri 2001, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov, kedy sa do výdavkov zahrnie opravná položka do výšky 50% hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva alebo do výšky 75% hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov; toto ustanovenie o možnosti tvorby opravnej položky do výšky 50% a 75% sa nepoužije na banky, pobočky zahraničných bánk a na poisťovne,
4. zrušený od 1.6.2003
w) úroky platené z úverov, pôžičiek, vydaných dlhopisov, vkladových listov, vkladových certifikátov a cenných papierov im na roveň postavených a zo zmeniek, ktorých vydaním získava zmenkový dlžník peňažné prostriedky (ďalej len "úvery a pôžičky"), poskytnutých závislými osobami podľa § 23 ods. 6, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časť, z ktorých úroky sú súčasťou vstupnej ceny majetku, a to vo výške, o ktorú stav pôžičiek a úverov počas zdaňovacieho obdobia poskytnutých týmito osobami presahuje
1. šesťnásobok výšky vlastného imania 5) vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná, ak je príjemcom úveru a pôžičky banka alebo poisťovňa; u nového daňovníka, ktorý vznikol v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa namiesto vlastného imania použije výška vkladu do základného imania vykázaná ku koncu prvého zdaňovacieho obdobia;
2. štvornásobok výšky vlastného imania 5) vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná v ostatných prípadoch; u nového daňovníka, ktorý vznikol v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa namiesto vlastného imania použije výška vkladu do základného imania vykázaná ku koncu prvého zdaňovacieho obdobia;
x) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy presahujúcej nominálnu hodnotu akcií pri následnom znížení základného imania;
y) výdavok na zvýšenie vkladu spoločníka (akcionára) obchodnej spoločnosti pri zvýšení základného imania spoločnosti;
z) daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 24 ods. 3 písm. d).
(2) Za daňové výdavky nemožno uznať
a) odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj za sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv 97) s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 3 písm. h) a m),
b) výdavky (náklady) vrátane odpisov na obstaranie televíznych prijímačov a rozhlasových prijímačov a prístrojov pre záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu (kód Klasifikácie produkcie 32.3) s výnimkou prípadov, ak sa využívajú na zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb alebo sa používajú na účely zabezpečovania ochrany majetku daňovníka,
c) nezaplatené sumy výdavkov (nákladov) uvedené v § 24 ods. 3.
§ 26
Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku
(1) Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku používaného na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ktorý je evidovaný v majetku daňovníka, 5) do daňových výdavkov vrátane hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného podľa § 9 ods. 4. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 30, § 31 alebo § 32, nehmotného majetku v § 26 ods. 8 s výnimkou hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 27.
(2) Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú:
a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 30 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok;
b) budovy a stavby 106) s výnimkou
1. prevádzkových banských diel,
2. drobných stavieb organizácií na lesnej pôde slúžiacej na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, 107)
c) pestovateľské celky trvalých porastov 108) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky;
d) zvieratá podľa prílohy č. 2 a základné stádo; 5)
e) iný majetok podľa odseku 6.
(3) Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby. Samostatnými hnuteľnými vecami sú aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na vykonávanie služieb, účelové predmety a iné zariadenia, ktoré s budovou alebo stavbou netvoria jeden funkčný celok, aj keď sú s ňou pevne spojené.
(4) Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa eviduje samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru (prírastky, úbytky) vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.
(5) Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú
a) ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,
b) ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1 000 kríkov na 1 ha,
c) chmeľnice a vinice.
(6) Iným majetkom na účely tohto zákona sú výdavky
a) na otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,
b) na technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 109)
c) na technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 30 000 Sk,
d) na technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 30 000 Sk,
e) na technické zhodnotenie vyššie ako 30 000 Sk vykonané, uhradené a odpisované nájomcom na prenajatom majetku,
f) hradené nájomcom, ktoré podľa osobitných predpisov 5) tvoria súčasť ocenenia hmotného majetku prenajatého zo zahraničia na základe nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, ak prenajímateľ má bydlisko alebo sídlo v zahraničí.
(7) Nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva, 110) autorské práva 111) vrátane programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj, 5) zriaďovacie výdavky 5) vyššie ako 50 000 Sk a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 30 000 Sk
(8) Nehmotný majetok sa odpíše najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania v súlade s účtovnými predpismi. 5)
(9) Odpisy daňovník nie je povinný uplatniť v každom zdaňovacom období, môže ich aj prerušiť a v ďalšom zdaňovacom období pokračovať v odpisovaní tak, ako keby k prerušeniu nedošlo. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník (vlastník ani nájomca), ak uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 alebo ak platí paušálnu daň (§ 15) a daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie príslušného hmotného majetku a nehmotného majetku predĺžiť.
(10) Ročný odpis podľa § 31 alebo § 32 možno uplatniť z hmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka alebo hmotného majetku evidovaného podľa § 9 ods. 4 k 31. decembru príslušného zdaňovacieho obdobia vrátane prípadov uvedených v odseku 12 písm. d), e), f) a g). Ročný odpis z nehmotného majetku sa uplatní vo výške vypočítanej podľa osobitného predpisu. 5)
(11) Odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu podľa § 31 a 32 možno uplatniť z hmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka
a) k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak sa v priebehu tohto zdaňovacieho obdobia
1. vyradí majetok predajom alebo vkladom do obchodnej spoločnosti alebo družstva pred koncom zdaňovacieho obdobia pri dodržaní § 24 ods. 2 písm. b) s výnimkou daňovníkov uplatňujúcich odpisy podľa § 30 ods. 6 a 7,
2. prevedie majetok štátu na iné právnické osoby alebo fyzické osoby podľa osobitných predpisov, 112)
3. skončí podnikanie alebo iná samostatná zárobková činnosť (§ 7) alebo prenájom (§ 9), daňovník sa zruší bez likvidácie, vstúpi do likvidácie alebo sa vyhlási konkurz,
4. predčasne skončí nájomná zmluva pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci,
5. prevedie hmotný majetok štátu v dôsledku delimitácie na inú rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu 77) alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu zriadenú obcou; 77)
b) k 31. decembru, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia nadobudne hmotný majetok už odpisovaný pôvodným vlastníkom podľa odseku 12 písm. a), b) a c).
(12) V odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku začatom pôvodným vlastníkom pokračuje
a) právny nástupca daňovníka, a to aj v prípade, ak bol majetok nadobudnutý odplatným prevodom podľa osobitného predpisu, 1)
b) daňovník, ktorý nadobudol hmotný majetok a nehmotný majetok v dôsledku delimitácie štátnych organizácií, 113) alebo rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií zriadených obcou 77)
c) daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa využíva na skončenie činnosti počas likvidácie,
d) nájomca pri súbore hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí (§ 28 ods. 2),
e) daňovník, ktorý nadobudol právo na použitie hmotného hnuteľného majetku zmluvou o výpožičke 114) počas zabezpečenia záväzku prevodom práva 115) k tomuto hmotnému hnuteľnému majetku,
f) manžel (manželka), ktorý účtuje 5) o hmotnom majetku a nehmotnom majetku alebo vedie evidenciu o tomto majetku podľa § 9 ods. 4, o ktorom už účtovala 5) alebo viedla evidenciu podľa § 9 ods. 4 manželka (manžel) a bol odpisovaný manželkou (manželom) a daňovník, ktorý preradí majetok z osobného užívania do majetku určeného na podnikanie s výnimkou prípadov uplatnenia odpisu podľa odseku 11 písm. a) tretieho bodu, keď sa uplatní odpis vo výške jednej polovice z ročného odpisu,
g) aj nájomca, ktorý odkúpil prenajatý hmotný majetok od prenajímateľa a o jeho obstarávaciu cenu zvýšil vstupnú cenu alebo zostatkovú cenu už odpisovaného iného majetku pri použití ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu alebo koeficientu pre zvýšenú zostatkovú cenu.
§ 27
Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania
(1) Z odpisovania sú vylúčené
a) pozemky,
b) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,
c) hydromeliorácie do dvoch rokov po ich dokončení,
d) ochranné hrádze a úpravy bystrín a lesnícko-technické meliorácie,
e) umelecké diela, 111) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,
f) predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách a pamiatkových objektoch, stále výstavné a knižničné zbierky knižníc jednotnej sústavy, prípadne iné zbierky,
g) hnuteľné kultúrne pamiatky 116) a ich súbory,
h) povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel.
(2) Z odpisovania je ďalej vylúčený
a) hmotný majetok prevzatý povinne bezodplatne podľa osobitných predpisov 87) a preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala, 117)
b) bezodplatne prevedený hmotný majetok po ukončení nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci a hmotný majetok, pri ktorom náklady s obstaraním neprevýšia sumu 30 000 Sk pri zaradení do majetku podľa osobitného predpisu, 5)
c) nehmotný majetok vložený ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr. know-how, obchodná značka), a aj v prípade, ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,
d) inventúrne prebytky hmotného majetku a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii, 5)
e) hmotný hnuteľný majetok nadobudnutý veriteľom v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva 115) počas zabezpečenia tohto záväzku len za predpokladu, že na základe zmluvy o výpožičke 114) ho naďalej odpisuje pôvodný vlastník,
f) hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný úplne z dotácií, podpôr a príspevkov zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov, z Národného úradu práce 17) a zo zdravotných poisťovní 10) nezahrnovaných do príjmov s výnimkou hmotného majetku a nehmotného majetku príspevkových organizácií a ostatných organizácií hospodáriacich ako príspevkové organizácie; 117a) ak sa na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku použili aj vlastné prostriedky, tento majetok je vylúčený z odpisovania v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku zahrnutých do príjmov k celkovej obstarávacej cene tohto majetku.
§ 28
(1) Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo ktorý spravuje majetok štátu 118) alebo majetok obce 119) (ďalej len "vlastník") s výnimkou uvedenou v odseku 2.
(2) Prenajatý hmotný majetok môže odpisovať nájomca do výšky zaplateného nájomného po dobu trvania nájomnej zmluvy na základe písomnej zmluvy s vlastníkom vtedy, ak predmetom tejto zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné veci aj nehnuteľné veci využívané nájomcom na zabezpečenie príjmu po celé zdaňovacie obdobie ako celok (od 1. januára do 31. decembra). Odpisy ako súčasť dohodnutého nájomného nie sú uznaným daňovým výdavkom vo výške presahujúcej zaplatené nájomné. Toto ustanovenie možno využiť aj vtedy, ak nájomca má prenajatý súbor zahŕňajúci hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve viacerých vlastníkov (spoluvlastníkov).
(3) Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe písomnej zmluvy odpisovať nájomca, ak nebola vstupná cena u vlastníka hmotného majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v § 26 ods. 6 písm. f).
(4) Technické zhodnotenie plne odpísaného majetku sa považuje za iný majetok [§ 26 ods. 6 písm. d)], ktorý nezvyšuje vstupnú cenu ani zostatkovú cenu majetku a odpisuje sa v rovnakej odpisovej skupine, do ktorej bol zaradený pôvodný (plne odpísaný) majetok.
(5) Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.
(6) Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov, pričom pri odpisovaní dopravných prostriedkov podľa § 24 ods. 2 písm. a) sa pomerná časť odpisov vypočíta z limitovanej vstupnej ceny.
(7) Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo užívania za odplatu.
(8) Hmotný hnuteľný majetok pri prevode vlastníctva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva 115) na veriteľa môže počas zabezpečenia záväzku prevodom práva odpisovať pôvodný vlastník len za podmienky, že uzatvorí s veriteľom zmluvu o výpožičke 114) tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku prevodom práva.
§ 29
(1) Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je
a) obstarávacia cena, 120) ak sa majetok obstaral odplatne. Obstarávacou cenou sa ocení aj majetok pri preradení z osobného užívania do podnikania upravenou o sumu odpisov vypočítanú podľa § 31. Obstarávacou cenou sa ocení aj nepeňažný vklad fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva, ak doba medzi nadobudnutím a vkladom (predajom) nie je dlhšia ako
1. jeden rok pri hnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. c),
2. dva roky pri nehnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. a),
3. päť rokov pri nehnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. b);
b) suma vo výške vlastných nákladov, 120) ak sa majetok vytvorí vlastnou činnosťou;
c) reprodukčná obstarávacia cena, 120) zistená podľa osobitných predpisov 121), alebo ak nemožno takto cenu zistiť, stanovená súdnym znalcom. Reprodukčnou obstarávacou cenou na účely tohto zákona je aj hodnota nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zapísaná do obchodného registra. 121a) Pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa reprodukčná obstarávacia cena stanoví ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu 121) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou;
d) cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania pri nadobudnutí majetku dedením alebo darovaním. Touto cenou sa ocení aj nepeňažný vklad fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva rovnako ako v odseku 1 písm. a) v prvom až treťom bode;
e) suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku, ktorý prechádza do vlastníctva veriteľa. 115)
Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je aj technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.
(2) Za zostatkovú cenu sa na účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [§ 24 ods. 2 písm. a)].
(3) Technické zhodnotenie okrem technického zhodnotenia odpisovaného samostatne nájomcom a technického zhodnotenia plne odpísaného majetku na účely výpočtu ročnej výšky odpisu podľa § 31 a 32 a priradenia ročnej odpisovej sadzby alebo ročného koeficientu zvyšuje vstupnú cenu s výnimkou uvedenou v odseku 1 (ďalej len "zvýšená vstupná cena") a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len "zvýšená zostatková cena") príslušného majetku.
(4) Súčasťou vstupnej ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a to, ak ide o
a) daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,
b) platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí uplatňujú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty koeficientom podľa osobitného predpisu. 68)
(5) Súčasťou vstupnej ceny nie je daň z darovania, daň z dedičstva, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.
(6) Pri zvýšení alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len "upravená vstupná cena"), sa odpis stanoví z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 31 alebo § 32.
§ 30
Postup pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku
(1) V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie 122) do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 2. Doba odpisovania je:
------------------------------------------------------------------
Odpisová skupina             Doba odpisovania
    1                               4 roky
    2                               6 rokov
    3                              12 rokov
    4                              20 rokov
    5                              30 rokov.
------------------------------------------------------------------
Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy č. 2 a doba jeho použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 4, 6, 7 a 8, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.
(2) Daňovník vykonáva rovnomerné odpisovanie (§ 31) alebo zrýchlené odpisovanie (§ 32). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.
(3) Hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do vstupnej ceny alebo do výšky zvýšenej vstupnej ceny.
(4) Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno odpísať až do výšky 90% vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40% doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40% doby odpisovania možno odpísať za každé 1% doby odpisovania ďalšie 1% vstupnej ceny nad 90% až do 100% vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 31 a 32, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu. Odpisy uplatnené prenajímateľom podľa tohto ustanovenia sa nemenia pri ukončení nájomnej zmluvy bez zavinenia nájomcu a prenajímateľa a pri postúpení nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového prenajímateľa a nový prenajímateľ pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným prenajímateľom.
(5) Pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci pri prevzatí do vlastníctva nájomcom, určenej podľa § 24 ods. 4 písm. b), doodpisuje vlastník sumu rovnajúcu sa kúpnej cene počas obdobia, ktoré vyplýva a pripadá na odpis prenajímanej veci podľa § 31, odo dňa odovzdania prenajatej veci nájomcovi na užívanie. Podobný postup odpisovania je aj pri odpisovaní zaplateného preddavku na budúcu kúpu prenajímanej veci (akontácia).
(6) Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb 123) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.
(7) Pri formách, modeloch a šablónach (kódy Klasifikácie produkcie 28.62.5, 29.52.4 - len stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, 29.56.23, 29.56.24) sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.
(8) Ročný odpis podľa odsekov 4, 6 a 7 sa určí s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom splnenia podmienok je mesiac, v ktorom bol majetok zaúčtovaný (zaevidovaný) 5) do majetku daňovníka, a pri odpisovaní podľa odseku 4 súčasne kalendárny mesiac, v ktorom bola prenajatá vec (hmotný majetok) poskytnutá nájomcovi v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci alebo v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé používanie. Pri tomto spôsobe odpisovania možno v roku začatia a v roku ukončenia odpisovania uplatniť ročné odpisy len vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie príjmov.
§ 31
Rovnomerné odpisovanie hmotného majetku
(1) Pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto ročné odpisové sadzby:
------------------------------------------------------------------
                       Ročná odpisová sadzba
Odpisová    -----------     -----------       -----------
skupina     v prvom         v ďalších         pre zvýšenú
            roku            rokoch            vstupnú
            odpisovania     odpisovania       cenu
1           14,2            28,6              25,0
2           8,5             18,3              16,7
3           4,3             8,7               8,4
4           3,1             5,1               5,0
5           1,4             3,4               3,4.
------------------------------------------------------------------
(2) Pri rovnomernom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku za príslušné zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby.
(3) Pri rovnomernom odpisovaní zo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku sa určia odpisy tohto majetku za príslušné zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho zvýšenej vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu.
(4) Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.
§ 32
Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku
(1) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:
------------------------------------------------------------------
                 Koeficient pre zrýchlené odpisovanie

Odpisová   -----------       -----------       -----------
skupina    v prvom           v ďalších         pre zvýšenú
           roku              rokoch            zostatkovú
           odpisovania       odpisovania       cenu
1              4                 5                 4
2              6                 7                 6
3             12                13                12
4             20                21                20
5             30                31                30
------------------------------------------------------------------
(2) Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy z hmotného majetku
a) v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania,
b) v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval.
(3) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie sa odpisy určujú
a) v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,
b) v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.
(4) Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.
§ 33
Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku
(1) Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, 107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie.
(2) Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.
(3) Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.
§ 34
Položky odpočítateľné od základu dane
(1) Od základu dane (čiastkového základu dane) s výnimkou základu dane daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3, a s výnimkou základu dane daňovníka uvedeného v § 18 ods. 5 možno odpočítať
a) preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka, na výhry a prémie z reklamných súťaží, z predajných, žrebovacích, výherných a podobných podujatí prístupných verejnosti a na ochutnávky výrobkov neuvedené v § 24 ods. 2 písm. u), najviac však vo výške 1% zo základu dane,
b) preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou ich poskytovateľa, ak hodnota jedného predmetu nepresahuje 300 Sk, najviac však do výšky 0,2% zo základu dane,
c) preukázateľne vynaložené prostriedky na nosič reklamného nápisu (ďalej len "nosič") s vlastnou úžitkovou hodnotou vo vlastníctve daňovníka poskytnutý na základe písomnej zmluvy inému daňovníkovi na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov tohto daňovníka, ak obstarávacia cena nosiča nepresahuje sumu vstupnej ceny hmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona [§ 26 ods. 2 písm. a)], najviac do výšky 2% zo základu dane; za nosič sa považuje predmet, na ktorom je umiestnený reklamný nápis alebo ochranná známka, ktorého hlavnou funkciou je reklama tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami poskytovateľa nosiča, pričom nápis alebo ochrannú známku nie je možné odstrániť bez znehodnotenia nosiča.
(2) Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac v troch zdaňovacích obdobiach bezprostredne predchádzajúcich obdobiu, v ktorom vykázal po tejto strate (úhrne strát) kladný základ dane a to rovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za podmienky, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie hmotného investičného majetku do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet pomernej časti straty; ak vznikne daňovníkovi ďalšia daňová strata, nemožno ju už od základu dane odpočítať. V treťom až piatom roku odpočtu straty sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150 000 Sk. Ak vykázaný základ dane sa rovná alebo je nižší ako 150 000 Sk, nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká. Ak daňovník zanikne zrušením bez likvidácie, môže prevziať záväzok preinvestovania sumy pripadajúcej na už odpočítanú daňovú stratu právny nástupca.
(3) Možnosť odpočítavania daňovej straty sa nevzťahuje na daňovníkov, ktorí pri zdanení príjmov postupujú podľa § 15, na investičné (správcovské) fondy 73) a na daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (§ 18 ods. 5). Daňovník, ktorý odpočítava daňovú stratu a začne zdaňovať príjmy osobitným spôsobom podľa § 15, po skončení zdaňovania príjmov týmto spôsobom pokračuje v odpočte straty tak, že nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty pripadajúcej na obdobie zdaňovania príjmov osobitným spôsobom podľa § 15 zaniká.
(4) Na určenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 2, platia ustanovenia § 23 až 33, ak nie je ďalej ustanovené inak. Odpočítavaná daňová strata sa neupravuje o
a) príspevok jednému združeniu právnickej osoby, ktorého je daňovník členom (§ 20 ods. 12),
b) položky, o ktoré možno znížiť základ dane podľa odseku 1 a podľa § 12 ods. 10 a § 20 ods. 7,
c) príjmy, o ktorých daňovník účtuje, 5) ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(5) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu podľa odseku 2, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, neprechádza časť odpočítavanej daňovej straty na jeho právneho nástupcu.
(6) Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa upraví o časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na spoločníka.
(7) Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa upraví o časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na jednotlivého komplementára.
§ 35
Úľavy na dani
(1) Daňovníkovi dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločností, sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní (ďalej len "daňový úver") vo výške 100% dane na päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prvý raz vykázal základ dane a daň, ak
a) daňovníkom je spoločnosť, ktorej hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej
1. vo výške 5 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1,
2. vo výške 2 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1, ak zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou 15% k 31. decembru roku predchádzajúcemu roku vzniku spoločnosti,
3. vo výške 1 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 2;
b) podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní spoločnosti podľa písmena a) počas celej doby čerpania daňového úveru je najmenej 75%;
c) predmetom podnikania spoločnosti podľa písmena a) je
1. výroba tovaru, ktorý pred vznikom daňovníka čerpajúceho daňový úver bol na územie Slovenskej republiky len dovážaný alebo nebol vyrábaný, alebo výroba tovaru určená na vývoz,
2. poskytovanie vybraných služieb; vybranými službami sa rozumejú hotelové služby (kód Klasifikácie produkcie 55.1), doprava osôb lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskymi vlekmi (kód Klasifikácie produkcie 60.21.41), ostatná osobná doprava (kód Klasifikácie produkcie 61.20.12), služby spojené s vyhliadkovými jazdami autobusov (kód Klasifikácie produkcie 60.23.12), ostatné rekreačné činnosti (kód Klasifikácie produkcie 92.72, 92.33.10), programové služby systému a používateľské programové nástroje (kód Klasifikácie produkcie 72.20.21), programové služby aplikačného softvéru (kód Klasifikácie produkcie 72.20.22);
d) splní podmienky uvedené v odseku 4 a odseku 8 v prvej vete.
(2) Daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) bodoch 1 a 2 môže počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa odseku 1, každoročne čerpať ďalší daňový úver vo výške 50% dane vykázanej v daňovom priznaní, ak splní podmienky podľa odseku 4 a odseku 8 prvej vety a počas obdobia čerpania daňového úveru podľa odseku 1 zvýši základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými vkladmi alebo vecnými vkladmi zo zdrojov v zahraničí o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej
a) 5 000 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 1,
b) 2 500 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 2.
(3) Daňový úver podľa odseku 2 sa zvýši v každom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20% z celkovej výšky aktivovaných nákladov v zdaňovacom období vynaložených na vývoj, ktorý je výsledkom vlastnej činnosti daňovníka. 5)
(4) Daňový úver podľa odsekov 1 až 3 môže čerpať daňovník, ak
a) použije prostriedky získané čerpaním daňového úveru najneskôr do piatich rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol poskytnutý daňový úver na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku slúžiaceho predmetu jeho podnikania podľa odseku 1 písm. c),
b) tržby daňovníka z predmetu podnikania podľa odseku 1 písm. c) bodov 1 a 2 tvoria najmenej 60% z jeho celkových tržieb,
c) je jeho poskytnutie v súlade s osobitným predpisom. 123a)
(5) Daňovník podľa odsekov 1 a 2 môže počas čerpania daňového úveru odpisovať hmotný majetok podľa § 30 až 32 a nehmotný majetok podľa § 26 ods. 8 alebo
a) technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 3, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí, maximálnou ročnou odpisovou sadzbou 30% z obstarávacej ceny tohto majetku na základe individuálne stanoveného odpisového plánu najdlhšie počas piatich rokov,
b) budovy a stavby uvedené v prílohe č. 2, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky, zaradené do odpisovej skupiny 4 a 5, ročnou odpisovou sadzbou 5% z obstarávacej ceny,
c) technologické zariadenia neuvedené v prílohe č. 3 podľa § 30 až 32,
d) odpis ako daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov uplatní daňovník po prvýkrát najneskôr v tom zdaňovacom období, v ktorom začína čerpať daňový úver.
(6) Ak daňovník vytvára súbor predmetov z hmotného majetku odpisovaného podľa príloh č. 2 a 3, odpis podľa odseku 5 písm. a) môže uplatniť len vtedy, ak najmenej 70% súboru predmetov tvorí hmotný majetok zaradený do prílohy č. 3.
(7) Po skončení čerpania daňového úveru podľa odsekov 1 až 3 hmotný majetok odpisovaný podľa odseku 5 písm. a) a b) zaradí daňovník do odpisových skupín v súlade s prílohou č. 2 a pokračuje v odpisovaní rovnomerným spôsobom podľa § 31 ročnou odpisovou sadzbou podľa údajov uvedených pod nadpisom "v ďalších rokoch odpisovania". Ročná odpisová sadzba platná "pre zvýšenú vstupnú cenu" sa použije len vtedy, ak technické zhodnotenie bolo vykonané po skončení čerpania daňového úveru.
(8) Nárok na daňový úver uplatní daňovník každoročne v daňovom priznaní spôsobom uvedeným v osobitnom predpise. 124) Daňové priznanie podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (§ 50) okrem prípadov, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom je podané daňové priznanie, písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne do 31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, nepreukáže splnenie podmienok čerpania daňového úveru, počnúc mesiacom septembrom roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, vzniká daňovníkovi povinnosť platiť preddavky (§ 50) s tým, že preddavky splatné do mesiaca septembra vyrovná daňovník do konca tohto mesiaca.
(9) Ak daňovník nesplní
a) len podmienku podľa odseku 4 písm. a), nepoužitú sumu alebo jej časť získanú čerpaním daňového úveru je povinný vrátiť najneskôr v zdaňovacom období, do ktorého konca bol povinný prostriedky použiť, a zaplatiť úrok vo výške 140% diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej ku koncu toho zdaňovacieho obdobia, ktorého sa vrátená suma týka,
b) aj ďalšie podmienky poskytnutia daňového úveru, je povinný zaplatiť daň pripadajúcu na daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa vypočíta podľa § 55 zo sumy neoprávnene zadržanej dane za obdobie čerpania daňového úveru.
Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu. 125)
(10) Daňovník, ktorý čerpá daňový úver podľa odsekov 1 a 2, môže daňovú stratu, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát uplatňuje daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový úver. V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ustanovenia § 34.
(11) Zrušením daňovníka 126) nárok na daňový úver zaniká s výnimkou premeny daňovníka na inú právnu formu počas čerpania daňového úveru. 127)
(12) Ak sa počas čerpania daňového úveru daňovník zlúči 128) s ekonomicky prepojeným (§ 23 ods. 6) daňovníkom, ktorý si daňový úver neuplatňuje, nárok podľa odsekov 1 a 2 sa kráti v pomernej výške vypočítanej podľa odseku 13, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo. V ostatných prípadoch zlúčenia daňovníkov právo na čerpanie daňového úveru zaniká, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo.
(13) Pri výpočte nároku podľa odseku 12 sa použije pomer základného imania daňovníka, ktorý si daňový úver uplatňoval, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia, najviac však do výšky povinnej sumy vkladu podľa odsekov 1 a 2, k súčtu základného imania daňovníka uplatňujúceho čerpanie daňového úveru najviac do výšky povinnej sumy vkladu základného imania podľa odsekov 1 a 2 a sumy vlastného imania daňovníka, ktorý sa s ním zlúčil podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia. Tento podiel sa vypočíta na dve desatinné miesta bez zaokrúhlenia.
(14) Daňovník uvedený v § 17 s výnimkou daňovníka uvedeného v odseku 3 si môže znížiť daň v príslušnom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20% výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie, vynaložených na vývoj. 5)
(15) Zníženie dane podľa odseku 14 si možno uplatniť v úhrne najviac do výšky 10% dane v zdaňovacom období, v ktorom boli náklady aktivované.
(16) Daňovníkovi uvedenému v § 2 a daňovníkovi uvedenému v § 17 v prípade, ak nevyužije zníženú sadzbu dane podľa § 21 ods. 3, sa daň znižuje o
a) sumu 10 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, 12)
b) sumu 24 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. 12)
(17) Na výpočet zníženia dane podľa odseku 16 je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Úľava sa zaokrúhli na celé koruny nadol.
§ 35a
Úľavy na dani
(1) Daňovníkovi uvedenému v § 17 ods. 2 s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím alebo rozdelením spoločností, a daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3 podnikajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom podniku alebo organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky a zapísanej v obchodnom registri sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane vrátane preddavkovo vybranej dane (ďalej len "daňový úver"), vo výške 100% dane na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom daňovník vykáže prvýkrát základ dane a daň pri neznižovanom základe dane o daňovú stratu, ak
a) hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania daňovníka, v prípade stálej prevádzkarne hodnota majetku umiestneného na území Slovenskej republiky, používaného na podnikanie, k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej
1. vo výške 4 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) prvom bode,
2. vo výške 3 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) prvom bode, ak zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou 10% podľa štatistiky Národného úradu práce k 31. decembru roka predchádzajúcemu roku vzniku spoločnosti alebo stálej prevádzkarne,
3. vo výške 2 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) druhom bode;
b) podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní právnickej osoby počas celej doby čerpania daňového úveru je najmenej 60%;
c) predmetom podnikania je
1. výroba tovaru vrátane ďalšieho spracovania alebo kompletizácie dodaných materiálov a komponentov,
2. poskytovanie vybraných služieb; vybranými službami sa rozumejú hotelové služby (kód Klasifikácie produkcie 55.1), doprava osôb lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskymi vlekmi (kód Klasifikácie produkcie 60.21.41), ostatná osobná doprava (kód Klasifikácie produkcie 61.20.12), služby spojené s vyhliadkovými jazdami autobusov (kód Klasifikácie produkcie 60.23.12), ostatné rekreačné činnosti (kód Klasifikácie produkcie 92.72, 92.33.10), programové služby systému a používateľské programové nástroje (kód Klasifikácie produkcie 72.20.21), programové služby aplikačného softvéru (kód Klasifikácie produkcie 72.20.22);
d) tržby dosiahnuté z vykonávania činností podľa písmena c) počas doby čerpania daňového úveru tvoria aspoň 60% z celkových tržieb;
e) vznik daňovníka alebo zápis organizačnej zložky do obchodného registra je v lehote do 31. decembra 2003;
f) daňovník uplatňujúci nárok na čerpanie daňového úveru vykáže prvýkrát od svojho vzniku alebo v prípade organizačnej zložky od zápisu do obchodného registra základ dane a daň po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2) Nárok na daňový úver uplatní daňovník každoročne v daňovom priznaní spôsobom uvedeným v osobitnom predpise. 124) Daňové priznanie podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (§ 40 a 50) okrem prípadov, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne do 31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, nepreukáže splnenie podmienok čerpania daňového úveru, počnúc mesiacom september roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, vzniká daňovníkovi povinnosť platiť preddavky (§ 40 a 50) s tým, že preddavky splatné do mesiaca septembra vyrovná daňovník do konca tohto mesiaca.
(3) Ak daňovník nesplní podmienky poskytnutia daňového úveru uvedené v odseku 1, je povinný zaplatiť daň pripadajúcu na prislúchajúci daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa vypočíta podľa § 55 zo sumy neoprávnene zadržanej dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k porušeniu podmienok čerpania daňového úveru. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu. 125)
(4) Daňovník, ktorý čerpá daňový úver, môže daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát uplatňuje daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový úver. V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ďalšie podmienky ustanovenia § 34 o odpočte straty.
(5) Zrušením daňovníka 126) nárok na daňový úver zaniká s výnimkou premeny daňovníka na inú právnu formu počas čerpania daňového úveru. 127)
(6) Ak sa počas čerpania daňového úveru daňovník zlúči 128) s ekonomicky prepojeným (§ 23 ods. 6) daňovníkom, ktorý si daňový úver neuplatňuje, nárok na výšku daňového úveru sa kráti o sumu vypočítanú podľa odseku 7, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo. V ostatných prípadoch zlúčenia daňovníkov a pri nepeňažnom vklade vrátane vkladu podniku daňovníka so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky právo na čerpanie daňového úveru zaniká, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu alebo k vkladu došlo.
(7) Pri výpočte nároku podľa odseku 6 sa použije pomer základného imania právnickej osoby, ktorá si daňový úver uplatňovala, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia, najviac do výšky povinnej sumy peňažného vkladu podľa odseku 1, k súčtu základného imania daňovníka uplatňujúceho čerpanie daňového úveru najviac do výšky povinnej sumy peňažného vkladu, ktorú bol daňovník povinný vložiť podľa odseku 1, a sumy vlastného imania daňovníka, ktorý sa s ním zlúčil, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia. Tento podiel sa vypočíta na dve desatinné miesta bez zaokrúhlenia.
(8) Daňovník môže počas čerpania daňového úveru odpisovať hmotný majetok podľa § 30 až 32 a nehmotný majetok podľa § 26 ods. 8, pričom odpisovanie nemôže prerušiť, alebo ak ide o majetok nadobudnutý počas čerpania daňového úveru, môže odpisovať
a) technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 3, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí, maximálnou ročnou odpisovou sadzbou 30% z obstarávacej ceny tohto majetku na základe individuálne stanoveného odpisového plánu najdlhšie počas piatich rokov,
b) budovy a stavby uvedené v prílohe č. 2, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky, zaradené do odpisovej skupiny 4 a 5, ročnou odpisovou sadzbou 7% z obstarávacej ceny,
c) technologické zariadenia neuvedené v prílohe č. 3 podľa § 30 až 32.
(9) Daňovník uvedený v odseku 1 môže počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa odseku 1, čerpať ďalší daňový úver vo výške 50% vykázanej dane v daňovom priznaní, ak zvýši základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej 4 500 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, a o 3 000 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu.
(10) Počas čerpania ďalšieho daňového úveru podľa odseku 9 ustanovenia odsekov 5, 6, 7 a 8 sa použijú rovnako ako v prípade čerpania daňového úveru podľa odseku 1.
(11) Pri uplatňovaní daňového úveru podľa odsekov 1 až 9 musia byť splnené aj ustanovenia osobitného predpisu. 123a)
Úľavy na dani pre príjemcov investičných stimulov
§ 35b
(1) Daňovník uvedený v § 17 ods. 2, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani podľa osobitného predpisu, 128a) ktorý bol založený po 1. decembri 2001 v súvislosti s vydaním rozhodnutia o poskytnutí investičných stimulov 128b) a ktorý si neuplatňuje nárok na úľavu na dani podľa § 35 alebo § 35a, môže si uplatniť nárok na zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní (ďalej len "daňový úver"), ak splní podmienky ustanovené osobitným predpisom 128a) a podmienku uvedenú v odseku 5.
(2) Nárok na daňový úver podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť do výšky dane vykázanej v daňovom priznaní najviac na desať bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom prvýkrát vykáže základ dane a daň pri základe dane neznižovanom o daňovú stratu, najneskôr však počnúc tretím zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom
a) nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie, alebo bol vydaný súhlas stavebného úradu na začatie skúšobnej prevádzky pred vydaním kolaudačného rozhodnutia na stavbu alebo časť stavby, ktorej sa investičné stimuly týkajú, alebo
b) daňovníkovi začali plynúť príjmy z činností, ktorých sa investičné stimuly týkajú.
(3) Nárok na daňový úver si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú pre tento druh investičného stimulu v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov. 128c)
(4) Nárok na daňový úver uplatňuje daňovník každoročne v daňovom priznaní.
(5) Nárok na daňový úver si môže uplatniť daňovník uvedený v odseku 1, ktorý v zdaňovacom období, za ktoré si môže uplatniť nárok na úľavu na dani, nebude zrušený, s výnimkou premeny daňovníka na inú právnu formu, a na ktorého nebude vyhlásený konkurz ani nebude zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na daňovníka z dôvodu nedostatku majetku.
(6) V zdaňovacom období, za ktoré daňovník uplatňuje nárok na daňový úver podľa odseku 2, daňovník je povinný uplatniť odpisy podľa § 26 až 33, pričom počas uplatňovania úľavy na dani nemožno odpisovanie prerušiť (§ 26 ods. 9).
(7) Daňovník, ktorý si uplatňuje nárok na úľavu na dani, môže daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré si prvýkrát uplatňuje nárok na daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil nárok na daňový úver. V tom prípade sa na daňovníka nepoužije § 34.
(8) Ak daňovník nesplní podmienku uvedenú v odseku 5 alebo niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom, 128a) nárok na daňový úver zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznania za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré si nárok na daňový úver uplatnil.
(9) Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole a ustanovenia o štátnej pomoci podľa osobitných predpisov. 128c)
§ 35c
(1) Daňovník uvedený v § 17 ods. 2, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani podľa osobitného predpisu, 128a) môže si uplatniť nárok na daňový úver do výšky podľa odseku 2, ak splní podmienky podľa osobitného predpisu 128a) a neuplatňuje si nárok na daňový úver podľa § 35, 35a a 35b.
(2) Daňovník si môže uplatniť nárok na daňový úver do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a) hodnoty investície, pre ktorú boli poskytnuté investičné stimuly podľa osobitného predpisu, 128a) najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku tejto investície obstaraného po vydaní rozhodnutia o poskytnutí investičných stimulov do konca zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na daňový úver, a
b) súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za kalendárny rok, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov podľa osobitného predpisu, 128a) a hodnoty investície uvedenej v písmene a).
(3) Nárok na daňový úver si daňovník môže uplatniť najviac počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, počnúc prvým zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani, v ktorom vykáže základ dane a daň, najneskôr však počnúc tretím zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom
a) nadobudlo platnosť kolaudačné rozhodnutie alebo bol vydaný súhlas stavebného úradu na začatie skúšobnej prevádzky pred vydaním kolaudačného rozhodnutia na stavbu alebo časť stavby, ktorej sa investičné stimuly týkajú, alebo
b) daňovníkovi začali plynúť príjmy z činností, ktorých sa investičné stimuly týkajú.
(4) Na daňovníka, ktorý si uplatňuje nárok na daňový úver podľa odsekov 1 až 3, vzťahuje sa obdobne § 35b ods. 3 až 6, 8 a 9.
§ 36
Osobitná sadzba dane
(1) Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 s výnimkou príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 22 ods. 2) je
a) 25%
1. z príjmov z obchodného, technického alebo iného poradenstva, poskytovania služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností vykonávaných na území Slovenskej republiky [§ 22 ods. 1 písm. c)],
2. z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva a z počítačových programov (softvér), za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 1],
3. z odmeny za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 2],
4. z príjmu umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalších podobných činností osobne vykonávaných alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 3],
5. z úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z cenných papierov [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 6] s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. c) a d),
6. z nájomného s výnimkou uvedenou v písmene b);
b) 1% z nájomného pri dojednaní práva o kúpe prenajatej veci.
(2) Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom uvedeným v § 2 a 17, pričom sa základ dane tvorený príjmami uvedenými v písmene a) bodoch 2 a 3 znižuje o vklad spoločníka, členský vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu, ak nie je v odseku 1 uvedené inak, je
a) 25%
1. z podielov na zisku tichého spoločníka,
2. z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo pri zániku členstva v družstve,
3. z podielov na likvidačnom zostatku akcionára v akciovej spoločnosti vrátane akciovej spoločnosti, ktorej jediným akcionárom je štát, spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo člena družstva v družstve;
b) 20%
1. z úrokov a iných výnosov plynúcich z vkladov prijímaných bankou alebo pobočkou zahraničnej banky 55) len od svojich zamestnancov za výhodnejších podmienok ako od ostatných fyzických osôb (§ 8 ods. 5),
2. z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a z výhier z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou výhier z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov 59) v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru a s výnimkou výhier oslobodených od dane podľa § 4,
3. z cien z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 4;
c) 15%
1. z výnosov z akcií a dočasných listov,
2. z výnosov z podielových listov, z výnosov 30) z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených,
3. z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach,
4. z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách,
5. z podielov členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev [§ 8 ods. 1 písm. a)],
6. z plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu 41) znížené o zaplatené poistné [§ 8 ods. 1 písm. e)],
7. z príjmov plynúcich fyzickým osobám z úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a na bežnom účte [§ 8 ods. 1 písm. b)] s výnimkou úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa zdaňujú podľa bodu 8, a s výnimkou príjmov zdaňovaných podľa písmena e),
8. z úroku, výhry alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom úroku, výhry alebo výnosu daňovník podľa § 17 s výnimkou bánk alebo pobočiek zahraničných bánk 55) a daňovníkov uvedených v bode 9, alebo ak ide o príjem daňovníka fyzickej osoby podľa § 7 ods. 3, pričom daň vyberaná osobitnou sadzbou dane sa považuje za preddavok a celý príjem sa zdaní ako súčasť základu dane podľa § 7 alebo podľa § 23 ods. 15 v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zrazeniu preddavku, okrem prípadov, ak suma preddavku presahuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, keď je odvedená suma preddavku považovaná za splnenie daňovej povinnosti; pri vyberaní preddavku sa postupuje rovnako ako pri dani vyberanej zrážkou podľa § 52 ods. 1 až 3,
9. z úroku, výhry alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom úroku, výhry alebo výnosu daňovník, ktorý platí paušálnu daň, daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 18 ods. 4), daňovník vykonávajúci poisťovaciu činnosť, Fond národného majetku Slovenskej republiky a investičný (správcovský) fond a podielový fond vrátane investičnej (správcovskej) spoločnosti a Národná banka Slovenska, u ktorých sa vybraním dane považuje daňová povinnosť za splnenú,
10. z príjmu za prenájom nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, 55a)
11. z rozdielu pri spätnom nákupe zamestnaneckých akcií [§ 8 ods. 2 písm. a)];
d) 10%
1. z príjmov z prostriedkov sociálneho fondu [§ 6 ods. 1 písm. e)],
2. z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk (§ 6 ods. 4),
3. z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak ich úhrn nepresiahne od toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk (§ 7 ods. 8),
4. z výnosov z dlhopisov vydávaných obcami na financovanie komplexnej bytovej výstavby a mestskej dopravy,
5. z dávok poskytovaných z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu 41) [§ 10 ods. 1 písm. m)];
e) 5% z úroku alebo z iného výnosu plynúceho fyzickým osobám z vkladov s dohodnutou dobou viazanosti najmenej troch rokov, ktoré nie sú určené na podnikanie, za podmienky, že výber istiny a úroku nastane až po uplynutí tohto dohodnutého obdobia.
(3) Základom dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, je iba príjem, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane a daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol. V prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.
(4) Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od investičných (správcovských) spoločností a od investičných fondov, 73) je základom dane pre osobitnú sadzbu dane uvedenú v odseku 2 písm. c) vyplácaný výnos z cenných papierov znížený o príjmy prijaté investičnými (správcovskými) spoločnosťami a investičnými fondmi, z ktorých bola daň vybratá osobitnou sadzbou.
(5) Ak plynú dividendy a podiely na zisku od obchodnej spoločnosti alebo od družstva právnickej osobe, ktorá má najmenej 25% podiel na základnom imaní týchto spoločností, základ dane pre osobitnú sadzbu dane podľa odseku 2 písm. c) sa znižuje o sumu týchto prijatých zdanených príjmov.
§ 37
Stanovenie prepočítacieho kurzu
(1) Na daňové účely s výnimkou uvedenou v odsekoch 2 a 3 sa používa kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska (ďalej len "kurz"), uplatnený v účtovníctve daňovníka. 5)
(2) Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, použije sa s výnimkou uvedenou v odseku 3 jednotný kurz. Tento kurz sa určí ako ročný priemer kurzov alebo priemer kurzov za obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, vyhlásených Národnou bankou Slovenska posledný deň každého mesiaca zdaňovacieho obdobia. Jednotný kurz sa použije aj na príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov a na zápočet dane zaplatenej v zahraničí.
(3) Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36, použije sa kurz vyhlásený Národnou bankou Slovenska v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Takto vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.
PIATA ČASŤ
VYBERANIE A PLATENIE DANÍ Z PRÍJMOV
Prvý oddiel
Daň z príjmov fyzických osôb
§ 38
Daňové priznanie
(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.
(2) Daňové priznanie (ďalej len "priznanie") za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu 124) každý, kto má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, a ak nejde o príjmy od dane oslobodené, o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a len o príjmy vylúčené zo zdanenia. Priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého ročné príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, nepresiahli 10 000 Sk, ale vykazuje daňovú stratu (§ 5 ods. 3).
(3) Priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6, plynúce
a) od viacerých zamestnávateľov,
b) od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň (§ 22 ods. 2), alebo
c) zo zdrojov v zahraničí,
ak nejde o príjmy od dane oslobodené, príjmy vylúčené zo zdanenia podľa § 54 a o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36). Priznanie je povinný podať daňovník aj vtedy, ak nemožno zraziť preddavok na daň alebo daň (§ 41) alebo ak nepožiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň (§ 44), alebo nepredložil v ustanovenom termíne platiteľovi dane potrebné doklady (§ 44 ods. 6), alebo ak ide o platiteľa dane podľa § 44 ods. 9.
(4) Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6 a len od jedného platiteľa dane a nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.
(5) Daňovník, ktorý okrem príjmov podľa § 6 a príjmov zdaňovaných paušálnou daňou nemá v zdaňovacom období iné druhy príjmov, postupuje podľa predchádzajúcich odsekov rovnako ako daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6.
§ 39
Minimálna výška dane
Daň alebo daň vrátane jej zvýšenia sa nevyrubí a neplatí, ak nepresiahne v zdaňovacom období 100 Sk alebo ak celkové zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období nepresiahnu 10 000 Sk. To neplatí, ak sa daň alebo preddavky na daň vyberajú zrážkou.
§ 40
Platenie preddavkov na daň
(1) Preddavky na daň platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk.
(2) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk a nepresiahla 500 000 Sk, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.
(3) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 500 000 Sk, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.
(4) Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane, a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, preddavok podľa odsekov 2 a 3 neplatí v prípade, ak tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50% z celkového základu dane. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov tvorí 50% a menej, preddavky na daň vypočítané podľa odsekov 2 a 3 sa platia v polovičnej výške.
(5) Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona je suma, ktorú si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení platobného výmeru (dodatočného) suma vyrubená (dorubená) týmto výmerom znížená o sumu preddavkovo vybranej dane [§ 36 ods. 2 písm. c) ôsmy bod]. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky na daň splatné do tejto doby nemenia. Ak sa posledná známa daňová povinnosť týkala aspoň šiestich mesiacov zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka tejto časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.
(6) Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.
(7) Daňovníkovi, ktorému začali plynúť príjmy podliehajúce dani pred skončením zdaňovacieho obdobia alebo daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, z ktorých sa nevyberá preddavok na daň podľa § 41 ods. 7, môže správca dane na základe žiadosti alebo z vlastného rozhodnutia určiť preddavky na daň s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane.
(8) Proti rozhodnutiu o určení preddavkov na daň podľa odsekov 6 a 7 možno podať odvolanie.
(9) Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od splátky nasledujúcej po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi daňovník správcovi dane. 129)
(10) Preddavky na daň podľa predchádzajúcich odsekov neplatí daňovník, ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v § 8 a 10.
(11) Platenie preddavkov na daň podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý platí paušálnu daň (§ 15), na príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36) a na príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, ktoré sú zdaňované podľa § 41, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani s výnimkou príjmov zdaňovaných paušálnou daňou.
§ 41
Vyberanie a platenie dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1) Platiteľ dane 130) vyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (ďalej len "preddavok") zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (ďalej len "mzda") zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), znížený o
a) sumy, ktoré sú od dane oslobodené,
b) sumy zrazené na povinné poistné,
c) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, 41) najviac do výšky 10% úhrnu príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov; ak 10% úhrnu týchto príjmov presahuje v kalendárnom mesiaci 1/12 sumy uvedenej v § 6 ods. 12 písm. b), najviac do výšky tejto jednej dvanástiny,
d) nezdaniteľné časti základu dane; základ dane na výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 12 ods. 2 písm. c), na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4, a na hodnotu darov (§ 12 ods. 10) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.
(2) Preddavok zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej do 100 Sk na celé koruny nahor a nad 100 Sk na celé stokoruny nahor, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac, je
    nad Sk       do Sk
    -             7 500             10%
     7 500       15 000            750 Sk + 20% zo sumy
                                   presahujúcej 7 500 Sk
    15 000       33 000          2 250 Sk + 28% zo sumy
                                   presahujúcej 15 000 Sk
    33 000       47 000          7 290 Sk + 35% zo sumy
                                   presahujúcej 33 000 Sk
    47 000       a viac         12 190 Sk + 38% zo sumy
                                   presahujúcej 47 000 Sk.
(3) Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní mzdy daňovníka k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa mzda vypláca. Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý mesiac. Daňovníkovi, ktorého
a) zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení, alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň (§ 44) alebo pri podaní priznania (§ 38). Uvedený postup možno uplatniť aj pri zdanení príjmov podľa § 6 ods. 4 a 5, ktoré spočívajú v nepeňažnom plnení;
b) plat a náhrada platu za dovolenku sa skladá z korunovej časti a z časti v cudzej mene, pričom časť v cudzej mene je určená najviac do výšky a podľa podmienok určených podľa osobitného predpisu, 131) preddavok sa zrazí pred rozdelením na korunovú časť a časť v cudzej mene. Uvedené sa vzťahuje na zahraničných spravodajcov (korešpondentov) Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, zamestnancov generálnych zastupiteľstiev Železníc Slovenskej republiky a vojakov v činnej službe Armády Slovenskej republiky študujúcich na školách a v kurzoch v zahraničí, ktorí boli alebo sú na výkon práce alebo štúdium v zahraničí vyslaní platiteľom dane so sídlom na území Slovenskej republiky.
(4) Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok tak, ako by bola mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší. Uvedený postup nemožno uplatniť pri zdanení príjmov podľa § 6 ods. 4.
(5) Platiteľ dane, u ktorého daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane, vypočíta zdaniteľnú mzdu z úhrnu príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, ktoré daňovníkovi vyplatil, znížením len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, a o povinné poistné.
(6) Platiteľ dane odvedie preddavky najneskôr do piatich dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania mzdy daňovníkovi k dobru, ak správca dane na žiadosť platiteľa neurčí inak.
(7) Platiteľ dane nevyberie preddavok podľa predchádzajúcich odsekov zo zdaniteľnej mzdy, ak
a) je preukázateľné, že daňovník uvedený v § 2 ods. 3 platí preddavky, ktoré je podľa § 40 povinný platiť alebo ktoré mu na základe jeho žiadosti určil správca dane;
b) ide o príjmy daňovníka uvedené v § 54 ods. 2, ktoré sú zdaňované v zahraničí.
§ 42
Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1) Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce na priznanie nezdaniteľných častí základu dane (ďalej len "rozhodujúce skutočnosti") pri výpočte preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali. Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.
(2) Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak daňovník predloží doklad o preukázaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na vyživované dieťa do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.
(3) Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane iba jeden platiteľ dane, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odsekov 1 a 2.
(4) Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, prihliadne platiteľ dane na tieto skutočnosti dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich daňovník preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia alebo ak si ich daňovník uplatní pri podaní priznania.
(5) Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania a každoročne najneskôr do 15. februára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom,
a) aké skutočnosti sú u neho dané na priznanie nezdaniteľných častí základu dane, prípadne kedy a ako sa zmenili,
b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
c) či je poberateľom dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4.
(6) Ak dôjde v priebehu roka k zmene rozhodujúcich skutočností, daňovník je povinný oznámiť ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.
(7) Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia príde k zmene platiteľa dane, u ktorého si daňovník uplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane, daňovník je povinný túto skutočnosť potvrdiť svojím podpisom vo vyhlásení u platiteľa dane, u ktorého si daňovník uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti základu dane ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.
§ 43
Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1) Nárok na zníženie základu dane preukazuje daňovník platiteľovi dane
a) predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 12 ods. 2 písm. b) a c);
b) potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa, že plnoleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti 64) študuje;
c) rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti základu dane z dôvodu, že poberá invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok;
d) predložením preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí, ak je daňovník jeho držiteľom;
e) rozhodnutím o priznaní dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4 a dokladom o výplate týchto dôchodkov, ak je daňovník ich príjemcom a ak ročne neprevyšujú hranicu ustanovenú v § 12 ods. 4;
f) rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne o tom, že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti základu dane z dôvodu, že vyživuje v domácnosti 64) takéto dieťa;
g) potvrdením správcu dane príslušného podľa miesta bydliska daňovníka o tom, že
1. spĺňa podmienky uvedené v § 12 ods. 6 písm. b) bodoch 2 až 4 na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 12 ods. 2 písm. b),
2. poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity, ako aj pri súbehu nároku na dôchodky uvedené v § 12 ods. 4, na invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok;
h) potvrdením príjemcu o výške, účele a dátume poskytnutého daru (§ 12 ods. 10).
(2) Nárok na uplatnenie zníženia úhrnu príjmov zo závislej činnosti alebo z funkčných požitkov podľa § 41 ods. 1 písm. c) preukazuje daňovník platnou zamestnaneckou zmluvou. 41)
(3) Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c) až f) a v odseku 2 platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane.
§ 44
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa dane, môže tohto platiteľa dane písomne požiadať najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy, ktorú mu za zdaňovacie obdobie vyplatil. Ak uvedený daňovník nepožiada o ročné zúčtovanie preddavkov, je povinný podať priznanie (§ 38).
(2) Daňovník, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu od viacerých platiteľov dane, je povinný podať priznanie (§ 38).
(3) Ročné zúčtovanie preddavkov vykoná platiteľ dane na žiadosť daňovníka uvedeného v odseku 1. Ak daňovník v zdaňovacom období neuplatňoval nárok na nezdaniteľné časti základu dane alebo sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b), platiteľ dane na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov.
(4) Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len u daňovníka, ktorý nie je povinný podať priznanie podľa § 38.
(5) Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), na nezdaniteľnú sumu u poberateľa dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4 a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník do 15. februára podpíše písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie,
a) že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené alebo sú zdaňované paušálnou daňou, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,
b) že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období od ďalších platiteľov dane príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
c) že manželka (manžel) žijúca v domácnosti 64) nemala (nemal) v uplynulom zdaňovacom období vlastný príjem presahujúci ročne hranicu uvedenú v § 12 ods. 2 písm. c),
d) sumu dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4, ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v § 12 ods. 4,
e) hodnotu poskytnutých darov podľa § 12 ods. 10.
(6) Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 41 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 45), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (§ 43) a dokladov o zaplatených príspevkoch na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu. 41) Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník požiada platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov a nepredloží platiteľovi dane uvedené doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať priznanie (§ 38).
(7) Ročné zúčtovanie preddavkov a výpočet dane vykoná platiteľ dane najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel preddavkovo zrazenej dane a vypočítanej dane v prospech daňovníka vráti platiteľ dane daňovníkovi najneskôr pri zúčtovaní mzdy za marec v roku, v ktorom sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.
(8) Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zráža platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Platiteľ dane odvedie zrazený nedoplatok alebo zrazenú časť nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.
(9) Ak daňovník nemôže požiadať platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z dôvodu zániku platiteľa dane bez právneho nástupcu, podá priznanie podľa § 38.
§ 45
Povinnosti platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1) Platiteľ dane je povinný viesť pre daňovníkov s príjmami podľa § 6 mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 3 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.
(2) Mzdový list musí na daňové účely obsahovať
a) meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce;
b) rodné číslo daňovníka;
c) bydlisko daňovníka;
d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje nárok na zníženie základu dane, výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania;
e) za každý kalendárny mesiac
1. počet dní výkonu práce,
2. úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch, alebo v naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnanca,
3. sumy oslobodené od dane,
4. sumy podľa § 6 ods. 12 písm. a) a b),
5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
6. súčet jednotlivých údajov uvedených v bodoch 2 až 5 za celé zdaňovacie obdobie,
7. príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a daň vybratú z týchto príjmov.
(3) Ak platiteľ dane pre daňovníkov uvedených v § 6 ods. 4 a pre daňovníkov s príjmami len podľa § 6 ods. 6 nevedie mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, bydlisko, údaj o trvaní pracovnej činnosti, úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch alebo v naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, povinné poistné, základ dane a daň. Platiteľ dane je povinný takúto evidenciu viesť aj o príjmoch daňovníkov, u ktorých nie sú splnené podmienky na zdanenie osobitnou sadzbou dane podľa § 36 z dôvodu, že úhrnná výška príjmu presiahla v kalendárnom mesiaci sumu 4 000 Sk, a o preddavkoch.
(4) Platiteľ dane je povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi vyplácal mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Platiteľ dane je povinný kópie týchto dokladov uchovávať po dobu ustanovenú osobitným predpisom. 5)
§ 46
Zodpovednosť platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1) Daňovníkovi, ktorému platiteľ dane zrazil vyššiu daň, ako je ustanovené, vráti platiteľ dane preplatok, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok vznikol. Ak platiteľ dane zrazil daňovníkovi v bežnom zdaňovacom období preddavky vyššie, ako mal, vráti daňovníkovi vzniknutý preplatok na preddavkoch v nasledujúcom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov alebo ak nepodal priznanie. O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavku zníži platiteľ dane najbližší odvod preddavkov správcovi dane.
(2) Platiteľ dane, ktorý nezrazil alebo nevybral od daňovníka daň v ustanovenej výške, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Platiteľ dane, ktorý nezrazil daňovníkovi preddavok v ustanovenej výške, môže tento nedoplatok dodatočne zraziť za uplynulé zdaňovacie obdobie najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.
(3) Daň, ktorú platiteľ dane nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške zavinením daňovníka, môže vrátane príslušenstva zraziť do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke, alebo nebola zrazená vôbec.
(4) Ak nemôže platiteľ dane nedoplatok na dani podľa odseku 3 a nedoplatok, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania preddavkov na daň, zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa bydliska daňovníka, ktorému zašle platiteľ dane doklady o výške nedoplatku na ďalšie konanie do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo ju platiteľ dane zistil. Tento daňovník je povinný nedoplatok na dani a nedoplatok na dani vzniknutý jeho zavinením vrátane príslušenstva uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto nedoplatku daňovníkovi doručené. Ak nedoplatok nepresiahne sumu 100 Sk, správca dane konanie nezačne.
(5) Platiteľ dane uplatní postup podľa odsekov 2, 3 alebo 4 aj vtedy, ak daňovníkovi, ktorému sa nevykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň a ktorý nebol povinný podať priznanie, nebol zrazený preddavok na daň v správnej výške alebo nebol zrazený vôbec.
(6) Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok podľa odsekov 2, 3 a 5 platiteľ dane odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.
(7) Dodatočne vyrubenú daň a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti uhradí platiteľ dane správcovi dane do piatich dní po doručení dodatočného platobného výmeru.
§ 47
Zaokrúhľovanie
(1) Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. To platí aj na zaokrúhľovanie sumy zodpovedajúcej 1% zaplatenej dane podľa § 48.
(2) Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.
(3) Ostatné preddavky na daň (§ 40) sa zaokrúhľujú na celé stovky nahor.
(4) Výpočet daňovej sadzby, koeficientov a ukazovateľov sa vykonáva s presnosťou na dve platné desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za poslednou platnou číslicou zaokrúhľovaného čísla, a táto číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po poslednej platnej číslici zaokrúhľovaného čísla tak, že
a) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny;
b) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, zväčšuje sa o jednu.
§ 48
Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely
(1) Po zaplatení dane v lehote podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 125) je daňovník oprávnený predložiť miestne príslušnému správcovi dane daňovníka alebo jeho platiteľa dane, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie preddavkov, vyhlásenie, v ktorom uvedie, že suma zodpovedajúca 1% zaplatenej dane, ktorá nie je nižšia ako 20 Sk (ďalej len "podiel zaplatenej dane"), sa má poukázať ním určenej právnickej osobe podľa odseku 3 (ďalej len "prijímateľ").
(2) Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daň platí (ďalej len "vyhlásenie"), obsahuje
a) presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to meno, priezvisko, rodné číslo a adresu bydliska,
b) sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,
c) zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
d) identifikačné údaje prijímateľa, a to jeho obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie.
(3) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je
a) občianske združenie, 131a)
b) nadácia, 131b)
c) neinvestičný fond, 131c)
d) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, 131d)
e) účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, 131e)
f) organizácia s medzinárodným prvkom, 131f)
g) Slovenský Červený kríž.
(4) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ak predmetom jeho činnosti sú:
a) rozvoj a ochrana duchovných hodnôt,
b) ochrana ľudských práv,
c) ochrana a tvorba životného prostredia,
d) ochrana a podpora zdravia a vzdelávania,
e) podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých,
f) poskytovanie sociálnej pomoci,
g) zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.
(5) Správca dane podľa odseku 1 poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky:
a) daňovník predloží vyhlásenie správcovi dane podľa odseku 1 do 15 dní po uplynutí lehoty na zaplatenie dane podľa osobitného predpisu; 125) ak ide o daňovníka, ktorému platiteľ dane vykonal ročné zúčtovanie preddavkov, daňovník predloží takéto vyhlásenie do konca apríla roku, v ktorom sa vykonáva ročné zúčtovanie preddavkov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie,
b) daňovník nemá do lehoty na podanie vyhlásenia podľa písmena a) nedoplatok na dani [§ 1 písm. a)],
c) daňovník, ktorému platiteľ dane vykonal ročné zúčtovanie preddavkov, preukáže potvrdením od platiteľa dane, ktoré je prílohou vyhlásenia, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená,
d) daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa len jednu právnickú osobu podľa odseku 3,
e) prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky (ďalej len "komora") podľa osobitného predpisu, 131g)
f) prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 3, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v odseku 4,
g) prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom preukazuje splnenie podmienok podľa písmena k),
h) prijímateľ nemá nedoplatok na dani [§ 1 písm. b)],
i) prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie, na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie a na príspevku na poistení v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu 40) potvrdením príslušného orgánu, nie starším ako 30 dní,
j) prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu,
k) notár 131h) osvedčil prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa písmen f), g), i) a j) a bez zbytočného odkladu oznámil komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 2 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet, a číslo tohto účtu.
(6) Notár osvedčuje prijímateľovi splnenie podmienok podľa odseku 5 počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet, a číslo tohto účtu komore. Komora vedie zoznamy prijímateľov, a to na každý rok osobitne. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Komora každoročne zverejňuje zoznam prijímateľov, a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane.
(7) Správca dane podľa odseku 1 je povinný do 60 dní po splnení podmienok podľa odseku 5 previesť sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 5, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku 5 a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu. 125)
(8) Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 5 do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane podľa odseku 1, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane podľa odseku 1. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu. 131i)
(9) Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane podľa odseku 1 prijímateľovi nemožno dodatočne upravovať. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou 1% z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.
(10) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 4 najneskôr do konca nasledujúceho roka po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu. 131i)
(11) Z údajov správcov dane podľa odseku 1 o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vždy do 31. januára bežného roka.
Druhý oddiel
Daň z príjmov právnických osôb
§ 49
Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie
(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon alebo osobitný predpis 124) neustanovuje inak.
(2) Daňové priznanie (ďalej len "priznanie") za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v ustanovenej lehote 124) daňovník dane z príjmov právnických osôb. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku Slovenskej republiky nemusí podať priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou. Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať priznanie ani v tom prípade, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou, len príjmy oslobodené od dane. Odborové organizácie nemusia podať priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, a príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane podľa § 19 ods. 2 písm. a).
(3) Za daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva priznanie jeho právny nástupca. Za daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, podáva priznanie správca konkurznej podstaty.
(4) Ak zániku daňovníka predchádza jeho zrušenie s likvidáciou, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.
(5) Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. 132) Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku dňu 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie.
(6) Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roku, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie.
(7) Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania.
(8) Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu alebo povolením vyrovnania a končí sa dňom zrušenia konkurzu, v prípade daňovníka, ktorému bolo povolené vyrovnanie, končí sa 31. decembra roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, a ďalej je zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku dňu 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu.
(9) Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzného konania, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia konkurzného konania. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.
(10) Ak sa na daňovníka v likvidácii podľa odseku 5 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie podľa odseku 5 sa končí ku dňu podľa odseku 7.
(11) Ak sa na daňovníka v likvidácii podľa odseku 6 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie podľa odseku 6 sa končí dňom podľa odseku 7.
(12) Ak sa po skončení konkurzu
a) začne likvidácia, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa podľa odsekov 5 a 6,
b) pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa podľa ustanovenia odseku 6.
(13) Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka.
(14) Ak sa zrušil daňovník zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, začína sa zdaňovacie obdobie dňom jeho zrušenia a končí sa dňom, ku ktorému sa vykoná posledná účtovná závierka pred podaním návrhu na výmaz z obchodného registra.
§ 50
Platenie preddavkov na daň
(1) Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 500 000 Sk, platí, počínajúc januárom nasledujúceho roka, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Preddavok na daň za mesiac december sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.
(2) Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla 500 000 Sk, platí štvrťročné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok na daň za štvrtý štvrťrok sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.
(3) Preddavky na daň neplatí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 50 000 Sk a daňovník v likvidácii, v konkurze alebo vyrovnaní v zdaňovacom období podľa § 49 ods. 5, 6, 8 a 9, ak správca dane neurčí platenie preddavkov podľa odseku 11. Daň sa vyrovná v lehote na podanie priznania.
(4) Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako premenou, splynutím alebo rozdelením spoločnosti, platí preddavky na daň vo výške a v termínoch určených na základe predpokladanej dane. Daňovník je povinný nahlásiť výšku predpokladanej dane do konca druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol, kedy sú preddavky za toto obdobie splatné. Ak tento daňovník vznikol počas obdobia posledných troch kalendárnych mesiacov pred koncom kalendárneho roka, neplatí v kalendárnom roku, v ktorom vznikol, preddavky na daň. Daňovník, ktorý počas kalendárneho roka
a) vznikol premenou zo zaniknutého daňovníka, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej z dane zaniknutého daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka;
b) vznikol splynutím zaniknutých daňovníkov, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane zaniknutých daňovníkov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov;
c) zlúčil sa s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane zaniknutého daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, a dane zlúčeného daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu;
d) vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane zaniknutého daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru prevzatého imania zaniknutej spoločnosti daňovníkom.
(5) Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daň za časť zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak daňovník existoval v predchádzajúcom zdaňovacom období menej ako tri mesiace, platí preddavky na daň na základe predpokladanej dane, ktorej výšku je povinný nahlásiť do 31. marca roku, za ktorý sú platené preddavky na daň; pritom preddavky na daň pripadajúce na toto obdobie sú splatné v tomto termíne.
(6) Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň uvedená v priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré sú platené preddavky na daň, vypočítaná zo sadzby podľa § 21 použitej v období, za ktoré bolo podávané priznanie, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona a o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o zápočet preddavkovo vybranej dane.
(7) Do lehoty na podanie priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
(8) Daňovník, ktorý podáva priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané toto priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie priznania vyrovná v lehote na podanie priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v priznaní.
(9) Ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po lehote na podanie priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.
(10) Správca dane môže určiť daňovníkovi so sídlom v cudzine vykonávajúcemu na území Slovenskej republiky činnosti podľa § 22 ods. 1 písm. c) alebo stavebnú činnosť, alebo montážnu činnosť, ktoré sú podľa § 22 ods. 2 stálou prevádzkarňou, rovnaký spôsob platenia preddavkov na daň, aký platí pre daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky.
(11) Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak v prípade, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane podľa odsekov 4 a 8, a v prípade, ak daň uvedená v priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.
(12) Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania. V rovnakej lehote je povinný zaplatiť preddavkovo platenú daň podľa § 21 ods. 4. Ustanovenia osobitného predpisu 125) o platení dane sa použijú aj na preddavkovo platenú daň podľa § 21 ods. 4.
§ 51
Zaokrúhľovanie
Základ dane uvedený v priznaní sa zaokrúhľuje na celé tisícky Sk nadol, daň sa zaokrúhľuje na stovky nahor. Preddavky na daň sa zaokrúhľujú na tisícky nadol. Penále sa zaokrúhľuje na desiatky nadol.
§ 51a
Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely
(1) Po zaplatení dane v lehote podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 125) je daňovník oprávnený predložiť miestne príslušnému správcovi dane vyhlásenie, v ktorom uvedie, že suma zodpovedajúca 1% zaplatenej dane, ktorá nie je nižšia ako 250 Sk (ďalej len "podiel zaplatenej dane"), sa má poukázať ním určenej právnickej osobe alebo právnickým osobám podľa odseku 3 (ďalej len "prijímateľ").
(2) Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daň platí (ďalej len "vyhlásenie"), obsahuje
a) presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka,
b) sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,
c) zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
d) identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov, obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,
e) uvedenie výšky sumy pripadajúcej na každého prijímateľa.
(3) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je
a) občianske združenie, 131a)
b) nadácia, 131b)
c) neinvestičný fond, 131c)
d) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, 131d)
e) účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, 131e)
f) organizácia s medzinárodným prvkom, 131f)
g) Slovenský Červený kríž.
(4) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorého predmetom činnosti je
a) rozvoj a ochrana duchovných hodnôt,
b) ochrana ľudských práv,
c) ochrana a tvorba životného prostredia,
d) ochrana a podpora zdravia a vzdelávania,
e) podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých,
f) poskytovanie sociálnej pomoci,
g) zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.
(5) Správca dane podľa odseku 1 poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky:
a) daňovník predloží vyhlásenie správcovi dane podľa odseku 1 do 15 dní po uplynutí lehoty na zaplatenie dane podľa osobitného predpisu, 125)
b) daňovník nemá do lehoty na podanie vyhlásenia podľa písmena a) nedoplatok na dani [§ 1 písm. a)],
c) prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom registri prijímateľov vedenom komorou podľa osobitného predpisu, 131g)
d) prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 3, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v odseku 4,
e) prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom preukazuje splnenie podmienok podľa písmena i),
f) prijímateľ nemá nedoplatok na dani [§ 1 písm. b)],
g) prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie, na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie a na príspevku na poistení v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, 40) potvrdením príslušného orgánu, nie starším ako 30 dní,
h) prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu,
i) notár 131h) osvedčil prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa písmen d), e), g) a h) a bez zbytočného odkladu oznámil komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 2 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet, a číslo tohto účtu,
j) daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa jednu právnickú osobu alebo viac právnických osôb podľa odseku 3 s uvedením príslušných súm.
(6) Notár osvedčuje prijímateľovi splnenie podmienok podľa odseku 5 počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet, a číslo tohto účtu komore. Komora vedie zoznamy prijímateľov, a to na každý rok osobitne. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Komora každoročne zverejňuje zoznam prijímateľov, a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane.
(7) Správca dane podľa odseku 1 je povinný do 60 dní po splnení podmienok podľa odseku 5 previesť sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 5, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku 5 a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu. 125)
(8) Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 5 do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane podľa odseku 1, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane podľa odseku 1. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu. 131i)
(9) Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane podľa odseku 1 prijímateľovi nemožno dodatočne upravovať. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou 1% z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.
(10) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 4 najneskôr do konca nasledujúceho roka po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu. 131i)
(11) Z údajov správcov dane podľa odseku 1 o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré sa prijímateľovi poskytli. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vždy do 31. januára bežného roka.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia na vyberanie a platenie daní z príjmov fyzických osôb a právnických osôb
§ 52
Daň vyberaná zrážkou
(1) Daň je vyberaná zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane (§ 36). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky, a zahraničný platiteľ dane (§ 56) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Pri štátnych dlhopisoch a štátnych pokladničných poukážkach sa prednostne uplatní spôsob vyberania dane podľa podmienok emisie, ak sú tieto určené. Pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od investičných (správcovských) spoločností a od investičných fondov sa daň vyberá aj v prípade, ak výnos nebol vyplatený, a to najneskôr v termíne do 30. júna roka, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý je vykázaný základ dane podľa § 36 ods. 4. V prípade, ak dividendy neboli vyplatené, poukázané alebo pripísané do termínu najneskoršieho dňa ich splatnosti podľa osobitného predpisu, 132a) považuje sa za deň pripísania úhrady v prospech daňovníka tento najneskorší termín splatnosti. Za podiely na zisku alebo výnosy z akcií sa na účely tohto zákona nepovažujú sumy použité zo zisku po zdanení na zvýšenie vkladu spoločníka z majetku prevyšujúceho základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti. Pri znížení základného imania a následnej výplate takto použitého zisku sa zrazí daň podľa sadzby uvedenej v § 36 ods. 2 písm. c), pričom ako prvé sú na účely tohto zákona zdaňované vklady uskutočnené z majetku spoločnosti, ktorý prevyšoval základné imanie.
(2) Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu je považované aj nepeňažné plnenie. Túto skutočnosť, ktorá sa dotýka len daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3, je súčasne povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.
(3) Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.
(4) Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5) Platiteľom dane z príjmov uvedených v § 36 ods. 2 písm. c) v desiatom bode je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov 55a) alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. 55a) Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané na účet fondu prevádzky, údržby a opráv. 55a)
§ 53
Zabezpečenie dane
(1) Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení v prospech daňovníkov zrážali až 10% peňažného plnenia na zabezpečenie dane ako preddavok na daň. Pri určovaní výšky zrážky preddavku na daň sa vychádza zo sumy zabezpečovanej dane.
(2) Na zabezpečenie dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, a zahraniční platitelia dane (§ 56), ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka vrátane daňovníkov, ktorým uplynutím času vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, povinné zrážať preddavok na daň vo výške 15% daňovníkom, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo, ani sa tu obvykle nezdržiavajú, s výnimkou prípadov, keď sa zráža preddavok podľa § 41. Ak ide o podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo o podiel komplementára komanditnej spoločnosti na zisku spoločnosti, zráža sa preddavok na daň bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia vo výške vypočítanej podľa § 13, ak ide o fyzickú osobu, a podľa § 21, ak ide o právnickú osobu.
(3) Preddavok na daň vo výške podľa sadzby dane uvedenej v § 21 ods. 1 zrazí platiteľ dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá, osobitnou sadzbou dane a z platieb uhrádzaných na účely ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky uhrádzaných osobe s bydliskom alebo so sídlom na území so zvýhodneným daňovým režimom.
(4) Preddavky na daň (zabezpečenie dane) zrážané fyzickým osobám alebo právnickým osobám podľa predchádzajúcich odsekov sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. O tejto skutočnosti je platiteľ dane povinný predložiť oznámenie príslušnému správcovi dane daňovníka, ak tento správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.
(5) Ak je daň zabezpečená platením preddavkov na daň podľa § 40 alebo 50, preddavok na daň podľa odseku 2 sa nebude zrážať, ak správca dane nerozhodne inak.
(6) Zrazením preddavku na daň podľa odsekov 2 a 3 môže správca dane považovať daňovú povinnosť daňovníka za splnenú.
(7) Platiteľ, ktorý nevykoná zrážku preddavku na daň podľa predchádzajúcich odsekov, alebo zrazí preddavok na daň v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu včas neodvedie, zodpovedá za túto daň rovnako ako za ním nezaplatenú daň.
§ 54
Vylúčenie dvojitého zdanenia príjmov, ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí
(1) Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia.
(2) Príjmy zo závislej činnosti, ktoré daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 2 plynú zo zdrojov v zahraničí a boli v zahraničí preukázateľne zdanené, sú vyňaté zo zdanenia v Slovenskej republike
a) od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí alebo
b) od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v Slovenskej republike,
ak sú tieto príjmy zahrnuté do výdavkov (nákladov) stálej prevádzkarne v zahraničí, vylučujú sa zo zdanenia v Slovenskej republike. Z ostatných príjmov daňovníka sa daň vypočíta percentom daňového zaťaženia. Percento daňového zaťaženia sa zistí zo základu dane nezníženého o príjmy vylúčené zo zdanenia. V prípade, ak je to pre daňovníka výhodnejšie, použije sa pri zdanení týchto príjmov postup podľa odseku 1.
(3) Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, kde sa zdaňovacie obdobie líši od zdaňovacieho obdobia v Slovenskej republike, a v lehote na podanie priznania 124) nemá doklad o zaplatenej dani od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré je priznanie podané.
(4) Ak daňovník zistí, že z dôvodu rozdielneho určenia základu dane správcom dane v zahraničí je jeho daňová povinnosť v Slovenskej republike iná, ako priznal v priznaní, postupuje podľa osobitného predpisu. 133)
§ 55
Penále a úrok
(1) Ak neboli preddavky na daň zaplatené v správnej výške v lehote ich splatnosti, je daňovník alebo platiteľ dane, alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá je povinná zrážať preddavok na daň podľa § 53 na zabezpečenie dane (ďalej len "daňový dlžník"), povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1% z dlžnej sumy s výnimkou podľa odseku 5 a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie však v lehote na podanie priznania; 125) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia s výnimkou podľa odseku 5.
(2) Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť penále vo výške 5% z dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, najviac však do výšky 100% dlžnej sumy, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3) Z rozdielu medzi daňou uvedenou v priznaní a vyššou daňou uvedenou daňovníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak rozdiel dane zistil platiteľ dane, vypočíta sa penále polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4) Správca dane vyrubí rozdiel dane, penále a úrok v lehote pre zánik práva vyrubenia dane vyplývajúcej z osobitného predpisu 56) platobným výmerom, alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do skončenia dvoch kalendárnych rokov po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené s výnimkou odseku 5. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.
(5) Ak daňovník nepožiadal o ročné zúčtovanie preddavkov (§ 44 ods. 1) a nie je povinný podať priznanie (§ 38), uplatní sa po termíne na vykonanie ročného zúčtovania (§ 44 ods. 7) výška penále a lehota na vyrubenie penále a úroku za nesprávne platenie preddavkov ako pri nedoplatku na dani podľa odsekov 1 až 3.
(6) Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak.
(7) Penále a úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie obdobie.
(8) zrušený od 1.1.2002.
§ 56
Zahraničný platiteľ dane
(1) Platiteľom dane 130) podľa § 41, 52 a 53 je aj daňovník uvedený v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň (§ 22 ods. 2) alebo tu zamestnáva svojich zamestnancov dlhšie ako 183 dní s výnimkou prípadov poskytovania služieb uvedených v § 22 ods. 1 písm. c) a zahraničných zastupiteľských úradov v tuzemsku.
(2) V prípade uvedenom v § 6 ods. 2 v druhej vete a tretej vete nie je platiteľom dane daňovník uvedený v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3.
§ 56a
(1) Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa § 48 ods. 11 a § 51a ods. 11 je vyšší ako 100 000 Sk, je povinný do 12 mesiacov odo dňa zverejnenia zoznamu podľa § 48 ods. 11 a § 51a ods. 11 zaslať presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu na zverejnenie v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia finančných prostriedkov, spôsob použitia finančných prostriedkov, prípadne výrok audítora, ak to určuje osobitný predpis. 5)
(2) V prípade, ak prijímateľ podielu zaplatenej dane nesplní povinnosť podľa odseku 1, komora nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie troch rokov počnúc rokom, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti.
(3) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa § 46 ods. 4 a § 51a ods. 4 najneskôr do konca nasledujúceho roka po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, alebo ich použije v rozpore s týmto účelom, je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť do štátneho rozpočtu do 90 dní odo dňa vzniku stanovenej skutočnosti.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 57
(1) Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak.
(2) Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže
a) vo vzťahu k zahraničiu vykonávať opatrenia k spôsobu započítavania dane zaplatenej v zahraničí a opatrenia zabezpečujúce jednotný spôsob aplikácie ustanovení zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov; toto opatrenie uverejňuje vo svojom publikačnom orgáne a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní,
b) ustanoviť na účely tohto zákona všeobecne záväzným právnym predpisom postup daňovníka pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak a podrobnosti k ustanoveniam tohto zákona,
c) ustanoviť úrok za neplatenie dane alebo preddavkov na daň všeobecne záväzným právnym predpisom najneskôr posledný deň pred začatím zdaňovacieho obdobia, od ktorého sa úrok bude vypočítavať, najviac do výšky 140% diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska.
§ 58
(1) Na daňové povinnosti a odvodové povinnosti vrátane penále a úroku za rok 1999 a predchádzajúce roky a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do decembra 1999 sa použijú doterajšie predpisy.
(2) Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenie uplatnené podľa doterajších predpisov sa uplatnia až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie vzťahuje.
(3) Pri hmotnom majetku odpisovanom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena bola 20 000 Sk a menej, môže daňovník zostatkovú cenu zahrnúť plne do výdavkov (nákladov) v roku 2000 alebo pokračovať v začatom odpisovaní podľa § 31 alebo § 32.
(4) Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku vykonanej v prílohe č. 2, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby a koeficientu je daňovník povinný vykonať zmenu už odpisovaného majetku a postupovať podľa nej v tom zdaňovacom období, v ktorom zmena nadobudla účinnosť, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú s výnimkou postupu podľa odseku 3.
(5) Spôsob odpočtu straty podľa § 34 ods. 2 sa použije aj na daňovníkov, ktorí využili odpočet straty podľa predpisov platných do 31. decembra 1999. Daňovník, ktorý znižoval základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov a pri odpočte ďalšej daňovej straty sa postupuje podľa § 34 ods. 2.
(6) Za zdaňovacie obdobie roku 1999 sa ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vykoná podľa doterajších predpisov.
(7) Daňovník, ktorý sa rozhodne na zdaňovacie obdobie roka 2000 uplatniť osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa § 15, oznámi túto skutočnosť do 31. januára 2000 miestne príslušnému správcovi dane. Priznanie k paušálnej dani na zdaňovacie obdobie roka 2000 je daňovník povinný podať do 31. marca 2000 a v tejto lehote je povinný paušálnu daň aj zaplatiť.
(8) Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 3 písm. a) sa použije len v prípade cenných papierov nadobudnutých po účinnosti tohto zákona. V prípade cenných papierov obstaraných do 31. decembra 1999 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. decembra 1999.
(9) Ustanovenie § 6 ods. 8 písm. a) sa použije na peňažné zvýhodnenie v súvislosti s pôžičkami poskytnutými po účinnosti tohto zákona a v súvislosti s pôžičkami poskytnutými pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak ich nesplatená suma ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nepresiahne 50 000 Sk.
§ 58a
Daňovník, ktorému vznikol nárok na úľavu na dani podľa § 14 ods. 7 zákona účinného pred 1. januárom 2001 a ktorý sa po 31. decembri 2000 rozhodne pre platenie paušálnej dane, môže si uplatniť úľavu na paušálnej dani v ďalších troch rokoch bezprostredne nasledujúcich po roku 2000, ak dodrží podmienky podľa § 14 ods. 7 zákona účinného pred 1. januárom 2001.
§ 58b
(1) Ustanovenie § 24 ods. 2 písm. a) o limitovaní odpisov dopravných prostriedkov sa použije na dopravné prostriedky obstarané po 31. decembri 1998. Rovnako sa postupuje aj v prípade § 25 ods. 2 písm. b).
(2) Ustanovenie § 24 ods. 3 písm. f) o limitovaní nájomného prenajatých dopravných prostriedkov sa použije na dopravné prostriedky prenajaté na základe zmlúv uzatvorených po 31. decembri 1998.
(3) Nehmotný majetok odpisovaný k 31. decembru 2000, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena bola 40 000 Sk a menej, doodpisuje daňovník v súlade s osobitným predpisom 5) alebo jeho zostatkovú cenu zahrnie plne do výdavkov (nákladov) roku 2000.
(4) Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 pri odpisovaní ostatného nehmotného majetku medzi zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2 a účtovnou zostatkovou cenou 5) nehmotného investičného majetku vysporiadajú daňovníci v základe dane najneskôr do konca roku 2002.
(5) Ustanovenie § 27 ods. 2 písm. f) sa použije na hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov po 31. decembri 1999 a na hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný z rozpočtov obcí, Národného úradu práce 17) alebo zo zdravotných poisťovní 10) po 31. decembri 2000.
(6) Do daňových výdavkov zdaňovacieho obdobia roku 2000 sa zahrnie aj technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku neprevyšujúce v úhrne 20 000 Sk vykonané na jednotlivom majetku počas zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2000.
(7) Ustanovenie § 30 ods. 4 o možnosti zrýchleného odpisovania nehnuteľností prenajatých na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci môže daňovník použiť aj na zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 1999.
(8) Úľavu na dani podľa podmienok § 35 ods. 1 až 13 môže uplatniť daňovník vzniknutý do 31. decembra 2001.
§ 58c
(1) Na daňové povinnosti za rok 2001 a ostatné predchádzajúce roky sa vzťahujú doterajšie predpisy.
(2) Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) týkajúce sa oslobodenia plnení poskytnutých v cudzej mene zamestnancom 19a) plniacim úlohy mimo územia Slovenskej republiky v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov a vojenských misií medzinárodných organizácií sa použije aj na plnenia, na ktoré vznikol nárok do účinnosti tohto zákona, ak neboli do účinnosti tohto zákona vyplatené.
(3) Ustanovenia § 21 ods. 4 o minimálnej výške preddavkovo platenej dane sa použijú počnúc zdaňovacím obdobím roku 2002.
(4) Ustanovenie § 23 ods. 3 písm. c) sa vzťahuje na daňovú povinnosť vypočítanú v daňovom priznaní, ktorého termín podania je po 1. januári 2002.
(5) Nehmotný majetok odpisovaný k 31. decembru 2002, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena bola 50 000 Sk a menej, odpisuje daňovník ďalej v súlade s osobitným predpisom alebo jeho zostatkovú cenu zahrnie celkom do výdavkov (nákladov) roku 2003.
(6) Hmotný majetok odpisovaný k 31. decembru 2002, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena bola 30 000 Sk a menej, odpisuje daňovník ďalej spôsobom zvoleným pri zaradení do užívania podľa § 31 alebo 32 alebo jeho zostatkovú cenu môže jednorazovo zahrnúť do výdavkov (základu dane) v roku 2003.
(7) Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 medzi zostatkovou cenou opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku podľa prílohy č. 2 a jej zostatkovou hodnotou v účtovníctve sa podľa aktívneho alebo pasívneho charakteru zahrnú do výdavkov alebo príjmov daňovníka najneskôr do konca roku 2004.
(8) Ustanovenie § 52 ods. 1 o najneskoršom termíne zdanenia dividend, keď sa za termín vyplatenia, poukázania alebo pripísania považuje deň splatnosti podľa osobitného predpisu, 132a) sa použije na dividendy, ktoré mali byť podľa tohto osobitného predpisu splatné po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(9) Notár môže na zdaňovacie obdobie 2001 osvedčiť splnenie podmienok podľa § 48 ods. 5 do 31. januára 2002. Komora zverejní zoznam prijímateľov podľa § 48 ods. 6 v zdaňovacom období 2001 do 15. februára 2002. Podmienka podľa § 48 ods. 5 písm. e) sa pre zdaňovacie obdobie 2001 považuje za splnenú, ak prijímateľ je uvedený v centrálnom registri prijímateľov vedenom komorou podľa osobitného predpisu 131g) k 15. januáru 2002.
§ 58d
Ustanovenia § 35 ods. 4 písm. c) a § 35a ods. 11 sa vzťahujú na daňovníka, ktorý si po prvýkrát uplatní daňový úver najskôr za zdaňovacie obdobie roku 2002.
§ 58e
V roku 2002 sa lehota na podanie priznania k paušálnej dani ustanovená v § 15 ods. 7 predlžuje do 30. septembra 2002 daňovníkovi s príjmami podľa § 7 ods. 2 písm. a), ktorý v roku 2001 nemal takéto príjmy a nemohol podať priznanie k paušálnej dani podľa znenia § 15 ods. 7 platného do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 58f
Prechodné ustanovenie
Ustanovenia tohto zákona sa použijú po prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré sa končí po 1. júni 2003.
§ 59
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1. zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení zákona č. 626/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 326/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 368/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 281/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 126/1996 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z.z., zákona č. 211/1997 Z.z., zákona č. 289/1997 Z.z., zákona č. 60/1998 Z.z., zákona č. 173/1998 Z.z., zákona č. 397/1998 Z.z., zákona č. 64/1999 Z.z. a zákona č. 304/1999 Z.z.,
2. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 639/1992 Zb. o výpočte preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov na mesačné obdobie v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 327/1993 Z.z. a vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 119/1998 Z.z.
§ 60
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2000 okrem § 48, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2002.
Zákony č. 358/2000 Z.z., č. 385/2000 Z.z. a č. 466/2000 Z.z. s výnimkou čl. I bodu 29, ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2002, nadobudli účinnosť 1. januárom 2001.
Zákon č. 154/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2001.
Zákon č. 381/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2001.
Zákon č. 561/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2002 okrem čl. I šesťdesiateho prvého, šesťdesiateho tretieho, šesťdesiateho štvrtého a šesťdesiateho siedmeho až sedemdesiateho prvého bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2003.
Zákon č. 565/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2002.
Zákon č. 473/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 28. augustom 2002.
Zákon č. 472/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2002.
Zákony č. 247/2002 Z.z. a č. 437/2002 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom 2003.
Zákon č. 163/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2003.
Rudolf Schuster v.r.
Jozef Migaš v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
PRÍL.1
ZOZNAM ČINNOSTÍ, Z KTORÝCH PRÍJMY SA NEMÔŽU ZDAŇOVAŤ PAUŠÁLNOU DAŇOU
- Zlievanie železných a neželezných obyčajných kovov
- Výroba saponátových, čistiacich a leštiacich prostriedkov
- Výroba kozmetických výrobkov
- Výroba piva a sladu
- Garbiarne
- Irchárne
- Semišové vyčiňovanie kože
- Vulkanizácia
- Stavba člnov a lodí s výnimkou nemotorových športových lodí
- Zlievanie drahých kovov
- Výroba, montáž, opravy a rekonštrukcie vyhradených tlakových zariadení
- Plnenie tlakových nádob na plyn
- Výroba, inštalácie, opravy a výstroje elektrických trakčných vozidiel
- Výroba, montáž, opravy a rekonštrukcie určených technických dopravných zariadení (tlakové, plynové, elektrické a zdvíhacie) a lanových dráh
- Opravy kontajnerov ISO a opravy výmenných nadstavieb
- Výroba zváraných oceľových drážnych mostných konštrukcií, zváranie koľajových vozidiel a vyhradených koľajových zariadení v doprave
- Výroba a opravy ostatných motorových dopravných prostriedkov a motorových vozíkov
- Výroba a odbyt jedov a žieravín s výnimkou jedov zvlášť nebezpečných
- Automatizované spracovanie dát
- Poskytovanie softvéru - predaj hotových programov na základe dohody s autorom
- Prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu vykonávania špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry
- Výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry
- Inštruktor vstreľovania expanznými prístrojmi
- Vstreľovanie expanznými prístrojmi
- Vývoj, výroba, opravy, úpravy a znehodnocovanie zbraní
- Zriaďovanie a prevádzkovanie strelníc
- Prevádzkovanie stredísk kalibračnej služby
- Úradné meranie
- Výroba a odbyt zvlášť nebezpečných jedov
- Výskum, vývoj, výroba, spracovanie, uvádzanie výbušnín do obehu
- Výskum, vývoj, výroba pyrotechnických výrobkov
- Vykonávanie dražieb mimo výkonu rozhodnutia
- Pohostinská činnosť v zariadeniach II. skupiny a vo vyšších skupinách
- Záložne
- Vnútrozemská plavba
- Letecké práce a iné podnikanie v civilnom letectve
- Asanačný podnik
- Zriaďovanie a prevádzkovanie jednotky požiarnej ochrany
- Poskytovanie technických služieb na ochranu majetku a osôb
- Sprostredkovanie a služby veľkoobchodu
- Peňažné sprostredkovanie a služby s tým spojené
- Ostatné finančné sprostredkovanie a služby s tým spojené
- Poisťovníctvo a služby s tým spojené
- Sprostredkovateľské služby
- Iné právne služby týkajúce sa právnych dokumentov
- Poradenské služby
- Služby prieskumu trhu a verejnej mienky
- Reklamné služby
- Zostavovanie zoznamov adresárov a expedičné služby
- Maloobchodný predaj (iba v tom prípade, ak v jednej uzatvárateľnej miestnosti prevádzkuje rovnaký druh živnosti viac daňovníkov na samostatné živnostenské oprávnenia)
- Pohostinské služby (iba v tom prípade, ak v jednej uzatvárateľnej miestnosti prevádzkuje rovnaký druh živnosti viac daňovníkov na samostatné živnostenské oprávnenia)
- Činnosť účtovných poradcov
- Vedenie účtovníctva
- Činnosť organizačných a ekonomických poradcov
- Ostatné činnosti s povahou alebo s charakterom činností uvedených v tejto prílohe
PRÍL.2
ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN
Odpisová skupina 1
Položka *)   KP **)                    Názov ***) 
1 - 1        01.21.11    Hovädzí dobytok plemenný a chovný 
1 - 2        01.22.11    Ovce plemenné a chovné 
1 - 3        01.22.12    Kozy plemenné a chovné 
1 - 4        01.22.13    Len: somáre, muly a mulice plemenné 
1 - 5        01.23.10    Ošípané plemenné a chovné 
1 - 6        01.24.1     Hydina plemenná a chovná: len husi a gunáre 
1 - 7        25.24.25    Ochranné  pokrývky hlavy:  klobúky a  iné
                         pokrývky z kaučuku alebo plastov 
1 - 8        25.24.27    Kancelárske a školské potreby z plastov 
1 - 9        26.15.23    Laboratórne sklo,  sklo pre zdravotníctvo
                         a farmaceutické účely 
1 - 10       26.24.1     Laboratórna chemická  alebo iná technická
                         keramika 
1 - 11       26.81.11    Mlynské  kamene,  brúsne  kamene,  brúsne
                         kotúče a podobné výrobky 
1 - 12       28.62       Nástroje  s výnimkou  28.62.50 -  ostatné
                         nástroje 
1 - 13       29.32.14    Rozmetávače hnoja a umelých hnojív 
1 - 14       29.32.4     Mechanické   prístroje   na   striekanie,
                         rozstrekovanie  a  rozprašovanie kvapalín
                         alebo práškov pre poľnohospodárstvo alebo
                         záhradníctvo 
1 - 15       29.32.5     Samonakladacie alebo samovýklopné prívesy
                         a návesy na poľnohospodárske účely 
1 - 16       29.32.65    Stroje a prístroje pre poľnohospodárstvo,
                         záhradníctvo,    lesníctvo,   hydinárstvo
                         a včelárstvo inde nezaradené 
1 - 17       29.40.5     Ručné    náradie     pneumatické    alebo
                         s vlastným motorom 
1 - 18       30.0        Kancelárske stroje a počítače 
1 - 19       32.20.11    Vysielacie prístroje  pre rádiotelefóniu,
                         rádiotelegrafiu,     rozhlasové     alebo
                         televízne vysielanie 
1 - 20       32.20.12    Televízne kamery 
1 - 21       32.20.20    Elektrické prístroje pre drôtové telefóny
                         a telegrafiu 
1 - 22       32.30.11    Rozhlasové   prijímače   okrem  autorádií
                         fungujúcich   bez    vonkajšieho   zdroja
                         energie 
1 - 23       32.30.44    Prijímacie  prístroje  pre rádiotelefóniu
                         alebo rádiotelegrafiu inde neuvedené 
1 - 24       33.2        Meracie, kontrolné, testovacie, navigačné
                         a iné prístroje a zariadenia 
1 - 25       33.3        Zariadenia na riadenie výrobných procesov 
1 - 26       33.40.22    Binokulárne,    monokulárne   ďalekohľady
                         a ostatné   optické   teleskopy,  ostatné
                         astronomické prístroje 
1 - 27       34.10.2     Ostatné  automobily  (vrátane dodávkových
                         do užitočného zaťaženia 1,5 t) 
1 - 28       34.10.3     Motorové  vozidlá na  prepravu 10  a viac
                         osôb    (autobusy)    okrem   trolejbusov
                         a elektrobusov 
1 - 29       34.10.4     Motorové  vozidlá  pre  nákladnú  dopravu
                         s užitočným zaťažením nad 1,5 t 
1 - 30       34.10.53    Motorové  vozidlá  na   jazdu  na  snehu,
                         špeciálne  vozidlá  na  prepravu  osôb na
                         golfových ihriskách a pod., s motorom 
1 - 31       35.42       Bicykle 
1 - 32       36.5        Hry a  hračky: okrem 36.50.4  výrobky pre
                         lunaparky, stolové alebo spoločenské hry 
1 - 33       36.63.2     Písacie potreby 
1 - 34       36.63.72    Kočíky 
1 - 35       36.63.74    Nástroje,  prístroje a  modely určené  na
                         predvádzacie účely 
1 - 36       36.63.76    Umelé kvety, lístie, ovocie a ich súčasti 
1 - 37       36.63.77    Ostatné rozličné výrobky inde neuvedené 
Odpisová skupina 2
Položka *)   KP **)                Názov ***) 
2 - 1        01.22.13    Len: kone plemenné, úžitkové a chovné 
2 - 2        17.40.2     Ostatné konfekčné výrobky 
2 - 3        17.51.1     Koberce a dlážkové textílie 
2 - 4        17.52       Povraznícke    výrobky,    šnúry,   laná,
                         sieťoviny, motúzy 
2 - 5        17.54       Ostatné textílie inde neuvedené 
2 - 6        19.2        Brašnárske  a  sedlárske  výrobky  a  iné
                         výrobky z kože 
2 - 7        20.30.2     Montované  stavby  z  dreva:  ak  nie  sú
                         samostatnými  stavebnými  objektmi  alebo
                         technologickým      zariadením     (podľa
                         rozhodnutia  príslušného  úradu životného
                         prostredia) 
2 - 8        22.1        Knihy,  noviny   a  ostatné  tlačiarenské
                         materiály a záznamové médiá 
2 - 9        25.23.2     Montované      stavby      z      plastov
                         (prefabrikované   bunky),   ak   nie   sú
                         samostatnými  stavebnými  objektmi  alebo
                         technologickým      zariadením     (podľa
                         rozhodnutia  príslušného  úradu životného
                         prostredia) 
2 - 10       25.24       Ostatné výrobky z plastov okrem: 
                         - 25.24.25 - Ochranné pokrývky hlavy 
                         - 25.24.27 - Kancelárske     a    školské
                                      potreby z plastov 
2 - 11       28.61       Nožiarsky tovar 
2 - 12       28.63       Zámky a kovanie 
2 - 13       28.71       Oceľové sudy a podobné nádoby 
2 - 14       28.72       Nádoby z ľahkých kovov 
2 - 15       29.11.11    Prívesné lodné motory 
2 - 16       29.12       Čerpadlá a kompresory 
2 - 17       29.22.14    Len:  žeriavy stavebné  (konštruované pre
                         stavebníctvo) 
2 - 18       29.22.15    Vidlicové  stohovacie vozíky,  iné vozíky
                         vybavené    zdvíhacím    a   manipulačným
                         zariadením,  malé   ťahače  používané  na
                         železničných staniciach 
2 - 19       29.22.17    Pneumatické    a     ostatné    elevátory
                         a dopravníky        pre       nepretržité
                         premiestňovanie tovaru a materiálov 
2 - 20       29.22.18    Ostatné      zdvíhacie,      manipulačné,
                         nakladacie alebo vykladacie zariadenia 
2 - 21       29.23.13    Chladiace  a   mraziace  stroje,  tepelné
                         čerpadlá okrem zariadení pre domácnosť 
2 - 22       29.24.2     Stroje  a  prístroje  na  čistenie  alebo
                         sušenie   fliaš,   balenie   a   váženie,
                         striekacie  a  rozstrekovacie  prístroje,
                         kovoplastické tesnenia 
2 - 23       29.24.3     Odstredivky, kalandre a predajné automaty 
2 - 24       29.24.4     Stroje,    prístroje     a    laboratórne
                         zariadenia inde  neuvedené na spracovanie
                         materiálu        výrobnými       postupmi
                         spočívajúcimi v zmene teploty 
2 - 25       29.24.6     Umývačky riadu priemyselného charakteru 
2 - 26       29.31       Traktory       pre      poľnohospodárstvo
                         a lesníctvo 
2 - 27       29.32       Ostatné   stroje   pre  poľnohospodárstvo
                         a lesníctvo okrem: 
                         - 29.32.14 - Rozmetače  hnoja  a  umelých
                                      hnojív 
                         - 29.32.4 -  Mechanické    prístroje   na
                                      striekanie,   rozstrekovanie
                                      alebo rozprašovanie kvapalín
                                      alebo       práškov      pre
                                      poľnohospodárstvo      alebo
                                      záhradníctvo 
                         - 29.32.5 -  Samonakladacie         alebo
                                      samovýklopné         prívesy
                                      a návesy na poľnohospodárske
                                      účely 
                         - 29.32.65 - Stroje   a   prístroje   pre
                                      poľnohospodárstvo,
                                      záhradníctvo,     lesníctvo,
                                      hydinárstvo a včelárstvo 
2 - 28       29.4        Obrábacie  stroje okrem  29.40.5 -  ručné
                         náradie  pneumatické   alebo  s  vlastným
                         motorom 
2 - 29       29.52.1     Stroje pre hlbinnú ťažbu 
2 - 30       29.52.2     Stroje    na    premiestňovanie    zeminy
                         a povrchovú  ťažbu   s  vlastným  pohonom
                         okrem kolesových rýpadiel a nakladačov 
2 - 31       29.52.3     Ostatné stroje na povrchovú ťažbu 
2 - 32       29.52.4     Stroje   a   zariadenia   na   triedenie,
                         rozdrvenie,   zmiešavanie   a  jednoduché
                         spracovanie    zeminy,     kameňa,    rúd
                         a ostatných nerastných látok 
2 - 33       29.52.5     Pásové traktory 
2 - 34       29.53.1     Stroje   pre    potravinársky   priemysel
                         a spracovanie tabaku 
2 - 35       29.54       Stroje  pre textilný,  odevný a kožiarsky
                         priemysel 
2 - 36       29.56       Ostatné účelové stroje 
2 - 37       29.6        Zbrane a munícia 
2 - 38       29.7        Prístroje pre domácnosť inde nedefinované 
2 - 39       31.10.31    Elektrické      generátorové     agregáty
                         s piestovým vznetovým motorom s vnútorným
                         spaľovaním 
2 - 40       31.4        Akumulátory, galvanické články a batérie 
2 - 41       31.5        Elektrické zdroje svetla a svietidlá 
2 - 42       31.62       Ostatné elektrické vybavenie 
2 - 43       32.20       Televízne a rozhlasové vysielače, drôtové
                         telefóny a ďalekopisné prístroje okrem: 
                         - 32.20.12 - Televízne kamery 
                         - 32.20.11 - Vysielacie   prístroje   pre
                                      rádiotelefóniu,
                                      rádiotelegrafiu,  rozhlasové
                                      alebo televízne vysielanie 
2 - 44       32.30       Televízne    a    rozhlasové   prijímače,
                         prístroje  na záznam  a reprodukciu zvuku
                         alebo obrazu okrem: 
                         - 32.30.44 - Prijímacie   prístroje   pre
                                      rádiotelefóniu         alebo
                                      rádiotelegrafiu 
                         - 32.20.11 - Rozhlasové  prijímače  okrem
                                      autorádií   fungujúcich  bez
                                      vonkajšieho zdroja energie 
2 - 45       33.10       Zdravotnícke  a  chirurgické  zariadenia,
                         prístroje na ortopedické účely 
2 - 46       33.20.3     Presné   váhy,    kresliace,   rysovacie,
                         počítacie,  meracie prístroje  a nástroje
                         a pod. 
2 - 47       33.4        Optické    nástroje     a    fotografické
                         zariadenia okrem: 
                         - 33.40.22 - Binokulárne,     monokulárne
                                      ďalekohľady     a    ostatné
                                      optické  teleskopy,  ostatné
                                      astronomické      prístroje:
                                      optické mikroskopy 
2 - 48       33.50.1     Hodiny a hodinky 
2 - 49       34.10.3     Len: trolejbusy a elektrobusy 
2 - 50       34.10.51    Terénne vyklápacie vozy (dampery) 
2 - 51       34.10.52    Žeriavové automobily 
2 - 52       34.10.54    Motorové vozidlá na  špeciálne účely inde
                         neuvedené 
2 - 53       34.20.2     Prívesy a návesy: kontajnery 
2 - 54       34.30.20    Ostatné samostatné  predmety pre motorové
                         vozidlá 
2 - 55       35.12       Rekreačné a športové člny 
2 - 56       35.20.33    Len:  vozidlá koľajové  banské a  lokálky
                         (železnice osobitného určenia) 
2 - 57       35.3        Lietadlá a kozmické lode 
2 - 58       35.41.1     Motocykle a prívesné vozíky k motocyklom 
2 - 59       35.43       Vozíky pre invalidov 
2 - 60       35.50.1     Ostatné    dopravné    zariadenia    inde
                         neuvedené 
2 - 61       36.1        Nábytok 
2 - 62       36.3        Hudobné nástroje 
2 - 63       36.4        Športové výrobky 
2 - 64       36.50.4     Výrobky pre lunaparky,  pre stolové alebo
                         spoločenské hry 
2 - 65       36.63.1     Kolotoče,  hojdačky, strelnice  a ostatné
                         lunaparkové atrakcie 
2 - 66                   Technické     zhodnotenie     nehnuteľnej
                         kultúrnej pamiatky 
Odpisová skupina 3
Položka *)   KP **)                       Názov ***) 
3 - 1        26.61.20    Montované stavby z betónu (prefabrikované
                         bunky), ak nie sú samostatnými stavebnými
                         objektmi alebo  technologickým zariadením
                         (podľa   rozhodnutia   príslušného  úradu
                         životného prostredia) 
3 - 2        28.11.10    Montované stavby  z kovov (prefabrikované
                         bunky  plechové), ak  nie sú samostatnými
                         stavebnými objektmi  alebo technologickým
                         zariadením (podľa rozhodnutia príslušného
                         úradu životného prostredia) 
3 - 3        28.21       Nádrže,   cisterny,    kade   a   podobné
                         zásobníky z kovov 
3 - 4        28.30       Generátory na výrobu pary okrem kotlov na
                         centrálny ohrev teplej vody 
3 - 5        28.75.21    Pancierové a  spevnené skrine, pancierové
                         priehradky a dvere z obyčajných kovov 
3 - 6        28.75.22    Kartotékové  skrine,   zoraďovače  spisov
                         a pod. 
3 - 7        28.75.24    Sošky a podobné  dekoračné predmety, rámy
                         na obrazy a zrkadlá 
3 - 8        28.75.27    Ostatné  výrobky z  obyčajných kovov inde
                         neuvedené 
3 - 9        28.75.3     Meče,  tesáky, bodáky,  kopije a  podobné
                         sečné a bodné zbrane 
3 - 10       29.11.12    Zážihové   spaľovacie    piestové   lodné
                         motory, ostatné motory 
3 - 11       29.11.13    Piestové  vznetové   motory  s  vnútorným
                         zapaľovaním 
3 - 12       29.11.2     Turbíny 
3 - 13       29.21.1     Pece, horáky a ich súčasti 
3 - 14       29.22       Zdvíhacie a dopravné zariadenia 
3 - 15       29.23.11    Výmenníky  tepla, prístroje  a zariadenia
                         na  skvapaľňovanie  vzduchu  alebo  iných
                         plynov 
3 - 16       29.23.12    Klimatizačné zariadenia 
3 - 17       29.23.14    Stroje   a   prístroje   na   filtrovanie
                         a čistenie plynov inde neuvedené 
3 - 18       29.23.2     Ventilátory (okrem stolových) 
3 - 19       29.24.1     Plynové generátory, destilačné, filtračné
                         alebo rektifikačné prístroje 
3 - 20       29.51       Stroje pre metalurgiu 
3 - 21       29.52.2     Len: rýpadlá a kolesové nakladače 
3 - 22       31.10       Elektromotory,                 generátory
                         a transformátory 
3 - 23       31.2        Elektrické rozvodné a spínacie zariadenia 
3 - 24       35.11       Lode 
3 - 25       35.20       Železničné  a   električkové  lokomotívy,
                         vozňový park a ich súčasti okrem: 
                         - 35.20.33 - Vozidlá    koľajové   banské
                                      a lokálky         (železnice
                                      osobitného určenia) 
3 - 26                   Pestovateľské  celky   trvalých  porastov
                         s časom plodnosti dlhším ako tri roky
3 - 27                   z kódu 2213  KS len: televízne  a káblové
                         siete 
                         z  kódu 2224 KS  len: televízne a káblové
                         siete 
3 - 28                   Drobné    stavby    vymedzené   osobitným
                         predpisom   107)   s   výnimkou  uvedenou
                         v § 26 ods. 2 písm. b) v druhom bode 
Odpisová skupina 4
Položka *)   KS ****)                Názov ***) 
4 - 1           1        Budovy  - v  rámci tohto  kódu len budovy
                         z dreva a z ľahkých stavebných materiálov
                         (plastov) 
4 - 2         1252       Nádrže, silá a sklady 
4 - 3         1271       Nebytové poľnohospodárske budovy 
4 - 4          212       Železnice a dráhy 
4 - 5           22       Potrubné     rozvody,     telekomunikačné
                         a elektrické rozvody 
4 - 6         2301       Banské   stavby  a   ťažobné  zariadenia,
                         v rámci tohto kódu  len: stavebné objekty
                         na povrchových baniach v oblasti banského
                         poľa 
Odpisová skupina 5
Položka *)  KS ****)                Názov ***) 
5 - 1 *****)    1        Budovy - okrem budov  z dreva a z ľahkých
                         stavebných   látok   (plastov)  uvedených
                         v odpisovej skupine 4 
5 - 2 *****)    2        Inžinierske   stavby  s   výnimkou  kódov
                         uvedených v odpisovej skupine 4 
Poznámky: 
 *)     Položka  -  označuje  číslo  odpisovej  skupiny  (1  až 5)
        a poradové číslo položky v príslušnej odpisovej skupine. 
 **)    KP  -  kód  klasifikácie  produkcie  vyhlásenej  Opatrením
        Štatistického úradu Slovenskej  republiky č. 172/1995 Z.z.
        rozhodujúci  na  zaradenie  hmotného  majetku do odpisovej
        skupiny.  Ak  pre  stručnosť  textácie  je názov vymedzený
        inak, rozhodujúci je kód KP. 
 ***)   Názov - obsahové vymedzenie  jednotlivých položiek a kódov
        prevažne s použitím textácie KP, resp. textácie KS. 
 ****)  KS   -  kód   klasifikácie  stavieb   vyhlásený  Opatrením
        Štatistického úradu Slovenskej  republiky č. 128/2000 Z.z,
        ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb (namiesto doteraz
        platnej JKSO). 
 *****) Súčasťou stavby je zariadenie tvoriace technické vybavenie
        stavby,  ktoré zabezpečuje  jej prevádzkovú  funkciu alebo
        účel, na  ktorý bola stavba zhotovená;  súčasťou stavby je
        toto  zariadenie  odo  dňa  jeho  pevného  zabudovania  do
        stavby.
PRÍL.3
HMOTNÝ MAJETOK URČENÝ NA OSOBITNÝ (PROGRESÍVNY) SPÔSOB ODPISOVANIA, KLASIFIKOVANÝ PODĽA HARMONIZOVANÉHO SYSTÉMU KOMBINOVANEJ NOMENKLATÚRY COLNÉHO SADZOBNÍKA NA ÚČELY ÚĽAVY NA DANI (§ 35)
------------------------------------------------------------------ 
Číselný znak              Názov tovaru (hmotného majetku) 
colného 
sadzobníka 
(CS) 
------------------------------------------------------------------ 
8401             Jadrové  reaktory;   nevyhorené  palivové  články
                 (kazety) na jadrové  reaktory; stroje a prístroje
                 na oddeľovanie izotopov 
8402             Generátory  na  výrobu  vodnej  alebo  inej  pary
                 - parné  kotly  (iné  ako  nízkotlakové  kotly na
                 ústredné  kúrenie schopné  dodávať teplú  vodu aj
                 paru); kotly nazývané "na prehriatu vodu" 
8403             Kotly na ústredné kúrenie, iné ako PHS 8402 
8404             Pomocné prístroje a zariadenia  na kotly PHS 8402
                 alebo   8403   (napr.    ohrievače   vody,   tzv.
                 ekonomizéry,   prehrievače   pary,   odstraňovače
                 sadzí,  zariadenia na  rekuperáciu plynov); parné
                 kondenzátory alebo iné pomocné jednotky 
8405             Plynové  generátory na  generátorový alebo  vodný
                 plyn,  tiež  vybavené  čističmi  plynov; vyvíjače
                 acetylénu a podobné generátory na vyvíjanie plynu
                 mokrou cestou, tiež vybavené čističmi plynov 
8406             Turbíny na vodnú a inú paru 
8407             Vratné alebo rotačné zážihové spaľovacie piestové
                 motory 
8408             Piestové vznetové motory  (dieselové motory alebo
                 motory so žiarovou hlavou) 
8410             Vodné turbíny, vodné kolesá a ich regulátory 
8411             Prúdové  motory, turbovrtuľové  pohony a  ostatné
                 plynové turbíny 
8412             Ostatné motory a pohony 
8413             Čerpadlá  na  kvapaliny,  tiež  vybavené  meracím
                 zariadením; elevátory na kvapaliny 
8414             Vzduchové   čerpadlá  alebo   vývevy,  kompresory
                 a ventilátory   na   vzduch   alebo   iný   plyn;
                 ventilačné     alebo     recirkulačné    odsávače
                 s ventilátorom, tiež so vstavaným filtrom 
8415             Klimatizačné  stroje  a  prístroje  skladajúce sa
                 z ventilátora so  vstavaným motorom a  zo strojov
                 a prístrojov na zmenu  teploty a vlhkosti vrátane
                 strojov  a  prístrojov,   v  ktorých  nemôže  byť
                 vlhkosť regulovaná oddelene 
8416             Horáky na kúreniská na  tekuté, práškové alebo na
                 plynné palivá;  mechanické prikladacie zariadenia
                 vrátane   ich  mechanických   roštov,  mechanické
                 zariadenia  na  odstraňovanie  popola  a  podobné
                 zariadenia 
8417             Priemyselné  alebo laboratórne  kúreniská a  pece
                 vrátane spaľovacích, neelektrické 
8419             Prístroje,  stroje alebo  laboratórne zariadenia,
                 tiež   s  elektrickým   ohrevom,  na  spracúvanie
                 materiálu výrobnými postupmi, zakladajúcimi sa na
                 zmene   teploty,  ako   je  ohrievanie,  varenie,
                 praženie, destilácia, rektifikácia, sterilizácia,
                 pasterizácia,   parenie,   sušenie,  vyparovanie,
                 odparovanie, kondenzovanie alebo chladenie, okrem
                 prístrojov a zariadení  pre domácnosť; prietokové
                 alebo zásobníkové ohrievače vody, neelektrické 
8420             Kalandre alebo  iné valcovacie stroje  s výnimkou
                 strojov na valcovanie kovov  alebo skla, valce na
                 tieto stroje 
8421             Odstredivky   vrátane   sušiacich   odstrediviek;
                 prístroje   na  filtrovanie   alebo  na  čistenie
                 tekutín alebo plynov 
8422 20 00       Stroje a  prístroje na čistenie  alebo na sušenie
                 fliaš alebo iných obalov 
8422 30 00       Stroje  a  prístroje   na  plnenie,  uzatváranie,
                 pečatenie  alebo  označovanie  fliaš, plechoviek,
                 škatúľ,  vriec alebo  podobných obalov; prístroje
                 na prevzdušňovanie nápojov 
8422 40 00       Ostatné  baliace  stroje   a  prístroje  (vrátane
                 termosterilizačných obalových strojov) 
8424             Mechanické prístroje (tiež  ručné) na striekanie,
                 rozstrekovanie alebo  rozprašovanie tekutín alebo
                 práškov;  hasiace  prístroje,   tiež  s  náplňou;
                 striekacie pištole a  podobné prístroje; dúchadlá
                 na   vrhanie  piesku   alebo  na   vháňanie  pary
                 a podobné vstrekovacie prístroje 
8425             Kladkostroje,  zdvíhacie zariadenia  a výťahy iné
                 ako  skipové výťahy;  rumpály a  zvislé navijaky;
                 zdviháky 
8426             Lodné  otočné  stĺpové  žeriavy,  žeriavy vrátane
                 lanových   žeriavov;   mobilné   zdvíhacie  rámy,
                 zdvižné  obkročné vozíky,  portálové nízkozdvižné
                 vozíky a žeriavové vozíky; 
                 Pojazdné  mostové   žeriavy,  prepravné  žeriavy,
                 portálové   žeriavy,   mobilné   zdvíhacie  rámy,
                 zdvižné obkročné vozíky  a portálové nízkozdvižné
                 vozíky 
8427             Vidlicové stohovacie vozíky;  iné vozíky vybavené
                 zdvíhacím a manipulačným zariadením 
8428             Ostatné   zdvíhacie,    manipulačné,   nakladacie
                 a vykladacie     zariadenia     (napr.    výťahy,
                 eskalátory, dopravníky, lanovky) 
8429             Buldozéry,  angledozéry,  zrovnávače,  stroje  na
                 planírovanie terénu, škrabače, mechanické lopaty,
                 rýpadlá a  lopatové nakladače, ubíjadlá  a cestné
                 valce s vlastným pohonom 
8430             Ostatné   stroje   a   zariadenia   planírovacie,
                 škrabacie,   hĺbiace,   udusávacie,  zhutňovacie,
                 stroje   na   ťažbu   alebo   vŕtanie  zeme,  rúd
                 a nerastov; baranidlá a vyťahovače pilót; snehové
                 pluhy a snehové frézy 
8432             Stroje pre  poľnohospodárstvo, záhradníctvo alebo
                 lesníctvo, na  prípravu alebo na  obrábanie pôdy;
                 valce na úpravu trávnikov alebo športových plôch 
8433             Žacie  a  mlátiace  stroje  a  zariadenia vrátane
                 zariadení na lisovanie  zelených krmovín a slamy;
                 kosačky  na trávu  a zelené  krmoviny; stroje  na
                 čistenie,  triedenie  vajec,  ovocia  a ostatných
                 poľnohospodárskych    výrobkov    okrem   strojov
                 a prístrojov PHS 8437 
8434             Dojacie stroje a mliekarenské stroje a zariadenia 
8436             Ostatné      stroje     a      zariadenia     pre
                 poľnohospodárstvo,    záhradníctvo,    lesníctvo,
                 hydinárstvo  a  včelárstvo  vrátane  zariadení na
                 klíčenie   rastlín  a   ich  mechanického   alebo
                 tepelného vybavenia; umelé  liahne a umelé kvočky
                 pre hydinárstvo 
8437             Stroje   na   čistenie,    triedenie   alebo   na
                 preosievanie   semien,    zrna   alebo   sušených
                 strukovín;    stroje   a    prístroje   používané
                 v mlynárstve  alebo pri  spracúvaní obilia  alebo
                 suchých  strukovín, iné  ako stroje  a zariadenia
                 poľnohospodárskeho typu 
8438             Stroje a zariadenia na priemyselnú prípravu alebo
                 na  výrobu potravín  alebo nápojov,  inde v tejto
                 kapitole neuvedené ani nezahrnuté, iné ako stroje
                 a zariadenia   na    extrakciu   alebo   prípravu
                 živočíšnych  alebo  rastlinných  stužených  tukov
                 alebo olejov 
8439             Stroje   a  zariadenia   na  výrobu   papieroviny
                 z celulózovej  vlákniny  alebo  na  výrobu  alebo
                 konečnú úpravu papiera, kartónu alebo lepenky 
8440             Stroje  a zariadenia  na brožovanie  a väzbu kníh
                 vrátane strojov na zošívanie kníh 
8441             Ostatné   stroje  a   prístroje  na   spracovanie
                 buničiny  (papieroviny),  papiera,  kartónu alebo
                 lepenky vrátane rezačiek všetkých druhov 
8442             Stroje   a   zariadenia    (iné   ako   obrábacie
                 a tvárniace stroje  PHS 8456 až  8465), na liatie
                 alebo    na   sádzanie    písma,   na    prípravu
                 a zhotovovanie  štočkov, dosiek,  valcov a  iných
                 tlačiarskych  pomôcok;  tlačiarske  typy, štočky,
                 tlačiarske  dosky  a  valce,  litografické kamene
                 upravené   na  grafické   účely  (napr.  hladené,
                 zrnené, leštené) 
8443             Tlačiarenské   stroje    a   zariadenia   vrátane
                 dýzových,  okrem  zariadení   PHS  8471;  pomocné
                 tlačiarenské zariadenia 
8444 00          Stroje  na  vytláčanie,  preťahovanie, tvarovanie
                 alebo strihanie chemických textilných materiálov 
8445             Stroje na prípravu  textilných vlákien; stroje na
                 spriadanie  a dopriadanie,  zdvojovanie alebo  na
                 krútenie a ostatné stroje  a zariadenia na výrobu
                 textilných priadzí; stroje na navíjanie a súkanie
                 (vrátane útkových  súkacích strojov) a  stroje na
                 prípravu  textilných  vlákien  na  spracovanie na
                 strojoch PHS 8446 alebo 8447 
8446             Tkáčske krosná 
8447             Pletacie  stroje  a  krosná,  stroje na spevnenie
                 prešitím,  opriadacie  stroje,  stroje  na výrobu
                 tylu,  čipiek,  výšiviek,   lemoviek  a  prámikov
                 pletených alebo sieťovinových  a stroje na výrobu
                 strapcov 
8449 00 00       Stroje  a zariadenia  na výrobu  a konečnú úpravu
                 plsti alebo netkaného textilu ako metrového alebo
                 tvarovaného  tovaru vrátane  strojov a prístrojov
                 na  výrobu  plstených  klobúkov;  formy na výrobu
                 klobúkov 
8451             Stroje a zariadenia (iné ako PHS 8450) na pranie,
                 čistenie,  žmýkanie,  sušenie,  žehlenie (vrátane
                 žehliacich   strojov    a   mangľov),   bielenie,
                 farbenie,     apretovanie,     ovíjanie     alebo
                 impregnovanie  textilných  priadzí,  látok  alebo
                 celkom zhotoveného textilného  tovaru a stroje na
                 preťahovanie   tkanín   alebo   iných   podložiek
                 používaných na  výrobu dlážkových krytín,  ako je
                 linoleum;   stroje   na   navíjanie,   odvíjanie,
                 skladanie  a  plisovanie,  strihanie,  zúbkovanie
                 alebo vykrajovanie textílií 
8453             Stroje  a  zariadenia  na  prípravu,  vyčiňovanie
                 alebo  spracovanie  koží   alebo  usní  alebo  na
                 zhotovovanie  alebo opravy  obuvi alebo  výrobkov
                 z koží  a usní  s výnimkou  šijacích kožušníckych
                 strojov 
8454             Konvertory,  lejacie  panvy,   kokily  na  ingoty
                 a odlievacie  stroje pre  metalurgiu a  zlievarne
                 kovov 
8455             Valcovacie  stolice  a  valcovacie  trate, ako aj
                 valce na ne 
8456             Obrábacie   stroje    na   spracovanie   všetkých
                 materiálov   ich  úberom   pomocou  lasera  alebo
                 pomocou   iných   svetelných   alebo   fotónových
                 zväzkov,        ultrazvuku,        elektroerózie,
                 elektrochemických reakcií,  elektrónových zväzkov
                 ionizujúceho  žiarenia  alebo  oblúkových výbojov
                 v plazme 
8457             Obrábacie  centrá, stavebnicové  obrábacie stroje
                 jednopolohové a viacpolohové na obrábanie kovov 
8458             Sústruhy   (vrátane   sústružníckych   obrábacích
                 centier) na obrábanie kovov 
8459             Obrábacie  stroje (vrátane  strojov s  pohyblivou
                 hlavou)  na   vŕtanie,  vyvrtávanie,  frézovanie,
                 rezanie  závitov  alebo   na  rezanie  vnútorných
                 závitov  úberom kovu,  iné ako  sústruhy (vrátane
                 sústružníckych obrábacích centier) PHS 8458 
8460             Obrábacie  stroje  na  odstraňovanie rozstrapenia
                 (ostrapkov),   ostrenie,   brúsenie,   honovanie,
                 lapovanie, dohladzovanie  povrchu, leštenie alebo
                 na  inú konečnú  opravu kovov,  cermetov, pomocou
                 brúsnych   kameňov   (brúsiv)   alebo  leštiacich
                 prostriedkov    okrem   strojov    na   obrábanie
                 a dokončovanie ozubených kolies PHS 8461 
8461             Obrábacie   stroje   na   hobľovanie,   obrážanie
                 (vodorovné aj zvislé), drážkovanie, preťahovanie,
                 obrábanie  ozubených  kolies,  brúsenie ozubených
                 kolies alebo ich  dokončovacie operácie, strojové
                 píly,  odrezávacie  stroje  a  ostatné  obrábacie
                 stroje   pracujúce  metódou   úberu  kovov  alebo
                 cermetov, ktoré nie sú inde uvedené ani zahrnuté 
8462             Tvárniace  stroje (vrátane  lisov) na opracovanie
                 kovov    kovaním,    razením    alebo   lisovaním
                 v zápustke, padacie buchary, pákové buchary a iné
                 buchary,   obrábacie   stroje   (vrátane   lisov)
                 používané    na    tvárnenie    kovov   ohýbaním,
                 drážkovaním (plechu) a prekladaním, vyrovnávaním,
                 rovnaním   a   rozkutím,   strihaním,  dierovaním
                 a prebíjaním  alebo   narezávaním,  nastrihovaním
                 alebo vrúbkovaním, lisy  na tvárnenie kovov alebo
                 kovových karbidov tu neuvedené ani nezahrnuté 
8463             Iné tvarovacie stroje  na opracovanie kovov alebo
                 cermetov, pracujúce inak ako úberom materiálu 
8464             Obrábacie  stroje  na   kameň,  keramické  látky,
                 betón,  azbestový cement  alebo podobné  nerastné
                 materiály  alebo  stroje  na  obrábanie  skla  za
                 studena 
8465             Obrábacie  stroje (vrátane  strojov na pribíjanie
                 klincov,  spájanie sponkami,  glejenie alebo  iné
                 spájanie),  na opracúvanie  dreva, korku,  kostí,
                 ebonitu, tvrdých plastov  alebo podobných tvrdých
                 materiálov 
8467             Ručné  náradie   pneumatické,  hydraulické  alebo
                 s vlastným motorom, iným ako elektrickým 
8468             Stroje  a  prístroje   na  spájkovanie  alebo  na
                 zváranie,  aj  na  rezanie,  iné  ako  PHS  8515;
                 plynové stroje a prístroje na povrchové kalenie 
8474             Stroje  a prístroje  na triedenie,  preosievanie,
                 oddeľovanie,  pranie,  drvenie,  mletie, miešanie
                 a miesenie  zemín, kameňov,  rúd a  iných pevných
                 nerastných látok (aj v  tvare prášku alebo kaše),
                 stroje  na aglomerovanie,  lisovanie a  tvárnenie
                 pevných  nerastných   palív,  keramických  látok,
                 cementu,   sadry  a   iných  práškovitých   alebo
                 kašovitých nerastných látok; stroje na tvarovanie
                 odlievacích foriem z piesku 
8475             Stroje  a  zariadenie  na  montáž žiaroviek alebo
                 elektrónových   svietidiel,   trubíc,  elektrónok
                 alebo   výbojok   alebo   bleskových   žiaroviek,
                 v sklenených puzdrách; stroje  na výrobu alebo na
                 opracovanie  skla  alebo  sklenených  výrobkov za
                 tepla 
8477             Stroje a  prístroje na spracovanie  kaučuku alebo
                 plastov alebo  na zhotovovanie výrobkov  z týchto
                 materiálov, inde neuvedené ani nezahrnuté v tejto
                 kapitole 
8478             Stroje   a   prístroje   na   prípravu  alebo  na
                 spracovanie   tabaku,  v   tejto  kapitole   inde
                 neuvedené ani nezahrnuté 
8479             Stroje   a   mechanické   prístroje   s  vlastnou
                 individuálnou  funkciou,  v  tejto  kapitole inde
                 neuvedené ani nezahrnuté 
8480             Formovacie  rámy pre  zlievarne kovov; formovacie
                 základne; modely na formy, formy na kovy (iné ako
                 ingotové  formy), karbidy  kovov, sklo,  nerastné
                 materiály, kaučuk alebo plasty 
8482             Guľkové alebo valčekové ložiská 
8501             Elektrické    motory    a    generátory    (okrem
                 generátorových agregátov) 
8502             Elektrické generátorové agregáty a rotačné meniče
                 (konvertory) 
8504             Elektrické transformátory, statické meniče (napr.
                 usmerňovače) a induktory 
8505             Elektromagnety,  permanentné  magnety  a  výrobky
                 určené   na   zmagnetizovanie;   upínacie   osky,
                 skľučovadlá  a  iné  podobné  upínacie zariadenia
                 s elektromagnetmi alebo s permanentnými magnetmi;
                 elektromagnetické      spojky       a      brzdy,
                 elektromagnetické zdvíhacie hlavy 
8506             Galvanické články a batérie 
8507             Elektrické akumulátory  vrátane separátorov, tiež
                 s pravouhlým prierezom (vrátane štvorcového) 
8508             Elektromechanické  ručné  nástroje  so  vstavaným
                 elektrickým motorom 
8511             Prístroje   a    elektrické   zapaľovacie   alebo
                 spúšťacie  zariadenie  na   zážihové  a  vznetové
                 spaľovacie motory s  vnútorným zapaľovaním, napr.
                 magnetické  zapaľovače   -  magnetá,  zapaľovacie
                 cievky,   zapaľovacie    a   žeraviace   sviečky,
                 spúšťače; generátory  (napr. dynamá, alternátory)
                 a regulačné spínače používané s týmito motormi 
8512             Elektrické prístroje  osvetľovacie a signalizačné
                 (okrem výrobkov PHS 8539), stierače, rozmrazovače
                 a odhmlievače, elektrické, na  bicykle a motorové
                 vozidlá 
8514             Elektrické  pece  priemyselné  alebo  laboratórne
                 (vrátane   indukčných    alebo   dielektrických);
                 ostatné  priemyselné  alebo  laboratórne indukčné
                 alebo dielektrické ohrievacie zariadenia 
8515             Zariadenia  a  stroje  elektrické  (aj elektricky
                 vyhrievaný plyn), laserové  alebo používajúce iné
                 svetelné   či   fotónové   zväzky,  ultrazvukové,
                 využívajúce   elektrónové    zväzky,   magnetické
                 impulzy  alebo  plazmové  výboje  na  spájkovanie
                 alebo zváranie, tiež  schopné rezania; elektrické
                 stroje  a  prístroje  na  striekanie  kovov alebo
                 cermetov za tepla 
8530             Elektrické  prístroje  signalizačné, bezpečnostné
                 alebo   na  kontrolu   a  riadenie   železničnej,
                 električkovej,  cestnej  a  riečnej  dopravy,  na
                 parkovacie  zariadenia a  na vybavenie  prístavov
                 a letísk (iné PHS 8608) 
8535             Elektrické   prístroje  na   vypínanie  alebo  na
                 ochranu elektrických obvodov,  na ich spájanie do
                 elektrického  obvodu  (napr.  odpájače,  spínače,
                 poistky,   bleskoistky,    obmedzovače   napätia,
                 obmedzovače  prúdových  rázov,  zásuvky, rozvodné
                 skrine) na napätie väčšie ako 1 000 V 
8543             Elektrické stroje a zariadenia a prístroje, ktoré
                 majú  individuálne funkcie  a nie  sú uvedené ani
                 zahrnuté inde v tejto kapitole 
8701             Traktory a ťahače (okrem traktorov PHS 8709) 
8705             Motorové vozidlá na zvláštne  účely, iné ako tie,
                 ktoré sú  konštruované hlavne na  osobnú alebo na
                 nákladnú    dopravu     (napr.    vyslobodzovacie
                 automobily,   požiarne    automobily,   žeriavové
                 nákladné    automobily,    nákladné    automobily
                 s miešačkou   na  betón,   zametacie  automobily,
                 kropiace  automobily,  pojazdné  dielne, pojazdné
                 röntgenové stanice) 
8709             Vozíky   s  vlastným   pohonom  bez   zdvíhacieho
                 zariadenia, typy používané v továrňach, skladoch,
                 prístavoch  alebo  na  letiskách  na  prepravu na
                 krátke  vzdialenosti;  malé  ťahače  používané na
                 železničných staniciach; ich časti a súčasti 
1) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
1a) § 40 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
2) Napríklad § 460 až 487 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
3) Napríklad zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.
4) Napríklad § 628 až 630 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
5) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
6) § 8 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
7) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 19/1996 Z.z., ktorou sa ustanovuje kategorizácia odpadov a vydáva Katalóg odpadov.
9) Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
10) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
11) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov.
12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
13) Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
14) Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
15) Napríklad zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z.z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov, zákon č. 235/1998 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, zákon č. 236/1998 Z.z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb, zákon č. 265/1998 Z.z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti.
16) Napríklad zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
18) Napríklad zákon č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe, zákon č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov.
19a) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 249/2001 Z.z. o poskytovaní zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancom pôsobiacim v mierových misiách.
20) Zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20a) Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
20b) Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 114/1998 Z.z. v znení zákona č. 131/1999 Z.z..
Zákon č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
21) Napríklad zákon č. 370/1997 Z.z., zákon č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z.z. v znení zákona č. 54/1999 Z.z.
22) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z.z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z.
23) § 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z.z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1995 Z.z.
24) § 91 zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 525/1990 Zb.
25) Napríklad vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky č. 326/1990 Zb. o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov.
26) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 207/1996 Z.z. o nadáciách.
27) Napríklad § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
28) § 2 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
§ 2 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z.z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z.z.
29) Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
30) Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
32) § 63 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
34) § 19 ods. 2 písm. e), § 29 ods. 1 a § 29a zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
35) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.
36) Napríklad § 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.
37) Napríklad zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
38) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z.z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 189/1996 Z.z.
39) Napríklad zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
40) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov.
41) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
41a) Napríklad zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.
41b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
43) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
44) § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
45) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
46) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1994 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/1998 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z.z.
47) Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 383/1997 Z.z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov.
48) Napríklad zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 58 zákona č. 195/1998 Z.z. v znení zákona č. 155/1999 Z.z.
49) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
55) § 1 ods. 1 a 5 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
55a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
58) Napríklad § 842 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
59) Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
60) Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
61) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
65) Zákon č. 114/1998 Z.z. v znení zákona č. 131/1999 Z.z.
68) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
68a) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
69) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z.z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z.z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z.z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z.z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.
70) Napríklad vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z.z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.
73) Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.
75) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
77) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
78) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z.z.
78a) Zákon č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
79) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov, zákon č. 69/1998 Z.z. o Štátnom fonde životného prostredia.
80) § 1 ods. 4 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
80a) § 9 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
84a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z.z. o územných finančných orgánoch v znení neskorších predpisov.
84b) Napríklad § 38 a 46 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
86) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
87) Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
88) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
89) Napríklad zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z.z., zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.
90) Zákon č. 368/1999 Z.z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.
91) Zákon Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
92) § 140 ods. 3 a 4 Zákonníka práce v znení zákona č. 43/1998 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.
93) § 20 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.
§ 3 zákona č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z.z.
94) Zákon č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
95) Zákon Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. v znení neskorších predpisov.
96) Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej republiky č. 284/1992 Zb. o opatreniach hospodárskej mobilizácie.
97) Zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 248/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
98) § 7 ods. 4 zákona č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
100) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii, zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1994 Z.z.
103) Zákon č. 238/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 309/1992 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.
104) Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.
105) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z.z. o reklame v znení zákona č. 140/1998 Z.z.
106) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 124/1980 Zb. o jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy v znení neskorších predpisov.
107) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
108) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z.
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon).
109) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z.z.
110) Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z., zákon č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z., zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z., zákon č. 529/1991 Zb. o ochrane topografií polovodičových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z.
111) Zákon č. 383/1997 Z.z.
112) Zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
113) Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
116) Zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.
117) Zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
117a) § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
118) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
119) Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
121) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
122) Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 172/1995 Z.z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia produkcie v znení opatrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 24/1996 Z.z.
123) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
123a) Zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení zákona č. 434/2001 Z.z.
124) § 38 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
125) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
128a) Zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení zákona č. 434/2001 Z.z.
128a) Zákon č. 565/2001 Z.z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
128c) Zákon č. 231/1999 Z.z. v znení zákona č. 434/2001 Z.z.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
129) § 31 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
131) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z.z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1995 Z.z.
131a) Zákon č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
131b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z.z.
131d) Zákon č. 213/1997 Z.z.
131e) § 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
131f) Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike (zákon o dôchodkovej dani) v znení zákona č. 157/1989 Zb.
131g) Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
133) § 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Späť na text

Súvisiace dokumenty


Vľavo vyberte vzťahy, o ktoré máte záujem.