Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok
zo 4. decembra 1963
Zmena: 36/1967 Zb.
Zmena: 158/1969 Zb.
Zmena: 49/1973 Zb.
Zmena: 20/1975 Zb.
Zmena: 133/1982 Zb.
Zmena: 180/1990 Zb.
Zmena: 328/1991 Zb.
Zmena: 519/1991 Zb.
Zmena: 263/1992 Zb., 5/1993 Z.z.
Zmena: 46/1994 Z.z.
Zmena: 190/1995 Z.z.
Zmena: 232/1995 Z.z., 233/1995 Z.z.
Zmena: 22/1996 Z.z.
Zmena: 58/1996 Z.z.
Zmena: 281/1996 Z.z.
Zmena: 211/1997 Z.z.
Zmena: 359/1997 Z.z.
Zmena: 124/1998 Z.z., 144/1998 Z.z.
Zmena: 187/1998 Z.z.
Zmena: 169/1998 Z.z.
Zmena: 225/1998 Z.z.
Zmena: 233/1998 Z.z.
Zmena: 318/1998 Z.z.
Zmena: 235/1998 Z.z.
Zmena: 331/1998 Z.z.
Zmena: 46/1999 Z.z.
Zmena: 66/1999 Z.z.
Zmena: 166/1999 Z.z.
Zmena: 185/1999 Z.z.
Zmena: 223/1999 Z.z.
Zmena: 303/2001 Z.z.
Zmena: 501/2001 Z.z.
Zmena: 215/2002 Z.z.
Zmena: 232/2002 Z.z.
Zmena: 424/2002 Z.z., 451/2002 Z.z.
Zmena: 620/2002 Z.z.
Zmena: 424/2002 Z.z., 480/2002 Z.z.
Zmena: 75/2003 Z.z.
Zmena: 353/2003 Z.z.
Zmena: 424/2002 Z.z.
Zmena: 530/2003 Z.z.
Zmena: 589/2003 Z.z.
Zmena: 204/2004 Z.z.
Zmena: 382/2004 Z.z., 420/2004 Z.z.
Zmena: 428/2004 Z.z.
Zmena: 371/2004 Z.z., 613/2004 Z.z.
Zmena: 757/2004 Z.z., 36/2005 Z.z.
Zmena: 290/2005 Z.z.
Zmena: 341/2005 Z.z.
Zmena: 371/2004 Z.z., 341/2005 Z.z.
Zmena: 84/2007 Z.z.
Zmena: 273/2007 Z.z.
Zmena: 24/2007 Z.z.
Zmena: 335/2007 Z.z.
Zmena: 643/2007 Z.z.
Zmena: 384/2008 Z.z.
Zmena: 484/2008 Z.z.
Zmena: 477/2008 Z.z.
Zmena: 491/2008 Z.z.
Zmena: 477/2008 Z.z.
Zmena: 487/2009 Z.z.
Zmena: 495/2009 Z.z.
Zmena: 575/2009 Z.z.
Zmena: 151/2010 Z.z.
Zmena: 183/2011 Z.z.
Zmena: 335/2012 Z.z.
Zmena: 64/2013 Z.z.
Zmena: 64/2013 Z.z., 75/2013 Z.z.
Zmena: 180/2013 Z.z.
Zmena: 106/2014 Z.z.
Zmena: 151/2014 Z.z.
Zmena: 335/2014 Z.z., 353/2014 Z.z.
Zmena: 353/2014 Z.z.
Zmena: 78/2015 Z.z.
Zmena: 73/2015 Z.z.
Zmena: 131/2015 Z.z.
Zmena: 180/2014 Z.z.
Zmena: 131/2015 Z.z.
Zmena: 176/2015 Z.z.
Zmena: 267/2015 Z.z.
Zmena: 438/2015 Z.z.
Zmena: 78/2015 Z.z., 175/2015 Z.z.
Zmena: 194/2016 Z.z.
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na
tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvá hlava
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností
a na úctu k právam iných osôb.
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne
veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri
tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie
a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené
alebo porušené.
Zrušený od 1.1.1992
(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom
konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
(2) Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom
konaní zastúpený advokátom.
V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,
aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Druhá hlava
SÚDY
Právomoc
(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a
iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných
a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich
iné orgány.
(2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej
samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy
aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány.
(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní,
len ak to ustanovuje zákon.
Ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu môžu súdy konať len
vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.
Spory o právomoc
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi
a orgánmi štátnej správy.
Príslušnosť
(1) Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
(2) Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa
a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo
vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa
právnych predpisov o sociálnom zabezpečení,
b) v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom
o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia,
c) v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické
imunity a výsady, 1) ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky,
d) zrušené od 1.9.2003
e) zrušené od 1.9.2003.
(3) zrušený od 1.1.2006.
(1) Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných
súdov.
(2) O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého
stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
(1) O dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov
rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
(2) O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.
(3) O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov rozhoduje Najvyšší
súd Slovenskej republiky.
(4) O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.
(1) Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá
až do jeho skončenia.
(2) Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek
z nich.
(3) Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky,
ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd
Slovenskej republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.
(1) Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení
( § 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.
(2) Vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
(3) O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený
príslušnému súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať.
Zrušený od 1.1.1970
Vylúčenie sudcov
(1) Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich
nezaujatosti.
(2) Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali
vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.
(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe
sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
(1) Ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi
to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca,
o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu.
2) Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je
dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému
v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak
už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(2) Ak skutočnosti podľa odseku 1 predpokladajú vylúčenie aj ďalších
sudcov toho istého súdu, sudca pripojí k oznámeniu aj vyjadrenia týchto sudcov.
(1) Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku
zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
(2) Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr
na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní,
odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
(3) V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod,
pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti
o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti,
súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(4) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.
(5) Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14
ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.
(1) Súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu
súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s
predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich
dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak
rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti
rovnaké skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty podľa
§ 15a ods. 2 alebo ak na námietku súd neprihliada podľa § 15a ods. 3 až 5; v týchto
prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. O dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá, súd upovedomí účastníka konania, ktorý námietku uplatnil.
(3) Podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť
iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno predpokladať,
že námietka nie je dôvodná; pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať
rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
(1) O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj
znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda
senátu alebo samosudca.
(2) Na vylúčenie notára z úkonov súdneho komisára primerane platia §
14 až 16. O vylúčení rozhoduje súd, ktorý notára poveril vykonaním úkonov súdneho
komisára.
Tretia hlava
ÚČASŤ NA KONANÍ
Účastníci
Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo
konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný
zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť)
v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba
povinnosti.
(1) Za právnickú osobu koná
a) štatutárny orgán; ak štatutárny orgán
tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho
člen, ktorý tým bol poverený,
b) zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom,
c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje,
že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo
zložky, alebo
d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak tento zákon alebo osobitný
zákon ustanovuje, že za právnickú osobu konajú iné osoby.
(3) Za právnickú osobu nemôže konať ten, koho záujmy sú v rozpore so
záujmami právnickej osoby.
(4) Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu.
Na konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom
sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov 2 a 3.
(5) Každý, kto koná za právnickú osobu, štátny orgán alebo štát, musí
svoje oprávnenie preukázať, ak také oprávnenie nevyplýva z obchodného registra alebo
z iného verejného registra, alebo ak také oprávnenie nie je známe súdu z jeho činnosti.
Zástupcovia účastníkov
Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená
zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.
Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným
zástupcom, i keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne.
Zástupcovia účastníkov na základe plnomocenstva
Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú
osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu;
to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
(1) Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo
udelené advokátovi nemožno obmedziť.
(2) Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky
a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
(3) Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším
zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
(4) zrušený od 1.10.2004.
(1) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže 3) môže na
základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť
rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej
povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom.
(2) Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať
účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov.
(3) Ak je zástupcom právnická osoba podľa odseku 1 alebo 2, koná za ňu
jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo.
(4) Právnická osoba založená podľa osobitného zákona 3a) na účel výkonu
advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní.
(5) Iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva
v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.
(1) Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou
na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.
(2) Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca
zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v
rôznych veciach opätovne.
(3) Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach
ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných
alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej
súťaže, v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch
z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch
súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní
podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného
zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa.
To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.
Zrušený od 1.1.1992
(1) Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne
do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.
(2) Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca,
ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže
v konaní urobiť účastník.
(3) Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú
voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom
konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd.
Zástupcovia účastníkov na základe rozhodnutia súdu
(1) Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať,
súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje,
ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(2) Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine
alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami,
ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa
vyjadrovať.
(3) Súd môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je právnickou
osobou, ak jej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom
registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je súdu známa; ak sa nepodarilo
doručiť písomnosť na jej známu adresu v cudzine.
(4) Sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení
opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.
(5) Ak súd nerozhodne inak, opatrovník ustanovený podľa odsekov 1 až
4 zastupuje účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a v dovolacom
konaní.
(6) Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka
ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva
vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase
začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len "drobné spory").
(1) Ak je v tej istej veci na jednej strane sporu počet účastníkov väčší
ako dvadsať a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh
konania a títo účastníci sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, navrhne ho súd a účastníkov
vyzve, aby sa k nemu vyjadrili. Zároveň súd pripojí doložku, že ak sa účastníci nevyjadria
v určitej lehote, bude sa predpokladať, že nemajú k ustanovenému zástupcovi pripomienky.
Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca
nemôže bez písomného súhlasu zastúpeného účastníka konania vziať za neho návrh späť.
(2) Ak účastník nesúhlasí s ustanovením spoločného zástupcu, môže súd
vylúčiť prejednanie jeho nároku na samostatné konanie, ak to povaha veci dovoľuje.
Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady,
aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O
tejto možnosti súd účastníka poučí.
Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva
pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.
Spoločné ustanovenie
(1) Zástupcom účastníka nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami
účastníka konania, ktorého zastupuje.
(2) Súd zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak na jeho strane existujú
dôvody nezlučiteľné s jeho ustanovením.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.4.1994
(1) Prokurátor môže podať návrh na začatie konania,
a) ak to ustanovuje osobitný zákon, 4)
b) ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch,
v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone,
c) ak ide o nečinnosť orgánu verejnej správy v prípadoch, v ktorých
sa nevyhovelo upozorneniu prokurátora, za podmienok ustanovených v tomto zákone,
d) ak ide o uplatnenie nároku štátu podľa osobitného zákona 5) na vydanie
bezdôvodného obohatenia vrátane majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov,
e) na uloženie ochrannej výchovy osobe, ktorá pre nedostatok veku nie
je trestne zodpovedná a spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom,
f) na uloženie výchovného opatrenia osobe, ktorá pre nedostatok veku
nie je trestne zodpovedná a spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom,
g) ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva
alebo o určenie vlastníctva a pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené ustanovenia
všeobecne záväzného právneho predpisu.
(2) Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania
a) vo veciach spôsobilosti na právne úkony,
b) vo veciach vyhlásenia za mŕtveho,
c) vo veciach zápisu do obchodného registra,
d) vo veciach vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných
únosoch detí,
e) vo veciach výchovy maloletých,
f) vo veciach opatrovníctva,
g) vo veciach konkurzu a vyrovnania,
h) vo veciach určenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva
alebo o určenie vlastníctva,
i) vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu,
ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora,
j) vo veciach, v ktorých ako jeden z účastníkov konania vystupuje štát,
štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec, vyšší územný celok
alebo právnická osoba s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku,
k) vo veciach ochrany spotrebiteľa,
l) vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
5a)
(3) Prokurátor je v konaní podľa odsekov 1 a 2 oprávnený na všetky úkony,
ktoré môže vykonať účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník
právneho vzťahu.
(4) Príslušnej okresnej prokuratúre sa bezodkladne po začatí konania
vo veciach neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva,
ak sa predmet konania týka majetku štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej
inštitúcie alebo majetku príspevkových a rozpočtových organizácií zriadených štátom,
vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu, a vo veciach zodpovednosti
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom zasiela oznam o začatí takého konania.
(5) Vo veciach uvedených v odseku 2 má prokurátor právo nazerať do súdneho
spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ako aj má právo na informácie zo súdnych
registrov. Podrobnosti o poskytovaní informácií zo súdneho registra ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
(1) Európska komisia (ďalej len "Komisia") a Protimonopolný úrad Slovenskej
republiky (ďalej len "protimonopolný úrad") môžu v konaní, v ktorom súd uplatňuje
ustanovenia osobitného predpisu, 6) predložiť písomné vyjadrenie k právnym alebo
skutkovým skutočnostiam priamo súvisiacim s prejednávanou vecou. Súd môže vyhovieť
žiadosti Komisie alebo protimonopolného úradu o ústne vyjadrenie.
(2) Písomné vyjadrenie podľa odseku 1 musí mať všeobecné náležitosti
podania podľa § 42 ods. 3.
(3) Súd je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa v súdom určenej
primeranej lehote k vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného úradu
podľa odseku 1.
(4) Súd je povinný na účel prípravy vyjadrenia podľa odseku 1 umožniť
Komisii a protimonopolnému úradu nazeranie do súdneho spisu s právom robiť si z neho
výpisy a odpisy. Na ich žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo zabezpečiť doručenie
kópie akýchkoľvek dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré sú nevyhnutné
na prípravu ich vyjadrenia podľa odseku 1.
Na ochranu práv môže súd aj bez návrhu pribrať do konania komisára pre
deti alebo komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Štvrtá hlava
ÚKONY SÚDU A ÚČASTNÍKOV
Úkony súdu
(1) V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát, jediný sudca (ďalej len
"samosudca") alebo poverený zamestnanec súdu v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom
(ďalej len "poverený zamestnanec súdu").
(2) V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje samosudca alebo poverený
zamestnanec súdu.
(3) V konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje
samosudca alebo poverený zamestnanec súdu; v odvolacom konaní koná a rozhoduje senát.
Zrušený od 1.9.2003
Zrušený od 1.4.2005
Najvyšší súd Slovenskej republiky koná a rozhoduje v senátoch.
(1) Predseda senátu môže vo veciach prislúchajúcich senátu vykonávať
len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci.
(2) V prípadoch, keď podľa zákona môže konať a rozhodovať samosudca,
prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu.
(1) Senát rozhoduje po porade za prítomnosti zapisovateľa; nikto iný
nesmie byť na porade prítomný.
(2) Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní
všetci členovia senátu. Hlasovanie vedie predseda senátu. Prísediaci hlasujú pred
sudcami a mladší sudcovia pred staršími sudcami, predseda senátu hlasuje posledný.
(1) Na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený viesť
samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k
predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd. Poverenie môže súd dodatočne
meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich
súd oznámil.
(2) Notár v konaní podľa odseku 1 je oprávnený vydať rozhodnutia okrem
rozhodnutí uvedených v osobitnom predpise. Proti rozhodnutiam notára vydaným v konaní
o dedičstve je prípustné odvolanie. Včas podaným odvolaním osoby, ktorej bolo rozhodnutie
určené na doručenie, sa toto rozhodnutie zrušuje a nové rozhodnutie vydá sudca; v
ostatných prípadoch o odvolaní rozhodne odvolací súd.
(3) Účastník konania sa nemôže vzdať odvolania proti rozhodnutiu notára.
(4) Z úkonov podľa odseku 1 sú vyňaté žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci v cudzine.
(5) Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.
(6) Poverenie nie je súdnym rozhodnutím.
(1) Úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol urobiť
len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode
nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd.
(2) Ak dožiadaný súd nemôže urobiť úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie
súdu, v obvode ktorého možno úkon urobiť, ak je mu tento súd známy; inak dožiadanie
vráti.
(3) Úkony dožiadaného súdu robí samosudca; má pritom práva a povinnosti
predsedu senátu.
(1) O úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie,
spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní,
opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak
nahrádza zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.
(2) Zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník
a zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať,
podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj
prítomní účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(3) Predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní
a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch
na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Každá námietka účastníka
konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov konania,
ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená.
(4) Zápisnicu podľa odseku 1 možno v konaní o dedičstve nahradiť osvedčením
o dedičstve ( § 175zca).
Zvukový záznam pojednávania
Pojednávanie sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného
na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je
súčasťou súdneho spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.
Súdny úradník
Súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydávať rozhodnutia
a vykonávať iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník konať
samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.
Úkony účastníkov
(1) Účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon
pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.
(2) Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.
(3) Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným
účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
(1) Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,
treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré
bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené
telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania,
ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
(2) Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť
ho bez prieťahu príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo
priamo na príslušnom súde.
(3) Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Osobitné ustanovenie o hromadnom podaní
(1) Hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených tomu istému
súdu tým istým účastníkom v jeden deň.
(2) Ak ide o hromadné podanie, pridelia sa iba podania, ktoré sú tomuto
súdu adresované, ostatné podania súd odošle súdu, ktorý účastník určil v podaní;
právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Ak
je hromadné podanie urobené elektronickými prostriedkami, súd podania podľa prvej
vety odošle elektronickými prostriedkami.
(3) Podania, ktoré tvoria hromadné podanie a sú podľa svojho obsahu návrhmi
na začatie konania, prideľuje súd priebežne tak, aby bola zachovaná plynulosť prideľovania
ostatných podaní.
(4) Ak sú súdu doručené podania podľa odseku 2, ktoré boli už skôr pridelené
a o ktorých sa doposiaľ právoplatne nerozhodlo, tieto sa ďalej neprideľujú a považujú
sa za rovnopisy už pridelených podaní.
(1) Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote,
ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba
opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho
obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto
podania.
(2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní
a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré
by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené
alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia
lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti
tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
(3) Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu
na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.
(1) Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a
robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií
alebo kópie zvukového záznamu pojednávania za úhradu vecných nákladov. To neplatí,
ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované skutočnosti, alebo
chránené údaje podľa osobitných predpisov.
(2) Niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu alebo samosudca
povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody
a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté.
Účastník konania je oprávnený podať na príslušnom okresnom úrade návrh
na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam,
alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ustanovenie sa použije
rovnako aj na mimoriadne opravné prostriedky.
Doručovanie
(1) Súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť
aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného
zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti").
(2) Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka")
sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
(3) Okrem rozhodnutí súd v písomnostiach doručovaných účastníkovi konania
alebo jeho zástupcovi uvádza aj adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami.
(4) Písomnosti možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o
to účastník konania alebo jeho zástupca požiada a oznámi adresu na zasielanie písomností
elektronickými prostriedkami. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú piaty deň od
jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
(5) Doručovanie podľa odseku 4 je vylúčené pri doručovaní súdnych rozhodnutí,
predvolania na pojednávanie a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.
(6) Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré neobsahuje spisovú
značku súdneho konania, súd vráti s uvedením dôvodu, pre ktorý nemôže také podanie
prijať.
(1) Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania),
na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
(2) Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia,
doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo
zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti.
Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a
adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje
za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
(3) Ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci
protichodný záujem, je doručenie neúčinné.
(1) Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje
zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
(2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,
že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane
i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo
na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku
počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu,
za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Pokiaľ zákon ustanovuje, že rozhodnutie má byť vyvesené na úradnej tabuli
súdu, platí, že pätnástym dňom vyvesenia bolo rozhodnutie doručené účastníkom, ktorí
nie sú súdu známi alebo ktorých pobyt nie je známy.
(1) Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú
sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak
ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený
za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi,
ktorý písomnosti prijme.
(2) Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej
sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a
jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať
za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
(3) Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom
na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri,
v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po
troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak
sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.
(4) Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,
na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto,
na ktorom preberá písomnosti, a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník,
súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením
v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného
skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie.
Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí
siedmich dní od ich vyhotovenia.
(5) Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom
a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.
(6) Písomnosti určené notárovi sa môžu doručovať tiež notárskym koncipientom
a iným pracovníkom, ktorí sú u notára pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.
(7) Písomnosti určené súdnemu exekútorovi sa môžu doručiť aj exekútorskému
koncipientovi, alebo aj inému zamestnancovi exekútora, ktorý preukáže, že je poverený
prijímaním zásielok.
Ak má účastník viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich,
ktorého určí účastník na doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí žiadneho
z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.
(1) Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje
sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať,
doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho
poplatku sa doručuje iba zástupcovi.
(2) Súd poučí účastníka konania o možnosti žiadať o doručenie písomností
i na adrese iného miesta v Slovenskej republike, ak na takéto miesto môže byť písomnosť
doručená zákonom predpísaným spôsobom, prípadne zvoliť si zástupcu pre doručovanie.
(3) Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta, ktoré
na doručovanie označil účastník konania, z miesta jeho pobytu evidovaného podľa osobitných
predpisov alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky
nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať na súde s účinkami doručenia k
siedmemu dňu od odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti podľa odseku 4.
(4) Ak sa účastníkovi konania ukladajú písomnosti na súde s účinkami
doručenia, rovnopisy týchto písomností súd zašle tomuto účastníkovi zásielkou spolu
s oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami
doručenia k siedmemu dňu od odoslania tejto zásielky. Neprevzatie tejto zásielky
nemá vplyv na účinky doručenia.
(5) Súd poučí účastníka podľa odsekov 2 až 4 spravidla na začiatku konania,
a ak toto poučenie doručuje ako písomnosť, doručuje ho do vlastných rúk; náhradné
doručenie je vylúčené.
(6) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa nepoužijú v prípadoch doručovania osobám,
na ktoré sa vzťahuje doručovanie podľa § 48 ods. 2 a 3, osobám vo výkone trestu odňatia
slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti
a ochrannej výchovy, tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity, alebo tomu,
kto je v jeho byte alebo komu má byť písomnosť doručená v budove alebo v miestnosti
chránenej diplomatickou imunitou.
(7) Uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie
je známy, sa doručí iba ustanovenému opatrovníkovi.
Ak účastník konania požiada, aby sa na jeho náklady doručovali súdne
písomnosti inému účastníkovi súdnym exekútorom, súd môže doručovať písomnosti prostredníctvom
účastníkom zvoleného súdneho exekútora podľa osobitného predpisu; 6b) účastník oznámi
aj údaj o elektronickej adrese zvoleného súdneho exekútora. Účastník konania hradí
takto vzniknuté náklady a odmenu súdnemu exekútorovi; náklady doručenia a odmena
súdnemu exekútorovi sa nepovažujú za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva.
Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená
dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom.
Uverejňovanie vyhlášok
Povinnosť súdu zverejniť vyhláškou rôzne údaje, ustanovená v tomto zákone
a v zákone o konkurze a vyrovnaní, je splnená ich uverejnením v Obchodnom vestníku
( § 769 Obchodného zákonníka), pokiaľ sa zákon neobmedzuje na zverejnenie údajov
na úradnej tabuli súdu; tým nie je dotknutá povinnosť uverejnenia údajov v dennej
tlači.
Predvolanie a predvádzanie
Predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch
i telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní
alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný.
(1) V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch
alebo k znalcovi, môže ho súd dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného
poučil. O predvedení rozhodne súd uznesením, ktoré sa predvolanému doručí pri predvedení.
(2) O predvedenie požiada súd príslušný policajný orgán; ak ide o maloletého,
požiada súd tento orgán o predvedenie len vtedy, ak nemožno predvedenie zabezpečiť
inak. O predvedenie vojakov v činnej službe a príslušníkov ozbrojených sborov požiada
súd ich náčelníka.
(3) Trovy predvedenia uhradzuje ten, kto je predvádzaný.
Poriadkové opatrenie
(1) Tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania
alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom
uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní
neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne
a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,
alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo
urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.
(2) Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd
môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur.
(3) Poriadkové pokuty pripadajú štátu.
(4) Uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení
konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená,
alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa; to neplatí, ak už bola poriadková
pokuta zaplatená.
Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže predseda senátu, samosudca alebo
nimi poverený zamestnanec súdu vykázať z miesta, kde sa koná. Ak je vykázaný účastník,
môže sa konať ďalej v jeho neprítomnosti.
Lehoty
Ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je
to potrebné, predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu. Lehotu,
ktorú určil, môže predseda senátu alebo samosudca tiež predĺžiť.
(1) Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania
alebo spôsobilosť konať pred súdom.
(2) Len čo v takom prípade do konania vstúpi iný účastník, zákonný zástupca
alebo opatrovník účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania
vstúpili.
(1) Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.
(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.
(3) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
(1) Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca
zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí.
Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i
zmeškaný úkon.
(2) Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby
sa odpustilo zmeškanie lehoty.
Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu
účastníka, lehota začína plynúť od doručenia návrhu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené
náležitosti, ak nie je ustanovené inak.
DRUHÁ ČASŤ
ČINNOSŤ SÚDU PRED ZAČATÍM KONANIA
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Prvá hlava
PREDBEŽNÉ KONANIA
Zmierovacie konanie
Ak to povaha veci pripúšťa, možno navrhnúť na ktoromkoľvek súde, ktorý
by bol vecne príslušný na rozhodovanie veci, aby vykonal pokus o zmier (zmierovacie
konanie), a ak došlo k jeho uzavretiu, aby rozhodol aj o jeho schválení. Ak by bol
vecne príslušný krajský súd, uskutoční zmierovacie konanie na krajskom súde samosudca;
v týchto prípadoch sa však môže uskutočniť zmierovacie konanie a schválenie zmieru
aj ktorýkoľvek okresný súd.
(1) Zmierovacie konanie uskutočňuje samosudca.
(2) Pri zmierovacom konaní súd použije vhodné prostriedky výchovného
pôsobenia.
(3) Súčinnosť alebo prítomnosť účastníkov nemožno žiadnym spôsobom vynucovať.
Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru. Ustanovenia § 99 platia
i pre tento zmier.
Nadpis zrušený od 1.7.1973
Zrušený od 1.7.1973
Zrušený od 1.7.1973
Zrušený od 1.7.1973
Konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
(1) Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou
svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie
matriku, vyslúchne súd toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom.
Príslušným je súd podľa § 88 písm. c).
(2) Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to
v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.
(3) Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá
návrh na určenie otcovstva, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu
a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.
Druhá hlava
PREDBEŽNÉ OPATRENIA A ZABEZPEČENIE DÔKAZU
Predbežné opatrenia
(1) Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
(2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný
na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas
zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode
sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi
konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
(3) Ak sa má konať vo veci samej v cudzine alebo ak ide o zabezpečenie
výkonu cudzieho rozhodnutia, príslušným na nariadenie predbežného opatrenia je všeobecný
súd účastníka, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Ak
takýto súd nie je známy, na konanie je príslušný súd, v obvode ktorého je majetok
účastníka, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje.
(1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
(2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie
podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov
maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti
fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť
doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov.
Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu,
do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať
aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
(3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa
§ 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd
i bez návrhu.
(4) O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti
podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
(5) Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa
§ 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý
má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia
podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý
má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa
alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa
§ 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné
dňom jeho nariadenia.
(6) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
(7) Navrhovateľ predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. h) môže
navrhnúť, aby ten, kto porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, mohol
namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu ujmy
vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva.
(8) O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným
účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje
súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné
odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené
predbežné opatrenie.
(9) Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní
od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd
odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
(1) Ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak
je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez
návrhu alebo na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa
osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne
zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení
určí.
(2) Pri nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 nemusí byť maloleté
dieťa zastúpené. Ak maloletý nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže
maloleté dieťa v konaní zastupovať, ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka bezodkladne
po uskutočnení výkonu predbežného opatrenia.
(3) Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 sa doručuje
účastníkom až pri jeho výkone. Účastníkom, ktorí neboli pri výkone uznesenia prítomní,
uznesenie spolu s vyrozumením, že sa jeho výkon uskutočnil, doručí dodatočne súd
príslušný podľa § 88 ods. 1 písm. c).
(4) Predbežné opatrenie podľa odseku 1 trvá najmenej počas troch mesiacov
od jeho vykonateľnosti; ak bolo pred uplynutím tejto lehoty začaté konanie vo veci
samej, predbežné opatrenie trvá a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci samej vykonateľné.
(1) Ak súd rozhodol, že nariadi pojednávanie o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), prihliada na poučenie dané policajtom účastníkom
konania podľa osobitného predpisu. 6a)
(2) Ak sa súdu nepodarilo predvolať účastníka, ktorého príslušný policajný
orgán vykázal zo spoločného obydlia podľa osobitného predpisu 6a) alebo v prospech
ktorého bolo také opatrenie vydané, ani prostredníctvom útvaru Policajného zboru,
súd zverejní predvolanie na úradnej tabuli súdu a deň zverejnenia sa považuje za
deň doručenia predvolania.
(3) Ak sa napriek poučeniu útvaru Policajného zboru o spôsobe doručovania
a o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie niektorý z účastníkov na pojednávanie
neustanoví, súd môže rozhodnúť v jeho neprospech bez zisťovania dôvodov na vykázanie
zo spoločného obydlia. Súd môže návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť,
ak sa ani jeden z účastníkov neustanoví na pojednávanie.
(4) Ak sa vráti zásielka obsahujúca rozhodnutie o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia z adresy, ktorú uviedol účastník vykázaný zo spoločného obydlia,
súd vyvesí rozhodnutie na úradnej tabuli súdu.
(5) Lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 3 sa nepoužije.
(6) Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm.
g) zašle súd na vedomie aj útvaru Policajného zboru, ktorého policajt vykázal účastníka
zo spoločného obydlia podľa osobitného predpisu. 6a)
(7) Ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu,6c) súd môže aj
bez návrhu nariadiť kontrolu výkonu nariadeného predbežného opatrenia podľa § 76
ods. 1 písm. g) technickými prostriedkami.
(1) Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti
toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného
pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu
ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia,
h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na
pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje
osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje,
i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takýmto konaním ohrozená,
j) sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval
k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená,
k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného
vlastníctva.
(2) Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi
len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
(3) Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby
v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom
súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí
konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(4) Ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
(5) Ak nie je možné doručiť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia
podľa odseku 1 písm. b) účastníkom ani pri jeho výkone, postupuje sa pri doručovaní
uznesenia podľa § 75a ods. 3. To neplatí, ak bolo predbežným opatrením nariadené
účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do striedavej
osobnej starostlivosti.
(1) Predbežné opatrenie zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal v súdom
určenej lehote návrh na začatie konania;
b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia
o veci;
d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
(2) Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
(3) Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu,
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa
bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením
vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.
(4) Ak ide o predbežné opatrenie nariadené podľa § 75 ods. 7, zo zloženej
zábezpeky sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada ujmy; ak zábezpeka nepostačuje
na uspokojenie všetkých poškodených, rozdelí ju súd medzi nich pomerne. Povinnosť
nahradiť ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, tým nie je dotknutá.
(5) Po uspokojení nároku podľa odseku 4 zvyšnú časť zloženej zábezpeky
súd vráti tomu, kto zábezpeku zložil.
(6) Súd vráti zloženú zábezpeku, ak
a) bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia právoplatne zamietnutý,
b) bolo konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavené
alebo
c) predbežné opatrenie zaniklo podľa odseku 1 písm. a) alebo b).
(1) Ak sa predbežné opatrenie týka výkonu cudzieho rozhodnutia, súd pri
nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí,
podal návrh na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia, návrh na výkon cudzieho
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie cudzieho rozhodnutia. Súd môže tiež
určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len určitý čas.
(2) Predbežné opatrenie podľa odseku 1 zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal
v súdom určenej lehote návrh na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia,
b) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na výkon cudzieho rozhodnutia,
c) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na vykonanie exekúcie cudzieho
rozhodnutia,
d) sa návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia vyhovelo a uplynulo
30 dní od vyhlásenia vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia,
e) súd odmietne vyhlásiť cudzie rozhodnutie za vykonateľné,
f) súd zamietne žiadosť o výkon cudzieho rozhodnutia,
g) súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Zabezpečenie dôkazu
(1) Pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz,
ak je obava, že neskoršie ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
(2) Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na
konanie o veci, alebo súd, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.
(3) Zabezpečenie dôkazu vykoná súd spôsobom predpísaným pre dôkaz, o
ktorý ide.
(1) Na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitných predpisov
7) súd na základe návrhu Komisie alebo protimonopolného úradu do troch dní rozhodne
o vydaní súhlasu s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov.
Prílohou k návrhu na vykonanie inšpekcie Komisiou je rozhodnutie Komisie.
(2) Návrh podľa odseku 1 musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 42 ods. 3 najmä účel inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo
dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré by
mali inšpekciu vykonať, s návrhom právomocí, ktoré by mali mať, a uvedenie skutočností,
ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady alebo dokumenty nachádzajú
v uvedených objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.
(3) Súd postupuje pri vydaní súhlasu s inšpekciou Komisiou podľa odseku
1 v súlade s osobitným predpisom. 8) Pri vydaní súhlasu s inšpekciou protimonopolným
úradom súd skúma, či inšpekcia alebo spôsob jej výkonu je úmerná a dostatočne odôvodnená
s ohľadom na závažnosť možného obmedzenia hospodárskej súťaže, význam hľadaného podkladu
alebo dokumentu, účasť podnikateľa 9) na možnom obmedzení hospodárskej súťaže a odôvodnenie
predpokladu, že hľadané podklady alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých objektoch,
priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.
(4) Výrok uznesenia súdu o súhlase s inšpekciou musí obsahovať určenie
účelu inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých
sa má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomocí
pri výkone inšpekcie a určenie dátumu inšpekcie s uvedením lehoty, do ktorej je možné
inšpekciu vykonať. Lehota na vykonanie inšpekcie nesmie byť dlhšia ako 30 dní.
(5) Súd ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné
prostriedky, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, opatrovníka podľa § 192, ktorý sa
zúčastní na výkone inšpekcie.
(6) Uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou súd doručí protimonopolnému
úradu, ktorý zabezpečí jeho doručenie osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná. 10)
(7) Proti uzneseniu súdu o vydaní súhlasu na inšpekciu podľa odseku 1
je prípustné odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Odvolanie je oprávnená podať
osoba, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v ktorých sa inšpekcia
vykonala.
Zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva
(1) Pred začatím konania o veci samej možno na návrh toho, koho práva
duševného vlastníctva boli porušené alebo ohrozené, kto osvedčil porušenie alebo
ohrozenie práva duševného vlastníctva na účely vykonania dôkazu zabezpečiť
a) tovar
alebo vzorku tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práva duševného
vlastníctva,
b) materiál a nástroje, ktoré sa použili na výrobu alebo rozširovanie tovaru uvedeného
v písmene a), alebo
c) dokumentáciu súvisiacu s tovarom uvedeným v písmene a).
(2) Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, v obvode ktorého je zabezpečovaný
dôkazný prostriedok alebo súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci.
(3) Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samú,
a ten, kto má zabezpečovaný dôkazný prostriedok.
(4) Ustanovenie § 78 ods. 3 platí primerane.
(1) Ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, súd uloží navrhovateľovi uznesením
povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla
zabezpečením dôkazu. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd podľa okolností
prípadu, najmä podľa spôsobu zabezpečenia, povahy a rozsahu zabezpečenia dôkazného
prostriedku. Ak návrh podalo viac navrhovateľov, sú povinní zložiť zábezpeku spoločne
a nerozdielne.
(2) Ak si zabezpečenie predmetu dôkazného prostriedku vyžiada trovy,
súd uloží navrhovateľovi, aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia.
(3) Ak navrhovateľ v súdom určenej lehote nezloží zábezpeku podľa odseku
1 alebo nezloží preddavok podľa odseku 2, súd návrh na zabezpečenie dôkazu odmietne;
zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
(4) Súd vráti zábezpeku podľa odseku 1, ak
a) súd nenariadil zabezpečenie
dôkazného prostriedku a konanie o návrhu na zabezpečenie dôkazu bolo zastavené alebo
bol tento návrh právoplatne zamietnutý, alebo
b) bol návrh na zabezpečenie dôkazu právoplatne odmietnutý.
(5) Ak súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku, bude zábezpeka
podľa odseku 1 vrátená, ak
a) nebol podaný návrh na začatie konania na súde podľa
§ 78g ods. 2 alebo
b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o návrhu podanom podľa § 78g ods. 2 a z tohto
rozhodnutia vyplýva, že zábezpeka podľa odseku 1 nebude použitá na uspokojenie práva
na náhradu ujmy.
(1) Ak sú splnené podmienky podľa § 78b a ak súd nerozhodol o odmietnutí
návrhu na zabezpečenie dôkazu podľa § 78c ods. 3, súd vydá aj bez výsluchu účastníkov
uznesenie o zabezpečení dôkazu.
(2) V uznesení o zabezpečení dôkazu súd účastníkovi uloží, aby vydal
dôkazný prostriedok do úschovy súdu alebo iného vhodného uschovávateľa, inak mu bude
predmet dôkazného prostriedku odobratý.
(3) V uznesení o zabezpečení dôkazu súd uloží navrhovateľovi, aby v lehote
určenej súdom podal návrh na začatie konania na súde.
(4) Uznesenie o zabezpečení dôkazu a uznesenie podľa § 78c ods. 1 sa
účastníkovi, ktorý má dôkazný prostriedok, doručuje až pri uskutočnení zabezpečenia
dôkazného prostriedku.
Ak o to požiada účastník, ktorému zabezpečením dôkazného prostriedku
môže preukázateľne vzniknúť podstatne vyššia ujma, ako je výška zloženej zábezpeky
podľa § 78c ods. 1, môže súd rozhodnúť o jej zvýšení; ustanovenie § 78c ods. 1 platí
primerane.
(1) Zabezpečenie dôkazného prostriedku zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal
v lehote určenej súdom návrh na začatie konania na súde,
b) v konaní o veci samej bol vykonaný dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku alebo
c) konanie o veci samej bolo právoplatne skončené bez toho, aby bol v ňom vykonaný
dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku.
(2) Súd zruší zabezpečenie dôkazného prostriedku uznesením, ak pominú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené, alebo ak navrhovateľ neuhradil zábezpeku podľa
§ 78e.
(3) Súd môže zrušiť zabezpečenie dôkazného prostriedku uznesením, ak
a) to odôvodňujú okolnosti prípadu,
b) to požiada účastník, ktorému zabezpečením dôkazného prostriedku môže preukázateľne
vzniknúť ujma a
c) účastník podľa písmena b) navrhne, že zloží do úschovy súdu zábezpeku na náhradu
ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením zabezpečenia dôkazného prostriedku.
(4) Výšku zábezpeky podľa odseku 3 písm. c) a lehotu na jej zloženie
určí súd podľa okolností prípadu, najmä podľa výšky ujmy hroziacej navrhovateľovi.
(5) Ak súd rozhodol o zrušení zabezpečenia dôkazného prostriedku podľa
odseku 3, bude zábezpeka podľa odseku 3 písm. c) vrátená, ak navrhovateľ nepodal
žalobu podľa § 78d ods. 3 alebo vo veci samej nebol navrhovateľovi právoplatným rozhodnutím
ani sčasti priznaný nárok na uspokojenie práva na náhradu ujmy.
(6) Zabezpečený dôkazný prostriedok sa po zániku podľa odseku 1 alebo
po právoplatnom zrušení zabezpečenia podľa odseku 2 alebo 3 vráti tomu, kto ho vydal
alebo komu bol odobratý.
(1) Navrhovateľ je povinný nahradiť ujmu každému, komu zabezpečením
dôkazného prostriedku vznikla, ak
a) zabezpečenie dôkazného prostriedku zaniklo podľa
§ 78f ods. 1 písm. a),
b) súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a návrh na zabezpečenie dôkazu
bol právoplatne zamietnutý,
c) súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a konanie o návrhu na zabezpečenie
dôkazu bolo zastavené, alebo
d) vo veci samej nebol navrhovateľovi právoplatným rozhodnutím súdu ani sčasti priznaný
nárok na uspokojenie práva na náhradu ujmy.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa navrhovateľ nemôže zbaviť, iba
ak by k ujme došlo aj inak. Žalobu o náhradu ujmy treba podať najneskôr do troch
mesiacov odo dňa
a) zániku zabezpečenia dôkazného prostriedku podľa § 78f ods. 1
písm. a),
b) právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazu,
c) právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na zabezpečenie dôkazu
alebo
d) právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.
(3) Právo podať žalobu o náhradu ujmy podľa odseku 1 zanikne, ak dôjde
k zmeškaniu lehoty podľa odseku 2; zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.
(4) Právoplatne priznaná náhrada ujmy sa uspokojí zo zábezpeky zloženej
navrhovateľom podľa § 78c ods. 1; ak táto zábezpeka nepostačuje na uspokojenie všetkých
poškodených, súd ju rozdelí medzi nich pomerne. Povinnosť navrhovateľa nahradiť ujmu,
ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.
(5) Po uspokojení nároku podľa odseku 3 zvyšnú časť zloženej zábezpeky
podľa § 78c ods. 1 súd vráti navrhovateľovi.
(1) Náhrada ujmy právoplatne priznaná navrhovateľovi sa uspokojí zo zábezpeky
podľa § 78f ods. 3 písm. c). Povinnosť účastníka podľa § 78f ods. 3 písm. b) nahradiť
ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.
(2) Po uspokojení nároku podľa odseku 1 zvyšnú časť zábezpeky podľa §
78f ods. 3 písm. c) súd vráti účastníkovi podľa § 78f ods. 3 písm. b).
TRETIA ČASŤ
KONANIE V PRVOM STUPNI
Prvá hlava
PRIEBEH KONANIA
Začatie konania
(1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický
kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve,
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ
dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom
právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený
výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.
Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh
musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude
za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným
( § 90), nazýva sa žalobou.
(2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
(3) Ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie
listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na
zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.
(4) Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
(5) Návrh na začatie konania možno podať aj na tlačive uverejnenom ministerstvom
spravodlivosti na jeho webovom sídle.
(6) Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom
do vlastných rúk. Návrh, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1 a jeho prílohy, súd
odošle do 60 dní od doručenia návrhu.
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo
je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony,
o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
(1) Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o
maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej
starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie
o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
(2) Ak súd nariadil predbežné opatrenie podľa § 75a, začne aj bez návrhu
konanie o výchove maloletého najneskôr do troch mesiacov od nariadenia predbežného
opatrenia.
(3) O začatí konania bez návrhu vydá súd uznesenie, ktoré doručí účastníkom
do vlastných rúk, ak zákon neustanovuje inak.
(4) Na konania, ktoré možno začať i bez návrhu, sa vzťahujú ustanovenia
prvej až štvrtej hlavy tejto časti, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(1) Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo
keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
(2) Ak konaniu na súde predchádzalo konanie v rozhodcovskej komisii,
konanie na súde sa začína tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu.
Súd bezodkladne oznámi protimonopolnému úradu začatie konania, v ktorom
uplatňuje ustanovenia osobitného predpisu. 6)
Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné
konanie.
Miestna príslušnosť
Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh
smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
(1) Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
(2) Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická
osoba sídlo.
(3) Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť,
ktorá zakladá uplatnené právo.
(4) Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má
odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania.
Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode
má odporca svoje bydlisko.
(1) Ak na konanie je vecne príslušný krajský súd a miestna príslušnosť
súdu sa má spravovať všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský
súd, v ktorého obvode je všeobecný súd účastníka.
(2) Osobitný zákon môže ustanoviť, ktorý z krajských súdov je príslušný
rozhodovať ako súd prvého stupňa o jednotlivých veciach.
(1) Ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný
súd v tejto republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.
(2) Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, možno
uplatniť majetkové práva na súde, v obvode ktorého má majetok.
(3) Proti zahraničnej právnickej osobe možno podať návrh aj na súde,
v obvode ktorého je v Slovenskej republike jej zastupiteľstvo alebo orgán poverený
obstarávaním jej hospodárskych vecí.
Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode
ktorého
a) má odporca svoje stále pracovisko;
b) došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody;
c) je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom,
ak sa spor týka tejto zložky;
d) je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku;
e) je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu,
f) má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
(1) Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,
a) v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej
republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto
súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd
navrhovateľa;
b) ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode
ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie
spoločného nájmu bytu;
c) v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia
súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti
o maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo
maloletému;
d) ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť
na právne úkony; ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti,
je príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie. Ak ide o konanie
o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti
je príslušný súd, v ktorého obvode je tento ústav;
e) v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku
vec alebo o povolenie uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo
nad osobami, pobyt ktorých nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd,
v obvode ktorého majú tieto osoby majetok;
f) ktorý bol naposledy v Slovenskej republike všeobecným súdom toho,
kto má byť vyhlásený za mŕtveho;
g) v obvode ktorého má sídlo rozhodcovská komisia, ak malo pred konaním
na súde predchádzať konanie u tohto orgánu;
h) v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej,
ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b);
ch) v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie
sporu v súvislosti s konaním o dedičstve;
i) na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci
z výkonu rozhodnutia, alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok
prihlásených na rozvrh;
j) v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá
sídlo alebo miesto podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o
konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania
prebiehajú, ak ide o spory nimi vyvolané, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
k) v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu,
ak sa spor na strane odporcu týka tejto jednotky;
l) v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko
alebo ak bydlisko nemožno zistiť, v ktorého obvode mal naposledy pobyt; ak nie je
taký súd, je príslušný súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne medzi
niekoľkými takto príslušnými súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon, ak ide o
konanie o dedičstve;
m) v ktorého obvode je miesto plnenia, ak ide o konanie o úschovách;
ak sú miesta plnenia v obvode niekoľkých súdov, je na konanie o úschovách príslušný
súd, ktorý najskôr začne konanie;
n) v ktorého obvode má všeobecný súd navrhovateľ, ak ide o konanie
o umorenie listín; ak nemá navrhovateľ v Slovenskej republike všeobecný súd, je príslušný
ten súd, v ktorého obvode je platobné miesto; ak ide o konanie o umorenie cenného
papiera vystaveného tuzemskou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, je príslušný
súd, v ktorého obvode má táto banka alebo pobočka zahraničnej banky svoje sídlo;
o) zrušené od 1.1.2012.
(2) Na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný
súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Ak je účastníkom
konania spotrebiteľ, je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania
príslušný súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. Ak sa miesto rozhodcovského
konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v
ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak odporca
nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie
je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto
podnikania.
Súd, ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na
konanie o veciach s ňou spojených a o vzájomných návrhoch odporcu, s výnimkou vecí
uvedených v § 88.
Zrušený od 1.10.2004
Súd, ktorý je príslušný na zabezpečenie dôkazného prostriedku, ak ide
o zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, je príslušný
aj na prejednanie žaloby o náhradu ujmy podľa § 78g ods. 1.
Účastníci
Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo
tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
(1) Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý
z nich sám za seba.
(2) Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony
jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo
vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov,
ktorí vystupujú na jednej strane.
(1) Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší
účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať
na strane navrhovateľa.
(2) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ
alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli,
navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli
tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
(3) Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala
právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje.
Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
(4) Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca
z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený
navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
(5) Ak je potrebný súhlas účastníkov alebo toho, kto má vstúpiť do konania,
súd ich vyzve na vyjadrenie do 15 dní od doručenia návrhu podľa odsekov 1, 2 alebo
odseku 4; o návrhoch súd rozhodne do 30 dní od ich doručenia alebo do 30 dní od vyjadrenia
dotknutých osôb, ak je potrebný ich súhlas.
(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie
o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. 10a)
(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania
z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitného predpisu,10b*) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka,
popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
(5) Vedľajší účastník môže podať odpor proti platobnému rozkazu, len
ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom.
(6) Vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.
V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len
so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.
(1) V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o
právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť
manželstva, sú účastníkmi len manželia.
(2) Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať,
nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie,
ktorým ho priberie do konania ako účastníka.
(3) Ak sa stal účastníkom konania ten, o koho právach alebo povinnostiach
sa v konaní nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.
(4) Ak sa má podľa rozsudku plniť z finančných prostriedkov, s ktorými
hospodári súd, účastníkom konania je v tejto časti aj štát, za ktorý koná príslušný
súd.
Úkony účastníkov vo veci samej
(1) Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ
neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
(2) Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu
ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V
takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
(3) O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola
zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania.
O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu
návrhu.
(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto
prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
(1) Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi
i vzájomným návrhom.
(2) Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli
podmienky pre spojenie vecí.
(3) Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie
konania, jeho zmene a späťvzatí.
Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac,
než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti
návrhu.
(1) Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym
zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci,
môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier
pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného
v registri mediátorov.
(2) Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore
s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.
(3) Ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne o tom, či dohodu
o mediácii ako súdny zmier schvaľuje. Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej
má súd rozhodnúť o návrhu účastníka vo veci samej, rozhodne súd o tom, či dohodu
o mediácii ako súdny zmier v tejto veci schvaľuje najneskôr v tejto lehote.
(4) Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však
môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný.
Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Priebeh konania
(1) Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým
o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania
môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných
skutočností javí právne posúdenie veci.
(2) V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu
a usiluje sa o ich zmierenie.
(3) Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom
na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého
dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého
dieťaťa.
(1) Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
(2) Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
(3) Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa
týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej
lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
(1) Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s
veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí
dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti
súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času
rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť
o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia
súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné
opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77
sa použijú primerane.
(2) V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku
1 vykoná aj bez návrhu.
(3) Po začatí konania môže súd na návrh zabezpečiť dôkaz vo veciach týkajúcich
sa práva duševného vlastníctva; ustanovenia § 78b ods. 1, § 78c, § 78d ods. 1, 2
a 4, § 78e, § 78f ods. 1 písm. b), c), ods. 2 až 6, § 78g a 78h sa použijú primerane.
Skúmanie podmienok konania
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
(1) Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné
konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému
orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom
zachované.
(2) Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd
urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania
odstrániť, konanie zastaví.
(1) Súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.
(2) Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne
príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o
tom účastníkov.
(3) Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží
vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.
(4) Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované.
(1) Súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ
vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť
namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu
príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka,
ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
(2) Ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne
postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v §
11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí
účastníkov.
(3) Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, alebo
účastník postúpenie namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení, predloží
vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd,
ktorému má byť vec podľa rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená. Nadriadený súd
rozhodne do 30 dní od predloženia veci.
(4) Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú rovnako, ak miestna príslušnosť
súdu je určená podľa osobitného predpisu a miestne nepríslušným je súd rovnakého
stupňa.
(1) Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho
úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom
konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci
vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo
v Slovenskej republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v
tej istej veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie 10b) alebo ak súd
zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej
zmluve, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.
(2) Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej
veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky
pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný
do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania. Ak bolo konanie pred
rozhodcovským súdom zastavené pre nedostatok jeho právomoci alebo o nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu sa rozhodlo v konaní podľa osobitného zákona,10c) zostávajú právne
účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd zachované, ak bude návrh na začatie konania
pred súdom podaný do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu o zastavení
rozhodcovského konania alebo od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení, že rozhodcovský
súd nemá právomoc.
(3) Súd zastaví konanie o návrhu na určenie neexistencie, neplatnosti
alebo zániku rozhodcovskej zmluvy, ak žalovaný preukáže, že podal návrh na začatie
rozhodcovského konania a toto konanie prebieha; to neplatí, ak ide o spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu.
Prekážky postupu konania
(1) Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť
alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
(2) Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným
skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.
(3) Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí
podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní
ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa
v konaní pokračovalo skôr.
(4) Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní
s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.
11)
(1) Súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený
zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený
riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie
o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. 12)
(2) Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto,
že jeho pobyt nie je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho
ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania.
Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.
(1) Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty
podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
(2) Ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia,
aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie
trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní
i bez návrhu.
(3) Ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh
po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať
v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh
na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.
Spojenie vecí
(1) V záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie
veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov.
(2) Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie
nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec
vylúčiť na samostatné konanie.
(1) S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
(2) S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.
(3) S konaním o osvojiteľnosti je spojené konanie o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu,
ak už skôr nebolo rozhodnuté o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu.
Príprava pojednávania
(1) Ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení
konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, 13) pojednávanie pripraví tak,
aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
(2) V rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania
(žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných
rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania
nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
súd žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu.
13aaa) Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.
(3) Ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou
vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci
písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol
vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré
sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia
určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených
v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
(4) Uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné
doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej
osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.
(5) Ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením
vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia
§ 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
(6) Ak odporca z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie
vyjadrenia podľa odseku 3, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh
na jeho zrušenie spolu s vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie
vyjadrenia. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Pojednávanie
(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd
nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná.
(2) Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času
na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
(1) Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie,
ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie
veci vzdali.
(2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
(3) Súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie.
O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.
(1) Pojednávanie je verejné s výnimkou pojednávaní vykonávaných notármi
ako súdnymi komisármi.
(2) Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykonať
opatrenia potrebné na usmernenie správania prítomných osôb.
(3) Verejnosť možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť vylúčiť,
len keby verejné prejednanie veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obchodné
tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnosť.
(4) Ak bola verejnosť vylúčená podľa odseku 3, súd môže povoliť jednotlivým
fyzickým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti, pričom ich zároveň
poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa pri pojednávaní o utajovaných
skutočnostiach, obchodných záujmoch a záujmoch účastníkov dozvedeli.
(5) Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie
maloletým a občanom, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.
(6) Súd môže so súhlasom účastníkov konania uskutočniť ústne pojednávanie
prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.
(1) Pojednávanie vedie predseda senátu alebo samosudca, a to tak, aby
prispelo k spravodlivému rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo
dôstojne a nerušene. Robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania
a úspešné vykonanie dôkazov; dbá pritom aj na to, aby svedkovia, ktorí dosiaľ neboli
vyslúchnutí, neboli prítomní na pojednávaní.
(2) Kto nesúhlasí s opatrením predsedu senátu, ktoré urobil na pojednávaní,
môže žiadať, aby rozhodol senát.
(1) Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy
a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.
(2) Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca
podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná,
aj keď ich účastníci navrhli.
(3) Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca.
(4) Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov,
aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na
záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
(1) Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach
ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných
alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu
hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených
nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva
na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci
samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého
pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania
a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2).
(2) Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada;
to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní,
ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť
vykonaných dôkazných prostriedkov.
(3) O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia
byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
(2) Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť
dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel
alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti
ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod,
pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré
súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
(3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť
na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára,
že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
(4) Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,
bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd
spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa
uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
(5) Na začiatku nového pojednávania súd oznámi obsah prednesov a vykonaných
dôkazov.
(6) Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania, môže súd na návrh
všetkých účastníkov konania vyhlásiť rozsudok podľa § 153d.
Druhá hlava
DOKAZOVANIE
Dôkazná povinnosť
(1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci.
(2) Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v
konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti,
o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných
spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na
zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové
zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (
§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr
sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho
činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych
spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Vykonávanie dôkazov
(1) Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky
na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
(2) Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo
vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto
vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní
okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4.
(3) Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním
opakovali.
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali.
Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti
o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená
alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch
len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo
ten, v ktorého záujme má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva
dôkaz inak ako výsluchom.
Dôkazné prostriedky
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, zprávy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob
vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
(1) Každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd
a vypovedať ako svedok. Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výpoveď môže odoprieť
len vtedy, keby ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym
osobám; o dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd. Výpoveď môže odoprieť aj vtedy,
ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola
zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou
zachovať mlčanlivosť.
(2) Na začiatku výsluchu treba zistiť totožnosť svedka a okolnosti, ktoré
môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť; ak totožnosť svedka má zostať utajená, namiesto
jeho totožnosti sa zisťuje jeho príslušnosť podľa osobitného predpisu. 13a) Ďalej
treba poučiť svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho právach a povinnostiach
a o trestných následkoch krivej výpovede.
(3) Predseda senátu alebo samosudca vyzve svedka, aby súvisle opísal
všetko, čo vie o predmete výsluchu. Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie
a vyjasnenie jeho výpovede. Otázky môžu dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu
senátu alebo samosudcu i účastníci a znalci.
(1) Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi
môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov,
môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených
prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
(2) Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému
ústavu alebo inej inštitúcii.
(3) Účastníkovi, prípadne i niekomu inému môže súd uložiť, aby sa ustanovil
k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil
sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal,
ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné.
(4) Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie
príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.
Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných
nákladov.
(1) Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca
na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí,
ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie alebo ak listina bola všetkým účastníkom
doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená.
(2) Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu
potrebnú na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo
právnickej osoby.
(1) Ohliadka predmetu, ktorý možno dopraviť na súd, vykoná sa na pojednávaní.
Za tým účelom môže súd uložiť tomu, kto má potrebný predmet, aby ho predložil.
(2) Inak sa ohliadka vykonáva na mieste. Treba na ňu predvolať tých,
ktorí sa predvolávajú na pojednávanie.
(1) Ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní
ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť
poučení.
(2) Ustanovenie § 126 ods. 3 sa tu použije obdobne.
Hodnotenie dôkazov
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi
v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené
za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu
vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje.
(1) Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku
alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný
rozhodnutím v blokovom konaní.
(2) Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť
sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho
vychádza.
Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju
nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Tretia hlava
TROVY KONANIA
Druhy trov konania
Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov,
odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie,
ak je zástupcom advokát.
(1) Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie
od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo
zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje
sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím
o oslobodení sa však nevracajú.
(2) V návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
a) vyplneným tlačivom,
ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo
b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.
(3) O priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo
samosudca upovedomí ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní.
(4) Ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného
predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu,
v ktorom mu bola právna pomoc priznaná.
(5) Priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i
so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery
účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.
(6) Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca,
vzťahuje sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu
a na odmenu za zastupovanie.
(1) Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku
(svedočné). Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo
dňa, keď bolo svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.
(2) Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových
výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje,
komu sa znalečné vypláca. O znalečnom súd rozhodne do 30 dní od vykonania tohto dôkazu
( § 127 ods. 1). Ak bolo potrebné vykonať doplnenie alebo opravu znaleckého posudku,
lehota 30 dní plynie odo dňa vykonania dôkazu doplneným alebo opraveným znaleckým
posudkom.
(3) Ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil
listinu, má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť za
tých istých podmienok ako svedok.
Platenie trov konania
(1) Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a
trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na
veci a na konaní.
(2) V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič,
ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia
tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných
prípadoch platí tieto trovy štát, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3) Ak sa konanie o znovuobjavenom majetku začalo na návrh niektorého
z dedičov napriek tomu, že tento majetok bol medzi dedičmi sporný, náhradu odmeny
notára a jeho výdavkov v prípade zastavenia konania platí tento dedič. To isté platí,
ak dedič zoberie návrh na začatie konania o znovuobjavenom majetku späť.
(1) Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý
nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
(2) Ak nejde o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu, alebo nejde o
účastníka, u ktorého sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa
§ 138 v celom rozsahu, súd najneskôr spolu s ustanovením znalca rozhodne o povinnosti
zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov takéhoto dokazovania. V rozhodnutí,
ktorým súd uložil povinnosť zložiť preddavok, môže určiť, že pri nesplnení tejto
povinnosti v určenej lehote znalca neustanoví, alebo ustanovenie znalca zruší.
(3) Zložené preddavky súd bezodkladne poukáže ustanovenému znalcovi,
ak znalec na tento účel uviedol údaje o svojom účte v banke.
(4) Trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky
ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník
koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie ( § 18), platí štát.
Zrušený od 14.6.2016
Náhrada trov konania
(1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
(2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
(3) Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade
sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie
konania.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať
i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery
účastníkov.
Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu
trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
(1) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu;
b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
c) bolo zastavené,
d) začalo na návrh prokurátora.
(2) Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
(1) Účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania,
ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy
vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.
(2) Súd uloží svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú
povinnosť, ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili
účastníkom.
(1) Ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti
účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody,
ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa
dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.
(2) Účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo
odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom,
má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.
(3) Právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené
pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť
účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi,
zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade,
že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov
účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.
(4) Právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca
splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr
tri dni pred termínom pojednávania.
(5) Právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo
dňa, keď sa malo pojednávanie konať.
(6) O práve podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd bez zbytočného odkladu na
návrh. Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.
(1) Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý
mu súd priznal.
(2) Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní
mali nejakú povinnosť, aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
ak ich zavinili.
(1) Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len "generálny
prokurátor") v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť
trovy konania.
(2) Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní
má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania.
(1) Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
(2) Ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci,
náhradu trov právneho zastúpenia upravuje osobitný predpis. 15)
(3) Ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov, sa prisudzuje
náhrada trov konania, patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta.
Túto náhradu trov súd prizná na účet advokáta, ktorého účastník určí, a ak účastník
advokáta neurčí, súd prizná náhradu trov na účet ktoréhokoľvek z nich.
(1) Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti
a dôkazy uplatniť.
(2) Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Rozhodnutie o trovách konania
(1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov
konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
tohto rozhodnutia.
(2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné
trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade
súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(3) V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie
§ 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
(4) Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný
návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných
dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.
(5) Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca
až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
(6) O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
(7) Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia
výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným
uznesením.
(8) Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
(1) O tom, kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky,
rozhodne súd v konaní o dedičstve spravidla v uznesení, ktorým sa konanie na ňom
končí.
(2) Odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom
vydaním osvedčenia o dedičstve určuje osobitný predpis. 16)
Štvrtá hlava
ROZHODNUTIE
Rozsudok
(1) Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd
rozhoduje vo veci samej uznesením.
(2) Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však
účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
(1) Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo
o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
(2) Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(3) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách
dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
(4) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd
aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
(1) Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou
alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne
rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
(2) Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno
len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len
so súhlasom žalovaného.
(3) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť
spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
(4) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd
bez nariadenia pojednávania.
(1) Ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v
odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
(2) Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak
a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne
a včas predvolaný ( § 79 ods. 6 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia
sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,
b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo
dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia
tejto povinnosti ( § 114 ods. 2),
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,
d) zrušené od 1.9.2003.
(3) Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový
stav, ak ho súd považuje za nesporný.
(4) Ak sú v jednej veci niekoľkí žalovaní, rozsudkom podľa odseku 1 možno
rozhodnúť len vtedy, ak každý z nich spĺňa podmienky uvedené v odseku 2.
(5) Rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť
a) vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho
vzťahu medzi účastníkmi,
b) v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,
c) v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom,
d) v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy
zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky.
(1) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní,
na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením
a začne vo veci opäť konať.
(2) Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku
pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný
odvolanie nepodal.
(1) Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa § 119 ods.
1, súd môže na návrh všetkých účastníkov vyhlásiť rozsudok, ktorým spravodlivo usporiada
veci účastníkov konania podľa stavu v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Súd rozsudok
iba ústne odôvodní a doručí ho hneď po jeho vyhlásení prítomným účastníkom a neprítomným
účastníkom ho odošle do troch dní; písomné vyhotovenie nemusí obsahovať odôvodnenie.
Ak ide o rozsudok, ktorý možno v budúcnosti zmeniť podľa § 163, v odôvodnení sa uvedú
len okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
(2) Účastník konania sa nemôže vzdať odvolania proti rozsudku podľa odseku
1. Včas podaným odvolaním účastníka konania proti ktorémukoľvek výroku sa rozsudok
vydaný podľa odseku 1 zrušuje a súd prvého stupňa v konaní pokračuje; odvolanie nemusí
obsahovať dôvody.
(3) Odvolanie podľa odseku 2 môže podať aj vedľajší účastník, ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.
(4) V rozsudku sa uvedie poučenie podľa odseku 2.
(1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
(2) Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie
dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
(1) Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje
samostatne.
(2) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene,
ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak
a) predmet konania je vyjadrený v cudzej
mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo
b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.
(3) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným
spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného
predpisu. 16a)
(4) Účastník konania má právo uverejniť právoplatné rozhodnutie súdu
okrem rozhodnutí týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa
vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý
v spore neuspel, vo veciach ochrany práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným
konaním, vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, vo veciach ochrany
práv spotrebiteľa, vo veciach ujmy na zdraví spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckej
starostlivosti a vo veciach ochrany osobnosti. Vo výroku rozsudku určí na základe
návrhu rozsah, formu, spôsob uverejnenia a sumu nákladov na uverejnenie, prípadne
výšku preddavku, ktorý je potrebné zložiť účastníkovi konania, ktorého návrhu sa
vyhovelo.
(1) Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
(2) Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku
predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie
najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom
hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho
odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.
(3) Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
(4) Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
(1) V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky"
uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie
účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie
výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania
podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.
(2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
(3) Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku
iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
(4) V odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b
ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
(1) Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca.
Ak ho nemôže podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol
samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.
(2) Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne
ich zástupcom do vlastných rúk.
(3) Súd doručí Komisii a protimonopolnému úradu kópiu rozsudku, ktorým
uplatňoval ustanovenia osobitného predpisu, 6) bezodkladne po doručení rozsudku účastníkom
konania.
(4) Ak súd uložil v rozsudku osobe povinnej sprístupňovať informácie
podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu, písomné vyhotovenie
rozsudku doručí aj tejto osobe.
(5) Ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa
vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach týkajúcich sa maloletých
detí sa rozsudok vyhotoví a odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.
(1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
(2) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
(3) Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti,
o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení
neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy,
ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti
a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o
tomto súdnom konaní.
(1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.
(2) Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok,
treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
(3) Ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú
náhradu, nie je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný
byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
náhradné ubytovanie postačí.
(1) Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
(2) Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť.
(3) Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.
(1) Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od
ich doručenia.
(2) Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného
alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
(3) Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to
vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej
alebo značnej ujmy.
(1) Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo
na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku
je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
(2) Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho
podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť
vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
(1) Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu,
môže účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie
bolo opravené.
(2) Súd prvého stupňa rozhodne o návrhu na opravu do 30 dní od jeho podania.
Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec do 30 dní od podania návrhu odvolaciemu
súdu, ktorý o oprave rozhodne do 60 dní od predloženia veci.
(3) O oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať.
(1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania,
o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich
dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol
právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
(2) O návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania.
Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku.
Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
(3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov
pôvodného rozsudku.
Uznesenie
(1) Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa
rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí
návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách
konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
(2) Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.
(1) Uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom.
(2) Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo
ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom
ukladá nejaká povinnosť.
(1) V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej
označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto
vydania uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti
( § 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.
(2) Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu,
ktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí
obsahovať odôvodnenie. Uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania a uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie
od súdnych poplatkov, musí vždy obsahovať odôvodnenie.
(3) Ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok
a deň vydania.
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo
ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať,
len čo bolo vyhotovené.
(2) Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný.
(3) Uznesenie o prerušení konania sa nepovažuje za uznesenie o vedení
konania.
(1) Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím
je uznesenie vykonateľné.
(2) Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné,
len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
(3) Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné
až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia.
(4) Uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie podľa § 75a,
je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Platobný rozkaz
(1) Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy
vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi,
aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku
a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný
rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie
§ 43 sa nepoužije.
(2) Platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy pobyt odporcu alebo
ak by sa mal platobný rozkaz doručiť odporcovi do cudziny.
(3) Ak súd nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie.
(4) Platobný rozkaz možno vydať aj na cudziu menu za podmienok ustanovených
v § 155 ods. 2.
(5) Platobný rozkaz možno vydať aj v prospech viacerých navrhovateľov
alebo aj proti viacerým odporcom.
(6) Zmenu návrhu na začatie konania ( § 95) alebo čiastočné späťvzatie
návrhu na začatie konania ( § 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak,
že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného
podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na
začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania
uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach
pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania
rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je
predmetom konania takto upravený posledný návrh.
(7) Ak sa v návrhu uplatňuje právo, ktoré je v časti v zjavnom rozpore
s právnymi predpismi, súd so súhlasom navrhovateľa vydá platobný rozkaz len v tej
časti, ktorej sa rozpor netýka; oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva iba
táto časť návrhu a o zvyšnej časti súd nerozhoduje. Predmetom konania zostáva tá
časť návrhu, o ktorej súd rozhodol platobným rozkazom aj po jeho vydaní; to platí
aj v prípade, ak bol podaný odpor.
(8) Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh
platobného rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom
sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je
zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných
dní od splnenia týchto podmienok.
(9) Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky.
(1) Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné
doručenie je vylúčené.
(2) Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd
ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých
účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz
spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým
sa konanie končí.
(3) Pred tým, ako súd uznesením zruší platobný rozkaz podľa odseku 2,
môže vyzvať navrhovateľa, aby oznámil miesto pobytu odporcu, ak má o ňom vedomosť,
a poučí ho o následkoch nemožnosti doručenia platobného rozkazu.
(4) Ak sa doručuje platobný rozkaz osobám, ktorým je možné doručovať
písomnosti ukladaním na súde podľa § 49, súd s doručením platobného rozkazu doručuje
aj poučenie podľa § 49 ods. 2 až 5.
(1) Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s vecným odôvodnením,
má účinky právoplatného rozsudku.
(2) Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná
sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania
je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
(3) Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene,
b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník
poučený v platobnom rozkaze,
c) neoprávnenou osobou.
(4) Ak nie sú splnené podmienky na odmietnutie odporu, súd odpor bezodkladne
odošle navrhovateľovi a môže ho vyzvať, aby sa k odporu písomne vyjadril v lehote
určenej súdom.
(5) Ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného
rozkazu a v lehote podľa § 172 ods. 1, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd,
ktorý ho vydal. Rovnako postupuje súd, ktorý platobný rozkaz vydal, aj pri čiastočnom
späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.
(6) Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností
v platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 164.
Európsky platobný rozkaz
(1) Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného
predpisu. 16b)
(2) Európsky platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk,
náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak sa európsky platobný rozkaz doručuje
zástupcovi odporcu.
(3) Európsky platobný rozkaz sa doručuje do cudziny.
(4) Ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, pokiaľ osobitný
predpis neustanovuje inak. 16b)
Rozkaz na plnenie
(1) Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať rozkaz na plnenie, ak sa v návrhu uplatňuje právo na plnenie inej povinnosti
než zaplatenie peňažnej sumy, vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom.
V rozkaze na plnenie súd uloží odporcovi, aby v lehote určenej súdom nie kratšej
ako 15 dní plynúcej od doručenia rozkazu na plnenie splnil uloženú povinnosť a uhradil
trovy konania alebo v lehote 15 dní podal odpor na súde, ktorý rozkaz na plnenie
vydal; odpor proti rozkazu na plnenie sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
(2) Rozkaz na plnenie je možné vydať aj v prípade, ak ide o právo na
plnenie vo veciach upravených zákonom o rodine alebo ak ide o právo na plnenie v
budúcnosti zročných dávok alebo splátok. Súd uloží, aby odporca splnil splatnú sumu
v súdom určenej lehote a v budúcnosti zročné dávky alebo splátky plnil v určených
lehotách.
(3) Rozkaz na plnenie môže vydať iba sudca.
(4) Na rozkaz na plnenie sa primerane použijú ustanovenia § 172 ods.
2, 3, 5 až 7 a 9 a § 173 a 174.
Zrušený od 23.12.2015
Piata hlava
OSOBITNÉ USTANOVENIA
Konanie o dedičstve
(1) Príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie
vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva.
(2) Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel
alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť.
(3) Súd rozhoduje uznesením; uznesenie podľa § 175k ods. 1 a 2, § 175l,
175p, 175q a 175t sa doručuje do vlastných rúk.
Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú
poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom
konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii
dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral
o pohreb.
Súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára
v úschove, ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný
závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov (ďalej len "závet"),
a u ktorého notára je uložený.
(1) V predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie
dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol
poručiteľ zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.
(2) Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah; na dožiadanie
súdu tak urobí aj notár, ktorý má závet v úschove.
(3) Ak dôjde k zisteniu stavu a obsahu závetu, založí sa jeho originál,
pokiaľ závet nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených
závetov vedenej na súde.
(1) Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov,
urobí súd aj bez návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci
osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o
predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov,
prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti (ďalej len "správca").
(2) Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo
u uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom
výplaty u dlžníka poručiteľa alebo súpisom na mieste samom.
(3) Pri predaji hnuteľných vecí postupuje súd primerane podľa ustanovení
o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí, ibaže by prikročil k inému spôsobu
predaja.
(4) Správcu ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych
poručiteľovi; za správcu môže byť ustanovený aj notár, pokiaľ v tomto konaní nie
je súdnym komisárom. Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu osobu,
ktorá má skúsenosť s vedením podniku. Za správcu možno ustanoviť iba toho, kto s
ustanovením súhlasí.
(5) Neodkladné opatrenia môže vykonať podľa možnosti a potreby ktorýkoľvek
súd.
(1) Správca robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie
majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom. Správca
je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za
škodu, ktorá vznikla porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu uloží súd.
Ak to súd uloží, predkladá mu správca priebežné správy o svojej činnosti.
(2) Z dôležitých dôvodov môže súd zbaviť správcu funkcie. Podľa potreby
ustanoví nového správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku
1. Správca, ktorý bol funkcie zbavený, je povinný riadne informovať nového správcu
a dať mu k dispozícii všetky doklady.
(3) Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom
súdu konečnú správu o svojej činnosti. Súd potom rozhodne o odmene a náhrade hotových
výdavkov správcu, ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené;
ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty
ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.
Pri obstarávaní úplného podkladu pre rozhodnutie, pri predbežnom vyšetrení,
zabezpečení dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom, pri predaji
vecí, zisťovaní hodnoty poručiteľovho majetku a súpise na mieste samom spolupôsobí
na požiadanie súdu príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy.
(1) Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.
(2) Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať
tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví.
(1) Ak konanie nebolo zastavené podľa § 175h, upovedomí súd tých, o ktorých
sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo
odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť
upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí
o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.
(2) Upovedomenie včítane poučenia doručí súd do vlastných rúk alebo ho
dá ústne a v zápisnici uvedie, že sa tak stalo.
Na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak
súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne štátu
podľa § 462 Občianskeho zákonníka.
(1) Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom,
a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky
dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
(2) Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého
dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.
Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v
konaní bez zreteľa na tohto dediča.
(3) Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len
na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.
(1) Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok
v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde,
vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu. 18)
(2) Majetok uvedený v odseku 1 sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým
manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde
k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie
závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná, postupuje súd podľa
§ 175k ods. 3.
(3) Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku podľa odseku 2 obsahuje vymedzenie rozsahu
majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku
patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.
(4) Ak sa zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje
podľa odseku 2.
(5) Podľa predchádzajúcich ustanovení sa postupuje aj v prípade, keď
poručiteľ bol v čase smrti spoluvlastníkom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, ktoré zaniklo inak než smrťou poručiteľa, ak toto spoluvlastníctvo nebolo
ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a o jeho vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde.
Súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív.
Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 175k ods. 3 a § 175l ods. 1 druhej vety.
Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu
oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že
dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je
uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia
nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.
(1) Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku,
výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti
poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak
sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie §
136 sa použije primerane.
(2) Ak súd zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené,
nové skutočnosti, ktoré vyžadujú zmenu tohto uznesenia, vykoná potrebnú opravu novým
uznesením.
(1) Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá
veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli,
ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti rozhodnutia.
(2) Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje
sa podľa odseku 1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
(1) Súd v uznesení o dedičstve
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo
štátu, alebo
c) schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní
predlženého dedičstva na úhradu dlhov alebo
d) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi
účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie 18a) medzi dedičmi a rozhodne
o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, alebo
e) neschváli dohodu o vyporiadaní 18a) dedičstva a potvrdí nadobudnutie
dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne
o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.
Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať
alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením
súdu.
(1) Prejednanie dedičstva je skončené
b) vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v § 175zca.
(2) Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie
dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už v priebehu konania o dedičstve; zrušia sa
najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní
o dedičstve nariadené alebo podľa zákona vykonané. Zároveň sa upovedomí ten, u koho
sú tieto hodnoty uložené, o tom, komu sa majú vydať; ak táto osoba nie je známa alebo
jej pobyt nie je známy, postupuje sa primerane podľa § 185g.
(3) Lehota podľa § 185g ods. 1 začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončilo. Ak sa prejednanie dedičstva skončilo vydaním osvedčenia
o dedičstve, lehota podľa § 185g ods. 1 začína plynúť odo dňa, keď osvedčenie o dedičstve
nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.
(1) Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa § 175p, môže
súd uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu. Rovnako
súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať
na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
(2) O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov,
aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich,
že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí
na úradnej tabuli súdu.
(3) Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnosť,
nepostupuje sa už podľa § 175p až 175s.
(1) Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho
majetku. Súdny komisár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby
majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných
podmienok obvykle predáva.
(2) Pri speňažovaní majetku súdny komisár koná za účastníkov konania
vo vlastnom mene. O každom speňažovaní majetku súdny komisár informuje účastníkov
konania a prihliada na ich výhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku.
(3) O majetku poručiteľa, ktorý sa nepodarilo takto speňažiť, rozhodne
súd, že pripadá štátu s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.
(1) Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa (ďalej len
"výťažok") medzi veriteľov.
(2) Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín:
a)
náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné
výživné,
b) dlžné dane a poplatky,
c) ostatné pohľadávky.
(3) Ak úhrn pohľadávok prevyšuje v prvej skupine výťažok, uhradia sa
tieto pohľadávky pomerne. Obdobne sa postupuje v ďalších skupinách, pričom však v
skupine c) sa uhradia pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené obmedzením
prevodu nehnuteľností alebo záložnými právami.
(4) Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené
pohľadávky veriteľov. Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho
súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik.
Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho
vyhlásenie za mŕtveho, zruší súd uznesenie o dedičstve podľa § 175p a 175q.
(1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve
skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve ( § 175zca) nejaký poručiteľov majetok,
prípadne aj dlh, súd na návrh ( § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku
konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.
(2) V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho
orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať
konanie aj bez návrhu.
(3) zrušený od 1.1.2010.
(1) Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku
postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva
žalobou mimo konania o dedičstve.
(2) Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie
súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo,
aby sa domáhal svojho práva žalobou.
(1) Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky,
vykoná súd predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiadosť úradné potvrdenie
o výsledku tohto vyšetrenia.
(2) Ak sa má majetok vydať do cudziny, upovedomí o tom súd tuzemských
dedičov a veriteľov oznámením, ktoré sa vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli súdu;
známym účastníkom sa toto oznámenie doručí.
Činnosť notárov v konaní o dedičstve
Notári so sídlom v obvode okresného súdu sú rovnomerne poverovaní úkonmi
v konaní o dedičstve podľa rozvrhu, ktorý na návrh príslušnej notárskej komory vydá
predseda krajského súdu na každý kalendárny rok.
(1) Súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu
upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v
konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.
(2) Odňatie veci podľa odseku 1 nie je súdnym rozhodnutím.
(1) Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený zástupca, náhradník
alebo bude vymenovaný nový notár, prevezme veci, v ktorých už súd udelil poverenie.
(2) Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený za zástupcu notársky
kandidát, považuje sa na účely tohto zákona po dobu zastupovania za notára. Súd však
rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov notára, ktorého zástupca zastupuje.
Osobitný predpis ustanovuje, akým spôsobom sa určí podiel zástupcu na odmene notára.
Osvedčenie o dedičstve
(1) Notár poverený súdom ( § 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov
osvedčenie o dedičstve, ak
a) dedičstvo nadobudol jediný dedič,
b) dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou,
d) dedičia uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predĺženého
dedičstva na úhradu dlhov.
(2) Osvedčenie o dedičstve obsahuje najmä
a) označenie súdneho komisára,
b) označenie dedičskej veci,
c) označenie účastníkov a ich zástupcov,
d) vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zaniknutého smrťou poručiteľa,
e) obsah osvedčovanej skutočnosti,
f) ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov vyjadrených
zlomkom z celku,
g) údaj o odmene notára a o jeho hotových výdavkoch,
h) ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľností, 19)
i) podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia,
j) poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia
osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l
až 175z,
k) miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve,
l) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
(3) Pri vydávaní osvedčenia o dedičstve sa postupuje primerane podľa
§ 175b až 175q. Osvedčenie o dedičstve vydá notár prítomným účastníkom alebo ich
zástupcom.
(4) Účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať
súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l až 175z. Ak žiadosť nie je včas
podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve
[ § 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a 175o]; včas podanou žiadosťou osvedčenie
o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez zreteľa na jeho vydanie.
(5) Účastník sa môže vzdať práva na podanie žiadosti podľa odseku 4.
V tomto prípade dňom vzdania sa práva na podanie žiadosti všetkými účastníkmi nadobudne
osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.
(6) Na opravu osvedčenia o dedičstve sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu. 20)
(7) Písomnosti, ktoré je potrebné doručiť účastníkom konania, doručuje
notár. To neplatí pre rozhodnutia, ktoré môže vydať iba súd.
Európske osvedčenie o dedičstve
Orgánom štátu pôvodu s právomocou vydať európske osvedčenie o dedičstve20a)
je notár poverený súdom na konanie o dedičstve. Po skončení konania o dedičstve je
ním notár, ktorý bol poverený na konanie o dedičstve. Ak takého notára niet, poverí
súd na konanie o žiadosti o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve notára spôsobom
podľa § 175za.
(1) Ak notár na základe žiadosti vydá európske osvedčenie o dedičstve,
zaregistruje ho v Notárskom centrálnom registri listín.
(2) Ak nie sú splnené podmienky na vydanie európskeho osvedčenia o
dedičstve, notár o tom bezodkladne upovedomí žiadateľa. V upovedomení uvedie dôvody
nevydania európskeho osvedčenia o dedičstve.
(1) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd
určil, že vydané európske osvedčenie o dedičstve nezodpovedá skutočnosti.
(2) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd
určil, že odmietnutie vydať európske osvedčenie o dedičstve bolo nedôvodné.
Notár upovedomí osoby oprávnené podľa osobitného predpisu o
a) oprave,
zmene alebo odvolaní európskeho osvedčenia o dedičstve,
b) pozastavení účinkov európskeho osvedčenia o dedičstve,
c) nevyhovení žiadosti o opravu, zmenu, odvolanie alebo pozastavenie účinkov európskeho
osvedčenia o dedičstve a o dôvodoch nevyhovenia.
(1) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd
určil, že oprava, zmena alebo odvolanie európskeho osvedčenia o dedičstve alebo pozastavenie
jeho účinkov je nedôvodné.
(2) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd
určil, že nevyhovenie žiadosti o opravu, zmenu alebo odvolanie európskeho osvedčenia
o dedičstve alebo o pozastavenie jeho účinkov bolo nedôvodné.
(1) O návrhoch podľa § 175zcd a 175zcf rozhoduje súd uznesením. Odvolanie
proti tomuto uzneseniu je prípustné.
(1) Ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve,
notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh na uznesenie
súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. 21) Ak podklady nie sú úplné alebo
návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny, súd môže vec vrátiť notárovi
s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu uznesenia; pokynom súdu je notár
viazaný.
(2) Notár má právo podať odvolanie proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.
Starostlivosť súdu o maloletých
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí,
o styku rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych osôb s maloletými deťmi, o priznaní,
obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich
výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého dieťaťa a o podstatných veciach,
o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o pestúnskej
starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto
náhradnej starostlivosti.
(2) O ostatných veciach vrátane rozhodnutia v konaní o vrátení dieťaťa,
ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením.
(3) Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia
konania. Vo veciach určenia mena alebo priezviska maloletého dieťaťa a ustanovenia
poručníka maloletému dieťaťu rozhodne súd do 30 dní odo dňa začatia konania. Konanie
možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať
dôkazy. Súd začne vykonávať úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.
(4) Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení
dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa, súd rozhodne bez zbytočného odkladu,
najneskôr do troch mesiacov od podania takého návrhu; inak do troch mesiacov odo
dňa, keď bol návrh doplnený alebo opravený.
(5) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých môže súd rozhodnúť rozkazom
na plnenie len na návrh, ak mu v celom rozsahu vyhovie.
(6) Podmienku zapísania do zoznamu žiadateľov podľa osobitného predpisu
je potrebné splniť ku dňu začatia konania o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti
a o zverení dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa.
(1) Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, zakročí
súd, v obvode ktorého sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému
súdu.
(2) Ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže
príslušný súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého.
Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.
(1) Súd vedie rodičov, poručníkov, prípadne opatrovníkov maloletých k
riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia
fyzických osôb a právnických osôb ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia.
(2) O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd
spravidla zistí názor orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgánu
obce, prípadne aj fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sú oboznámené s pomermi.
Ak je to vhodné, vyslúchne o nich aj maloletého.
Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení
alebo zadržaní
(1) V konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení
alebo zadržaní podľa osobitných predpisov21a) súd rozhoduje, či premiestnenie alebo
zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie
návratu maloletého.
(2) Súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností
podľa odseku 1.
(1) Účastníkmi konania o návrat maloletého sú:
a) ten, kto tvrdí,
že jeho opatrovnícke právo vykonávané podľa právneho poriadku štátu, v ktorom mal
maloletý svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, bolo
porušené,
b) ten, kto podľa tvrdenia účastníka podľa písmena a) porušuje opatrovnícke právo
vykonávané podľa právneho poriadku štátu, v ktorom mal maloletý svoj obvyklý pobyt
bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním,
c) maloletý.
(2) Ak je účastníkom konania maloletý rodič maloletého, má v tomto
konaní procesnú spôsobilosť. Ustanovenie § 23 sa môže použiť iba vtedy, ak rodič
nedosiahol vek 16 rokov.
Konanie o návrat maloletého sa začína len na návrh.
(1) Návrh v konaní o návrat maloletého musí okrem všeobecných náležitostí
návrhu obsahovať uvedenie všetkých skutočností a dôkazov, o ktoré navrhovateľ opiera
svoju žiadosť o návrat maloletého, ako aj informáciu o tom, či sa uskutočnila mediácia,
a ak sa neuskutočnila, aj dôvody, pre ktoré sa neuskutočnila.
(2) Ak navrhovateľ nie je zastúpený advokátom, musí uviesť adresu na
doručovanie písomností v Slovenskej republike.
V konaní o návrat maloletého nemožno odpustiť zmeškanie lehoty.
Súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým.
(1) Súd v lehote troch dní od začatia konania uloží uznesením tomu,
kto podľa navrhovateľa právo porušuje, aby sa v lehote siedmich dní od doručenia
uznesenia k veci písomne vyjadril a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojil
k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, alebo označil iné dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní.
(2) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk.
(3) Ak sa ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, bez vážneho dôvodu
na výzvu súdu podľa odseku 1 v ustanovenej lehote nevyjadrí a ani v tejto lehote
neoznámi súdu, aký závažný dôvod mu v tom bráni, má sa za to, že sa vzdáva práva
účasti na pojednávaní a že proti návrhu nemá námietky; o tomto musí byť poučený.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa má za to, že ten,
kto podľa navrhovateľa právo porušuje, proti návrhu nemá námietky alebo
b) na rozhodnutie vo veci postačujú účastníkmi predložené listinné dôkazy a účastníci
sa práva účasti na prejednávaní veci vzdali, alebo s rozhodnutím veci bez nariadenia
pojednávania súhlasia.
(1) Súd rozhoduje uznesením.
(2) Uznesenie podľa odseku 1 je vykonateľné nadobudnutím právoplatnosti.
(1) Ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie
spravidla do šiestich týždňov od začatia konania; ak vydá súd rozhodnutie po uplynutí
tejto lehoty, uvedie v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, pre ktoré nebolo možné
lehotu dodržať.
(2) Súd môže podmieniť návrat maloletého splnením primeraných záruk
navrhovateľom alebo vydaním rozhodnutia alebo vykonaním iných opatrení orgánov štátu,
do ktorého má byť maloletý vrátený.
(3) V rozhodnutí súd poučí účastníkov o možnosti výkonu rozhodnutia.
Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého,
potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.
(1) Na návrh osoby, ktorá žiada podľa medzinárodnej zmluvy 21a) o vrátenie
dieťaťa, ktoré má obvyklý pobyt v Slovenskej republike a ktoré bolo premiestnené
do cudziny alebo je v cudzine zadržiavané, vydá súd rozhodnutie o tom, že navrhovateľ
má rodičovské práva a povinnosti, podľa ktorých sa zmena bydliska dieťaťa do cudziny
nemala uskutočniť bez jeho súhlasu, pričom tento súhlas neudelil a jeho súhlas nebol
nahradený rozhodnutím súdu.
(2) Návrh musí obsahovať vyhlásenie o tom, že navrhovateľ mal v čase
premiestnenia alebo zadržania dieťaťa rodičovské práva a povinnosti, podľa ktorých
sa zmena bydliska dieťaťa do cudziny nemala uskutočniť bez jeho súhlasu a tento súhlas
neudelil, pričom jeho súhlas nebol nahradený rozhodnutím súdu. K návrhu musia byť
pripojené všetky rozhodnutia týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností k
dieťaťu. Ak je to potrebné, súd si môže od navrhovateľa vyžiadať ďalšie údaje potrebné
na vydanie rozhodnutia.
(3) Súd vydá rozhodnutie bez zbytočného odkladu na základe písomných
podkladov a na základe existujúceho právneho stavu bez nariadenia pojednávania. Účastníkom
konania je navrhovateľ.
(4) Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 3 nie je prípustný opravný prostriedok.
Zamietnutie návrhu nebráni podaniu nového návrhu, ak navrhovateľ uvedie nové skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie jeho rodičovských práv a povinností.
Povolenie súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých
(1) Ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately osvedčí
súdu, že má k dispozícii informácie nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu
života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, ktoré nie je možné overiť
výkonom oprávnení podľa osobitného predpisu,22a) a zároveň osvedčí, že zamestnancovi
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nebolo umožnené tieto informácie
osobne preveriť výkonom oprávnenia podľa osobitného predpisu22b) (ďalej len "preverenie
stavu dieťaťa"), môže súd povoliť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately vstup do bytu alebo do iného priestoru slúžiacemu na bývanie alebo do priestoru
k nim patriacemu (ďalej len "obydlie") na účel preverenia stavu dieťaťa. Povolenie
súdu sa vzťahuje aj na zabezpečenie otvorenia obydlia orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately.
(2) Na konanie o povolení podľa odseku 1 je príslušný súd, v ktorého
obvode sa obydlie nachádza. Účastníkom konania o povolení podľa odseku 1 je orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a osoba, ktorá sa osobne stará
o dieťa. Súd v konaní o povolení podľa odseku 1 rozhoduje bez nariadenia pojednávania.
(3) Súd rozhodne bezodkladne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu,
ktorý má náležitosti ustanovené osobitným predpisom, uznesením o povolení podľa odseku
1 alebo uznesením o zamietnutí návrhu. Rozhodnutie sa v rovnakej lehote doručuje
v mieste sídla súdu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Lehota
podľa prvej vety sa nevzťahuje na doručovanie rozhodnutia osobe, ktorá sa osobne
stará o dieťa.
(4) V uznesení o povolení podľa odseku 1 súd označí orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý je oprávnený vstúpiť do obydlia na účel
preverenia stavu dieťaťa, obydlie, vo vzťahu ku ktorému sa udeľuje povolenie podľa
odseku 1, a dobu trvania tohto povolenia; povolenie trvá najviac sedem pracovných
dní od jeho doručenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a
zaniká márnym uplynutím tejto lehoty alebo jeho vykonaním.
(5) Povolenie podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak plnoletá fyzická osoba
nachádzajúca sa v obydlí umožnila orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately preveriť stav dieťaťa.
(6) Účinky uznesenia o povolení podľa odseku 1 nastávajú jeho doručením
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa odseku 3.
(7) Povolenie na vstup do obydlia podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na vstup
do obydlia príslušníkom Policajného zboru, ktorý poskytuje orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately ochranu, a na vstup do obydlia orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately prizvanej fyzickej osoby podľa osobitného predpisu.22c)
(1) Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do rúk samosudcu sľub,
že bude riadne a v najlepšom záujme dieťaťa vykonávať svoje povinnosti a že bude
pritom dbať na pokyny súdu. Po zložení sľubu mu samosudca vydá listinu obsahujúcu
poverenie na výchovu, zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa a vymedzenie
rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na opatrovníka ustanoveného
súdom podľa osobitného predpisu.
(3) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka,
a najmenej dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.
(4) Súd dohliada na správu majetku maloletého dieťaťa vykonávanú poručníkom
alebo opatrovníkom; postupuje pri tom podľa osobitného predpisu. 22)
Konanie o osvojiteľnosti
(1) Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa osobitného
predpisu, 23) môže začať aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.
(2) Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa,
ktorý dosiahol vek šestnásť rokov, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným
zástupcom dieťaťa. V tomto konaní má procesnú spôsobilosť. Maloletý rodič dieťaťa,
ktorý nedosiahol vek šestnásť rokov, musí byť v tomto konaní zastúpený svojím zákonným
zástupcom.
(3) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských
práv a povinností, ak boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu
alebo ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom
konania poručník.
(4) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas
na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
(5) Súd v konaní môže vypočuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza,
alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je maloleté
dieťa umiestnené. Súd v konaní o osvojiteľnosti skúma i okolnosti na strane dieťaťa
vylučujúce splnenie účelu osvojenia.
(6) O osvojiteľnosti rozhodne súd rozsudkom bez zbytočného odkladu, najneskôr
do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri
mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.
Súd na návrh rozhodnutie o osvojiteľnosti zruší, ak dôjde k zmene pomerov.
Návrh je možné podať len do času, kým nie je maloleté dieťa odovzdané na základe
rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Konanie o osvojenie
(1) Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník,
osvojiteľ a jeho manžel.
(2) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení,
ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti
na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
(3) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade,
ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu; 24) to platí
aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.
(4) Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie
je potrebný jeho súhlas.
(5) O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného
roka od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych
príčin nemožno vykonať dôkazy.
(1) Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť
význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované
dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.
(2) Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti
osobne.
(1) Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav
osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia
súd oboznámi účastníkov.
(2) Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti
i z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré
bude osvojenec mať.
Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo
osvojiteľa alebo aj bez návrhu.
Konanie o úschovách
(1) Na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné
veci hodiace sa na úschovu za účelom splnenia záväzku.
(2) Návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie toho, kto
peniaze, cenné papiere alebo iné veci do úschovy skladá (ďalej len "zložiteľ"), že
záväzok, ktorého predmetom sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože
veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti,
kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná.
(3) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom
do vlastných rúk.
Účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten, pre koho
sú peniaze, cenné papiere alebo iné veci určené (ďalej len "príjemca"). Po právoplatnosti
uznesenia o prijatí do úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo
na predmet úschovy.
Ak si úschova vyžiada trovy, uloží súd zložiteľovi, aby zložil primeraný
preddavok na trovy. Ak sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, súd návrh na prijatie
úschovy zamietne; súd takisto zamietne návrh na prijatie úschovy, ak sa vec nehodí
na úschovu vôbec alebo ak sa nenájde vhodný spôsob úschovy.
(1) Predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť. Ak k zloženiu
došlo preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy
alebo že niekto iný, koho súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy
príjemcovi, je na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých účastníkov konania
a osoby, pre ktorej nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa
je však potrebný len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.
(2) Zložiteľovi vydá súd predmet úschovy na jeho žiadosť,
a) ak príjemca
prejaví s týmto postupom súhlas, alebo
b) ak vyhlási príjemca súdu, že predmet úschovy neprijíma, alebo
c) ak sa príjemca nevyjadrí v lehote určenej súdom, hoci bol na také následky upozornený.
(3) Inej osobe, než ktorá je uvedená v odsekoch 1 a 2, žiadajúcej o vydanie
predmetu úschovy, ho vydá súd len so súhlasom zložiteľa a príjemcu.
Ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť
právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu odporoval,
je povinný súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.
Ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitnými zákonnými
predpismi, spravuje sa ustanoveniami príslušného predpisu, a ak ich niet, ustanoveniami
§ 185a až 185h, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.
(1) Ak uplynula lehota troch rokov od právoplatnosti uznesenia o prijatí
do úschovy, prípadne odo dňa, keď predmet úschovy mal byť podľa návrhu vydaný zložiteľovi,
rozhodne súd, že predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto neprihlási do troch
rokov odo dňa vyhlásenia tohto uznesenia. Toto uznesenie súd vyvesí na úradnej tabuli
súdu.
(2) Ak po vydaní rozhodnutia v lehote podľa odseku 1 dôjde žiadosť o
vydanie predmetu úschovy, postupuje súd podľa § 185d.
(3) Uplynutím lehoty uvedenej v uznesení podľa odseku 1, ak sa v tejto
lehote žiadosť o vydanie predmetu úschovy nepodala, pripadne predmet úschovy štátu.
Uplynutím tejto lehoty nadobudne štát predmet úschovy aj vtedy, ak sa podanej žiadosti
právoplatným uznesením nevyhovelo.
Ak predmet úschovy pripadne štátu, zaniknú práva účastníkov i iných osôb
k predmetu úschovy.
Konanie o umorenie listín
(1) Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť
na uplatnenie práva.
(2) V konaní pred súdom nemožno umoriť také listiny, ktoré podľa zákona
je oprávnená umoriť právnická osoba, ktorá ich vystavila.
(3) Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a
známky denného obehu (vstupenky, cestovné lístky a pod.), kupóny a talóny cenných
papierov, listiny, s ktorými je spojené právo uhrádzať určitej právnickej osobe v
tuzemsku cenu tovaru a služieb, ako aj listiny, na ktorých podklade možno uplatniť
len nárok na vedľajšie plnenie.
(1) Návrh na umorenie listiny môže podať každý, kto má na jej umorení
právny záujem.
(2) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí do vlastných
rúk.
Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, kto je podľa listiny povinný
plniť, ten, kto má listinu v držbe, a ten, kto podal námietky podľa § 185m ods. 2.
(1) V návrhu na umorenie listiny treba uviesť skutočnosti, z ktorých
vyplýva, že z listiny alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. K návrhu
treba predložiť odpis listiny alebo označiť listinu, jej vystaviteľa, prípadne aj
iné osoby podľa listiny zaviazané, ako aj také údaje, ktoré listinu odlišujú od iných
listín toho istého druhu.
(2) Ak je v listine uvedená určitá suma, treba uviesť i tento údaj.
(1) Ak súd zistí, že listina, ktorej umorenie bolo navrhnuté, nebola
vystavená alebo že nie je stratená ani zničená, návrh zamietne.
(2) Inak súd vydá rozhodnutie obsahujúce výzvu, aby sa ten, kto má listinu,
prihlásil do jedného roka od vydania uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal, a
podľa možností predložil listinu alebo aby podal proti návrhu námietky. Toto uznesenie
sa vyvesí na úradnej tabuli súdu.
(3) Ak sa umoruje zmenka alebo šek, určí súd v uznesení podľa odseku
2 lehotu dvoch mesiacov a súčasne zakáže, aby sa podľa umorovaných listín platilo.
(4) Lehota podľa odseku 3 sa počíta, ak umorovaná listina nie je ešte
splatná, od prvého dňa jej splatnosti. Ak je umorovaná listina už splatná, počíta
sa táto lehota odo dňa vyvesenia uznesenia.
Ak ide o listinu na doručiteľa, s výnimkou poistiek na doručiteľa, skončí
sa lehota podľa § 185m až za jeden rok po splatnosti pohľadávky z listiny.
(1) Od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia neplynie proti
navrhovateľovi premlčacia doba, lehota pre zánik práva ani lehota určená na výplatu
peňažnej sumy podľa umorovanej listiny.
(2) Ten, komu bolo uznesenie doručené alebo kto sa o ňom mohol pri náležitej
starostlivosti dozvedieť, nesmie pod následkami neplatnosti nakladať s právami z
umorovanej listiny, robiť výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť ju alebo
vykonať na nej zmeny. Ten, kto je podľa listiny zaviazaný, je povinný zadržať predloženú
listinu a oznámiť súdu, kto ju predložil.
Ak sa začalo umorovacie konanie o zmenke alebo šeku, je navrhovateľ,
ktorý sa preukáže uznesením, oprávnený žiadať zaplatenie zmenky alebo šeku, ak dá
primeranú zábezpeku, dokiaľ zmenka alebo šek nie sú vyhlásené za umorené. Ak túto
zábezpeku nedá, môže žalobou požadovať, aby dlžná suma bola zložená do úschovy súdu.
Súd preskúma prihlášku toho, kto má listinu, a zistí jeho námietky. Ak
zistí, že listina nie je stratená alebo zničená, návrh zamietne.
(1) Ak uplynula lehota podľa § 185m ods. 2 alebo 3 a ak nedôjde k zamietnutiu
návrhu, vyhlási súd na ďalší návrh listinu za umorenú.
(2) Ak ďalší návrh podľa odseku 1 nie je podaný do jedného mesiaca od
uplynutia lehoty uvedenej v § 185m ods. 2 alebo 3, súd konanie zastaví. Na tento
následok treba navrhovateľa upozorniť v uznesení podľa § 185m ods. 2 alebo 3.
Uznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaľ ten, kto
je podľa listiny zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.
Konanie o spôsobilosti na právne úkony
(1) Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie,
obmedzenie alebo vrátenie spôsobilosti na právne úkony) môže podať aj zdravotnícke
zariadenie, ktoré je v takom prípade účastníkom konania.
(2) Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke
zariadenie, môže súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske
vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske
vysvedčenie, súd zastaví konanie.
(3) Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže podať i ten,
kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a
ak nemožno očakávať zlepšenie jeho stavu, môže súd rozhodnúť, že mu toto právo po
primeraný čas, najdlhšie však po dobu jedného roka, nepatrí.
(1) Tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka
pre konanie.
(2) Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch
vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.
(3) O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh
znalca môže súd nariadiť, aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov vyšetrovaný
v zdravotníckom zariadení, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie zdravotného
stavu.
(1) Ak sú síce podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
pre nadmerné užívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov,
ale ak možno očakávať, že sa stav vyšetrovaného zlepší, môže súd prerušiť konanie
na čas, ktorý zároveň určí; pritom môže rozhodnúť, že vyšetrovaný je povinný podrobiť
sa potrebnému liečeniu.
(2) Pred uplynutím určeného času pokračuje súd v konaní len vtedy, ak
sa ukáže, že nedochádza k zlepšeniu.
Súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti
na právne úkony, ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť
nepriaznivo alebo ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.
(1) V rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony
súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.
(2) Súd zabezpečí uloženie rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti
na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín podľa osobitného predpisu.
24a) Uloženie cudzieho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne
úkony zabezpečí súd, ktorý rozhodol o uznaní cudzieho rozhodnutia. Ak cudzie rozhodnutie
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, nevyžaduje uznanie
osobitným výrokom, zabezpečí jeho uloženie na podnet opatrovníka osoby, ktorej sa
rozhodnutie týka, súd, v obvode ktorého má alebo naposledy mala bydlisko táto osoba.
Vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky.
(1) Trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná
súd štátu ich náhradu proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní
šlo.
(2) Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému, jeho
zástupcovi a štátu konaním vznikli.
Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej
starostlivosti
(1) Ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len "ústav"),
v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný
oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom
bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu (ďalej len "chorý").
(2) Ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej starostlivosti so
svojím písomným súhlasom, obmedzená vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom
až v priebehu liečenia, je ústav povinný urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín
po tom, čo k takému obmedzeniu došlo.
(1) O každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa § 191a,
začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia
do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.
(2) Ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd
pre toto konanie opatrovníka.
(3) Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu ( § 191a
ods. 1 a 2) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára.
Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať.
(4) Do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a, súd
uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov ( § 191a ods. 1).
(1) Uznesenie podľa § 191b ods. 4 sa doručí umiestnenému, ibaže podľa
vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej
jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému a ústavu sa uznesenie doručí
do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo
k obmedzeniu podľa § 191a. Ak sa rozhodnutie umiestnenému nedoručuje, musí byť v
ustanovenej lehote doručené jeho zástupcovi (opatrovníkovi).
(2) Odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Odvolať sa
môže aj ústav, ak bolo vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade zo zákonnými dôvodmi.
(3) Ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu
došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
(1) Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi
a umiestnený je obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom, pokračuje súd
v konaní o vyslovenie prípustnosti jeho ďalšieho držania v ústave.
(2) Na zistenie zdravotného stavu umiestneného súd ustanoví znalca. Úlohou
znalca je vyjadrenie o tom, či ďalšie držanie umiestneného v ústave pri obmedzení
alebo vylúčení styku s vonkajším svetom je alebo nie je potrebné. Za znalca nemôže
byť ustanovený lekár, ktorý pracuje v ústave, v ktorom je umiestnený držaný.
(3) Súd nariadi pojednávanie, na ktoré prizve umiestneného (pokiaľ podľa
vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo písomného znaleckého posudku je umiestnený schopný
vnímať priebeh a význam pojednávania) a jeho zástupcu (opatrovníka). Na pojednávaní
vyslúchne znalca, podľa okolností ošetrujúceho lekára, umiestneného a vykoná prípadne
ďalšie vhodné dôkazy.
(4) V rozsudku, ktorý musí byť vyhlásený do troch mesiacov od výroku
o prípustnosti prevzatia do ústavu, rozhodne súd, či ďalšie držanie je prípustné
a na akú dobu. Ustanovenia § 191c ods. 2 a 3 platia tu obdobne.
(1) Účinnosť rozsudku podľa § 191d ods. 4 zanikne uplynutím doby jedného
roka odo dňa jeho vyhlásenia, ak v ňom nebola určená kratšia lehota. Ak sa má držanie
v ústave predĺžiť nad túto dobu, treba vykonať nové vyšetrenie a súd musí o povolení
ďalšieho držania znova rozhodnúť. Ustanovenia § 191c ods. 2 a 3 tu platia obdobne.
(2) Rozsudok podľa odseku 1 nebráni tomu, aby ústav prepustil osobu držanú
v ústave pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1, ani tomu, aby opatrovnícky súd
urobil iné opatrenie.
Osoba držaná v ústave, ak je spôsobilá na právne úkony, jej zástupca
(opatrovník) a osoby jej blízke môžu ešte pred uplynutím doby, do ktorej je držanie
prípustné, žiadať o nové vyšetrenie a rozhodnutie o prepustení, ak je odôvodnená
domnienka, že ďalšie držanie v ústave nie je dôvodné. Ak súd zamietne návrh na prepustenie,
môže rozhodnúť, že nebude konať ďalšie vyšetrovanie pred uplynutím doby, po ktorú
bolo držanie v ústave povolené.
Trovy konania platí štát. Neplatí však trovy právneho zastúpenia, s výnimkou
prípadov uvedených v § 30 ods. 2 tohto zákona.
Opatrovnícke konanie
(1) Súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám,
ktoré ho podľa zákona musia mať.
(2) V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych
práv a povinností.
Ustanovenia § 176 až 180 platia obdobne.
Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo
(1) O povolení uzavrieť manželstvo rozhoduje súd na návrh, na ktorý je
oprávnený ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo.
(2) Ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo, a jeho zákonní zástupcovia sú
účastníkmi konania. Pred rozhodnutím treba vyslúchnuť toho, kto hodlá uzavrieť manželstvo,
v neprítomnosti iných osôb o tom, či skutočne chce vstúpiť do manželstva, a vyslúchnuť
i toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť.
(3) Rozsudok, ktorým sa povoľuje uzavrieť manželstvo, musí obsahovať
i presné označenie toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť.
Konanie o vyhlásenie za mŕtveho
(1) Návrh môže podať, kto má na veci právny záujem.
(2) Ak súd uzná, že podľa údajov návrhu tu sú podmienky pre vyhlásenie
nezvestného za mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka.
(1) Súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby
sa do jedného roka prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej
lehote zprávu súdu alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému
vo vyhláške. Zároveň súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.
(2) Vo vyhláške súd uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po
uplynutí lehoty uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný
neprihlási alebo ak nedôjde správa o tom, že je nažive. Lehotu určí súd na jeden
rok od uverejnenia vyhlášky. Vo vyhláške treba uviesť deň, kedy sa lehota končí.
Ak súd zistí počas konania, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za
mŕtveho, zastaví konanie.
Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení
za mŕtveho. Uvedie v ňom deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň,
ktorý nezvestný neprežil.
(1) Ak súd zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive alebo
žil v deň, od ktorého dosiaľ neuplynul čas primeraný na to, aby nezvestný mohol byť
vyhlásený za mŕtveho, zruší svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.
(2) Na návrh účastníka súd opraví deň, ktorý je uvedený v jeho rozhodnutí
ako deň smrti, ak dodatočne zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel iného
dňa alebo sa toho dňa nemohol dožiť, alebo ho prežil. Súd tak môže urobiť aj bez
návrhu.
Ak je isté, že občan zomrel, ale jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným
spôsobom, súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho.
Konanie vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach proti
odmietnutiu vykonania zápisu
(1) Konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnuť
zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak ako na základe návrhu
na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona. 25)
(2) Konanie vo veciach obchodného registra môže registrový súd začať
aj bez návrhu.
(3) Ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, tento
návrh musí byť doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného
registra zapísať. Podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, sa považuje za podnet na
začatie konania bez návrhu.
(4) Súdy a iné orgány vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi
skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, ak táto skutočnosť
pri ich činnosti vyjde najavo.
(5) Ak registrový súd vydá uznesenie o začatí konania podľa odseku 2,
doručí ho zapísanej osobe a postupuje podľa § 120 ods. 2, okrem prípadov, ak je obsahom
podnetu podľa odseku 3 oprava chýb v písaní a počítaní alebo iných zrejmých nesprávností.
O veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Vo veci samej rozhoduje registrový
súd uznesením, na ktorého základe vykoná zápis.
Osobitné ustanovenia pre elektronické podanie vo veciach obchodného registra
(1) Návrh na konanie vo veciach obchodného registra alebo podnet na začatie
konania bez návrhu možno podať elektronickými prostriedkami. Návrh alebo podnet musia
byť podané v elektronickej podobe tlačiva, ktorá sa pre elektronické podanie zverejní
na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy a špecializovaného portálu, a
podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej podať návrh alebo podnet,
inak na ne registrový súd neprihliada.
(2) Ak bol návrh alebo podnet podaný v listinnej podobe a sú doložené
listinami podľa § 200a ods. 3, tieto listiny musia mať listinnú podobu. Ak bol návrh
alebo podnet podaný elektronickými prostriedkami, prikladané listiny možno podať
v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami v elektronickej podobe. Pri
podávaní listín sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 25b) Listinná
podoba prikladaných listín prevádzaná do elektronickej podoby na účely jej podania
v elektronickej podobe musí mať formu ustanovenú osobitným zákonom. Elektronická
podoba listiny, ktorá bola vytvorená prevedením z listinnej podoby, sa podpisuje
zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie návrhu alebo podnetu.
(3) Ak sa návrh alebo podnet podáva elektronickými prostriedkami, tie
listiny, ktoré sa k nemu dokladajú v elektronickej podobe, musia byť podané spolu
s návrhom alebo podnetom, inak na ne registrový súd neprihliada. Ak bol návrh alebo
podnet podaný elektronickými prostriedkami a dokladajú sa k nemu listiny v listinnej
podobe, musia byť všetky listiny, ktoré sa dokladajú v listinnej podobe, doručené
na registrový súd súčasne, inak na ne registrový súd neprihliada.
(4) Ak sa návrh alebo podnet podáva elektronickými prostriedkami a prikladajú
sa k nim listiny v listinnej podobe, musí v nich byť uvedené, ktoré listiny sa podávajú
v listinnej podobe a ktoré v elektronickej podobe. Účinky doručenia návrhu alebo
podnetu v tomto prípade nastávajú, ak bola na registrový súd doručená listina alebo
listiny, ktoré sa majú podať v listinnej podobe. Lehota na doručenie listiny alebo
listín, ktoré sa majú podať v listinnej podobe, je 15 dní odo dňa podania návrhu
alebo podnetu elektronickými prostriedkami.
(1) Navrhovateľ môže podať písomne námietky proti odmietnutiu vykonania
zápisu podľa osobitného zákona 25) do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia
o odmietnutí vykonania zápisu na registrovom súde, ktorý vykonanie zápisu odmietol.
Späťvzatie námietok sa nepripúšťa. V námietkach môže najmä doplniť chýbajúce údaje,
opraviť nesprávne údaje a odstrániť nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.
(2) O námietkach rozhoduje registrový súd v lehote desiatich pracovných
dní od ich doručenia okrem prípadov uvedených v odseku 5. Odmietnutie vykonania zápisu
preskúma len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného zákona. 26)
(3) Ak sudca námietkam vyhovie, vykoná zápis. Ak návrh na zápis obsahuje
deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj k tomuto
dňu. Ak sudca vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému
má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu
po dni vykonania zápisu.
(4) O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bez zbytočného
odkladu odošle navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise
vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle
navrhovateľovi. Námietky proti vykonaniu zápisu sudcom nie sú prípustné.
(5) Vyšší súdny úradník vykoná zápis v prípade, ak navrhovateľ podal
námietky a súčasne splnil všetky podmienky na vykonanie zápisu podľa osobitného zákona.
26)
(6) Po preskúmaní námietok môže sudca námietky zamietnuť. O zamietnutí
námietok sudca rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Osobitné ustanovenia pre elektronické podanie námietok proti odmietnutiu
vykonania zápisu
(1) Námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu možno podať elektronickými
prostriedkami. Námietky musia byť podané v elektronickej podobe tlačiva, ktorá sa
pre elektronické podanie zverejní na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy
a špecializovaného portálu, a podpísané zaručeným elektronickým podpisom navrhovateľa,
inak na ne registrový súd neprihliada.
(2) Ak boli námietky podané v listinnej podobe a ich súčasťou je podanie
nového návrhu na zápis alebo iných listín, tento návrh a listiny musia mať listinnú
podobu. Ak boli námietky podané elektronickými prostriedkami, prikladané listiny
možno podať v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami v elektronickej
podobe. Pri podávaní listín sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
25b) Listinná podoba prikladaných listín prevádzaná do elektronickej podoby na účely
jej podania v elektronickej podobe musí mať formu ustanovenú osobitným zákonom. Elektronická
podoba listiny, ktorá bola vytvorená prevedením z listinnej podoby, sa podpisuje
zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie návrhu.
(3) Ak sa námietky podávajú elektronickými prostriedkami, tie listiny,
ktoré sa k nim dokladajú v elektronickej podobe, musia byť podané spolu s námietkami,
inak na ne registrový súd neprihliada. Ak boli námietky podané elektronickými prostriedkami
a dokladajú sa k nim listiny v listinnej podobe, musia byť všetky listiny, ktoré
sa dokladajú v listinnej podobe, doručené na registrový súd súčasne, inak na ne registrový
súd neprihliada.
(4) Ak sa námietky podávajú elektronickými prostriedkami a ich súčasťou
sú listiny v listinnej podobe, musí byť v námietkach uvedené, ktoré listiny sa podávajú
v listinnej podobe a ktoré v elektronickej podobe. V lehote podľa § 200b ods. 1 musí
byť na registrový súd doručená listina alebo listiny, ktoré sa majú podať v listinnej
podobe.
(5) V prípade podľa odseku 4 lehota podľa § 200b ods. 2 plynie odo dňa
doručenia listiny, ktorá sa mala podať v listinnej podobe.
(1) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach
proti odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd. 27)
(2) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach
proti odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd, v ktorého obvode
má osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, sídlo. Ak osoba, ktorá sa zapisuje
do obchodného registra, nemá sídlo, je príslušný registrový súd podľa miesta podnikania;
ak nemá ani miesto podnikania, je príslušný registrový súd podľa miesta bydliska
tejto osoby.
(3) Ak ide o odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku, je
na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu
vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého registri je podľa sídla, prípadne
miesta podnikania alebo bydliska podnikateľ zapísaný, a registrový súd, v ktorého
obvode je odštepný závod alebo iná organizačná zložka podniku umiestnená, ak je umiestnená
v obvode iného registrového súdu.
(4) Ak ide o zahraničnú osobu, je na konanie vo veciach obchodného registra
a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový
súd, v ktorého obvode je umiestnený podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná
zložka, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,
ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Zrušený od 1.2.2004
Konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(1) Registrový súd, v ktorého obvode je právnická osoba zapísaná, je
príslušný na konanie
a) o zrušení obchodnej spoločnosti, zrušení družstva a nariadení ich
likvidácie,
b) o vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou,
ako aj na rozhodovanie o odmene likvidátora,
c) o návrhu na vyhlásenie uznesenia členskej schôdze družstva o rozdelení
likvidačného zostatku za neplatné,
d) o neplatnosti obchodnej spoločnosti, 28)
e) o vymenovaní nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí,
zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti podľa osobitného
zákona, 29)
f) o poverení zvolať valné zhromaždenie podľa osobitného zákona. 30)
(2) Konanie podľa odseku 1 písm. a) a b) možno začať aj bez návrhu.
(3) Vo veciach podľa odseku 1 písm. a) až c) a e) nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie. Registrový súd rozhoduje uznesením.
(4) V konaní, v ktorom sa pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti
alebo družstva zverejňuje oznámenie podľa osobitného predpisu, 30a) registrový súd
konanie preruší, ak
a) prebieha v spoločnosti alebo družstve daňová kontrola, 30b)
b) prebieha voči spoločnosti alebo družstvu určenie dane podľa pomôcok, 30c)
c) prebieha voči spoločnosti alebo družstvu vyrubovacie konanie, 30d)
d) prebieha konanie podľa osobitného zákona, 30e)
e) prebieha konanie podľa piatej časti druhej hlavy tohto zákona v súvislosti s rozhodnutiami
a postupmi správnych orgánov v konaniach podľa písmena c), alebo
f) prebieha konanie o nároku,
g) to navrhne ten, kto osvedčí, že spoločnosť alebo družstvo má voči nemu záväzok.
(5) Súd konanie podľa odseku 4 písm. a) až f) preruší, len ak to v lehote,
do uplynutia ktorej nemožno vydať rozhodnutie o zrušení spoločnosti alebo družstva,
navrhne orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva podľa osobitného
zákona 30f) a osvedčí, že nastal niektorý z dôvodov na prerušenie podľa odseku 4
písm. a) až e) alebo ten, kto osvedčí, že nastal dôvod na prerušenie podľa odseku
4 písm. f), pričom uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu spoločnosti alebo družstva
alebo sa domáha neplatnosti prevodu majetku spoločnosti alebo družstva alebo vyslovenia
neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa týka majetku, ktorý patrí alebo patril spoločnosti
alebo družstvu. Navrhnúť prerušenie konania z dôvodu podľa odseku 4 písm. g) možno
len v lehote podľa prvej vety.
(6) Prerušiť konanie podľa odseku 4 možno najdlhšie na dobu dvoch rokov;
ten, kto je oprávnený navrhnúť prerušenie konania, môže pred uplynutím doby, na ktorú
je konanie prerušené, navrhnúť, aby súd rozhodol o prerušení konania opätovne najviac
o jeden rok, a to aj opakovane, ak osvedčí, že dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené,
trvajú.
(7) Len čo odpadne dôvod, pre ktorý sa konanie prerušilo, je ten, na základe
návrhu ktorého sa rozhodlo podľa odseku 5, povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu
registrovému súdu.
Drobné spory
(1) Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a) osobného stavu
alebo spôsobilosti na právne úkony,
b) sociálneho zabezpečenia,
c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,
d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
e) konania o dedičstve,
f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,
h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i) ochrany osobnosti.
(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota
neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Nadpis zrušený od 1.12.2008
Konanie o premene menovitej hodnoty vkladov zo slovenskej meny na eurá
Uznesenie a potvrdenie vydané v konaní o premene menovitej hodnoty vkladov
zo slovenskej meny na eurá podľa osobitných predpisov 30g) (ďalej len "premena"),
ktorým sa úplne vyhovelo návrhu o premene, sa nedoručuje. Výpis pri premene sa zverejňuje
v Obchodnom vestníku po nadobudnutí účinnosti tejto premeny.
Konanie o niektorých otázkach ochranných opatrení
Vydanie osvedčenia o ochrannom opatrení
(1) Súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie alebo v záujme ochrany
telesnej integrity alebo duševnej integrity rozhodol o obmedzení výkonu práv, je
príslušný na
a) vydávanie, opravu a zrušenie osvedčenia o ochrannom opatrení,
b) poskytnutie informácie o orgánoch dožiadaného členského štátu.
(2) Súd po splnení podmienok podľa osobitného predpisu30h) bezodkladne
vydá osvedčenie o ochrannom opatrení na osobitnom tlačive.
(3) Súd na žiadosť vydá osvedčenie o ochrannom opatrení bezodkladne aj
na viacjazyčnom tlačive podľa osobitného predpisu.
Zrušený od 1.9.2003
Zrušený od 1.9.2003
Zrušený od 1.9.2003
Úprava a neuznanie ochranného opatrenia vydaného v inom členskom štáte
Európskej únie
(1) Súd s agendou ochranných opatrení v občianskych veciach30i) je
príslušný na
a) úpravu ochranného opatrenia vydaného v inom členskom štáte Európskej
únie podľa osobitného predpisu,30h)
b) pozastavenie účinkov uznania, zrušenie účinkov uznania a neuznanie ochranného
opatrenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie podľa osobitného predpisu.
(2) Súd na návrh ochranné opatrenie nariadené v inom členskom štáte Európskej
únie v potrebnom rozsahu uznesením upraví tak, aby bola zachovaná jeho vykonateľnosť
s ohľadom na zmenu okolností spojených s pobytom osoby v Slovenskej republike; rozsah
povinností uložených ochranným opatrením tým nie je dotknutý.
(3) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustné odvolanie; odvolanie
nemá odkladný účinok.
(4) V konaní o niektorých otázkach ochranných opatrení nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie a súd rozhoduje vždy uznesením.
Zrušený od 1.9.2003
Zrušený od 1.9.2003
Šiesta hlava
Zrušená od 1.9.2003
Zrušený od 1.9.2003
Zrušený od 1.12.1995
Zrušený od 1.12.1995
Zrušený od 1.12.1995
Zrušený od 1.12.1995
Zrušený od 1.12.1995
ŠTVRTÁ ČASŤ
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
Prvá hlava
ODVOLANIE
Podanie odvolania
(1) Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší
účastník.
(2) Rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na vydanie povolenia podľa
§ 179b, môže napadnúť len osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa.
(1) Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu,
že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, 31) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. 32)
(3) Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým
a) sa upravuje vedenie konania;
b) bol na konanie pribratý ďalší účastník podľa § 94 ods. 2;
c) sa začalo konanie bez návrhu;
d) súd úplne vyhovel návrhu podľa § 138 ods. 1,
e) sa odpustilo zmeškanie lehoty;
f) sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu;
g) sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa § 139 ods. 3;
h) bol schválený zmier;
i) sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie
voličského zoznamu;
j) sa vyhovie návrhu podľa § 153c ods. 1;
k) sa rozhoduje podľa § 17,
l) sa rozhodlo o podaní podľa § 43 ods. 1 alebo o odvolaní podľa §
209 ods. 1,
m) sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v platobnom rozkaze,
európskom platobnom rozkaze, rozkaze na plnenie, zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom
platobnom rozkaze,
n) súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa osobitného
zákona, 30)
o) sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c),
p) súd úplne vyhovel návrhu o premene podľa osobitných predpisov, 30g)
q) sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa
§ 141a.
(4) Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Zrušený od 1.1.1992
(1) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty
podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote
na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania
alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno
podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
(3) Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide
o odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že
je neplatné alebo že nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2
druhej vety.
(1) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
(2) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
(1) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
(1) Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
(2) Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým
základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná
v konaní sám za seba ( § 91 ods. 1), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré
práva alebo na niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý,
odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku
je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(3) Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá aj vtedy, ak odvolanie
smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej zročnosti
alebo o predbežnej vykonateľnosti rozsudku.
Vzdanie sa odvolania a jeho späťvzatie
(1) Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
(2) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
(3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací
súd odvolacie konanie zastaví.
Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého
stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení
späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Úkony súdu prvého stupňa
(1) Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce
náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho
o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek
výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým,
kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu
súdu.
(2) Ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa nerozhodol
vo veci samej, vec sa predloží odvolaciemu súdu pred rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí, len ak by bez rozhodnutia o odvolaní súd prvého stupňa nemohol pokračovať
v konaní.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije vo veciach podľa § 120 ods. 2,
v ktorých sa súd prvého stupňa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie
napáda.
(1) Ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd
prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.
(2) Len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia
k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu.
Zrušený od 1.9.2005
Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého
nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené
poriadkové opatrenie ( § 53), alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania
( § 43 ods. 2, § 78c ods. 3), alebo uznesenie o zastavení konania o dedičstve, alebo
uznesenie podľa § 75a, môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ
odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.
Konanie na odvolacom súde
(1) Ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací
súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí
ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Vo veciach
podľa § 120 ods. 2 odvolací súd odstraňuje vady odvolania tým, že sa obmedzí len
na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda. Odvolací súd sám odstráni vady
pri doručovaní odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám vykoná doručovanie.
Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých, o ktorých nerozhodol
súd prvého stupňa.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
(1) Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
(2) Súd nie je viazaný rozsahom odvolania
a) vo veciach, v ktorých
možno začať konanie bez návrhu,
b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním
nebol dotknutý,
c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa
musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia
úkony jedného z nich aj pre ostatných ( § 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý
z účastníkov,
d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(3) Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd,
len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(4) Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa
navrhuje zmena, a naopak.
(1) Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
(2) Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre
rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu
tohto ustanovenia vyjadrili.
(3) Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu
opakuje sám.
(4) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých
účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol,
alebo za podmienok ustanovených v § 205a.
(5) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov,
ktoré nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete
alebo pri zisťovaní vád konania podľa § 212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa § 120
ods. 2, odvolací súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď
to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa.
(6) Dokazovanie podľa odsekov 4 a 5 vykoná odvolací súd sám alebo prostredníctvom
súdu prvého stupňa alebo dožiadaného súdu.
(7) Ak odvolací súd vykoná dokazovanie podľa odseku 6 prostredníctvom
súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho
súdu. Súd prvého stupňa podľa potreby rozhodne aj podľa § 139 a 141. Ak v súvislosti
s vykonávaním dokazovania je podané proti jeho uzneseniu odvolanie, vec predkladá
odvolaciemu súdu až po vykonaní nariadeného dokazovania.
(1) Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi
predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania
a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
(2) V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.
(3) Ak odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
upovedomí elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu, ktorý
požiadal o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami ( § 45 ods. 4),
o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3.
(4) zrušený od 1.1.2013
(5) zrušený od 1.1.2013.
Na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen senátu zprávu
o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy.
(2) Nie je dôvodom pre prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia
na pojednávanie na odvolacom súde.
(1) Súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g) do siedmich dní od predloženia
veci odvolaciemu súdu; o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia podľa § 75a súd rozhodne najneskôr do 24 hodín od predloženia veci odvolaciemu
súdu. O odvolaní proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení v ostatných veciach rozhodne
bezodkladne najneskôr do 30 dní. Ak rozhodnutie odvolací súd sám nedoručuje, spis
odošle súdu prvého stupňa do troch dní od vydania rozhodnutia o odvolaní.
(2) Súd rozhodne o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí odporu do troch
mesiacov od predloženia veci odvolaciemu súdu.
(3) Ak pre rozhodnutie odvolacieho súdu o návrhu účastníka tento zákon
určuje lehotu, začne lehota plynúť najskôr od predloženia veci odvolaciemu súdu.
Rozhodnutie o odvolaní
(1) Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;
d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky
podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1,
e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
(2) Ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané
na odvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.
(1) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody.
(3) Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne iba o základe
prejednávanej veci, odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť len
o jeho základe.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).
(1) Súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,
pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
(2) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
(3) Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.
(4) Súd zruší napadnuté rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na vydanie
povolenia podľa § 179b, a konanie zastaví; inak rozhodnutie súdu potvrdí.
(1) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia
nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení
odvolacieho konania.
(2) Odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu
na začatie konania späť, alebo schváli zmier.
(3) Za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého
rozhodnutia.
Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok;
inak rozhoduje uznesením.
Trovy odvolacieho konania
(1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.
(2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania
na súde prvého stupňa.
(3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o
veci.
(4) Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o
trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Ďalší priebeh konania
Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil
odvolací súd priamo.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Nadpis zrušený od 1.1.1993
Zrušený od 1.1.1993
Druhá hlava
OBNOVA KONANIA
Prípustnosť
(1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku
k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené
základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia
neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev
alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti
s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej
únie,
g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla32ab)
alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená,32ac) pretože vyšlo najavo,
že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
(2) Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie,
ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný
platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
(3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42
ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti,
ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu
preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Obnova nie je prípustná proti rozsudkom
a) ktorými sa vyslovilo, že
sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;
b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.
(1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho
času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času,
keď ho mohol uplatniť.
(2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len
z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade
ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych
predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými
vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
(3) Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní
o dedičstve s výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť
podľa tohto zákona inak.
Konanie o obnove
(1) Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni.
(2) Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom
stupni.
Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd
nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
(1) Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.
(2) Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný,
alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme
oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Súd nemusí nariaďovať pojednávanie ani
o návrhu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. g).
(3) Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.
(1) Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd
bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo
ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.
(2) Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne
uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení,
nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.
(3) V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania
i konania o obnove.
(4) Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým
rozhodnutím dotknuté.
Tretia hlava
DOVOLANIE
Prípustnosť dovolania
(1) Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa.
(2) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
(1) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.
(2) Dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom
konaní podľa osobitného predpisu. 31)
(1) Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
(2) Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom
sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci.
(3) Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4.
(4) Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských
práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva
alebo o osvojení. Dovolanie nie je tiež prípustné proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu o návrat neoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa podľa medzinárodnej
zmluvy. 38b)
(5) Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok
minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo
sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky,
dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania
neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň
podania návrhu na prvostupňovom súde.
(1) Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev
[ § 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c).
(2) Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu,
b) ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území
Slovenskej republiky.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,
predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení
alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí
návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva
a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,
v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
(4) Ustanovenie odseku 1 písm. a) neplatí, ak ide o uznesenie ukladajúce
peňažné plnenie, ktoré neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach
desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie
minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Podanie dovolania
(1) Účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací
súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.
(2) Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je
však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.
(1) V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov
dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ
nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
(2) Dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
(3) Ustanovenia § 209 a § 213 ods. 2 platia primerane.
(4) Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne,
neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti
podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu
v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa
dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.
Zrušený od 1.7.1998
Konanie na dovolacom súde
(1) Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom
bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237 ods. 1, neprihliada na
vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
(2) Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov
a) vo veciach,
v ktorých možno začať konanie bez návrhu,
b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním
nebol dotknutý,
c) v prípadoch, kde ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie
musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia
úkony jedného z nich aj pre ostatných ( § 91 ods. 2), napriek tomu, že dovolanie
podal len niektorý z účastníkov,
d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.
(3) Účastníci môžu po dobu trvania lehoty na dovolanie meniť rozsah,
v ktorom rozhodnutie odvolacieho súdu napadajú. Na zmenu dovolacieho návrhu nie je
potrebný súhlas súdu.
Pred rozhodnutím o dovolaní môže súd, ktorý o ňom má rozhodnúť, odložiť
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
(1) Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie
môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.
(2) Ak dovolací súd nariadi pojednávanie, postupuje obdobne podľa § 215
a § 216 ods. 2. Dokazovanie však nevykonáva.
(3) O dovolaní proti uzneseniu sa rozhoduje vždy bez pojednávania.
(1) Dovolací súd dovolanie zamietne, ak nie sú dané dôvody dovolania
a nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
(2) Ak dovolací súd dôjde k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie.
Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom
posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté rozhodnutie.
(3) Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo
rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie, podľa povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
(4) Dovolací súd rozhoduje rozsudkom, ak zamieta dovolanie proti rozsudku
alebo ak mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.
(5) Ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie
na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie
uznesením zastaví.
(6) Ak rozhodnutie dovolacieho senátu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca,
ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, má právo, aby sa jeho
odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.
(7) Ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tým istým dovolateľom, môže dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením týchto skorších rozhodnutí, skonštatovať to a ďalšie dôvody už neuvádzať.
Ak dovolací súd vo veci podľa prvej vety dovolanie odmieta ako neprípustné alebo
zamieta ako nedôvodné, môže uložiť advokátovi, ktorý dovolateľa zastupoval, pokutu
do 500 eur. Advokát má proti dovolateľovi postih, ak dovolanie podal na jeho osobitný
písomný príkaz.
Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred
súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1
a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia.
(1) Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie
bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o
dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania.
(2) Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým
rozhodnutím dotknuté.
(3) Právoplatné rozhodnutia dovolacieho súdu môžu byť označované popri
číselnom označení právnej veci aj priezviskom účastníka, ktorý je fyzickou osobou,
názvom alebo obchodným menom účastníka, ktorý je právnickou osobou.
Štvrtá hlava
MIMORIADNE DOVOLANIE
(1) Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby
dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon ( § 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie
je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu
súdu mimoriadne dovolanie.
(2) Mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia,
ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto
rozhodnutím súdu namieta.
(3) Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov ( § 242 ods.
2).
(4) Bez podnetu je generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne dovolanie
v prípadoch uvedených v § 35 ods. 1 a 2, a to aj vtedy, ak prokurátor do začatého
konania nevstúpil.
(1) Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu
za podmienok uvedených v § 243e, ak
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým
sa rozhodlo
a) vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému
rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,
b) o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo
ktorými sa upravuje vedenie konania,
c) o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní,
d) o návrhu o návrat neoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa
podľa medzinárodnej zmluvy.38b)
Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného
roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(1) V mimoriadnom dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach podania
( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých
dôvodov sa toto rozhodnutie napáda.
(2) Rozsah mimoriadneho dovolania možno meniť len v lehote uvedenej v §
243g. Dôvody možno meniť až do vyhlásenia rozhodnutia.
(3) Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby
dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že hrozí
značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok, môže podať mimoriadne
dovolanie aj bez uvedenia dôvodov, pre ktoré sa napadá rozhodnutie, proti ktorému
smeruje mimoriadne dovolanie. Dôvody však musí doplniť najneskôr do 60 dní od doručenia
mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu. Inak sa na náležitosti mimoriadneho dovolania,
rozsah mimoriadneho dovolania a dôvody mimoriadneho dovolania vzťahujú ustanovenia
odseku 1 a 2.
(4) Ak generálny prokurátor nedoplní dôvody mimoriadneho dovolania v lehote
ustanovenej v odseku 3, dovolací súd konanie zastaví. Zastavenie konania nebráni
podaniu mimoriadneho dovolania v tej istej veci, ak na podanie mimoriadneho dovolania
sú splnené podmienky ustanovené zákonom. Opätovne podané mimoriadne dovolanie musí
obsahovať náležitosti ustanovené v odseku 1.
(1) Ak generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie a súčasne s podaním
mimoriadneho dovolania navrhne odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, odkladá
sa doručením mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
(2) Účinky odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia zanikajú
a)
zamietnutím návrhu generálneho prokurátora na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
dovolacím súdom, alebo
b) rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní, najneskôr však uplynutím jedného roka od doručenia
mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu, ak dovolací súd nerozhodne o predĺžení tejto
lehoty.
(3) Dovolací súd vydá na základe žiadosti účastníka konania potvrdenie
o tom, že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie s návrhom na odklad vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia podľa odseku 1.
(1) Mimoriadne dovolanie doručí dovolací súd účastníkom konania na vyjadrenie.
(2) V konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní
na dovolacom súde ( § 242 až 243d), ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní doručí dovolací súd účastníkom konania
a generálnemu prokurátorovi.
PIATA ČASŤ
SPRÁVNE SÚDNICTVO
Prvá hlava
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O SPRÁVNOM SÚDNICTVE
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy
(ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
(4) Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti
orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí
postupom uvedeným v § 250b a 250u.
(5) Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo
volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí
konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými
predpismi.
(6) Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy,
ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej
správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd
i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie
opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie
určený osobitný postup.
(2) Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia.
(1) Na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy,
ak zákon neustanovuje inak.
(2) Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný
a) na preskúmavanie
rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou
pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon,
b) na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný
orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
(3) zrušený od 1.4.2005.
(1) Miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán,
ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie
orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov
štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný
súd navrhovateľa.
(2) V konaní podľa tretej hlavy tejto časti je miestne príslušný všeobecný
súd navrhovateľa alebo krajský súd, v ktorého obvode je tento súd.
(3) Namiesto súdu príslušného podľa odseku 2 je na konanie príslušný súd,
v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej.
(4) Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
už predmetom konania začatého na súde príslušnom podľa všeobecného súdu navrhovateľa,
na konanie o žalobe prokurátora je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný
súd navrhovateľa.
(1) Pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov súdy konajú
a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené
inak.
(2) Samosudca koná a rozhoduje
a) na krajskom súde o opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy podľa tretej hlavy a vo veciach podľa
šiestej hlavy tejto časti,
b) vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné súdy,
c) vo veciach, v ktorých to ustanoví zákon.
(3) zrušený od 1.10.2004.
(1) Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný
prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
(2) Písomné predvolanie na pojednávanie vo veciach azylu a doplnkovej ochrany
sa účastníkovi konania doručí v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu
rozumie.
(3) Právoplatné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžu
byť označované popri číselnom označení právnej veci aj priezviskom účastníka, ktorý
je fyzickou osobou, názvom alebo obchodným menom účastníka, ktorý je právnickou osobou.
Ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne
delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto
lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik
práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu,
verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.
Druhá hlava
ROZHODOVANIE O ŽALOBÁCH PROTI ROZHODNUTIAM A POSTUPOM SPRÁVNYCH ORGÁNOV
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom
postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
(3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch
1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo
právoplatným.
(4) O žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu vo veciach vyvlastnenia podľa osobitného zákona rozhodne súd najneskôr do
troch mesiacov od podania návrhu.
Súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy
a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb
alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania,
zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám
alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania
alebo zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.
(1) Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
(2) Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
(3) Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len
"žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.
(1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením
priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli
byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
(2) Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená
na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou
sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať
malo.
(3) Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach
ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí,
na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie
súdu ( § 91 ods. 2).
(4) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
(5) Návrh podľa § 92 ods. 2 možno v konaní podľa tejto časti podať, len
ak neuplynula lehota podľa § 250b ods. 1.
(6) Účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho
konania a správny orgán podľa odseku 4.
Žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď
sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach,
v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia
a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci
a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania
zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej
ochrany.
(1) Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.
(2) Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu
nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť
tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie
a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán
viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie
o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho
rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného
odkladu upovedomí.
(3) Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré
nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.
(4) Ak správny orgán nedodrží súdom určenú lehotu na doručenie správneho
rozhodnutia alebo ak vec nepredloží súdu na konanie ani po opakovanej výzve, súd
môže rozhodnúť o uložení pokuty správnemu orgánu až do 1 640 eur, a to aj opakovane.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie.
(5) Prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým nebolo vyhovené protestu.
(1) Žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho
orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda
senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí
o tom účastníka.
(2) Ak bolo konanie prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c), súd vykonateľnosť
rozhodnutia odloží uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.
(1) Žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy
spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže
uložiť pokutu do výšky 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení
pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci
konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
(2) Ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému súdu.
(3) Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom
preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd
nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu
je prípustné.
Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3, doručí
súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa
k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.
(1) Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci
konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom.
(2) Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia
pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že
ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
(3) Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak
zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3.
(1) Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250f, predvolá
predseda senátu na pojednávanie účastníkov; naň si môže vyžiadať potrebné podklady,
prípadne aj ďalšie písomné vyjadrenia účastníkov.
(2) Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v
ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
(1) Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia
obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.
(2) Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému
medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
(2) Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných
vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto
rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať
zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym
orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.
(3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
(4) Ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora,
súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo
zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred
podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny
opravný prostriedok.
(5) zrušený od 1.1.2003.
Ak nie je možné vyhlásiť rozsudok po skončení pojednávania, najmä ak sa
na pojednávaní ukázalo, že predmetom posúdenia je zložitá právna otázka, oznámi predseda
senátu alebo samosudca účastníkom termín vyhlásenia rozsudku, ktorý určí tak, aby
sa vyhlásenie uskutočnilo najneskôr do jedného mesiaca odo dňa pojednávania. Neprítomným
účastníkom oznámi termín vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3.
(1) Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví
rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
(2) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
žaloby dospel k záveru, že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie,
je v rozpore s obsahom spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
(3) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu
alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo
z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie
zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom
a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
(4) Ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené,
súd uvedie vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci
výrok rozsudku. Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie
správneho orgánu v ďalšom konaní začne plynúť až po doručení všetkých spisov správneho
orgánu pripojených k prejednávanej veci.
(5) Vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o
náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie
má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie
správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho
orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý
výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní
pred správnym orgánom.
(6) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie
vydaného podľa osobitného predpisu súd môže vyzvať žalovaný správny orgán, aby v
súdom určenej lehote uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť.
Ak sa nepreukáže existencia dôvodov pre nesprístupnenie informácie, súd v rozsudku
uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť
sprístupniť požadovanú informáciu.
(7) Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
(2) Odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to
nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie,
ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods.
1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto časti nepoužijú.
(3) Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol,
môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu
a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne
spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.
(4) Súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho
súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
(5) Proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 5 je prípustný opravný prostriedok
podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.
(6) Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne
príslušného podľa § 246 ods. 2 nie je prípustný opravný prostriedok.
(7) Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej
veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať
už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.
(1) Ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému
prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho
orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov
konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak
sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia,
ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho
názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo
právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho
konania.
Tretia hlava
ROZHODOVANIE O OPRAVNÝCH PROSTRIEDKOCH PROTI ROZHODNUTIAM SPRÁVNYCH ORGÁNOV
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam
správnych orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.
(1) Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu.
(2) Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia
rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj
vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie,
možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
(3) Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne,
a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.
Ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok,
navrhnúť, aby bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie §
250c ods. 2 sa použije obdobne. Súd môže tomuto návrhu vyhovieť, ak by vykonaním
napadnutého rozhodnutia bol zmarený účel jeho preskúmania.
Ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie,
ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.
Ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený,
alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ
neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu
návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je
prípustné.
(1) Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v §
250f, 250o alebo 250p, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
(2) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia vo veci azylu a doplnkovej
ochrany je pre súd rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozhodnutia alebo
vydania rozhodnutia.
(3) O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie
buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej
ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy,
ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym
orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je
prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu,
je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova
konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.
Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení
(1) Na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení alebo
proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia 32aa) sa použijú ustanovenia § 250l
až 250s, ak nie je v odsekoch 2 až 7 ustanovené inak.
(2) Súd určí termín pojednávania tak, aby sa uskutočnilo najneskôr do siedmich
pracovných dní od doručenia návrhu na súd.
(3) Súd zašle účastníkom konania písomné vyhotovenie rozhodnutia najneskôr
do siedmich pracovných dní od jeho vyhlásenia. Rozhodnutie, proti ktorému nie je
možné podať odvolanie, je právoplatné a vykonateľné dňom vyhlásenia.
(4) Proti rozhodnutiu krajského súdu je prípustné odvolanie do siedmich
dní odo dňa jeho doručenia. Krajský súd neodkladne doručí odvolanie druhému účastníkovi
konania s lehotou na vyjadrenie do troch pracovných dní.
(5) Odvolanie predloží krajský súd odvolaciemu súdu s označením "ZAISTENIE"
najneskôr do 48 hodín od uplynutia lehoty na vyjadrenie.
(6) O odvolaní rozhodne odvolací súd bez pojednávania do siedmich pracovných
dní. Rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné dňom vyhlásenia.
(7) Súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie
konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia.
Štvrtá hlava
KONANIE PROTI NEČINNOSTI ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej
správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom
tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej
správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
(2) Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy
je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom.
(3) Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne
po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu
o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
(4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej
správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť.
Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
(6) Predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie,
a zároveň rozhodne o trovách konania.
(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej
hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na
opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do
3 280 eur, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko
nadriadeného správneho orgánu.
Piata hlava
KONANIE O OCHRANE PRED NEZÁKONNÝM ZÁSAHOM ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená
na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany
proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
(2) Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia
uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru
alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je
taký zbor podriadený.
(3) Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že
zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba
dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu
došlo.
(4) Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku
rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť
spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to
možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne,
ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
(6) Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň
rozhodne o trovách konania.
(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej
hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Šiesta hlava
VYKONATEĽNOSŤ ROZHODNUTÍ CUDZÍCH SPRÁVNYCH ORGÁNOV
(1) Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje
záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov a rozhodnutia cudzích súdov
vo veciach, o ktorých rozhodujú správne orgány (ďalej len "cudzie správne rozhodnutie"),
možno nariadiť výkon cudzieho správneho rozhodnutia, len ak krajský súd na návrh
osoby, o ktorej právo v cudzom správnom rozhodnutí ide, rozhodol, že cudzie správne
rozhodnutie je vykonateľné.
(2) Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd
osoby, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide.
(3) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a osoba, o ktorej povinnosť v cudzom
správnom rozhodnutí ide.
(4) Súd o návrhu na rozhodnutie o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho správneho
orgánu rozhoduje uznesením bez nariadenia pojednávania a bez vypočutia osoby, o ktorej
povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide. Proti uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd rozhodne, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné v Slovenskej
republike, ak
a) je vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,
b) rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci správnych orgánov Slovenskej republiky,
c) osobe, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide, nebola postupom cudzieho
orgánu odňatá možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bola riadne oboznámená
o začatí konania a predvolaná na vypočutie,
d) sa v ňom ukladá plnenie, ktoré je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
prípustné alebo vykonateľné, alebo nie je inak v rozpore s verejným poriadkom.
Cudzie správne rozhodnutie, o ktorom súd rozhodol, že je vykonateľné, sa
vykoná ako rozhodnutie správneho orgánu. Potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho správneho
rozhodnutia nie je potrebné, ak súd už rozhodol o jeho vykonateľnosti.
Ustanovenia § 250w až 250y sa v právnom styku s členskými štátmi Európskej
únie použijú len v rozsahu, v ktorom osobitný predpis neustanoví inak. 32a)
Siedma hlava
OSOBITNÉ KONANIA
Konanie vo volebných veciach
Konanie vo veciach zoznamu voličov
(1) Ak obec sama neodstráni chyby alebo nedostatky v stálom zozname voličov,
môže sa volič, ktorý je tým dotknutý, obrátiť na okresný súd príslušný podľa volebného
okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení stáleho
zoznamu voličov.
(2) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a obec.
(3) Súd rozhodne bez pojednávania uznesením do päť dní od podania návrhu.
Rozhodnutie sa doručuje bezodkladne účastníkom konania.
(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do Národnej
rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu
(1) Ak Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických
strán rozhodla
a) o registrácii kandidátnej listiny s úpravami, 33) môže sa dotknutá
kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo koalícia politických strán a
politických hnutí obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie
rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine,
b) o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca politická
strana, politické hnutie alebo koalícia politických strán a politických hnutí obrátiť
na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní
kandidátnej listiny.
(2) Návrh podľa odseku 1 možno podať do troch dní odo dňa prevzatia rozhodnutia
Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
(3) Účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie alebo koalícia
politických strán a politických hnutí, ktorá podala návrh podľa odseku 1, a Štátna
komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
(4) Súd rozhodne uznesením do päť dní od podania návrhu. Rozhodnutie
sa doručuje bezodkladne účastníkom konania.
(5) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej
republiky
(1) Ak predseda Národnej rady Slovenskej republiky odmietol návrh na
kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, môže sa dotknutý kandidát obrátiť na
Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o prijatí jeho
návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.
(2) Návrh podľa odseku 1 možno podať do troch dní odo dňa doručenia oznámenia
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta
Slovenskej republiky.
(3) Účastníkmi konania sú kandidát na prezidenta Slovenskej republiky
a predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
(4) Súd rozhodne uznesením do päť dní od podania návrhu. Rozhodnutie
sa doručuje bezodkladne účastníkom konania.
(5) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov
samosprávnych krajov
(1) Ak volebná komisia samosprávneho kraja rozhodla o nezaregistrovaní
kandidáta, 34) môže sa dotknutá kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo
koalícia politických strán a politických hnutí a dotknutý nezávislý kandidát obrátiť
na okresný súd v sídle volebnej komisie samosprávneho kraja s návrhom na vydanie
rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.
(2) Návrh podľa odseku 1 možno podať do troch dní odo dňa prevzatia rozhodnutia
volebnej komisie samosprávneho kraja.
(3) Účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie alebo koalícia
politických strán a politických hnutí a nezávislý kandidát podľa odseku 1 a volebná
komisia samosprávneho kraja.
(4) Súd rozhodne uznesením do troch dní od podania návrhu. Rozhodnutie
sa doručuje bezodkladne účastníkom konania.
(5) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov
samosprávy obcí
(1) Ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia rozhodla
o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, 35) môže sa dotknutá
kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo koalícia politických strán a
politických hnutí, alebo dotknutý nezávislý kandidát obrátiť na príslušný okresný
súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.
(2) Návrh podľa odseku 1 možno podať do troch dní odo dňa prevzatia rozhodnutia
miestnej volebnej komisie.
(3) Účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie, alebo koalícia
politických strán a politických hnutí, alebo nezávislý kandidát podľa odseku 1 a
miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia.
(4) Súd rozhodne uznesením do troch dní odo dňa podania návrhu. Rozhodnutie
sa doručuje bezodkladne účastníkom konania.
(5) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Konanie vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí
(1) Ak prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia nesúhlasí
s upozornením príslušného ministerstva, že návrh na registráciu nemá náležitosti
požadované zákonom 36) alebo že v návrhu sú neúplné alebo nepresné údaje, môže sa
prípravný výbor domáhať určenia, že návrh na registráciu nemá nedostatky.
(2) Účastníkmi konania sú prípravný výbor a príslušné ministerstvo.
(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo
prípravný výbor.
(4) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením. Odvolanie proti rozhodnutiu
nie je prípustné.
Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského
zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku
(1) Ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo
alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora
svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh
na zrušenie tohto uznesenia.
(2) Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný
celok a prokurátor.
(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza
obec, mesto, mestská časť alebo sídlo vyššieho územného celku.
(4) Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.
Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného
celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
(1) Ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe
protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach
územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného
nariadenia so zákonom. 36a) Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor
podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením
vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy. 36b)
(2) Účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok a prokurátor.
(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza
obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho kraja,
ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie.
(4) Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.
(5) Ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením
a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie,
jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie,
sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť
ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh
štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo
samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré
jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia súdu.
(6) Súd môže uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastaviť účinnosť
všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia,
ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná
hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Takéto uznesenie súd zruší,
ak pominú dôvody, pre ktoré bolo vydané; inak dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne
záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia súdu o veci samej.
Konanie vo veciach dohôd obcí o spolupráci s územnými celkami alebo orgánmi
iných štátov a členstva v medzinárodnom združení
(1) Okresný úrad v sídle kraja môže podať na súd z dôvodu nesplnenia
podmienok ustanovených zákonom návrh na určenie povinnosti obci alebo vyššiemu územnému
celku vypovedať dohodu o spolupráci uzavretú s inou obcou, s iným vyšším územným
celkom alebo uzavretú s územným a správnym celkom iného štátu, alebo s orgánom, alebo
s úradom iného štátu vykonávajúcimi regionálne funkcie. Rovnako môže okresný úrad
v sídle kraja podať návrh na určenie povinnosti vypovedať členstvo obce v združení
obcí, členstvo vyššieho územného celku v združení vyšších územných celkov alebo ich
členstvo v medzinárodnom združení územných celkov alebo územných orgánov.
(2) Účastníkmi konania sú obec alebo vyšší územný celok a okresný úrad
v sídle kraja.
(3) O návrhu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec
alebo je sídlo vyššieho územného celku.
(4) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením.
(5) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
ŠIESTA ČASŤ
VÝKON ROZHODNUTIA
Prvá hlava
Nadpis zrušený od 1.9.2005
Predpoklady výkonu rozhodnutia
(1) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak
ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
(2) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného
konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými
opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37)
(3) Ak osobitný predpis 38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno
prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno
podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.
(4) Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu
31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje
inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Zrušený od 1.9.2005
Zrušený od 1.9.2005
Zrušený od 1.9.2005
Účastníci konania